Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (27)Rozsudok_6Co-187-2016.pdf
PDF · 120.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/187/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 285, právne zastúpenej JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, AK Košice, Kováčska 20, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobkyne aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 19C/213/2008-335 zo dňa 12.04.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 19C/213/2008-342 zo dňa 29.04.2016, jednomyseľne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 19C/213/2008-335 zo dňa 12.04.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 19C/213/2008-342 zo dňa 29.04.2016 v jeho vyhovujúcej časti.
Mení rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 19C/213/2008-335 zo dňa 12.04.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 19C/213/2008-342 zo dňa 29.04.2016 v jeho zamietavej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ešte v sume 13.006,71 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.006,71 eur od 09.07.2008 do zaplatenia a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ešte v sume 5.192,26 eur.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni bolestné v sume 2.780,65 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 09.07.2008 do zaplatenia, sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 18.958,04 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 09.07.2008 do zaplatenia a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 31.866,43 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení uviedol, že náhradu za bolestné bolo možné ustáliť už v roku 2007 vzhľadom na ukončenie poslednej hospitalizácie žalobkyne dňom 18.10.2007. Pri náhrade bolestného sa malo vychádzať z hodnoty 375,22 Sk za jeden bod. Vychádzajúc z uvedeného pri hodnotení v počte 805 bodov potom náhrada za bolestné predstavuje sumu 302.052,10 Sk a po zaokrúhlení sumu 302.060,- Sk. Nakoľko žalovaná uhradila žalobkyni z titulu bolestného sumu 268.290,- Sk, žalobkyňa má ešte nárok na doplatenie rozdielu v sume 33.770,- Sk, t. j. v sume 1.120,95 eur. V zmysle vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa má nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené počtom 6807,50 bodov. Pri hodnote jedného bodu vo výške 402,92 Sk (platnej na rok 2008, kedy bol ustálený zdravotný stav žalobkyne z hľadiska možnosti posúdenia sťaženia spoločenského
uplatnenia), predstavuje náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 2.742.877,90 Sk a po zaokrúhlení sumu 2.742.880,- Sk. Keďže žalovaná z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia už žalobkyni vyplatila sumu 2.171.750,- Sk, žalobkyňa má nárok na vyplatenie sumy 571.130,- Sk, t. j. 18.958,04 eur. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že žalobkyňa má nárok aj na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri posudzovaní výšky zvýšenia tejto náhrady vychádzal z konkrétnych obmedzení, ktoré žalobkyňa má v pracovnom, spoločenskom, ale aj bežnom živote. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa má ochrnuté všetky končatiny a je v celom rozsahu odkázaná na starostlivosť inej osoby, a to aj pri takých základných úkonoch ako je stravovanie, obliekanie, osobná hygiena a tiež potrebuje pomoc pri polohovaní a pohybovať sa môže iba pomocou vozíka, aj to za pomoci ďalšej osoby, súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňou požadované zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 35 % je primerané obmedzeniam, ktoré žalobkyňa má v bežnom živote. Vzhľadom na uvedené žalobkyni vznikol nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 31.866,43 eur (960.008,- Sk), ktorý zatiaľ žalovaná neplnila ani čiastočne. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie priznal žalobkyni z titulu bolestného sumu 1120,94 eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 18.958,04 eur a z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 31.866,43 eur. Žalobkyňa si z nárokov z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne, ktoré jej zo strany súdu prvej inštancie boli priznané odo dňa 09.07.2008. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“).
