Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-31-2020.pdf
PDF · 311.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Y., zastúpeného ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tolstého 9, IČO: 36708771, proti žalovanej: E. T., C.. T., W.. XX.XX.XXXX, F. H. V. - U. F., W. F. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. Romanom Kobellom, advokátom, so sídlom v Dolnom Kubíne, Aleja Slobody 1899, v spore o odstránenie stavby „oplotenie a vstup do rodinného domu" a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 496,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná odstrániť z pozemku parc. KN-C č. XXX/XX - orná pôda o výmere 325 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre obec H., katastrálne územie U. F., zvyšok stavby - oplotenia, ktoré sa pôvodne nachádzalo v úseku od bodu 7 po bod 8 tak, ako to vyplýva zo Zamerania skutkového stavu a určenia neoprávnene užívanej plochy pozemkov vo vlastníctve Mesta H. V. zo dňa 30.04.2020 vyhotoveného K.. Y. H., tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku, konkrétne podperu kovového stĺpika pri bode 8 v rozsahu, v ktorom táto zasahuje do parc. KN-C č. XXX/XX, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu v časti, pokiaľ sa ňou žalobca domáhal odstránenia oplotenia vo väčšom rozsahu, zamieta.
III. Žalovaná je povinná odstrániť z pozemku parc. KN-C č. XXX/XX - orná pôda o výmere 168 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre obec H. V., katastrálne územie U. F. stavbu - vstup do rodinného domu (betónový mostík) a jeho súčasti a príslušenstvo, nachádzajúce sa v priestore od bodu 23 cez bod 24, bod 42, bod 687-3, bod 43, bod 27, bod 26 po bod 23 tak, ako to vyplýva zo Zamerania skutkového stavu a určenia neoprávnene užívanej plochy pozemkov vo vlastníctve Mesta H. V. zo dňa 30.04.2020 vyhotoveného K.. Y. H., tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 340,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 329,88 eura od 14.04.2020 do zaplatenia a zo sumy 11,- eur od 29.07.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V. Vo zvyšnej časti žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta.
VI. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania, vyjmúc trov právneho zastúpenia, v rozsahu 19,2 %.
VII. Žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu pomernej časti trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 22.05.2020, doručenou tunajšiemu súdu 22.05.2020 elektronicky, autorizovanou podľa osobitného predpisu, po pripustení jej zmeny na pojednávaní (na návrh žalobcu cestou jeho zástupcu podaním zo 04.06.2021) dňa 24.01.2022, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej domáhal uloženia povinnosti:
- do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť z pozemkov CKN parc. č. XXX/XX o výmere 325 m2, druh pozemku: orná pôda a CKN parc. č. XXX/XX o výmere 168 m2, druh pozemku: orná pôda zapísaných na LV č. XXXX vedených Okresným úradom H. V., okres H. V., obec H. V., katastrálne územie U. F., stavbu - oplotenie a jeho súčasti a príslušenstvo, nachádzajúce sa v úseku od bodu 7 po bod 8 tak, ako to vyplýva zo Zamerania skutkového stavu a určenia neoprávnene užívanej plochy pozemkov vo vlastníctve Mesta H. V. zo dňa 30.04.2020, vyhotoveného K.. Y. H., tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku;
- do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť z pozemku CKN parc. č. XXX/XX o výmere 168 m2, druh pozemku: orná pôda zapísaného na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom H. V., okres H. V., obec H. V., katastrálne územie U. F. stavbu - vstup do rodinného domu (betónový mostík) a jeho súčasti a príslušenstvo, nachádzajúce sa v priestore od bodu 23 cez bod 24, bod 42, bod 687-3, bod 43, bod 27, bod 26 po bod 23 tak, ako to vyplýva zo Zamerania skutkového stavu a určenia neoprávnene užívanej plochy pozemkov vo vlastníctve Mesta H. V. zo dňa 30.04.2020, vyhotoveného K.. Y. H., tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku;
- do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 496,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 496,- eur od 14.04.2020 do zaplatenia a
- priznania žalobcovi voči žalovanej nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. V odôvodnení žaloby poukázal na jej podanie v zmysle § 88a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „SZ“) a § 135c ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ako žaloby o odstránenie stavby žalovanej ako stavebníka „Oplotenie a vstup do rodinného domu“ postavenej na pozemkoch CKN parc. č. XXX/XX o výmere 325 m2, druh pozemku: orná pôda, CKN parc. č. XXX/XX o výmere 168 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaných na LV č. XXXX a CKN parc. č. XXX/XXX o výmere 170 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXXX pre obec H. V.Í., katastrálne územie U. F. (ďalej len „stavba“), a to z pozemkov CKN parc. č. XXX/XX o výmere 325 m2, druh pozemku: orná pôda a CKN parc. č. XXX/ XX o výmere 168 m2, druh pozemku: orná pôda zapísaných na LV č. XXXX k. ú. U. F. vo vlastníctve žalobcu (ďalej len „predmetné pozemky“). 2.1. Žalovaná uskutočňovala stavbu na predmetných pozemkoch a CKN parc. č. XXX/XXX, k. ú. U. F. v roku 2017 a na jar 2019, ktorá je stavebne dokončená. 2.2. Dňa 21.03.2019 bolo na podklade štátneho stavebného dohľadu podľa § 98 a nasl. SZ, o ktorom bol písaný Záznam o vykonaní ŠSD č. XXXX/XXXX/XX z 21.03.2019 (ďalej len „Záznam o ŠSD“), zistené, že stavba bola realizovaná bez predchádzajúceho oznámenia k ohláseniu drobnej stavby, či právoplatného stavebného povolenia. 2.3. Oznámením žalobcu č. spisu XXXX/XXXX/XXX zo 17.04.2019 bolo oznámené začatie konania o nepovolenej stavbe v zmysle § 88a a § 88 ods. 1 písm. b) SZ a žalovaná bola vyzvaná v lehote 60 dní od doručenia výzvy na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore so záujmami spoločnosti s upozornením, že ak preukáže, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, je povinná bezodkladne predložiť na stavebný úrad okrem iného doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku, alebo stavby, alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ju oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu. Bola tiež upozornená, že ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší. 2.4. Zrealizovanie stavby na predmetných pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ako to vyplýva z LV č. XXXX k. ú. U. F. a CKN parc. č. XXX/XXX k. ú. U. F. vo vlastníctve žalovanej vyplýva aj z Oznámenia žalobcu č. spisu XXXX/XXXX/XXX zo 17.04.2019, z Vytýčenia hranice pozemku z 18.02.2019 a Merania z 15.06.2019 doložených žalovanou v rámci konania o dodatočnom povolení stavby. Z Vytýčenia hranice pozemku je zrejmé, že žalovanej boli dňa 18.02.2019 priamo v teréne vytýčené hranice jej pozemku a tá napriek tomu pri plnom vedomí, bez právneho dôvodu zabrala pozemok žalobcu a bez súhlasu žalobcu ako vlastníka a bez príslušného povolenia postavila na ňom stavbu. 2.5. Žalovaná v čase uskutočňovania stavby a ani v súčasnosti nedisponovala žiadnym titulom, ktorý by oprávňoval uskutočniť ju na predmetných pozemkoch. Žalobca v konaní o dodatočnom povolení stavby
s dodatočným povolením stavby nesúhlasil. Stavba žalovanej predstavuje nepovolenú a neoprávnenú stavbu. 2.6. Žalobca ako príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie č. XXXX/XXXX/XXX-TSXX/AXX z 19.08.2019, na základe ktorého žalobcu ako účastníka konania o dodatočnom povolení stavby odkázal na súd a konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil do doby, kým rozhodnutie súdu vo veci nadobudne právoplatnosť. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.09.2019. 2.7. Listom z 20.01.2020 doručeným žalovanej 31.01.2020 vyzval žalovanú na odstránenie stavby. Napriek výzve žalovaná stavbu neodstránila. Doložil aj fotodokumentáciu stavby žalovanej vyhotovenú 22.05.2020. 2.8. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 268/2003 zo 06.01.2004 na kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola na cudzom pozemku postavená celá, postačí, keď je na tomto pozemku postavená sčasti. 2.9. Žalobca s dodatočným povolením stavby nesúhlasí a trvá na jej odstránení z dôvodu, že na predmetných pozemkoch je dlhodobo vytvorená územná rezerva pre realizáciu konštrukcií nevyhnutných pre stabilizáciu cestného telesa - prístupovej komunikácie a na predmetných pozemkoch sa iná činnosť (napr. sadenie stromov, kríkov) okrem bežnej údržby kosením, neodporúča. Voľná plocha umožní napr. geologické prieskumy ohľadne únosnosti v tomto území. Uvedené vyplýva aj zo Stanoviska Mestského úradu H. V., odboru výstavby a životného prostredia č. E XXXX/XXXX zo 25.03.2019. Cestné teleso - prístupová komunikácia sa nachádza na pozemku CKN parc. č. XXX/X, pričom skutočnosť, že ide o prístupovú komunikáciu vyplýva aj z Územného plánu žalobcu. Táto lokalita je určená na výstavbu cestného telesa - prístupovej komunikácie, ktorá je aj v územnom pláne označená ako DKO, teda ide o plochu komunikácií obslužných, vrátane priradených plôch statickej dopravy, súbežných chodníkov a zelených pásov. Územný plán žalobcu je zverejnený aj na webovej stránke Y. H. V.. 2.10. V dôsledku neoprávnenej stavby zároveň žalovaná bez právneho dôvodu užíva zabratú časť predmetných pozemkov, čím sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu. 2.10.1. Z najaktuálnejšieho Zamerania skutkového stavu a určenia neoprávnene užívanej plochy pozemkov vo vlastníctve Mesta H. V. z 30.04.2020 je zrejmé, že žalovaná užíva z pozemku CKN parc. č. XXX/XX plochu o výmere 24 m2 a z pozemku CKN parc. č. XXX/XX plochu o výmere 76 m2 (39 + 25 + 12), t. j. spolu výmeru 100 m2. Titulom vstupu do domu (betónového mostíka) užíva plochu o výmere 25 m2 a zvyšok je užívaný v súvislosti s vybudovaným oplotením. Za užívanie pozemkov neuhrádza žiadnu odplatu. 2.10.2. Výška bezdôvodného obohatenia sa posudzuje podľa „obvyklého nájomného“, ktoré za predmetné pozemky s prihliadnutím na miesto, ich hodnotu, využitie a čas vzniku bezdôvodného obohatenia, je vo výške 4,- eurá/m2/rok, t. j. cca 0,33 eura/m2/mesiac. Pri určení výšky obvyklého nájomného vychádzal z uzavretých nájomných zmlúv v k. ú. U. F., v ktorých vystupuje ako prenajímateľ a dohodnutá výška nájmu je 4,- eurá/m2/rok, konkrétne:
- nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX z 11.07.2017 uzavretej s nájomcom Z. &. Z., L..C..I.., predmetom ktorej je nájom časti pozemku CKN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18519 m2, v k. ú. U. F., o výmere 46 m2,
- nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX z 09.12.2016 uzavretej s nájomcom E. Z., predmetom ktorej je nájom časti pozemku CKN parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 5670 m2, v k. ú. U. F., o výmere 16,5 m2,
- nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX z 09.12.2016 uzavretej s nájomcom E. Z., predmetom ktorej je nájom časti pozemku CKN parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 5670 m2, v k. ú. U. F., o výmere 31,2 m2,
- nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX z 13.07.2016 uzavretej s nájomcom H., L..C..I.., predmetom ktorej je nájom časti pozemku CKN parc. č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 11357 m2, v k. ú. U. F., o výmere 29,74 m2,
- nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX zo 06.09.2012 uzavretej s nájomcom U. Č., predmetom ktorej je nájom časti pozemku CKN parc. č. XX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 629 m2, v k. ú. U. F., o výmere 42 m2. 2.10.3. Zo Záznamu o ŠSD je zrejmé, že žalovaná realizovala vstup do rodinného domu (betónový mostík) v októbri roku 2017 a oplotenie v termíne do 21.02.2019. Dňa 21.03.2019, kedy bol realizovaný výkon štátneho stavebného dozoru, bola už stavba stavebne ukončená. Preto žiada vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 496,- eur nasledovne:
- sumu 192,- eur za užívanie pozemku parc. KN-C č. XXX/XX v rozsahu vybudovaného vstupu do rodinného domu (betónového mostíka) (24 m2) 2 roky spätne pred podaním žaloby,
- sumu 304,- eur za užívanie pozemkov parc. KN-C č. XXX/XX a XXX/XX v rozsahu obstavania plochy pozemkov oplotením vo výmere 76 m2, a to 1 rok spätne pred podaním žaloby (dňa 21.03.2019 bol vykonaný štátny stavebný dohľad, kedy už stavba bola stavebne ukončená). 2.10.4. Žalovaná bola na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvaná listom z 01.04.2020, ktorý jej bol doručený 06.04.2020, a to do 5 dní odo dňa doručenia výzvy, ktoré napriek tomu nevydala.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe podaním zo 07.10.2020 uviedla, že: 3.1. Zabezpečenie príjazdu - vstupu do jej rodinného domu súp. č. XXXX (ďalej len „RD“) nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania vyjadrenými v územnoplánovacej dokumentácii a územnoplánovacích podkladoch žalobcu a s verejnými záujmami chránenými podľa osobitných predpisov a neexistuje žiadny dôvod, aby nebola dodatočne povolená. S dodatočným príjazdom do RD zo severnej strany cez parc. KN-C XXX/XX k. ú. U. F. sa počítalo už pri vydávaní stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. Vstupné dvere do RD podľa projektovej dokumentácie boli zo severnej strany, taktiež boli vybudované v čase vydávania kolaudačného povolenia aj betónové stĺpy na premostenie. Stavebný úrad - žalobca vedel, že príjazd k domu bude vybudovaný zo severnej strany, ale keďže žalobca nemal vysporiadný pozemok v súčasnosti vedený ako parc. KN-C XXX/XX k. ú. U. F. s pozemkovým fondom, uvedené sa nerealizovalo. 3.2. V bode 2.3.5. sprievodnej správy k stavenému povoleniu zo 06.06.2016 schválenej žalobcom je uvedené. V prípade, že sa podarí vysporiadať majetkovo právne vzťahy s Mestom H. V., plánuje investor (žalovaná) zrealizovať hlavný vstup do domu zo severu z existujúcej komunikácie. Žalobca doposiaľ majetkovoprávne nevysporiadal existujúcu komunikáciu na parc. XXX/XX a XXX/XX k. ú. U. F., na ktorej je stavba - cestná komunikácia postavená. Časť cestnej komunikácie je doposiaľ vedená ako orná pôda. Žalobca v tejto veci doposiaľ neurobil nič, tzn. sám žalobca je nečinný a svojou nečinnosťou porušuje zákon. Žalovaná si doposiaľ i napriek maximálnej súčinnosti nemohla so žalobcom vysporiadať sporný vzťah, nakoľko žalobca nevysporiadal existujúcu komunikáciu. 3.3. Vstup do RD zo severnej strany existoval už v čase kolaudácie RD, stavebný úrad k existencii vchodu nemal výhrady, pravdepodobne vzhľadom na to, že už v časti stavebným úradom v stavebnom konaní overenej projektovej dokumentácii sa vchod na tomto mieste nachádzal a celá dispozícia domu bola projektovaná na vchod z tejto strany. V sprievodnej správe je tiež uvedené, že vstup zo severu bude zrealizovaný aj z dôvodu, že prístupová cesta z juhu vo vlastníctve železníc - južne od pozemku žalovanej je v zosuvnom pásme kategórie A1. Žalovaná momentálne nemá zabezpečený riadny vstup do jej RD, nakoľko cesta z juhu je v neprejazdnom stave neosvetlená a hrozí jej a jej rodine nebezpečenstvo vzniku škody na zdraví a majetku. Žalobca ako stavebný úrad stavbu dal do užívania žalovanej s tým, že prístup do domu bude zo severnej strany vyriešený dodatočne, keď si žalobca pozemok vysporiada s pozemkovým fondom. 3.4. Vyslovila nesúhlas s odstránením stavby príjazdu - (betónového mostíka) do RD. Vyjadrila súhlas s úhradou bezdôvodného obohatenia za užívanie 23 m2, z pozemku parc. č. KN-C XXX/XX pre k. ú. U. F. vo vlastníctve žalobcu, nesúhlasiac však so žalobcom navrhovanou jeho výškou, považujúc ju za neprimeranú. Namietla žalobcom uvádzanú výmeru betónového mostíka slúžiaceho ako príjazd do domu, ktorý je 23 m2, nie 25 m2. Výška určeného nájomného v zmluvách, na ktoré žalobca odkázal, uzavretými s podnikateľskými subjektmi na pozemky využívané na podnikateľskú činnosť v centre mesta, nie je vo vzťahu ku žalovanej „obvyklým nájomným“, nakoľko v prípade žalovanej sa jedná o časť pozemku v obytnej zóne mimo centra mesta a nie za účelom podnikateľskej činnosti, ale za účelom bezpečného vstupu do RD. 3.5. Múr žalovaná nevybudovala. V čase, keď susedné pozemky kúpila, už existoval. V konaní nie je preukázané, kto bol stavebníkom múru a v tejto časti poprela žalobcov nárok. Skrášlenie zanedbaného pozemku kvetmi nezakladá právo žalobcu na bezdôvodné obohatenie. 3.6. Konanie o dodatočnom povolení stavby je vedené žalobcom nezákonne. Dochádza v ňom ku konfliktu záujmov. Stavebný úrad je zároveň aj účastníkom konania a mal sa zo stavebného konania vylúčiť. Takýto postup žalobcu predstavuje absolútnu svojvôľu správneho orgánu a vedie k porušeniu základného princípu nestrannosti a objektivity konajúceho správneho orgánu. 3.7. Vyvinula maximálne úsilie na usporiadanie vzťahov so žalobcom, o. i. požiadala o nájom pozemkov a aj o kúpu pozemku. Žalobca jej dal zamietavé stanovisko, hoci v minulosti jej prisľúbil, že vec sa vysporiada. Žalobca jej neschválil nájom pozemku hoci takéto nájmy iným občanom mesta schvaľuje bežne, dokonca ani za „premrštené sumy nájomného“ 4,- eurá za 1 m2/rok a 8,- eur za 1 m2 úrok, pričom obdobné pozemky - prístupové cesty v záhradkárskej osade predáva za cenu 10,- eur/1 m2.
3.8. Žalobca v žalobe poukazuje na svoj záujem cestnú komunikáciu rozšíriť, čo ale za súčasného stavu nie je možné. Časť územného plánu, na ktoré poukazuje žalobca, je nesúladný so skutočným stavom, ktorý tam momentálne existuje. 3.9. Podľa nej je neúčelné zbúrať stavbu vstup do RD, nakoľko nebude mať zabezpečený bezpečný prístup do domu. V zmysle § 135c ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Žiadala, aby súd zriadil vecné bremeno a uložil povinnosť žalobcovi strpieť právo prechodu a prejazdu cez pozemok KN-C XXX/XX pre k. ú. U. F. vo vlastníctve žalobcu v rozsahu 23 m2 ak zotrvá na stanovisku, že pozemok nepredá ani neprenajme. 3.10. Žalobca má na pozemkoch v jej vlastníctve bezodplatne zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu, existencie inžinierskych sietí (verejnej kanalizácie, jej súčasti a príslušenstva), ich prevádzky a údržby, a to v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne č. XXXXXXXX - XX/XXXX cez pozemky CKN parc. č. XXX/XX, XXX/XXX + parc. č. XXX/XXX po zápise GP a v povinnosti vlastníka uvedených pozemkov toto právo strpieť a nevidí žiadny dôvod na to aby aj jej žalobca vyšiel v ústrety . 3.11. Zarážajúcim je, že žalobca nesúhlasí s tým, aby bola žalovanej stavba dodatočne povolená s poukazom na územnú rezervu prístupovej komunikácii, ktorú žalobca doposiaľ nevysporiadal, ani neprejavil záujem vec riešiť, nevlastní ju ani ju nefinancoval. 3.12. Vyslovila pochybnosť o selektívnom prístupe vedenia žalobcu, resp. niektorých jeho vedúcich z dôvodu, že žalobca nevedie žiadne konania voči stavebníkom, ktorí majú v lokalite W. F. postavené nelegálne stavby omnoho väčších rozmerov, hoci disponuje informáciami o ich nelegálnej výstavbe.
