Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cbi/13/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: S.. V. A., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom J. XXXXX/XXA, XXX XX Y., právne zastúpeného: JUDr. Andrej Pataky, advokát, so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu: S.. R. Š., nar. X.X.XXXX, trvale pobytom T. Č.. XXX, XXX XX N., sídlo správcu Šoltésovej 2, Bratislava 811 08, IČO: 36 865 265, právne zastúpenému: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že žalobca je voči úpadcovi S.. R. Š., nar. X.X.XXXX, trvale pobytom T. Č.. XXX, XXX XX N.Á., veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania Okresného súdu Žilina sp.zn. 3K/8/2016 z titulu nesplatených pôžičiek vo výške 187.500,- EUR podľa Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 10.1.2011 medzi žalobcom ako veriteľom a S.. R. Š., nar. X.X.XXXX ako dlžníkom a podľa Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 21.11.2012 medzi žalobcom ako veriteľom a S.. R. Š., nar. X.X.XXXX ako dlžníkom, pričom táto pohľadávka je vymáhateľná a má poradie inej pohľadávky.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 22.9.2016 žalobca navrhol, aby súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania úpadcu S.. R. Š., nar. X.X.XXXX, bytom T.Š. Č.. XXX, XXX XX N. z titulu nesplatenej pôžičky vo výške 187.500,- EUR podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.1.2011 vo výške 150.000,- EUR a podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.11.2012 vo výške 75.000,- EUR, ktorá je vymáhateľná v poradí inej pohľadávky. Zároveň navrhol priznať náhradu trov konania. Na odôvodnenie žaloby uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých poukázal na skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka S.. R. Š. v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 3K/8/2016. V tomto konkurznom konaní si žalobca proti úpadcovi uplatnil pohľadávku vo výške istiny 187.500,- EUR a ku prihláške pripojil nasledovné dôkazy: Zmluvu o pôžičke zo dňa 10.1.2011, Uznanie dlhu zo dňa 19.12.2012, Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 28.8.2014, Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 28.8.2014, Notársku zápisnica zo dňa 28.8.2014 a Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 19.12.2012. Dňa 10.8.2016 žalovaný v zmysle § 29 ods. 6 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len ZKR/ poprel v zozname pohľadávok prihlásenú pohľadávku, a to vo vzťahu k právnemu dôvodu prihlásenej pohľadávky keď uviedol, že pohľadávka veriteľa, ktorá bola prihlásená, čo do právneho dôvodu nebola vôbec preukázaná, nakoľko ku prihláške neboli priložené listiny, ktoré by preukazovali skutočnosti tvrdené veriteľom v prihláške, na základe ktorých by bola pohľadávka veriteľa preskúmateľná, resp. neboli doložené listiny, z ktorých by bolo preukázané reálne poskytnutie peňažných prostriedkov úpadcovi. Žalobca uvádza, že popretie prihlásenej pohľadávky zo strany žalovaného je nedôvodné a správca svoje odôvodnenie opiera o nesprávnu aplikáciu ZKR, resp.

Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa správca dovoláva ustanovenia § 657 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a tvrdí, že dokladmi, ktoré predložil, nedošlo ku preukázaniu reálneho poskytnutia pôžičky v prospech úpadcu, a teda že právny vzťah medzi žalobcom a úpadcom neexistuje a podpísané uznanie je absolútne neplatné, poukazuje žalobca na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná skutočne o reálny kontrakt, a teda že sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky, v tomto prípade finančných prostriedkov dlžníkovi, a to či už bezhotovostným spôsobom alebo odovzdaním krátkou cestou. Aj napriek tomu, že správca poukazuje na článok I. bod 1 Zmluvy, a teda že finančné prostriedky mali byť poskytnuté poukázaním bezhotovostne, nevyvracia to v zmysle zákona skutočnosť, že tieto mohli byť poskytnuté aj krátkou cestou. Úpadca požadoval od veriteľa poskytnutie osobnej pôžičky, ako to deklaroval veriteľovi na záchranu svojej firmy Citadel, s.r.o., do ktorej mali byť všetky finančné prostriedky z predmetnej pôžičky pre úpadcu vložené. Na účet označenej obchodnej spoločnosti finančné prostriedky žalobcu vložila jeho manželka D. A., a to vo výške 37.000,- EUR dňa 30.9.2010. V ten istý deň dopoludnia okrem tohto vkladu na účet spoločnosti úpadcu veriteľ poskytol úpadcovi v hotovosti v sídle spoločnosti Pilsberg, s.r.o. v kancelárii žalobcu i pôžičku 63.000,- EUR. Celkovo v daný deň poskytol žalobca úpadcovi finančnú pôžičku vo výške 100.000,- EUR, ktorú mal podľa vyjadrenia úpadcu vložiť do svojej firmy Citadel, s.r.o.. Svedkom odovzdávania peňazí bola aj asistentka J. I., ktorá bola s úpadcom overovať podpis na predmetnej Zmluve. Úpadca prišiel žiadať žalobcu o pôžičku, ktorú mu žalobca poskytol bezhotovostne vo výške 50.000,- EUR dňa 10.1.2011, opäť v sídle spoločnosti Pilsberg, s.r.o., Poprad vo svojej kancelárii, avšak vzhľadom na výšku doposiaľ poskytnutých finančných prostriedkov a na ďalšiu poskytovanú finančnú pôžičku žalobca trval na podpísaní písomnej Zmluvy, teda Zmluvy z 10.1.2011. V tomto smere navrhol žalobca vypočuť ako svedkov p. J. I. / na jej výsluchu následne v konaní žalobca aktívne netrval/, p. D. A., úpadcu a navrhol vyžiadať z účtovníctva Citadel, s.r.o. v konkurze záznamy o prípadných vkladoch konateľa z obdobia mesiaca september, október 2010 a január, február 2011. Taktiež poukázal na výpis z obchodného registra subjektu Citadel, s.r.o.. Finančná pôžička z 21.11.2012 bola úpadcovi poskytnutá v sídle Pilsberg, s.r.o., Poprad, nebola o tom spísaná písomná zmluva, žalobca však reálne poskytol a odovzdal úpadcovi 75.000,- EUR, ktoré boli dva dni pred týmto dňom vybraté z účtu žalobcu. V tejto časti ako dôkazy žalobca označil detail pohybu na účte z 19.11.2012, výpis z bežného účtu pre potvrdenie majiteľa z bežného účtu a pohyby na účte v období 20.9.2012 až 21.11.2012. O poskytnutí finančných prostriedkov mala vedomosť aj manželka žalobcu. V skutočnosti sa teda nejednalo o abstraktný prísľub, ako uvádza správca a poskytnutie finančných prostriedkov, teda i vznik záväzku úpadcu preukazuje aj uznanie dlhu, v ktorom dlžník plne si vedomý svojho záväzku dňa 19.12.2012 svoj záväzok uznal voči žalobcovi a žalobca mu umožnil, resp. predĺžil lehotu, v ktorej je povinný finančnú čiastku vrátiť. V tejto časti označil žalobca ako dôkaz Uznanie dlhu z 19.12.2012. Ďalšou skutočnosťou, ktorá vyvracia dôvody popretia, podľa ktorého popretia pohľadávka žalobcu neexistuje, je skutočnosť, že o existencii tohto dlhu mala vedomosť aj manželka samotného úpadcu, ktorá dňa 28.8.2014 pristúpila ku záväzku žalovaného, a to jednak k Zmluve o pôžičke z 10.1.2011, ako aj k Zmluve o pôžičke z 21.11.2012, v ktorej časti žalobca ako dôkazy svojich tvrdení označil dve Dohody o pristúpení k záväzku z 28.8.2014. Označené Dohody o pristúpení k záväzku podpísala tretia osoba, teda nie žalobca a žalovaný, čo potvrdzuje, že jestvoval dlh žalovaného v danom čase. Ďalej žalobca poukázal na Notársku zápisnicu V. XXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX, V. XXXXX/ XXXX, ktorú spísal úpadca a jeho manželka a táto sa stala podkladom pre výkon exekúcie, nakoľko žalovaný nezaplatil dlžnú sumu ani v poslednej lehote danej žalobcom zo 4.9.2014, čím žalobca už stratil trpezlivosť a rozhodol sa vec riešiť cestou exekúcie. Pokiaľ ide o popretie poradia pohľadávky, ktorá bola prihlásená ako iná pohľadávka, poukázal žalobca na tú skutočnosť, že nie je s úpadcom švagrom, pretože žalobca je švagrom manželky úpadcu. Rovnako úpadca nie je osobou blízkou žalobcovi podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Medzi žalobcom a úpadcom nie je vzťah príbuzenstva v priamom rade, nie sú ani súrodencami, ani manželmi a nie sú ani inými osobami v pomere rodinnom alebo obdobnom, kde by tieto osoby boli osobami blízkymi sebe navzájom, najmä ak by ujmu, ktorá utrpela jedna z nich, dôvodne pociťovala druhá ako svoju vlastnú. Žalobca a žalovaný sú si navzájom cudzie osoby. Dôkazom toho je aj podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany žalobcu, ktorý má záujem získať svoje finančné prostriedky späť. Správca pri popretí nesprávne interpretoval a právne posúdil aj úpravu podľa § 9 ods. 2 ZKR. Jediným možným argumentom pre určenie spriaznenosti fyzickej osoby žalobcu je stanovenie, že sa jedná o pohľadávku podriadenú v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 ZKR, a teda že sa jedná medzi žalobcom a úpadcom o blízke osoby, žiadny iný argument tu neprichádza do úvahy. Skutočnosť, že sa v prípade manželiek žalobcu a úpadcu jedná o sestry, nemá vplyv na rodinný pomer žalobcu a úpadcu a títo nie sú osobami blízkymi. Ku popretiu poradia predmetnej pohľadávky došlo z podnetu iného veriteľa, ktorý má záujem samozrejme zvýhodniť svoje postavenie. V nadväznosti na to

sa žalobca domáha určenia právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia predmetnej pohľadávky tak, ako vyplýva zo žaloby.