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, a to proti druhému výroku. Žalobkyňa nesúhlasila s právnym posúdením zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia len o 75 %. Posúdenie dôvodov pre aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 4 zákon č. 437/2004 Z. z. je podľa žalobkyne otázkou právnou, a nie otázkou odbornou medicínskou. Pri aplikácií citovaného rozhodnutia je potrebné prihliadať aj na vek poškodeného a na jeho možnosti uplatnenia sa v rôznych oblastiach života, ktoré v tomto veku mal, a ktoré už v ďalšom priebehu života nebude môcť využiť, resp. ich bude môcť využiť len v značne obmedzenej miere. Zvýšenie či nezvýšenie bodového hodnotenia zo strany posudzujúceho lekára musí byť podrobené kontrole právneho posúdenia zo strany konajúceho súdu. Žalobkyňa namietala, že považuje za spravodlivé, aby sa do úvahy bralo zvýšenie bodového hodnotenia, ktoré je svojim rozsahom najpriaznivejšie pre poškodeného. Po zohľadnení plnenia žalovanej a vyššie uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie žalobkyni priznať náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 962.970,- Sk, teda 31.964,75 eur. Odvolacím petitom preto žalobkyňa žiadala priznať ešte náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 13.006,71 eur spolu s prísl. Z nesprávne stanovenej náhrady súd prvej inštancie určil nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 35 %. Poukázal na skutočnosť, že aj keď žalobkyňa vychádzala z navýšenia náhrady v rozsahu 35 %, súd bol čo sa týka výšky uplatňovaného nároku viazaný nie samotným percentom zvýšenia uvedeným v žalobe, ale sumou, ktorú si žalobkyňa uplatňovala v žalobnom návrhu, t. j. 1.116.430,- Sk. Nakoľko žalobkyňou uplatnená suma zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vzhľadom na zistené mimoriadne okolnosti prípadu sumou plne primeranou, žalobkyňa si v odvolacom návrhu uplatnila ešte priznanie sumy mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.192,26 Eur.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaná, a to proti časti výroku I. rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni 8,5 % ročný úrok z omeškania od 09.07.2008 do zaplatenia, z priznanej sumy bolestného 1.120,95 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 18.958,04 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 09.07.2008 do zaplatenia, zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 31.866,43 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Namietal, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, v rozpore so závermi dvoch vyššie uvádzaných znaleckých posudkoch, nakoniec priznal žalobkyni odškodnenie za položku č. XXX - poúrazová kvadruplégia. Podľa žalovaného je jedine postup Z.. N. v tomto prípade správny a v súlade s princípom právnej istoty, ktorá navrhla hodnotenie položky č. XXX - poúrazová kvadruparéza na jej hornej hranici 1.300 bodov, so zvýšením na dvojnásobok, t. j. 2600 bodov. Značnú neistotu v právnych vzťahoch by spôsobilo, keby posudzujúci lekári (resp. sudcovia) pod rôznymi zámienkami od prípadu k prípadu v podstate sami priamo menili kogentné ustanovenia prílohy zákona, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. Nakoľko je u žalobkyne jednoznačne určená diagnóza ťažkej kvadruparézy, nie je možné sa odchýliť od bodového hodnotenia položky č. XXX - poúrazová kvadruparéza. Žalovaný namietal aj priznané položky č. XXX a XXX za inkontinenciu moču a stolice a neschopnosť žiť pohlavným životom prítomným u žalobkyne. Tieto následky sú vyvolané poškodením
jedného orgánu - miechy. Sprievodným znakom poúrazovej kvadruparézy často bývajú aj ťažkosti s udržaním moču a stolice, ktoré sú hodnotené v položkách č. XXX a XXX. Tieto položky podľa žalovaného možno hodnotiť osobitne len pri poranení príslušných orgánov (močových, zažívacích), pričom má za nesporné, že u žalobkyne k poškodeniu týchto orgánov nedošlo. Žalovaný tiež namietal, že nie je spravodlivo možné požadovať od neho zaplatenia úrokov z omeškania z teraz priznaných nárokov bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia už od 09.07.2008 do zaplatenia, keďže samotné strany sporu ako aj konajúci súd sa o oprávnenej výške nárokov dozvedeli až v súčasnej dobe, z rozhodnutia konajúceho súdu vo veci samej. Žalovaný nemôže byť v omeškaní, keď ešte ani nevie koľko a čo je povinný plniť, nakoľko toto sa dozvie až doručením právoplatného rozhodnutia súdu. Priznanie zvýšeného sťaženia spoločenského uplatnenia nie je podľa žalovaného dôvodné, nakoľko už došlo k zvýšeniu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia o75 %, pričom súd prvej inštancie toto zvýšenie akceptoval. Takýmto postupom teda došlo k duplicitnému zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a nárok žalobkyne zamietnuť ako nedôvodný a priznať žalovanému náhradu trov konania.
5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá nesúhlasila s argumentáciou žalobkyne, že je dôvodné jej priznať maximálnu možnú mieru zvýšenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Priznanú sumu za mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje žalovaná za správnu, neporušujúcu žiadne procesné zásady týkajúce sa rozhodovania o danom nároku a závisí výlučne na právnej úvahe súdu. Navrhol odvolanie žalobkyne zamietnuť ako nedôvodné.