4. Žalobca v následnej replike danej vyjadrením jeho zástupcu z 30.11.2020 vyjadril v celom rozsahu nesúhlas s vyjadrením žalovanej, zotrvávajúc na podanej žalobe. 4.1. Poukázal na § 58 ods. 2 a § 88 ods. 3 SZ s tým, že stavba bola uskutočnená žalovanou nielenže bez akéhokoľvek oprávnenia (predchádzajúceho oznámenia k ohláseniu drobnej stavby či právoplatného stavebného povolenia), ale uskutočnila ju na pozemku žalobcu, bez jeho súhlasu. Stavba je v rozpore s verejnými záujmami chránenými SZ, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, teda ani nie je možné jej dodatočné stavebné povolenie v zmysle § 88a SZ. Žalovaná v čase uskutočňovania stavby, ako ani v súčasnosti nedisponovala žiadnym právnym titulom, ktorý by ju oprávňoval uskutočniť stavbu na predmetných pozemkoch, čo žalovaná ani nespochybňuje. Žalobca v konaní o dodatočnom povolení stavby ako vlastník predmetných pozemkov s dodatočným povolením stavby nesúhlasil a teda nie sú splnené podmienky na dodatočné povolenie stavby v zmysle § 88a ods. 3 SZ. 4.2. Z platného Územného plánu žalobcu jednoznačne vyplýva, že táto lokalita je určená na výstavbu cestného telesa - prístupovej komunikácie, ktorá je aj v územnom pláne označená ako DKO - ide o plochu komunikácií obslužných, vrátane priradených plôch statickej dopravy, súbežných chodníkov a zelených pásov. Uvedený priestor je zvlášť chránený, nakoľko je vyhradený pre verejnoprospešnú stavbu VPS č.124 - plocha pre obslužnú komunikáciu v lokalite „W. F.“, kat. územie U. F. ako kľúčovú dopravnú tepnu pre celú danú lokalitu. Cestné teleso - prístupová komunikácia sa nachádza na pozemku CKN parc. č. XXX/X, pričom skutočnosť, že ide o prístupovú komunikáciu, vyplýva aj z Územného plánu Mesta H. V.. 4.3. Podľa projektovej dokumentácie stavby SO.01 - Rodinný dom vyhotovenej autormi K.. W. R. a K.. C. Y. z februára 2016 (ďalej len „projektová dokumentácia“) overenej stavebným úradom sa neuvažovalo so žiadnym vstupom do domu zo severnej strany a v danom mieste bolo žalovanou navrhnuté a stavebným úradom povolené otvárateľné francúzske okno so zábradlím bez akéhokoľvek betónového mostíka, čo je zreteľné na výkrese projektovej dokumentácie - Severný a západný pohľad, predloženej v stavebnom konaní k vydaniu stavebného povolenia, kde z pohľadu na severnú stranu domu vidieť, že v uvedenom mieste sa nenachádza žiadny mostík a vstup do domu, pričom otvor do domu, ktorý žalovaná považuje za hlavný vstup, o ktorom mal údajne vedieť aj stavebný úrad, je okno so zábradlím. Žalovaná doložila falošný dôkaz týkajúci sa projektu RD, ktorý bol údajne predložený v stavebnom konaní, datovaný na január 2016, pričom projektová dokumentácia doložená v stavebnom konaní je datovaná k februáru 2016, čo nasvedčuje, že žalovaná si bola vedomá nemožnosti zriadenia mostíka, s ktorým by stavebný úrad nesúhlasil a nepovolil by žalovanej zriadenie tejto stavby. V rámci stavebného konania žalovaná nenavrhovala výstavbu betónového mostíka k RD zo severnej strany. Uvedený pohľad je časťou projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v rámci stavebného konania, čo je zrejmé z pečiatky stavebného úradu, ktorou je táto časť opatrená. Žalovaná do konania doložila pohľady, ktoré touto pečiatkou opatrené nie sú. To znamená, že v priebehu vyhotovovania projektovej dokumentácie muselo prísť k jej zmene a žalovaná si bola vedomá nemožnosti zriadenia betónového mostíka už v
stavebnom konaní. Aj v zmysle sprievodnej správy doloženej žalovanou je zrejmé, že vstup zo severnej strany bol uvažovaný sekundárne len v prípade, ak sa podarí vysporiadať majetkovoprávne vzťahy. 4.4. Podľa stavebného povolenia Mesta H. V. č. XXXX/XXXX/XXX zo 06.07.2016 hlavný vstup do RD bude zo západnej strany a spevnené plochy pre dva automobily budú zo západnej strany a že stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, pričom tá so zriadením betónového mostíka zo severnej strany nepočítala. Nikde v žiadnej dokumentácii záväznej pre zhotovenie stavby nevyplýva, že by sa betónový mostík ako vstup zo severnej strany mal v budúcnosti zriadiť, pričom by tento bol stavebným úradom povolený, prípadne predpokladaný. 4.5. Tak, ako bola stavba RD stavebne povolená, bola aj skolaudovaná rozhodnutím Mesta H. č. XXXX/ XXXX/XXX z 10.07.2017, pričom stavebný úrad v zmysle § 81 ods. 1 SZ v kolaudačnom konaní skúmal, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení a žiadne podstatné odchýlky nezistil. Taktiež v rámci kolaudačného rozhodnutia nebola žalovaná povinná dokončiť v určitej lehote vstup zo severnej strany, čo by sa v prípade, ak by sa v čase kolaudačného konania s dokončením takéhoto vstupu uvažovalo a nebolo by to prekážkou pre vydanie kolaudačného rozhodnutia (o čom má žalobca pochybnosti), muselo konštatovať v kolaudačnom rozhodnutí. Kolaudačné rozhodnutie však takéto konštatovanie neobsahuje. V rámci kolaudačného rozhodnutia sa uvažuje len s dokončením chýbajúcich zachytávačov snehu a s úpravami okolia stavby s ich odstránením v lehote do 31.12.2018. 4.6. Zameranie stavby v kolaudačnom konaní je zrejmé z Geometrického plánu na zameranie RD a balkóna č. XXXXXXXX-XX/XXXX z 09.06.2017 (ďalej len „GP z 09.06.2017“) a podľa neho v tomto čase nebol vstup do RD realizovaný. V čase kolaudácie nemal stavebný úrad o nepovolených stavbách žalovanej „Oplotenie a vstup do rodinného domu“ žiadnu vedomosť, teda ich nemohol ani schváliť. 4.7. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by sa so vstupom do RD v stavebnom konaní alebo v kolaudačnom konaní počítalo zo severnej strany. Práve naopak, z vyššie uvedeného je zrejmé, že z tejto severnej strany sa hlavný vchod do domu v žiadnom prípade neuvažoval. 4.8. Poprel tvrdenia žalovanej o nevysporiadaní pozemku žalobcom. Vlastníkom pozemku CKN parc. č. XXX/XX v k. ú. U. F. (ako časť vtedajšieho pozemku CKN parc. č. XXX/XX, pred zápisom geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX) bol žalobca už na základe Zámennej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 20.10.2010 (V XXXX/XXXX povolený dňa 08.11.2010). Podľa Záznamu o ŠSD žalovaná realizovala vstup do RD (betónový mostík) v októbri roku 2017, teda po vydaní kolaudačného rozhodnutia (dňa 10.07.2017) a oplotenie do 21.02.2019. Teda stavebný úrad nemohol mať v čase kolaudácie o sporných stavbách žalovanej „Oplotenie a vstup do rodinného domu“ žiadnu vedomosť. 4.9. Zo sprievodnej správy k projektovej dokumentácii, bodu 2.3.5., na čo sa žalovaná odvoláva, vyplýva, že investor (žalovaná) plánoval zrealizovať hlavný vstup do RD zo severu z existujúcej komunikácie len za podmienky vysporiadania majetkovoprávnych vzťahov so žalobcom, k čomu nedošlo. Žalovaná bola oprávnená realizovať stavbu len v rozsahu jej povolenia v rámci stavebného konania a stavebného povolenia. Príslušný stavebný úrad neschvaľuje projektovú dokumentáciu, ale v zmysle § 67 ods. 1 SZ po vydaní stavebného povolenia zasiela projektovú dokumentáciu, ktorá bola podkladom pre vydanie stavebného povolenia po jednom overenom vyhotovení stavebníkovi. Aj samotné znenie Sprievodnej správy k projektovej dokumentácii v bode 2.3.5. hovorí jasne: „Vjazd na pozemok je navrhovaný z juhu, po komunikácii vo vlastníctve ŽSR. V juhozápadnej časti pozemku sa bude nachádzať parkovacie státie pre dve autá. Parkovacia plocha bude riešená na teréne ako nespevnená komunikácia (zatrávňovacie tvárnice). V prípade, že sa podarí vysporiadať majetko-právne vzťahy s mestom H. V. plánuje investor zrealizovať hlavný vstup do domu zo severu - z existujúcej komunikácie.“, t. j. prístup k domu žalovanej bol od samého začiatku plánovaný, navrhovaný, projektovaný a aj stavebne povolený z juhu. Investor síce mohol uvažovať o tom, že niekedy bude prichádzať do úvahy prístup zo severu, ale bez súhlasu vlastníka to nie je možné. 4.10. Za nepravdivé označil tvrdenia žalovanej, že by v čase kolaudačného konania boli vybudované betónové stĺpy na premostenie, čo žalovaná nijako nepreukázala a čo nevyplýva ani zo zamerania v GP z 09.06.2017 a že vstup do domu zo severnej strany existoval už v čase kolaudácie RD, stavebný úrad nemal výhrady k existencii vchodu pravdepodobne vzhľadom na to, že už v časti stavebným úradom v stavebnom konaní overenej projektovej dokumentácii sa vchod na tomto mieste nachádzal a celá dispozícia domu bola projektovaná na vchod z tejto strany. 4.11. Nepravdivým je aj tvrdenie žalovanej, že v sprievodnej správe je uvedené, že vstup zo severu bude zrealizovaný aj z toho dôvodu, že prístupová cesta z juhu vo vlastníctve železníc - južne od pozemku žalovanej je v zosuvnom pásme kategórie A1. Skutočnosť, že prístupová cesta južne od pozemku žalovanej je v zosuvnom pásme kategórie A1 mala v zmysle bodu 2.3.5. sprievodnej správy vplyv len vo
vzťahu k prístupu ťažkých mechanizmov na pozemok žalovanej za účelom výstavby. Ničím nepodložené je aj tvrdenie žalovanej, že momentálne nemá zabezpečený riadny vstup do RD, nakoľko cesta z juhu je v neprejazdnom stave neosvetlená a že jej a jej rodine hrozí nebezpečenstvo vzniku škody na zdraví a majetku. S takýmto prístupom žalovaná od samého počiatku uvažovala a uvedené ju žiadnym spôsobom neoprávňuje svojvoľne zriadiť si neoprávnenú a nepovolenú stavbu na inom mieste. 4.12. Žalobcovi nie sú známe žiadne skutočnosti brániace budovaniu alebo akejkoľvek úprave komunikácie, s ktorou počíta územný plán mesta, ako aj namietaný nesúlad územného plánu so skutočným stavom, s výnimkou sporných stavieb žalovanej. Takéto svoje tvrdenia žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala. 4.13. Poprel tvrdenia žalovanej, že výmera betónového mostíka slúžiaceho ako príjazd do domu je 23 m2 a nie 25 m2. Žalobca vychádza pri určení výmery z ním predloženého Zamerania skutkového stavu z 30.04.2020. K žalovanou namietanej výške „obvyklého nájomného“ uviedol, že suma 4,- eurá/m2/rok predstavuje primeranú hodnotu a vzhľadom na momentálnu hospodársku situáciu až nízku hodnotu. Žalovaná si časť pozemkov žalobcu oplotila, prípadne zastavala betónovým mostíkom, čím zabránila v ich užívaní žalobcovi ako vlastníkovi, ale aj akýmkoľvek iným osobám a užívala ich v celom rozsahu výlučne žalovaná. Poukázal aj na Všeobecne záväzné nariadenie Mesta H. V. č. X/XXXX o miestnych daniach (ďalej len ako „VZN“), v zmysle ktorého dane za užívanie verejného priestranstva sú vyššie, ako žalobcom požadovaná výška bezdôvodného obohatenia za 1 m2/rok (podľa čl. 24 písm. k) je sadzba dane za iné užívanie verejného priestranstva bez ohľadu na lokalitu 0,33 eura/m2/za každý aj začatý deň, čo je ročne suma 120,45 eura/m2, t. j. v danom prípade by sa jednalo o sumu 14.935,80 eura). 4.14. Múr postavený na predmetných pozemkoch nie je predmetom tohto sporu. Žalovaná nepopiera, že pozemky sú oplotené v rámci jej dvora k RD a že na nich vysadila zeleň, naopak uvedené potvrdzuje s tým, že uvedené nepovažuje za bezdôvodné obohatenie. Avšak dôležitou skutočnosťou pri posudzovaní vzniku bezdôvodného obohatenia je prisvojenie si úžitkov týchto pozemkov bez právneho dôvodu. Predmetom tohto konania je oplotenie a nie múr. Poukazujúc na uznesenie NS SR sp. zn. 8 Cdo 186/2018 z 17.07.2019 uviedol, že žalovaná užíva dotknuté časti predmetných pozemkov bez akéhokoľvek právneho dôvodu, a to prostredníctvom postavenia sporných stavieb, ako aj výsadbou krov, kvetín a iných porastov, čím jasne dochádza k bezdôvodnému obohateniu. 4.15. K tvrdenej nezákonnosti vedenia konania o dodatočnom povolení stavby žalobcom pre konflikt záujmov uviedol, že žalobca je príslušným stavebným úradom v zmysle § 117 ods. 1 SZ. SZ ako osobitný predpis (lex specialis) voči správnemu poriadku upravuje v § 119 ods. 3 SZ prípadný konflikt záujmov, a to len vtedy, ak je stavebný úrad zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania. Táto skutočnosť žalovanej neprekážala v stavebnom konaní ani v kolaudačnom konaní, kde žalobca vystupoval rovnako aj ako účastník konania a túto skutočnosť ani dodnes nenamietala. Postavenie žalobcu ako účastníka v konaní o dodatočnom povolení stavby zapríčinila sama žalovaná tým, že na pozemku žalobcu bez jeho súhlasu a príslušného povolenia vybudovala sporné stavby. 4.16. Poprel tvrdenie žalovanej ohľadne žalovanou tvrdeného prísľubu zo strany žalobcu v minulosti, že vec vysporiada. Prevod pozemkov žalobcu schvaľuje v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí mestské zastupiteľstvo a žalovaná o predaj dotknutých pozemkov ani nikdy nežiadala. Žalovaná žiadosťou z 26.02.2019 žiadala len o nájom pozemkov, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Mestského zastupiteľstva Mesta H. V. č. XX/XXXX z 25.04.2019, a to až po tom, ako vybudovala sporné stavby, nakoľko sa v prebiehajúcom konaní o dodatočné povolenie stavieb (začaté na podnet suseda
- Žiadosť o vyjadrenie k činnosti a postupe susedy E. T., C.. T. zo dňa 21.02.2019) pokúšala získať k dotknutým pozemkom aspoň nejaké právo. 4.17. K žalovanou uvádzanej neúčelnosti zbúrania stavby vstup do RD a jej požiadavke na zriadenie vecného bremena v zmysle § 135c ods. 3 OZ uviedol, že takýto spôsob je pre žalobcu neprijateľný. Súd by mal pristúpiť k odstráneniu stavby a nemal by sa zaoberať iným spôsobom úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanou. Mal by prihliadnuť na dobromyseľnosť žalovanej, resp. jej nedobromyseľnosť, pri zriadení stavby, keď žalovaná si bola v čase zriadenia stavby vedomá toho, že oplotenie a betónový mostík sú nepovolenými a neoprávnenými stavbami. Ďalej by súd mal zohľadňovať okolnosti prípadu, najmä skutočnosti, za ktorých bola stavba postavená. Žalovaná stavbu zrealizovala po skolaudovaní RD spoliehajúc sa, že jej táto skutočnosť prejde. Žalovaná nepopiera, že so vstupom zo severu počítala od začiatku, dokonca sa snaží navodiť dojem, že o tomto mal vedomosť aj stavebný úrad a že s týmto vstupom sa počítalo od začiatku, ale jej tvrdenia o vedomosti stavebného úradu sú v celom rozsahu nepravdivé. Žalovaná úmyselne obišla stavebné konanie, vedome si zrealizovala stavbu v rozpore so stavebným povolením po kolaudácii RD. Súd by mal prihliadnuť aj na to, v akom rozsahu stavba bráni žalobcovi vo využívaní pozemku, keď z dôvodu oplotenia je žalobca vylúčený z užívania zabratých plôch
pozemkov, ktoré sú potrebné pre výstavbu cestného telesa - prístupovej komunikácie. Podľa žalobcu je súd viazaný poradím možností vysporiadania pomerov medzi žalobcom a žalovanou v zmysle § 135c OZ, a teda je povinný v prvom rade skúmať, či je možné odstránenie stavby, čím je zabezpečená ochrana žalobcu ako vlastníka pozemku pred neoprávneným stavebným zásahom do jeho vlastníctva. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala neúčelnosť a nehospodárnosť odstránenia betónového mostíka. Na zachovaní tejto stavby neexistuje verejný záujem, práve naopak verejný záujem existuje na jej odstránení. 4.18. Žalobca má záujem vysporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom pod existujúcou a plánovanou infraštruktúrou, o čom svedčí aj Zámenná zmluva č. XX/XXXX a zmluva o zriadení vecného bremena (V XXXX/XXXX povolený dňa 07.10.2015), čo je však dlhodobý proces a závisí aj od vôle vlastníka a finančných možností žalobcu, ktorý na daný účel každoročne vyčleňuje finančné prostriedky. Pre toto konanie je však relevantná skutočnosť, že z platného Územného plánu Mesta H. V. jednoznačne vyplýva, že táto lokalita je určená na výstavbu cestného telesa - prístupovej komunikácie. 4.19. Žalobca ako stavebný úrad za roky 2018 - 2020 začal 58 konaní (28 z vlastného podnetu) o dodatočnom povolení stavby spojené s konaním o odstránení nepovolenej stavby a že viedol 3 konania o odstránenie veci a o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Preto nemožno hovoriť o selektívnom prístupe vo vzťahu k žalovanej, hoci by si takýto prístup zaslúžila, pretože azda nikto doposiaľ si nedovolil takýto evidentný, zásadný a flagrantný zásah do vlastníckeho práva žalobcu ako žalovaná. Doterajšie konania vedené žalobcom sa týkali umiestnenia plechovej garáže, resp. vybudovania jednoduchých oplotení na pozemkoch žalobcu. Konanie žalovanej nielenže protiprávne a významne zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, ale je aj v príkrom rozpore s Územným plánom Mesta H. V. a v kolízii s plánovanou verejnoprospešnou stavbou a verejným záujmom.
