Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24S-89-2016.pdf
PDF · 162.55 KB
No categories available
24S/89/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., so sídlom Študentská 24, 984 03 Lučenec, zast. bnt attorneys-at-law, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Obvodný banský úrad Banská Bystrica, 9. mája 2, 975 90 Banská Bystrica, za účasti: GEOCOMPLEX, a.s., so sídlom Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 31 322 638, zast. JUDr. Michalom Luknárom, advokátom so sídlom Zvolenská 8, 949 11 Nitra, adresa pre doručovanie Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 1-1526/2016 zo dňa 09. mája 2016, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 30. júla 2015 bol Obvodnému banskému úradu v Banskej Bystrici (ďalej len „žalovaný“, alebo „OBÚ Banská Bystrica“) doručený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/94/2014 zo dňa 24. júna 2015 (ďalej aj „Rozsudok NS SR“). V nadväznosti na uvedený Rozsudok NS SR Hlavný banský úrad so sídlom v Banskej Štiavnici (ďalej aj „HBÚ“) vec zaslal žalovanému s naznačením postupu v ďalšom konaní a vrátil mu spisový materiálu. HBÚ v usmernení poukázal na stranu 32 ods. 4 a str. 34 ods.3 Rozsudku NS SR a s poukazom na viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom súdu, v záujme akceptovania právneho názoru najvyššieho súdu žalovanému odporučil, aby na základe citovaného rozsudku v evidencii dobývacích priestorov zrušil zápis prevodu dobývacieho priestoru Pinciná (ďalej aj „DP Pinciná“) na organizáciu Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., Lučenec (ďalej aj „žalobca“), žalobcovi oznámil, že nemá oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska DP Pinciná, a preto nemôže ďalej vykonávať povolenú banskú činnosť - otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná. HBÚ taktiež odporučil žalovanému oznámiť spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava (ďalej aj „ďalší účastník“), že žalovaný na základe citovaného rozsudku v evidencii dobývacích priestorov zrušil zápis prevodu DP Pinciná na organizáciu Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., čím ostal platný zápis na organizáciu GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava. HBÚ taktiež odporučil žalovanému ďalej postupovať v súvislosti so zánikom banského oprávnenia ďalšieho účastníka. K vyššie citovanému Rozsudku NS SR sa žalovanému vyjadril právny zástupca žalobcu, v ktorom konštatoval, že citovaným Rozsudkom NS SR nebolo zrušené oznámenie OBÚ Banská Bystrica č. 678-3580/2008 o zápise prevodu dobývacieho priestoru Pinciná v prospech žalobcu. Zdôraznil, že orgán verejnej správy nemôže bez ďalšieho uvedený zápis z evidencie dobývacích priestorov vyčiarknuť, prípadne dobývací priestor previesť na inú organizáciu.
Aby orgán verejnej správy mohol vykonať vyčiarknutie organizácie z evidencie dobývacích priestorov, musí táto skutočnosť vyplývať buď zo zákona, alebo musí byť uložená právoplatným rozhodnutím súdu. Poukázal tiež na neexistenciu banského oprávnenia ďalšieho účastníka. Následným podaním právny zástupca žalobcu upovedomil žalovaného o skutočnosti, že proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/94/2014 podal ústavnú sťažnosť, ktorá bola zaevidovaná pod č. RVP 13414/2015. V nadväznosti na túto skutočnosť navrhol, aby žalovaný konanie vo veci prevodu DP Pinciná prerušil do času, pokiaľ nebude o podanej ústavnej sťažnosti rozhodnuté. Obchodná spoločnosť GEOCOMPLEX, a.s., žalovaného upovedomila o skutočnosti, že medzi ňou a žalobcom prebiehajú rokovania o vyriešenie stavu vzniknutého po vydaní vyššie citovaného Rozsudku NS SR a priebežne žalovaného informoval o výsledkoch týchto rokovaní. V konečnom dôsledku ďalší účastník žalovaného písomne dňa 02. mája 2016 informoval o skutočnosti, že zámer vysporiadať vzájomné právne vzťahy žalobcu a ďalšieho účastníka dohodou sa nepodarilo zrealizovať, a preto žalovaného žiadal, aby vo veci ďalej konal v súlade s Rozsudkom NS SR. V nadväznosti na uvedené skutočnosti žalovaný pod č.1-1526/2016 dňa 09. mája 2016 vydal oznámenie o vykonaní zmien v evidencii dobývacích priestorov (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktoré žalobcovi doručil dňa 17. mája 2016 a ďalšiemu účastníkovi 13. mája 2016.
2. Žalovaný napadnutým opatrením oznámil, že na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžo/94/2014 zo dňa 24. júna 2015 zrušil v evidencii dobývacích priestorov zápis prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na organizáciu Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., Lučenec. Konštatoval, že v platnosti ostáva zápis o určení dobývacieho priestoru Pinciná v prospech organizácie GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava na základe rozhodnutia OBÚ v Banskej Bystrici č. 1852/465/BÚ-OZ/1998 z 21. decembra 2001 o určení dobývacieho priestoru Pinciná, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Hlavného banského úradu Banská Štiavnica č. 227/2002-5 z 18. júla 2003. Konštatoval tiež, že zrušením zápisu prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na organizáciu Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o. Lučenec bola vec vrátená do stavu pred oznámením o zániku oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín v dobývacom priestore Pinciná organizácii GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava, teda do stavu pred 03. aprílom 2008. Z uvedeného dôvodu Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., Lučenec, nemá oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska DP Pinciná, a preto nemôže ďalej vykonávať banskú činnosť, otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín v dobývacom priestore Pinciná, ktorá bola na roky 2009 až 2018 povolená rozhodnutím OBÚ v Banskej Bystrici č. 1141-2240/2009 z 20. júla 2009. V odôvodnení napadnutého opatrenia žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/94/2014 zo dňa 24. júna 2015, jeho stranu 32 ods. 4 a stranu 34 ods. 3 a skutočnosť, že Hlavný banský úrad Banská Štiavnica s poukazom viazanosť právnym názorom súdu, odporučil žalovanému takýmto postupom vykonať citovaný Rozsudok NS SR.
