Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/20/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: KONRES k.s., IČO: 47 249 005, správca konkurznej podstaty úpadcu SOLITUS, spol. s r.o., IČO: 36 190 250, Magnezitárska 5, 040 01 Košice, so sídlom kancelárie správcu Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1. P. O., G.. XX.XX.XXXX, J. XX, XXX XX C., zastúp. spoločnosťou Steiner & Associates s.r.o., Moyzesova 46, 040 01 Košice, 2. M. E. - A., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C. - B., 3. O. A., G.. XX.XX.XXXX, K. X, XXX XX C. v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2015 sa žalobca domáhal určenia, že Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2012 uzatvorená medzi veriteľom T.. P. O., G.. XX.XX.XXXX, J. XX, XXX XX C. a dlžníkom v I. rade: M. E. - A., G.. XX.XX.XXXX, M. XXX/X, XXX XX C., dlžníkom v II. rade: O. A.Ý., G.. XX.XX.XXXX, Z. XXX/X, XXX XX C., dlžníkom v III. rade: SOLITUS spol. s r.o., Magnezitárska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 190 250 je voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok úpadcu SOLITUS spol. s r.o., Magnezitárska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 190 250, na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/76/2014 právne neúčinná. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 31K/76/2014 zo dňa 22.12.2014, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 248/2014 dňa 31.12.2014, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi SOLITUS, spol. s r.o., Magnezitárska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 190 250. S poukazom na ust. § 60 ods. 3 mal za to, že obdobie rozhodujúce pre odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu je od 02.01.2010 do 02.01.2015. Mal tiež za to, že s poukazom na ust. § 58 ods. 3 ZKR, obdobie rozhodujúce pre odporovanie právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom je od 02.01.2012 do 02.01.2015. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 31K/76/2014 zo dňa 20.08.2015 ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty dlžníka SOLITUS, spol. s r.o., spoločnosť KONRES k.s. - žalobcu. Tvrdil, že v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. a) je M. E. - A. (Ž. Z. X. P.) ako konateľ úpadcu, spriaznenou osobou úpadcu. Uviedol, že úpadca ako dlžník v 3. rade dňa 21.12.2012 uzatvoril Zmluvu o pôžičke, ktorá bola uzatvorená medzi veriteľom T.. P. O. (Ž.Q. Z. X. P.) a dlžníkom v 1. rade M. E. - A. (Ž.M. Z. X. P.), dlžníkom v 2. rade O. A. (Ž. Z. X. P.), ktorá mala nahradiť pôvodnú Zmluvu o pôžičke zo dňa 26.03.2009 uzatvorenú medzi právnou predchodkyňou veriteľa p. I. O. a dlžníkom v 1. rade M. E.Á. - A. a dlžníkom v 2. rade O. A.. Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.12.2012 v súlade s článkom I. ods. 4 tejto zmluvy sa úpadca ako dlžník v III. rade stal solidárnym dlžníkom popri pôvodných dvoch dlžníkoch - M. E. - A. a O. A.. Ako to už bolo vyššie uvedené, dlžník

v 1. rade M. E. - A. (konateľ úpadcu) bol a je osobou spriaznenou s úpadcom. Na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 úpadca zabezpečil pohľadávku T.. P. O. tým, že sa stal solidárnym dlžníkom popri pôvodných dlžníkoch M. E. - A. a O. A.. Takéto pristúpenie k záväzku úpadcom bolo bezodplatným právnym úkonom, úpadca zo strany veriteľa a ani zo strany ostatných dlžníkov žiadne plnenie nedostal. Poukázal na ust. § 58, 59 a 60 ZKR. Vzhľadom na to, že pristúpenie k záväzku bolo vykonané v prospech p. M. E. - A., ktorého záväzok voči T.. P. O. sa pristúpením zabezpečil, teda v prospech spriaznenej osoby, v zmysle ust. 58 ods. 2 sa úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu predpokladá. Mal za to, že uzavretím Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 došlo zo strany úpadcu k vykonaniu právneho úkonu bez primeraného protiplnenia. V čase uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 mal úpadca viacero veriteľov, ktorých pohľadávky boli neuhradené. V zmysle ust. § 59 ods. 6 ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá. Mal za to, že uzavretím Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 došlo zo strany úpadcu k vykonaniu zvýhodňujúceho právneho úkonu. Keďže Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2012 bola zo strany úpadcu uzatvorená ako úkon v prospech dlžníkov v 1. a 2. rade, teda aj v prospech M. E. - A., ako spriaznenej osoby, úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá. Takýmto úkonom súčasne nesporne došlo k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu, keďže v prípade plnenia v prospech veriteľa by došlo k podstatnému ukráteniu plnenia v prospech iných veriteľov.