2.Na žalobu reagoval žalovaný písomným podaním zo dňa 8.11.2016. Zdôraznil, že Zmluva o pôžičke upravená podľa § 657 a nasledujúce Občianskeho zákonníka je zmluvou, pre vznik ktorej ako reálneho kontraktu neboli splnené podmienky. Na to, aby bola splnená podmienka vzniku pôžičky ako reálneho kontraktu, musí dôjsť ku skutočnému, teda k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov dlžníkovi, čo žalobca relevantným spôsobom nepreukázal. Sám žalobca v žalobe uvádza, že vklad peňažných prostriedkov v sume 37.000,- EUR priamo na účet spoločnosti Citadel, s.r.o. vykonala manželka žalobcu, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom, ani žiadnou listinou, obsah ktorej by bolo možné v predmetnom súdnom konaní preskúmať, nepreukázal. Aj v prípade, ak by takýto vklad v prospech účtu spoločnosti Citadel, s.r.o. žalobca však preukázal, nie je možné tvrdiť, že vznikla týmto Zmluva o pôžičke poskytnutá žalobcom úpadcovi bez ohľadu na účel a dôvod pôžičky. V danom prípade by sa jednalo o pôžičku poskytnutú žalobcom ako veriteľom spoločnosti Citadel, s.r.o. dlžníkovi. Aj v prípade predloženia potvrdenia o vklade na účet je zrejmé v nadväznosti na žalobcom uvedené tvrdenia v žalobe, že úpadca žiadal žalobcu o vykonanie vkladu priamo na účet spoločnosti Citadel, s.r.o., kde finančné prostriedky žalobcu vložila manželka úpadcu, že na potvrdení o vklade bude ako príjemca peňažných prostriedkov vystupovať Citadel, s.r.o. a nie úpadca. Pokiaľ žalobca navrhol vo vzťahu k poskytnutiu pôžičky v sume 63.000,- EUR v hotovosti v sídle spoločnosti Pilsberg vypočuť ako svedkyňu asistentku žalobcu p. J. I., ktorá mala byť svedkom odovzdania peňazí úpadcovi, zdôraznil žalovaný, že sa jedná o osobu v pracovno-právnom vzťahu voči žalobcovi v pozícii asistentky a vykonanie tohto dôkazu považuje žalovaný za neúčelné. V tvrdeniach žalobcu je obsiahnutý rozpor, keď tento priamo v žalobe uvádza, že úpadca opätovne prišiel žiadať žalobcu o pôžičku, ktorú mu žalobca poskytol bezhotovostne vo výške 50.000,- EUR dňa 10.1.2011 a následne tvrdí opäť v sídle spoločnosti Pilsberg Poprad vo svojej kancelárii. Z uvedených tvrdení nie je zrejmé, akým spôsobom došlo ku odovzdaniu peňažných prostriedkov, teda či hotovostne alebo bezhotovostne. Súčasne žalovaný poukázal na článok I. bod 1 a II. bod 3 Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.1.2011 a zdôraznil, že uvedené zmluvné dojednania vyvracajú argumentáciu žalobcu, pretože nakoľko v Zmluve bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá forma odovzdania peňažných prostriedkov bezhotovostne a pre prípad zmeny zmluvných dojednaní si zmluvné strany dohodli, že je možné Zmluvu meniť len písomnými dodatkami a podpísanými zmluvnými stranami vyplýva z uvedeného, že v prípade ak by došlo ku zmene Zmluvy o pôžičke čo do formy odovzdania peňažných prostriedkov žalobcom úpadcovi, táto zmena by musela byť zachytená v písomnej forme, no takýto dodatok žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil. Žalovaný preto považuje existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a úpadcom za nepreukázanú, t.j. právny vzťah neexistuje. Pre uvedené správca považuje za absolútne neplatné i uznanie dlhu úpadcom, pretože uznať je možné len existujúci dlh, ktorý v čase uznania trvá, čo v predmetnom prípade preukázané nebolo. V opačnom prípade by išlo len o abstraktný prísľub. Žalovaný vo vzťahu k Notárskej zápisnici z 28.8.2014 uviedol, že bola spísaná v čase, kedy správca po vyhodnotení a posúdení všetkých pohľadávok, ktoré boli prihlásené v základnej prihlasovacej lehote, ako aj pohľadávok, ktoré boli prihlásené po uplynutí tejto lehoty predpokladá, že sa úpadca už v roku 2014 nachádzal v úpadku. Notársku zápisnicu považuje žalovaný za odporovateľný právny úkon podľa § 59 ods. 1 ZKR, účelom ktorého úkonu bolo zvýhodnenie postavenia žalobcu ako veriteľa proti iným veriteľom úpadcu. Zvýhodnenie bolo poskytnuté len jednému z veriteľov - žalobcovi, ktorému bol poskytnutý exekučný titul oprávňujúci ho svoju pohľadávku vymáhať voči úpadcovi. Súčasne žalovaný poukázal na úpravu § 62 ods. 6 ZKR, ktorá ukladá správcovi povinnosť poprieť prihlásenú pohľadávku, ktorá vznikla na základe odporovateľného právneho úkonu. Ďalej žalovaný uviedol, že za nepreukázanú považuje i údajnú pôžičku z 21.11.2012, v rámci ktorej mali byť žalobcom úpadcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 75.000,- EUR. Listinné dôkazy predložené žalobcom v tomto smere žiadnym spôsobom reálne, teda skutočné odovzdanie peňažných prostriedkov nepreukazujú. S poukazom na úpravu § 9 ods. 2 v spojení s § 116 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k dôvodom popretia poradia pohľadávky žalovaný zotrval na svojom tvrdení, podľa ktorého sú žalobca a úpadca navzájom blízke osoby, nakoľko za osoby zošvagrené je potrebné považovať aj žalobcu a úpadcu, manželkami ktorých sú osoby vo vzájomnom pomere sestier. V nadväznosti na to je predmetná pohľadávka pohľadávkou medzi spriaznenými osobami, a teda pohľadávkou podriadenou a mala byť sa uspokojovať v správcom uznanom poradí podriadenej pohľadávky a nie v prihlásenom poradí iná pohľadávka. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca písomným podaním zo 17.1.2014, v obsahu ktorého poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 33/97, Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1133/2007, ako aj Ústavného súdu SR - Nález III. ÚS 341/2007, v zmysle ktorých nie je možné favorizovať len gramatický výklad právnej normy, nakoľko žiadna z výkladových metód

nemá absolútnu prednosť. Doslovný, a teda gramatický výklad je len jednou, nie však jedinou metódou interpretácie právnej normy, nie je ani metódou najspoľahlivejšou.

3.V reakcii na vyjadrenie sa žalobcu zo 17.1.2017 žalovaný písomným podaním z 2.3.2017 uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej doposiaľ uvedenej argumentácii. Zdôraznil, že z dokladu o výbere z účtu žalobcu čo do sumy 75.000,- EUR nie je možné zistiť účel výberu tejto sumy, v nadväznosti na čo správca nemôže vyhodnotiť a zistiť skutočný účel, na ktorý boli tieto peňažné prostriedky následne žalobcom použité. Podľa názoru žalovaného žalobca tvrdenie o odovzdaní peňažných prostriedkov vo výške 63.000,-. EUR a 50.000,- EUR úpadcovi nepreukázal predložením žiadnych dokladov. Naďalej žalovaný zotrváva na svojom vyjadrení, podľa ktorého je uznanie neexistujúceho dlhu absolútne neplatným právnym úkonom. Rovnako pristúpenie tretej osoby ku záväzku dlžníka nijakým spôsobom nepreukazuje samotnú existenciu záväzku.

4.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkyne S.. D. A., výsluchom úpadcu v pozícii svedka S.. R. Š., oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.1.2011, Uznaním dlhu z 19.12.2012, dvoma Dohodami o pristúpení k záväzku z 28.8.2014, Notárskou zápisnicou z 28.8.2014, Zmluvou o zriadení záložného práva z 19.12.2012, Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 9.2.2015, detailom pohybov na účte z 19.11.2012, výpisom z bežného účtu pre potvrdenie majiteľa bežného účtu a pohybmi na účte od 20.9.2012 do 21.11.2012, vkladom v hotovosti zo dňa 30.9.2010 a celým spisovým materiálom.

5.Podľa Článku 8 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej už len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

6.Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

7.Podľa Článku 6 ods. 1 CSP: Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

8.Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

9.Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

10.Podľa § 192 CSP: Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

11.Podľa § 32 ods. 5, ods. 7 písm. b/, ods. 9, ods. 15 Zákona č. 7/2005 Z.z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len ZKR/: Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak b) na bankový účet správcu bola pripísaná kaucia 350 eur s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu; na ten účel správca zverejní v Obchodnom vestníku bankový účet, na ktorý možno skladať kauciu; kauciu možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložená samostatná kaucia; kaucia tvorí súčasť všeobecnej podstaty;

v prípade úplnej alebo čiastočnej dôvodnosti popretia má popierajúci veriteľ právo na vrátenie kaucie, ktoré môže uplatniť ako pohľadávku proti podstate. Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

12.Podľa § 9 ods. 2 ZKR: Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.