3. Proti vyššie uvedenému opatreniu žalovaného podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti opatrenia, ktorou žiadal, aby správny súd napadnuté opatrenie žalovaného zrušil a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania. V žalobe popísal skutkový stav a obsah napadnutého rozhodnutia. Tvrdil, že napadnuté opatrenie je takým aktom, ktorý zakladá, mení a zrušuje práva a právom chránené záujmy právnickej osoby a priamo sa jej dotýka. Takéto opatrenie musí byť podložené, odôvodnené a zrozumiteľné, musí z neho vyplývať, na základe ktorého ustanovenia a ktorého právneho predpisu bol akt vydaný. Z napadnutého opatrenia tieto skutočnosti nevyplývajú. Žalovaný v opatrení uviedol, že zrušením zápisu prevodu DP Pinciná v evidencii dobývacích priestorov vykoná Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/94/2014, avšak z uvedeného rozsudku zrušenie zápisu prevodu DP Pinciná vôbec nevyplýva. Citovaným rozsudkom boli iba zrušené iné oznámenia žalovaného (resp. HBÚ) a to oznámenie HBÚ č. 184-2137/2010 zo dňa 27. októbra 2010, oznámenie OBÚ Banská Bystrica č. 288-3269/2010-1 zo dňa 28. októbra 2010, oznámenie HBÚ č. 1499-2285/2010 zo dňa 24. novembra 2010, oznámenie OBÚ Banská Bystrica č. 288-3645/2010 zo dňa 18. februára 2011 a oznámenie HBÚ č. 386-1089/2011 zo dňa 24. mája 2011. Žalobca mal za to, že Rozsudok NS SR nastolil stav, kedy je zo strany HBÚ, resp. zo strany žalovaného potrebné opätovne sa zaoberať skutočnosťami, ktoré spoločnosť GEOCOMPLEX, a.s., uviedla v podaniach, ktorých výsledkom prešetrovania boli vyššie uvedené oznámenia OBÚ (resp. HBÚ). Žalobca mal za to, že Rozsudkom NS SR bol nastolený taký skutkový stav, že rozhodnutie OBÚ č. 678-3580/2008 (o zápise prevodu dobývacieho priestoru Pinciná v prospech žalobcu) je platné, žalobcovo právo na dobývanie v dobývacom priestore Pinciná teda ďalej trvá a vybavenia sťažností spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s. boli zrušené a je potrebné ich vybaviť. Nakoľko vyššie uvedeným Rozsudkom NS SR nebolo zrušené rozhodnutie o zápise prevodu dobývacieho priestoru Pinciná v prospech žalobcu je evidentné, že žalovaný vydal napadnuté opatrenie svojvoľne, bez akéhokoľvek právneho základu a odôvodnenia. Samotný fakt, že najvyšší súd
argumentoval vo svojom rozsudku tým, že oprávnenie organizácie GEOCOMPLEX, a.s., na dobývanie v dobývacom priestore Pinciná nezaniklo, nie je právne záväzné, nakoľko na to, aby toto konštatovanie najvyššieho súdu bolo spôsobilé vyvolať následky, musel by o tejto skutočnosti najvyšší súd autoritatívne rozhodnúť vo výroku - záväznej časti svojho rozhodnutia. Nakoľko v Rozsudku NS SR nebolo zrušené oznámenie o zápise prevodu dobývacieho priestoru Pinciná v prospech žalobcu, mohol žalovaný postupovať len na základe konkrétneho zákonného ustanovenia, ktoré ho oprávňuje na vydanie opatrenia. Keďže v napadnutom opatrení absentuje odkaz na ustanovenie zákona alebo záväznú časť rozhodnutia súdu, na základe ktorého bolo oznámenie vydané, postupoval žalovaný svojvoľne. V nadväznosti na uvedené je napadnuté opatrenie zaťažené takou právnou vadou, že nie je spôsobilé vyvolať žiadne právne následky. Žalovaný tiež tvrdil, že z vyššie uvedeného Rozsudku NS SR vyplýva, že tento zrušil vyššie uvedené oznámenia, nie však oznámenie žalovaného č. 6783580/2008 o zápise prevodu dobývacieho priestoru Pinciná v prospech žalobcu. Žalovanému neuložil povinnosť zrušiť rozhodnutie OBÚ č. 678-3580/2008 o zápise prevodu dobývacieho priestoru Pinciná v prospech žalobcu. Žalobca tak nerozumel, akým postupom v napadnutom opatrení mal žalovaný vykonať Rozsudok NS SR, ktorý navyše vrátil vec HBÚ a žalovanému, aby rozhodol o nevybavených sťažnostiach spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s. Nie je zrejmé, či sa „vyššie uvedeným postupom“ má na mysli časť odporúčania HBÚ, ktorá však už v odôvodnení opatrenia absentuje, alebo sa vec vracia na opätovné vybavenie sťažností v zmysle Rozsudku NS SR. Nakoľko opatrenie okrem nezrozumiteľného odôvodnenia neobsahuje žiadne iné relevantné odôvodnenie, ktoré by sa opieralo o právne záväzné predpisy alebo o záväzné časti rozhodnutí súdov, je nepreskúmateľné nielen pre jeho nezrozumiteľnosť, ale aj pre nedostatok dôvodov.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby správny súd s poukazom na § 190 ods. 1 SSP žalobu zamietol. Poukázal na prv vydané opatrenia, obsah rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/334/2010-335, 4S/4/2012, 4S/5/2012, 4S/6/2012, a 6S/296/2013 zo dňa 21. februára 2014 a súvisiaci Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6Sžo/94/2014 z 24. júna 2015. Poukázal na to, že vo vyššie uvedenom Rozsudku NS SR je uvedený právny názor najvyššieho súdu, a teda že oprávnenie žalobcu (v tomto konaní ďalšieho účastníka - GEOCOMPLEX, a.s.) na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná nezaniklo, preto nemohlo byť ani začaté výberové konanie o prevod oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná, ani prevod oprávnenia na inú organizáciu. Súd ďalej tvrdil, že bolo právne vylúčené to, aby došlo k prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na tretiu osobu v rámci výberového konania. Zároveň poukázal na názor Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že najvyšší súd neopomenul ani zvážiť právne postavenie účastníka (Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o.) a jeho ochranu, ktorý tvrdil existenciu svojich práv k DP Pinciná na základe výsledkov výberového konania a zápisu v evidencii dobývacích priestorov. Najvyšší súd tvrdil, že nie je možné akceptovať tvrdenie účastníka o existencii jeho práv k DP Pinciná a súčasne poskytnúť ochranu právam žalobcu, ktoré boli porušené. V danom prípade súd dospel k záveru, že záujem na presadení zákona a ochrane porušených práv žalobcu prevažuje nad záujmom účastníka na zachovaní status quo. Žalovaný neakceptoval tvrdenie žalobcu, že napadnuté oznámenie je aktom, ktorý zrušuje práva a právom chránené záujmy žalobcu a tvrdil, že už vôbec nič nezakladá ani nemení. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že by dobývací priestor predstavoval aktívum a bolo by ho možné považovať za majetkové právo. Oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore nemôže mať povahu majetku a už vôbec nie majetku chráneného podľa čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor má v zmysle § 24 ods. 1 zákona č.44/1988 Zb. zákona o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) (ďalej len „zákon č.44/1988 Zb.“ alebo „Banský zákon“), má právo nakladať s nerastom vydobytým z výhradného ložiska, vlastníctvom organizácie je tak len nerast, ktorý táto organizácia sama z výhradného ložiska vydobyla. S právom na dobývanie výhradného ložiska však organizácia nemôže nakladať sama, ktorá skutočnosť vylučuje, aby právo na dobývanie výhradného ložiska mohlo byť predmetom vlastníctva. Oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska nemôže mať povahu majetkového práva, nemožno ho oceniť peniazmi, nemožno ho speňažiť, nemôže byť predmetom kúpy a predaja, na rozdiel od iných nehmotných a iných majetkových hodnôt tvoriacich nehmotnú zložku podniku. Oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska umožňuje jeho držiteľovi priamo vykonávať hospodársku činnosť a získavať ekonomický prospech, je však len jedným z predpokladov k tomu, aby organizácia mohla začať dobývať výhradné ložisko a tým získavať ekonomický prospech. Pokiaľ žalobca tvrdil, že povinnosťou žalovaného po vydaní vyššie uvádzaného Rozsudku NS SR bolo opätovne sa zaoberať skutočnosťami, ktoré spoločnosť GEOCOMPLEX, a.s. uviedla v podaniach, ktorých výsledkom prešetrovania boli vyššie uvádzané oznámenia, žalovaný konštatoval, že v ďalšom konaní, na ktoré vrátil vec najvyšší súd,
