Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoKR-9-2020.pdf
PDF · 116.15 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoKR/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov - predsedu: JUDr. Daniel Ilavský a členov: JUDr. Peter Duman a JUDr. Róbert Foltán, v sporovej veci žalobcu: Ing. H. F., nar. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XX, W. W., zast.: Advokátska kancelária Kašuba spol. s r. o., IČO: 36 859 095, Horná 41, Banská Bystrica, proti žalovaným: 1. JUDr. Erik Bilský, Pekárska 11, Trnava, ako správca majetku úpadcu: UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r. o., IČO: 31 611 940, Vajanského 40/7673, Trnava, 2. JAMEXI s. r. o., IČO: 36 722 111, SNP 121, Žiar nad Hronom, zast.: OK advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47 242 884, Bajkalská 21/A, Bratislava, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného 2 proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 08.11.2019, č. k. 25Cbi/3/2019-172, v znení opravných uznesení Okresného súdu Trnava z 29.09.2020, č. k. 25Cbi/3/2019-215 a z 12.10.2020, č. k. 25Cbi/3/2019-220, takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok v znení opravných uznesení sa mení tak, že žaloba o určenie popretej pohľadávky sa zamieta.
II. Žalovaným sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku I v znení opravných uznesení Okresného súdu Trnava z 29.09.2020, č. k. 25Cbi/3/2019 - 215 a z 12.10.2020, č. k. 25Cbi/3/2019 - 220 takto: „Určuje sa, že pohľadávka žalobcu prihlásená v prihláške zo dňa 19.12.2018 do konkurzu úpadcu UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r.o. so sídlom Vajanského 540/7673, 917 01 Trnava, IČO: 31 611 940, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/16/2018 (pôvodne pod sp. zn. 25R/2/2017) v celkovej prihlásenej výške 288.546,58 eur (tvorenej istinou 200.000 eur a úrokom z omeškania 88.546,58 eur) ako iná pohľadávka (ktorej právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právo žalobcu ako veriteľa navrátenie vkladu tichého spoločníka vo výške istiny 200.000 eur odovzdaného úpadcovi dňa 07.03.2012 na základe zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 7.3.2012, ktoré vzniklo na základe výpovede zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 20.6.2013 so splatnosťou dňa 30.1.2014 a úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške 9,25% ročne zo sumy 200.000 eur od 31.01.2014 do Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu. [sic! - poznámka odvolacieho súdu] 12.11.2018 v celkovej výške 88.546,58 eur), zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom č. 9 v celkovej výške 288.546,58 eur je čo do poradia (ako iná pohľadávka), právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, odôvodnená a nesporná.“ Výrokom II napadnutého rozsudku rozhodol, že „úpadca UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r.o., IČO: 31 611 940 a JAMEXI s.r.o., IČO: 36 722 111 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením“.
2. Na účely odvolacieho konania odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav vyplývajúci z napadnutého rozsudku v tomto rozsahu:
3. Úpadca ako podnikateľ a žalobca ako tichý spoločník uzatvorili dňa 07.03.2012 podľa § 673 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorej sa zaviazal tichý spoločník poskytnúť vklad vo výške 200.000 €. Podľa článku III zmluvy má tichý spoločník právo na podiel na zisku podnikateľa vo výške 30 % zo zisku. Ak podnikateľ nedosiahne zisk, tak právo na podiel na zisku nevznikne. Podľa čl. V môže zmluvu vypovedať ktorákoľvek zmluvná strana ku koncu kalendárneho roka, pričom podnikateľ je povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad do 30 dní odo dňa zániku zmluvy. Podľa čl. VI práva a povinnosti strán neupravené zmluvou osobitne sa spravujú ustanoveniami OBZ, pokiaľ nie je v zmluve uvedené inak. Zmluvné strany sa dohodli na vylúčení pôsobnosti ustanovení § 677, 678 ods. 2, § 679 ods. 1 písm. c) a § 680 OBZ na právny vzťah založený touto zmluvou. Dňa 07.03.2012 vystavil úpadca príjmový pokladničný doklad o prijatí sumy 200.000 € od žalobcu ako vklad tichého spoločníka. Dňa 20.06.2013 žalobca adresoval úpadcovi písomnú výpoveď zmluvy o tichom spoločenstve zo 07.03.2012 ku koncu kalendárneho roka a súčasne požiadal o vrátenie vkladu 200.000 € do 30 dní od zániku zmluvy. Podľa rukou písanej poznámky na výpovedi bola výpoveď prevzatá adresátom dňa 20.06.2013. V notárskej zápisnici N 1778/2018, NZ 40094/2018, NCR1s 40799/2018 z 12.11.2018 úpadca uznal v plnom rozsahu pohľadávku tichého spoločníka Ing. Róberta Puskajlera vo výške istiny 200.000 € a príslušenstva, t. j. úrokov z omeškania vo výške 88.546,58 €. Dňa 19.12.2018 si žalobca ako veriteľ prihlásil v reštrukturalizačnom konaní úpadcu pohľadávku v celkovej výške 288.546,58 € (200.000 € istina a 88.546,58 € úrok z omeškania). Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol právo na vrátenie vkladu tichého spoločníka vo výške istiny odovzdaného dlžníkovi dňa 07.03.2012 na základe zmluvy o tichom spoločenstve zo 07.03.2012, ktoré vzniklo na základe výpovede zmluvy zo dňa 20.06.2013 so splatnosťou dňa 30.01.2014 a úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 9,25 % ročne zo sumy istiny od 31.01.2014 do 12.11.2018 v celkovej výške 88.546,58 €. Zároveň uviedol, že pohľadávka bola dlžníkom dňa 12.11.2018 uznaná čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu do notárskej zápisnice. Prílohami prihlášky sú: zmluva o tichom spoločenstve, príjmový pokladničný doklad, výpoveď zmluvy, notárska zápisnica. Dňa 28.01.2019 správca adresoval žalobcovi oznámenie o popretí jeho pohľadávky čo do výšky, poradia a dôvodu s tým, že dôvody popretia sú uvedené vo výpise zo zoznamu pohľadávok. Vo výpise zo zoznamu pohľadávok žalovaný 2 ako veriteľ poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod poradovým č. 9 o. i. z dôvodu, že zmluva o tichom spoločenstve je úkon obchádzajúci zákon a absolútne neplatná. Zmluvné strany si vylúčili v čl. VI ods. 1 aplikáciu ustanovení § 677, § 678 ods. 2, § 679 ods. 1 písm. c) a § 680 OBZ. Práva a povinnosti naopak normovali výlučne v prospech tichého spoločníka, ten sa nemusí nijakým spôsobom podieľať na strate a o stratu sa jeho vklad ani nijako neznižuje (čl. III ods. 3 zmluvy), a naopak, má právo na vypovedanie zmluvy a vrátenie vkladu v plnej výške bez jeho zníženia o stratu. Tichý spoločník zmluvu uzatváral v situácii kedy bol už úpadca v strate. Takto koncipované zmluvné dojednania odporujú základným ustanoveniam o zmluve o tichom spoločenstve, tak ako ich normuje § 673 OBZ, sú s týmto zmluvným typom nezlučiteľné a preto je zmluva neplatná. Žalobca nepreukázal existenciu popretej pohľadávky, táto nikdy nevznikla, a preto ju žalovaný 2 popiera v celom rozsahu. Uznesením Okresného súdu Trnava z 12.02.2019, č. k. 25K/16/2018 - 2138 boli priznané žalobcovi ako veriteľovi hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou.