6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že sťaženie spoločenského uplatnenia nie je súhrn konkrétnych diagnóz trvalých zdravotných postihnutí poškodeného, ale je to súhrn všetkých obmedzení a strát v živote v celej jeho šírke a vo všetkých jeho sférach, ktoré má poškodený práve v dôsledku trvalých poškodení zdravia. Pri aplikácií bodového systému pri stanovení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je možné obchádzať reálny zmysel náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorým je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, odškodnenie ani nie tak samotných trvalých poškodení zdravia, ale odškodnenie ich dôsledkov pre riadny život poškodenej osoby. Žalobkyňa síce z prísne medicínskeho hľadiska nemá končatiny úplne ochrnuté, ale v praktickej rovine ich nemôže používať na žiadne činnosti a zachovaná úplne minimálna citlivosť končatín nemá z hľadiska uplatnenia žalobkyne v živote absolútne žiaden význam. Z hľadiska zachovania funkcie končatín je žalobkyňa na úrovni osoby postihnutej kvadruplégiou. Sama znalecká organizácia v znaleckom posudku uviedla, že žalobkyňa má ťažkú kvadruparézu blízku kvadruplégií. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdeniami žalovanej, že sa jedná o duplicitné zvyšovanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z tých istých dôvodov, nakoľko v prípade aplikácie § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. je táto súčasťou stanovenia riadneho bodového hodnotenia, nie zvyšovania náhrady.
7. Súd prvej inštancie (okresný súd) rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016).
8. Odvolací súd postupoval a vec posudzoval podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené a odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. Predmetom odvolacieho konania tak ako ho vymedzili strany sporu je výrok o zmietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (výrok II.) a vyhovujúci výrok týkajúci sa priznania sumy za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 18.958,04 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 09.07.2008 do zaplatenia a sumy za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 31.866,43 eur (výrok I.)
12. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 10.692,09 eur z titulu bolestného, sumy 33.793,06 eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, všetko s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 30.06.2008 do zaplatenia a zaplatenia sumy 37.058,69 eur z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
13. Žalobkyňa utrpela ťažkú ujmu na zdraví pri dopravnej nehode vo veku 38 rokov, v dôsledku ktorej sa stala úplne nesebestačnou, odkázanou na pomoc druhých a je na trvalo vylúčená z plnohodnotného osobného a spoločenského života, nakoľko trpí ťažkou kvadruparézou blížiacou sa kvadruplégií.
14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla.
16. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
17. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša škodu sám.
18. Odvolací súd má za to, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodenému zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla, a to bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť). (Porovnaj sp. zn. 3Co 52/2012 zo dňa 07.11.2012 a sp. zn. 3Co 241/2013 zo dňa 02.04.2014). Táto zodpovednosť však neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Pre záver, či je prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedný za škodu je rozhodujúce, či škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a či bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla. Osobitná povaha prevádzky motorového vozidla je charakterizovaná rôznymi okolnosťami, ako je napr. rýchlosť, vybavenie technického zariadenia, konštrukcia a pod.
19. Odvolací súd pripomína, že vzhľadom na špecifičnosť prevádzky dopravných prostriedkov, ktorá sa pre svoju značnú rizikovosť stáva zdrojom zvýšeného nebezpečenstva pre zdravie a životy občanov a majetok spoločnosti i jednotlivca, je zodpovednosť za túto škodu v Občianskom zákonníku upravená osobitne na objektívnom princípe bez zreteľa na zavinenie. Táto úprava zodpovednosti umožňuje oveľa širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady tejto škody. Je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa občiansko-právna zodpovednosť za škodu zakladá zásadne na zodpovednosti za zavinenie. Postavenie poškodeného pri uplatňovanom nároku je podstatne uľahčené; nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku.
20. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov zachováva (najmä vzhľadom na zabezpečenie intenzívnej ochrany poškodených) zásadu, že zodpovednosť prevádzkovateľa dopravných prostriedkov vzniká bez zreteľa na zavinenie. Ak sa na vzniku škody podieľalo aj konanie samotného poškodeného, je potrebné použiť ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka. Pre záver o zodpovednosti na strane poškodeného musia byť rovnako splnené všetky základné predpoklady zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka) a to protiprávne konanie,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie sa predpokladá. Zodpovednosť škodcu je potom obmedzená v rozsahu, v akom rozsahu vznikla škoda, tiež následkom protiprávneho úkonu poškodeného.
21. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni sumu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 18.95804 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 09.07.2008. Proti tejto časti výroku sa odvolala žalobkyňa aj žalovaný. Žalobkyňa navrhla, aby jej odvolací súd priznal ešte náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 13.006,71 eur spolu s príslušenstvom. Žalovaný navrhol tento návrh žalobkyne zamietnuť ako nedôvodný.