13.Podľa § 95 ods. 3 ZKR: Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len "spriaznené pohľadávky"); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.

14.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka: Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

15.Podľa § 145 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

16.Podľa § 40a Občiansky zákonník: Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

17.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18.Podľa § 116 Občianskeho zákonníka: Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

19.Medzi stranami v konaní neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: Vypracovanie písomného vyhotovenia právneho úkonu Zmluvy o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom zo dňa 10.1.2011 /č.l. 11 až 13/, vypracovanie písomného vyhotovenia právneho úkonu Uznania dlhu úpadcom zo dňa 19.12.2012 /č.l. 28/, vypracovanie písomného vyhotovenia dvoch Dohôd o pristúpení k záväzku medzi veriteľom S.. V. A. a pristupujúcim dlžníkom S.. J. Š. zo dňa 28.8.2014 /č.l. 36 až 39/, obsah listinného dokladu - vkladu v hotovosti týkajúceho sa sumy 37.000,- EUR zo dňa 30.9.2010 /č.l. 113/, listinného dokladu - výpisu z bežného účtu od 1.8.2016 do 31.8.2016 /č.l. 114/, pohyby na účte od 20.9.2012 do 21.11.2012 /č.l. 115/ a detail pohybu z 19.11.2012 /č.l. 116/, spísanie Notárskej zápisnice zo dňa 28.8.2014 V. XXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX /č.l. 34 až 35/, vypracovanie písomného Upovedomenia o začatí exekúcie, ako je na č.l. 30 vedenej oprávneným - žalobcom voči povinným S.. R. Š. a S.. J. Š. pred Exekútorským úradom J.. R. Y.I. v Žiline pod EX 1227/2014-23 zo dňa 9.2.2015 pre pohľadávku v celkovej výške 225.000,- EUR s príslušenstvom, obsah konečného zoznamu pohľadávok v časti popretia právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia predmetnej pohľadávky žalobcu / č.l. 93/ a obsah popretia predmetnej pohľadávky čo do výšky a poradia veriteľom S.. R. P., ako vyplýva

z konečného zoznamu pohľadávok na č.l. 97 až 99, ako aj obsah Oznámenia o popretí pohľadávky z 10.8.2014 /č.l. 129/ a doručenie tohto Oznámenia žalobcovi dňa 24.8.2016 /č.l. 129/.

20.Z verejne dostupného Obchodného vestníka č. OV 102/2016 s dňom uverejnenia 27.5.2016 mal súd preukázané uverejnenie uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu S.. R. Š. v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 3K/8/2016. Z verejne dostupného obchodného registra, tak ako je v spise na č.l. 24 Okresného súdu Banská Bystrica, mal súd preukázané, že úpadca je od 18.7.2006 spoločníkom subjektu Citadel, s.r.o. „v konkurze“.

21.Z verejne dostupného historického výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica týkajúceho sa subjektu Citadel, s.r.o. „v konkurze“ vyplýva, že úpadca S.. R. Š. bol registrovaným štatutárnym zástupcom s plným oprávnením na konanie za tento subjekt od vzniku funkcie, teda od 18.7.2006 až do skončenia funkcie 6.3.2013.

22.Vzhľadom na úpravu podľa § 32 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len ZKR/, ktorá stanovuje pre uplatnenie určenia popretej pohľadávky hmotno-právnu prekluzívnu lehotu 30 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia správcu o popretí, súd primárne skúmal, či žalobca uplatnil svoje právo na určenie popretej pohľadávky včas. Pri preukázaní nesporného doručenia Oznámenia správcu o popretí predmetnej pohľadávky žalobcovi dňom 24.8.2016 /č.l. 129/ a pri doručení žaloby v tejto veci súdu dňa 22.9.2016 je nevyhnutné skonštatovať, že žaloba bola v tejto veci podaná včas.

23.Následne súd vzhľadom na obsah konečného zoznamu pohľadávok, z ktorého vyplýva skutočnosť popretia predmetnej pohľadávky žalobcu v rozsahu výšky a poradia i veriteľom S.. R. P. /táto skutočnosť čo do popretia poradia vyplýva i zo samotného obsahu Oznámenia správcu - žalovaného o popretí z 10.8.2016 - čl. 129/, hodnotil súd, či žaloba bola podaná voči subjektu dostatočne pasívne legitimovanému v takomto type konania s ohľadom na úpravu podľa § 32 ods. 9 ZKR. V tomto smere zobral súd do úvahy úpravu podľa § 32 ods. 7 písm. b/ ZKR, ktorá právna úprava stanovuje ako predpoklad účinnosti popretia veriteľom i pripísanie kaucie 350,- EUR s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok a variabilného symbolu na účet správcu. V prejednávanej veci žiadna zo strán ani netvrdila a ani nepreukazovala /pričom súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno tvrdenia o nezaplatení tejto kaucie je na strane žalobcu a vo vzťahu k dôkaznej povinnosti k takémuto tvrdeniu by však išlo o preukazovanie negatívnej skutočnosti a vo vzťahu ku tvrdeniu o zaplatení tejto kaucie je povinnosť tvrdenia i dôkazná povinnosť na strane žalovaného, ktorý však v konaní túto skutočnosť, teda skutočnosť úhrady kaucie ani netvrdil, ani nepreukázal/, v nadväznosti na čo súd vychádzal pri skúmaní pasívnej legitimácie žalovaného zo záveru, že za stavu obsahu tvrdení strán a výsledkov vykonaného dokazovania, v rámci ktorého súd nezistil priestor pre vlastnú dôkaznú iniciatívu v smere zisťovania skutočnosti, či táto kaucia bola popierajúcim veriteľom S.. R. P. zaplatená, nakoľko by takýmto postupom súd porušil zásadu rovnosti strán podľa Článku 6 ods. 1 CSP, vychádzal súd zo záveru, podľa ktorého je žalovaný dostatočne pasívne legitimovaný v tejto veci, nakoľko vo vzťahu k popretiu predmetnej pohľadávky čo do výšky a poradia veriteľom S.. R. P. je potrebné skonštatovať pri nepreukázaní úhrady kaucie v zmysle § 32 ods. 7 písm. b/ nesplnenie predpokladu účinnosti takéhoto popretia, a teda skonštatovať záver, podľa ktorého je toto popretie S.. R. P. neúčinné, čím nemôže ani zakladať jeho pasívnu legitimáciu v tomto konaní. V nadväznosti na to súd po skonštatovaní dostatočnej aktívnej legitimácie žalobcu a dostatočnej pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, ktoré otázky súd skúma i bez návrhu, hodnotil následne na jednej strane skutkovú a právnu dôvodnosť tvrdení žalobcu uvádzaných na odôvodnenie žaloby a na druhej strane skutkovú a právnu dôvodnosť obsahu obrany žalovaného v rozsahu, ktorý vyplýva z popretia predmetnej pohľadávky, tak ako je toto popretie žalovaného zachytené v konečnom zozname pohľadávok, pričom v tejto časti poukazuje súd na závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR II ÚS. 409/2013-49 zo dňa 11.9.2014. Osobitne k časti, v rámci ktorej žalobca uplatnil určenie vymáhateľnosti predmetnej pohľadávky, súd vychádzal zo záveru, že dôvody žalovaného k popretiu právneho dôvodu predmetnej pohľadávky, ako vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok, sú v časti obsahu, kde žalovaný namietal, že ku poskytnutiu pôžičiek nedošlo, a teda namietal samotnú neexistenciu pôžičiek a tým v uvedenom význame i vymáhateľnosť predmetnej pohľadávky je nevyhnutné vyhodnotiť i ako popretie samotnej vymáhateľnosti predmetnej pohľadávky a tým je žalobca legitimovaný i na uplatnenie určenia vymáhateľnosti pohľadávky. Podstatou argumentácie žalovaného v popretí predmetných pohľadávok žalovaného bol argument nepreukázania odovzdania finančných prostriedkov žalobcom ako veriteľom úpadcovi ako dlžníkovi. V tomto smere