4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa § 9 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 3, § 27 ods. 1 písm. c), § 29 ods. 6, § 32 ods. 1, 2, 5, 9 a 14, ZKR, § 263, § 397,§ 673 ods. 1, § 677 ods. 1, § 678 ods. 2 a § 680 OBZ takto:
5. Na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii ustanovenie § 9 ods. 1 ZKR taxatívne vymedzuje, kto sa považuje za spriaznenú osobu právnickej osoby, pričom zákonná definícia kvalifikovanej účasti je vymedzená v ustanovení § 9 ods. 3 ZKR. Tichý spoločník sa svojim vkladom podieľa len na podnikaní podnikateľa, ale tým nezískava podiel na jeho základnom imaní alebo hlasovacích právach alebo možnosť uplatňovať vplyv na riadení. Tento rozdiel medzi právnym postavením osoby s kvalifikovanou účasťou a právnym postavením tichého spoločníka bol premietnutý aj do právnej úpravy v ustanoveniach § 67a a nasl. OBZ, pretože pri zákonnej definícii plnení nahrádzajúcich vlastného zdroje je osobitne upravené v 67c ods. 2 písm. b) OBZ „plnenie poskytnuté osobou, ktorá má priamy alebo nepriamy podiel prestavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu“, (pričom táto definícia je totožná so zákonnou definíciou kvalifikovanej účasti v ZKR), a
osobitne je upravené a tým odlíšené v § 67c ods. 2 písm. c) „plnenie poskytnuté tichým spoločníkom“. Z uvedeného potom vyplýva, že plnenie poskytnuté tichým spoločníkom nie je plnením poskytnutým osobou, ktorá má kvalifikovanú účasť, preto tichý spoločník nemôže byť považovaný za spriaznenú osobu s kvalifikovanou účasťou ani podľa ustanovení ZKR. Námietka o tom, že žalobca v prihláške neuviedol vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve súd považoval za nedôvodnú, nakoľko v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 ZKR veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške, uvedie vyhlásenie, či pohľadávku účtuje v účtovníctve, akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo pohľadávku v účtovníctve neúčtuje. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 1 písm. a) zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa „za účtovnú jednotku považujú: právnické osoby, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky, zahraničné osoby, ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov, fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu“. Keďže žalobca vystupuje v pozícii fyzickej osoby - nepodnikateľa nebol povinný v prihláške uviesť vyhlásenie, že pohľadávku účtuje v účtovníctve, keďže je veriteľom, ktorý nevedie účtovníctvo. Čo sa týka námietky, že žalobca nepredložil všetky listiny na preukázanie svojho nároku, súd prvej inštancie tiež vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca k prihláške pripojil zmluvu o tichom spoločenstve, príjmový pokladničný doklad, výpoveď zmluvy, notársku zápisnicu, čím dostatočne preukázal v prihláške uvedené skutočnosti o vzniku, existencii právneho dôvodu vzniku pohľadávky a o jej výške. Pokiaľ ide o námietku premlčania tak súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zmluva o tichom spoločenstve bola vypovedaná dňa 20.06.2013. V zmysle čl. V ods. 3 zmluvy sa tak nárok na vrátenie vkladu stal splatným dňa 31.01.2014. Žalobca si uplatnil svoje právo na vrátenie vkladu už v reštrukturalizačnom konaní dlžníka (úpadcu), čím došlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby - počas vedeného reštrukturalizačného konania v období od 31.05.2017 do 12.11.2018, keď došlo k vyhláseniu konkurzu - teda pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. Tvrdenie o tom, že zmluva o tichom spoločenstve zo 07.03.2012 je úkonom obchádzajúcim zákon a je absolútne neplatná, považoval súd prvej inštancie za nedôvodné. Zo zmluvy je preukázané, že zmluvné strany si vylúčili v bode VI. ods. 1 zmluvy aplikáciu ustanovení § 677, 678 ods. 2, § 679 ods. 1 písm. c) a § 680 OBZ. Ide o dispozitívne ustanovenia, ktoré je preto možné stranami modifikovať želaným spôsobom, resp. ich do zmluvy neobsiahnuť. Ich absencia zmluvu nerobí neplatnou. Predmetná zmluvu spĺňa všetky zákonné kritéria stanovené OBZ, nie je v rozpore