Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/403/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o. , so sídlom Mlynské Nivy 14, 821 09 Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpený Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 856 584, proti žalovanej Z. H., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom obec K., XXX XX K., v konaní o zaplatenie 895,01 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 12C/11/2016 - 69 zo dňa 14. júna 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ event. „okresný súd“) zamietol žalobu žalobcu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a zo spisu vyplýva, že žalobca urobil dňa 16. februára 2016 na súd prvej inštancie podanie označené ako „Návrh na vydanie platobného rozkazu / Žaloba na zaplatenie 895,01 Eur s príslušenstvom“ (ďalej ako „podanie 1“). Súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetné podanie 1 neobsahovalo pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva a neboli k nemu pripojené ani listinné dôkazy. Prvoinštančný súd posúdil podanie ako podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania (žalobou), a preto vyzval uznesením žalobcu na odôvodnenie návrhu, pripojenie listín a doplnenie počtu rovnopisov spolu s prílohami. 1.2 Žalobca na výzvu súdu podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. marca 2016 (ďalej ako „podanie 2“) doplnil podanie 1, na základe ktorého ustálil provinštančný súd skutkový stav. Z podania 2 vyplynulo, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej ako „banka“), dňa 11. augusta 2004 Zmluvu o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorej predmetom bolo zriadenie účtu pre žalovanú, ďalej dňa 25. augusta 2004 uzatvorila žalovaná s Bankou Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty VISA electron k číslu účtu XXXXXXXXXX/ XXXX a dňa 17. decembra 2004 uzavrela žalovaná s Bankou Zmluvu o kontokorentnom úvere predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške úverového rámca 23.000,- Sk (763,46 eur). Dňa 05. októbra 2006 uzatvorila žalovaná s Bankou Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby (ďalej ako „Zmluva o balíku produktov a služieb“), na základe ktorej Banka žalovanej poskytla nasledovné bankové produkty: vedenie/zmena bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, elektronické služby k účtu a povolené prečerpanie. Zmluvou o balíku produktov a služieb bola zároveň nahradená zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu (Zmluva zo dňa 17. decembra 2004). Z dôvodu porušenia obchodných podmienok zo strany žalovanej Banka na základe listu zo dňa 13. februára 2013 označeného ako „Odstúpenie od zmluvy“

odstúpila od Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb a zároveň vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Účinky odstúpenia mali nastať dňom doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy žalovanej. Ku dňu vyhotovenia oznámenia bola výška pohľadávky Banky voči žalovanej v sume 847,22 eur. Banka listom zo dňa 01. apríla 2014 oznámila žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu (Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE zo dňa 27. marca 2014), ktorý následne listom zo dňa 01. decembra 2014 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky. 1.3 Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu. Za udalosť určujúcu začiatok plynutia premlčacej doby označil deň, v ktorý bolo oznámenie Banky od odstúpení od Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb doručené žalovanej. Žalobca doručenie predmetnej zásielky nepreukázal, prvoinštančný súd preto aplikoval na túto otázku článok 10.3 Všeobecných obchodných podmienok Banky účinných od 1. januára 2006, podľa ktorých sa považuje zásielka za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní. Na základe uvedeného vyhodnotil prvoinštnančný súd, že za predpokladu, že listina bola odoslaná na adresu žalovanej najskôr dňa 13. februára 2013 (v deň vyhotovenia listiny), bola žalovanej doručená dňa 16. februára 2013. V uvedený deň nadobudlo odstúpenie od zmluvy účinnosť a od nasledujúceho dňa (17. februára 2013) mohlo byť právo na zaplatenie peňažnej sumy z uvedenej zmluvy uplatnené na súde. 1.3.1 Súd prvej inštancie pred skúmaním premlčacej doby preveril Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb z hľadiska postavenia zmluvných strán a dospel k záveru, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou uzatvorenou podľa § 710 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde žalovaná vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a Banka ako dodávateľ - osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Nakoľko uzatvorenú Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb posúdil prvoinštančný súd ako zmluvu spotrebiteľskú, skúmanie premlčacej doby odôvodnil podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 250/2007 Z.z.“), podľa ktorého v spotrebiteľských veciach prihliadne aj bez návrhu na premlčanie nároku. Premlčaciu dobu potom v danom prípade v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posudzoval prvoinštančný súd podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb nadobudlo účinnosť dňa 16. februára 2013, právo na uplatnenie vrátenia peňažných prostriedkov z poskytnutého povoleného prečerpania na bežnom účte odporkyne sa mohlo prvý raz uplatniť dňa 17. februára 2013. Všeobecná trojročná premlčacia doba by podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 17. februára 2016. Súd prvej inštancie posúdil podanie 1 zo dňa 16. februára 2016 ako podanie, ktoré iba potenciálne mohlo byť návrhom na začatie konania (žalobou) a vyslovil, že uvedené podanie nebolo uplatnením práva žalobou na súd podľa § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (§ 131 - 135 C.s.p.), keď neobsahovalo pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, ani označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva. Z uvedeného podania nevyplývali žiadne skutočnosti umožňujúce identifikovať uplatňovanú pohľadávku, či dôvod vzniku pohľadávky. Až dňa 15. marca 2016 bolo súdu prvej inštancie doručené „Doplnenie návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12. 02. 2016“, v ktorom bolo uvedené aj opísanie rozhodujúcich skutočností, dôkazov ktorých sa žalobca dovoláva a boli k nemu tiež pripojené listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Súd prvej inštancie skonštatoval, že až podanie 2 zo dňa 15. marca 2016 bolo uplatnením nároku žalobcu voči žalovanej a až týmto dňom začalo konanie a došlo k zastaveniu plynutia príslušných hmotnoprávnych lehôt. Keďže podanie 2 bolo urobené až po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 17. februára 2016, nepriznal súd prvej inštancie právo na plnenie povinnosti žalobcovi, keď právo z uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb uplatnil na súde až dňa 15. marca 2016. Na základe uvedeného okresný súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. 1.4 Súd prvej inštancie rozhodol ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.. V konaní úspešná žalovaná nepodala návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný žalobca návrh na náhradu trov konania podal. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu včas odvolanie. Podanie odvolania odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, h/ C.s.p.). Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil charakter podania 1 zo dňa 12. februára 2016, keď vyslovil, že predmetnou žalobou nedošlo zo strany žalobcu k uplatneniu práva. Podľa názoru žalobcu bolo z petitu podania 1 zrejmé, že si uplatňoval svoje právo voči žalovanej a podaním 2 zo dňa 08. marca 2016 si neuplatňoval toto právo voči žalovanej duplicitne, ale iba doplnil pôvodné podanie. Podanie doplnil navyše v zákonom stanovenej lehote. Postup súdu prvej inštancie nemá oporu v zákonných ustanoveniach, nakoľko postup pri dopĺňaní neúplného podania je procesnoprávnym inštitútom, pričom predpokladom použitia procesnoprávnych inštitútov je nepochybne existencia konania v určitej veci. Argumentácie súdu prvej inštancie je navyše v danej otázke nekonzistentná, keďže aj podľa súdu prvej inštancie bolo podanie 1 zo dňa 12. februára 2016 potenciálnym návrhom na začatie konania. Podľa žalobcu bola teda žaloba podaná dňa 16. februára 2016 uplatnená na súde prvej inštancie riadne a včas. Na dôkaz svojho tvrdenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 16/98 zo dňa 28. januára 1999 a taktiež na ustálenú súdnu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobnej veci aká je predmetom tohto konania. V zmysle uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C. s. p.“), ktorý podľa § 470 ods. 1 C. s. p. platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti C. s. p. zostávajú podľa § 470 ods. 2 C. s. p. zachované.