3.Žalovaní v 2. a 3. rade sa k žalobe nevyjadrili.

4.Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 14.01.2016 uviedol, že dňa 27.07.2015 obdŕžal od žalobcu Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 24.07.2015, v zmysle ktorého žalobca, v súlade s ust. § 32 ods. 6 ZKR, poprel pohľadávku žalovaného v 1. rade prihlásenú do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, a to v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Vzhľadom na uvedené podal dňa 24.08.2015 žalobu o určenie pohľadávky, ktorou žiadal, aby súd určil, že prihlásená pohľadávka vzniknutá na základe Zmluvy o pôžičke, prihlásená do konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu vo výške 185 000 EUR je čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti oprávnená a nesporná. Konanie sa vedie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32Cbi/1/2015. Mal za to, že neboli naplnené podmienky potrebné na vyhlásenie právneho úkonu za právne neúčinný.

5.V podaní doručenom súdu dňa 06.06.2017 žalovaný v 1. rade poukázal na to, že pre úspešné odporovanie je potrebné okrem iného preukázať skutočnosť, že sa jedná o právny úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (§ 57 ods. 4 . Žalobca doteraz ničím nepreukázal, či by práve úpadcovo pristúpenie k pohľadávke z dôvodu jej zabezpečenia spôsobilo ukrátenie veriteľov prihlásených v konkurznom konaní. Tým, že úpadca pristúpil k zmluve o pôžičke poskytnutej konateľovi úpadcu z dôvodu jej zabezpečenia ešte nedošlo k ukráteniu veriteľov. Samotná zmluva o pôžičke, v rámci ktorej pristúpil úpadca k dlhu, sama o sebe k zmenšeniu majetku úpadcu nevedie. Jeho pristúpením len bola zabezpečená existujúca pohľadávka žalovaného v 1. rade, pričom pristúpením úpadcu k záväzku pôvodných dlžníkov došlo len k zmene v subjektoch záväzkového vzťahu (čiže sa zmenil počet dlžníkov). Týmto úkonom ale doteraz nedošlo a v budúcnosti ani nemusí dôjsť k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu (napr. dlžník odlišný od úpadcu môže uhradiť dlh). Poukázal aj na to, že ak by aj úpadca splnil dlh sám, podľa zákona má regresné právo vyžadovať od pôvodných dlžníkov náhradu toho, čo splnil nad rozsah svojej časti dlhu či dokonca celý dlh (ak majú dlžníci uzavretú dohodu o stanovení podielov). Žalobca (úpadca) tak môže na základe dohody s pôvodnými dlžníkmi získať naspäť aj celé plnenie, ktoré by eventuálne poskytol žalovanému v 1. rade (veriteľovi). Aj v prípade absencie takejto dohody tá však nemôže ísť na ťarchu žalovaného v 1. rade (veriteľa). Poukázal taktiež na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 43CoKR/3/2015 zo dňa 04.06.2015, kde posudzoval skutkovo obdobný prípad: ,,Úhrada pohľadávky prihlásenej do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu v celom rozsahu je však nepravdepodobná, v dôsledku čoho je predčasné uvažovať o tom, či vôbec bude navrhovateľ z majetku úpadcu svoj záväzok voči dlžníkovi uspokojovať, a ak, tak v akej výške. Účelom odporovania právnym úkonom dlžníka v konkurze je dosiahnuť, aby bola do konkurznej podstaty získaná náhrada za majetok alebo priamo ten majetok, ktorý bol dlžníkovými právnymi úkonmi zmenšený na úkor jeho konkurzných veriteľov. Odvolací súd je preto tohto právneho názoru, že veritelia úpadcu neboli a ani nebudú odporovaným právnym úkonom ukrátení, preto zákonná podmienka ukrátenia veriteľov odporovaným právnym úkonom stanovená v § 57 ods. 4 splnená nebola. K zmenšeniu majetku úpadcu na základe dohody o pristúpení k záväzku, rozširujúcej počet dlžníkov, zatiaľ nedošlo. Ani prípadným