so zákonom a ani s dobrými mravmi. Žalobca sa zmluvou o tichom spoločenstve sa podieľal na podnikaní úpadcu, čo však neznamená že sa musí automaticky podieľať aj na strate. Vzťah medzi žalobcom a úpadcom bol koncipovaný tak ako pripúšťal OBZ, teda tak, že ak nevznikne na strane úpadcu zisk podiel na zisku ani žiadne zhodnotenie vkladu žalobcu vo vzťahu k úpadcovi nevznikne, ale ak vznikne strata, žalobca sa na nej nepodieľa. Takéto koncipovanie vzťahu tichého spoločníka k podnikateľovi nie je v rozpore so zákonom, zákon takúto modifikáciu tohto vzťahu pripúšťa. Neprípustná by bola taká modifikácia, keby aj napriek skutočnosti nevytvárania zisku, by žalobcovi vznikali nejaké nároky voči úpadcovi, avšak o takú modifikáciu v tomto prípade nejde. Vylúčenie podieľania sa na strate nie je takou právnou modifikáciou tohto vzťahu. Zmluva o tichom spoločenstve bola uzatvorená v rámci dispozitívnych ustanovení a nijakým spôsobom nepotláča účel tohto typu zmluvy upraveného OBZ. V zmluve koncipované dojednania žiadnym spôsobom neodporujú základným ustanoveniam o zmluve o tichom spoločenstve, tak ako ich normuje § 673 OBZ, sú s týmto zmluvným typom v plnom rozsahu zlučiteľné a preto je zmluva platná. Nedôvodnú námietku súd považoval aj námietku týkajúcu sa notárskej zápisnice. Notársku zápisnicu N 1778/2018, NZ 40094/2018, NCR1s 40799/2018 z 12.11.2018, ktorou došlo k písomnému uznaniu dlhu zo strany úpadcu, súd považoval za platnú, bola spísaná na základe jednostranného vyhlásenia dlžníka, notárom, deň pred nadobudnutím účinkov vyhlásenia konkurzu, čo nie je v rozopre s právom. Súd taktiež nezistil žiaden iný dôvod neplatnosti notárskej zápisnice s tým, že pre posúdenie existencie nároku a právneho dôvodu pohľadávky je predovšetkým rozhodujúca zmluva o tichom spoločenstve a písomné uznanie dlhu len potvrdzuje existenciu dlhu vzniknutého titulom zmluvy o tichom spoločenstve. Tvrdenia o tom, že pohľadávky neboli riadne zaúčtované v účtovníctve úpadcu súd vyhodnotil ako nedôvodné, keďže pre preukázanie nespornosti právneho dôvodu a výšku sú pre súd rozhodujúce iné skutočnosti a dôkazy a nie „zaúčtovanie“ alebo „nezaúčtovanie“ pohľadávky v účtovníctve. Toto samo o sebe existenciu právneho dôvodu a výšky pohľadávky preukázaných z iných dôkazov (najmä listinných) nevyvracia. Príjmový pokladničný doklad dostatočne, hodnoverne preukazuje reálne odovzdanie resp. prijatie finančných prostriedkov, čo je rozhodujúce bez ohľadu na to, či sa to už následne reálne premietlo alebo nepremietlo do účtovníctva.
6. Včasným odvolaním sa žalovaný 2 domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že právne posúdenie zmluvy o tichom spoločenstve súdom prvej inštancie je nesprávne. Zmluva o tichom spoločenstve je neplatný právny úkon. Do pozornosti dal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.12.2009, sp. zn. 1 Obdo/7/2008. Skutočnosť, že zmluvní účastníci v zmluve o tichom spoločenstve výslovne vylúčili aplikáciu ustanovení, ktoré majú kogentný charakter, má za následok konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Bod IV. ods. 1 zmluvy o tichom spoločenstve odporuje zákonu, čím je zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Zmluva o tichom spoločenstve bola koncipovaná v prospech žalobcu, a to absolútne jednostranne. Ten sa nemusel nijakým spôsobom podieľať na strate a o stratu sa jeho vklad ani nijako neznižoval (čl. III. ods. 3 zmluvy), a naopak mal právo na vypovedanie zmluvy a vrátenie vkladu v plnej výške bez jeho zníženia o stratu. Tichý spoločník zmluvu uzatváral v situácii, keď bol už úpadca v strate. Takto koncipované zmluvné dojednania odporujú základným ustanoveniam zmluve o tichom spoločenstve, tak ako ich normuje § 673 OBZ. Toto ustanovenie má rovnako charakter kogentného ustanovenia, a preto ho nie je možné dispozíciou strán obchádzať.
7. K odvolaniu žalovaného 2 sa vyjadril len žalovaný 1, ktorý považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, a preto ho odvolaciemu súdu navrhol potvrdiť.
8. Žalovaný 2 v reakcii na vyjadrenie žalovaného 1 zotrval na dôvodoch podaného odvolania.
9. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2 je dôvodné.
10. Podstatou odvolania žalovaného 2 je nesúhlas s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil právny dôvod popretej pohľadávky - zmluvu o tichom spoločenstve. Kým súd prvej inštancie posúdil zmluvu ako platnú, žalovaný 2 zastáva názor, že ide o absolútne neplatný právny úkon.
11. Veriteľ si svoju pohľadávku voči úpadcovi, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, uplatňuje v konkurze prihláškou (§ 28 ods. 1 ZKR). Veriteľ musí už v prihláške vymedziť právny dôvod vzniku pohľadávky, pretože ide o jednu z náležitostí prihlášky [§ 29 ods. 1 písm. c) ZKR]. Pokiaľ správca alebo iný veriteľ považuje prihlásenú pohľadávku veriteľa za spornú, môže ju poprieť čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva (§ 32 ods. 1 ZKR). Ak sa tak stane, veriteľ prihlásenej pohľadávky má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou (§ 32 ods. 9 ZKR). Súdna prax sa neodchýlila v tomto smere od záveru, že z koncentračnej zásady konania o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky platí, že konkurzný veriteľ sa môže žalobou dovolávať sa len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške a ak sa v žalobe dovoláva iného právneho dôvodu, než uviedol v prihláške, súd žalobu zamietne (R 32/2001). Z hľadiska úspechu žaloby o určenie popretej pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu je teda rozhodujúce, ako veriteľ označil právny dôvod pohľadávky, ktorú si v konkurze uplatnil prihláškou.
12. V prejednávanej veci si žalobca prihláškou do konkurzu vedeného na majetok úpadcu uplatnil pohľadávku, ktorej právny dôvod opísal ako „právo žalobcu ako veriteľa na vrátenie vkladu tichého spoločníka vo výške istiny 200.000 € odovzdaného úpadcovi dňa 07.03.2012 na základe zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 07.03.2012“. Pôvodný správca, ako aj žalovaný 2 ako iný veriteľ popreli žalobcom prihlásenú pohľadávku práve čo do takto označeného právneho dôvodu. Žalobca následne žalobou žiadal o. i. určiť, že pohľadávka je z hľadiska tohto právneho dôvodu opodstatnená (odôvodnená). Tým je v tomto incidenčnom konaní vymedzená prieskumná právomoc súdu, ktorého ústrednou úlohou bolo posúdiť, či sa žalobcova pohľadávka zakladá na ním opísanom právnom dôvode.
13. Žalobca sa v tejto súvislosti opieral o notársku zápisnicu z 12.11.2018, v ktorej úpadca uznal pohľadávku žalobcu na základe právneho dôvodu označeného rovnakým spôsobom, ako ho žalobca opísal v prihláške do konkurzu.
14. Zmysel uznania záväzku spočíva vo vytvorení vyvrátiteľnej domnienky, že záväzok v uznanom rozsahu trvá v čase uznania (§ 323 ods. 1 OBZ). Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia
veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku (napríklad či došlo k uzavretiu zmluvy) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.
15. Žalovaný 2 v tejto súvislosti odkázal na znenie listinného dôkazu - zmluvy o tichom spoločenstve z 07.03.2012, ktorá je základom uznanej pohľadávky a ktorú žalovaný 2 považuje za neplatnú podľa § 39 OZ. Dôvodom je, že jej zmluvné dojednania odporujú základným ustanoveniam zmluve o tichom spoločenstve upraveným v § 673 ods. 1 OBZ, pretože žalobca sa ako tichý spoločník podľa čl. III ods. 3 zmluvy nemusel nijakým spôsobom podieľať na strate spoločnosti a v prípade straty nebol povinný dopĺňať svoj vklad. Rozhodujúcim pre posúdenie úspechu obrany žalovaného 2 a žalobou uplatneného nároku je teda vyriešenie otázky platnosti zmluvy o tichom spoločenstve z 07.03.2012, z ktorej si žalobca odvodzuje právo na vrátenie svojho vkladu ako tichého spoločníka.