5. Na predbežnom prejednaní sporu 31.05.2021 žalobca predložil fotografie z procesu vykonávania stavebných úprav pri RD žalovanej realizovaných po prevedenej kolaudácii. Oplotenie, ktorého odstránenie žiada, prechádza len po šírke jeho parcely, teda oddeľuje ju len z jednej strany od ostatných nehnuteľností, ale práve len z uvedenej strany existoval jediný možný a logický prístup na týmto oplotením dotknuté časti predmetných pozemkov, keďže od parcely XXX/XX oddeľuje parcelu XXX/XX v dotknutej časti oplotenie suseda.
6. V podaní zástupcu žalobcu zo 04.06.2021 tento o. i. doložil odkaz na internetovú stránku Q.:/..R..L.- A.-W.-A., na ktorej sa nachádza relácia M. s názvom „W. A. X. L., X. XX, vysielaná dňa XX.XX.XXXX, v ktorej žalovaná vydávala predmetné pozemky za svoje, vykonávala tam terénne a sadové úpravy a zároveň uvádzala svoje budúce plány, ktoré s nimi má. Navrhol výsluch ako svedkov bezprostredných susedov žalovanej K.. T. T., Ľ. Č. a Y. R. za účelom preukázania vykonávania stavebných prác žalovanou na pozemkoch žalobcu, ako aj ich užívania bez akéhokoľvek právneho dôvodu a aj vykonanie obhliadky na mieste samom na preukázanie aktuálneho skutkového stavu a tvrdení žalobcu. Doložil Znalecký posudok č. 45/2021 zo 04.06.2021 znalca K.. E.. R. S. (ďalej len „ZP K.. S.“) s tým, že jeho závery potvrdzujú primeranosť žalobcom uplatňovanej sumy za bezdôvodné obohatenie.
7. V podaní vtedajšieho zástupcu žalovanej z 21.06.2021 žalovaná: 7.1. Namietla ako dôkaz fotodokumentáciu z procesu vykonávania stavebných úprav predloženú žalobcom, z dôvodu jeho získania v rozpore so zákonom, bez predloženia súhlasu dotknutých osôb so zásahom do súkromia, označiac ich aj za nedôveryhodné, že nie je na nich uvedený ani dátum, nie je zrejmá ani lokalizácia a známy ich pôvod. Ak danými fotografiami žalobca disponoval už v čase výstavby, je potrebné prihliadnuť k dôvodom, pre ktoré žalobca nezakročil proti neoprávnenej stavbe a stavebníkovi v dobe jej realizácie a vyčkávať kým stavebník stavbu dokončí a tiež aj k dobe, ktorá od vybudovania stavby do podania žaloby uplynula. Ak vlastník pozemku od počiatku o neoprávnenej stavbe vedel a bez vážneho dôvodu sa nedomáhal zastavenia stavebných prác a bráni sa až po dokončení stavby je potrebné zvážiť, či jeho konanie nie je šikanóznym výkonom práva a či odstránenie stavby nebude v rozpore s dobrými mravmi a účelovým konaním žalobcu. 7.2. K žalobcovmu odkazu na internetovú stránku uviedla, že ona vykonávala terénne a sadové úpravy na pozemkoch v jej výlučnom vlastníctve a video žiadnym spôsobom nepreukazuje, že išlo o pozemky vo vlastníctve žalobcu. 7.3. Navrhla zamietnuť návrh na výsluch svedka K.. T. - jej brata, nakoľko má s ňou dlhodobé spory a práve on podal na ňu podnet a je osobou, ktorá má záujem na výsledku sporu a aj svedka M. S., ktorý sa dlhodobo zdržiaval a zdržiava v zahraničí a teda nedisponuje žiadnymi informáciami k prejednávanému sporu.
7.4. Namietla aj ZP K.. S. z dôvodu jeho vyhotovenia bez obhliadky skutkového stavu, ktorú ak by vykonal, tak by zistil, že predmetné pozemky nemajú prakticky žiadne využitie a namietla aj nadhodnotenie koeficientov bez zdôvodnenia. 7.5. Pod prístupovou verejnou komunikáciou má žalobca zrejme na mysli cestné teleso na pozemku KN- C XXX/X k. ú. U. F., ktoré ale z právneho hľadiska nie je verejnou komunikáciou (z právneho hľadiska ani neexistuje) ale je ostatnou plochou, mimo zastavaného územia obce v podielovom spoluvlastníctve tretích osôb, jednou z ktorých je aj žalovaná. Už v súčasnosti je tam vybudované cestné teleso-asfaltová cesta. Rozširovanie už existujúcej asfaltovej cesty za súčasného stavu je nemožné a aj neúčelné realizovať. Nečinnosť žalobcu doviedla iných k tomu, že tam na vlastné náklady vybudovali cestné teleso - asfaltovú cestu, ktorú ale za súčasného stavu nie je možné rozširovať. Cestné teleso je už teraz nadštandardnej šírky. Ak žalobca doposiaľ nerealizoval žiadne úkony k majetkovému vysporiadaniu už existujúceho cestného telesa, je len málo pravdepodobné, že v budúcnosti pristúpi k nadštandardnej investícii - k údajnému rozširovaniu cestného telesa. Ak by mal v úmysle realizovať uvedený zámer, minimálne osloví vlastníkov so žiadosťou o odpredaj, čo doposiaľ neurobil a pritom ide o minimálny počet ľudí. 7.6. V zmysle §135c OZ nie je možné nariadiť odstránenie stavby, tam kde to nie je účelné. Účelnosť odstránenia neoprávnenej stavby je potrebné vždy hodnotiť objektívne s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy by mal súd prihliadať taktiež k tomu, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Prihliadať k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, taktiež k tomu, že vybudovaná stavba „betónový mostík“ zabezpečuje žalovanej riadnu a bezpečnú prístupovú cestu k RD. Iný riadny prístup žalovaná k domu momentálne nemá. Je potrebné zvážiť aj to, že v prípade nariadenia odstránenia betónového mostíka, ktorý je prepojený z už existujúcou asfaltovou cestou, môže dôjsť k narušeniu asfaltovej cesty a ohrozeniu života a zdravia iných a taktiež môže dôjsť k znemožneniu k prístupu k ich rodinným domom. Existuje riziko, že keď sa odstráni betónový mostík, môže sa asfaltová cesta zosunúť a žalobca bude musieť riešiť ešte záväznejší problém, keďže ostatní ostanú bez prístupu k ich rodinným domom. Žalovaná požiadala žalobcu o nájom časti predmetných pozemkov, avšak žalobca jej nájom neschválil ani za premrštenú cenu 4,- eurá/m2. Žalobca ako subjekt, ktorý bol zriadený za účelom všestranného rozvoja jej územia a pre potreby obyvateľov bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia bráni žalovanej usporiadať si pomery k už existujúcej stavbe „betónového mostíka“ tak, aby mala zabezpečený bezpečný a riadny prístup k RD. Je nutné zvážiť, aká ujma objektívne žalobcovi vybudovaním „betónového mostíka“ vznikla a či jej vybudovaním nedošlo k zhodnoteniu pozemku KN- C XXX/XX, ktorý je vzhľadom na svoju polohu a rozlohu pozemkom nevyužiteľným. Jediným kto môže mať z využitia pozemku KN-C XXX/XX prospech je žalovaná. Cesta z juhu cez pozemok KN-C XXX/ XX k. ú. U. F. je neprejazdná vo vlastníctve železníc. Hrozí na nej nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia, taktiež škody na majetku, poškodenie podvozku osobného motorového vozidla. Cesta je neustále podmývaná, nestabilná, došlo niekoľkokrát aj k zosuvom, právne táto cesta neexistuje. Cesta bola vybudovaná ako cyklistický chodník. V zimnom období z dôvodu prieniku vody je cesta úplne zľadovatená. Cesta neustále pracuje, každý rok je poškodená, nakoľko sú tam spodné vody. K tomu navrhla vypočuť K.. U. L. a C.. V. L.. Navrhla aj vykonať obhliadku na mieste samom a vypočuť žalovanú. Pripojila aj fotodokumentáciu stavu cesty z juhu cez pozemok KN-C XXX/XX k. ú. U. F..
8. Na pojednávaní 28.06.2021: 8.1. Zástupca žalobcu namietol oneskorenosť navrhnutia dôkazov zo strany žalovanej a nepodloženosť tvrdení žalovanej vo vyjadrení z 21.06.2021, predstavujúcich len subjektívny a emočný pohľad žalovanej na tento spor. Odmietol akékoľvek šikanózne konanie zo strany žalobcu a v súvislosti s námietkou o nerovnakom prístupe žalobcu vo vzťahu k K.. T., k čomu predložil splnomocnenie, mail K.. T. zasielaný pracovníkovi žalobcu s fotodokumentáciou, z čoho je zrejmé, že boli splnomocnení žalobcom riešiť túto záležitosť, ale k jej vyriešeniu došlo mimosúdne, keďže K.. T. dobrovoľne odstránil sadové úpravy na parcele žalobcu, čo dokladoval stavom pred a po ich odstránení. Zo sprievodnej správy je zrejmé, že vjazd k pozemku a k RD žalovanej bol navrhnutý z juhu po komunikácii vo vlastníctve ŽSR a len v prípade, že sa podarí vysporiadať majetkoprávne vzťahy so žalobcom, plánuje investor zrealizovať hlavný vstup do domu zo severu z existujúcej komunikácie a prístup ťažkých mechanizmov v čase výstavby bude realizovaný cez vedľajší pozemok KN-C č. XXX/XX, keďže cesta, ktorá je vo vlastníctve železníc, je v zosuvnom pásme kategórie A1. Zo severnej strany bol navrhovaný v mieste, kde sú teraz dvere, francúzsky balkón, a v tomto duchu znelo aj stavebné povolenie. Namietol aj tvrdenú dobromyseľnosť žalovanej.
8.2. R.. N. - zamestnanec žalobcu uviedol, že výmera premostenia vychádza z údajov vyplývajúcich z posledného geodetického zamerania, čím ho považuje za relevantné. Fotodokumentácia, ktorú žalobca predložil do spisu, pochádza od p. T. a žalobcovi bola doložená v čase, kedy dal podnet na žalovanú. Stavebný úrad následne začal konať, čiže vyzval stavebníčku na predloženie všetkých dokladov, ktoré sú v takejto záležitosti potrebné. Žalobca začal konať bezodkladne po tom, ako bol na túto záležitosť upozornený zo strany stavebného úradu, ktorým je tiež síce žalobca, ale iní jeho pracovníci. Nevedel sa vyjadriť k tomu, čo viedlo pracovníčky žalobcu pracujúce na stavebnom úrade k takému postupu, aký zvolili, pokiaľ ide o námietku žalovanej, že ak by existoval rozpor s verejným záujmom, tak stavebný úrad mohol postupom podľa § 88a ods. 2 SZ priamo rozhodnúť o odstránení stavby. Z titulu jeho kompetencií v minulosti ako prednostu mestského úradu a teraz vedúceho právneho oddelenia, nemá dosah na jednotlivé konania stavebného úradu. Konkrétny pracovník na stavebnom úrade má na starosti spis a rozhodnutia podpisuje primátor. Ak aj asfaltová cesta zo severnej strany od RD je čierna stavba a žalobca tam chce vybudovať cestu, tak v prvom rade musí zlegálniť existujúci stav a postaviť následne cestu tak, aby táto zodpovedala príslušným normám cez riadne územné konanie a stavebné rozhodnutie. Tie oporné konštrukcie budú musieť byť v nejakých konkrétnych parametroch, aby jednoducho udržali ten terén aj cestu. Preto je významné ten priestor, ktorý je predmetom sporu, citlivo chrániť. 8.3. Zástupca žalovanej poukázal na technickú správu zo 06.07.2016, opatrenú pečiatkou žalobcu, ktorú podľa neho až teraz žalovaná dohľadala, podľa ktorej vstup do RD je zo severnej strany, takže žalobca dobre vedel, z akej strany má byť vstup do RD. V stanovisku žalobcu ako stavebného úradu zo 06.11.2015 je uvedené, že vstup je zo severu, vzhľadom na ex. oporného múru sa navrhuje premostenie k hlavnému vstupu do RD cez pozemok vo vlastníctve žalobcu. S poukazom na § 88a SZ, ak by stavebný úrad zistil, že zrealizované premostenie je v rozpore s verejným záujmom, z vlastnej kompetencie by nariadil odstránenie takejto stavby, ale tento v danom prípade postupoval inak a odkázal žalovanú na preukázanie vlastníctva k dotknutej ploche. Odstránenie stavby je neúčelné. Postup podľa ust. § 135c od. 3 OZ zriadením za náhradu vecného bremena nevyhnutného pre výkon práva k stavbe považuje za jediný možný spôsob spravodlivého a rozumného usporiadania vzájomných právnych vzťahov medzi stranami sporu. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že nemožno nariadiť odstránenie stavby tam, kde to nie je účelné. Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je treba vždy hodnotiť objektívne, t. j. s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy súd prihliada:
- k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, strata by bola vyššia ako 6.500,- eur, ktorá v porovnaní s hodnotou pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou predstavujúcou nie viac ako 500,- eur, považuje za neprimerane vysokú;
- či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú, na aký účel ju využívajú - je to jediná prístupová cesta do domu žalovanej;
- aký je rozsah zastavaného pozemku - rozsah predstavuje výmeru 23 m2, ktorú výmeru v porovnaní s celkovou výmerou pozemku 168 m2, považujeme za nepatrnú, vzhľadom na to, že ide o okrajovú časť pozemku, ktorej zabratie nemá žiadny vplyv na doterajšie a budúce využívanie pozemku KN-C XXX/ XX, na ktorom pozemku stojí cestné teleso asfaltová komunikácia, prístupová cesta bude rovnako ako doteraz využívaná ako prístupová komunikácia a v poslednom rade vzhľadom na to, že tato stavba slúži ako jediná bezpečná prístupová cesta k RD z miestnej komunikácie;
- žalovaná stavala v presvedčení, že žalobca jej pozemok prenajme alebo predá vzhľadom na stanovisko stavebného úradu sa odôvodnene na to spoliehala;
- dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie a pokiaľ vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel. Žalobca predkladá dokumentáciu, o ktorej tvrdí, že je vyhotovená v roku 2017, čiže musel mať vedomosť o výstavbe. Dôvodom skúmania dobromyseľnosti je situácia na obidvoch stranách. Len skutočnosť stavby na cudzom pozemku nevylučuje zlý úmysel aj na druhej strane;
- k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula;
- aká ujma objektívne vlastníkovi pozemku v dôsledku neoprávnenej stavby vznikla a ako je obmedzený v užívaní zvyšnej časti pozemku (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.04.2002 sp. zn. 22Cdo/432/2002);
- umiestnenie zastavanej časti pozemku (okraj pozemku);
- nezmenené využitie zvyšnej časti pozemku;
- predpokladané využitie stavby. Existenciu verejného záujmu na zachovaní stavby preukazuje tým, že stavba nie je ani podľa stavebného úradu v rozpore s verejným záujmom. Ak by bola, stavebný úrad rozhodne o jej odstránení. Odstránenie stavby vstupu do RD je technicky nemožné, stavba je položená na už vybudovanom cestnom telese -
asfaltovej ceste a mohlo by dôjsť k deštrukcii aj tejto stavby, ktorá je tiež „čiernou stavbou“, postavenou na časti pozemku KN-C XXX/XX a zaberá neporovnateľne väčšiu časť tohto mestského pozemku a žalobca sa jej odstránenia v súdnom konaní nedomáha, ktovie prečo. Táto asfaltová cesta vybudovaná na pozemkoch KNC XXX/XX a XXX/XX je jedinou komunikáciou pre celú lokalitu. Žalovaná pri realizácii stavby nezasiahla do pozemku žalobcu vedome a zámerne, pretože bola v presvedčení, že pozemok jej žalobca prenajme alebo predá, niekoľko krát bola vec riešiť s vedením žalobcu, v plnom rozsahu bola súčinná, požiadala o prenájom a o predaj. O predaji nebolo doposiaľ rozhodnuté mestským zastupiteľstvom. Je v rozpore s verejným záujmom nariadiť odstránenie stavby. Je v súlade s verejným záujmom, aby RD, ktorého stavba bola riadne povolená a daná do užívania žalovanej, mal prístup k verejnej komunikácii a zabezpečenú riadnu prístupovú cestu. V zmysle príslušných technických noriem, všeobecne záväzných predpisov upravujúcich výstavbu cestného telesa-verejnej komunikácie-budúca cesta ako koridor medzi existujúcimi cestami a výstavbou sa už nemôže viac priblížiť k RD. Cestné teleso, ktorého výstavbu plánuje žalobca, od roku 2009 v tejto veci neurobil nič okrem podania žiadosti o územné rozhodnutia a následne jeho späťvzatie. Predmetné pozemky sú zo všetkých strán obkolesené pozemkami v súkromnom vlastníctve, paradoxne dva z nich sú v podielovom spoluvlastníctve žalovanej, a to pozemok KN-C XXX/X, na ktorom stojí jediné cestné teleso v tejto štvrti a KN-C XXX/XXX, kde je tiež cesta, ktorú už nie je možné rozširovať vzhľadom na existujúcu zástavbu. Kolaudačné rozhodnutie nemôže byť vydané bez prístupu k domu z miestnej komunikácie. Ak by súd vyhovel žalobe, tak v zmysle § 47 písm. b) SZ stavba RD prestane spĺňať všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb. Každé cestné teleso je zaradené do cestnej siete a má správcu. Ak žalobca tvrdí, že žalovaná má prístup k domu z juhu cez pozemok KN-E XXX/X, ako je uvedené v stavebnom povolení, tak toto skutkové tvrdenie popiera a tvrdí, že prístup nemá, pretože tento pozemok a stavba na ňom neboli zaradené do cestnej siete. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho skutkového tvrdenia, že žalovaná prístup k RD má zabezpečený, lebo nepreukázal, že táto cesta bola zaradená do cestnej siete, cesta právne neexistuje, na tejto ceste existoval len úzky cyklistický chodník, ktorého rozširovanie prebehlo nelegálne bez súhlasu vlastníka pozemku a tento môže kedykoľvek používaniu tohto nelegálne rozšíreného chodníka, ktoré žalobca označuje ako „cesta“, zabrániť. Žalovaná nedisponuje súhlasom na prechod a prejazd týmto pozemkom, na LV XXXX k. ú. U. F. nie je zriadené žiadne vecné bremeno v prospech žalovanej. Na fotodokumentácii je evidentné, že ešte pred kolaudáciou bol vybudovaný vchod zo severnej strany a taktiež oporné stĺpiky. Stavebný úrad mal vedomosť o vstupe zo severu, tie dvere tam v čase kolaudácie boli a taktiež betónové stĺpiky. Dátum vyhotovenia je evidentný z toho, že chýbajú na stene svietidlá, elektroinštalácia a pozemok je v stave, ktorý neumožňuje bývanie. V kolaudačnom rozhodnutí neboli vytýkané nedostatky ako absencia svietidiel a elektroinštalácie. Žalobca nepreukázal rozsah užívania pozemkov žalovanou. Poprela, že žalovaná užíva 77 m2 ako uvádza žalobca. Samotná existencia oplotenia vo výmere 3,2 metra automaticky neznamená, že užíva pozemok v rozsahu celej plochy. Oplotenie v rozsahu 3,2 metra realizovala z toho dôvodu, že mesto nezabezpečilo, aby jej na pozemok nevstupoval pes K.. T. využila teda inštitút svojpomoci v zmysle § 6 OZ. Vo dvore sa jej hráva maloletý syn, aj ona má psa, urobila tak preto, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia. Súd v konaní podľa § 135c ods. 3 OZ nie je viazaný žalobným petitom. Žalobca nepostupuje v danej lokalite k jednotlivým subjektom rovnocenne, keďže voči žalovanej sa domáha odstránenia stavby a iným toleruje ich čierne stavby, pričom aj existujúca miestna komunikácia zo severnej strany je čiernou stavbou a cestná komunikácia z južnej strany právne ani neexistuje, žalovaná nemá súhlas vlastníka na jej využívanie, prečo jej tento môže kedykoľvek zabrániť v jej užívaní. Žalobca toleruje, že K.. T. postavil na pozemku žalobcu parc. XXX/XX železný stĺp, tiež tam má 15 metrov pletiva. 8.4. Žalovaná uviedla, že je už niekoľko rokov linčovaná predovšetkým zo strany jej brata K.. T., ktorý vykonával stavebný dozor na jej RD, ale inak jej RD stavala firma. Jej brat na ňu a jej rodinu vyvoláva sústavný nátlak, trpí obcesiou, napríklad, keď príde ku nej návšteva, momentálne stojí v okne a fotí si to. Takýto tlak pociťuje aj zo strany žalobcu. Žalobca nekoná objektívne. Od p. N., keď bol prednostom mestského úradu, mala ústny súhlas s povolením premostenia. Bola upozornená, že je nedôveryhodný a nedá sa mu veriť, ale naivne si myslela, že to, čo jej sľúbi, dodrží. Prítomná bola jeho sekretárka, ktorá predpokladá, že povie, že si nič nepamätá. R.. N. klame, že sa o tejto záležitosti nebavili. Vtedy, keď bola za R.. N.om, povedal, že jej to písomne nedá, lebo vzduch mestu nepatrí a ten múr a tá cesta právne neexistuje. Povedal jej presne, že mestu nepatrí vzduch a preto jej na to premostenie súhlas nemôže dať. Keď prišla kolaudačná komisia na kolaudáciu, RD už bol kompletne zariadený a videli, že vstup aj šatníkové skrine sú vo vstupnej hale z vrchu zo severu. Boli tam dva zvislé stĺpy a jeden vodorovný na nich položený. Keď prišiel po udaní jej brata k nej stavebný dozor, povedali, že nechápu, o čo ide, že nech si len podá žiadosť o dodatočné stavebné povolenie. Tiež videli, že pozemok žalobcu, ktorý akože ona okupuje, nie je prístupný zo žiadnej strany. Tých 3,5 metra oplotenia, ktoré tam je, je
nespevnené pletivo a dala ho tam z dôvodu obáv od svojho brata. Aj keby tam to oplotenie nebolo, tá časť by nebola prístupná. Potvrdila, že tú časť udržiava tak že ju kosí, lebo žalobca sa o svoje priestory absolútne nestará. Jej brat sa vyjadril pred jej exmanželom a toto tvrdenie počula od úradníkov mesta, že R.. N. povedal, že T. zoberie ako exemplárny príklad a donúti ju ten most zbúrať, aby ukázal, že žalobca je toho schopný, lebo že s tým oporným múrom sú stále problémy.
