Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/30/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O. BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaný v Registri spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti povinnému: O. F., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom G., Z. XX, o vymoženie 783,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 23. januára 2014 č. k. -41 vo výroku o trovách exekúcie takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I.) a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej trovy exekúcie v sume 36,- eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (II.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami a Exekučného poriadku, , , , , , a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, až 3, , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a o Sociálnej poisťovni, o sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. 12. 2003, , o Sociálnej poisťovni a uviedol, že poverením zo dňa 29. 10. 2003 pod č. k. - 7 (5402 020556*) poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 1471/2002 zo dňa 12. 09. 2002. V súčasnosti je vedené exekučné konanie u nástupcu súdneho exekútora JUDr. Anetty Demešovej, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1.mája 1053. Exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu

- rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 1471/2002 zo dňa 12. 09. 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 10. 2002. Súdny exekútor zaslal súdu prvej inštancie dňa 27. 12. 2012 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to: lustráciami majetku bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, nie je zamestnaný ani nepoberá podporu v nezamestnanosti, teda: majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Dňa 15. 05. 2013 bol súdu doručený súhlas oprávneného s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z odmeny a náhrady hotových výdavkov exekútora napriek zneniu ustanovenia § 196 Exekučného poriadku s poukazom na to, že súdny exekútor bol v čase rozhodovania súdu platiteľom dane z pridanej hodnoty a nakoľko uplatnené trovy exekúcie neboli platené v mene a na účet fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočňovalo, ale išlo o sumy podliehajúce u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu preklúzie a nemajetnosti povinného, súd uložil

oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej trovy exekúcie podľa ich vyčíslenia súdnym exekútorom, a to vo výške 36,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa .

2. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku trov exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a tvrdil, že samotná skutočnosť, že došlo od začatia exekučného konania k uplynutiu prekluzívnej doby na vykonanie exekučného titulu v zmysle § 25 ods. 1 zákona o Sociálnej poisťovni, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Navrhol, aby príslušný súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov exekúcie ako nedôvodné a predčasné zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania v zmysle , a zistení, že spĺňa náležitosti v zmysle , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania v zmysle , , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie v zmysle , bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle vec prejednal a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa zrušiť.

4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 16. októbra 2003, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Milan Strieška, so sídlom Vráble, Levická 1288/16, doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, so sídlom Levice, Ul. Sv. Michala 4; rozhodnutie zo dňa 12. septembra 2002 č. 700-2076-4105/2002-3, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5. októbra 2002. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 29. októbra 2003 poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13. júla 2009 č. k. -10 rozhodol o pokračovaní s novým oprávneným, a to BENCONT INVESTMENT s. r. o., IČO 36 432 105. Následne súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 8. februára 2010 č. k. -17 o pokračovaní s novým oprávneným, a to OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O. BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaný v Registri spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447. Z výsledku lustrácie v registri obyvateľov SR vyplýva, že povinný dňa XX.. XX. XXXX zomrel. Následne súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 23. januára 2014 č. k. -41, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, a ktoré vo výroku trov exekúcie v zákonnej lehote napadol oprávnený odvolaním. Dňa 11. februára 2022 bolo súdu prvej inštancie zo strany súdneho exekútora doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzva na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 29. mája 2020 bez podaných námietok zo strany oprávneného. Dňa 21. marca 2022 doručil oprávnený súdu prvej inštancie podanie, ktoré je podľa obsahu späťvzatím odvolania.

5. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

7. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").

8. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

9. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

11. Podľa smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

12. Podľa § 233a Exekučného poriadku v platnom znení postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.

13. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

14. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

15. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.

16. Zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom prichádza do úvahy len z taxatívne vymedzených dôvodov. Jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť, že neboli splnené procesné podmienky. Na splnenie procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd vtedy, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

17. Z citovaného ustanovenia vyplýva pre súd povinnosť prihliadať kedykoľvek počas konania na to, či sú procesné podmienky splnené. Rovnaká povinnosť je uložená aj odvolaciemu súdu, a to aj vtedy, ak nedostatok procesných podmienok nebol výslovne ako odvolací dôvod uplatnený. Ide zároveň o prípad, keď nie je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (). Na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, môže dokonca odvolací súd vykonať dôkazy aj bez návrhu sporových strán (). Ak v odvolacích dôvodoch odvolateľ nebude namietať nedostatok konkrétnej procesnej podmienky, môže odvolací súd ťažko sám odhaliť napríklad existenciu prekážky litispendencie alebo prekážky rozhodnutej veci. Na druhej strane môže byť nedostatok procesnej podmienky zjavný, takže odvolací súd môže o ňom rozhodnúť aj bez námietky.

18. Zásada „ne bis in idem“ t. j. nie dva krát o tom istom je vyjadrením ústavnoprávneho hľadiska princípu právnej istoty, ktorý je integrálnou súčasťou princípu právneho štátu inštitucionalizovanom v SR. Explicitným vyjadrením zásady „ne bis in idem“ v civilnom, resp. sporovom konaní je právny inštitút litispendencie ( ) a inštitút „res iudicata“ ( ). Z povahy exekučného konania je táto zásada aplikovaná do exekučného konania prostredníctvom subsidiárnej aplikácie ustanovení ako generálneho právneho predpisu. Z danej situácie je potom nesporné, že pre dodržanie princípu právneho štátu je dôležité zachovanie aplikácie zásady „ne bis in idem“ aj v rámci exekučného (núteného) konania, ktorá je vyjadrená z jednej strany v aspekte „litispendencie“ priamo v Exekučnom poriadku v v platnom znení (resp. v znení platnom do 31. marca 2017) a z druhej strany v aspekte „res iudicata“ subsidiárne v (). Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu „ex officio“ konania vo forme uznesenia, proti ktorému je prípustné odvolanie. Z výkladu ust. vyplýva, že by sa mala prekážka „res iudicata“ vzťahovať len na rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o veci samej. Ak by mal však súd pristúpiť potom k takémuto výkladu, znamenalo by to, že by sa takouto interpretáciou založila prekážka aplikácie tohto inštitútu v rámci exekučného konania, pretože v aspekte výkladu povahy rozhodnutia vo veci samej (in merito) sa aplikačná prax Najvyššieho súdu prikláňa k názoru, že žiadne rozhodnutie vydané v rámci exekučného konania nemôže mať povahu vo veci samej (in merito), pretože sa nerozhoduje o nároku podľa predpisov hmotného práva, ale len o splnení procesných podmienok na začatie resp. vedenie núteného výkonu rozhodnutia (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 15. októbra 2018, uznesenie sp. zn. zo 14. februára 2018). Ak by teda súd pristúpil k doslovnému výkladu ustanovenia , založil by tak nežiaduci stav, v ktorom by sa vylúčila všeobecná aplikácia zásady „ne bis in idem“ v aspekte prekážky „res iudicata“ v rámci exekučného konania, čím by v konečnom dôsledku dochádzalo k porušovaniu princípu právnej istoty a k oslabovaniu princípu právneho štátu.

19. Konanie o nútenom výkone rozhodnutia podľa Exekučného poriadku sa interne diferencuje na dve časti, a to exekučné konanie; ktoré podľa platnej právnej úpravy začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (podľa právnej úpravy Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie) a samotná exekúcia; ktorá začína podľa platnej úpravy dňom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (obdobne platilo aj podľa staršej právnej úpravy Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017). Celý proces núteného výkonu rozhodnutia podľa Exekučného poriadku sa teda vnútorne člení na dve relatívne samostatné konania, ktorých procesný stav zákonom predikovaným spôsobom zakladá ich korelatívnosť.

