Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/168/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne M. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XX, S., zastúpenej JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátkou so sídlom Hlavná 137, Prešov, proti žalovaným v 1. rade Z. E., H.. XX. XX. XXXX, C. L. XX, Z., v 2. rade B. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. X, S., právne zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Ul. 1 mája 113/19, Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2016 a písomne doplnenou 04. 05. 2017, sa žalobkyňa domáhala určenia, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade ako darkyňou a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., ako ostatné plochy o výmere 55 m2, parcela registra KN-E č. 7/506, v podiele 1/4-iny a na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., ako zastavané plochy a nádvoria o nerevme 132 m2, parcela registra KN-E č. 8/501, v podiele 1/2-ice, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený pod č. V 1815/2014 dňa 11. 06. 2014, je neplatná. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, o ktoré dlhodobo prejavovala záujem a preto sa so žalovanou v 1. rade pokúšala dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čím by žalobkyňa získala nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Napriek tomu, že žalovaná v 1. rade mala o tomto záujme vedomosť, darovacou zmluvou previedla spoluvlastnícky podiel na žalovanú v 2. rade. Predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne vo vlastníctve rodiny R., predkov manžela žalobkyne. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícke podiely na základe darovacej zmluvy od svojho manžela T. R. a žalovaná v 1. rade darovacou zmluvou od svojej matky Z. T., rod. R., sestry T. R.. Žalovaná v 2. rade je dcérou žalobkyne z predošlého vzťahu, nikdy nebola osvojená T. R., aj keď jej bolo zmenené rodné priezvisko na R., čiže k rodine R. nemá žiadnu pokrvnú väzbu. Vzťah medzí žalovanými sa preto nezakladá na pokrvnom zväzku a zároveň má žalobkyňa za to, že medzi nimi nie je taká citová väzba, ktorá by zakladala vzťah blízkych osôb. Žalovaná v 1. rade od narodenia bývala v Bratislave a žalovaná v 2. rade v Prešove, pričom sa stretávali len raz do roka. K uzavretiu darovacej zmluvy teda došlo účelovo a formálne, v skutočnosti nešlo o žiadny bezodplatný prevod nehnuteľnosti medzi blízkymi osobami. Nakoľko došlo úmyselným opomenutím žalobkyne pri prevode predmetných spoluvlastníckych podielov k porušeniu zákonného predkupného práva žalobkyne, žiadala súd o určenie neplatnosti tejto zmluvy.

2. Žalovaná v 2. rade so žalobou svojej matky nesúhlasila. Jej vzťah so sesternicou, žalovanou v 1. rade, je od detstva veľmi blízky a žalovaná ho považuje za viac ako príbuzenský. So sesternicou a jej

rodinou majú aj vďaka ich deťom veľmi blízky vzťah a dodnes ho udržiavajú a to nie len telefonicky, ale aj osobnými stretnutiami na Liptove alebo v Bratislave. O tom, že nebola osvojená otcom T. R., sa žalovaná v 2. rade dozvedela až z tejto žaloby. V rodine mali ústnu dohodu, že brat žalovanej, T. R. Z.,. nadobudne štvorizbový byt v Prešove a ona získa všetky spoluvlastnícke podiely v obci Bobrovník, vrátane tých sporných. Táto dohoda sa ale naplnila len z polovice, nakoľko brat získal byt, avšak žalovaná v 2. rade si musí svoje podiely kupovať od matky, resp. jej ich daruje jej sesternica. Poukázala na to, že na parcele registra KN-E č. 8/501 sa nachádza príslušenstvo k rodinnému domu súpisné č. XX, ktorého je ona výlučnou vlastníčkou. Výlučné vlastníctvo nadobudla právoplatným skončením konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/101/2006, predmetom ktorého bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva , v ktorom sa súdila so svojou mamou. Matka jej znemožňuje užívanie tohto domu aj tým, že podala žiadosť o prerušenie dodávky vody aj elektriny. Žalobu zo strany jej matky považuje teda za pomstu.

3. Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že jej starým rodičom B. a A. R. bola daná do opatery trojročná B., žalovaná v 2. rade, o ktorú sa starali ako o vlastnú vnučku, nikdy nežiadali finančné ani iné vyrovnanie za opateru a nikdy nedali najavo, že sa starajú o cudzie dieťa. Počas tohto obdobia sa so žalovanou v 2. rade zblížili a ako príbuznú ju prijali i ostatní členovia rodiny. V súčasnosti sa stretávajú so svojimi rodinami počas dovoleniek na Liptove, na Záhorí u priateľa žalovanej v 1. rade, prípadne v Bratislave. Napriek nepriazni zo strany žalobkyne sa ich rodinné puto nikdy neprerušilo, žalovaná pociťuje vzťah rodín žalovaných ako skutočne úprimný a blízky. T. R. dal žalovanej v 2. rade svoje priezvisko, celá rodina tento akt prijala s pochopením ako správny a krásny čin, pričom všetci boli až do podania žaloby presvedčení o tom, že B. bola osvojená. Jej vzťah k T. R. bol veľmi dobrý, synov žalovanej v 2. rade označoval ako svojich vnukov a títo svojho starkého milovali a obdivovali. Nakoniec, bola to práve žalovaná v 2. rade s manželom, ktorá sa o otca zo všetkých jeho piatich detí v ťažkej chorobe starala. V rodine bola ústna dohoda, že žalovaná v 2. rade bude dedičkou nehnuteľností v Bobrovníku. K dôvodom, pre ktoré darovala spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade, uviedla, že po smrti starého otca A. R. začala žalobkyňa urputný boj o majetky v Bobrovníku. Rozbila tým dovtedy pevný súrodenecký vzťah medzi matkou žalovanej v 1. rade Z. T. a T. R.. Nakoľko žalovaná vlastnila polovicu rodinného domu súpisné č. XX, žalobkyňa druhú polovicu a pozemok pod domov nadobudla žalovaná v 2. rade, vzhľadom na dohodu v rodine, skutočnosť, že žalovaná v 2. rade sa spolu s manželom starali o majetky ako aj o chorého uja T., rozhodla sa svoj spoluvlastnícky podiel na dome darovať žalovanej v 2. rade. Zároveň očakávali, že žalobkyňa taktiež daruje svojej dcére polovicu rodinného domu, čím sa naplní dohoda v rodine a žalovaná v 2. rade sa stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v Bobrovníku.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 10. 02. 2017 uviedla, že z vyjadrení žalovaných je nesporné, že jej neboli spoluvlastnícke podiely ponúknuté pred ich prevodom. Opakovanie zdôraznila, že medzi žalovanými nie je blízky vzťah. Neexistuje medzi nimi žiadna biologická pokrvná väzba a táto nevznikla ani na základe osvojenia. Zároveň ich vzťah nie je možné považovať za tak blízky, aby ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Žalované sa stretávali len počas dvoch týždňov v kalendárnom roku, preto blízky citový vzťah, ako predpokladá ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka, nie je možno degradovať na prípadné sporadické návštevy a telefonický kontakt. Žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že vzťah medzi žalovanými bol od detstva negatívny. O predmetné nehnuteľnosti sa dlhé roky starala žalobkyňa so svojím manželom T. R., investovali nemalé finančné prostriedky do údržby a starostlivosti ako aj do rekonštrukcie rodinného domu. Od úmyslu darovať predmetné nehnuteľnosti svojej dcére, žalovanej v 2. rade, žalobkyňa ustúpila z dôvodu správania sa dcéry a jej manžela voči žalobkyni, ktoré odporovalo dobrým mravom. Z dôvodu správania sa žalovaných žalobkyňa nemôže užívať nehnuteľnosti od roku 2009, odkedy boli aj s manželom vždy žalovanými vyhnaní. Žalobkyňa nepodala žalobu z pomsty, ale z dôvodu, že je vlastníčkou priľahlých pozemkov a to parcely registra KN-C č. 51 a KN-C č. 52, pričom nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, zabezpečujú jediný prístup k týmto záhradám.

5. Žalovaná v 1. rade v duplike zo dňa 31. 05. 2017 uviedla, že predmetné nehnuteľnosti neponúkla žalobkyni z dôvodu, že táto po smrti starého otca A. R. sa k jej matke, rodine a voči nej chovala spôsobom, ktorý odporuje dobrým mravom. Rozvrátila dovtedy príkladný súrodenecký vzťah matky žalovanej v 1. rade a manžela žalobkyne, čím došlo k obmedzeniu ich práva na užívanie nehnuteľností, k poškodeniu dobrého mena v širšej rodine i v danej obci. Žalovaná aj napriek tomu sa so svojom matkou Z. T. snažili o urovnanie sporov, čo preukazuje aj konanie jej matky, ktorá v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 7D/1033/2002 po A. R., odstúpila časť svojho dedičstva v prospech T. R., ktorý to následne

previedol na žalobkyňu. Na záver žalovaná zdôraznila, že žalovaná v 2. rade je biologickou dcérou žalobkyne a darovacie zmluvy nijako nevylučovali možnosť pre žalobkyňu zmieriť sa s vlastnou dcérou a užívať takto už spoločný majetok aj vo svoj prospech. Žaloba je neopodstatnená, účelová a vedie len k ďalšiemu vyhrocovaniu vzťahov v rodine a k ďalším súdnym sporom.

6. Podaním doručeným súdu dňa 04. 05. 2017 žalobkyňa požiadala o zmenu žaloby, keď v I. žalobnom petite precizovala pôvodný petit a II. žalobným petitom žiadala o určenie, že žalovaná v 1. rade je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., ako ostatné plochy o výmere 55 m2, parcela registra KN-E č. 7/506, v podiele 1/4-iny a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., ako zastavané plochy a nádvoria o nerevme 132 m2, parcela registra KN-E č. 8/501, v podiele 1/2- ice. O tomto návrhu súd v súlade s § 142 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol na pojednávaní dňa 17. 08. 2017 tak, že zmenu žaloby pripustil.

7. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Je preukázané, že došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy bez toho, aby bola splnená ponuková povinnosť vo vzťahu k žalobkyni. Medzi žalovanými síce existuje určitý pozitívny vzťah, avšak tento nie je možné charakterizovať ako blízky, nakoľko sa zakladá len na sporadických návštevách tri krát do roka. Nie je medzi nimi žiadna biologická väzba a nie je ani dokázané to, že ich vzťah dosahuje takej intenzity a kvality, aby ho bolo možné chápať ako vzťah blízkych osôb.

8. Právny zástupca žalovanej v 2. rade poukázal na absenciu naliehavého právneho záujmu, pretože žalobkyňa sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/326/2015 domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom žiada prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. V prípade, ak by súd tejto žalobe vyhovel, nič sa nezmení na právnom postavení žalobkyne ako ani na prebiehajúcom inom súdnom spore. Pokiaľ ide o II. žalobný petit, tento je podľa právneho zástupcu nevykonateľný a zároveň aj nadbytočný. Darovacia zmluva má všetky náležitosti a bola uzatvorená medzi blízkymi osobami. Už aj samotná žaloba a charakter sporu je dôkazom toho, že pokrvní príbuzní si nemusia byť vždy blízki a že príbuzní, medzi ktorými nie je pokrvná väzba, môžu mať k sebe oveľa bližší vzťah ako k pokrvnému príbuzenstvu. Žaloba je zároveň nesúladná s dobrými mravmi, keďže matka, ktorá dcéru neobdarovala, chce vlastnú dcéru zbaviť daru od inej osoby. Vzťah žalovanej v 2. rade k žalovanej v 1. rade je bližší ako vzťah k vlastnej matke. Právny zástupca zároveň poukázal na to, že predmetnej darovacej zmluve už predchádzalo darovanie spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu zo strany žalovanej v 1. rade na žalovanú v 2. rade, čo taktiež len potvrdzuje to, že žalované sú si blízke osoby.

9. Žalobkyňa vypovedala, že žalované nikdy nemali blízky vzťah, ako to tvrdia. Žalovaná v 2. rade netrávila voľný čas u starých rodičov R. v Bobrovníku, ale chodila k rodičom žalobkyne do Tekovskej Breznice, kde majú rodičovský dom a mlyn. Pokiaľ by mali blízky vzťah, žalovaná v 1. rade by bola na svadbe dcéry žalobkyne. Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť, prečo medzi žalovanými nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ale darovacej zmluvy. Poukázala na to, že oni prišli za jej manželom a oznámili mu zámer darovania nehnuteľností dcére žalovanej, s čím však on nesúhlasil, nakoľko to nie je jeho dcéra. Po predchádzajúcom darovaní polovice domu žalobkyňu odtiaľ vyhodili, nemohla ho užívať a aj na základe toho nebohý manžel žalobkyne rozhodol, že odstúpi od prísľubu, ktorý dal žalovanej v 2. rade. Žiadal ich, aby nehnuteľnosti dali do pôvodného stavu s tým, že ak tak neučinia do jeho smrti, poverí žalobkyňu, aby sa o nehnuteľnosti rodiny R. postarala. Vzťahy v rodine sa pokazili potom, ako žalované začali podpisovať zmluvy a žalovaná v 2. rade nadobudla nehnuteľnosti potom, ako ich žalobkyňa so svojím manželom zveľadila.

