Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-127-2017.pdf
PDF · 119.17 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/127/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu W. D., narodená XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX M. v zastúpení Podhorský & Partners, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 46962000 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752 v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:47 233 516 o zaplatenie 596,07 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba o zaplatenie sumy 596,07 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 596,07 Eur od 03.05.2017 do zaplatenia s a z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 596,07 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že uzavrel so žalovaným dňa 26.03.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi sumu vo výške 870,- Eur. Žalovaný však poskytol menej ako bolo zmluvnými stranami dohodnuté. V tejto veci sa viedlo súdne konanie na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 11C/9/2015, v ktorom žalovaný žaloval žalobcu na zaplatenie sumy 441,46 Eur s prísl., no konajúci súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Konajúci súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že považoval predmetnú Zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú vzhľadom na absenciu obsahových náležitostí podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Vykonaným súdnym dokazovaním v konaní sp. zn. 11C/9/2015 bolo preukázané, že žalovaný poskytol a vyplatil žalobcovi úver vo výške 740,51 Eur. Žalobca z toho splatil žalovanému sumu vo výške 1.336,58 Eur. Treba uviesť, že Zmluva o revolvingovom úvere obsahovala neprimerané vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, preto boli tieto nároky žalobcu absolútne neplatné. Vykonaným dokazovaním Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11C/9/2015 bolo preukázané, že žalobca splatil (vrátil) žalovanému sumu vo výške 1.336,58 Eur, aj napriek skutočnosti, že žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky len vo výške 740,51 Eur.
2. Žalobca poukázal na neprimeranú výšku ročnej úrokovej sadzby prevyšujúcej 30 % a nemravných poplatkov za úver. Má za to, že takáto dohoda o výške úrokov a odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 OZ neplatná (napr. Uznesenie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.07.2009). V predmetnej veci dohodnutý úrok z úveru presahoval úroky, za ktoré v tom čase poskytovali peňažné ústavy úvery a ktoré sa podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska zverejnených na internete pri obdobných úveroch poskytovali ročne vo výške okolo 10-12 %. V danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi Zmluvy o úver predstavoval niečo okolo 60-70 %, čo je viac ako šesťnásobok v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou úverov poskytovaných bankami v tomto období. Aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie úrokovej miery úveru oproti bankám, a to najmä z dôvodu, že úvery
poskytujú aj menej bonitným klientom a musia počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, tak viac ako šesťnásobné navýšenie úrokov je absolútne mimo akejkoľvek rozumnej miery a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu. Podľa názoru žalobcu sú teda zmluvné úroky za poskytnutý úver dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere neprimerané a ich dojednanie je pre rozpor s dobrými mravmi neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na právnu kvalifikáciu, ktorú zastáva žalobca a takisto na právne posúdenie vykonané Okresným súdom Lučenec sp. zn. 11C/9/2015, podľa ktorej vrátil žalobca žalovanému finančné prostriedky presahujúce právny a morálny rámec, napriek tomu, že žalobca mal vrátiť sumu vo výške 740,51 Eur, je plnenie v sume 596,07 Eur (presahujúce výšku poskytnutých finančných prostriedkov), ktoré žalovaný od žalobcu prijal, plnením bez právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí žalovaný vydať.
3. Keďže žalobca preplatil pohľadávku, ktorú mal uhradiť podľa zmlúv o úvere, žalovaný má povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ktoré prevýšili pohľadávku žalovaného. Na základe vyššie uvedeného a v súlade s §451 a násl. zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenia vo výške 596,07 Eur.
4. V prípade námietky premlčania vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehoty zo strany žalovaného, žalobca z opatrnosti dáva do pozornosti, že Krajský súd Prešov a Žilina vo viacerých rozhodnutiach posúdil konanie dodávateľov, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedávajú svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Objektívna premlčacia doba je 10 ročná.
5. Žalobca si preto uplatňuje úrok z omeškania z dlžnej sumy v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v zákonnej výške, vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, tzn. vo výške 5 % ročne. Tento úrok z omeškania vo výške 5 % ročne uplatňuje žalobca odo dňa podania tejto žaloby, teda od 03.05.2017 až do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia touto žalobou.
6. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že miestna príslušnosť súdu je založená v zmysle § 19 CSP písm. d) podľa ktorého popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Má za to, že konajúci súd je miestne príslušný vzhľadom na charakter nároku vzniknutého medzi stranami sporu. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere (spotrebiteľskú zmluvu), pričom za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže žalobca plnil viac ako bolo prípustné zákonom a v súlade so zmluvným vzťahom z titulu Zmluvy o revolvingovom úvere na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie z spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade je jednoznačne preukázané postavenie žalobcu ako spotrebiteľa a žalobca požíva status spotrebiteľa, pretože druhou stranou sporu je podnikateľ - dodávateľ a spor vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobca má bydlisko v obvode Okresného súdu Lučenec je na konanie miestne príslušný Okresný súd Lučenec.
7. Poukázal aj na to, že žalovaný uplatňuje dlhodobo neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerané vysoké ako aj premlčané pohľadávky na celom území SR. Je zrejmé, že tak robí vedome s úmyslom sa obohatiť na úkor spotrebiteľoch.
8. Má za to, že na strane žalovaného došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Takéto dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti napr. správne uvádzať RPMN, dlhodobé dojednávanie neprimerane vysokých úrokov a poplatkov za poskytnutie úveru, sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu. Za stavu, že žalobca opísal, ako sa dozvedel o problematickosti zmluvy (až samotným súdnym konaním vedenom Okresným súdom Lučenec sp. zn. 11C/9/2015, v ktorom ho zastupoval advokát) a žalovaný absolútne ničím nepreukázal, že sa tak žalobca dozvedel skôr, je problematické akceptovať námietku uplynutia subjektívnej premlčacej doby. Námietka premlčania vznesená žalovaným je neurčitá, nie je zrejmé kedy začala plynúť premlčacia doba. Za účelom označenia dôkazov navrhol žalobca konajúcemu súdu pripojiť celý súdny spis tunajšieho súdu sp. zn. 11C/9/2015, v ktorom bolo vykonané dokazovanie a boli predložené všetky písomné dôkazy. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na samotný obsah Zmluvy o úvere.
9. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 15.08.2017 poukázal na to, žalovaný mal svoje Zmluvy o úveroch a proces ich uzatvárania zosúladiť s právnym poriadkom. Súdy vo viacerých prípadoch judikovali rozpor Zmluvnej dokumentácie žalovaného s právnym poriadkom Slovenskej republiky a preto je zrejmé, že žalovaný prijímal plnenia nad rámec prípustný zákonom úmyselne s vedomím, že ide plnenia v rozpore so zákonom, či dobrými mravmi vo viacerých prípadoch. Je potrebné poukázať aj na to, že žalovaný uplatňuje dlhodobo neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, úroky ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerané vysoké, ako aj poplatky a úroky, na ktoré nemá nárok pre neplatné uzavretie zmlúv, na celom území SR. Je zrejmé, že tak robí vedome s úmyslom sa obohatiť na úkor spotrebiteľov. Záver žalobcu poukazujúci na neuplynutie objektívnej 10-ročnej lehoty od poskytnutia plnenia žalobcom nad jeho povinnosť je so zreteľom na všetky okolnosti prípadu správny, v dôsledku čoho je možné takto uplatnený nárok žalobcovi priznať. Za stavu, že žalobca opísal, ako sa dozvedel o problematickosti zmluvy (až v samotnom súdnom konaním vedenom Okresným súdom Lučenec sp. zn. 11C/9/2015). Namietame výkon práva žalovaného, ktorým vzniesol námietku premlčania, pretože takýto výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 odsek 1 OZ. Žalobca poukazuje na to, že vznesenie námietky premlčania žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazujeme na spravodlivé vyriešenie prípadu, pričom tento ústavný princíp musí mať prednosť aj pred princípom právnej istoty tak, ako to vyslovila aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") napr. vo veci Stagno v. Belgicko a Zehenter v. Rakúsko. Uplatnenie námietky premlčania žalovaným je podľa názoru žalobcu výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne plynutie premlčacej doby nezavinil (práve naopak zavinil to žalovaný, kedy žaloval v pôvodnom konaní žalobcu ako spotrebiteľa) a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku plynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje práva včas neuplatnil. Je teda zrejmé, že prihliadnutie na vznesenú námietku premlčania žalovaným je tvrdým postihom vo sfére žalobcu, kedy žaloba by bola zamietnutá aj napriek tomu, že žalobca nemohol a nevedel skôr uplatniť svoje nároky a žalovaný vedome minimálne s nepriamym úmyslom sa obohacoval na jeho úkor. Žalobca týmto žiada konajúcu súd v prípade zamietnutia žaloby, teda jeho procesného neúspechu, aby žalovanému nepriznal voči žalobcovi náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca už poukázal žalovanému viac ako mal a nebolo by spravodlivé ho zaviazať k ďalšiemu finančnému plneniu v prospech žalovaného, a to konkrétne k náhrade trov konania.
