Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-250-2016.pdf
PDF · 107.86 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/250/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanej A. A., nar. XX. X. XXXX, V. XXXX/X, I., t.č. bytom I. XX, I. X D. I., Q., o zaplatenie 125,87 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie 32 eur.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 11. 12. 2015 na Okresný súd Bratislava II žalobu, ktorá bola tunajšiemu súdu odstúpená dňa 27. 6. 2016 a ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 125,87 eur, úrokov z omeškania podľa splatnosti jednotlivých faktúr a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovanou ako odberateľom zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať žalovanej zemný plyn a povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu, resp. takáto povinnosť žalobcu a žalovanej vznikla na základe prihlášky k odberu plynu. Žalobca vystavil žalovanej za dodaný zemný plyn faktúry, ktoré však žalovaná neuhradila riadne a včas a to ani napriek písomným výzvam žalobcu na ich zaplatenie. Ku dňu podania žaloby dlh žalovanej predstavoval sumu 125,87 eur. Mimo uvedenej sumy si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania podľa splatnosti jednotlivých faktúr a náhradu trov konania.
2. Výzvou zo dňa 28. 6. 2016 č.k. 5C/250/2016 súd vyzýval žalobcu na oznámenie, či trová na podanej žalobe v časti poplatkov, resp. nákladov za 11 upomienok vo výške 3 eur za upomienku. Súd vyzval žalobcu, aby v prípade, že trvá na podanej žalobe v tejto časti, v lehote 10dní od doručenia tejto výzvy predložil súdu konkrétny článok zmluvy, resp. všeobecných podmienok, resp. cenníka, kde uvedené poplatky boli dohodnuté, preukázal tieto upomienky a ich účelnosť a taktiež preukázal, že žalobcovi vznikli náklady vo výške 3eurá za každú upomienku. Touto výzvou súčasne súd vyzval žalobcu na doplnenie chýbajúcich faktúr č. XXXXXXXXXX na sumu 18 eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 3 eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 3 eur a č. XXXXXXXXX na sumu 3 eur.
3. Dňa 3. 8. 2016 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý uviedol, že v každej z upomienok sa uvádza, že za vystavenie a zaslanie upomienky bude účtovaná náhrada nákladov vo výške 3 eur a že táto čiastka bude pripočítaná k celkovej výške pohľadávky. Ďalej žalobca poukázal na to, že podľa Cenníka externých služieb a výkonov, má odberateľ dodávateľovi zaplatiť náhradu nákladov za upomienku vo výške 3 eur.
Jedná sda o náklady sledovania úhrad žalovaného, náklady vyhotovenia upomienky, náklady obálky a kancelárskeho papiera, náklady podania zásielky na poštovú prepravu a náklady poštovného.
K súdom požadovanej faktúre č. XXXXXXXXXX uviedol, že táto už bola súdu predložená s tým, že z tejto faktúry je zrejmé (úvodná strana, strana 2, časť Prehľad uhradených preddavkových platieb za opakované dodávky) že žalovaný neuhradil ani jednu preddavkovú platbu. Súdu však bola predložená len úvodná časť k faktúre č. XXXXXXXXXX, nie faktúra č. XXXXXXXXXX.
4. Dňa 25. 11. 2016 došlo na súd podanie žalovanej, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaná od r. 2009 žije a pracuje mimo územia SR. Na svojom bankovom účte však stále má vedený trvalý mesačný príkaz na platbu žalobcovi vo výške 2 eur. Za predpokladu oznámenia presnej sumy a podmienok platby je ochotná svoj dlh uhradiť.
5. Dňa 3. 8. 2016 a následne dňa 29. 3. 2017 došli na súd podania žalobcu, v ktorých poukázal na to, že žalovaná po podaní žaloby uhradila žalobcovi jednotlivými splátkami spolu sumu vo výške 32 eur (16splátok x 32 eur). Poukázal na to, že všetky platby boli započítané na istinu. Na základe uvedeného zobral žalobu späť v časti istiny 32 eur a žalovanú žiadal zaviazať na zaplatenie istiny 93,87 eur. Zároveň vyčíslil úroky z omeškania 22,26 eur, pričom ich bližšie nešpecifikoval.
Podľa ustanovenia §144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa ustanovenia §145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa ustanovenia §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie.
Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred prvým pojednávaním žalobca zobral žalobu späť sčasti o zaplatenie sumy 32 eur. Preto súd aj bez súhlasu žalovanej konanie v tejto časti zastavil, pretože na jej prípadný nesúhlas sa neprihliada.
6. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento oznam bol vyvesený od 7. 8. 2017 do 16. 8. 2017.
7. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so Zmluvou o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, cenníkmi externých služieb a výkonov, obchodnými podmienkami, faktúrami, upomienkami, pokusom o zmier a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Dňa 29. 5. 2007 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, ktorej predmetom bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu žalovanému.
9. Bližšie podmienky zmluvného vzťahu mali byť dohodnuté v Obchodných podmienkach poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť a v Cenníkoch externých služieb a výkonov.
Podľa čl. IV bod 5 Obchodných podmienok, odberateľ je povinný zaplatiť dodávateľovi spolu s cenou za združenú dodávku plynu podľa týchto OP, cenníka a zmluvy aj ďalšie s predmetom zmluvy súvisiace platby, ak svojím odberom plynu alebo iným konaním, resp. nekonaním spôsobil vznik skutočnosti a potrebu uskutočnenia ďalších úkonov (služieb) zo strany dodávateľa alebo PDS a tieto sú spoplatňované podľa príslušného cenníka, resp. prevádzkového poriadku alebo ak vznikne dodávateľovi povinnosť takéto platby uhrádzať voči PDS.
Podľa Cenníka externých služieb a výkonov, poplatok za zabezpečenie fyzického prerušenia/ obmedzenia dodávky ZP z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy, je 78,53 eur.
Podľa Cenníka externých služieb a výkonov, náhrada nákladov za upomienku je 3eur.
10. Žalobca vyfakturoval žalovanej spotrebu plynu a to:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 6. 2014 splatnou dňa 7. 7. 2014 na sumu 18,34 eur;
11. Ďalej žalobca vyfakturoval žalovanej za vystavenie a zaslanie upomienok náhradu vynaložených nákladov a to:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 11. 2013 splatnou dňa 26. 11. 2013 sumu 3 eur, kde z tejto sumy je predmetom konania len suma 1,34 eur, keďže zvyšok 1,66 eur žalovaná uhradila;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 13. 1. 2014 splatnou dňa 27. 1. 2014 sumu 3 eur;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 2. 2014 splatnou dňa 25. 2. 2014 sumu 3 eur;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 3. 2014 splatnou dňa 25. 3. 2014 sumu 3 eur;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 13. 8. 2014 splatnou dňa 27. 8. 2014 sumu 3 eur;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 10. 2014 splatnou dňa 24. 10. 2014 sumu 3 eur;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 11. 2014 splatnou dňa 25. 11. 2014 sumu 3 eur;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 12. 2014 splatnou dňa 24. 12. 2014 sumu 3 eur; Upomienkami zo dňa 12. 11. 2013, 13. 1. 2014, 11. 2. 2014, 11. 3. 2014, 13. 8. 2014, 10. 10. 2014, 11. 11. 2014, 10. 12. 2014.
12. Taktiež žalobca vyfakturoval žalovanému poplatok za zabezpečenie fyzického prerušenia/ obmedzenia dodávky ZP z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 1. 2015 splatnou dňa 30. 1. 2015 sumu 78,53 eur.
13. Listom zo dňa 10. 2. 2015 žalobca odstúpil od Zmluvy o dodávke plynu. Zároveň žalovanú vyzval na úhradu faktúr po lehote splatnosti vo výške 142,87 eur.