nie je možné opätovne sa zaoberať podaniami spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s.. Ak zanikol dôvod podania sťažnosti spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s., zanikli právne účinky aj samotného aktu spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s. a zanikol titul na pokračovanie v riešení sťažností zo dňa 06. októbra 2008. Výsledkom opätovného zaoberania sa podaniami spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s., by mohli byť zase len paakty. Žalovaný tvrdil, že oznámenie OBÚ v Banskej Bystrici č. 678-3580/2008 o zápise prevodu DP Pinciná v prospech žalobcu nemôže byť platné, nakoľko je výsledkom predchádzajúceho nezákonného postupu OBÚ v Banskej Bystrici. Z nepráva nemôže vzniknúť právo. Právo žalobcu dobývať výhradné ložisko v DP Pinciná nemôže trvať, ak zákonným postupom nemohlo vzniknúť. Pre žalovaného a pre HBÚ je argumentácia najvyššieho súdu o tom, že oprávnenie spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s., na dobývanie v DP Pinciná nezaniklo záväzná s poukazom na ustanovenie § 250j O.s.p. a § 191 ods. 6 SSP. Ak Najvyšší súd SR zrušil predošlé oznámenia z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil žalovanému, resp. HBÚ na ďalšie konanie, výsledkom ďalšieho konania správnych orgánov, viazaných právnym názorom NS SR, mohol byť len žalobcom napadnutý postup žalovaného, a teda zrušenie zápisu prevodu DP Pinciná v prospech žalobcu a napadnuté oznámenie o zrušení zápisu prevodu DP Pinciná. Postup žalovaného v danej veci nemožno považovať za svojvoľný, len týmto postupom bolo možné docieliť, aby sa právny stav DP Pinciná dostal do stavu pred 03. aprílom 2008, kedy žalovaný v rozpore so zákonom oznámil spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s., zánik oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná. Len týmto postupom bolo možné realizovať právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorým je žalovaný viazaný. Žalovaný tiež namietal, že napadnuté oznámenie nie je rozhodnutím - konštitutívnym právnym aktom, ale len právnym aktom deklaratórnym, nakoľko žalovaný ním zohľadnil existujúci konkrétny právny vzťah v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/94/2014 z 24. júna 2015. Žalovaný tak konštatoval, že napadnuté oznámenie nie je opatrením orgánu verejnej správy. Ak právo žalobcu dobývať výhradné ložisko k DP Pinciná zákonným postupom nemohlo nikdy vzniknúť, potom napadnutým oznámením toto právo ani nemôže byť dotknuté. Nakoľko najvyšší súd neuložil žalovanému povinnosť zrušiť oznámenie o zápise prevodu DP Pinciná v prospech žalobcu (č. 678-3580/2008), žalovaný to ani nevykonal. Citované oznámenie možno považovať samo o sebe za nezákonné, nakoľko je výsledkom predchádzajúceho nezákonného postupu.
5. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol a uplatnil nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalobným dôvodom poukázal na skutočnosť, že napadnuté oznámenie (ktoré ďalší účastník v písomnom vyjadrení označoval ako „oznámenie“) nie je rozhodnutím, avšak oznámenie nie je ale ani opatrením v zmysle ustanovení SSP. Právnym dôvodom vzniku oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska je prevod dobývacieho priestoru na víťaza výberového konania. Tento právny dôvod sa realizuje zápisom do evidencie dobývacích priestorov. Zápis do evidencie dobývacích priestorov má právotvorné účinky. Oznámenie o zápise takéto právotvorné účinky nemá. Ak teda právotvorné účinky v zmysle nadobudnutia dobývacieho priestoru má len zápis do evidencie dobývacích priestorov, právotvorný účinok v zmysle straty dobývacieho priestoru môže mať logicky len výmaz zápisu dobývacieho priestoru. Takýmto aktom ale nie je oznámenie o zrušení zápisu v evidencii dobývacích priestorov, ktoré má len čisto administratívny charakter. Ďalší účastník tvrdil, že ak žaloba smeruje proti oznámeniu, ktoré nie je opatrením, nemôže byť opodstatnená. Ak sa žalobca chcel brániť proti aktu, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, mal žalobu smerovať proti samotnému aktu zrušenia zápisu v evidencii dobývacích priestorov. Ak by aj žalobca dosiahol zrušenie oznámenia, nedosiahol by tým obnovu svojho zápisu v evidencii dobývacích priestorov. Jeho výmaz z evidencie dobývacích priestorov by ako akt správneho orgánu zostal nedotknutý. Ďalší účastník tiež zdôraznil, že ak žalobca nikdy nenadobudol oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska (s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/94/2014), a to ani zápisom do evidencie dobývacích priestorov, tak výmazom jeho zápisu z evidencie dobývacích priestorov toto právo nemohol ani stratiť. Je preto vylúčené, aby sa oznámenie priamo dotklo alebo mohlo dotknúť práv žalobcu alebo jeho právom chránených záujmov. Nakoľko oznámenie o zápise žalobcu do evidencie dobývacích priestorov nemalo žiadne právne účinky, je úplne irelevantné tvrdenie žalobcu, že toto oznámenie nebolo zrušené. Ak nemal právne účinky zápis žalobcu do evidencie dobývacích priestorov, nemohlo mať žiadne právne účinky ani oznámenie o tejto nulitnej skutočnosti. Ďalší účastník tiež namietal, že neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že opatrenie nie je podložené, odôvodnené a zrozumiteľné, resp. že je nepreskúmateľné a neodôvodnené. V tomto smere poukázal na citovaný Rozsudok NS SR a tvrdil, že orgán verejnej správy nie je viazaný len výrokom v rozsudku, ale aj právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku, čo vyplýva z ustanovenia § 250j ods. 7 O.s.p.. Správny orgán je podľa tohto ustanovenia viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, aj v prípade, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Z citovaného
rozsudku pritom jednoznačne vyplýva, že právo na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná vždy prináležalo spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s. a táto spoločnosť ho teda ani nikdy nemohla stratiť. Naopak žalobca toto právo nikdy nenadobudol, jeho zápis v evidencii dobývacích priestorov bol nulitný. Akty správnych orgánov vychádzajúce z opačného právneho názoru NS SR zrušil, čím vytvoril priestor na zosúladenie právneho stavu so stavom skutkovým. Žalovaný v úplnom súlade s právnym názorom najvyššieho súdu uviedol skutkový stav do súladu so stavom v evidencii dobývacích priestorov, vymazal nulitný zápis žalobcu a ponechal v platnosti zápis spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s., ako jediného oprávneného na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná. S prihliadnutím na obsah odôvodnenia napadnutého oznámenia ďalší účastník konštatoval, že dôvody, pre ktoré žalovaný postupoval tak ako postupoval, sú úplne logické a zrozumiteľné. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že právny názor Najvyššieho súdu SR nebol pre žalovaného právne záväzný, a to s poukazom na § 250j ods. 7 O.s.p. a tiež § 250ja ods. 4 O.s.p. Nebolo potrebné, aby najvyšší súd svoj právny názor formuloval vo výroku, čo mu v konečnom dôsledku platný a účinný procesnoprávny predpis (O.s.p.) ani neumožňoval a v súčasnosti to neumožňuje ani SSP. Ďalší účastník napokon konštatoval, že neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný mohol postupovať tak ako postupoval len na základe konkrétneho zákonného ustanovenia. Žalovaný podľa názoru ďalšieho účastníka v danom prípade postupoval priamo ex constitutione v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V tomto smere poukázal na názor Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 48/97: „Medzi základné znaky a predpoklady právneho štátu a zároveň aj právnej istoty občanov ako jeho základného atribútu patrí zachovávať Ústavu, zákony ako aj všetky záväzné právne predpisy všetkými štátnymi i samosprávnymi orgánmi, inštitúciami, právnickými i fyzickými osobami v usporiadanom demokratickom zriadení, a tým zabezpečiť dôveru v právo. Podstatu právnej istoty treba vidieť predovšetkým v tom, že fyzickým osobám i právnickým osobám štát, ale najmä nezávislé súdy, budú poskytovať efektívnu ochranu ich práv a slobôd a umožnia im realizovať ich subjektívne práva. V prípade protiprávneho, či dokonca protiústavného konania orgánmi štátnej moci voči nim vykonávajú nápravu sami tieto orgány“. Z uvedeného dôvodu mal ďalší účastník za to, že nemožno tvrdiť, že opatrenie nie je podložené, odôvodnené a zrozumiteľné, resp. že je nepreskúmateľné a neodôvodnené.
6. Ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci samej podané neboli.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Tvrdil, že vo veci ide o extrémne dlhý spor. Pojem dobývací priestor, resp. banský priestor nie je jednoznačne v právnej úprave definovaný. V zmysle právnej teórie sa pod banským priestorom rozumie verejnoprávna zmluva banskej spoločnosti so štátom, ktorý pri určovaní dobývacieho priestoru vydáva individuálne správne akty. Takýmito individuálnymi správnymi aktami sa zakladajú práva a povinnosti. V nadväznosti na uvedené a na závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí 6Sžo/61/2007 mal zato, že aj takéto oznámenia podliehajú preskúmavaciemu konaniu. Ak štát narába s právami banskej organizácie, je potrebné, aby dotknutej osobe bolo umožnené brániť sa. Za individuálne správne akty sa v tomto zmysle preto považujú aj oznámenia, aj keď nemajú formu rozhodnutia. Avšak aj takého oznámenia by mali mať všetky náležitosti rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Aj v preskúmavanej veci žalovaný nevydal rozhodnutie, ale iba oznámil, že zrušil v evidencii dobývacích priestorov zápis prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na žalobcu. V predchádzajúcom konaní bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (6Sžo/94/2014) zrušených 5 opatrení vydaných v predchádzajúcich konaniach žalovaným a Hlavným banským úradom, ktoré sa týkali ďalšieho účastníka, oznámenie o určení dobývacieho priestoru žalobcu zo dňa 4. decembra 2008 (zn.678-350/2008) zrušené nebolo. Po rozhodnutí najvyššieho súdu (6Sžo/94/2014) malo byť ukončené konanie o návrhoch ďalšieho účastníka a napriek tomu postup žalovaného smeroval proti žalobcovi a bol zrušený zápis prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na žalobcu. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (6Sžo/94/2014) bol žalobcom napadnutý aj ústavnou sťažnosťou, avšak táto bola zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky považovaná za predčasne podanú. Mal zato, že napadnuté oznámenie nespĺňa formálne náležitosti, predmetom konania nemal byť rozsudok najvyššieho súdu (6Sžo/94/2014), preskúmava sa napadnuté opatrenie (o zrušení zápisu prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na žalobcu).
9. Žalovaný na pojednávaní zdôraznil, že v zmysle zákona č.44/1988 Zb. nevydáva rozhodnutia ani opatrenia, ale oznámenia. Dobývacie rozhodnutie (rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru) je územným rozhodnutím, žalobcom spomínaná kauza mastencového ložiska s preskúmavanou vecou nesúvisí. Žalobca nemá (nedisponuje) rozhodnutím k dobývaciemu priestoru Pinciná. Žalovaný po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (6Sžo/94/2014) zapísal k dobývaciemu priestoru práva spoločnosti GEOCOMPLEX a.s., nakoľko tieto nezanikli. Takéto oprávnenie by zaniklo ak by tri roky dobývací priestor nedobýval, alebo ak by dobývanie prerušil alebo ak by nezačal dobývať. Nakoľko po rozhodnutí najvyššieho súdu nastal „nulový stav“, z uvedeného dôvodu žalovaný „urobil“ zápis na ďalšieho účastníka. Mal zato, že napadnuté oznámenie nepodlieha súdnemu prieskumu. Práva zakladá rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru, ktorým disponuje ďalší účastník. Prevod dobývacieho priestoru sa zapíše v prípade dohody dvoch strán, Žalovaný vznik práv vo výberovom konaní účastníkom oznamuje.
10. Právny zástupca ďalšieho účastníka poukázal na skutkovú a právnu argumentáciu uvedenú v písomnom vyjadrení k žalobe. S poukazom na ustanovenie § 27a ods.1, ods.7, ods.8 zákona č.44/1988 Zb. tvrdil, že výberové konanie môže začať až potom, ako zaniknú práva predchádzajúceho subjektu, ktorý bol zapísaný v evidencii dobývacích priestorov. Komisia oznámi prvému uchádzačovi, že bol úspešný a následne prevedie dobývací priestor na úspešného uchádzača, ktorý sa uskutočňuje zápisom do evidencie dobývacích priestorov. Mal zato, že žaloba smeruje voči nesprávnemu aktu orgánu verejnej správy, nakoľko mala smerovať voči výmazu (z evidencie dobývacích priestorov) a nie proti oznámeniu (o výmaze). Žiadal, aby správny súd preveril, či žaloba bola podaná v zákonnej lehote odo dňa výmazu. Pokiaľ právotvorné účinky má zápis do evidencie, právotvorné účinky môže mať len výmaz z evidencie. Ak bolo poukazované na Rozsudok NS SR sp.zn. 6Sžo/94/2014, v danej veci súd nemohol rozhodnúť ultra petitum a nemohol preskúmať rozhodnutia, ktoré neboli žalobou napadnuté. Najvyšší súd v odôvodnení citovaného rozsudku uviedol, že oprávnenie spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s., nezaniklo a označil za nezákonné všetky akty, ktoré nasledovali po tvrdenom zániku oprávnení spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s.. Právny názor najvyššieho súdu bol pre žalovaného ako orgán verejnej správy záväzný, spôsob, akým žalovaný rozsudok súdu vykonal bol správny, inak konať nemohol. Rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru patrí ďalšiemu účastníkovi, počiatok kauzy je v roku 1993, kedy bolo ďalšiemu účastníkovi určené prieskumné územie a ďalší účastník sa tak stal oprávnenou organizáciou, s právom priority. Iné banské organizácie prichádzali do úvahy len v prípade, ak by právo priority využité nebolo. Žalobcovi škoda vzniknúť nemohla, nakoľko žiadne subjektívne práva nenadobudol. Zdôraznil, že ďalší účastník mal záujem uzavrieť so žalobcom dohodu, viacmesačné rokovania úspešné neboli.