16. Pojmové znaky zmluvy o tichom spoločenstve upravuje § 673 ods. 1 OBZ, podľa ktorého sa týmto typom zmluvy zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Citované ustanovenie je základným ustanoveným zmluvného typu - zmluvy o tichom spoločenstve, od ktorého sa strany nemôžu odchýliť (§ 263 ods. 2 OBZ). Kogentnú povahu majú definičné ustanovenia, ktoré vymedzujú zmluvným stranám základné znaky charakterizujúce konštrukciu daného zmluvného typu. Účelom základných ustanovení nie je obmedziť zmluvnú slobodu strán, ale určiť im úplne presne hranice daného zmluvného typu, v rámci ktorého potom môžu využiť ďalšie dispozitívne ustanovenia. Je teda vždy záležitosťou zmluvných strán a ich konkrétnych potrieb, či si zvolia konštrukciu typovo upravenej zmluvy s jej presne stanovenými základnými prvkami alebo či pôjdu cestou zmluvy nepomenovanej, pokiaľ je pre nich typovo upravená zmluva príliš zväzujúca. Od základných ustanovení, ktoré definujú daný zmluvný typ, sa teda odchýliť nemožno. Pokiaľ by zmluvné strany nerešpektovali základné ustanovenia, neuzavreli by zmluvu patriacu pod zákonom upravený zmluvný typ, ale podľa toho, aká bola ich vôľa a nie je ani vylúčené, že by uzavreli nepomenovanú zmluvu.
17. Pretože zmluva o tichom spoločenstve vyžaduje písomnú formu (§ 673 ods. 2 OBZ), súd prvej inštancie, a takisto aj odvolací súd, ktorý skutkové zistenia učinené v prvoinštančnom konaní prebral bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania, mohol pri posudzovaní opodstatnenosti právneho dôvodu žalobcom prihlásenej pohľadávky vychádzať len z listinného dôkazu, ktorý niesol názov „zmluva o tichom spoločenstve“. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že žalobca s úpadcom uzatvorili zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal tichý spoločník poskytnúť vklad vo výške 200.000 €. Podľa článku III zmluvy má tichý spoločník právo na podiel na zisku podnikateľa vo výške 30 % zo zisku. Prvoinštančný súd tiež zistil, že žalobca sa s úpadcom v spornej zmluve o tichom spoločenstve dohodol, že sa nebude podieľať na strate spoločnosti a o stratu sa jeho vklad nebude znižovať (čl. III ods. 3). Otázne v prejednávanej veci teda bolo, či takto vymedzená dohoda zmluvných strán predstavuje neprípustný odklon od § 673 ods. 1 OBZ ako základného ustanovenia upravujúceho zmluvný typ zmluvy o tichom spoločenstve.
18. Účelom tichého spoločenstva je získať pasívny príjem z investovania do podnikania podnikateľa bez toho, aby sa tichý spoločník aktívne zúčastňoval na obchodných rozhodnutiach podnikateľa. Tichý spoločník investuje do podnikania svojím vkladom a práve ním sa podieľa na podnikaní podnikateľa. Cieľom podnikania je síce dosiahnuť zisk (alebo merateľný pozitívny sociálny vplyv), ale z definície podnikania, podľa ktorej tak podnikateľ robí na vlastnú zodpovednosť, je zrejmé, že jeho nevyhnutnou súčasťou je aj ochota podstúpiť riziko straty. Podnikateľ vstupuje do podnikania teda jednak s víziou, že svojou činnosťou „zarobí“, ale v každom prípade musí byť uzrozumený aj s tým, že jeho činnosť bude viesť k strate na majetkových hodnotách, ktoré do podnikania vložil. Podľa odvolacieho súdu treba preto v tomto zmysle nazerať aj na význam pojmového znaku zmluvy o tichom spoločenstve - podieľania sa na podnikaní podnikateľa. Ak má tichý spoločník vložiť do podnikania podnikateľa určitý vklad ako peniazmi oceniteľnú hodnotu, je odôvodnené predpokladať, že tak urobí nielen s cieľom dosiahnuť zisk, ale aj s vedomosťou, že podnikateľ podniká na vlastnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví v povinnosti znášať prípadné straty z nevydareného podnikania. Tichý spoločník sa preto „podieľa na podnikaní podnikateľa“ nielen vtedy, ak podnikateľ vytvorí zisk, ale aj vtedy, ak podnikateľ dosiahne stratu.