súd za relevantnú hodnotí právnu úpravu podľa § 657 Občianskeho zákonníka, teda úpravu zmluvného typu Zmluvy o pôžičke. Táto úprava predpokladá vznik záväzku dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky veriteľovi potom, ako mu boli reálne poskytnuté, všetko po uplynutí dohodnutej doby. Úpravu zmluvnej povinnosti veriteľa prenechať dlžníkovi finančné prostriedky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka považuje súd za potrebné vykladať v tom smere, že podmienkou vzniku samotnej zmluvy o pôžičke, a teda aj záväzku dlžníka prenechané finančné prostriedky vrátiť je, aby sa finančné prostriedky prenechali dlžníkovi pri ich poskytnutí takým spôsobom, že sa dostatnú do jeho dispozičnej sféry. Z uvedeného dôvodu je zmluvný typ zmluvy o pôžičke tzv. reálnym kontraktom. Prenechanie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi však podľa názoru súdu nemusí byť nevyhnutne spojené len s jeho realizáciou fyzickým odovzdaním týchto finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi z ruky do ruky. Za spôsob postavený na roveň prenechaniu finančných prostriedkov v zmysle úpravy § 657 Občianskeho zákonníka veriteľom dlžníkovi je nevyhnutné považovať aj iné spôsoby prenechania finančných prostriedkov, ktoré sú spojené s naplnením požiadavky, v zmysle ktorej sa majú prenechané finančné prostriedky dostať do dispozičnej sféry dlžníka s tým, že má dlžník reálnu možnosť s nimi nakladať. Pri tomto konštatovaní poukazuje súd komentár podľa : Fekete,I. Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, k § 657, strana 1968, kde sa ako iné spôsoby prenechania predmetu pôžičky uvádza bezhotovostný prevod na účet dlžníka alebo prenechanie peňazí odovzdaných dlžníkovi už skôr, pred uzatvorením zluvy z iného dôvodu. V nadväznosti na uvedené súd vo vzťahu ku sume 37.000,- EUR, ktorú mal žalobca poskytnúť úpadcovi tak, že túto sumu manželka žalobcu vyplatila na základe dohody medzi žalobcom a úpadcom na účet Citadel, s.r.o. 30.9.2010, čo spoľahlivo vyplýva z výpovede žalobcu, z výpovede úpadcu ako svedka i z výpovede svedkyne S.. D. A. súd konštatuje, že i týmto spôsobom prenechania finančných prostriedkov žalobcom úpadcovi ako dlžníkovi je naplnený v skutkových súvislostiach, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania v tejto veci uvedený pojmový znak zmluvy o pôžičke, teda prenechanie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi. Vyplatenie týchto finančných prostriedkov na účet subjektu Citadel, s.r.o., teda na účet tretej osoby ako na platobné miesto je súdom hodnotené len ako naplnenie dojednaného spôsobu realizácie prenechania finančných prostriedkov žalobcom ako veriteľom úpadcovi ako dlžníkovi. Skutočnosť reálnej možnosti disponovať s týmito finančnými prostriedkami /so sumou 37.000,- EUR/ vyplýva už len zo skutočnosti postavenia úpadcu v čase poskytnutia týchto finančných prostriedkov, teda k 30.9.2010 u subjektu Citadel, s.r.o., kedy tento - úpadca bol spoločníkom a zároveň konateľom s plným oprávnením na konanie za tento subjekt, tak ako to vyplýva z verejne dostupného obchodného registra. Za určujúce však súd považuje predovšetkým to, že takýto spôsob prenechania finančných prostriedkov žalobcom úpadcovi ako dlžníkovi korešponduje zmluvnej vôli zmluvných strán Zmluvy o pôžičke, čo spoľahlivo a jednoznačne vyplynulo ako z výpovede žalobcu, tak i z výpovede svedka - úpadcu, čo boli fyzické osoby - zmluvné strany predmetnej Zmluvy o pôžičke. Rovnako táto skutočnosť bola potvrdená i obsahom svedeckej výpovede svedkyne S.. D. A. a listinným dôkazom - vkladom v hotovosti, tak ako je tento v spise na č.l. 113. Skutočnosť, že predmetné finančné prostriedky /rovnako aj ďalšie finančné prostriedky poskytnuté žalobcom ako veriteľom úpadcovi ako dlžníkovi/ boli spoločnými prostriedkami žalobcu a jeho manželky, je v uvedených v súvislostiach irelevantná s poukazom na úpravu podľa § 145 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nespornou skutkovou okolnosťou vyplývajúcou zo svedeckej výpovede svedkyne A., podľa ktorej táto konala uvedeným spôsobom v zhode s vôľou žalobu . Vo vzťahu k sume 50.000,- EUR, ktorá mala byť poskytnutá žalobcom ako veriteľom úpadcovi ako dlžníkovi bezhotovostne, poukazuje súd na dojednanie obsiahnuté v písomnom vyhotovení Zmluvy o pôžičke z 10.1.2011 podľa Článku I. bod 1, kde je tento spôsob poskytnutia pôžičky dojednaný opäť na základe zhodného prejavu zmluvnej vôle oboch zmluvných strán a označenej časti písomného vyhotovenia Zmluvy o pôžičke korešponduje aj výpoveď žalobcu a výpoveď svedka - úpadcu ako osôb konajúcich ako zmluvné strany pri uzatvorení tejto Zmluvy o pôžičke, ktoré výpovede zhodne poskytnutie tejto pôžičky v sume 50.000,- EUR bezhotovostne žalobcom úpadcovi potvrdili. Svoju vedomosť o tejto pôžičke potvrdila i svedkyňa S.. D. A.. Vo vzťahu ku sume 63.000,- EUR súd konštatuje na základe výsledkov vykonaného dokazovania, že z výpovede žalobcu, ako aj z výpovedí svedkov - úpadcu a S.. D. A. zhodne vyplynulo hotovostné vyplatenie tejto pôžičky žalobcom ako veriteľom úpadcovi ako dlžníkovi, čo súd hodnotí ako kľúčové a rozhodujúce pre záver o vzniku záväzku úpadcu i túto časť pôžičky žalobcovi vrátiť. K tomuto záveru je súdom ako irelevantná hodnotená skutočnosť dojednania vyplývajúca zo z Článku I. bod 1, II. bod 3 Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.1.2011, na ktoré poukazoval žalovaný, a ktoré dojednania upravovali spôsob poskytnutia pôžičky bezhotovostne poukázaním na účet dlžníka s tým, že prípadná dohoda o zmene takéhoto dojednania spôsobu poskytnutia pôžičky by musela byť predmetom písomného dodatku alebo písomnej zmeny ku zmluve. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že zmluvný typ zmluvy o pôžičke nemá hmotno-právnou úpravou predpísanú písomnú formu, v nadväznosti