11. Zástupca žalobcu v replike na vyjadrenia žalovaného a ďalšieho účastníka mal zato, že ďalší účastník v minulosti podal zlú žalobu, pokiaľ sa domáhal zrušenia opatrení smerujúcich voči jeho osobe. V dôsledku takejto žaloby ostal v platnosti zápis prevodu dobývacieho priestoru na žalobcu. Škoda žalobcovi vznikla, bituminózne horniny sú nevyhradený nerast a žalobca mal práva k dobývaciemu priestoru od roku 2008 do roku 2016, kedy bolo vydané napadnuté oznámenie. Žalobca tak vzhľadom k tomu, že išlo o nevyhradený nerast, nadobúdal pozemky a prebiehala aj ťažba. Vyjadril názor, že najvyšší súd v rozsudku sp.zn. 6Sžo/94/2014 rozhodoval formálne, nakoľko formálne posudzoval, kedy dochádza k zániku a k prevodu dobývacieho priestoru. V rámci novelizácie zákona č.44/1988 Zb. v minulosti došlo k prečíslovaniu jednotlivých odsekov, k rozloženiu vety a zmenila sa sankcia. Do 31. mája 2007 sa o zániku práv k dobývaciemu priestoru rozhodovalo individuálnym správnym aktom, od 1. júna 2007 na základe uplynutia času. V citovanom rozsudku najvyšší súd posúdil retroaktivitu inak, ako v iných rozhodnutiach (napr. 2Sžo/132/2010).
12. S tvrdením právneho zástupcu žalobcu nesúhlasil ďalší účastník, ktorý poukázal na skutočnosť, že Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/94/2014 je právoplatný a vykonateľný a pre orgán verejnej správy záväzný. V minulosti bolo vydané osvedčenie o tom, že ide o vyhradený nerast, toto osvedčenie nie je zrušené. Rozhodoval o tom aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý konštatoval, že ide o vyhradený nerast, nakoľko je tak vedený v evidencii dobývacích priestorov a aj v prílohe všeobecne záväzného právneho predpisu. Tvrdenie žalobcu o tom, že pôvodné prieskumné územie bolo pridelené Štátnemu geologickému ústavu je nesprávne, rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.j. 6.3/1131-93 zo dňa 12. novembra 1993 bolo určené žalobcovi.
13. Podľa Čl. 142 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
14. Podľa Čl. 46 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
15. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
16. Podľa § 3 ods.1 písm.a), b) c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
17. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 41 zákona č.44/1988 Zb. všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa § 3 ods. 3, § 5 ods. 2 až 4, § 6, 13, 14, 14a, § 27 ods. 12 až 16, § 27a a § 33 ods. 4.
19. Podľa § 4 zákona č.44/1988 Zb. ložiskom nerastov podľa tohto zákona (ďalej len "ložisko") je prírodné nahromadenie nerastov, ako aj základka v hlbinnej bani, opustený odval, výsypka alebo odkalisko, ktoré vznikli banskou činnosťou a obsahujú nerasty.
20. Podľa § 5 ods.1 zákona č.44/1988 Zb. nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria ložiská vyhradených nerastov (ďalej len "výhradné ložiská").
21. Podľa § 16 ods.1 ods.2 zákona č.44/1988 Zb. (1) Ochrana výhradného ložiska proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania sa zabezpečuje určením chráneného ložiskového územia. (2) Chránené ložiskové územie zahŕňa územie, na ktorom by stavby a zariadenia, ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska, mohli znemožniť alebo sťažiť dobývanie výhradného ložiska.
22. Podľa § 17 ods.5 zákona č.44/1988 Zb. rozhodnutie o určení chráneného ložiskového územia je rozhodnutím o chránenom území. Hranice chráneného ložiskového územia sa vyznačia v územnoplánovacej dokumentácii a v katastri nehnuteľností.
23. Podľa § 24 ods.1 zákona č.44/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.2007 právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor. Toto právo môže organizácia využívať až po povolení banskej činnosti príslušným obvodným banským úradom.
24. Podľa § 24 ods.1 zákona č.44/1988 Zb. v znení účinnom od 1.1.2008 právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor.
25. Podľa § 25 ods.1 zákona č.44/1988 Zb. dobývací priestor sa určí na základe výsledkov prieskumu ložiska podľa rozsahu, uloženia, tvaru a hrúbky výhradného ložiska so zreteľom na jeho zásoby a úložné pomery tak, aby ložisko mohlo byť racionálne vydobyté. Pri určení dobývacieho priestoru sa vychádza z určeného chráneného ložiskového územia a musí sa prihliadnuť aj na dobývanie susedných ložísk a na vplyv dobývania.
26. Podľa § 27 ods.1 zákona č.44/1988 Zb. dobývací priestor, jeho zmenu a zrušenie určí obvodný banský úrad rozhodnutím po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody a na základe záväzného stanoviska stavebného úradu.
27. Podľa § 27 ods.6 zákona č.44/1988 Zb. rozhodnutie o určení a zmene dobývacieho priestoru je rozhodnutím o využití územia v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu.
28. Podľa § 27a ods.1 zákona č.44/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.2007 ak zaniknú práva organizácie k dobývaciemu priestoru podľa § 27 ods. 13, obvodný banský úrad začne konanie o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu.
29. Podľa § 27a ods.1 zákona č.44/1988 Zb. v znení účinnom od 1.1.2008 ak zaniknú práva organizácie k dobývaciemu priestoru podľa § 27 ods. 13, obvodný banský úrad začne výberové konanie o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu.
30. Predmetom preskúmavacieho konania bolo opatrenie žalovaného č.1-1526/2016 zo dňa 9. mája 2016, ktorým oznámil vykonanie zmien v evidencii dobývacích priestorov, konkrétne oznámil, že zrušil v evidencii dobývacích priestorov zápis prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na žalobcu a konštatoval, že v platnosti ostáva zápis o určení dobývacieho priestoru Pinciná v prospech ďalšieho účastníka a vec bola vrátená do stavu pred oznámením o zániku oprávnenia dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s.. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.
31. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť napadnutého opatrenia videl v tom, že nie je zrejmé, na základe ktorého ustanovenia a ktorého právneho predpisu bol akt (opatrenie) vydané, napadnuté opatrenie považoval za neodôvodnené a nezrozumiteľné. Tvrdil, že nakoľko nebolo zrušené oznámenie OBÚ č.678-3580/2008 o zápise prevodu dobývacieho priestoru Pinciná v prospech žalobcu, žalovaný konal svojvoľne, bez právneho základu a odôvodnenia. Namietal, že konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 6Sžo/94/2014 zo dňa 24. júna 2014, že oprávnenie spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s., na dobývanie v DP Pinciná nezaniklo, nie je právne záväzné, nakoľko nebolo obsahom výrokovej časti rozsudku. Taktiež mal zato, že žalovaný mal v ďalšom konaní rozhodovať o podaniach, výsledkom ktorých boli oznámenia žalovaného (a HBÚ), ktoré boli Rozsudkom NS SR zrušené.
32. Z obsahu napadnutého opatrenia vyplýva, že žalovaný ako orgán verejnej správy ním realizoval Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6Sžo/94/2014 zo dňa 24. júna 2015, ktorým najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu Bratislava, č.k. 4S/334/2010-355, 4S/4/2012, 4S/5/2012, 4S/6/2012 a 6S/296/2013 z 21. februára 2014 tak, že „napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici č.184-2137/2010 zo dňa 27. októbra 2010, napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, č.288-3269/2010-1 zo dňa 28. októbra 2010, napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici č.1499/2285/2010 zo dňa 24. novembra 2010, napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č.288-3645/2010 zo dňa 18. februára 2011, napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného Hlavného banského úradu, Banská Štiavnica č.386-1089/2011 zo dňa 24. mája 2011 zrušuje podľa ustanovenia § 250j ods.2 písm.a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému v 1. rade (HBÚ Banská Štiavnica) na ďalšie konanie“.
33. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp.zn. 6Sžo/94/2014 zo dňa 24. júna 2015 vychádzal z toho, že OBÚ Banská Bystrica rozhodnutím č.288-3269/2010-1 zo dňa 28. októbra 2010 rozhodol o dodatočnom nezaradení návrhu GEOCOMPLEX a.s. do výberového konania o prevod dobývacieho priestoru Pinciná na inú organizáciu, čo znamenalo v podstate zamietnutie návrhu GEOCOMPLEX a.s. do výberového konania a viedlo to k faktickému prevodu oprávnenia GEOCOMPLEX, a.s., na inú osobu. Ďalšie správne akty podľa predošlého odseku nadväzovali na rozhodnutie OBÚ Banská Bystrica č.288-3269/2010-1 zo dňa 28. októbra 2010. Rozhodnutím č.184/2137/2010 zo dňa 27. októbra 2010 o opätovnom prešetrení a vybavení sťažnosti zo dňa 6. októbra 2010 HBÚ opätovne rozhodoval o tom, či oprávnenie GEOCOMPLEX, a.s., na dobývanie dobývacieho priestoru Pinciná zaniklo a o oprávnenosti vyhlásiť nové výberové konanie. HBÚ rozhodnutím č.1499-2285/2010 zo dňa 24. novembra 2010 rozhodol o námietkach GEOCOMPLEX a.s. k oznámeniu OBÚ Banská Bystrica zo dňa 28. októbra 2010 (o vylúčení, resp. nezaradení GEOCOMPLEX a.s. do výberového konania o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu). OBU Banská Bystrica rozhodnutím č.288-3645/2010 zo dňa 18. februára 2011 o vybavení sťažnosti opätovne posúdil potvrdil svoje rozhodnutie o nezaradení návrhu GEOCOMPLEX a.s. do výberového konania. HBÚ Banská Štiavnica na základe námietok GEOCOMPLEX a.s. proti oznámeniu OBÚ Banská Bystrica (č.288-3645/2010) rozhodnutím č.386/2089/2011 zo dňa 24. mája 2011 potvrdil svoje predchádzajúce rozhodnutie.
34. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 6Sžo/94/2014 zo dňa 24. júna 2015 konštatoval, že oprávnenie GEOCONSULT a.s. na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná vzniklo právoplatnosťou rozhodnutia OBÚ Banská Bystrica č.1852/465/Bú-Oz zo dňa 21. decembra 2001 o určení dobývacieho priestoru Pinciná. Vo vzťahu k spoločnosti GEOCONSULT a.s. došlo k aplikácií ustanovenia § 27 ods.13 písm.a) zákona č.44/1988 Zb. retroaktívne v znení účinnosti od 1. júna 2007 bez toho, aby to banský zákon v intertemporálnych ustanoveniach výslovne umožňoval; v čase, keď GEOCONSULT a.s. podával žiadosť o určenie dobývacieho priestoru a ani v čase, keď nadobudol oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná ustanovenie § 27 ods.13 písm.a) Banského zákona v znení účinnom od 1. júna 2007 nebolo ani platné a ani účinné a z obsahu Banského zákona spoločnosť GEOCONSULT a.s. nemohla predvídať, či vôbec a ako bude voči nemu použité a prispôsobiť svoje správanie. Nakoľko „ustanovenie § 27 ods.13 písm.a) Banského zákona účinného od 1. júna 2007 nebolo možné použiť (spätne) na právne vzťahy žalobcu vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti ustanovenia, nemohlo ani zaniknúť oprávnenie GEOCONSULT a.s. na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná preto, že nezačal výhradné ložisko dobývať. Potom nemohlo byť ani začaté výberové konanie o prevod oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná ani prevod oprávnenia na inú organizáciu, pretože oprávnenie GEOCONSULT a.s. na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná nezaniklo. Bolo právne vylúčené, aby došlo k prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na tretiu osobu v rámci výberového konania“. V tomto smere NS SR tiež konštatoval, že: Jediným zákonným predpokladom začatia výberového konania o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu je zánik práv organizácie k dobývaciemu priestoru. Aj tento zákonný predpoklad nie je splnený, nie je možné začať výberové konanie o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu. Ak nie je možné začať výberové konanie, nemožno ani proces zavŕšiť prevodom dobývacieho priestoru na inú organizáciu, ktorý sa vykonáva faktickým výkonom správneho orgánu, a to vykonaním zápisu do evidencie dobývacích priestorov podľa § 27a ods.7 Banského zákona. V právnom štáte zásadne nie je možné, aby výsledkom od počiatku nezákonného procesu (v danom prípade nezákonne začatého a vedeného konania o prevod dobývacieho priestoru) bol vznik subjektívnych práv. Z nepráva nemôže vzniknúť právo“. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň konštatoval, že: „Neopomenul zvážiť ani právne postavenie účastníka (Slovenská ťažobná spoločnosť spol. s r.o.) a jeho ochranu. Vzal na vedomie skutočnosť, že účastník tvrdí existenciu svojich práv k dobývaciemu priestoru Pinciná na základe výsledkov výberového konania a zápisom v evidencii dobývacích priestorov. V danom prípade nie je možné akceptovať tvrdenie účastníka o existencii jeho práv k dobývaciemu priestoru Pinciná a súčasne vyvodiť závery zo zisteného porušenia Ústavy SR a § 27 a 27a Banského zákona a poskytnúť ochranu právam žalobcu, ktoré boli porušené. Záujem na presadení zákona a ochrane porušených práv žalobcu prevažuje nad záujmom účastníka na zachovanie status quo. Ochrana zákonnosti je samotnou podstatou správneho súdnictva a obsahom inštitútu právnej istoty v právnom štáte je požiadavka zachovania legálne nadobudnutých práv. Ak by v danom prípade súd poskytol ochranu účastníkovi na úkor žalobcu, poskytol by v podstate ochranu nezákonnému stavu a ak aj účastníkovi vzniklo nejaké
právo, tak by poskytol ochranu právam, ktoré vznikli nelegálne, čo nie je v právnom štáte možné a nie je ani v súlade s podstatou správneho súdnictva“.