10. Žalovaná v 1. rade potvrdila, že má so žalovanou v 2. rade blízky vzťah. Strávili spolu prázdniny, stretávali sa aj potom, ako si obidve založili rodiny, pričom aj ich deti spolu dobre vychádzajú a sú v kontakte. Žalovaná nemá súrodencov a aj preto si vybudovala taký vzťah k B.. Na jej svadbe nebola z dôvodu, že v tom čase mala niekoľkomesačné dieťa, avšak na svadbe bola jej mama. So sesternicou a rodinami sa stretávajú v priebehu roka buď na Liptove, alebo na Záhorí, v Bratislave resp. na iných miestach a to aj počas rodinných osláv. Otázka blízkeho vzťahu je podľa žalovanej pocitová, nezáleží na tom, koľkokrát sa s B. do roka stretne. Poukázala na to, že dcéru má v Anglicku, vidí ju dvakrát do roka a aj napriek tomu majú určite blízky vzťah. Rodina jej nikdy nevytkla to, že nehnuteľnosti darovala práve žalovanej v 2. rade. Okrem osobného kontaktu si spolu aj volajú, pričom B. telefonuje aj s matkou

žalovanej v 1. rade. Zdôraznila, že má aj pokrvné sesternice, avšak im pozemky nedarovala. Potom, ako sesternici darovala polovicu rodinného domu, dohodli sa na darovaní aj sporných nehnuteľností, ktoré sú jednak prístupovou cestou k domu a sú na nich umiestnené aj inžinierske siete, teda príslušenstvo k rodinnému domu, elektrika, voda a aj žumpa. 11. Žalovaná v 2. rade považuje žalobu za nedôvodnú a nevedela uviesť dôvod, čo žalobkyňu mohlo viesť k jej podaniu. Okrem manžela s deťmi a žalovanej v 1. rade s jej rodinou, nemá nikoho. V rodine mali dohodu, že byt v Prešove nadobudne jej brat T., pričom ona nadobudne rodinný dom s pozemkami v Bobrovníku. Nakoniec však z tejto dohody vzišlo. Vzťah k žalovanej v 2. rade je blízky, mama ju nazvala pankhartom a brat ju zaprel.

12. Z výsluchu svedka P.. S. X., manžela žalovanej v 2. rade, vyplynulo, že rodiny žalovaných sa stretávali od ich svadby, na ktorej sa zúčastnila aj matka žalovanej v 1. rade. Jemu bola žalovaná v 2. rade predstavená ako sesternica jeho manželky. Stretávali sa prevažne v Bobrovníku, kde sa on cez leto staral o nehnuteľnosti, aj podľa pokynov nebohého svokra. Zlom vo vzťahoch v rodine nastal v roku 2008, kedy malo dôjsť k naplneniu sľubu nebohého svokra o rozdelení nehnuteľností medzi ženu svedka a jeho švagra. K tejto však nedošlo, neskôr žalovaná v 1. rade darovala jeho žene polovicu rodinného domu, za čo sú jej doposiaľ vďační. Žalované sú v kontakte aj telefonicky, volajú si dva až trikrát do mesiaca, svedok bol prítomný aj na oslave 80-tych narodením matky žalovanej v 1. rade ako aj na oslave 70-tych narodením priateľa žalovanej v 1. rade.

13. Svedok Z. X., syn žalovanej v 2. rade, potvrdil, že jeho mama a teta Z. majú blízky vzťah. Sú rodina, navzájom sa navštevujú, zaujímajú sa jedna o druhú. Ich vzťah registruje od útleho detstva, keď spoločne strávili čas na Liptove aj s E. a T., čiže dcérami tety Z.. Vzťahy medzi rodinami svedok opísal ako konštantné.

14. Svetok S. X., syn žalovanej v 2. rade, uviedol, že vzťah medzi jeho mamou a tetou Z. považuje za plnohodnotný vzťah dvoch sesterníc. Potvrdil, že sa spolu stretávali na dovolenkách na Liptove. Stretávajú sa ja na sviatok zosnulých. V detstve obidve rodiny strávili spoločný čas na Liptove, iniciátorom čoho bola žalobkyňa. To sa však zmenilo potom, ako začala riešiť majetky.