na čo nedodržanie písomnej formy pre prípadnú zmenu alebo pre dohodu o dodatku k tejto zmluve na základe dojednania zmluvných strán o takejto forme zmeny alebo dodatku podľa Článku II. bod 3 Zmluvy o pôžičke z 10.1.2011 zakladá len právo pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti takýchto dodatkov alebo zmien uvedenej Zmluvy, pričom v konaní žalovaný takúto relatívnu neplatnosť dojednania o zmene spôsobu prenechania finančných prostriedkov žalobcom úpadcovi výslovne s poukazom na úpravu podľa § 40a Občianskeho zákonníka neuplatnil / v tejto časti poukazuje súd na komentár podľa Fekete,I. Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, k § 40a , strana 306, podľa ktorého: Prejav vôle, ktorým sa účastník dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, musí vyjadrovať ako skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, tak i konkrétnu vytýkanú vadu právneho úkonu, ktorá spôsobila relatívnu neplatnosť právneho úkonu/. Uvedený záver dopadá ako na pôžičku v sume 37.000,- EUR, tak i na pôžičku v sume 63.000,- EUR, ktoré obe sumy boli zahrnuté v sume 150.000,- EUR uvedenej v písomnom vyhotovení Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.1.2011, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania celkom jednoznačne a spoľahlivo, nakoľko sa takto vyjadrili obe zmluvné strany, teda ako žalobca konajúci pri uzatvorení Zmluvy za veriteľa, tak úpadca konajúci pri uzatvorení Zmluvy ako dlžník. Pre záver o poskytnutí pôžičiek v celom rozsahu v súlade s tvrdeniami žalobcu, teda v sume 37.000,- EUR, v sume 63.000,- EUR, v sume 50.000,- EUR v sume 75.000,- EUR, teda celkom 225.000,- EUR, súd za kľúčový dôkaz hodnotil svedeckú výpoveď úpadcu v spojení s predloženým listinným dôkazom - uznaním úpadcu z 19.12.2012 podľa č.l. 28/. Úpadca v procesnom postavení svedka, teda po zákonnom poučení svedka jednoznačne, presne a spoľahlivo a tiež v absolútnom súlade s obsahom tvrdení žalobcu potvrdil reálne poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom úpadcovi a ich nevrátenie v rozsahu zodpovedajúcom výške predmetnej pohľadávky, teda sume 187.500,- EUR. Výpoveď úpadcu v procesnom postavení svedka hodnotí súd ako hodnovernú a presvedčivú, predovšetkým vzhľadom na jej obsah, ktorý zodpovedá a korešponduje ostatným vykonaným dôkazom, a to najmä výpovedi žalobcu, svedeckej výpovedi svedkyne S.. D. A., ako aj oboznámeným listinným dôkazom, a to písomnému vyhotoveniu Zmluvy o pôžičke z 10.1.2011, Uznaniu zo dňa 19.12.2012, listinnému dôkazu - dokladu o vklade na účet z č.l. 113, výpisu z bežného účtu od 1.8.2016 do 31.8.2016 z č.l. 114, pohybom na účte od 20.9.2012 do 21.11.2012 z č.l. 115 a detailu - výberu z účtu zo dňa 19.11.2012 /č.l. 116/ a tiež vzhľadom na zákonné poučenie dané tomuto svedkovi. Uznanie dlhu učinené úpadcom 19.12.2012, vo vzťahu ku ktorému ťažiskovo z obsahu svedeckej výpovede samotného úpadcu vyplýva, že tento uvedený právny úkon zrealizoval a pri zohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania uvedených vyššie, z ktorých vyplýva vznik a existencia záväzku úpadcu vrátiť žalobcovi poskytnuté pôžičky v rozsahu, ako zodpovedá v konkurze prihlásenej pohľadávke, a teda existencia záväzku, ktorý bol predmetom uznania k momentu uznania, zakladá v súlade s úpravou § 558 Občianskeho zákonníka vyvrátiteľnú právnu domnienku, že uznaný dlh v čase uznania trval. V procesnej rovine je tento hmotno-právny dôsledok spojený s úpravou podľa § 192 CSP, podľa ktorého skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. V nadväznosti na to súd konštatuje, že v konaní ťažilo žalovaného dôkazné bremeno vyvrátiť záver o existencii dlhu, ktorý bol predmetom uznania úpadcu uznaním zo dňa 19.12.2012 v čase uznania. Žalovaný však dôkaznou iniciatívou v tomto konaní toto dôkazné bremeno neuniesol. Pre úplnosť odôvodnenia v tejto časti súd konštatuje, že uznanie z 19.12.2012 vzhľadom na jeho obsah, kde síce absentuje vyjadrenie uznania čo do dôvodu a výšky, hodnotí súd ako platný a účinný právny úkon uznania podľa § 558 Občianskeho zákonníka, nakoľko pri zohľadnení obsahu svedeckej výpovede úpadcu je vôľa úpadcu pri realizácii tohto právneho úkonu uznať v ňom dostatočne určito identifikovaný dlh úpadcu zrejmá, určitá a nepochybná. Rovnako súd zdôrazňuje, že žalovaný vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu uznania namietal jeho neplatnosť z dôvodu neexistencie dlhu, ktorý je predmetom uznania a ktorá argumentácia je ako nedôvodná vysporiadaná v rozhodnutí súdu vyššie. Taktiež i svedeckú výpoveď svedkyne S.. D. A. súd hodnotí ako hodnovernú primárne s ohľadom na zákonné poučenie, ktoré jej bolo ako svedkyni dané a zároveň i vzhľadom na skutočnosť, že obsah jej svedeckej výpovede korešponduje ostatným vykonaným dôkazom, a to predovšetkým výpovedi žalobcu a listinným dôkazom, tak ako sú v spise na č.l. 113, 114, 115 a 116 a boli prílohou podania žalobcu zo dňa 10.5.2017. V nadväznosti na to izolovanú skutočnosť vyplývajúcu z vykonaného dokazovania, a to že svedkyňa S.. D. A. je osobou blízkou žalobcovi, je jeho manželkou, nehodnotí súd ako skutočnosť, ktorá by relevantne znižovala hodnovernosť jej svedeckej výpovede podanej v tomto konaní. Skutočnosť, že k poskytnutiu - k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov v celkovej výške 225.000,- EUR žalobcom ako veriteľom úpadcovi ako dlžníkovi ich prenechaním v dispozičnej sfére úpadcu došlo, nepriamo preukazujú i predložené písomné vyhotovenia Dohôd o pristúpení k záväzku medzi žalobcom ako veriteľom a pristupujúcim dlžníkom S.. J. Š. - manželkou úpadcu z 28.8.2014 (týkajúca sa záväzku úpadcu zaplatiť žalobcovi 150.000,- EUR - č.l. 38) a z 28.8.2014 (týkajúca sa záväzku úpadcu zaplatiť