35. V citovanom rozsudku najvyšší súd vychádzal tiež z toho, že: „Banský zákon nepredpokladá, že o zániku na oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore sa rozhodne rozhodnutím po predchádzajúcom konaní, pre ktoré by platili štandardné pravidlá konania; rovnako to platí i o prevode oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore“. Preto sa stotožnil s tým, že: „jedinou možnosťou, ako žalobca mohol zabrániť prevodu oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore na inú organizáciu, bola účasť vo výberovom konaní“. Vo vzťahu k preskúmavanej veci najvyšší súd napokon uzavrel že: „podľa medzinárodného štandardu zaručeného na báze Dodatkového protokolu č.1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd objektom ochrany čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky nie sú len hmotné statky, ale aj rôzne druhy licencií. Vzhľadom k uvedenému a na skutočnosť, že oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore umožňuje vykonávať hospodársku činnosť a získavať ekonomický prospech, považoval oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná za taký ekonomický záujem, ekonomické aktívum, ktoré spadá pod pojem majetok podľa čl.1 Dodatkového protokolu č.1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je bez významu, že nerastné bohatstvo je vo vlastníctve štátu podľa čl.4 Ústavy Slovenskej republiky, pretože to nič nemení na skutočnosti, že oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska predstavuje ten ekonomický záujem, ktorý Európsky súd pre ľudské práva uznal za súčasť ochrany pojmu majetok podľa čl.1 Dodatkového protokolu č.1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
36. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Žalovaný a ďalší účastník v písomných vyjadreniach namietali, že v Oznámení o vykonaní zmien evidencii dobývacích priestorov nejde o opatrenie orgánu verejnej správy. Žalovaný tvrdil, že ak právo žalobcu dobývať výhradné ložisko k DP Pinciná nemohlo nikdy vzniknúť, napadnutým oznámením toto právo nemohlo byť dotknuté. Ďalší účastník v tomto smere mal zato, že oznámenie (o vykonaní zmien v evidencii dobývacích priestorov) nemá právotvorné účinky, ktoré má len výmaz zápisu dobývacieho priestoru do evidencie a samotné oznámenie má len administratívny charakter. Rovnako tvrdil, že pokiaľ žalobca nikdy nenadobudol oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska, výmazom z evidencie takéto oprávnenie stratiť nemohol.
37. Pokiaľ ide o právomoc, správny súd dospel k záveru, že táto je daná. Žalobca žalobu podal v čase účinnosti Správneho súdneho poriadku. Podľa ustanovenia § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Opatrením orgánu verejnej správy sa pritom rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú, alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté (§ 3 ods.1 písm.c/ SSP). Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu ustálená súdna prax považuje aj rôzne akty, ktoré majú charakter rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy alebo právnoaplikačné akty správnych orgánov. Rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy na účely SSP za rozumejú také rozhodnutia a opatrenia, ktoré zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýkajú (rozhodnutia), resp. ktorými sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté (opatrenia). V danej veci nejde ani o opatrenie, ktoré by bolo v zmysle ustanovenia § 7 SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že žalovaný pod č.678-3580/2008 zo dňa 4. decembra 2008 oznámil žalobcovi zápis prevodu dobývacieho priestoru Pinciná do evidencie dobývacích priestorov, zápis bol vykonaný 4. decembra 2008. Vykonanú zmenu v evidencii dobývacích priestorov žalovaný oznámil napadnutým opatrením zo dňa 9. mája 2016. V napadnutom opatrení žalovaný konštatoval, že žalobca nemá oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná a preto nemôže vykonávať banskú činnosť v dobývacom priestore Pinciná, ktorá bola na roky 2009-2018 povolená rozhodnutím OBÚ v Banskej Bystrici č.1141-2240/2009 z 20. júla 2009. V tomto smere je nutné poukázať na právny názor najvyššieho súdu vyslovený v Rozsudku NS SR č.6Sžo/94/2014 o tom, že: „v právnom štáte zásadne nie je možné, aby výsledkom od počiatku nezákonného procesu (v danom prípade nezákonne začatého a vedeného konania o prevod dobývacieho priestoru) bol vznik subjektívnych práv. Z nepráva nemôže vzniknúť právo“. Niet však pochybností o tom, že žalobca banskú
činnosť v DP Pinciná vykonával, disponoval oprávnením na dobývanie ložiska v DP Pinciná. Námietka žalovaného, že práva žalobcu napadnutým oznámením je aj v rozpore s konštatovaním najvyššieho súdu vyslovenom v rozsudku sp.zn. 6Sžo/94/2014 o tom, že oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore umožňuje vykonávať hospodársku činnosť a získavať ekonomický prospech, a preto toto oprávnenie je potrebné považovať za taký ekonomický záujem, ktorý spadá pod pojem majetok podľa čl.1 Dodatkového protokolu č.1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl.46 ods. 2 posledná veta Ústavy Slovenskej republiky). Z uvedeného vyplýva, že napadnuté opatrenie podlieha prieskumnej právomoci správneho súdu. Skutočnosť, že oprávnenie žalobcu na dobývanie ložiska nemohlo (legálne) vzniknúť neznamená, že žalobca toto právo fakticky nemal a nerealizoval ho.
38. Pokiaľ ďalší účastník namietal, že predmetom preskúmavacieho konania mal byť samotný akt výmazu z evidencie dobývacích priestorov a nie oznámenie o vykonaní zmien v evidencii dobývacích priestorov, s takýmto argumentom sa správny súd nestotožnil. Banský zákon nepredpokladá, že o zániku alebo o prevode oprávnenia na dobývanie banského ložiska sa rozhodne rozhodnutím po konaní upravenom všeobecným predpisom o správnom konaní (všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa § 27 ods. 12 až 16, § 27a). Skutočnosť, že došlo k zániku oprávnenia obvodný banský úrad písomne oznámi organizácii (§ 27 ods.1 zákona č.44/1988 Zb.); rovnako písomne oznámi organizácii, na ktorú previedol dobývací priestor vykonanie zápisu do evidencie dobývacích priestorov (§ 27a ods.7 zákona č.44/1988 Zb.). V zmysle Banského zákona tak žalovaný vydáva oznámenia, ktoré sú sami o sebe spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. Napadnuté opatrenie zo dňa 9. mája 2016 bolo žalobcovi doručené 17. mája 2016. Nakoľko posledný deň lehoty počítanej podľa § 69 SSP pripadol na deň pracovného pokoja a žalobca žalobu podal 18. júla 2016, najbližší nasledujúci pracovný deň, zákonnej lehota dvoch mesiacom od oznámenia opatrenia orgánu verejnej správy bola zachovaná. V konečnom dôsledku z výpisu z evidencie dobývacích priestorov pod č.195 vyplýva, že vo vzťahu k dobývaciemu priestoru Pinciná bol žalobca do evidencie zapísaný dňa 4. decembra 2008 (prevod DP na základe výsledkov výberového konania konaného dňa 23. septembra 2008). Zápis bol však zrušený už dňa 26. októbra 2015 na základe rozsudku NS SR č.6Sžo/94/2014 z 24. júna 2015.