15. Z výpovede svedka T. R., syna žalobkyne, vyplynulo, že so žalovanými sa stretával v detstve cez prázdniny. Potom, ako si každý založil rodinu, sa už nestretávali, pričom sa nevedel vyjadriť k otázke vzťahu medzi žalovanými. Nevlastnú sestru, žalovanú v 2. rade, videl naposledy minulý rok na pojednávaní, žalovanú v 1. rade roky nevidel. Poukázal na to, že žalovaná v 2. rade nie je jeho sestra, ale nevlastná sestra a zdôraznil, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti rodiny R., je tu ešte on a jeho brat A. R..

16. Svedok A.. F. Z., vlastník susediacich nehnuteľností, potvrdil, že žalované sa stretávajú v Bobrovníku, nikdy z ich strany nepočul nejaké zvady. Občas bol iba zvýšený hluk, keď do toho rodinného domu prišla žalobkyňa. Strany sporu pozná tak desať rokov, počas ktorých majú žalované podľa neho normálny rodinný vzťah. So žalovanými má normálne susedské vzťahy, so žalobkyňou žiadne.

17. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. mal súd za preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou ostatných plôch o výmere 55 m2, parcela registra KN-E. č. 7/506 v podiele 3 a žalovaná v 2. rade ich podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1-iny. Žalobkyňa a žalovaná v 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami, každá v 1-ici, nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2, parcela registra KN-E č. 8/501. Z výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že žalovaná v 2. rade podiely nadobudla na základe Darovacej zmluvy č. V 1815/2014 zo dňa 11. 06. 2014.

18. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252349a'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, 140 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523140'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 145 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523145'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 479 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523479'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 589 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523589'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 701 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523701'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a § 741b ods. 2 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523741b'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252340'&ucin-k- dni='30.12.9999'>). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

19. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

20. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523116'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 117 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523117'&ucin-k- dni='30.12.9999'>). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaná v 1. rade darovala žalovanej v 2. rade spoluvlastnícke podiely na sporných nehnuteľnostiach, bez toho, aby o tomto zámere vopred oboznámila žalobkyňu ako spoluvlastníčku nehnuteľností a ponúkla jej nadobudnutie darovaných spoluvlastníckych podielov. Spornou bola iba skutočnosť, či došlo k prevodu vlastníckeho práva medzi blízkymi osobami, čím by žalobkyni neprináležalo zákonné predkupné právo, ktoré sa vzťahuje aj na bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výpoveďou strán sporu a svedkov, súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že vzťah medzi žalovanými v 1. a 2. rade je vzťahom blízkym. Skutočnosť, že žalované nie sú pokrvné príbuzné, je bez právneho významu, nakoľko ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka za blízke osoby nepovažuje len osoby s pokrvnou väzbou. Okrem tvrdenia žalobkyne, z dokazovania nevyplynulo nič, čo by nasvedčovalo tomu, že žalované nie sú blízkymi osobami. Naopak, tomuto tvrdeniu odporuje samotný právny úkon, neplatnosti ktorého sa žalobkyňa domáha, keďže k darovaniu nehnuteľností v takmer všetkých prípadoch dochádza práve medzi blízkymi osobami, lebo akékoľvek darovanie nehnuteľností nie je bežnou vecou, ale predpokladá existenciu určitého blízkeho vzťahu medzi darcom a obdarovaným, v dôsledku ktorého darca bez akejkoľvek protihodnoty dobrovoľne znižuje svoj majetok v prospech obdarovaného. Súd považuje za vylúčené, aby k takémuto právnemu úkonu došlo slobodne a vážne medzi osobami, ktoré majú negatívny vzťah, ako to tvrdila žalobkyňa. Naviac, žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia o účelovosti darovania a ani súdu nevysvetlila v čom mala spočívať tvrdená formálnosť darovania nehnuteľností jej vlastnej dcére. Naopak, žalované presvedčivo a logicky argumentovali, z akých dôvodov pristúpili k uzatvoreniu darovacej zmluvy, čím sa pre žalovanú v 2. rade a jej rodinu zabezpečilo plnohodnotné užívanie rodinného domu v jej výlučnom vlastníctve. Z výpovede strán sporu mal súd za dokázané, že vzťah žalovanej v 2. rade k žalovanej v 1. rade je na podstatne vyššej úrovni ako vzťah žalovanej v 2. rade k žalobkyni, čiže vzťah dcéry a matky. Nakoľko došlo k platnému uzatvoreniu darovacej zmluvy medzi blízkymi osobami, súd konštatuje, že žalobkyni nevzniklo žiadne predkupné právo na nadobudnutie prevádzaných podielov a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.