5. Podľa § 379 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania okrem zákonných výnimiek. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v plnom rozsahu.

6. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 C. s. p. prejednal vec podľa ustanovení C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p.). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 391 ods. 1, 2, 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

8. Odvolací súd po preskúmaní spisu a rozhodnutia prvoinštančného súdu konštatuje, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu dôvodné. Súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti O. s. p. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. sa konanie začína na návrh. Žalobca podal návrh na začatie konania (žalobu) na súd prvej inštancie dňa 16. februára 2016. Prvoinštančný súd vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí podania, vyzval žalobcu na jeho doplnenie v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1, 2 O. s. p., čo žalobca v súdom stanovenej lehote aj vykonal. Okresný súd však zároveň skonštatoval, že podanie zo dňa 12. februára 2016 mohlo byť potenciálne návrhom na začatie konania (č. l. 74). O. s. p. na účely poučovania a procesných dôsledkov nerešpektovania poučenia rozlišoval dva základne druhy podaní, a to podanie, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania (žalobou) a podanie, ktoré takým návrhom nie je. Podanie, ktoré by mohlo byť návrhom na začatie konania, je podaním, ktorým sa začína konanie, najčastejšie je to sporové konanie, ale aj konanie v nesporových veciach. Predmetné podanie 1 teda podľa odvolacieho súdu malo účinky návrhu na začatie konania a dňom doručenia podania 1 konanie začalo. Už forma vyhotovenia podania 1 nasvedčovala, že návrh na začatie konanie je neúplný, keď za úvodnou časťou nasledoval bod VII. návrhu. Porovnaním pôvodného podania 1 a doplneného podania 2 je nepochybné, že sa nimi uplatňuje totožný nárok voči tej istej osobe. Žalobca v odvolaní správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 16/98 zo dňa 28. januára 1999, podľa ktorého sa konanie s účinkami zachovania procesných aj

hmotnoprávnych lehôt začína aj podaním návrhu na začatie konania, ktorý má nedostatky vyžadujúce ich odstránenie v zmysle ustanovenia § 43 O. s. p. S poukazom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že konanie v prejednávanej veci začalo dňom doručenia podania 1, t. j. dňa 16. februára 2016.

9. Prvoinštantčný súd správne určil deň 17. február 2013, ako deň kedy mohlo byť prvý krát zo strany žalovanej v prospech žalobcu plnené, a ktorý bol zároveň prvým dňom všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Uvedený dátum ani jedna zo sporových strán nerozporovala; z tohto dôvodu má odvolací súd za to, že takto určený začiatok plynutia premlčacej doby strany sporu uznávajú a plne rešpektujú. S poukazom na odsek 8. tohto rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že žaloba bola podaná na súd prvej inštancie pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá by uplynula až dňa 17. februára 2016. Z dôvodu, že žaloba bola podaná riadne a včas (16. februára 2016), bude úlohou súdu prvej inštancie žalobu vecne posúdiť a vo veci rozhodnúť.

10. Podľa § 396 ods. 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).