20. Zastavenie starých exekúcií podľa ustanovení ZoUNEK (§ 2 ods. 1) sa dotýka dvoch veľkých skupín starých exekúcií. Prvá skupina sú staré exekúcie, ktoré sa zastavujú priamo nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, t. j. dňa 1. januára 2020. Druhá skupina starých exekúcií sa zastavuje zo zákona, ak po účinnosti ZoUNEK nastanú podmienky uvedené v § 2 ods. 1 ZoUNEK. V prípade prvej skupiny ide o najstaršie exekúcie, ktoré trvajú (§ 3) k nadobudnutiu účinnosti ZoUNEK viac ako päť rokov (t. j. ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK, teda k 1. januáru 2020 uplynula rozhodná doba piatich rokov plynúca odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a v posledných 18 mesiacoch - v období od 1. júna 2018 do 31. decembra 2019 - nebol dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur), ak nejde o výnimky zo zastavenia starých exekúcií (t. j. nejde o absolútnu výnimku podľa § 2 ods. 2 predmetného zákona alebo o relatívnu výnimku, v ktorej sa rozhodná doba piatich rokov predlžuje o 12 mesiacov podľa § 4 predmetného zákona).

21. V prípade kumulácie dôvodov pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK a Exekučného poriadku je potrebné skúmať okamih, kedy nastala okolnosť odôvodňujúca zastavenie starej exekúcie. Po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK je teda nutné v každom exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie „ex lege“ na základe ustanovení ZoUNEK, pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom „lex specialis“, ak nejde o prípad, kedy je povinným podaný návrh na zastavenie exekúcie.

22. Účinky zastavenia exekúcie v zmysle Exekučného poriadku v príslušnom znení (t. j. § 57) nastávajú až právoplatnosťou uznesenia príslušného exekučného súdu, a teda súdne rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku má vo vzťahu k zastaveniu exekúcie konštitutívny charakter. Na druhej strane v intenciách ZoUNEK je konštituovaný zákonný dôvod zastavenia exekúcie priamo zo zákona, a teda k časovému momentu zastavenia exekúcie dochádza naplnením niektorého z dôvodov enumerovaných v predmetnom zákone, bez ďalšej potreby duplicitného potvrdenia príslušným súdom. Ak teda aj došlo k naplneniu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku v príslušnom znení, avšak príslušný súd ku dňu, v ktorom došlo k zastaveniu exekúcie „ex lege“ v intenciách ZoUNEK právoplatne nerozhodol o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku, dňom zastavenia exekúcie zo zákona, o tejto otázke už nie je oprávnený ďalej rozhodovať, a to z dôvodu prekážky „res iudicata“ za subsidiárnej aplikácii .

23. Odvolací súd v danej veci skúmal, či neprišlo ku kumulácii dôvodov na zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK a Exekučného poriadku. V predmetnom prípade zistil, že v danej veci rozhodná doba relevantná pre zastavenie starej exekúcie začala plynúť dňa 29. októbra 2003, t. j. dňom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. K uplynutiu 5 ročnej rozhodnej doby rozhodujúcej pre zastavenie starej exekúcie „ex lege“ prišlo dňa 29. októbra 2008 (5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi).

24. Vzhľadom na existenciu dvoch dôvodov na zastavenie exekúcie, a to podľa Exekučného poriadku a podľa ZoUNEK, odvolací súd skúmal, ktorý z uvedených dôvodov nastal ako prvý. Odvolací súd zistil, že k dôvodu na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku prišlo na základe zrušenia exekučného titulu a nemajetnosti povinného. K dôvodu zastavenia exekúcie podľa ZoUNEK došlo na základe uplynutia rozhodnej doby účinnosťou ZOUNEK dňa 1. januára 2020, pretože uvedenú vec zároveň nemožno podradiť pod negatívnu enumeráciu prípadov uvedených v § 2 ods. 2 ZoUNEK, ktorý precizuje prípady, kedy sa stará exekúcia nezastavuje a zároveň nedošlo ani k naplneniu relatívnej výnimky v zmysle § 4 ZoUNEK.

25. Relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK sa nevzťahuje na všetky situácie, kedy súd posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť, keďže takýto výklad by nedával zmysel. Adekvátny výklad je založený na teleologickej redukcii a na systematickom výklade zmyslu tohto ustanovenia. To znamená, že uvedená relatívna výnimka dopadá výlučne na situácie, kedy návrh na zastavenie starej exekúcie podal povinný. Táto relatívna výnimka sa nebude týkať situácií, kedy niekto, kto nie je účastníkom konania, podá podnet na zastavenie exekúcie (napr. súdny exekútor). Inak povedané, stará exekúcia sa na základe zákona zastavuje, ak existuje dôvod pre jej zastavenie (§ 2 ods. 1) a nejde o niektorú z absolútnych alebo relatívnych výnimiek, pričom konanie súdu o „akomkoľvek“ podnete na zastavenie exekúcie nie je relatívnou výnimkou.

26. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie ku dňu 1. januára 2020 nerozhodol právoplatne o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 57) v príslušnom znení, tak účinnosťou ZoUNEK nastala právna skutočnosť, s ktorou citovaný zákon viaže účinok zastavenia exekúcie „ex lege“, ktorého dôsledkom bolo v predmetnom konaní, že súd prvej inštancie od tohto momentu t. j. od 1. januára 2020 nebol ďalej oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že k zastaveniu starej exekúcie došlo priamou aplikáciou zákona bez možnosti duplicitného deklarovania tejto skutočnosti individuálnym aktom aplikácie práva súdom.

27. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok. Ak po vydaní rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie zastavil exekúciu, a ktoré účastník konania napadol opravným prostriedkom (odvolaním), došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie ex lege, je touto skutočnosťou (prekážkou) viazaný aj odvolací súd v rámci svojho rozhodovania, a ktorá mu bráni rozhodnúť o zastavení starej exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to z dôvodu zastavenia exekúcie na základe priamej aplikácie zákona bez potreby duplicitného deklarovania tejto skutočnosti individuálnym aktom aplikácie práva súdom, t. j. prekážky „res iudicata“.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k extenzívnemu výkladu vo vzťahu k exekučnému konaniu, a to v rozsahu jeho aplikácie na zistený skutkový stav, ktorý vychádzal zo skutočnosti, že došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, ako aj k ukončeniu exekučného konania (došlo k naplneniu hypotézy právnej normy normovanej v ustanovení veta druhá ZoUNEK), čo kreovalo stav, v rámci ktorého bolo potrebné, aby odvolací súd rozšíril aplikáciu ustanovenia aj vo vzťahu k rozhodnutiu vydanom v rámci exekučného konania, ktoré svojou povahou založilo stav, v ktorom súd prvej inštancie (odvolací súd) už nebol oprávnený opätovne rozhodovať o veci, t. j. o zastavení exekúcie a na tom závislom výroku o trovách exekúcie, ktorá nastala nezávisle od vôle súdu, t. j. zo zákona.

29. Obiter dictum odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci konal súd prvej inštancie s osobou, t. j. povinným, ktorý v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie nedisponoval procesnou subjektivitou, čo samo o sebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa , čomu by mal zodpovedať následný postup súdu, ktorý rozhodne na základe právoplatného dedičského konania po povinnom o pokračovaní, príp. zastavení exekučného konania. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že nakoľko k ukončeniu (celého) exekučného konania došlo priamo zo zákona aplikáciou ZoUNEKu, je vyššie demonštrovaný postup súdu bezpredmetný, a to bez ohľadu na výsledok dedičského konania po povinnom. Na záver odvolací súd dodáva, že ak došlo k ukončeniu predmetného exekučného konania, odvolaciemu súdu už neprislúcha rozhodovať o späťvzatí odvolania oprávneného, o to viac, ak zákonným následkom rozhodnutia o späťvzatí odvolania by v zmysle bolo správoplatnenie napadnutého rozhodnutia o zastavení exekúcie, ktorá však bola účinnosťou ZoUNEKu dňom 1. januára 2020 priamo zo zákona zastavená a exekučné konanie riadne ( ZoUNEK) ukončené.

30. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ustanovenia zrušil bez potreby vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).