Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_22Cb-150-2016.pdf
PDF · 83.25 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/150/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. E.n, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, ID.9, zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, AK so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: RONMON s.r.o., so sídlom Staničná 6306/1A, Michalovce 07101, E. o zaplatenie 7 000 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi sumu 7 000 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 7 000 EUR od 1.7.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2016 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy 7 000 EUR s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný (pod obchodným menom Liehovar Chlmec, s.r.o.) dňa 18.3.2015 písomne uznal záväzok voči žalobcovi vo výške 10 000 EUR z dôvodu neoprávneného odberu plynu za obdobie 23.7.2014 - 12.8.2014, ktorá škoda bola stanovená žalobcom a vyúčtovaná žalovanému faktúrou č. 9000185934 zo dňa 20.8.2014 na sumu 10 470,81 EUR /čl. 4/, na ktorú žalovaný uhradil dňa 6.3.2015 sumu 470,81 EUR. Na základe uznania záväzku následne žalovaný uhradil dňa 23.3.2015 sumu 1 000 EUR, dňa 16.4.2015 sumu 1 000 EUR a dňa 11.6.2015 sumu 1 000 EUR.
2. Žalobca predložil so žalobou faktúru /čl. 4/, uznanie záväzku a dohodu o plnení záväzku v splátkach / čl. 3/.
3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť. Preto ho konajúci súd zrušil.
4. Vo veci bolo vydané podľa § 167 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) uznesenie zo dňa 24.5.2017, na základe ktorého bolo žalovanému uložené, aby sa k návrhu žalobcu písomne vyjadril v lehote 15-tich dní a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby uviedol vo svojim vyjadrení k návrhu rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný bol poučený, že v prípade, ak tak neurobí a bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 CSP.
5. Súd uznesenie spolu so žalobou, prílohami a procesným poučením doručoval žalovanému do vlastných rúk na adresu zapísanú adresu sídla zapísanú v obchodnom registri /§ 106 ods. 1 písm. b)
CSP/. V zmysle § 111 ods. 3 CSP uznesenie považoval súd za doručené dňom vrátenia súdu, a to 31.5.2017.
6. Žalovaný sa v stanovenej lehote a ani ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku k žalobe písomne nevyjadril.
7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku pre zmeškanie bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu nepretržite od 31.7.2017 do 17.8.2017.
8. Podľa § 167 ods. 1, 2 CSP, ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
9. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
10. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
11. Podľa § 277 ods. 1, 3 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
12. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. 13. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
14. Podľa § 46 ods. 3 zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším
takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.
15. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok predpokladá sa , že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania . Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
16. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17. Predmetom konania je nárok žalobcu z písomného uznania záväzku a dohody o plnení záväzku v splátkach uzavretú so žalovaným na sumu 10 000 EUR, pričom žalovaný uhradil len 3 splátky teda celková výška pohľadávky žalobcu voči žalovanému činí 7 000 EUR, ktorú výšku pohľadávky preukázal voči žalovanému faktúrou a písomným uznaním záväzku, pričom žalovaný nenamietal vyššie uvedené tvrdenia žalobcu, preto súd má za to, že žalobca má voči žalovanému nárok na uplatnenú sumu a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
18. Skutkovým základom rozsudku v tomto prípade je žalobcom tvrdený skutkový stav, pretože súd ho považoval za nesporný. Žalobca na jeho preukázanie predložil do spisu listinné dôkazy, z ktorých súd vychádzal a ktoré považoval za nesporné. Za takéhoto stavu súd považoval nárok žalobcu za opodstatnený a preto za použitia vyššie citovaných právnych ustanovení rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
20. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
21. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti 4 splátky, podľa prílohy č. I (rozpisu splátok), keďže bola dohodnutá výhoda straty splátok v prospech veriteľa, ktorá je súčasťou uznania záväzku a dohody o plnení záväzku v splátkach, až do zaplatenia v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Obchodného zákonníka, podľa ktorého namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť úspešnému žalobcovi trovy konania v plnej výške.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku pre zmeškanie vo veci samej nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia a výroku o trovách konania.
V prípadoch, kedy je možné podať odvolanie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (Krajský súd v Košiciach). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.