Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/5/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu K., zastúpeného D. proti žalovanému U., o zaplatenie 1.283,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. mája 2016, č.k. 6C/268/2015- 39, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 20. mája 2016, č.k. 6C/268/2015- 39 súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.283,18 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 08.09.2012 do zaplatenia, zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaný požiadal žalobcu o pôžičku v súvislosti s pokrytím svojich osobných potrieb. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že žalobca ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanému ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaný v zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba spotrebiteľ. Konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd prihliada z úradnej moci na premlčanie (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.). Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl. . Podľa zmluvy mal žalovaný úver splatiť v splátkach po 49,65 eur v počte splátok 36 mesiacov a takto mal zaplatiť celkom žalobcovi sumu 1.787,40 eur. V zmluve je uvedený len údaj o RPMN 52 %, ktorá sa rovná aj výške úrokovej sadzby 52 %, iné náklady, spojené so splatením pôžičky, sa v zmluve nenachádzajú, zmluva neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru, nie je uvedený správny údaj o výške, počte a termínoch splácania istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľský úver preto považoval za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval neplatnosť všeobecných zmluvných podmienok podľa § 39 Občianskeho zákonníka a rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojím podpisom nemá inú možnosť len podpísať súhlas s podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované len stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané. Súd prvej inštancie posudzoval nárok, vzhľadom na námietku premlčania, ako aj v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa i z pohľadu, či právo nie je premlčané. Dospel k záveru, že jednotlivé mesačné splátky úveru sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej doby od splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním žaloby, t. j. splatné ku dňu 11.08.2012, a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný uhrádzal splátky za apríl 2012. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá pritom na marec 2015. Vzhľadom na dátum podania žaloby 11.08.2015 do úvahy prichádzajú len nepremlčané splátky splatné ku dňu 18.08.2012 do konečnej splatnosti do marca 2015, pretože všetky ostatné sa premlčali v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka uplynutím

dohodnutej lehoty splatnosti vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z 28.08.2012 (správne 24.08.2012 - pozn. odvolacieho súdu), kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní so splátkou od 20.05.2012, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t. j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou v máji 2012 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením žalovanému (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Trojročná premlčacia doba, v dôsledku zosplatnenia, preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula 20.05.2012, a pokiaľ žalobca podal žalobu 11.08.2015, je zrejmé, že ju podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až potom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že jeho žalobe vyhovie, resp. rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka je podľa neho nesporné, že pri plnení v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ svoje oprávnenie nevyužije, plynie premlčacia doba pre každú splátku samostatne. Ak však dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku, veriteľovi opätovne vzniká právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, pričom ak toto právo využije, tak premlčacia doba všetkých splátok do budúcna začne plynúť od splatnosti tejto ďalšej nesplnenej splátky. Svoje právo zosplatniť pohľadávku využil listom zo dňa 24.08.2012. Teda aj v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa premlčacej doby, by začala plynúť premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka od 08.09.2012 (t. j. po uplynutí lehoty uvedenej v liste), pričom pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by plynula samotná trojročná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti (pre každú samostatne). Ďalej uviedol, že v zmysle záverov súdu prvej inštancie veriteľ mohol uplatniť svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšej splátky. Avšak pri rešpektovaní § 53 ods. 9 nemohol účinne zosplatniť svoj úver, nakoľko toto právo zaniklo splatnosťou najbližšej splátky. Preto nemohlo dôjsť k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, žalovaný nestratil výhodu splátok a premlčacia doba splátok plynula odo dňa zročnosti jednotlivých splátok.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Po vyhlásení napadnutého rozsudku dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1 určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť z týchto dôvodov:

6. Odvolací súd preskúmaval vec z hľadiska námietky odvolateľa, že právnym úkonom zo dňa 24.08.2012 nedošlo k predčasnému zosplatneniu dlhu z úveru podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka.

7. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z 28.08.2012, správne malo byť listom z 24.08.2012. Uvedenej konštatácii súdu však nepredchádza zisťovanie a posúdenie, či tento úkon veriteľa je v súlade s právom,

a teda účinný. Súd prvej inštancie neskúmal, či boli splnené zákonné predpoklady na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 a podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, najmä, či existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia podľa § 565.

8. Konštatovanie súdu prvej inštancie o mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka je mätúce, pretože v predchádzajúcom odseku odôvodnenia dospel k záveru o neplatnosti Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré majú byť súčasťou zmluvy medzi veriteľom a žalovaným (mali by teda obsahovať aj dohodu o tzv. zosplatnení), podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu vopred naformulovaných zmluvných podmienok a núteného vyhlásenia dlžníka o súhlase.

9. Súd prvej inštancie neskúmal predpoklady platného zosplatnenia ani podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565 vykonané vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní.

10. Záver o platnom vyhlásení predčasnej zročnosti celého dlhu má význam pre posudzovanie premlčania nároku. V prípade, ak tzv. „zosplatenie“ nebolo platné, nebolo by možné nárok posudzovať podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ako vykonal súd prvej inštancie. Ak nebolo v zmluve dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (strata výhody splátok), je potrebné posudzovať zánik nároku v dôsledku premlčania pri každej splátke jednotlivo.

11. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol, je z vyššie uvedených dôvodov nesprávne (predčasné), bolo potrebné toto podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 .

12. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa existenciou a platnosťou dohody o tzv. zosplatnení a v závislosti od zistení skúmať prípadne dodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zo strany právneho predchodcu žalobcu.

13. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne podľa § 396 ods. 3 o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .