Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/199/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne N.. E. I., Y.. XX.X.XXXX, E. K. E. X, XXX XX I., právne zastúpenej Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou so sídlom Hlavná 14, 080 01 Prešov, proti žalovanému ČSOB Poisťovňa, a.s. so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 31 325 416, o zaplatenie 1.775,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 525 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 525 eur od 16.2.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,84 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa si žalobou podanou na súde dňa 16.12.2016 uplatnila proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.775,- eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 25.11.2014 utrpela pri dopravnej nehode škodu na zdraví. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla s EVČ: I.- XXXBD, ktoré viedol N. Z.. Rozsudkom OS Prešov zo dňa 19.8.2015, č.k. 6T 80/15-195, bol N. Z. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) a poškodená žalobkyňa bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Žalobkyňa obdŕžala od žalovaného výzvu na predloženie dokladov v prípade uplatnenia si nárokov škodovej udalosti. Žalobkyňa žalovanému zaslala doklady, avšak žalovaný odmietol plniť. Pri dopravnej nehode dňa 25.11.2014 bola žalobkyni spôsobená vecná škoda vo výške 250,- eur za poškodené veci: prasknuté a zlomené náramkové hodinky v hodnote 150,- eur, znečistené a roztrhané oblečenie v hodnote 100,- eur. Od 25.11.2014 do 10.12.2014 bola žalobkyňa hospitalizovaná na oddelení úrazovej chirurgie vo FNsP Prešov. Po prepustení z nemocnice vzhľadom na mnohopočetné poranenia ( žalobkyňa bola imobilná, pripútaná na lôžko, nebola schopná samostatne existovať ) bola žalobkyňa preložená do liečebného zariadenia Barlička. Za pobyt a rehabilitačnú liečbu v zariadení Barlička žalobkyňa zaplatila 1.525,- eur. V danom prípade bola škoda žalobkyni spôsobená prevádzkou motorového vozidla s EVČ: I.-XXXBD. Držiteľ predmetného motorového vozidla mal uzavreté povinné zmluvné poistenie k motorovému vozidlu u žalovaného. Zodpovednosť žalovaného za škodu je daná ust. § 427 ods. 1,2 a priamy nárok žalobkyne voči žalovanému je daný ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. Žalovaný listom zo dňa 21.11.2016 odmietol plniť nároky žalobkyne z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla I.-XXXBD, preto si žalobkyňa uplatňuje nároky voči žalovanému súdnou cestou. Nakoniec poukázala na to, že skutočnosť, že ku škode došlo počas výkonu práce, nezbavuje žalovaného zodpovednosti za túto škodu. Poukázala na rozhodnutie NS ČSSR, podľa ktorého je možná súčasná zodpovednosť podľa aj podľa (4Cz 19/78).

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania vecnej škody v sume 250,- eur, keďže žalobkyňa mohla vykonať svoje právo na náhradu

vecnej škody najneskôr dňa 26.11.2016. Žalobkyňa vykonala svoje právo na náhradu vecnej škody žalobou dňa 16.12.2016, teda po uplynutí premlčacej lehoty na uplatnenie tohto nároku. Ďalej uviedol, že žalobkyňa doručila dňa 14.11. 2016 žalovanému „Dotazník pre poškodeného (škoda na zdraví)“, ktorý vyplnila dňa 10.11.2016. V časti 3. tohto dotazníka žalobkyňa uviedla, že jej zranenie bolo uznané ako pracovný úraz a že Sociálna poisťovňa, a.s. jej už v júni 2016 poskytla náhradu škody za bolestné v sume 7.506,- eur. Taktiež žalobkyňa doručila žalovanému dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 20.05.2016, podľa ktorej C. I. Š. H., I. M.. X, I. a žalobkyňa ukončili pracovný pomer uzavretý dňa 28. 07. 1993 dňom 20. 05. 2016 „dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, a to z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz“. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola v čase dopravnej nehody zo dňa 25.11.2014, pri ktorej utrpela škodu na zdraví, zamestnankyňou, a to až do dňa 20.05.2016. Z uvedeného tiež vyplýva, že poškodenie zdravia žalobkyne bolo klasifikované ako pracovný úraz. Zamestnávateľ je zodpovedný za škodu pri pracovnom úraze, alebo v dôsledku choroby z povolania zamestnanca, ak sa svojej zodpovednosti nezbaví celkom, alebo čiastočne podľa § 196 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. V danom prípade, keďže sa jedná o pracovný úraz, bolo potrebné uplatniť si predmetný nárok voči zamestnávateľovi žalobkyne s poukazom na ustanovenie § 195 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Za pracovný úraz treba považovať aj úraz, ku ktorému došlo pre plnenie pracovných povinností zamestnanca. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, jej predpokladom nie je zavinenie, ani protiprávnosť. Na vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Ďalším predpokladom tejto zodpovednosti je, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere, alebo inom právnom pomere podľa § 214 a § 215 Zákonníka práce a k pracovnému úrazu, alebo chorobe z povolania došlo pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. To znamená, že upravuje otázku zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla pracovníkovi pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s nimi a pri odškodnení za pracovný úraz je potrebné vychádzať zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý má postavenie osobitného zákona k Zákonníku práce. V prípade uplatneného nároku v žalobe žalobkyne možno postupovať podľa zákona, č. 381/2001 Z. z. za predpokladu, že škodová udalosť vznikla nie pri plnení pracovných úloh a že zrejme nejde o uplatnenie si nárokov v dôsledku pracovného úrazu. V súlade s uvedeným je nesporné, že na uplatnenie nároku žalobkyne na vecnú škodu spôsobenú v dôsledku pracovného úrazu je pasívne legitimovaný zamestnávateľ žalobkyne v čase vzniku tohto pracovného úrazu. Ďalej uviedol, že žalobkyňa si uplatňuje úhradu spočívajúcu v zaplatených poplatkoch za poskytnuté sociálne služby a doplnkovú terapiu a aktivity v Centre sociálnych služieb Radosť Barlička 10.12.2014 do 09.02.2015 v sume 1.525,- eur. To znamená, že žalobkyňa uplatňuje v uvedenej sume náhradu nákladov spojených s liečením vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu, a to za obdobie, keď bola úrazovo poistenou zamestnankyňou. Sociálna poisťovňa pri pracovnom úraze poskytuje zamestnancom z úrazového poistenia úrazovú dávku, ktorou je okrem bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia aj náhrada nákladov spojených s liečením. Právomoc na zaplatenie náhrady za poskytnuté sociálne služby a doplnkovú terapiu a aktivity v Centre sociálnych služieb Radosť Barlička 10. 12. 2014 do 09. 02. 2015 v sume 1 525,- eur bola daná na Sociálnej poisťovni a nie na žalovanom.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že dňa 25.11.2014 nemala informáciu, na základe ktorej si mohla urobiť úsudok o osobe škodcu. Pri dopravnej nehode utrpela mnohopočetné zranenia a bola prevezená do nemocnice, kde bola dlhodobo hospitalizovaná. Žalobkyňa sa dozvedela o osobe škodcu po obdŕžaní uznesenia OR PZ odboru kriminálnej polície Prešov o začatí trestného stíhania N. Z. zo dňa 13.4.2015. Do dňa 13.4.2015 nemohla mať žiadnu vedomosť o osobe škodcu. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania poukázala na list žalovaného zo dňa 1.2.2016, ktorým žalovaný oznámil žalobkyni, že k zahájeniu likvidácie poistnej udalosti pristúpi až po predložení právoplatného rozhodnutia polície, resp. súdu s vyznačením nadobudnutia právoplatnosti. Rozhodnutie, ktorým bol N. Z. uznaný vinným, nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2015, preto tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa mohla vykonať svoje právo najneskôr dňa 26.11.2016 je účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedla, že úraz pri dopravnej nehode dňa 25.11.2014 bol klasifikovaný aj ako pracovný úraz a obdŕžala plnenie titulom bolestného od Sociálnej poisťovne. Tvrdenie žalovaného, že podľa zákona č. 381/2001 Z.z. možno postupovať len v prípadoch, keď sa nejedná o pracovný úraz, je nesprávne a nemá oporu v zákone. Plnenie, ktoré poskytla Sociálna poisťovňa žalobkyni titulom bolestného si následne uplatnila regresom voči žalovanému a to z dôvodu jeho zodpovednosti podľa zákona č. 381/2001 Z.z.

V súvislosti s uplatnenou námietkou nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného poukázala na rozhodnutie NS ČSSR 4Cz 19/78, podľa ktorého je možná súčasná zodpovednosť podľa aj podľa OZ. V uvedenom rozhodnutí je okrem iného uvedené: Sama možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody proti organizácii, v ktorej bol poškodený pracovník v pracovnom pomere, a to podľa ustanovení Zákonníka práce o odškodňovaní pracovných úrazov, nebráni tomu, aby poškodený úspešne uplatnil nárok na náhradu škody proti inému zodpovednému subjektu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, v danom prípade, teda proti žalovaným organizáciám, zodpovedným za škodu podľa ust. § 427 OZ. Poškodený pracovník žalujúcej organizácie mal možnosť voľby uplatniť svoj nárok na náhradu škody proti žalovaným organizáciám alebo proti organizácii, v ktorej bol v čase úrazu v pracovnom pomere.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi a to Rozsudkom 6T/80/2015 na č.l. 4-5, Uznesením na č.l. 5, Výzvou na predloženie dokladov na č.l. 6, Oznámením o škodovej udalosti na č.l. 7, Prepúšťacou správou na č.l. 8-9, Príjmovými pokladničnými dokladmi na č.l. 10, Vyúčtovaním úhrad na č.l. 11, Potvrdením o pobyte na č.l. 12-13, Odporom žalovaného na č.l. 27-29, Dotazníkom pre poškodeného na č.l. 30, Dohodou o skončení pracovného pomeru na č.l. 31, Vyjadrením k odporu na č.l. 34, Uznesením na č.l. 35-36, Uznesením Ústavného súdu IVUs/170/2011, Rozhodnutím 4Cz/19/1978 a zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.8.2015, č.k. 6T 80/15 - 195 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 18.10.2016, č.k. 6T/80/2015 - 206 bol N. Z., Y.. X.X.XXXX uznaný vinným, že dňa 25.11.2014 v čase o 10.00 hod. v Prešove, viedol po ulici Plzenskej v smere ku ulici Masarykovej osobné motorové vozidlo značky Š. W., EVČ: I.-XXXBD vyššou rýchlosťou ako bola dovolená, v dôsledku čoho, ako aj nepozornej jazdy, zrazil chodkyňu N.. E. I.Č.W., Y.. XX.X.XXXX, prechádzajúcu cez prechod pre chodcov z pravej strany v smere jazdy vozidla, pričom chodkyňa utrpela tržnozmliaždenú ranu v čelovej oblasti vpravo, viaceré kožné odreniny v oblasti tváre a dolnej pery, zlomeninu vonkajšej časti ľavej kľúčnej kosti, zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s minimálnym posunom úlomkov, trieštivú vnútro kĺbovú zlomeninu vnútorného kĺbového hrbolčeka pravej píšťaly s posunom úlomkov, zlomeninu oboch Šenkov vľavo, bez posunu úlomkov, kožnú odreninu pravého lakťa, kožné odreniny oboch kolien, kožné odreniny ľavého predkolenia s dobou liečenia a práceneschopnosťou 6-7 mesiacov.

6. Podľa vyúčtovania úhrad (č.l. 11) bola žalovaná v období od 10.12.2014 do 9.2.2015 v Centre sociálnych služieb Radosť Barlička. Za poskytovanie sociálnych služieb jej bola vyúčtovaná úhrada vo výške 1.525,- eur. Podľa predložených príjmových pokladničných dokladoch (č.l. 10) žalobkyňa Centru sociálnych služieb Radosť Barlička zaplatila celkovo sumu 1.525,- eur.

7. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že dňa 25.11.2014 bola zrazená motorovým vozidlom. Pri nehode bola čiastočne v bezvedomí a prebrala sa až potom čo ju osoba čo spôsobila dopravnú nehodu obrátila na chrbát. Následne bola odvezená do nemocnice. Tri dni po operáciách bola prepustená do ambulantnej liečby. Nakoľko žila sama a nemohla sa hýbať, bolo jej nájdené sociálne zariadenie barlička, v ktorom bola až do februára 2015 a následne bola v zariadení Oáza v Prešove. K výške škody uviedla, že hodinky sú značkové a pri oblečení sa jednalo sa o kvalitné veci, ktorých hodnota bola 100 eur. O tom, kto spôsobil dopravnú nehodu sa dozvedela v marci alebo začiatkom apríla 2015.

8. Uznesením OR PZ odboru kriminálnej polície Prešov zo dňa 13.4.2015 bolo začaté trestné stíhanie N. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.

9. Žalovaný listom zo dňa 21.11.2016 oznámil žalobkyni, že v súvislosti s utrpeným zraneniami pri dopravnej nehode ide o pracovný úraz, pričom Sociálna poisťovňa sa zaoberá odškodňovaním pracovných úrazov.

10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

11. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

12. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o PZP“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

14. Podľa § 15 ods. 1,2 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

15. Podľa § 106 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

16. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

20. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na náhradu škody, a preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Súd nemá dôvod neveriť, že žalobkyňa sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedala až potom čo jej bolo doručené uznesenie OR PZ odboru kriminálnej polície Prešov o začatí trestného stíhania N. Z. zo dňa 13.4.2015, keďže po nehode bola hospitalizovaná, podstúpila operácie a následne liečbu. Je preto nepravdepodobné, aby sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedela skôr. Navyše žalovaný nepreukázal, aby sa žalobkyňa o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedela skôr. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, tak ku škode došlo dňa 25.11.2014 a žaloba bola podaná dňa 16.12.2016, t.j. v 3 ročnej premlčacej dobe.

21. Následne sa súd zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného. V konaní nebolo sporné, že N. Z. mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie motorového vozidla so žalovaným. Taktiež nebolo sporné, že úraz pri dopravnej nehode dňa 25.11.2014 bol klasifikovaný aj ako pracovný úraz. Súd sa však nestotožnil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Súd je toho názoru, že žalobkyňa v danom prípade mala možnosť vybrať si zodpovednostný subjekt vo vzťahu k zamestnávateľovi, vodičovi motorového vozidla, vo vzťahu k prevádzkovateľovi motorového vozidla, resp. k poistiteľovi v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Tieto zodpovednostné subjekty majú rovnocenné postavenia a nároky na náhradu škody, ktoré spĺňajú predpoklady zodpovednosti súčasne podľa Občianskeho zákonníka aj podľa Zákonníka práce môžu byť úspešne uplatnené voči tomu zodpovednostnému subjektu, ktorého si poškodený, teda žalobkyňa, vyberie. Zodpovednosť jedného subjektu nevylučuje zodpovednosť druhého subjektu. Možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody proti zamestnávateľovi vo vzťahu, ku ktorému bola v pracovnoprávnom vzťahu podľa Zákonníka práce o odškodňovaní pracovného úrazu nebráni tomu, aby poškodený, teda žalobkyňa, si úspešne uplatnila náhradu škody proti inému zodpovednostnému subjektu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, a to aj o zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka, prípadne zákona č. 381/2001 Z. z. Nárok na náhradu škody proti zamestnávateľovi podľa ustanovení Zákonníka práce o odškodňovaní pracovných úrazov, ako aj nárok na náhradu škody z tej istej škodovej udalosti proti tomu, kto za ňu zodpovedná podľa Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu stoja popri sebe a plnením jedného zo zodpovednostných subjektov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zodpovednostnému subjektu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/25/2011). Súd teda dospel k záveru o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného.

22. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý pozostával z vecnej škody vo výške 250,- eur a nákladov za pobyt a rehabilitačnú liečbu v zariadení Barlička vo výške 1.525,- eur. Žalovaný ako poisťovateľ motorového vozidla v dôsledku prevádzky, ktorého škoda vznikla, zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená poškodenej, žalobkyni podľa § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď prevádzkovateľ vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného zodpovedá v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka neuviedol žiaden liberačný dôvod, ktorý by mal za následok zbavenie sa jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla poškodenej v súvislosti so škodovou udalosťou. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom predpokladom vzniku zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody.

23. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody spočívajúcu v náhrade nákladov žalobkyne za pobyt a rehabilitačnú liečbu v zariadení Barlička vo výške 1.525,- eur tak v tejto časti bola žaloba dôvodná. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola po prepustení do ambulantnej liečby imobilná, a preto vyhľadala liečebné zariadenie Barlička. V tomto liečebnom zariadení bola žalovaná v období od 10.12.2014 do 9.2.2015. Za poskytovanie sociálnych služieb jej bola vyúčtovaná úhrada vo výške 1.525,- eur. Podľa predložených príjmových pokladničných dokladoch žalobkyňa Centru sociálnych služieb Radosť Barlička zaplatila celkovo sumu 1.525,- eur. Žalovaný tieto skutočnosti nerozporoval.

Žalobkyni teda v súvislosti s pobytom v Centre sociálnych služieb Radosť Barlička vznikla škoda vo výške 1.525,- eur, pričom táto škodová udalosť vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla, ktoré bolo u žalovaného povinne zmluvne poistené. Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.525,- eur.

24. Vo zvyšnej časti, t.j. vo vecnej škode vo výške 250,- eur, súd žalobu posúdil ako nedôvodnú, keďže žalobkyňa v tejto časti nepreukázala vznik škody a príčinnú súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Podľa žalobkyne vecná škoda mala pozostávať z prasknutých a zlomených náramkových hodiniek v hodnote 150,- eur a znečisteného a roztrhaného oblečenia v hodnote 100,- eur. Podľa názoru súdu však žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala výšku škody, nakoľko nepredložila žiaden doklad o výške škody. Nepostačuje iba tvrdenie o tom, že sa jedná o značkové hodinky, resp. kvalitné oblečenie, pri ktorom ani nie zrejmé, o aké oblečenie sa má jednať. V danom prípade taktiež nebolo preukázané, že k zničeniu náramkových hodiniek došlo v súvislosti s dopravnou nehodou. Žalobkyňa síce tvrdila, že hodinky jej po nehode doniesol študent, avšak žiadnym spôsobom (napríklad výsluchom študenta) to nepreukázala. Súd preto žalobu v časti 250,- eur zamietol.

25. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na náhradu škody pričom žalovaný oprávnený nárok žalobkyne v časti 1.525,- eur neuhradil, a preto sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu, kedy popri nároku na zaplatenie žalovanej sumy 1.525,- eur, patrí žalobkyni aj príslušný úrok z omeškania. Tento si žalobkyňa uplatnila od nasledujúceho dňa po doručení žaloby. Preto súd rozhodol, že je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni aj príslušný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.525,- eur od 16.2.2017 do zaplatenia.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola úspešná v časti zaplatenia 1.525,- eur zo sumy 1.775,- eur, t.j. v časti 85,92% a žalovaný vo zvyšných 14,08%. Úspech žalobkyne, ktorý prevyšuje úspech žalovaného je 71,84%, a preto súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 71,84%. Súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).