9. Žalobca v podaniach z 19.07.2021 a 16.08.2021 prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že: 9.1. V žalovanou predloženej Technickej správe schválenej 06.07.2016 sa len okrajovo jednou vetou spomína vstup do stavby zo severu, pričom ide o jediný takýto dokument v rámci celého stavebného konania a je jednoznačné, že ide o zrejmú nesprávnosť zo strany projektanta. Predmetná technická správa (ako aj všetky dokumenty overené v stavebnom konaní) bola schválená s podmienkami uvedenými v Stavebnom povolení č. XXXX/XXXX/XXX, čo vyplýva z pečiatky na danom dokumente. Podľa stavebného povolenia hlavný vstup do RD bude zo západnej strany a spevnené plochy pre dva automobily budú zo západnej strany a je z neho zrejmé, že stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, pričom tá so zriadením betónového mostíka zo severnej strany nepočítala. Nikde v žiadnej dokumentácii záväznej pre zhotovenie stavby nevyplýva, že by sa takýto betónový mostík ako vstup zo severnej strany mal v budúcnosti zriadiť, pričom by tento bol stavebným úradom povolený, prípadne predpokladaný. Podľa Koordinačnej situácie stavby a aj z GP č. XXXXXXXX-X/XXXX, spracovaného pre účely odňatia poľnohospodárskej pôdy pred výstavbou RD, je zrejmý vstup z juhu vrátane parkovacích státí, bez akéhokoľvek náznaku prístupu zo severu alebo zásahu do pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania. 9.2. Zo stanoviska žalobcu k štúdii pre následné vydania územného rozhodnutia zo 06.11.2015 vyplýva, že žalobca (Mestský úrad v H. V., odbor výstavby a životného prostredia) sa vyjadroval len ku vtedajšej jednoduchej dokumentácii „štúdii Rodinný dom“, pričom pre vydanie súhlasného stanoviska k územnému konaniu (ktoré predchádza stavebnému konaniu alebo je s ním zlúčené) požadoval v zmysle predmetného dokumentu okrem iného aj súhlas vlastníka pozemku parcela C-KN č. XXX/XX, k. ú. U. F. (Mesto H. V., Mestský úrad, odbor organizačný a vnútorných vecí) čo je aj v predmetnom stanovisku hrubo vyznačené. Žalovanej nebol udelený súhlas od žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti. 9.3. Výzva stavebného úradu na preukázanie vlastníctva k dotknutej ploche nie je v rozpore s § 88a ods. 2 SZ, ale práve naopak v zmysle § 88a ods. 1 a ods. 2 stavebný úrad vyzýva stavebníka okrem iného aj na preukázanie vlastníckeho práva k pozemku alebo iného práva k tomuto pozemku. 9.4. Žalobca v predmetnom spore vystupuje ako vlastník pozemku a nie ako stavebný úrad. V prípade námietok voči postupu príslušného stavebného úradu má žalovaná možnosť obrátiť sa na nadriadený správny orgán. V predmetnom spore je preto bezpredmetné namietať postup stavebného úradu ako správneho orgánu, keďže žalobca vystupuje ako vlastník dotknutých pozemkov. Žalobca ako vlastník pozemku postupoval v zmysle rozhodnutia stavebného úradu o prerušení konania z 19.08.2019, voči ktorému nie je v zmysle § 29 ods. 3 Správneho poriadku prípustné odvolanie, pričom žalobu podal aj na podklade § 135c ods. 1 OZ. Právo žalobcu postupovať v zmysle § 135c ods. 1 OZ nie je ničím obmedzené, a preto ak by sa aj nezačalo konanie o dodatočnom povolení stavby, žalobca by mal stále možnosť obrátiť sa na súd na základe predmetného ustanovenia. Napriek tomu, že žalobca je ako jeden subjekt majiteľom pozemku aj stavebným úradom, je rozčlenený na viacero organizačných útvarov, ktoré pri zvolení postupov v rámci určitých konaní postupujú samostatne a nezávisle. Žalobca pri výkone samosprávy (vlastník pozemku) bol preto viazaný rozhodnutím stavebného úradu (prenesený výkon štátnej správy v zmysle § 117 ods. 1 SZ) o prerušení konania z 19.08.2019, v zmysle ktorého odkázal žalobcu ako vlastníka pozemkov na súd. 9.5. Žalovanou predložená fotodokumentácia z 25.06.2021 sa netýka predmetu sporu. Žalobca v predmetnom spore vystupuje ako majiteľ pozemkov (výkon samosprávy) a nie ako stavebný úrad (prenesený výkon štátnej správy). Ak žalovaná má podozrenie o existencii „čiernej stavby“, môže podať podnet na stavebný úrad, na základe ktorého bude daná situácia prešetrená, tak ako tomu bolo v jej prípade; 9.6. žalobca disponuje územným rozhodnutím dotýkajúcim sa sporných pozemkov. K tomu doložil rozhodnutie obce I. T. č. XXXX/XX/XX z 08.09.2005 o umiestnení stavby „Technická vybavenosť k IBV H. V. - W. F.“, v zmysle ktorého bude predmetná stavba umiestnená na pozemkoch parc. KN č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ XX, XXX/XX, XXX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X k. ú. U. F., spolu so Súhrnnou technickou správou zmena XX/XXXX a Sprievodnou správou. Dotknutým pozemkom bol aj pozemok CKN parc. č. XXX/XX, z ktorého bol na základe GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX odčlenený
pozemok CKN parc. č. XXX/XX a z ktorých boli na základe GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX odčlenené predmetné pozemky. 9.6.1. Zo Súhrnnej technickej správy zmena XX/XXXX je zrejmé, že (str. 5 ods. 2): „Navrhované dopravné napojenie na C. I/70 cez stykovú križovatku bude tvoriť základnú dopravnú kostru obytného súboru IBV so zabezpečením možnosti rozvoja severozápadne situovanej lokality...“ a tiež (str. 6 bod 2.4): „Trasa „A“ funkčná trieda C2, kategória MO 8/30,... chodníka jednostranné, prerušované š = 1,5 m...“. 9.6.2. Zo sprievodnej správy je zrejmé, že (str. 3 bod 4.): „Pri zohľadnení výstupov zo schváleného výsledného návrhu ÚPN - mesta D. V. (UPN-O) je nutné uvažovať s rozvojovou plochou výstavby IBV v lokalite „A.“, pre ktorú je dimenzovaná obslužná komunikácia vo funkčnej triede C2 a kategórii šírkového usporiadania MO 8/30“. 9.7. Na právoplatné rozhodnutie č. XXXX/XX/XX z 08.09.2005 nadväzovalo spracovanie projektu pre stavebné povolenie na stavbu „Technická vybavenosť k IBV H. V. W. F.“, najmä stavebný objekt SO 01 Komunikácie a spevnené plochy XX/XXXX č. zákazky XXX/XX/M. Zo situácie je zrejmý zásah komunikácie do predmetných pozemkov. Zo sprievodnej správy k SO-100 Komunikácie a spevnené plochy je zrejmé, že (str. 2 bod 3.): „Šírka komunikácie V1 je 8,00 m - 2x3,0 m jazdný pruh, 2x0,25 vodiaci prúžok a 2x0,75 spevnená krajnica.“ (str. 3 bod 3.3.): „Dopravný systém bude vytvorený dvoma vetvami V1 a V2. Vetva V1 je hlavná a zabezpečí prepojenie navrhovanej IBV H. V. s ex. dopravným systémom. Šírka jazdného pruhu vetvy V1 je 3,0 m a chodník pre chodcov o šírke 1,5 m.“ Z technickej správy k SO-100 Komunikácie a spevnené plochy je zrejmé, že (str. 2 bod 2.): „Dopravný systém bude vytvorený dvoma vetvami V1 a V2. Vetva V1 je hlavná a zabezpečí prepojenie navrhovanej IBV H. V. s ex. dopravným systémom. Šírka jazdného pruhu vetvy V1 je 3,0 m a chodník pre chodcov o šírke 1,5 m. Prístupová komunikácia V1 je zaradená do funkčnej triedy C1, kategórie MO - miestna obslužná dvojpruhová komunikácia...“ a (str. 3 bod 4.1.): „... Pri výstavbe komunikácie dôjde k výkopovým a násypovým prácam...“ a (str. 6 bod 4.5.): „Šírka komunikácie V1 je 8,00 m - 2x3,0 m jazdný pruh, 2x0,25 vodiaci prúžok a 2x0,75 spevnená krajnica“. 9.8. Na podklade rozhodnutia č. XXXX/XX/XX z 08.09.2005 a dokumentácie pre stavebné povolenie (najmä stavebný objekt SO 01 Komunikácie a spevnené plochy XX/XXXX č. zákazky XXX/XX/M) bol zmenami a doplnkami č. 2 (VZN č. X/XXXX) zmenený Územný plán žalobcu a okrem iného zapracovaný aj chránený dopravný koridor budúcej komunikácie do danej rozsiahlej lokality; 9.9. na základe predloženého je podľa neho rozpor s verejným záujmom zásadný a dostatočne preukázaný, čo potvrdila aj samotná žalovaná svojim vyjadrením; 9.10. poukázal na spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby v zmysle § 135c OZ a ich poradie. Fakt ich úpravy v odsekoch po sebe nasledujúcich preukazuje ich „preferenčnú postupnosť“. V zmysle Veľkého komentára - Občiansky zákonník (Števček, Dulák, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.) (vydanie z roku 2015), strana 949 vyplýva, že: „Súd by mal preto vždy najprv skúmať, či je možné odstránenie stavby, následne prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania. V tejto postupnosti je zohľadnená i hodnotová podstata celého inštitútu vyporiadania neoprávnenej stavby, účelom ktorého je chrániť vlastníka pozemku pred neoprávneným stavebným zásahom do jeho vlastníctva.“ „Súd by mal pri svojom rozhodovaní zohľadňovať všetky okolnosti prípadu, a to najmä skutočnosti, za ktorých bola stavba postavená, dobromyseľnosť stavebníka, či je stavebník naďalej vlastníkom stavby, účel užívania stavby, či rozsah, v akom stavba bráni využívaniu pozemku.“. 9.11. Zopakujúc to, čo je už uvedené pod bodom 4.17. s tým, že žalovaná svojou stavbou zásadným spôsobom bráni využívaniu pozemku na určený verejnoprospešný účel (vybudovanie hlavnej miestnej obslužnej komunikácie) definovaný územným plánom mesta a územným rozhodnutím o umiestnení stavby. Žalovaná naprieč celým konaním vedome podsúva súdu lživé vyjadrenia vydávané za pravdu, upravené a skreslené dôkazy a informácie účelovo vytrhnuté zo širšieho kontextu. V snahe presunúť zodpovednosť za svoje vopred premyslené a vedomé protiprávne konanie na iných sa neštíti bez akýchkoľvek dôkazov hrubo verejne osočovať iné osoby a jej cieľom je v protiprávnom stave zotrvať čo možno najdlhšie. 9.12. Nepreukázaným je tvrdenie žalovanej, že hospodárska strata by bola vyššia ako 6.500,- eur. Na predmetných pozemkoch je dlhodobo vytvorená územná rezerva pre realizáciu konštrukcií nevyhnutných pre stabilizáciu cestného telesa - prístupovej komunikácie a na predmetných pozemkoch sa iná činnosť (napr. sadenie stromov, kríkov) okrem bežnej údržby kosením, neodporúča, o čom mala žalovaná a jej projektant vedomosť už z územného plánu mesta - zmeny a doplnky č. 2 (VZN č. X/XXXX). Voľná plocha umožní napr. geologické prieskumy ohľadne únosnosti v tomto území, stabilizačné opatrenia, násypy alebo budovanie iných oporných konštrukcií súvisiacich s bezpečnou
prevádzkou plánovanej a územne povolenej miestnej komunikácie. V prípade neodstránenia sporných stavieb by bolo žalobcovi v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi zamedzené vybudovať bezpečnú, územným plánom predpokladanú (2014) a územným rozhodnutím povolenú (2005) miestnu komunikáciu a jej súčasti a príslušenstvo, dlhodobo plánovanú, verejne dostatočne vopred známu a priestorovo chránenú nosnú dopravnú tepnu do rozsiahleho územia, čoho dôsledkom by bol vznik škody násobne prevyšujúcej údajných 6.500,- eur, a to tak samotnému žalobcovi, ako aj vlastníkom všetkých nehnuteľností v danej rozsiahlej lokalite a dotknutým správcom inžinierskych sietí. Časť pozemku vo výmere 25 m2, na ktorom je postavený betónový mostík, predstavuje veľmi významnú časť daného pozemku nielen samotnou výmerou, ale predovšetkým dôsledkami takejto nepovolenej a neoprávnenej činnosti žalovanej. Žalovaná vybudovala nepovolenú a neoprávnenú stavbu v priestore, ktorý je územným plánom mesta určený na vybudovanie verejnoprospešnej stavby kľúčovej pre danú rozsiahlu lokalitu. 9.13. RD má prístup k miestnej komunikácii a je splnený § 47 písm. b) SZ z pozemku parc. č. XXX/ X, ktorý je vo vlastníctve Ž. L. C. (ďalej len „A.“). Ak by nebol prístupný z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie, stavebný úrad by nevydal kolaudačné rozhodnutie z 10.07.2017. V čase jeho vydania nebol postavený betónový mostík, s ktorého budovaním sa začalo až dňa 14.09.2017 a stavebný úrad mal za to, že prístup k RD z južnej strany spĺňa požiadavky § 47 písm. b) SZ. V prípade odstránenia spornej stavby by RD naďalej spĺňal ustanovenie § 47 písm. b) SZ. V Stavebnom povolení zo 06.06.2016 sú uvedené podmienky stanovené dotknutými orgánmi a vlastníkmi, príp. správcami verejných inžinierskych sietí, medzi ktorými sú podmienky A.. Keďže žalovaná pri stavbe RD splnila podmienky ŽSR, tieto súhlasili s prechodom cez ich pozemok, keďže boli oboznámené s projektovou dokumentáciou, na základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie a v rámci ktorej bol navrhovaný prístup k RD cez ich pozemok. Z kolaudačného rozhodnutia taktiež vyplýva, že A. boli účastné stavebného konania a nevzniesli žiadnu námietku, čím je taktiež preukázaný súhlas na prechod a prejazd týmto pozemkom, ktorý je navyše verejne prístupný a verejnosťou historicky (dlhodobo) voľne využívaný ako účelová komunikácia. 9.14. Rozsah užívania pozemkov žalovanou preukazuje dokument Zameranie skutkového stavu a určenie neoprávnene užívanej plochy pozemkov vo vlastníctve Mesta H. V. z 30.04.2020. Argument žalovanej ohľadom postavenia oplotenia z dôvodu hrozby nebezpečenstva označil za ďalšie účelové, nepreukázané a lživé tvrdenie, ktoré doposiaľ neuviedla.
10. Na pojednávaní 24.01.2022: 10.1. Po tom ako zástupca žalobcu rozporoval závery ZP K.. T. predloženého protistranou a žiadal o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, došlo medzi sporovými stranami k dohode na osobe znalca, ktorý by vypracoval súkromný znalecký posudok ako kontrolný znalecký posudok k doposiaľ predloženým znaleckým posudkom, a to v osobe K.. E. V.. 10.2. Žalobca potvrdil doručenie e-mailu žalovanej o tom, že už došlo z jej strany k odstráneniu oplotenia z parc. KN-C č. XXX/XX, k čomu boli pripojené aj fotografie, z ktorých sa javí, že s veľkou pravdepodobnosťou došlo k jeho odstráneniu.
11. Podaním z 28.01.2022 zástupca žalobcu oznámil, že po osobnej obhliadke predmetných pozemkov zistil, že žalovaná len čiastočne odstránila predmetné oplotenie. Odstránila výlučne plotové pletivo, avšak kovové stĺpiky na obidvoch stranách, na ktorých bolo pletivo namontované, neodstránila. Odstránila tak len časť oplotenia, pričom hrozí, že žalovaná môže kedykoľvek predmetné plotové oplotenie opätovne bez vedomia žalobcu namontovať na kovové stĺpiky. Nedošlo k úplnému odstráneniu všetkých častí oplotenia na pozemku žalobcu, keďže oplotenie sa skladá ako z plotového pletiva, tak aj z kovových stĺpikov. Uvedené dokladoval fotografiami vyhotovenými dňa 24.01.2022. Naďalej zotrval na pojednávaní dňa 24.01.2022 pripustenej zmene žaloby.
12. Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu v podaní z 31.01.2022 k skutkovým zisteniam, ktoré majú podľa žalobcu vyplynúť zo záznamu relácie W. A. vysielanej v M. R. dňa 30.09.2018 uviedla, že nevydávala dotknutý pozemok vo vlastníctve žalobcu za svoj vlastný, na dotknutom pozemku nevykonávala terénne úpravy, ale len sadové úpravy (výsadba okrasných rastlín) a nie si je vedomá, že by v predmetnej relácii uvádzala svoje budúce plány s dotknutým pozemkom.
13.1. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v podaní z 21.02.2022 k podaniu žalovanej z 31.01.2022 uviedol, že žalovaná žiadnym spôsobom nevyvrátila tvrdenia žalobcu a nepreukázala opak. Z predmetnej relácie jasne vyplýva, že žalovaná verejne prezentovala pozemok vo svojom vlastníctve a
dotknutý pozemok vo vlastníctve žalobcu ako jeden celok v jej vlastníctve. Žalovaná ani raz neuviedla, že by pozemok, na ktorom sa vykonávali terénne a sadové práce, bol vo vlastníctve žalobcu. Za terénne práce sa považuje aj modelovanie a povrchová úprava pozemku, čo sa v rámci dotknutej relácie zreteľne vykonávalo popri sadových prácach. Žalovaná výslovne priznáva, že na pozemku žalobcu vykonávala sadové úpravy. V predmetnej relácii žalovaná jasne poukazuje na svoje budúce plány s pozemkom ako celkom, teda aj dotknutým pozemkom vo vlastníctve žalobcu. Predložil list z 03.02.2022 označený ako „prehlásenie /kauza T.. T./“ adresovaný žalobcovi spoločnosťou E., L..C..I.., K.: XXXXXXXX, ktorým napáda a urážlivo útočí na žalobcu za použitie relácie W. A., ktorej je autorom, ako dôkazného prostriedku v rámci tohto súdneho konania, z ktorého vyplýva, že daná spoločnosť nemá o predmete sporu bližšie informácie. Podľa žalobcu sa na spoločnosť E., L..C..I.., obrátila samotná žalovaná, keďže o predmetnom spore sa nemali ako inak dozvedieť a ak by sa aj dozvedeli, nepredpokladá, že by takýmto útočným spôsobom reagovali na oprávnené konanie žalobcu. Na uvedený list žalobca reagoval listom z 11.02.2022, v rámci ktorého vysvetlil skutkovú stránku veci a konanie žalovanej, ktoré dospelo k predmetnému súdnemu sporu. Po pravdepodobnom upovedomení spoločnosti E., L..C..I.., zo strany žalovanej došlo k vymazaniu dotknutej epizódy relácie W. A. z videoportálu, na ktorom bola zverejnená, a to ako jedinej epizódy zo X. série relácie. Žalovaná naprieč celým súdnym konaním vedome podsúva súdu lživé vyjadrenia vydávané za pravdu, upravené a skreslené dôkazy a informácie účelovo vytrhnuté zo širšieho kontextu, pričom najnovšie sa s vysokou pravdepodobnosťou pokúša o znemožnenie vykonania dôkazných prostriedkov navrhnutých žalobcom.
14. S podaním z 22.02.2022 zástupca žalobcu predložil Výpis uznesenia zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva žalobcu z 21.02.2022, ktorým mesto schválilo kúpu pozemkov, cez ktoré vedie cesta, ktorou má žalovaná zabezpečený riadny prístup k RD z južnej strany, v ktorom sa žalobca taktiež zaviazal, že bude uvedené pozemky vo svojom mene využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb a dodržiavať alebo zabezpečovať dohodnutý verejnoprospešný účel využívanie uvedených pozemkov.
15. Dňa 25.02.2022 žalobca predložil ZP K.. E. V. č. 28/2022.
16. Žalovaná vo vyjadrení z 28.02.2022 prostredníctvom svojho zástupcu, v prílohe ktorého predložila fotografiu preukazujúcu odstránenie kovového stĺpika, poukázala na to, že na mestskom pozemku má jej sused K.. T. postavený nepovolený plot o dĺžke 15 m a výške 2 m, pričom žalobca sa voči jej susedovi odstránenia tejto stavby nedomáha. Ďalej predložila prípis žalobcu ako stavebného úradu z 11.12.2018, z ktorého podľa nej vyplýva, že žalovanej nebolo povolené oplocovanie pozemkov KN-C parc. č. XXX/ XX a č. XXX/XX a fotografie preukazujúce aktuálny stav prístupovej cesty z juhu.
17. Na pojednávaní 02.03.2022: 17.1. Zástupca žalobcu oznámil, že netrvajú na výsluchu svedkov K.. T. T., Ľ. Č. a Y. R., ako to navrhovali podaním zo dňa 04.06.2021. Zotrval na navrhnutom dôkaze prehratím záznamu relácie W. A.. Výzva žalobcu predložená zástupcom žalovanej na skrášlenie predzáhradiek sa týkala predzáhradiek pri bytových domoch a okrem toho žalovaná si danú plochu neoprávnene oplotila. Ohľadne oplotenia uviedol, že dnes sa bol pozrieť na mieste samom a zistil, že ešte časť stĺpika zasahuje do pozemku žalobcu a tiež je tam navezená kopa hliny a nevie, čo je pod ňou. Do pozemku žalobcu zasahuje podpera pri stĺpiku, ktorý by sa už mal nachádzať na pozemku žalovanej. 17.2. Zástupca žalovanej už nežiadal ním navrhovaný výsluch ako svedka H.. L. a ani výsluch žalovanej. Navrhol vykonať výsluch znalkyne K.. V. v súvislosti s jej výpočtom všeobecnej hodnoty, v ktorom dala hodnotu povyšujúcich faktorov 3, t. j. v maximálnej výške, keď v takejto výške uviedol povyšujúci faktor aj K.. S., ktorý predmetné pozemky popísal ako voľné pozemky, hoci K.. V. konštatovala u týchto pozemkov obmedzenú možnosť ich využitia a napriek tomu dala tento koeficient v takej istej výške ako pozemok s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu. Podľa neho jedinou osobou, ktorá by reálne mohla mať záujem o jeho kúpu, je žalovaná. Predložil výzvu žalobcu na zapojenie sa do súťaže o najkrajšiu predzáhradku pri bytovom dome. V tomto prípade žalovaná skrášlila plochu, ktorá je predmetom sporu a napriek tomu má byť sankcionovaná žalobcom.
18. Dňa 26.04.2022 zástupca žalovanej predložil fotodokumentáciu ohľadne poškodenia majetku žalovanej psom suseda K.. T. po tom, ako žalovaná odstránila oplotenie v zmysle požiadavky žalobcu.
19. Na pojednávaní 29.04.2022:
19.1. zástupca žalobcu uviedol, že žalovanej nič nebránilo, aby si oplotila svoje vlastné pozemky a tým zabránila vzniku údajnej škody, ktorá nebola preukázaná, k čomu žalobca doplnil, že nielenže jej v tom nič nebránilo, ale dokonca takúto stavbu mala aj ohlásenú a tiež uviedol, že žalovaná si prístup k svojmu domu sama naprojektovala, resp. urobila tak prostredníctvom projektanta a tento prístup spolu so všetkými stavbami má aj stavebne povolený a má to aj skolaudované. V záverečnom vyjadrení zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe v znení jej zmeny s tým, že dostatočne preukázal dôvody, v zmysle ktorých nie je možné súhlasiť s dodatočným povolením stavby. Sporné stavby žalovanej boli nielenže uskutočnené bez akéhokoľvek stavebného povolenia, resp. ohlásenia drobnej stavby, ale sú aj v rozpore s verejnými záujmami s cieľmi a zámermi územného plánovania. Žalovaná v čase uskutočňovania stavieb nedisponovala žiadnym titulom, ktorý by ju oprávňoval postaviť ich na pozemku vo vlastníctve žalobcu. V rámci stavebného povolenia, ako aj kolaudačného rozhodnutia sa počítalo so vstupom k RD z južnej strany. Obhliadkou bolo preukázané, že žalovaná má zabezpečený riadny prístup k svojmu pozemku a k svojej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu titulom výstavby betónového mostíka, uvedené žalovaná v konaní potvrdila. Žalovaná výlučne z právnej stránky popierala existenciu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k výsadbe porastov na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Bezdôvodné obohatenie je prisvojenie si úžitkov z týchto pozemkov bez právneho dôvodu. Žalobca zotrváva v plnom rozsahu na uplatňovanej výške bezdôvodného obohatenia. Súd by mal pristúpiť k odstráneniu sporných stavieb a prihliadnuť na nedobromyseľnosť žalovanej, ktorá vedela, že nedisponuje stavebným povolením, ani kolaudačným rozhodnutím a napriek tomu sa rozhodla obísť toto konanie a vystavať stavby, ktoré sú nepovolené a neoprávnené. Poukázal aj na účel využitia týchto pozemkov vo verejnom záujme a obyvateľov mesta H. V.. 19.2. Zástupca žalovanej v súvislosti s nimi zaslanými listinami uvádzanými pod bodmi 16. a 18. uviedol, že to predložili z dôvodu, že žalovanej bolo zo strany žalobcu zakázané ohradenie pozemkov od parcely č. XXX/XX a XXX/XX. Žalovaná pri lyžovačke v januári utrpela úraz, k čomu predložil nález z 29.01.2022 a keby nemala prístup k domu zo severnej strany, tak by sa mala problém dostať k RD, pretože z južnej strany je veľký počet schodov a strmých. Pri obhliadke sa nešlo za plot žalovanej a neskúmalo sa schodisko. V záverečnom vyjadrení uviedol, že žalobcom požadované oplotenie je k dnešnému dňu už odstránené, a preto je tento nárok bezpredmetný. Rozpor s dobrými mravmi a šikanóznosť výkonu práva vo vzťahu k tomuto nároku ako bol pôvodne žalovaný vidí v tom, že na pozemku parc. KN-C č. XXX/XX sa nachádza oplotenie vybudované jej susedom K.. T., ktorý je zároveň jej bratom, v dĺžke 15 metrov a výške 2 metre, pričom žalobca sa nikdy nedomáhal jeho odstránenia. Žalovaná predložila fotodokumentáciu preukazujúcu, že po požadovanom odstránení oplotenia došlo k vnikaniu psa K.. T., z čoho vyplýva, že toto oplotenie bolo vybudované len za účelom zamedzenia takýchto udalostí a nie, aby zabránilo vstupu žalobcu na sporné pozemky. Žalobca nepožadoval bezdôvodné obohatenie voči jej susedovi K.. T., hoci taktiež on užíval mestský pozemok v takom rovnakom rozsahu, pričom v čase, keď žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu na uplatnenie nárokov voči žalovanej, taktiež splnomocnil tohto právneho zástupcu na to, aby vyzval K.. T. na odstránenie záhradných úprav, čo je preukázateľné, že ku dňu podania žalobného návrhu vstupu na mestské pozemky bránili práve záhradné úpravy zo strany K.. T.. Žalobca právneho zástupcu ale nesplnomocnil na to, aby si uplatnil v mene žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany K.. T.. Namietol výšku bezdôvodného obohatenia a správnosť ocenenia bezdôvodného obohatenia zo strany znalkyne K.. V., nakoľko koeficient povyšujúcich faktorov stanovila vo vzťahu k celej lokalite a teda bez zohľadnenia špecifík oceňovaného pozemku. Podľa žalovanej správne ocenenie bezdôvodného obohatenia je obsiahnuté v znaleckom posudku K.. T., ktorý koeficient povyšujúcich faktorov určil vo výške 1. Starostlivosťou o sporné pozemky sa žalovaná bezdôvodne neobohacovala, nakoľko tieto pozemky boli zo strany mesta nevyužívané, nie sú prístupné bez predchádzajúcej úpravy od miestnej komunikácie, pričom práve ona sa o tieto pozemky starala, vysadila tam okrasné rastliny na časti týchto pozemkov, kosila tieto pozemky, čiže ich zhodnocovaniu venovala tak financie, ako aj svoju prácu a čas. Aj z tohto uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany mesta je šikanózny výkon práv. Žalobca zrealizoval súťaž o najkrajšiu výzdobu predzáhradok, teda pozemkov mesta nachádzajúcich sa pri bytových domoch. Má za to, že sa jedná o paralelu vo vzťahu ku sporným pozemkom. K tretiemu nároku na odstránenie stavby má žalovaná za to, že sa nejedná o neoprávnenú stavbu z dôvodu, že na pojednávaní dňa 28.06.2021 žalovaná parafrázovala, resp. čiastočne citovala vyjadrenie R.. N., v zmysle ktorého jej dal ústny súhlas s výstavbou betónového mostíka s tým, že uviedol, že písomný súhlas jej nemôže dať, lebo vzduch nepatrí nikomu. Súvisí to s tým, že betónový mostík je vlastne vystavaný nad pozemkom žalobcu. R.. N. bol prítomný na tomto pojednávaní a toto jej tvrdenie nerozporoval, preto žalovaná má v zmysle ust. § 151 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) za to, že sa jedná o de iure nesporné tvrdenie. Šikanóznosť tohto nároku žalovaná vidí jednak v predchádzajúcej tvrdenej skutočnosti, taktiež v tom,
že mesto podalo žalobný návrh voči nej na základe podnetu jej suseda a brata K.. T. po tom, čo medzi nimi vznikli nenapraviteľné osobné nezhody. Žalobca mohol túto situáciu riešiť v rámci stavebného konania, kde aj stavebný zákon obsahuje ustanovenia o odstránení stavby, avšak pri miestnej obhliadke pracovníkom stavebného úradu jej bolo povedané, že oni nevidia problém s dodatočným povolením tejto stavby. Žalovaná odmieta tvrdenie, že si sama naprojektovala vstup z juhu, nakoľko tento vstup bol naprojektovaný len formálne, keďže prístup zo severnej strany stavebný úrad nemohol povoliť z toho dôvodu, že pozemná komunikácia nachádzajúca sa na pozemku XXX/X, XXX/XX a XXX/XX nie je legalizovaná, taktiež sa jedná o neoprávnenú a nepovolenú stavbu, avšak žalobca vo vzťahu k tejto skutočnosti doposiaľ nevyvodil žiadne konsekvencie. Aj v tom vidí žalovaná šikanózny výkon práva pri podaní žaloby. To, že vstup do RD bol vždy zamýšľaný zo severu, vyplýva aj z jeho umiestnenia v tesnej blízkosti hranice pozemku XXX/XX, pričom západný roh domu je v blízkosti 40 cm pri tejto hranici. Dom bol preto tak umiestnený blízko k tejto hranici, aby bol čo najkratší prístup práve z pozemnej komunikácie zo severu. Na problematickosť prístupu z južnej strany poukázala žalovaná aj predložením lekárskych správ preukazujúcich, že pri určitých životných udalostiach tento prístup nie je vhodný. K tomuto nároku pre prípad, že súd sa nestotožní s názorom na tom, že stavba nie je neoprávnená, navrhol, aby súd usporiadal pomery medzi žalobcom a žalovanou inak, teda nie odstránením stavby a uložil žalobcovi povinnosť strpieť umiestnenie betónového mostíka, tak ako je identifikovaný v žalobnom návrhu, do doby právoplatnosti stavebného povolenia týkajúceho sa budúcej stavby pozemnej komunikácie. Územné rozhodnutie týkajúce sa stavby technického vybavenia individuálnej bytovej výstavby H. V., lokalita W. F., bolo vydané v r. 2005 a doposiaľ sa ohľadom realizácie tejto stavby neuskutočnili žiadne faktické kroky. Pre prípad vyhovenia žalobe v akomkoľvek rozsahu navrhol, aby žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania v rozsahu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že sa nejedná o účelne vynaložené náklady. Žalobcom je mesto, ktoré má na výkon svojich práv a povinností zriadené organizačné zložky, ktoré sú personálne zaistené z verejného rozpočtu a preto nie je namieste, aby ochranu práv a povinností prenášal takýto subjekt na subjekt súkromného práva, k čomu poukázal na uznesenie IIÚS 78/03, kde k obdobnému právnemu záveru dospel ústavný súd vo vzťahu ku štátu, čo možno analogicky použiť aj na žalobcu, ktorý financuje svoju činnosť z verejného rozpočtu, na podporu čoho poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky 4ÚS 1447/18, kde ústavný súd tento právny názor vzťahuje aj na subjekty samosprávy. Navrhol, aby súd vo vzťahu k prvým dvom uplatneným nárokom žalobný návrh zamietol a vo vzťahu k tretiemu nároku buď ho zamietol alebo usporiadal pomery medzi žalobcom a žalovanou v zmysle predchádzajúceho vyjadrenia.
20. Predmetom tohto sporu boli tri samostatné nároky: 1. odstránenie oplotenia zasahujúceho v žalobe vymedzenom rozsahu do parc. KN-C č. XXX/XX k. ú. U. F.; 2. odstránenie betónového mostíka vedúceho k RD žalovanej v časti, v ktorej v žalobcom vymedzenom rozsahu zasahuje do parc. KN-C č. XXX/XX k. ú. U. F. a 3. vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s užívaním vymedzených častí predmetných pozemkov žalovanou.
21. Všetky tri uplatnené nároky súvisia s tým, že žalovaná bez súhlasu žalobcu zriadila dané stavby na častiach pozemkov žalobcu bez jeho súhlasu a v dôsledku ich výstavby fakticky vylúčila žalobcu z možnosti prístupu na nimi dotknuté časti jeho nehnuteľností a tieto sama (s členmi svojej domácnosti) užívala. Uvedené stavby žalovaná vybudovala v rozpore aj s verejným právom, konkrétne so stavebnoprávnymi predpismi, nakoľko ich zrealizovala bez stavebného povolenia, poprípade predchádzajúceho ohlásenia drobnej stavby, ku ktorému by stavebný úrad neoznámil v stanovenej lehote námietky.
22. Žalovaná sa v rámci svojej obrany snažila preukázať, že bola pri svojom konaní pri výstavbe predmetných stavieb (oplotenia a betónového mostíka) dobromyseľná, že pracovníci stavebného úradu mali mať v čase vydania stavebného povolenia a aj následného kolaudačného konania týkajúceho sa jej RD vedomosť, že hlavný vstup do RD plánovala práve zo severu, že v čase ich výstavby dôvodne predpokladala, že sa jej (dodatočne) podarí odkúpiť nimi dotknuté časti pozemkov žalobcu, poprípade získať k nim právo umožňujúce jej tieto stavby zlegalizovať, že vlastne tak konala preto, že k svojim nehnuteľnostiam - predovšetkým RD nemá zabezpečený riadny a bezpečný prístup, že oplotením na predmetných pozemkoch fakticky chránila svoje nehnuteľnosti pred možným vznikom škody. Tiež v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela na lyžovačke v januári 2022 by mala v súčasnosti problém dostať sa na svoje nehnuteľnosti, ak by nemala vybudovaný prístup zo severnej strany. V záverečnom prednese
zástupca žalovanej dokonca vyslovil úvahu, že stavba mostíka nie je neoprávnenou stavbou s ohľadom na tvrdenia žalovanej na pojednávaní 28.06.2021 ohľadne toho, čo jej mal povedať zamestnanec žalobcu R.. N., ktoré nemali byť zo strany žalobcu popreté.