žalobcovi 75.000,- EUR - č.l. 36). Vychádzajúc z uvedených záverov súd určil právny dôvod, výšku, vymáhateľnosť predmetnej pohľadávky žalobcu tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Vo vzťahu ku formulácii výroku rozsudku poukazuje súd na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu Žilina sp.zn. 13CoKR/8/2011 zo dňa 7.6.2011, v zmysle ktorých: Z návrhu na začatie konania, resp. zo žaloby musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností obsiahnutých v žalobnom petite musí byť urobené tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohol byť nariadený a vykonaný výkon rozhodnutia. Súd totiž nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované a musí svojím rozhodnutím žalobný petit vyčerpať a nesmie ho prekročiť. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/8/2005 však požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, nemožno vykonať tak, že by žalobca bol povinný urobiť návrh znenia výroku, ktorý sudca len prevezme do výroku rozsudku. Stačí určite a zrozumiteľne označiť spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo povinnosti, ktorá má byť rozhodnutím súdu žalovanému uložená. Z uvedeného je zrejmé, že požiadavku, aby zo žaloby bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, nie je možné vykladať tak, že by žalobca bol povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku. Až súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok rozhodnutia. Procesná úprava žalobcovi neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby zo žaloby bolo možné zistiť, čoho sa žalobca domáha. V nadväznosti na tieto závery sformuloval súd výrok rozsudku v tejto veci tak, ako vyplýva z jeho znenia, čím je vysporiadaný celý predmet konania bez jeho prekročenia a zároveň je tento výrok rozhodnutia vykonateľný. Pri uvedenom formulovaní zohľadnil súd skutočnosť, že žalobca sa v tomto konaní domáhal určenia právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia nesplatenej pôžičky vo výške 187.500,- EUR a sumy pôvodne poskytnutých pôžičiek uvádzal len v súvislosti s identifikáciou samotných Zmlúv o pôžičke, čím však vniesol do ním sformulovaného petitu informácie, ktoré petit zneprehľadňujú a nemajú ani vo vzťahu k meritu veci pre rozhodnutie súdu význam. V nadväznosti na to súd sformuloval vykonateľný petit rozhodnutia tak, ako vyplýva z výroku.