19. Povinnosť tichého spoločníka znášať straty v určitej miere sa chápe ako prirodzený prvok tichého spoločenstva (tzv. sleeping partnership alebo anonymous partnership) aj v zahraničí. Za zmienku pritom stojí česká právna úprava, ktorá na dohodu, podľa ktorej sa tichý spoločník nepodieľa na zisku alebo strate, neprihliada (§ 2751 ods. 1 českého zákona č. 89/2012 Zb. Nový občiansky zákonník). Možno tiež spomenúť, že na podobnej zásade bola postavená i predchádzajúca česká úprava. Harmonizačnou novelizáciou českého Obchodného zákonníka (zákonom č. 370/2000 Zb.) bolo s účinnosťou od 01.01.2001 do ustanovenia § 673 ods. 1 českého Obchodného zákonníka (ktorého znenie bolo dovtedy totožné so slovenským znením § 673 ods. 1 OBZ) doplnené pravidlo, že rozsah účasti tichého spoločníka na zisku a strate musí byť rovnaký. Podľa dôvodovej správy pritom išlo len o spresnenie náležitostí zmluvy o tichom spoločenstve, takže je zrejmé, že cieľom nebolo radikálne zasiahnuť do definičných znakov tejto zmluvy.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu preto dohoda, ktorou sa úplne vylučuje zodpovednosť tichého spoločníka za stratu podnikateľa, popiera podstatu „podieľania sa na podnikaní podnikateľa“. Tichý spoločník by sa takto nepodieľal na podnikaní, ale len na zisku podnikateľa, čo nie je v súlade so základným ustanovením zmluvy o tichom spoločenstve upraveným § 673 ods. 1 OBZ a ani s tým, ako sa tiché spoločenstvo chápe v obchodnom styku. Zmluvu, ktorú žalobca uzatvoril s úpadcom, teda nemožno považovať za zmluvu o tichom spoločenstve podľa citovaného ustanovenia.
21. To, že zmluvné strany neuzatvorili zmluvu o tichom spoločenstve, vyplýva aj z ďalších súvislostí. Okrem problematického čl. III ods. 3 zmluvy, ktorým sa zmluvné strany neprípustne odchýlili od základného ustanovenia pre tento typ zmluvy, zmluva obsahovala aj ďalšie ustanovenia podstatným spôsobom modifikujúce charakter zmluvného vzťahu, ktorý by bol inak príznačný pre tento zmluvný typ.
22. Okrem základného ustanovenia § 673 ods. 1 OBZ majú kogentnú povahu podľa § 263 ods. 1 OBZ aj ustanovenia § 675 (právo tichého spoločníka nahliadať do obchodných dokladov a účtovných záznamov spoločnosti) a § 676 ods. 1 a 2 OBZ (podmienky vzniku nároku tichého spoločníka na podiel na výsledku podnikania spoločnosti). Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že v zmluve o tichom spoločenstve došlo k vylúčeniu ustanovení § 677, 678 ods. 2, § 679 ods. 1 písm. c) a § 680 OBZ. S výnimkou § 677 OBZ, ktoré má podľa výslovného znenia § 263 ods. 1 OBZ dispozitívny charakter, ide všetko o ustanovenia, pri ktorých súdna prax nepripúšťa zmluvný odklon napriek tomu, že sa nedostali do výpočtu kogentných ustanovení v § 263 ods. 1 OBZ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.12.2009, sp. zn. 1 Obdo/7/2008). Vzhľadom na pojmovú charakteristiku záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o tichom spoločenstve judikatúra považuje tieto ustanovenia za kogentné. Napríklad § 680 OBZ upravuje predčasné vrátenie vkladu v rozpore s touto charakteristikou. Ani ustanovenie § 678 ods. 2 OBZ by nemalo byť v dispozícii zmluvných strán, pretože je prejavom zásady verejného poriadku a nutnej ochrany tretích osôb vo vzťahu k záväzkom tichého spoločníka. Pokiaľ sa teda zmluvné strany mienili odchýliť aj od týchto ustanovení zmluvy o tichom spoločenstve, ide o ďalší dôvod, pre ktorý je správny záver, že ich zmluvný vzťah nenapĺňa znaky zmluvy o tichom spoločenstve upravenej ustanovením § 673 ods. 1 OBZ.