23. K uplatnenému nároku na odstránenie oplotenia nesporne vybudovaného žalovanou, a to toho (len toho), ktoré je v Zameraní skutkového stavu a určenia neoprávnene užívanej plochy pozemkov vo vlastníctve žalobcu, zameraného, vypracovaného a autorizačne overeného 30.04.2020 geodetom K.. Y. H. (ďalej len „ZSS K.. H.“) z č. l. 40, vyznačené bodmi 7 a 8, súd uvádza, že toto oplotenie vybudované cez pozemok žalobcu parc. KN-C č. XXX/XX (naprieč danou parcelou), bolo žalovanou vybudované bez akéhokoľvek žalobcovho súhlasu, dokonca aj bez jeho vedomia a tiež aj v rozpore s predpismi stavebného práva (predchádzajúceho ohlásenia takejto drobnej stavby stavebnému úradu, voči ktorému by neboli stavebným úradom oznámené v stanovenej lehote námietky). Dané oplotenie, ktoré v celom vymedzenom úseku nielen v čase podania žaloby, ale aj v čase vykonania obhliadky dňa 10.09.2021 (zadokumentované aj fotograficky - zábery z č. l. 365 až 367) pozostávalo z kovových stĺpikov zapustených do zeme (minimálne dvoch s minimálne dvoma podperami pri stĺpikoch na jeho koncoch) a pletiva upevnenom na kovových stĺpikoch, na ktorom bola uchytená po celej výške pletiva tieniaca clona, bolo následne ešte pred týmto rozhodnutím postupne v jeho rozhodujúcej časti odstránené. 23.1. Na pojednávaní z 24.01.2022 (bod 10.2.) zástupca žalobcu potvrdil doručenie e-mailu žalovanej, v ktorom mu oznámila odstránenie oplotenia s pripojenými fotografiami, k čomu sa následne vyjadril v podaní z 28.01.2022 (bod 11.) tak, že žalovaná oplotenie odstránila len čiastočne, keď odstránila výlučne pletivo, ale kovové stĺpiky, na ktorých bolo namontované, ponechala na oboch stranách, čo dokladoval fotografiami z 24.01.2022 (č. l. 411 - 413), na ktorých je zreteľne vidieť existenciu stĺpika s podperou pri múre cesty a tiež podperu stĺpika na opačnej strane. Uvedeným zdôvodnil zotrvanie na podanej žalobe ohľadne nároku na odstránenie oplotenia v celom rozsahu. 23.2. Podaním u 28.02.2022 (bod 16.) zástupca žalovanej oznámil odstránenie kovového stĺpika, pričom z fotografie k nemu pripojenej (č. l. 458) vyplýva, že pri múre sa už nenachádza kovový stĺpik s podperou, ale že podpera stĺpika na opačnej strane stále zasahuje do „uvoľneného priestoru“ predstavujúceho parc. KN-C č. XXX/XX. 23.3. Na pojednávaní 02.03.2022 zástupca žalobcu ohľadne oplotenia uviedol, že v uvedený deň sa bol pozrieť na mieste samom a zistil, že ešte časť stĺpika zasahuje do pozemku žalobcu a tiež je tam navezená kopa hliny a nevie, čo je pod ňou. Poukázal na to, že do pozemku žalobcu zasahuje podpera pri stĺpiku, ktorý by sa už mal nachádzať na pozemku žalovanej. 23.4. V ďalšom priebehu sporu v súvislosti s oplotením neboli produkované nejaké nové (iné) skutkové tvrdenia strán sporu, resp. ich popieranie a tiež neboli predkladané žiadne dôkazy (posledným bola fotografia z č. l. 458). 23.5. Za uvedeného stavu, ak žalobca účinne nepoprel skutkové tvrdenie žalovanej (jej zástupcu) o odstránení sporného oplotenia, vyjmúc tej jeho súčasti, ktorú má predstavovať podpera pri kovovom stĺpiku nachádzajúcom sa už na pozemku žalobcu, ktorá je šikmo zapustená do parc. KN-C č. XXX/ XX a ak žalovaná následne nijako nespochybnila, že tá podpera skutočne zasahuje do žalobcovho pozemku, a že teda má predstavovať súčasť oplotenia, ktorého odstránenia sa žalobca domáha, keď do rozhodnutia vo veci nemal súd preukázané, že by aj uvádzaná podpera bola odstránená, súd žalobe v časti týkajúcej sa odstránenia oplotenia vyhovel len v časti týkajúcej sa danej podpery stĺpika, ohľadne ktorej ako jedinej súčasti oplotenia, ktorého sa žalobca domáhal, nemal preukázané, že by do vyhlásenia rozhodnutia bola odstránená. 23.6. Žalobca, hoci mal na to vytvorený priestor, nijakým spôsobom v priebehu sporu procesne nereagoval na zmeny čo do existencie sporného oplotenia, ku ktorým došlo v čase od podania žaloby do rozhodnutia súdu vo veci, hoci je zrejmé, že daná časť predmetu sporu bola v jeho priebehu činnosťou žalovanej značne zredukovaná, keď z daného oplotenia existujúceho v čase podania žaloby v celom žalobcom vymedzenom úseku a jeho súčastí, zostala neodstránenou len jeho malá časť (súčasť). Za nejaké konkrétne, tobôž účinné popretie skutkového tvrdenia žalovanej o odstránení oplotenia nemožno považovať poukaz zástupcu žalobcu na pojednávaní 02.03.2022 na to, že v danom mieste je navezená kopa hliny a nevie čo je pod ňou. Ak mal mať v tejto súvislosti nejaké podozrenie, nie je zrejmé, prečo neurobil nič v smere jeho potvrdenia alebo vyvrátenia, o to viac, že sa týkalo plochy pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu. 23.7. Preto súd žalobe ohľadne požadovaného oplotenia vyhovel len sčasti tak, ako je uvedené pod I. výrokovej časti rozsudku, keď uložil žalovanej odstrániť len tú časť (súčasť) oplotenia, ohľadne ktorej nemal dokazovaním preukázané jej odstránenie a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
24. Premostenie - betónový mostík (ďalej len „premostenie“) zasahujúce prevažne parc. KN-C č. XXX/ XX, bolo nesporne vybudované žalovanou (na jej objednávku) zo severnej strany jej RD, kde sú dvere, v úrovni druhého nadzemného podlažia až na komunikáciu, zaberajúcu v danom mieste okrem častí predmetných pozemkov aj parc. KN-C č. XXX/X, je ukotvené zo strany RD na dvoch betónových stĺpoch, tvoriacich základ, s nosníkom uloženým priečne na nich a na druhej strane je ukotvené na opornom múre, na ktorom je komunikácia. Prevažná časť tohto premostenia - časť smerom od cesty, zasahuje práve do parc. KN-C č. XXX/XX, ako je to zrejmé zo ZSS K.. H.. Na časti predmetných pozemkov (tej ktorej sa nedotýka tento spor) sa nachádza prístupová komunikácia k rodinným domom v danej oblasti, ktorá je tiež neoprávnenou stavbou (v tej jej časti pokiaľ táto zasahuje na predmetné pozemky), ktorej zvyšná časť je na susediacej parc. KN-C č. XXX/X a ako celok je súčasne v celom rozsahu aj nepovolenou (čiernou stavbou), rovnako ako oporný múr na predmetných pozemkoch slúžiaci na stabilizáciu komunikácie v teréne. 24.1. Žalovaná poukazovala na to, že už dokumentácia predložená v súvislosti s vydaním stavebného povolenia (žalobcom schválená sprievodná správa k stavebnému povoleniu) počítala s možnosťou vstupu do RD zo severnej strany a že v čase vydania kolaudačného rozhodnutia a miestneho šetrenia vykonaného v súvislosti s kolaudáciou už boli na severnej strane RD vstupné dvere, boli vybudované stĺpy s priečnym nosníkom. Žalobca opakovane poprel tieto jej tvrdenia, a to prvýkrát už v replike (bod 4.10.), teda, že by v čase kolaudácie uvádzané stĺpy boli už osadené. Hoci súd nemal preukázané tvrdenie žalovanej o existencii uvádzaných prvkov, tvoriacich súčasť premostenia v čase kolaudácie RD, takúto skutočnosť ani nepovažoval za významnú pre posúdenie veci, pretože bez ohľadu na ich existenciu (neexistenciu) z nej by nebolo možné automaticky vyvodzovať vedomosť a ani akýkoľvek (hoc konkludentný) súhlas stavebného úradu s nejakým budúcim premostením. Dané prvky, ktoré sú hneď pri stene RD a zrejme ani nezasahujú do parc. KN-C č. XXX/XX, sami o sebe ani nevypovedajú, že by sa v takomto stave nutne mali (museli) stať súčasťou nejakého premostenia (mohli slúžiť napr. na zrealizovanie balkónu pri daných dverách). Nebolo pritom sporné, že samotné premostenie vo forme prepojenia RD z jeho severnej strany s komunikáciou, bolo žalovanou vybudované po skončení kolaudačného konania. Žalovaná si nielen musela byť vedomá, ale preukázateľne si bola vedomá, že výstavbou premostenia, tak ako ho zrealizovala, zasiahne v nejakom rozsahu do vlastníckych práv žalobcu, nakoľko už zo sprievodnej správy k stavebnému povoleniu zo 06.06.2016 jednoznačne vyplýva, ako predpoklad pre možné legálne zrealizovanie zámeru žalovanej vybudovanie hlavného vstupu do RD zo severu z tam fakticky existujúcej komunikácie, je to, že sa jej podarí vyporiadať majetkovo-právne vzťahy so žalobcom. 24.2. Nemôže byť dôvodom ospravedlnenia konania žalovanej ňou už vo vyjadrení k žalobe tvrdená dlhodobá nečinnosť žalobcu ohľadne vysporiadania pozemkov pod existujúcou komunikáciou zo severnej strany RD žalovanej, keďže takáto nečinnosť (ak by aj bola prítomná, o opaku čoho však svedčia tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom uvedené v žalobcovej replike (bod 4.18.) - zámenná zmluva s návrhom na vklad (č. l. 127 - 129) a jeho kroky učinené v priebehu tohto konania súvisiace s kúpou nehnuteľnosti od A., po ktorej má žalovaná zabezpečený prístup k RD z južnej strany) nijakým spôsobom neodôvodňuje správanie žalovanej súvisiace s výstavbou premostenia a ani nemá prečo súvisieť s takouto činnosťou. 24.3. Nepravdivým bolo tvrdenie žalovanej vo vyjadrení k žalobe, že dôvodom takéhoto nevysporiadania malo byť to, že žalobca nemal vysporiadaný pozemok, v súčasnosti vedený ako parc. KN-C č. XXX/XX k. ú. U. F., s pozemkovým fondom. Žalobca preukázal, že plocha zodpovedajúca danej nehnuteľnosti bola vo vlastníctve žalobcu už od novembra 2010, t. j. dávnejšie pred tým, ako bolo žalovanej vydané stavebné povolenie, čo vyplýva nielen z tvrdení žalobcu uvedených pod bodom 4.8., ale aj k týmto tvrdeniam predložených listinných dôkazov, ktorými ich pravdivosť preukázal. Naviac aj v stavebným úradom schválenej sprievodnej správe k stavebnému povoleniu pre žalovanú je v druhom odseku bodu 2.3.5. konštatovaná nutnosť vysporiadania majetko-právnych vzťahov so žalobcom (práve so žalobcom) ako predpoklad plánu žalovanej ako investora zrealizovať hlavný vstup do RD zo severu - existujúcej komunikácie. 24.4. Podľa uvedenej sprievodnej správy (prvý odsek bodu 2.3.5.) bolo dopravné riešenie k stavbe navrhované z juhu - po komunikácii vo vlastníctve A. s parkovacími státiami vo forme nespevnenej komunikácie (zatrávňovacích tvárnic) pre dve autá v juhozápadnej časti pozemku. Pokiaľ je v treťom odseku konštatované, že daná prístupová cesta je v zosuvnom pásme kategórie A1, je to uvedené výlučne v súvislosti s potrebou prístupu ťažkých mechanizmov pre investora, ktorý mal byť realizovaný cez vedľajší pozemok parc. KN-C XXX/XX, t. j. uvedené nebolo uvádzané vo vzťahu k navrhovanej možnosti budúceho a bežného prístupu k stavbe.
24.5. Za rozhodujúce však súd v súvislosti považuje to, aký prístup k stavbe RD [ako jedna zo základných všeobecných technických požiadaviek pre takúto stavbu vo forme existencie jej prístupu z cesty, miestnej alebo účelovej komunikácie (§ 47 písm. b) SZ)] bol stanovený v stavebnom povolení. Zo stavebného povolenia vydaného dňa 06.07.2015 pod č. XXXX/XXXX/XXX. - M (č. l. 117 - 121) vyplýva, že hlavný vstup do stavby RD bude zo západnej strany a súčasťou stavby má byť aj realizácia spevnených plôch ako odstavných plôch pre dva automobily situovaných zo západnej strany. 24.6. Ani v kolaudačnom rozhodnutí (rozhodnutí z 10.07.2017 č. XXXX/XXXX/XXX - M - č. l. 124 - 125, právoplatnosťou ktorého sa stal RD užívania schopným, nie je nejaká zmienka o akomkoľvek inom prístupe k RD, keď je v ňom len konštatované, že stavba bola stavebne dokončená s odchýlkami od projektovej dokumentácie schválenej (overenej) stavebným úradom v stavebnom konaní, ktoré sú v rozsahu nevyžadujúcom osobitné stavebné konanie. 24.7. Na základe doposiaľ uvedeného súd uzatvára, že žalovaná požiadala o vydanie stavebného povolenia k svojmu RD s vedomím a takými podkladmi pre jeho vydanie, ktoré nepochybne predpokladali zabezpečenie prístupu k RD z južnej strany a státia pre autá z juhozápadnej strany. V súlade s takýmto spôsobom zabezpečenia prístupu bolo žalovanej na jeho výstavbu vydané stavebné povolenie a bola jeho stavba aj skolaudovaná. 24.8. Žalovaná tvrdila, že existujúci prístup z južnej strany je nevyhovujúci, vedie cez zosuvné pásmo kategórie A1, cesta je v neprejazdnom stave, neosvetlená, že hrozí žalovanej a jej rodine nebezpečenstvo vzniku škody na zdraví a majetku, že prejazd po nej je nebezpečný, čím súčasne zdôvodňovala nutnosť existencie prístupu k RD zo severu, pre ktorý je nevyhnutné dané premostenie. Žalovaná tým vlastne začala spochybňovať existenciu riadneho prístupu k svojim nehnuteľnostiam ako predpokladu nielen pre užívanie jej RD, ale aj predpokladu nevyhnutného pre to, aby jej vôbec mohla byť povolená jeho výstavba. Z ničoho nevyplýva, že by také niečo mala tvrdiť alebo akokoľvek naznačovať nespôsobilosť, prípadne nebezpečnosť prístupu k RD z južnej strany už počas stavebného konania alebo následného kolaudačného konania, teda spochybňovať ako spôsobilý ten prístup, z ktorého vychádzal stavebný úrad pri vydaní stavebného povolenia. 24.9. Z fotografií, ktoré žalovaná v priebehu sporu dokladala v snahe preukázať nevhodnosť prístupu k RD z južnej strany, a napokon (a to predovšetkým) ani z toho, čo súd zistil v rámci obhliadky predmetu sporu, nevyplýva, že by z dôvodov uvádzaných žalovanou alebo z nejakých iných pre súd neznámych dôvodov, existujúci prístup z južnej strany reálne nespĺňal predpoklady zabezpečenia potrebného prístupu k RD. Nebolo ani len tvrdené (o to viac preukázané), že by existujúci stav prístupu z južnej strany sa mal medzičasom (v čase od vydania stavebného povolenia až do momentu, kedy žalovaná svojvoľne vybudovala premostenie) nejakým spôsobom zhoršiť. Naopak, v priebehu tohto konania a nie činnosťou strán sporu, došlo k zlepšeniu pôvodného stavu tohto prístupu (o čom vypovedal na obhliadke 10.09.2021 ako svedok K.. U. L., vypočutý na návrh žalovanej), že z iniciatívy občanov lokality W. F. bol cca mesiac-dva dozadu zhotovený teraz tam existujúci asfaltový pokryv. To, že žalovaná má vďaka premosteniu momentálne komfortnejší prístup k RD zo severu, neznamená (nepreukazuje), že súčasne žalovaná nemá zabezpečený potrebný (riadny) prístup z jeho južnej strany. 24.10. Na (až následné) ospravedlnenie konania žalovanej nemôže slúžiť to, že žalovaná v januári 2022 utrpela úraz, v dôsledku ktorého sa sťažil jej pohyb a o to viac má byť pre ňu vhodnejší prístup zo severu, kde rovno môže vstúpiť cez premostenie do RD a nemusí ísť po strmých schodoch z južnej strany. 24.11. Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že žalovaná pri výstavbe premostenia nekonala dobromyseľne. Vedela (musela vedieť), že vstup do RD má z jeho južnej strany z cesty na parcele, ktorú v čase začatia sporu vlastnili A. a ohľadne ktorej pozemkovej nehnuteľnosti aktuálne prebieha proces jej odkúpenia žalobcom (spolu s inými nehnuteľnosťami) a že základným predpokladom pre to, aby si mohla po práve vybudovať ňou zrejme od začiatku preferovaný vstup zo severu, je to, aby získala také právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktoré by ju oprávňovalo k jeho zriadeniu. Žalovaná však až po tom, ako bolo uskutočnené miestne zisťovanie a vydané kolaudačné rozhodnutie, vykonala bez vedomia žalobcu stavebné práce, ktorých výsledkom bolo vybudovanie sporného premostenia, ktorého plocha v rozhodujúcej časti zasahuje práve do pozemku žalobcu parc. KN-C č. XXX/XX a len jeho výrazne menšia časť tesne pri múre RD žalovanej zasahuje do parc. KNC č. XXX/XXX vo vlastníctve žalovanej. Uvedené časové súvislosti ohľadne výstavby premostenia (rovnako tak tomu bolo aj v prípade sporného oplotenia, ktoré rovnako bolo zrealizované až po kolaudácii RD) len potvrdzujú konštatované nedobromyseľné správanie sa žalovanej, ktorá si bola vedomá, že nielenže vykonáva stavebné práce „načierno“ (bez schválenia príslušným stavebným úradom), ale že tieto vykonáva v rozhodujúcej časti práve na pozemku, ktorý nevlastní a ktorý, ako o tom aj vedela, vlastní práve žalobca. 24.12. K zástupcom žalovanej až v záverečnom prednese uvádzanom nepopretí skutkových tvrdení žalovanej na pojednávaní 28.06.2021 zo strany žalobcu, a to tých, že R.. N. jej dal ústny súhlas