10. Žalovaný v písomnom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v prvom rade vznáša námietku miestnej nepríslušnosti súdu a žiadal, aby Okresný súd Lučenec postúpil vec vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného, t. j. Okresný súd Bratislava I. Uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je osobitným nárokom, ktorý by bol upravený spotrebiteľským právnym režimom a posudzuje sa podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
11. Podaná žaloba nemá oporu v právnom stave. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na rozsudok Okresného súdu Lučenec spisová značka 11C/9/2015 uviedol, že v predmetnom rozhodnutí okresný súd konštatuje bezúročnosť a bezodplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere, na žiadnom mieste rozhodnutia však žalovanému nebola uložená povinnosť plnenia, a preto uplatnený nárok nepovažuje za dôvodný.
12. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, zmluvné strany sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Poukázal na ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenie je svojou povahou a obsahom lex specialis, keďže ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú v rozsahu v akom nejaká otázka nie je upravená osobitne v Občianskom zákonníku.
13. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200028129 bola uzatvorená dňa 26.03.2010. Tento dátum je rozhodujúci, pretože sa použije v súvislosti s určením právnej úpravy, pre posúdenie tvrdení žalobkyne o výške odplaty. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného
ku dňu 26.03.2010, z čoho vyplýva, že úver na základe zmluvy o revolvingovom úvere je spotrebiteľským úverom, takže výška odplaty sa posudzuje podľa zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý mal vlastnú, osobitnú úpravu maximálnej výšky odplaty za spotrebiteľské úvery. RPMN uvedená v zmluve nebola neprimerane vysoká. Zároveň je neprípustné, aby osobitné pravidlo pre reguláciu bolo negatívne všeobecným a právne neurčitým ustanovením v § 3 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia § 3 ods. 10, 11 zákona č. 258/2001 Z. z. majú aplikačnú prednosť ako lex specialis, a tiež ako lex posteriori. Keďže RPMN v prípade uzavretej zmluvy predstavuje vyjadrenie celkových nákladov, ktoré sú tvorené len úrokom, potom hodnota úrokovej sadzby a RPMN sú v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami. V ich zmysle platí, že vyjadrenie odplaty ako celok nie je neplatné a zároveň, že sa stanovuje presná hranica, v akej je odplata prípustná.
14. Žalovaný vzniesol k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcu aj námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň poprel tvrdenie žalobkyne o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na jeho úkor.
15. Súd vykonal dokazovanie prečítaním z pripojeného spisu sp. zn. 11C/9/2015 Okresného súdu Lučenec Zmluvy o revolvingovom úvere, Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, Karty klienta, rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 11C/9/2015-81 zo dňa 23.02.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:
16. Dňa 26.03.2010 medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8200028129, na základe ktorej zo strany žalovaného ako veriteľa žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 870,--Eur. Splatnosť úveru bola dohodnutá na 36.mesačných splátok, splatnosť 24.deň v mesiaci, vo výške 49,39 Eur vrátane úrokov. RPMN za úver v bode 6 Zmluvy bola vo výške 70,19 Eur, ročná úroková sadzba bola 70,01 %, priemerná RPMN za úver 48,66 %. V bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere sú ďalej uvedené údaje, ktoré sa netýkajú úveru, ale revolvingu, ktorý mal byť poskytnutý v čiastke 687,51 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 68,44 %. Súčasťou Zmluvy boli aj zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere. V bode 8 Zmluvy o revolvingovom úvere je uvedená "Dohoda o poskytnutí služby", na základe ktorej žalobca sa zaviazal ako dlžník zaplatiť žalovanému ako veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 129,49 Eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu sumu 78,48 Eur, v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru v zmysle bodu 8.4 bola splatná dňom uzavretia Dohody o poskytnutí služby.