22. Odvolací súd pri posudzovaní nároku žalobkyne za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, najmä zo znaleckých posudkov a výpovedi svedkov na jednotlivých pojednávaniach.
23. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.
24. Odvolací súd má za to, že sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné posudzovať komplexne, so zreteľom na všetky dôsledky, ktoré vyplývajú z poškodenia na zdraví danej osoby. Je potrebné zohľadnil nielen vek osoby, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, ale aj dopad poškodenia na celý jej život - súkromný, pracovný, spoločenský. Nielen znalec, ale aj súd by mal zobrať na zreteľ aj možnosti uplatnenia osoby poškodenej na zdraví pred úrazom a po ňom, samozrejme aj s ohľadom na vek danej osoby. Uvedený záver potvrdzuje aj znenie ust. § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.
25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
26. Sťaženie spoločenského uplatnenia nepredstavuje len súhrn konkrétnych diagnóz trvalých zdravotných postihnutí poškodenej osoby, ale súhrn všetkých obmedzení a strát v živote v celej jeho šírke a vo všetkých jeho sférach, ktoré má poškodená osoba práve v dôsledku trvalého poškodenia zdravia.
27. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa v dôsledku úrazu trpí ťažkou kvadruparézou. Podľa odvolacieho súdu je však potrebné zohľadniť aj reálny dopad zdravotného stavu žalobkyne na jej ďalší život.
28. U žalobkyne bola zo striktne medicínskeho hľadiska diagnostikovaná poúrazová kvadruparéza, keďže znaleckým dokazovaním bolo preukázaná čiastočná hybnosť horných aj dolných končatín. Odvolací súd má za to, že je pri posudzovaní sťaženia spoločenského uplatnenia potrebné zohľadniť aj faktický stav žalobkyne. V prípade žalobkyne síce bola preukázaná čiastočná hybnosť horných aj dolných končatín, no je potrebné si uvedomiť, že stav žalobkyne je z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia veľmi podobný stavu úplného ochrnutia horných aj dolných končatín. Uvedené vyplynulo aj z vykonaného znaleckého dokazovania.
29. Pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia je navyše potrebné zohľadniť aj ďalšie skutočnosti ako napr. samoobslužnosť postihnutej osoby a celkový manažment zdravotného stavu a v neposlednom rade aj konkrétnu situáciu zdravotnej starostlivosti o postihnutú osobu.
30. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom znaleckej organizácie, ktorá vo svojom posudku uviedla, že hodnotenie podľa položky č. XXX nie je adekvátne následkom žalobkyne, pretože tieto následky sú rovnaké ako pri poúrazovej kvadruplégií. Citlivosť bez schopnosti pohybu sa rovná z hľadiska spoločenského uplatnenia žiadnej citlivosti.
31. V priebehu konania bolo vypracovaných viacero znaleckých posudkov i kontrolný znalecký posudok. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade odlišných záverov vyplývajúcich zo znaleckých posudkov,
by konajúci súd, v otázke ne/zvýšenia bodového hodnotenia zo strany posudzujúceho lekára, mal tieto podrobiť aj kontrole právneho posúdenia.
32. Je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela také poškodenie zdravia, ktoré zmenilo celý jej doterajší život, a to tak, že je v každom ohľade odkázaná na pomoc ďalšej osoby. Z manželky a matky S., ktorá zabezpečovala celú starostlivosť o rodinu a domácnosť sa vo veku 38 rokov stal ležiaci pacient s ochrnutím v tak závažnom rozsahu, že je odkázaná výhradne na pomoc druhých aj pri tých najzákladnejších ľudských potrebách ako napr. jedenie, osobná hygiena a podobne. Ochrnutie končatín žalobkyne je tak závažné, že aj keď žalobkyňa netrpí úplnou obrnou horných a dolných končatín, nemôže ich používať na žiadne činnosti, dokonca nie je sama schopná ovládať ani elektrický invalidný vozík, a teda aj v tomto smere je odkázaná na pomoc inej osoby.
33. S ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa stratila všetky možnosti svojho uplatnenia v každej jednej oblasti svojho života a s ohľadom na degradáciu kvality života žalobkyne v maximálnej možnej miere odvolací súd dospel k záveru, že zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne o 100 % v zmysle ust. § 10 ods. zákona č. 437/2004 Z. z. je plne dôvodné. Odvolací súd vychádzal z posúdenia reálnych dôsledkov poškodenia zdravia žalobkyne v jej reálnom živote a dopadu uvedeného na jej najbližšie okolie.