s výstavbou betónového mostíka a tiež jej mal povedať, že písomný súhlas jej nemôže dať, lebo vzduch nepatrí nikomu, z čoho zástupca žalovanej vyvodzoval záver, že premostenie nepredstavuje neoprávnenú stavbu, súd uvádza, že z daných tvrdení žalovanej obsiahnutých pod 8.4. odôvodnenia zástupca žalovanej citoval len ich časť, ale už neuvádza, že žalovaná súčasne uviedla aj to, že R.. N. klame, že sa o tom nebavili, z čoho vyplýva, že podľa samotnej žalovanej R.. N. k týmto tvrdeniam zaujal postoj (negatívny - popierací postoj), že sa o tom nebavili, ktorý žalovaná vyhodnotila tak, že R.. N. klame. Okrem toho s poukazom na § 153 ods. 1 CSP strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (medzi ktoré patria podľa § 149 CSP aj prednášanie skutkových tvrdení a ich popieranie) včas. Takéto konkrétne tvrdenia žalovaná (nevedno prečo) zrazu začala uvádzať až na zmienenom pojednávaní konanom viac ako 8 mesiacov po vyjadrení žalovanej k žalobe, pričom na jej predchádzajúce všeobecnejšie tvrdenia obsiahnuté aj vo vyjadrení k žalobe, žalobca reagoval v následnej replike, tak ako je uvedené pod bodom 4. a konkrétnejšie pod 4.16., kedy vyjadril v celom rozsahu nesúhlas s vyjadrením žalovanej a súčasne výslovne poprel tvrdenia žalovanej ohľadne toho, že žalobca jej mal dať v minulosti prísľub, že vec vysporiada. Preto z uvádzaných tvrdení žalovanej niet čo vyhodnotiť v jej prospech ako nesporné tvrdenie a súd nemal z nich a ani z iných skutkových tvrdení a vykonaných dôkazov preukázané, že by skutočne zo strany žalobcu došlo v akejkoľvek forme k daniu súhlasu na výstavbu premostenia. 24.13. Žalovaná opakovane (napr. v podaní z 21.06.2021 - bod 7.6.) tvrdila, že je technicky nemožné odstránenie premostenia z dôvodu, že by sa tým narušila (mohla narušiť) stabilita cestného telesa, na ktorom je uložené a mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia iných a tiež k znemožneniu iným v prístupoch k ich rodinným domom. Toto jej tvrdenie, ktoré žalobca poprel, nepodporené žiadnym dôkazom, súd opäť vyhodnotil ako účelový spôsob jej obrany. Ak totiž dané premostenie, ktoré je z jednej strany uložené na opornom múre pod cestou, na ktorú ústi, nebolo zhotovované spolu s múrom, ale nesporne bolo urobené až dodatočne so značným časovým rozdielom od času výstavby múra a cesty, nie je súdu jasné, z akých konkrétnych dôvodov by odstránenie takto dodatočne realizovaného premostenia malo mať vplyv na stabilitu oporného múra a cesty, keďže by sa odstránilo len to, čo bolo robené dodatočne, teda, prečo by takýto postup reálne mal mať nejaký negatívny vplyv na uvedené stavby, ktoré sú (ako už bolo uvedené) tiež nepovolenými a súčasne aj neoprávnenými (resp. sčasti neoprávnenými) stavbami a ktoré napriek tomu vybudovaním premostenia chcela žalovaná užívať a aj ich spoluužíva. 24.14. Už bolo uvedené, že žalobca najprv ako stavebný úrad začal vo veci neoprávnenej a nedovolanej (čiernej) stavby premostenia, konať na podnet suseda žalovanej, jej brata K.. T. daným podaním z 21.02.2019 (č. l. 157), po ktorom žalobca ako vyplýva z jeho vyjadrenia z 27.02.2019 (odpovede na podnet K.. T. - č. l. 159) oznámil vykonanie miestnej obhliadky dňa 27.02.2019, pri ktorej bolo potvrdené zrealizovanie drobných stavieb plota z pletiva (na parc. KN-C č. XXX/XX) a mostíka (na parc. KN-C č. XXX/XX) realizovaných bez príslušného povolenia a že žalovaná bola vyzvaná na predloženie dokladov podľa § 88a SZ a vec odstúpil stavebnému úradu. Prípadnú skoršiu vedomosť žalobcu o uvedených stavbách súd preukázanú nemal, keď v danom smere ani neboli produkované nejaké skutkové tvrdenia, ktoré by tomu nasvedčovali. 24.15. Žalobca obsiahlym spôsobom vo svojich podaniach (body 2.9., 4.2., 9.6. až 9.8.) poukázal na konkrétne dôvody, pre ktoré do času, kým nedôjde v súlade s rozhodnutím obce I. T. o umiestnení stavby „Technická vybavenosť k IBV H. V. - W. F.“ z 08.09.2005 č. XXXX/XX/XX a v súlade s Územným plánom žalobcu v znení doplnku č. 2 (VZN č. X/XXXX) obsahujúci zapracovanie dopravného koridoru budúcej komunikácie do predmetnej lokality, k legálnemu vybudovaniu dopravnej infraštruktúry v danej lokalite (obslužné komunikácie, chodníkov, zelených pásov), čo si bude vyžadovať vysporiadanie všetkých ňou dotknutých pozemkov, pričom predmetné pozemky a v rámci nich premostením dotknutá časť parc. KN-C č. XXX/XX k. ú. U. F. predstavuje územnú rezervu pre realizáciu konštrukcií potrebných na stabilizovanie cestného telesa, vykonanie potrebného geologického prieskumu atď., t. j. má ísť o priestor potrebný za účelom realizácie plánovanej verejnoprospešnej stavby. 24.16. Žalobou na vyporiadanie neoprávnenej stavby sa môže vlastník pozemku domáhať úpravy vzťahov spôsobom uvedeným v § 135c OZ. Ide o konanie, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi a kde teda súd nie je viazaný podanou žalobou pokiaľ ide o navrhovaný spôsob ich vyporiadania. V prípade skúmania prvej zo zákonom predpokladaných možností, a to vo forme nariadenia odstránenia neoprávnenej stavby (§ 135c ods. 1 OZ) je súd povinný prihliadať na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, či vlastník tejto stavby v stavbe býva alebo nie, aký je rozsah zastavania pozemku takouto stavbou, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku alebo naopak, či staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí a až dodatočne zistil opak. Nariadenie odstránenia stavby ako najprísnejšej občianskoprávnej sankcie je
namieste v prípade, ak vlastník stavby hrubým spôsobom porušil práva vlastníka pozemku, ak ide o stavbu nielen neoprávnenú, ale aj nepovolenú. Účelnosť odstránenia stavby ako jeden z predpokladov jej odstránenia je potrebné posudzovať najmä so zreteľom na záujmy a potreby vlastníka pozemku a možnosti jeho využitia, ak by tam takáto stavba nebola. V danom prípade neprichádza do úvahy prikázanie stavby premostenia do vlastníctva žalobcu (postupom podľa § 135c ods. 2 OZ), keďže žalobca o takýto spôsob riešenia neprejavil záujem. Žalovaná navrhovala postup podľa § 135c ods. 3 OZ. 24.17. Súd zohľadniac vyššie uvádzané kritériá, vychádzajúc zo zistení a záverov vyplývajúcich z bodov 24.1. až 24.15. a zohľadniac predovšetkým to, že:
- žalovaná svojvoľne a bez akéhokoľvek informovania žalobcu vedome po skončení kolaudačného konania ohľadne RD zabrala o. i. aj časť parc. KN-C č. XXX/XX o výmere 25 m2 za účelom vybudovania stavby premostenia a tým prepojenia jej RD zo severu s tam vybudovanou cestou, vediac, že toto premostenie zasahuje aj do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, t. j. že žalovaná nebola pri zriaďovaní stavby premostenia dobromyseľnou, nakoľko vedela, že stavbu nestavia na svojom pozemku;
- rozhodujúca časť stavby premostenia zasahuje práve parc. KN-C č. XXX/XX vo výlučnom vlastníctve žalobcu;
- tento prístup žalovaná zriadila bez existencie príslušného oprávnenia na jeho zriadenie podľa stavebnoprávnych predpisov;
- postupovala tak napriek tomu, že mala k RD zabezpečený potrebný prístup z verejnej komunikácie z južnej strany, ktorý bol aj prístupom schváleným (určeným) stavebným úradom v stavebnom povolení a bola si vedomá, že možnosť uvažovať o legálnom zriadení prístupu k RD zo severu vyžaduje získanie práv k pozemku potrebnému pre zriadenie takéhoto prístupu;
- žalobca vec začal riešiť ihneď po tom, ako získal informáciu o danej stavbe;
- dôvody, ktorými žalobca zdôvodňoval nutnosť odstránenia danej stavby a pre ktoré je nutné naďalej ponechať aj plochu dotknutú premostením „voľnú“ (nezastavanú) a ktoré súd s ohľadom na postavenie žalobcu a z toho vyplývajúce jeho práva a povinnosti voči svojim obyvateľom, vyhodnotil ako závažné, súladné s verejným záujmom, dospel k záveru, že s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci je dôvodné nariadiť odstránenie premostenia zhotoveného protiprávnym konaním žalovanej tak, ako to požadoval žalobca. RD, ku ktorému premostenie vytvára prístup, síce využíva žalovaná a jej rodina (syn) na bývanie, ale tento RD, ako súd už uviedol, má zabezpečený potrebný prístup z verejnej komunikácie z južnej strany, ktorý prístup existoval ešte pred vybudovaním sporného premostenia, pričom nebolo preukázané, že by sa po vydaní stavebného povolenia do času vybudovania premostenia následne mala nejakým spôsobom zhoršiť kvalita tohto prístupu. Naopak, v priebehu tohto konania sa jeho kvalita (hoc bez prispenia strán sporu) zlepšila a aj do budúcna je predpoklad, že v súčasnosti existujúci stav sa minimálne nezhorší, keďže ohľadne o. i. aj pozemku (parc. KN-C č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1840 m2) predstavujúceho prístup k RD a ostatným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej prebieha proces ich kúpy, v súvislosti s ktorým už na základe žalobcom prejaveného záujmu na kúpu nehnuteľností vo vlastníctve SR v správe A., žalobca obdržal listom z 15.12.2021 (č. l. 405) súhlas A. na ich predaj v jednotkovej cene 11,396 eura/m2 + DPH, v takejto výške z dôvodu ich kúpy vo verejnom záujme za účelom budovania oddychovej zóny so záväzkom žalobcu využívať predmet kúpy na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, alebo výstavbu verejnoprospešných stavieb. Už došlo aj k schváleniu ich kúpy uznesením MsZ žalobcu zo 17.02.2022 č. X/XXXX (č. l. 434). Za uvedenej situácie skutočnosť, že RD užíva žalovaná na bývanie, nie je z hľadiska posudzovania účelnosti odstránenia premostenia významná, pretože žalovanej naďalej zostáva zachovaná vhodná prístupnosť k RD z juhu predpokladaná (na rozdiel od prístupu zo severu) aj stavebným povolením. 24.18. Preto súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť stavbu premostenia v rozsahu zasahujúcom do pozemku žalobcu parc. KN-C č. XXX/XX k. ú. U. F. vymedzeného tak, ako je uvedené pod III. výrokovej časti rozsudku. Nejaký iný spôsob úpravy vzájomných vzťahov žalobcu a žalovanej akého sa žalovaná domáhala s poukazom na § 135c ods. 3 OZ súd nepovažoval za taký, ktorý by v okolnostiach prejednávanej veci mohol predstavovať spravodlivý spôsob, súladný s dobrými mravmi, pretože by fakticky na úkor žalobcu ospravedlňoval nedobromyseľné protiprávne konanie žalovanej, ktorého protiprávnosti si musela byť žalovaná vedomá už v čase výstavby premostenia.
25. Pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného v súvislosti s užívaním časti predmetných nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobcu žalovanou, za ktoré sa žalobca domáhal s poukazom na § 451 ods. 1 veta druhá OZ poskytnutia peňažnej náhrady, súd považoval základ tohto nároku za dôvodný.
25.1. Oplotením, ktoré žalovaná vybudovala cez parc. KN-C č. XXX/XX nadväzujúcim na oplotenie oddeľujúce jej nehnuteľnosti od susediacich nehnuteľností, si žalovaná fakticky „prihradila“ do oplotením ohraničeného priestoru ňou vlastnených nehnuteľností aj plochu z predmetných nehnuteľností žalobcu o celkovej výmere 100 m2, tak ako to vyplýva zo ZSS K.. H.. Z tohto zamerania vyplýva záber z parc. KN-C č. XXX/XX v rozsahu 24 m2 a z parc. KN-C č. XXX/XX v rozsahu zvyšných 76 m2, z ktorých 25 m2 je dotknutých betónovým mostíkom (č. l. 397). 25.2. Nakoľko po dĺžke predmetných pozemkov predstavuje prirodzenú prekážku vstupu na tie ich časti, ktoré z nich boli žalovanou prihradené k jej nehnuteľnostiam, vybudovaný múr pod cestou nachádzajúcou sa na zvyšnej časti predmetných pozemkov, jediný prirodzený verejný prístup na ne by mohol byť práve z miesta, kde žalovaná vybudovala oplotenie. Týmto konaním žalovaná vylúčila žalobcu (jeho občanov, resp. kohokoľvek iného) z prístupu na oplotením dotknuté časti predmetných pozemkov. 25.3. Pre konštatovanie, že týmto svojim postupom sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, je nerozhodná jej obrana v tom smere, že týmto spôsobom sa mala starať (udržiavať) a „skrášľovať“ danú časť pozemkov žalobcu. 25.4. Ani táto obrana však nie je náležitá, nakoľko zo zistení na obhliadke predmetných pozemkov vykonanej 10.09.2021 nepochybne vyplýva, že žalovaná na ploche označenej v ZSS K.. H. číslom 4 (o výmere 12 m2) má pri hranici s pozemkami p. R. vybudovaný kompostér z paliet a uskladnený sud (fotografie č. l. 360 a 361). Tiež je tam osadené „duplicitné“ oplotenie z kovových stĺpikov a pletiva na hranici parc. KN-C č. XXX/XX s parc. KN-C č. XXX/XX, ktoré vybudovala žalovaná, ako to sama na obhliadke potvrdila, ktorého odstránenia sa však žalobca nedomáhal (fotografia č. l. 362), lícujúce betónové oplotenie, ktoré mal podľa žalovanej vybudovať jej sused. Pod premostením (ako je to zrejmé z fotografií - č. l. 360, 363, 364, 368) zasahujúcim okrem záberu plochy z parc. KN-C č. XXX/XX o výmere 25 m2, vyznačenej v ZSS K.. H. pod č. 3 aj (hoci v podstatne menšom rozsahu) do parc. KN- C č. XXX/XXX vo vlastníctve žalovanej, má žalovaná fakticky vytvorený prístrešok, kde mala v čase obhliadky uskladnené rôzne veci, čo je najzreteľnejšie zachytené na fotografiách na č. l. 363, 364 a 368 a do ktorého výhľad zamedzuje (od oplotenia p. R.) zástena z drevotriesky s dverami, vytvorená po šírke mostíka, keď z druhej strany po šírke je vybudovaná len v malej časti zástena z drevotriesky. Obdobný stav napokon vyplýva aj z fotografií pripojených žalobcom k žalobe, ktoré podľa jeho tvrdení mali byť vyhotovené 21.03.2019, teda v čase vykonania ŠSD, kde je tiež zachytený uvádzaný paletový kompostér, faktický prístrešok pod mostíkom s uskladnenými rôznymi vecami (č. l. 27 - 29). Uvedené svedčí o tom, že žalovaná sa k ploche predmetných pozemkov, ktorú si takto „prihradila“, reálne správala ako k ostatným svojim pozemkom pri jej RD, t. j. ako keby šlo o jej pozemky, resp. pozemky, ku ktorým by mala mať právo oprávňujúce ju ich užívať (ich časť užívala podobne tak ako aj jednotlivé časti svojich nehnuteľností, t. j. niektoré ako záhradu, resp. okrasnú záhradu, ďalšiu časť na uskladnenie rôznych vecí a tiež na prístup k RD cez ňou vybudované premostenie). 25.5. V danej súvislosti pôsobí mierne povedané „nenáležite“ žalovanou (jej zástupcom) uvádzaná „paralela“ prirovnania činnosti žalovanej s tým, čo malo byť predmetom súťaže vyhlásenej výzvou žalobcu - o najkrajšiu predzáhradku pri bytovom dome v období od 22.06. do 30.09.2021, predloženou na pojednávaní 02.03.2020, keďže daná výzva sa týkala výlučne verejných priestranstiev a takýchto priestranstiev výlučne pri bytových domoch. Faktický spôsob konania žalovanej opísaný vyššie a v daných súvislostiach potom nemôže predstavovať ani v náznakoch nejakú podobnosť k danej výzve a vyznieva čisto účelovo. 25.6. Rovnako aj ďalšie námietky žalovanej súvisiace s výstavbou oplotenia, majúce súvis aj s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorými sa „snažila“ zdôvodniť dôvodnosť (potrebnosť) jeho výstavby, sú taktiež podľa názoru súdu účelové. Žalovanej nič nebránilo, aby si nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve oplotila. Jej tvrdenie spojené s odkazom na ňou predložené oznámenie žalobcu ako stavebného úradu z 11.12.2018 - č. l. 457 (ním stavebný úrad žalovanej k jej ohláseniu drobnej stavby oznámil, že nemá námietky k navrhovanej drobnej stavbe oplotenia s tam bližšie popísanou konštrukciou, ohraničujúceho pozemky parc. KN-C č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX pri RD na parc. KN-C č. XXX/XX k. ú. U. F., obsahujúceho aj upozornenie, že povolenie neplatí na oplocovanie susediacich pozemkov parc. KN-C č. XXX/XX a XXX/XX k. ú. U. F., ktorých vlastníkom je žalobca), spočívajúce v tom, že dané oznámenie jej neumožnilo oplocovať jej nehnuteľnosti od parciel XXX/ XX a XXX/XX, nemá základ v uvedenom oznámení. Zmienené upozornenie, že súhlas neplatí na oplocovanie parc. KN-C č. XXX/XX a XXX/XX, totiž nemožno vykladať inak ako tak, že ním stavebný úrad žalovanú upozornil na nesúhlas s oplocovaním zmienených pozemkov vo vlastníctve žalobcu, čo však neznamená, že by to zároveň malo predstavovať nesúhlas s oplotením označených pozemkov žalovanej v časti, pokiaľ tieto hraničia s parc. KN-C č. XXX/XX a XXX/XX. Možnosti takého výkladu, aký v danej súvislosti urobil zástupca žalovanej, totiž bráni text vymedzeného súhlasu umožňujúci ohraničenie