plnením navrhovateľa v prospech odporcu by k zníženiu majetku navrhovateľa nedošlo, keďže tento má právo žiadať späť to, čo by plnil, od pôvodného dlžníka“. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že základná podmienka ukrátenia veriteľov, potrebná pre úspešné odporovanie stanovená v ustanovení § 57 ods. 4 splnená nebola. Tvrdil, že ustanovenie § 58 nie je možné na tento prípad aplikovať. V prejednávanom spore sa totiž jedná o situáciu, kedy úpadca zabezpečil pohľadávku pristúpením k dlhu. Občiansky zákonník nepožaduje pre takýto právny úkon odplatu a veriteľ (žalovaný v 1. rade) tak mal získať len väčšiu istotu ohľadne splatenia jeho pohľadávky. Nešlo tu teda o situáciu, kedy by úpadca previedol svoj majetok alebo peňažné prostriedky len tak na spriaznenú či cudziu osobu bez odplaty, ale v tomto prípade len zabezpečil existujúcu pohľadávku. Bezodplatné zabezpečenie formou pristúpenia k dlhu je právom plne aprobované a dovolené. Subsidiárne k vyššie uvedenému uviedol, že vo vzťahu k predmetnej pohľadávke bolo vedené na Okresnom súde Košice I konanie o určenie tejto pohľadávky pod sp. zn. 32Cbi/1/2015, kde súd uznal existenciu pohľadávky. V rozsudku zo dňa 31. mája 2016 súd mal za nepochybne preukázané, že časť pôžičky splácal aj úpadca a na základe toho súd uveril tvrdeniu žalobcu, že časť finančnej hotovosti z danej zmluvy o pôžičke bola použitá aj na chod spoločnosti - úpadcu, na rozvoj jeho podnikateľských aktivít. Ak teda časť prostriedkov poskytnutá žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade bola použitá aj na chod a podnikateľskú činnosť úpadcu, nemožno v žiadnom prípade považovať úpadcovo pristúpenie k zmluve o pôžičke (hoci bezodplatné) za úkon bez primeraného protiplnenia, pretože sa peňažné prostriedky použili aj na jeho činnosť. Opäť pripomenul, že Občiansky zákonník plne aprobuje i bezodplatné pristúpenie k dlhu, čo však nemôže automaticky napĺňať znaky právneho úkonu učineného bez primeraného protiplnenia v zmysle ustanovenia § 58 ZKR. K tomuto názoru sa priklonil i Krajsky súd v Banskej Bystrici, v už citovanom rozhodnutí, kde uviedol, že „Dohoda o pristúpení k záväzku ako zabezpečujúci právny úkon zásadne žiadne protiplnenie za pristúpenie k záväzku nevyžaduje. Na základe nej neposkytol navrhovateľ odporcovi žiadne plnenie a ak by ho aj poskytol, tak by ním nemalo dôjsť k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok ostatných veriteľov, pretože je oprávnený od pôvodného dlžníka žiadať regresnú náhradu.“ Podľa ust. § 58 právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať len v prípade, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku. Ak bol úkon vykonaný so spriaznenou osobou, úpadok sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Poukázal aj na to, že úpadcovo pristúpenie k dlhu nespôsobilo jeho úpadok a ani nebolo urobené počas úpadku, čo napokon nerozporuje ani protistrana vo svojej žalobe. Žalovaný v 1. rade sa však nestotožňuje s tvrdením žalobcu (nakoľko úpadca a žalovaný v 2. rade sú spriaznenými osobami) o tom, že sa úpadok v čase urobenia úkonu bez primeraného protiplnenia predpokladá. V čase podpísania zmluvy o pôžičke neboli p. Tkáč - Sado ani p. Smutný v úpadku, a v úpadku nebol ani súčasný úpadca. Jeho samotné pristúpenie k pôžičke malo veriteľovi len zabezpečiť pohľadávku a nepriviedlo ho do úpadku - veď napokon sa aj daná pôžička ako nesplatená prihlásila do konkurzu. Žalobca v žalobe tvrdí, že pristúpenie úpadcu k pohľadávke bol zvýhodňujúci právny úkon v prospech iného dlžníka, pretože v čase pristúpenia mal úpadca viacero veriteľov s neuhradenými pohľadávkami. Žalovaný v 1. rade nechcel polemizovať o tom, či boli peňažné prostriedky určené pre uspokojenie iných veriteľov alebo použité na iné účely. V každom prípade si len zabezpečil svoju pohľadávku pristúpením úpadcu k dlhu, bez toho aby mal dosah na to, akým spôsobom sa finančné prostriedky použijú. Skutočnosť, že úpadca mal v čase pristúpenia k dlhu viacerých veriteľov ešte neznamená, že sa jednalo o zvýhodňujúci právny úkon. O ten by išlo, ak by napr. úpadca uhradil celý dlh. Úpadca však len zabezpečil pohľadávku, ktorej časť prostriedkov bola použitá aj na podnikateľskú činnosť úpadcu a svojim úkonom reálne nespôsobil úbytok svojho majetku, ani majetku svojich veriteľov a ani nepribudol jeho majetok, ani majetok jeho veriteľov. Úmysel dlžníka urobiť zvýhodňujúci právny úkon nebol daný. Úmyslom strán bolo len zabezpečiť pohľadávku žalovaného v 1. rade, a nespôsobiť úpadok úpadcu. Žalobca tiež považuje úkon úpadcu za ukracujúci v zmysle ustanovení § 60 ZKR. Žalovaný v 1. rade mal za to, že pristúpenie k dlhu úpadcom nebolo učinené v úmysle ukrátiť (či znevýhodniť) iných veriteľov, ale len zabezpečovalo pohľadávku žalovaného v 1. rade. Tvrdil tiež, že sa musí jednať o úkon, ktorým ukrátil svojich veriteľov, a nie ich ukráti. Samotná hypotéza právnej normy predpokladá situáciu, že sa právnym úkonom ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov. Samotný žalobca uvádza vo svojej žalobe ,,takýmto úkonom súčasne nesporne došlo k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu, keďže v prípade plnenia v prospech veriteľa by došlo k podstatnému ukráteniu plnenia v prospech iných veriteľov“. Slovné spojenie ,,v prípade plnenia“ a ,,by došlo“ už samo osobe evokuje fakt, že k plneniu nedošlo a nemožno tak úpadcovo pristúpenie k dlhu subsumovať pod ustanovenie § 60 ZKR. Poukázal aj na záverečné vety z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica, ktoré je potrebné aplikovať aj v tomto prípade: „odvolací súd opakovane poukazuje na ust. § 63 ods. 1 ZKR, z ktorého vyplýva, že proti tomu, voči komu so právo odporovať právny úkon uplatňuje možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. neuvažuje s prospechom,