24.Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené poradie predmetnej pohľadávky ako iná pohľadávka a obranu žalovaného vo vzťahu k uplatnenému poradiu predmetnej pohľadávky, v rámci čoho žalovaný tvrdil, že ide o pohľadávku medzi blízkymi osobami, ktorá by sa ako spriaznená pohľadávka podľa § 95 ods. 3 mala uspokojovať v poradí podriadenej pohľadávky, hodnotil súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, či sú a v čase poskytnutia predmetných pôžičiek boli žalobca a úpadca vo vzťahu blízkych osôb. V tejto časti vychádzal súd z úpravy § 9 ods. 2 v spojení s § 116 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania v skutkovej rovine ako nesporná skutočnosť vyplývala skutočnosť, podľa ktorej žalobca a úpadca boli v čase poskytnutia pôžičiek a zároveň aj aktuálne sú manželmi manželiek, ktoré manželky si sú navzájom sestrami. Uvedený rodinno-právny vzťah zakladá status žalobcu a úpadcu ako švagrov. Pri tomto konštatovaní sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej je úpadca švagrom žalobcu a naopak a vzťah švagrovstva nie je obmedzený len na vzťah žalobcu a sestry jeho manželky a na vzťah úpadcu a sestry jeho manželky, tak ako to tvrdil žalobca. Nakoľko však osoby zošvagrené nie sú príbuznými v priamom, ani pobočnom rade, nie je skutočnosť ich vzťahu švagrovstva bez ďalšieho dôvodom pre záver, podľa ktorého sú osobami blízkymi v zmysle úpravy § 116 OZ. I osoby zošvagrené spadajú do okruhu iných osôb, ako sú príbuzní v priamom rade, súrodenci, manželia, teda medzi osoby v pomere síce rodinnom, avšak na to, aby bolo možné považovať ich za osoby navzájom blízke, musí byť naplnený hmotno-právny predpoklad podľa § 116 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého u takýchto osôb je možné hovoriť o tom, že sú osobami blízkymi - pokladajú sa za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Uvedený hmotno-právny predpoklad hodnotí súd ako splnený vo vzťahu medzi žalobcom a úpadcom zo strany úpadcu voči žalobcovi, čo jednoznačne vyplýva z výpovede úpadcu ako svedka, keď tento uviedol, že pokiaľ by sám žalobca potreboval z akéhokoľvek dôvodu pomoc úpadcu, úpadca by mu túto pomoc poskytol, že za stav, do ktorého sa dostal a do ktorého sa dostal i sám žalobca v dôsledku toho, že mu úpadca nevrátil poskytnuté pôžičky, sa cíti voči žalobcovi previnilo, má veľké výčitky a jeho zámerom a úmyslom nebolo znemožniť vrátenie finančných prostriedkov, ani vtedy, keď svoj majetok ešte viac zaťažil záväzkami voči p. P.V.. Definícia osôb blízkych v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka však u osôb zošvagrených kladie požiadavku vzájomnosti, teda obojsmernosti pocitu ujmy toho druhého ako vlastnej, čo u žalobcu voči úpadcovi naplnené podľa názoru súdu nie je. Uvedený záver vyplýva z výpovede žalobcu, keď tento jasne, jednoznačne, stroho a bez akéhokoľvek zaváhania na otázku sudkyne, či v prípade ak by p. Š. - úpadcu postihla v živote nejaká tragická udalosť alebo poľutovaniahodná udalosť, či už v čase, kedy mu poskytol finančné prostriedky alebo aktuálne, či by z tohto dôvodu voči nemu cítil ľútosť, či by mu ho bolo ľúto /č.l. 139/, odpovedal žalobca, že nie. Z celkového vyjadrenia sa žalobcu vo vzťahu k osobe p. Š. na pojednávaní dňa 1.8.2017

vyplýva, že žalobca sám iniciatívne úpadcu nikdy nevyhľadával, nesnažil sa s ním udržiavať nejaký kontakt a do kontaktu s ním prichádzal práve len z dôvodu prítomnosti na rodinnej oslave konanej raz do roka pri príležitosti narodením ich spoločnej svokry. Rovnako v tejto súvislosti žalobca uviedol, že trval i na vyplatení finančných prostriedkov z dedičstva po ich spoločnej svokre a odpustil od požadovania len v rozsahu 5.000,- EUR, čo urobil výlučne len z dôvodu, že dcéry švagrinej /manželky úpadcu/ chodia do súkromnej školy. Taktiež v tejto súvislosti na dokreslenie svojho vzťahu k úpadcovi žalobca poukázal na exekučné uplatnenie vrátenia poskytnutých pôžičiek, ako to vyplýva z predloženého upovedomenia o začatí exekúcie /č.l. 30/. Na základe vyhodnotenia uvedených vyjadrení žalobcu dospel súd k záveru, podľa ktorého nie je naplnená práve úpravou podľa § 116 Občianskeho zákonníka požadovaná vzájomnosť pociťovania ujmy jedného ako ujmy vlastnej medzi žalobcom a úpadcom zo strany žalobcu voči úpadcovi. V dôsledku toho ich vzťah súd nehodnotí ako vzťah osôb blízkych podľa § 116 Občianskeho zákonníka v spojení s § 9 ods. 2 ZKR, čo odôvodňuje uplatnenú žalobu i v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia poradia predmetnej pohľadávky ako poradia inej pohľadávky. Z týchto dôvodov vyhovel žalobe i v tejto časti. Na uvedenom závere súdu, podľa ktorého medzi žalobcom a úpadcom nebol a nie je vzťah osôb blízkych, nič nemení ani vyjadrenie sa svedkyne S.. D. A., podľa ktorého vyjadrenia svedkyne pokiaľ by bol p. Š. v ťaživej situácii, domnieva sa svedkyňa, že by jej manžel p. Š. pomohol, nakoľko pomohol aj jemu, aj jej sestre /č.l. 141/ a ani vyjadrenie sa žalobcu, podľa ktorého sa nedomáhal vyplatenia plnej čiastky z dedičstva po svojej svokre, nakoľko sumu 5.000,- EUR nepožadoval len z toho dôvodu, že mal vedomosť, že dcéry jeho švagrinej chodia na súkromnú školu. V oboch prípadoch ide o momenty, ktoré sa neviažu výlučne len k osobe samotného úpadcu, ale majú súvislosť práve s postavením úpadcu ako manžela sestry manželky žalobcu. Preto ani tieto skutočnosti nemôžu byť dostatočným základom pre záver o vzťahu osôb blízkych medzi žalobcom a úpadcom.

25.Argumentáciu žalovaného, v rámci ktorej poukazoval žalovaný na Notársku zápisnicu z 28.8.2014 ako odporovateľný právny úkon podľa § 59 v spojení s úpravou § 62 ods. 6 ZKR, vyhodnotil súd ako irelevantnú. Označená Notárska zápisnica je len právnou formou zachytenia právnych úkonov zúčastnených subjektov, a to uznávacieho prejavu dlžníkov a vyhlásenia o súhlase s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice. Preto priamo k Notárskej zápisnici nie je možné uzavrieť, že sa jedná o právny úkon, u ktorého by bolo možné uvažovať o jeho neúčinnosti z dôvodov tvrdených žalovaným. Naviac v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný neúčinnosť akéhokoľvek úkonu podľa úpravy uplatnil, v ktorej súvislosti súd zdôrazňuje, že s ohľadom na skutočnosť, ako upravuje jednotlivé podmienky odporovateľnosti, to znamená podmienky všeobecné vrátane lehoty pre uplatnenie odporovateľnosti, ako aj osobitné, v danom prípade pri tvrdení žalovaného dané úpravou § 59 ZKR, vychádza súd z právneho názoru, podľa ktorého nie je možné odporovateľnosť právneho úkonu podľa § 59 posudzovať prejudiciálne.

26.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27.Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28.Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, v nadväznosti na čo je stranou v spore úspešnom v celom rozsahu žalobca, ktorému súd podľa § 255 ods. 1 priznal plný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konkrétna výška trov konania bude predmetom rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).