14. Pokusom o zmier zo dňa 5. 8. 2015 právny zástupca žalobcu vyzýval žalovanú na úhradu sumy 133,87 eur.
15. Súd dospel k záveru, že podanú žalobu po jej čiastočnom späťvzatí, vo zvyšku je potrebné zamietnuť.
Súd v tomto konaní mal preukázané rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých zistil, že na základe platne uzatvorenej Zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, žalobca dodával žalovanej plyn a žalovaná mala povinnosť platiť cenu za tento plyn.
16. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu zo zmluvy o dodávke plynu ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 29. 5. 2007, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení §52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa §55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy(znenie účinné od 1.4.2004).
Na uvedený právny vzťah je však potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, kde v ustanovení §2 písm. a) a b) je vymedzený pojem spotrebiteľ a predávajúci a síce spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v zmysle §52 Občianskeho zákonníka.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Aj napriek tomu, že ide o zmluvu o dodávke plynu podľa zákona Zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, ako už súd vyššie uviedol, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Aj v poznámke pod čiarou §20 zákona o energetike sa uvádza odkaz na zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a §52 Občianskeho zákonníka.
17. Ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch R.-XXX/XX, R.-XXX/XX, R.- XXX/XX, R.-XXX/XX Q. R.-XXX/XX, U. W. N. A. proti P. M. D. F. A. N. A. proti B. M.. A. Q. O., B. L. R. K., M. K. a N. Z. Y., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
18. Žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 125,87 eur, pričom z uvedenej sumy súdu predložil faktúry na sumu 119,21 eur, kde za spotrebovaný plyn tvorí suma 18,34 eur, poplatky za upomienky 22,34 eur a poplatok za zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky ZP z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy 78,53 eur.
19. Žalovaná po začatí konania uhradila žalobcovi sumu 32 eur, teda súd má za to, že tým uhradila žalobcovi faktúry titulom spotrebovaného plynu, vystavenú na sumu 18,34 eur, ako aj úroky z omeškania z tejto sumy. V tejto časti sumy žalobca zobral žalobu späť a preto súd konanie v tejto časti zastavil.
20. Súd žiadal od žalobcu predloženie faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorá súdu predložená nebola spolu so žalobou.
K tejto faktúre žalobca uviedol, že táto už bola súdu predložená s tým, že z tejto faktúry je zrejmé (úvodná strana, strana 2, časť Prehľad uhradených preddavkových platieb za opakované dodávky) že žalovaný neuhradil ani jednu preddavkovú platbu.
K tomuto vyjadreniu žalobcu súd udáva, že žalobca v podanej žalobe mimo iného si uplatnil nároky z týchto faktúr: doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 3. 2015 splatná dňa 25. 3. 2015 pôvodne vystavený na sumu 18 eur a doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 6. 2014 splatná dňa 7. 7. 2014 pôvodne vystavený na sumu 4,34 eur. Súdu však bola predložená len faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 6. 2014 splatná dňa 7. 7. 2014 na sumu 18,34 eur. Súd vyzval žalobcu na predloženie faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 18 eur (podľa údajov, ktoré uviedol žalobca v žalobe). Namiesto tejto faktúry č. XXXXXXXXXX však žalobca súdu opäť predložil len faktúru č. XXXXXXXXXX s tým, že žalobca uviedol, že sa jedná o faktúru č. XXXXXXXXX. Súd má za to, že žalobca nepreukázal svoj nárok z faktúry č. XXXXXXXXX, keďže táto faktúra súdu nebola predložená. Súd nemohol posúdiť, o aký nárok sa jedná, preto z tejto faktúry č. XXXXXXXXX nebolo možné žalobcovi priznať žiadej nárok a v tejto časti súd žalobu žalobcu zamietol aj spolu s úrokmi z omeškania.