ktorý by mohol odporca v budúcnosti ako konkurzný veriteľ získať vo svoj prospech, ale len s tým, koľko už z podstaty úpadcu reálne získal.“ Mal za to, že ani jeden z dôvodov uplatňovaných žalobcom naplnený nebol a preto nie je možné vyhovieť žalobe. Na základe toho žiadame, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnej výške.

6.Žalovaní v 2. a 3. rade, hoci boli na pojednávanie dňa 18.08.2017 riadne predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti.

7.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

8.Nebolo medzi stranami sporné, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 31K/76/2014 zo dňa 22.12.2014, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č.248/2014 dňa 31.12.2014, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi (úpadcovi) SOLITUS, spol. s r.o., Magnezitárska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 190 250, uznesením sp. zn. 31K/76/2014 zo dňa 30.04.2015, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 88/2015 dňa 12.05.2015, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka SOLITUS, spol. s r.o. a za správcu ustanovil JUDr. Jána Bodnára. Konkurz bol teda vyhlásený dňa 13.05.2015. Uznesením sp. zn. 31K/76/2014 zo dňa 20.08.2015 bol JUDr. Ján Bodnár odvolaný z funkcie správcu a do funkcie nového správcu bola ustanovená spoločnosť KONRES k.s. - žalobca.

9.Z obchodného registra súd zistil, že žalovaný v 2. rade M. E. - A. je a bol spoločníkom aj konateľom úpadcu - spoločnosti SOLITUS, spol. s r.o., Magnezitárska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 190 250.