23. Žalovanému 2 sa teda podarilo vyvrátiť domnienku existencie záväzku, ktorú založilo jeho uznanie úpadcom v notárskej zápisnici z 12.11.2018, pretože preukázal, že žalobcom predložená zmluva o tichom spoločenstve z 07.03.2012 nemohla predstavovať platný právny dôvod takéhoto záväzku. Ako odvolací súd vysvetlil vyššie, na účely prejednávanej veci je rozhodujúce zistenie, či žalobcom označený právny dôvod vzniku popretej pohľadávky je daný. Ak sa žalobca opieral o zmluvu o tichom spoločenstve, postačí preto konštatovanie, že k uzavretiu takéhoto zmluvného typu nedošlo. Nie je vôbec potrebné ďalej zisťovať (napríklad dokazovaním vôle zmluvných strán), či v prejednávanej veci zmluvné strany uzavreli inú, typovo upravenú zmluvu, prípadne zmluvu nepomenovanú, alebo či vôbec nejakú zmluvu uzavreli. Nech je to totiž akokoľvek, je zjavné, že žalobcom opísaný právny dôvod popretej pohľadávky nie je odôvodnený. Žalobca nepreukázal, že by medzi ním a úpadcom došlo k uzavretiu platnej zmluvy o tichom spoločenstve. V dôsledku toho potom ani peňažné prostriedky odovzdané žalobcom úpadcovi nemohli predstavovať vklad tichého spoločníka do podnikania úpadcu podľa § 673 ods. 1 OBZ. Ak neexistoval vklad, nemohlo ani vzniknúť žalobcovo právo na vrátenie vkladu. Pohľadávka prihlásená žalobcom nie je oprávnená, teda žalobca nie je na účely konkurzného konania veriteľom tejto pohľadávky.
24. Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani to, ako bola žalobcova pohľadávka posúdená v reštrukturalizačnom konaní, pretože zo žiadneho ustanovenia ZKR nevyplýva, že by takéto posúdenie bolo pre súd rozhodujúci o incidenčnej žalobe v následnom konkurznom konaní záväzné. Záväzné účinky nemá ani rozhodnutie o priznaní hlasovacích práv. Účelom tohto rozhodnutia nie je prejudikovať výsledok incidenčného konania. Práve naopak, výsledok incidenčného konania, v tomto prípade zamietnutie incidenčnej žaloby má priamy vplyv na postavenie veriteľa, ktorému boli medzičasom priznané hlasovacie práva a prejaví sa tak, že veriteľ takejto pohľadávky stráca svoje postavenie v konkurznom konaní vrátane hlasovacích práv.
25. Pokiaľ nie je daný právny dôvod vzniku pohľadávky prihlásenej v konkurze, stáva sa žaloba o určenie výšky, poradia, zabezpečenia, poradia zabezpečenia, či vymáhateľnosti popretej pohľadávky bezpredmetnou a bolo by preto nadbytočné, aby sa odvolací súd venoval posúdeniu žaloby z hľadiska týchto otázok a nadväzujúcich námietok.
26. Z vyššie uvedených úvah je zrejmé, že keď súd prvej inštancie považoval právny dôvod vzniku pohľadávky uvedený v prihláške za opodstatňujúci oprávnenosť popretej pohľadávky, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho je naplnený odvolací dôvod [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] namietaný žalovaným 2. Pretože odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti (§ 389 CSP) a neboli splnené ani podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil (§ 388 CSP) tak, že žalobu o určenie popretej pohľadávky zamietol (výrok I).
27. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP) vychádzal odvolací súd z pravidla pomeru úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 a 2 CSP). Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. O trovách prvoinštančného konania odvolací súd rozhodol opätovne, keďže rozhodnutie vo veci samej zmenil postupom podľa § 388 CSP. Žalobca so svojou žalobou neuspel, čo znamená, že procesne úspešnou bola v celom konaní strana žalovaných. Žalovaným preto odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu všetkých trov prvoinštančného i odvolacieho konania (výrok II).
28. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.