39. Žalobca namietal, že závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v Rozsudku sp.zn. 6Sžo/94/2014 (o tom, že oprávnenie spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s. na dobývanie v DP nezanikli) neboli pre žalovaného právne záväzné, nakoľko neboli obsiahnuté vo výrokovej časti rozhodnutia. Táto námietka neobstojí. Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu ako podľa doterajšej (§ 250j O.s.p.), tak aj podľa súčasnej právnej úpravy (§ 191 ods.6 SSP). Viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup orgánu verejnej správy v novom konaní, na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia (z Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/25/2013 zo dňa 30. apríla 2014). Orgán verejnej správy je viazaný nielen výrokom rozsudku správneho súdu, ale aj právnym názorom uvedeným v odôvodnení. Z rozsudku sp.zn. 6Sžo/94/2014 vyplýva právny názor najvyššieho súdu jasne a zrozumiteľne, súd jasne a zrozumiteľne konštatoval, že
- oprávnenie ďalšieho účastníka na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná nemohlo zaniknúť z dôvodu, že nezačal výhradné ložisko dobývať,
- nemohlo byť ani začaté výberové konanie o prevod oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná ani prevod oprávnenia na inú organizáciu, pretože oprávnenie GEOCONSULT, a.s., na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná nezaniklo,
- bolo právne vylúčené, aby došlo k prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na tretiu osobu v rámci výberového konania,
- v právnom štáte zásadne nie je možné, aby výsledkom od počiatku nezákonného procesu (v danom prípade nezákonne začatého a vedeného konania o prevod dobývacieho priestoru) bol vznik subjektívnych práv. Ak teda z rozhodnutia najvyššieho súdu žalovanému ako orgánu verejnej správy jasne a zrozumiteľne vyplýval taký stav, že práva ďalšieho účastníka na dobývanie výhradného ložiska nezanikli, nemohlo byť začaté výberové konanie o prevod oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska a oprávnenie žalobcu na dobývanie výhradného ložiska vznikli z nezákonne začatého a vedeného výberového konania, bol týmto názorom súdu viazaný a bolo jeho povinnosťou zosúladiť zápisy v evidencii dobývacích priestorov s týmto názorom, nakoľko v čase vydania Rozsudku NS SR práva k dobývaciemu priestoru Pinciná podľa zápisu v evidencii dobývacích priestorov patrili žalobcovi. Správny súd v konaní o preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy môže správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej
správy zrušiť, prípadne žalobu zamietnuť. Zo samotného výroku rozhodnutia správneho súdu nijakým spôsobom nevyplýva, z akého dôvodu súd rozhodol tak ako rozhodol, právne posúdenie veci je obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutí súdov. Ak by boli orgány verejnej správy viazané iba výrokom súdnych rozhodnutí (z ktorých vyplýva iba to, či došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia alebo zamietnutiu žaloby) tak ako to tvrdí žalobca, došlo by k popretiu základného princípu správneho súdnictva spočívajúcom v ochrane práv fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy pred nezákonným rozhodnutím, nezákonným postupom a nezákonnou činnosťou orgánu verejnej správy.
40. Žalobca namietal, že žalovaný mal v ďalšom konaní rozhodovať o podaniach ďalšieho účastníka, výsledkom ktorých boli oznámenia žalovaného a HBÚ, ktoré boli Rozsudkom NS SR zrušené. Podstatou pôvodných, Rozsudkom NS SR zrušených opatrení, bolo dodatočné nezaradenie návrhu ďalšieho účastníka predloženého do výberového konania a o vybavení sťažností ďalšieho účastníka, súvisiacich s takýmto nezaradením. Z odôvodnenia Rozsudku NS SR ale pre žalovaného vyplynulo, že oprávnenie ďalšieho účastníka na dobývanie ložiska v dobývacom priestore nezaniklo, nemohlo byť začaté výberové konanie o prevod oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná a bolo právne vylúčené, aby došlo k prevodu DP Pinciná na tretiu osobu v rámci výberového konania. Z odôvodnenia Rozsudku NS SR tak pre žalovaného vyplývalo, že zápis v evidencii dobývacích priestorov pre DP Pinciná je nesprávny. Žalovaný nemal dôvod konať o podaniach ďalšieho účastníka, mal však dôvod konať vo vzťahu k zápisu žalobcu v evidencii dobývacích priestorov a zápisu ďalšieho účastníka v evidencii, ktorého oprávnenie na dobývanie v zmysle záverov najvyššieho súdu nezaniklo a preto nemohlo byť začaté výberové konanie. Nebolo možné vnímať postavenie žalobcu izolovane, ale v súvislosti s postavením ďalšieho účastníka, nakoľko išlo o jeden a ten istý dobývací priestor, práva dvoch subjektov k tomu istému dobývaciemu priestoru. Preto postup, ktorý žalovaný zvolil a napadnutým opatrením oznámil zmenu v evidencii dobývacích priestorov nie je nezákonný z dôvodu, že nekonal o predchádzajúcich podaniach ďalšieho účastníka, ktoré boli Rozsudkom NS SR zrušené.
41. Žalobca napokon považoval napadnuté opatrenie za neodôvodnené a nezrozumiteľné, nakoľko nebolo zrejmé, na základe ktorého ustanovenia a ktorého právneho predpisu bolo opatrenie vydané. Zákona č.44/1988 Zb. neupravuje postup pri zrušení zápisu v evidencii dobývacích priestorov. OBÚ zánik oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska oznamuje (§ 27 ods.14 zákona č.44/1988 Zb.) a rovnako oznamuje aj prevod dobývacieho priestoru (§ 27a ods.7 zákona č.44/1988 Zb.). Nakoľko Banský zákon neupravuje, akým postupom má žalovaný v takomto prípade postupovať a nie je stanovená forma, akou má rozhodnúť, postačuje oznámenie, ktoré má charakter opatrenia v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku. Banský zákon neustanovuje formu rozhodnutia (opatrenia), neustanovuje ani náležitosti, ktoré by malo takéto opatrenie obsahovať. Žalobca sa tak nemôže dôvodne domáhať, že opatrenie nemá určité náležitosti, nakoľko zákon č.44/1988 Zb. takémuto oznámeniu (opatreniu) žiadne náležitosti neustanovuje.
42. Ak žalobca tvrdil, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, takouto vadou opatrenie netrpí. Z napadnutého opatrenia je zrejmé kto ho vydal (OBÚ Banská Bystrica), akej veci sa týka (práva k dobývaciemu priestoru Pinciná), aký je obsah opatrenia (zrušenie zápisu v evidencii) a zároveň aj z akých dôvodov (s poukazom na dôvody uvedené v Rozsudku NS SR, ktorými je orgán verejnej správy viazaný).
43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je opatrenie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
44. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi, nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.
45. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.