10.Zmluvou o pôžičke z 26.03.2009 mal súd preukázané, že ju uzavreli I. O., G.. XX.XX.XXXX, M. XXX/ XX, XXX XX C. ako veriteľ a dlžníci M. E. - A. Z. X. P. (Ž. Z. X. P.) a O. A. Z. X. P. (Ž. Z. X. P.). Veriteľ sa zaviazal požičať dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 144 900 EUR, a to v lehote do 31.12.2009. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi prevzatú pôžičku do 31.12.2009. Pôžička bola poskytnutá bezúročne.

11.Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.12.2012 bolo súdu preukázané, že ju uzavreli T.. P. O. (Ž. Z. X. P.) ako veriteľ a dlžníci M. E. - A. v 1. rade (žalovaný v 2. rade), O. A. Z. X. P. (žalovaný v 3. rade) a spoločnosť SOLITUS, spol. s r.o., Magnezitárska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 190 250 v 3. rade (úpadca). Podľa článku I. bodu 1. zmluvy dlžníci v 1. a 2. rade boli spoločne a nerozdielne zaviazaní z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.03.2009 voči pôvodnému veriteľovi I. O. splatiť pôžičku vo výške 144 900 EUR. Podľa článku I. bodu 2. zmluvy veriteľ T.. P. O. je právnym nástupcom pôvodného veriteľa I. O.. Podľa článku I. bodu 3. zmluvy dlžníci v 1. a 2. rade uznali svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.03.2009 čo do titulu jeho vzniku ako aj čo do výšky 185 000 EUR (výška záväzku zahŕňa aj príslušenstvo, ktorými sú úroky z omeškania). Podľa článku I. bodu 4. zmluvy dlžník v 3. rade - spoločnosť SOLITUS, spol. s r.o. sa podpisom na tejto zmluve zaviazal popri dlžníkoch v 1. a 2. rade splniť dlh špecifikovaný v bode 3. článku I. zmluvy, čím sa stal solidárnym dlžníkom veriteľa. Pristupujúci dlžník pristúpil k záväzku pôvodných dlžníkov voči veriteľovi vo výške istiny 170 000 EUR a celého príslušenstva existujúceho v čase podpísania tejto zmluvy ako aj príslušenstva, ktoré vznikne po podpísaní tejto zmluvy. Podľa článku I. bodu 5. zmluvy sa dlžníci zaviazali poskytnutú pôžičku vrátiť spolu s dohodnutým úrokom podľa článku II. tejto zmluvy spoločne a nerozdielne do 31.12.2013. Prílohu č. 1 k zmluve tvoril splátkový kalendár z 15.01.2013.

12.Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 32Cbi/1/2015-139 zo dňa 31.05.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.06.2016 v právnej veci žalobcu T.. P. O., proti žalovanému KONRES k.s., IČO: 47 249 005, správca konkurznej podstaty úpadcu SOLITUS, spol. s r.o., IČO: 36 190 250, Magnezitárska 5, 040 01 Košice v konaní o určenie pohľadávky okrem iného takto rozhodol: Určuje, že pohľadávky žalobcu uplatnená prihláškou pohľadávky č. 1 doručenej správcovi dňa 24.06.2015 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/76/2014 vo výške 163 100 EUR evidovaná v správcovskom spise pod č. 9/1 je oprávnená čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. V predmetnom konaní súd posudzoval, či daný právny úkon Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2012 je odporovateľným právnym úkonom. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Súd vykonaným dokazovaním mal nepochybne preukázané, že daný právny úkon úpadcu - pristúpenie k dlhu možno považovať za právny úkon úpadcu, ktorý s