všetkých tam uvádzaných pozemkov vo vlastníctve žalovanej. Takéto ich oplotenie neznamená súčasne oplocovanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu, a to ani v mieste ich hranice s pozemkami žalovanej, lebo stále ide len o ohraničenie pozemkov žalovanej oplotením a týmto spôsobom o ich viditeľné odčlenenie od pozemkov, s ktorými pozemky žalovanej susedia. Daný výslovný zákaz sa týkal práve takého konania, akého sa v danom prípade žalovaná dopustila, kedy v rozpore s oznámením stavebného úradu z 11.12.2018 v mieste styku pozemkov v jej vlastníctve s predmetnými pozemkami, prihradila si oplotením k svojim pozemkom aj časti pozemkov žalobcu vymedzené ZSS K.. H. o výmere 100 m2. 25.7. V danom kontexte potom opäť účelovo až demagogicky vyznieva tvrdená snaha žalovanej, že výstavbou sporného oplotenia nechcela zabrániť vstupu žalobcu na predmetné pozemky, ale že šlo z jej strany o svojpomoc, ktorou chcela zabrániť vznikaniu možných škôd na jej pozemku, ku ktorým po odhradení sporného oplotenia malo dôjsť vzniknutím psa jej brata a súčasne suseda K.. T., ako na to poukázal zástupca žalobcu aj v záverečnom vyjadrení a aj predtým na pojednávaní 28.06.2021 (bod 8.3.). Ak žalovaná oplotením skutočne chcela brániť svoj majetok a zabraňovať vzniku možnej škody, a to aj takej, akú má preukazovať fotodokumentácia, ktorú predložila dňa 26.04.2022 (bod 18.), mala si toto oplotenie zriadiť presne tak, ako jej to vyplývalo zo súhlasného stanoviska stavebného úradu k ohláseniu drobnej stavby. 25.8. Žalobou si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za záber časti predmetných pozemkov v rozsahu 100 m2 vo výške 4,- eurá za m2/rok, a to za plochu pod premostením, avšak uvádzanú „len“ vo výmere 24 m2 za obdobie dvoch rokov spätne a za zvyšných 76 m2 za obdobie jedného roka pred podaním žaloby (27.05.2020), poukazujúc na to, že mostík žalovaná vybudovala v októbri 2017 a oplotenie v termíne do 21.02.2019, na základe čoho za záber časti parc. KN-C č. XXX/ XX o výmere 24 m2 žiadal priznať 192,- eur (24 x 4 x 2) a za zvyšok sumu 304,- eur (76 x 4). 25.9. Na vydanie bezdôvodného obohatenia bola žalovaná žalobcom vyzvaná výzvou z 01.04.2020 (č. l. 38), ktorá bola doručená žalovanej 06.04.2020 (č. l. 39) obsahujúcou poskytnutie lehoty na zaplatenie v rozsahu 5 dní od doručenia výzvy. V ňom však výška bezdôvodného obohatenia bola (na rozdiel od žaloby, podľa ktorej predstavuje 496,- eur) vyčíslená sumou 480,- eur (184,- eur za záber premostením + 296,- eur za zvyšok). Pri uvádzaných výmerách je zrejmé, že žalobca vychádzal zo zamerania vyhotoveného Y.-J. L..C..I.. prístrojom LEICA GPS 1200 z 15.06.2019 (č. l. 33), ktorým bol zameraný záber mostíkom v rozsahu 23 m2 a ostatný záber v rozsahu 74 m2. 25.10. Hoci žalovaná, najmä v začiatkoch tohto sporu namietala „nižší“ záber z predmetných pozemkov žalobcu, poukazujúc práve na uvedené meranie z 15.06.2019, súd na základe vykonaného dokazovania nemal pochybnosti o skutočnej výške záberu predmetných pozemkov žalovanou vymedzenej ňou vybudovaným oplotením, že tejto zodpovedá práve výsledok vyplývajúci zo ZSS K.. H., vyhotoveného až následne dňa 30.04.2020, a to s ohľadom na použitú presnejšiu metódu merania a následného výpočtu, ktorá bola vykonaná v polohovom súradnicovom systéme Jednotnej Trigonometrickej Siete Katastrálnej (S-JTSK) realizovaným v 3. triede presnosti, v súlade so stanovenými predpismi uvedenými v Sprievodnej správe, obsahujúcej aj popis prác, použitej technológie, prístrojov a pomôcok, ktorého súčasťou bol aj Zoznam súradníc (č. l. 40 - 42). 25.11. Nebolo sporné, že existujúci záber z predmetných pozemkov žalobcu trval počas obdobia, za ktoré si žalobca uplatnil nárok a vydanie bezdôvodného obohatenia a uvedené potvrdzuje aj Záznam o ŠSD (č. l. 26). 25.12. Pokiaľ ide o určenie výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré ako primeraná náhrada zodpovedajúca jeho ekonomickej hodnote v čase jeho získania, by mala predstavovať výšku obvyklého nájomného za nájom rovnakých (porovnateľných pozemkov), boli súdu predložené tri súkromné znalecké posudky. 25.12.1. Zo strany žalobcu najprv znalecký posudok K.. E.. R. S. č. 45/2021 zo 04.06.2021 (č. l. 224 - 234), stanovujúceho všeobecnú hodnotu dotknutej časti predmetných pozemkov vo výške 6.363,- eur (jednotková hodnota 63,63 eura/m2) a výšku ročného nájomného 395,- eur (3,95 eura/1m2/rok). 25.12.2. Žalovaná následne predložila znalecký posudok K.. Y. T. č. 294/20218 z 21.11.2021 (č. l. 385
- 401), stanovujúceho všeobecnú hodnotu dotknutej časti predmetných pozemkov vo výške 1.554,- eur (jednotková hodnota 15,54 eura/m2) a výšku ročného nájomného 93,- eur (t. j. 0,93 eura/1m2/rok). 25.12.3. Napokon bol žalobcom predložený znalecký posudok K.. E. V. č. 28/2022 z 24.02.2022 (č. l. 441 - 450), ktorému predchádzala dohoda strán sporu na osobe daného znalca na pojednávaní dňa 24.01.2022, vypracovaným s ohľadom na značné rozdiely hodnôt vyplývajúcich z dvoch predchádzajúcich posudkov ako tzv. kontrolný znalecký posudok, podľa ktorého znalkyňa vypočítala všeobecnú hodnotu dotknutej časti predmetných pozemkov vo výške 4.620,- eur po zaokrúhlení (jednotková hodnota 46,15 eura/m2) a výšku ročného nájomného po zaokrúhlení 275,- eur (2,749 eura/1m2/rok). K záverom tohto posudku bola znalkyňa na návrh zástupcu žalovanej v súvislosti
s jeho námietkami vypočutá na pojednávaní 29.04.2022, na ktorom zotrvala v celom rozsahu na svojom písomnom posudku. Vo výpovedi zdôvodnila použitie hodnoty koeficientu povyšujúcich faktorov v maximálnej výške 3, pri ktorom zohľadnila len lokalitu, z dôvodu, že v meste H. V. je výrazne zvýšený záujem o kúpu stavebných pozemkov, a to preto, aby sa ňou určená hodnota približovala alebo zodpovedala trhovej cene daného pozemku, čo sa dá urobiť len cez tento koeficient, pretože v súčasnosti sa ceny stavebných pozemkov v meste H. (k. ú. H. V. a k. ú. U. F. a Y. F. a aj k. ú. F. N.) pohybujú v rozpätí od 100,- do 125,- eur/m2. Tiež uviedla, že aj v posudku, ktorý robila pre žalovanú v r. 2018 pre účely hypotekárneho úveru pre banku na stanovenie všeobecnej hodnoty RD žalovanej a pozemkov ním zastavaných a priľahlých, tiež použila koeficient povyšujúcich faktorov v takejto hodnote, čo vtedy žalovaná nijako nenamietala. Poukázala aj na to, že je aj spolumajiteľkou realitnej kancelárie, v rámci ktorej majú databázu možno 50 klientov, ktorí by boli ochotní kúpiť čokoľvek, teda aj oceňovaný pozemok, na ktorom by záujemca mohol postaviť nejaké prístrešky alebo mohol by tam niečo pestovať. Nevidela problém v prístupe k nim z miestnej komunikácie ani pre existujúcu svahovitosť, ktorá sa dá upraviť. Mala k dispozícii aj inzerciu inej realitnej kancelárie ponúkajúcej pozemok o výmere 2000 m2 v danej lokalite s možnosťou výstavby, ale bez inžinierskych sietí a stavebného povolenia za cenu 95,- eur/m2. Vychádza sa z predpokladu, že hodnota pozemkov, ktoré sú síce stavebné, ale nie sú vhodné pre svoj tvar na výstavbu rodinných domov, že tá sa pohybuje zhruba v polovičnej výške. Z toho dôvodu jej aj vyšla v posudku hodnota 46,15 eura/m2. 25.13. Súd hodnotiac všetky dôkazy vykonané k otázke výšky obvyklého nájomného za dotknuté časti predmetných pozemkov, nepovažujúc žalobcom spolu so žalobou doložené nájomné zmluvy s ohľadom na charakter nehnuteľností tvoriacich ich predmet a účel nájmu za také, ktoré by reálne preukazovali výšku obvyklého nájomného pre rozhodné obdobie za žalobou dotknuté nehnuteľnosti žalobcu, potom považoval práve výšku nájomného stanoveného v ZP K.. V., vychádzajúceho aj z ňou stanovenej výšky všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov, za najlepšie vystihujúcu (odrážajúcu) výšku tržného nájomného za predmetné nehnuteľnosti. Znalkyňa svoje závery dostatočne a logicky zdôvodnila aj pri svojej výpovedi. Súd v jej posudku nezistil nejaké logické rozpory a považuje ho v kontexte jej výpovede za presvedčivý. Touto znalkyňou vypočítaná výška (2,749 eura za 1 m2 a rok) je naviac v rámci intervalu vymedzeného predchádzajúcimi dvoma posudkami (3,95 verzus 0,93 eura za 1m2 a rok. 25.14. Z takejto výšky potom výška bezdôvodného obohatenia uplatnená za 2 roky z výmery 24 m2 (za premostenie, ktoré má podľa ZSS K.. H. síce výmeru 25 m2, ale žalobca si ju uplatnil len za 24 m2) predstavuje sumu 131,952 eura a výška bezdôvodného obohatenia uplatnená zo zvyšnej časti záberu z predmetných pozemkov žalobcu - výmeru 76 m2 za jeden rok spätne pred podaním žaloby predstavuje 208,924 eura, čo je spolu suma po zaokrúhlení na celé eurocenty 340,88 eura a v tejto časti žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. 25.15. Zároveň z uvedenej sumy s poukazom na § 517 ods. 2 v spojení s § 489 OZ priznal žalobcovi aj v ním uplatnenej výške úrok z omeškania. Tento priznal počnúc dňom 14.04.2020 s ohľadom na výzvu žalobcu z 01.04.2020 predchádzajúcu žalobe a v nej poskytnutú lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia a čas doručenia tejto výzvy žalovanej, ktoré bolo však uplatňované za 2 roky spätne za záber 23 m2 a za 1 rok za záber výmery 74 m2. Týmto výmerám a časovým obdobiam zo súdom ustálenej výšky bezdôvodného obohatenia a týmto titulom priznaného nároku zodpovedajú sumy 126,454 eura (23 x 2,749 x 2) a 203,426 eura (74 x 2,749), čo je spolu 329,88 eura. Zo zvyšnej časti priznaného bezdôvodného obohatenia (sumy 11,- eur) priznal súd uplatnenú výšku úroku z omeškania s poukazom na § 563 OZ až počnúc dňom 29.07.2020 až do jej zaplatenia, keď ohľadne uvedenej časti uplatneného bezdôvodného obohatenia (za 2 m2 a 1 rok a za 1m2 a za 2 roky), keďže žalobca si žalobou uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia z výmery 100 m2 (väčšej práve o 3 m2) sa žalovaná mohla dostať do omeškania s jeho vydaním až v súvislosti s doručením žaloby, ktorú možno považovať aj za výzvu na jeho vydanie v časti, v ktorej o jeho vydanie nebolo žiadané výzvou žalobcu zo 01.04.2020. Žaloba bola doručená žalovanej 27.07.2020, nasledujúci deň po jej doručení bola povinná plniť a až dňom 29.07.2020 sa potom dostala do omeškania s jeho vydaním. 25.16. Pokiaľ sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo väčšom než súdom priznanom rozsahu a požadoval zaplatenie úroku z omeškania vo väčšom než súdom priznanom rozsahu, v danej časti súd žalobu do čo nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol (výrok V. rozsudku).
26. Záverom súd uvádza, že zo skutočností uvádzaných žalovanou (jej zástupcom) nezistil ani existenciu šikanózneho výkonu práv žalobcom, ktorý fakticky začal byť v ochrane svojho majetku aktívnym až po upozorneniach zo strany K.. T., s ktorým má žalovaná dlhodobejšie vážne rozpory. Žalovaná rozdielny prístup namietala vo vzťahu postavenému opornému múru a ceste, ktoré rovnako, ako jej stavby, sú
čiernymi a neoprávnenými stavbami (v prípade cesty ide neoprávnenú stavbu len čiastočne), vo vzťahu k oploteniu, ktoré podľa nej mal vybudovať K.. T. na opornom múre s tým, že žalobca sa jeho odstránenia nedomáha a tiež sa voči K.. T. nedomáha vydania bezdôvodného obohatenia. Z postupu žalobcu tak, ako bol súdom zistený v tomto spore, nevyplýva, že by tento mal cielene postupovať proti a len v neprospech žalovanej a mal mať záujem (na rozdiel od iných porušovateľov) práve ju exemplárne potrestať. Samotná žalovaná tým, že odkúpila už po výstavbe prístupovej cesty a oporného múru podiel na parc. KN-C č. XXX/X výlučne z dôvodu, aby mohla využívať prístup k svojim nehnuteľnostiam aj po tejto ceste, sa sama zaradila do skupiny tých, ktorí užívajú a chcú užívať sčasti neoprávnenú a súčasne čiernu stavbu cesty, v súvislosti s ktorou bol vybudovaný rovnako ako neoprávnená a čierna stavba aj oporný múr. Ten oporný múr žalovaná v časti zriadeného betónového mostíka využila na ukotvenie (položenie betónových prefabrikátov) tvoriacich premostenie, ktoré sú na druhej strane (od jej RD) ukotvené na dvoch stĺpoch a na ňom položenom priečnom nosníku. Oplotenie zriadené na opornom múre pri dome K.. T. samo o sebe nebráni v prístupe na časť parc. KN-C č. XXX/XX medzi pozemkami K.. T. a oporným múrom, keďže prístupu na danú jej časť bráni už samotný oporný múr, na ktorom je zriadené. Žalobca zdokladoval, že K.. T. odstránil na výzvu žalobcu terénne úpravy z parc. KN-C č. XXX/XX, kdežto žalovaná tak napriek výzve žalobcu pred začatím tohto sporu neurobila a počas trvania tohto sporu a až po obhliadke postupne odstránila prevažnú časť toho oplotenia, ktorého odstránenia sa žalobca domáhal, pričom nijakým spôsobom neodstránila svoje zásahy do častí predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobcu, ktoré užívala, resp. užíva. Podľa názoru súdu samotná žalovaná svoje svojvoľné konania ohľadne majetku žalobcu vníma nedostatočne nekriticky a o to viac je kritickejšou vo vzťahu či už všeobecne alebo aj konkrétne uvádzaným konaniam iných. Žalobca, tak ako to vyplýva z bodu 4.19., predniesol skutkové tvrdenia ohľadne toho v koľkých prípadoch za obdobie r. 2018 až 2020 začal konania o dodatočné povolenie stavby spojené s konaním o ich odstránenie (58-krát z toho 28 z vlastneného podnetu) a koľko viedol konaní o odstránenie vecí a vydanie bezdôvodného obohatenia (3 konania), ktoré tvrdenia žalovaná konkrétne nenamietla a účinne nerozporovala. Žalobca si ani vo vzťahu k žalovanej neuplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za celé obdobie, za ktoré mu s ohľadom na ním uvádzaný a žalovanou nenamietaný čas zriadenia predmetného oplotenia a betónového mostíka mohol vzniknúť.
27. Z dôkazov navrhovaných žalobcom súd nevykonal dôkaz prehratím záznamu relácie W. A. (epizódy XX zo X. série), ktorá bola odvysielaná televíziou R. dňa 30.09.2018, nakoľko takýto záznam už nebolo možné na pojednávaní dňa 29.04.2022 vykonať. Zo správ spoločnosti L. T., E..L.. (zabezpečujúcej výrobu programov pre vysielanie na programovej službe R. a ďalších programových služieb skupiny R. J.) z 08.04.2022 (č. l. 492) a 22.04.2022 (č. l. 502), od ktorej tento záznam (jeho sprístupnenie) súd žiadal, vyplýva, že daný záznam relácie, ktorý sa stal na internete nedostupným dňa 05.01.2022, už uvedená spoločnosť a ani jeho dcérska spoločnosť Y. M. nemá k dispozícii, prečo ho nemôže súdu predložiť. Ak uvedený záznam už neexistuje (pravdivosť tohto oznámenia nebola nijako spochybnená), potom bola rovnako bezpredmetná žiadosť zástupcu žalobcu z 25.04.2022 o vyžiadanie si takéhoto záznamu prostredníctvom C. T. U. E. C..
28. Z ostatných dôkazov, ktoré strany sporu pôvodne navrhovali, súd nevykonal tie, ohľadne ktorých na pojednávaní 02.03.2022 strany sporu prehlásili, že netrvajú na ich vykonaní (výsluchoch K.. T. T., Ľ. Č. a Y. R. - navrhované žalujúcou stranou, výsluch H.. L. a žalovanej - navrhované žalovanou stranou).
29. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd uvádza, že z troch samostatných nárokov uvádzaných pod bodom 20., tvoriacich predmet tohto sporu, bol žalobca ohľadne nároku 1/ len čiastočne
- vo výrazne menšej časti úspešným, ohľadne nároku 2/ bol plne úspešný a vo vzťahu k nároku 3/ bol opäť len čiastočne (ale prevažne) úspešným. 29.1. Vo vzťahu k nároku 1/ nemožno exaktne vyjadriť pomer úspechu a neúspechu, avšak súd svojou voľnou úvahou, zohľadniac pôvodný rozsah drobnej neoprávnenej a nepovolenej stavby oplotenia v čase podania žaloby s tou jeho časťou, ktorá zostala neodstránenou, stanovil úspechu žalobcu v rozsahu 10 % a úspech žalovanej vo zvyšných 90 %. Vo vzťahu k nároku 2/ úspech žalobcu predstavoval 100 % a napokon vo vzťahu k nároku 3/ úspech žalobcu po zohľadnení aj vyčíslenia percentuálne uplatnených a priznaných úrokov za žiadané, resp. priznané obdobie ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, mal žalobca úspech v rozsahu 68,70 % (z vyčísleného uplatneného nároku 548,88 eura bol úspešný v rozsahu 376,85 eura) a vo zvyšnom rozsahu (31,30 %) predstavujúcej úspech žalovanej bol žalobca neúspešný. 29.2. Súčet úspechov žalobcu ohľadne všetkých troch nárokov predstavoval 178,70 % a neúspech zvyšných 121,30 % z celku (300 %), t. j. 59,6 % (178,7 : 300) a vo zvyšných 40,4 % bola úspešná
žalovaná, tzn. tzv. čistý úspech žalobcu predstavoval 19,2 %. V takomto rozsahu súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP, s ohľadom na zásadu úspechu vo veci podľa § 255 CSP, priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania, avšak vyjmúc vzniknutých trov právneho zastúpenia. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 29.3. Ohľadne trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia súd žalobcovi nepriznal nárok na ich pomernú náhradu. V danom smere súd považoval argumentáciu žalovanej pre ich nepriznanie za dôvodnú. Žalobcom v danom prípade bol subjekt miestnej samosprávy, ktorý disponuje dostatočným personálnym potenciálom potrebným na to, aby v takomto spore s ohľadom na jeho predmet mohol účinne uplatňovať (brániť) svoje práva. Z internetovej stránky žalobcu vyplýva, že žalobca má vytvorený osobitný odbor právny a riadenia projektov so 4 zamestnancami. Predmet tohto sporu vecne aj po právnej stránke úzko súvisí aj s výkonom preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku (pôsobnosť stavebného úradu), v súvislosti s čím má žalobca vytvorený referát územného plánovania a stavebného poriadku s 5 zamestnancami. V spore vystupuje ako protistrana žalovaná
- občan žalobcu. Za uvedenej situácie súd nepovažuje za potrebné (opodstatnené), aby žalobca na uplatňovanie svojich práv v spore s takým predmetom konania, aký je v tomto konaní, majúcim aj značný prienik s plnením jeho úloh ako orgánu samosprávy, tak aj orgánu vykonávajúceho aj prenesený výkon štátnej správy, vykonával svoje práva a povinnosti prostredníctvom advokáta a nadväzne na to, aby bolo možné náklady vzniknuté s takýmto zastupovaním považovať za náklady účelne vzniknuté (vynaložené), ktoré by v prípade jeho úspechu (čiastočného úspechu) mala znášať s ohľadom na mieru svojho neúspechu protistrana, o to viac, ak je protistranou občan žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.