21. Súd žalobu zamietol aj v časti poplatku za zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky ZP z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy 78,53 eur, ako aj vrátane poplatok za upomienky 11x 3eur spolu s úrokmi z omeškania z tejto sumy.
V súvislosti s poplatkom za zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky ZP z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy súd uvádza, že žalobca odstúpil od zmluvy o dodávke plynu listom zo dňa 10. 2. 2015. Uvedený poplatok bol žalovanej vyfakturovaný faktúrou zo dňa 16. 1. 2015, teda ešte v čase platnosti zmluvy o dodávke plynu. Žalobca súdu nepreukázal iný dôvod, ktorý by viedol k záveru, že zo strany žalovanej bol vykonaný neoprávnený odber plynu. Naopak, z predložených listín vyplýva, že žalovanej bol fakturovaný skutočný odber, čo vyplýva z faktúry č. XXXXXXXXXX (ktorý z tejto faktúry vyplýva 0 m3 s tým, že z tejto faktúry vyplýva vyfakturovaná suma titulom fixných platieb).
Čo sa týka poplatkov za upomienky, žalobca súdu predložil 8faktúr za upomienky, pričom podanou žalobou si uplatnil náhradu 11upomienok. Súd má teda za to, že pri 3upomienkach vôbec nepreukázal fakturáciu týchto upomienok.
V súvislosti s týmito poplatkami je potrebné uviesť, že pri týchto poplatkoch podľa Cenníka externých služieb a výkonov sa jedná o poplatky za porušenie zmluvy, pričom spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom. Teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že dodávateľ mu nebude dodávať plyn. Za tieto poplatky žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba. Práve naopak, bol jej znemožnený prístup k službám a ďalším dodávkam zo strany žalobcu. Preto je súd názoru, že takéto dojednanie ohľadne vyššie uvedených poplatkov, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ustanovenie §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka a tento nárok žalobcu súd považuje za nedôvodný v celom rozsahu. Preto súd žalobu žalobcu v časti týchto poplatkov zamietol a to aj spolu s úrokmi z omeškania z týchto súm.
Poplatky za upomienky súd posúdil ako neúčelné a to vzhľadom na počet týchto upomienok, t.j. žalobca súdu predložil 8upomienok + požadoval náhradu za ďalšie 3upomienky. Súd tu poukazuje na to, že žalobca mal iné možnosti vymáhania svojich pohľadávok, napr. podanie žaloby na súd. Preto týchto 11upomienok súd posúdil, že ide o neúčelne úkony zo strany žalobcu a nepatrí mu za nich ani náhrada vecných nákladov.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie ÚS SR z 24.02.2011, IV. ÚS 55/2011-19).
V neposlednom rade súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014 sp. zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v C. sp. zn. Q. 192/2010 zo dňa 3. 5. 2010). Na základe uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi nepatria vyššie špecifikované poplatky.
22. Poplatky za prerušenie/obmedzenie dodávky zemného plynu a za upomienky sa javia iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s platením za dohodnuté dodávky plynu, pričom takáto sankcia má charakter zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute a sankciách bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Vymedzenie vo Všeobecných obchodných podmienkach, resp. v Cenníku, súd nemôže považovať za platné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje ustanovenie §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález ÚS ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011 ).
V danom prípade tak nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania poplatku za prerušenie dodávky zemného plynu a poplatku za upomienky ako zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením §256 Civilného sporového poriadku.
Zo žalovanej sumy 125,87 eur súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 32 eur, pretože túto sumu žalovaná uhradila po začatí konania na súde, t.j. súd má za to, že v tejto časti žalovaná zavinila zastavenie konania. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 93,87 eur súd žalobu žalobcu zamietol a teda v tejto časti bola v konaní úspešná žalovaná a neúspešný žalobca. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bola v konaní úspešná žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov konania. Žalovanej však žiadne trovy konania nevznikli. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.