úpadcom písomne dohodol veriteľ (žalobca) so súhlasom pôvodných dlžníkov (dlžník v 1. a 2. rade - fyzické osoby), ale tento právny úkon bol urobený v prospech pôvodných dlžníkov, ktorí z neho priamo nadobudli prospech. Súd bol toho názoru, že pristúpením úpadcu k záväzku pôvodných dlžníkov sa zlepšilo ich postavenie a nie žalobcovo ako veriteľa, pretože veriteľovi v konečnom dôsledku môže byť jedno, kto z dlžníkov mu dlh zaplatí. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj voči žalobcovi (dohodol odporovateľný právny úkon), ale vzhľadom na skutočnosť, že vzťah žalobcu (veriteľa) a úpadcu (dlžníka v 3. rade) nie je vzťahom spriaznených osôb, na daný právny úkon (Zmluva o pôžičke z 21.12.2012 a v nej obsiahnuté písomné pristúpenie úpadcu k záväzku) nie je možné úspešne uplatniť právo odporovať právnemu úkonu voči žalobcovi v konkurznom konaní úpadcu, z toho dôvodu, že ide o právny úkon urobený v lehote dlhšej ako jeden rok od začatia konkurzného konania na úpadcu.

13.Podľa ust. § 9 ZKR: (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

14.Podľa ust. § 57 ZKR: (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. (5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

15.Podľa ust. § 58 ZKR: (1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

16.Podľa ust. § 59 ZKR: (1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. (2) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo

inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. (3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (4) Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. 17.Podľa ust. § 60 ZKR: (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

18.Podľa ust. § 62 ZKR: (1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. (3) Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu. 12) (4) Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. (5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. (6) Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.

19.Podľa ust. § 63 ZKR: (1) Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. (2) Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou. (3) Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

20.Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21.Podľa ust. § 658 Občianskeho zákonníka: (1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. (2) Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

22.Podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

23.Naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby vyplýva priamo z ustanovení § 57 a nasl. zák. č. 7/2005 Z.z., ktoré za splnenia podmienok v nich stanovených umožňujú podať žalobcovi ako správcovi odporovaciu žalobu.

24.Žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote. Mal za to, že predmetný právny úkon Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2012 je odporovateľným právnym úkonom, nakoľko sa jedná o právny úkon bez primeraného protiplnenia a zároveň ide o zvýhodňujúci právny úkon a ukracujúci právny úkon.

25.Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že úpadca - spoločnosť SOLITUS, spol. s r.o. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 pristúpil k záväzku žalovaných v 2. a 3. rade voči žalovanému v 1. rade. V danom prípade sa jednalo o pristúpenie k záväzku podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka, to znamená, že sa jednalo o právny úkon medzi úpadcom ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom. Tento vzťah však nie je vzťahom spriaznených osôb v zmysle ust. § 9 ZKR. Rovnako ani vzťah medzi veriteľom (žalovaným v 1. rade) a dlžníkmi Martinom Tkáčom - Sadom a Petrom Smutným (žalovanými v 2. a 3. rade) nie je vzťahom spriaznených osôb v zmysle ust. § 9 ZKR.

26.Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

27.Nakoľko Zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 21.12.2012 a konkurzné konanie bolo začaté dňa 01.01.2015 (teda právny úkon bol urobený v lehote dlhšej ako jeden rok od začatia konkurzného konania), nie je možné úspešne uplatniť právo odporovať právnemu úkonu z dôvodu, že by bol uskutočnený bez primeraného protiplnenia, resp. z dôvodu, že by sa malo jednať o zvýhodňujúci právny úkon.

28.Odporovať podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Ukracujúci právny úkon v zmysle ust. § 60 je právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Dohoda o pristúpení k záväzku ako zabezpečujúci právny úkon zásadne žiadne protiplnenie za pristúpenie k záväzku nevyžaduje. Na základe nej nebolo úpadcovi poskytnuté žiadne protiplnenie. Nebolo súdu preukázané, že by úpadca poskytol žalovanému v 1. rade nejaké plnenie, ale ak by ho aj poskytol, tak by ním nemalo dôjsť k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok ostatných veriteľov, pretože je oprávnený od pôvodného dlžníka žiadať regresnú náhradu. Na základe uvedeného dohoda o pristúpení k záväzku obsiahnutá v Zmluve o pôžičke zo dňa 21.12.2012, bez ďalšieho nemôže byť ukracujúcim právnym úkonom.

29.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

30.Podľa ust. § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31.Podľa ust. § 262 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

32.Žalovaní v 1. až 3. rade mali v konaní plný úspech. Keďže žalovaným v 2. a 3. rade trovy v konaní nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému v 1. rade v tomto konaní vznikli trovy, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

33.Podľa ust. § 100 ZKR: (1) Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. (2) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní. (3) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu; to neplatí, ak ide o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 .