34. Subsumáciu položiek hodnotiacich únik moču a stolice, neschopnosť žiť pohlavným životom a obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice pod položku hodnotiacu poúrazovú kvadruparézu, príp. kvadruplégiu, tak ako to uvádzal žalovaný, by podľa odvolacieho súdu odporovalo ustanoveniu § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Zmieňované postihnutia majú rôzne prejavy a vplyv na kvalitu života poškodenej osoby a v prípade osvojenia si vyššie uvedeného, by sa pri hodnotení poškodenia zdravia danej osoby na takéto závažné zdravotné následky ako únik moču, stolice a iné, vôbec neprihliadalo.
35. Táto skutočnosť sa prejavila aj v prípade žalobkyne, kedy lekár Z.. C. X. vo svojom posudku zo dňa 12.2.2008 považoval za plne dôvodné maximálne zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. a obdobným spôsobom uvažovala aj znalkyňa Z.. T. N.. Títo lekári v prípade žalobkyne nepochybne zistili dôvody, pre ktoré bolo dôvodné zvýšiť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v maximálnej možnej miere na dvojnásobok. Znalecká organizácia naproti tomu považovala za dôvodné zvýšenie bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia len o 75 %. 36. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobkyňou v tom, že v prípade, keď dôjde k nesúladu pri hodnotení možného rozsahu zvýšenia bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a to v dôsledku do značnej miery individuálneho prístupu jednotlivých lekárov vykonávajúcich bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia toho istého prípadu, sa javí ako spravodlivé, aby sa do úvahy bralo zvýšenie bodového hodnotenia, ktoré je svojim rozsahom najpriaznivejšie pre poškodeného, v danom prípade pre žalobkyňu. Takýto postup je dôvodný v prípade žalobkyne o to viac, že jej život sa v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode zredukoval skutočne len na takmer nehybný pobyt na lôžku a teda je zrejmé, že žalobkyňa stratila úplne všetky možnosti svojho uplatnenia prakticky na vrchole svojho produktívneho veku. Táto skutočnosť jednoznačne svedčí skôr v prospech posúdenia zvýšenia bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. na dvojnásobok, ako to navrhli Z.. C. X. a Z.. T. N. vo svojich bodových hodnoteniach. 37. Na základe vyššie uvedených dôvodov a právnych predpisov mal preto súd správne ustáliť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na celkový počet 7 780 bodov (položka 307 za 2 600 bodov, položka 256 za 200 bodov, položka 304a za 190 bodov, položka 314 za 900 bodov, to všetko zvýšené na dvojnásobok v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.), čomu by zodpovedala náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia po zaokrúhlení na celých desať korún nahor v sume 3 134 720,00 Sk (7 780 bodov x 402,92 Sk/bod). Po zohľadnení plnenia žalovanej v sume 2 171750,00 Sk mal teda okresný súd priznať žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 962 970,00 Sk, čo predstavuje 31 964,75 EUR. uplatnenia v sume 13 006,71 EUR spolu s príslušenstvom. 38. V dôsledku uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 19C/213/2008-335 zo dňa 12.04.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 19C/213/2008-342 zo dňa 29.04.2016 v jeho zamietavej časti tak, že žalobkyni priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ešte aj v sume 13.006,71 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.006,71 eur od 09.07.2008 do zaplatenia.
39. Vo vzťahu k úrokom z omeškania, ktoré v odvolaní namietal žalovaný, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Žalovaná neposkytla žalobkyni náhradu škody riadne a včas, a teda nepostupovala v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. Žalobkyňa si u žalovanej uplatnila svoje nároky, ktoré podložila lekárskymi správami a posudkami. Žalovaná však uplatnenú náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia krátila len na základe svojho vlastného hodnotenia predložených posudkov. V zmysle ust. § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. mala žalovaná v prípade pochybnosti o správnosti predloženého lekárskeho posudku požiadať o vydanie znaleckého posudku, čo však žalovaná nespravila, a tým porušila povinnosť, ktorá jej vyplýva priamo z dikcie zákona. Odvolací súd považuje za plne dôvodné, aby v takomto prípade žalovaná znášala dôsledky svojho omeškania s plnením náhrady.
40. Žalovaný v odvolaní namietal aj súdom prvej inštancie uloženú povinnosť zaplatiť žalobkyni zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 31.866,43 eur. Žalobkyňa namietala zamietnutie žaloby o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 5.192,26 eur, ktorá jej bola súdom prvej inštancie zamietnutá.
41. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného, že v prípade zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne by došlo k duplicitnému zvyšovaniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré už zohľadnil pri zvyšovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Takéto závery v žiadnom prípade nemožno považovať za správne.
42. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
43. Kým v prípade aplikácie ust. § 10 ods. 4 citovaného zákona je primerané zvýšenie bodového hodnotenia, s ohľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, súčasťou stanovenia riadneho bodového hodnotenia, v prípade aplikácie ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. sa jedná o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
44. Odvolací súd má za preukázané, že žalobkyňa trpí v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré nastalo pri dopravnej nehode, vážnymi nevyliečiteľnými poúrazovými následkami, ktoré sú trvalé a nemenné. Tieto následky majú nesmierne závažný vplyv na celý jej život a život jej okolia, nakoľko je žalobkyňa odkázaná na nepretržitú, 24-hodinovú starostlivosť druhých osôb. Žalobkyňa stratila akúkoľvek možnosť aktívne sa zapojiť do bežného života, no predovšetkým do života svojej rodiny - manžela a svojich piatich detí. Degradácia kvality života žalobkyne tak nastala nielen vo vzťahu k samotnej žalobkyni, ale aj vo vzťahu k najbližším členom rodiny žalobkyne, ktorými sú predovšetkým jej manžel a deti.
45. Odvolací súd akceptuje argumenty žalobkyne, že po celý zvyšok svojho života bude odkázaná na úplne pasívny pobyt na lôžku bez akejkoľvek možnosti pohybu. Vo všetkých pre zdravého človeka bežných či samozrejmých činnostiach vyžadujúcich si akýkoľvek pohyb ktoroukoľvek časťou tela bude doživotne odkázaná na pomoc druhých osôb. Aj tento jej pasívny stav po dopravnej nehode je ešte umocnený závažnými poruchami, ako je inkontinencia moču a stolice ktoré musia pôsobiť na žalobkyňu ako ženu zvlášť ponižujúco. Všetky tieto mimoriadne závažné okolnosti žalobkyňu nepochybne diskvalifikujú a úplne znemožňujú uplatnenie žalobkyne predovšetkým v jej rodinnom živote. Žalobkyňa má úplne znemožnené vykonávanie funkcií, ktoré jej vyplývali z jej postavenia ako matky piatich detí a manželky. Všetky činnosti, ktoré žalobkyňa mimoriadne rada vykonávala pri starostlivosti o svoju rodinu, deti, manžela, či domácnosť, po úraze nemôže vôbec vykonávať. Práve starostlivosť o rodinu a domácnosť má v komunite, v ktorej žalobkyňa žije, mimoriadne postavenie a predstavuje prioritnú úlohu ženy a matky. Práve z uvedených dôvodov došlo u žalobkyni po úraze v rámci jej spoločenských vzťahov k úplnej degradácii jej spoločenského postavenia, nakoľko nie je schopná, a to ani v akejkoľvek minimálnej miere napĺňať tieto prioritné úlohy. Žalobkyňa už nikdy nebude schopná objať svoje deti a prejaviť tak svoje materinské cítenie. Je vyradená z plnohodnotného prežívania partnerského života a to v absolútne podstatnej miere, vrátane jeho sexuálnej stránky. Vzhľadom na úplné obmedzenie mobility žalobkyne došlo k pretrhnutiu mnohých sociálnych kontaktov žalobkyne so širšou rodinou či priateľmi a známymi. Dôsledky zdravotného postihnutia sa naplno prejavili aj v duševnom zdraví žalobkyne, nakoľko táto si plne uvedomuje bezútešnosť svojho stavu, jeho trvalosť
a nezvratnosť. V dôsledku toho ju zaplavujú pocity beznádeje a frustrácie, s ktorými sa musí okrem svojho fyziologického postihnutia veľmi ťažko vyrovnávať. 46. Všetky uvedené skutočnosti predstavujú mimoriadne zásadnú zmenu kvality života žalobkyne a jeho prežívania a práve s prihliadnutím na tieto mimoriadne okolnosti prípadu je požadovaná suma zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú žalobkyňa v žalobe požadovala, plne primeranou.
47. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 19C/213/2008-335 zo dňa 12.04.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 19C/213/2008-342 zo dňa 29.04.2016 v jeho zamietavej časti tak, že žalobkyni priznal zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ešte v sume 5.192,26 eur.
48. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti s osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
49. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
50. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
51. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).