17. Dňa 26.03.2010 žalovaný ako veriteľ vypracoval pre žalobkyňu Oznámenie o schválení úveru - Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8200028129, kde jej uviedol všetky údaje o schválenom úvere čo sa týka čísla Zmluvy, výšky úveru, splatnosti úveru, výšky mesačnej splátky úveru, dátumu splatnosti prvej splátky, dátumu splatnosti poslednej splátky, periodicity splácania úveru, dátumu splatnosti splátky v priebehu splácania, celkovú výšku úveru, RPMN, priemernú hodnotu RPMN a taktiež údaje o schválenej výške revolvingu.
18. Z Karty klienta (č. l. 10 pripojeného spisu sp. zn. 11C/9/2015) má súd preukázané, že žalobkyni bola vyplatená čiastka 740,51 Eur z titulu úveru, ktorú zaplatila splátkami do 16.05.2013, celkovo vo výške 1 336,58 Eur.
19. Žalobkyňa v rámci svojho vyjadrenia v konaní Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11C/9/2015 prostredníctvom vedľajšieho účastníka (č. l. 72 pripojeného spisu sp. zn. 11C/9/2015) dňa 01.02.2015 uviedla, že ako spotrebiteľ niekoľko násobne preplatila požičanú istinu úveru a z tohto dôvodu považuje takéto plnenie uplatnené žalovaným v postavení žalobcu za rozpor s dobrými mravmi.
20. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec číslo konania 11C/9/2015-81 zo dňa 23.02.2016 súd žalobu žalovaného v postavení žalobcu o zaplatenie sumy 441,46 Eur s príslušenstvom zamietol. Žalobkyni v postavení žalovanej náhradu trov konania nepriznal, žalovaného v postavení žalobcu zaviazal na nahradenie trov vedľajšieho účastníka. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2016 čo sa týka rozhodnutia vo veci samej a ohľadne trov vedľajšieho účastníka dňa 26.07.2016. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu je zrejmé, že súd vyhodnotil úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200028129 uzatvorenej medzi stranami sporu v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. Mal preukázané,
že žalobkyni ako dlžníkovi bol poskytnutý úver 740,51 Eur, z ktorého zaplatila sumu 1 336,58 Eur. Žalovanému teda zaplatila viac ako mala a vznikol jej preplatok 596,07 Eur.
21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinný k 26.03.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
24. Podľa § 19 ods. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.
25. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
26. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná.
28. Zo strany žalovaného bola vznesená námietka miestnej nepríslušnosti súdu, ku ktorej súd uvádza nasledovné: žalovaný namieta miestnu príslušnosť súdu podľa § 19 písm. d) CSP, nakoľko vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa žalovaného nie je spotrebiteľským vzťahom. Ustanovenie § 19 písm. d) CSP hovorí, že popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor. Pojem spotrebiteľ je definovaný v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Za spotrebiteľskú zmluvu je považovaná každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvorí dodávateľ so spotrebiteľom. Obdobne je spotrebiteľ definovaný aj v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. kde ustanovenie § 2 písm. a) hovorí, že spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, či v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, kde je spotrebiteľ definovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Vyššie citované zákonné ustanovenia teda jednoznačne upravujú v ktorých prípadoch sa určitý subjekt považuje za spotrebiteľa a ktoré zmluvné vzťahy sa považujú za spotrebiteľské vzťahy, pričom v prípade zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným jednoznačne ide o spotrebiteľský vzťah. Bezdôvodné obohatenie ako také síce je samostatným inštitútom, avšak jeho vznik a celkové posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu vyplýva zo spotrebiteľského charakteru zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Spotrebiteľský charakter
tohto sporu teda zostáva zachovaný v celom rozsahu, keďže bezdôvodné obohatenie je posudzované len ako dôsledok porušenia povinností žalovaného vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy a je dôvodom spotrebiteľského charakteru vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Z uvedených dôvodov preto námietka žalovaného čo sa týka miestnej príslušnosti Okresného súdu Lučenec, je nedôvodná a súd na ňu v zmysle § 42 Civilného sporového poriadku neprihliadol. Miestna príslušnosť súdu je v súlade s § 19 ods. d/ Civilného sporového poriadku.
29. Zo strany žalovaného bola vznesená bez bližšej konkretizácie aj námietka premlčania uplatneného práva zo strany žalobcu. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ako je zrejmé z listinného dôkazu, ktorý sa nachádza v pripojenom súdnom spise sp. zn. 11C/9/2015, (č. l. 10 spisu), žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru zaplatila žalovanému 32. splátkami sumu 1 336,58 Eur, pričom poskytnutý úver vo výške 740,51 Eur bol žalobkyňou zaplatený splátkou č. 18 dňa 17.10.2011, kedy celkove zaplatila 18.-timi splátkami 740,85 Eur. Týmto momentom došlo k bezdôvodnému obohateniu, to znamená 18.10.2011 začala plynúť objektívna trojročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia a táto uplynula 18.10.2014. Pokiaľ žaloba žalobkyne bola podaná na súd dňa 05.05.2017, bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej objektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd podotýka, že aj v prípade, ak by sa vznik bezdôvodného obohatenia posudzoval momentom zaplatenia poslednej splátky, čo v prípade žalobcu bolo dňa 16.05.2013 (viď pripojený spis sp. zn. 11C/9/2015 č. l. 10) objektívna trojročná premlčania doba by aj v danom prípade uplynula 16.05.2016. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 05.05.2017, bola by aj v tomto prípade podaná po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty.
30. Súd zdôrazňuje, že pokiaľ sa aj žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 01.02.2015 (č. l. 72 spisu), resp. právoplatnosťou rozsudku v konaní spisová značka 11C/9/2015, súd podotýka, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť.
31. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na úmyselné obohatenie zo strany žalovaného, s týmto právnym názorom sa súd nestotožňuje, pretože žiadnym relevantným dôkazom žalovanému nebol preukázaný úmysel. Rovnaký právny názor čo sa týka premlčania a nezohľadnenia 10 ročnej objektívnej lehoty bol vyslovený súdmi v rozhodnutiach Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Cp/516/2015, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/90/2015, 14Co/1128/2014. Taktiež súd poukazuje na to, že úmysel priamy, alebo nepriamy by žalobca musel v konaní jednoznačne preukázať, čo sa však nestalo. Občianske právo v žiadnom svojom právnom predpise nevysvetľuje pojem úmyselné bezdôvodné obohatenie. Úmyselné konanie je ako pojem riešené v trestnom práve, a to konkrétne v § 15 Trestného zákona v súčasnom znení. Záver o tom, či sa jedná o zavinenie úmyselné je záverom právnym, avšak tento právny záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Úmyselné konanie musí byť teda pred súdom preukázané, nemožno ho len predpokladať z postupu žalovaného, ktorý žalobca namietal. Súd preto dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nebolo preukázané úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, a preto v danom prípade uplatnil trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu.
32. Z hľadiska hospodárnosti, keďže bola vznesená zo strany žalovaného námietka premlčania, ktorá podľa názoru súdu je dôvodná, súd sa už nezaoberal posúdením samotnej Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej dňa 26.03.2010. Podkladom pre rozhodnutie v tejto veci je rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11C/9/2015, o ktorý aj žalobca opiera svoju žalobu, a tento nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2016.
33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. Ohľadne trov konania súd rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za to, že na strane žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tak, ako uviedol vo svojom vyjadrení aj žalobca, dôvody hodné osobitného zreteľa v danom konkrétnom prípade sú na strane žalobcu v tom smere, že žalobca poukázal žalovanému viac ako malo byť, čo bolo deklarované rozsudkom Okresného súdu Lučenec spisová značka 11C/9/2015 a nebolo by spravodlivé ho zaviazať k ďalšiemu finančnému plneniu v prospech žalovaného. Práve túto skutočnosť súd považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, a rozhodol tak o trovách konania v súlade s návrhom žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.