Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/25/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu N., zastúpeného E. proti žalovanej O., o zaplatenie 437,45 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. júla 2016, č.k. 6C/316/2015- 40, takto

rozhodol:

Návrh zo dňa 28.03.2017 na pribratie občianskeho združenia Z. do konania z a m i e t a.

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 29. júla 2016, č.k. 6C/316/2015-40 súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 437,45 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 04.11.2012 do zaplatenia, zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že žalobca ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanej ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaná v zmluvnom vzťahu konala ako fyzická osoba spotrebiteľ. Konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd prihliada z úradnej moci na premlčanie (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.). Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl. , preto súd posudzoval premlčanie práva žalobcu v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona a berúc do úvahy premlčanie uplatneného práva žalobcu, žalobu zamietol v celosti. Podľa zmluvy mala žalovaná úver splatiť v splátkach po 18,21 eur v počte splátok 24 mesiacov a takto mala zaplatiť celkom žalobcovi sumu 437,04 eur. V zmluve je uvedený len údaj o RPMN, zmluva neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nie je uvedený správny údaj o výške počte a termínov splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona. V zmluve nie sú jasne uvedené celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ v súvislosti s úverom poskytnúť (§ 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona). Spotrebiteľský úver preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona považoval za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaná prevzala pôžičku 424,80 eur, žalovaná preukázateľne uhradila sumu 17,10 eur, bola by povinná žalobcovi zaplatiť sumu 407,70 eur. Pokiaľ ide o viazanosť Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré majú byť súčasťou zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že ide o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaná ako dlžník svojím

podpisom nemá inú možnosť, len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované len stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané.

2. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania. Uviedol, že jednotlivé mesačné splátky úveru tak, ako bolo dohodnuté, sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej dobe od splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním žaloby, t. j. splatné ku dňu 07.10.2012, a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná neuhrádzala splátky od samého začiatku. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá pritom na máj 2014. Vzhľadom na dátum podania žaloby 07.10.2015 do úvahy prichádzajú len nepremlčané splátky splatné ku dňu 07.10.2012 do konečnej splatnosti do mája 2014, pretože všetky ostatné sa premlčali v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka uplynutím dohodnutej lehoty splatnosti, vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z 25.10.2012, kedy bola žalovaná preukázateľne v omeškaní so splátkou od 20.06.2012, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Veriteľ musí pri zosplatnení dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka podľa súdu prvej inštancie začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t. j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou v júni 2012 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením žalovanej (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula v júni 2012, a pokiaľ žalobca podal žalobu 07.10.2015, je zrejmé, že ju podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorá trovy konania neuplatnila, preto vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že jeho žalobe vyhovie, resp. rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka je podľa neho nesporné, že pri plnení v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ svoje oprávnenie nevyužije, plynie premlčacia doba pre každú splátku samostatne. Ak však dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku, veriteľovi opätovne vzniká právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, pričom, ak toto právo využije, tak premlčacia doba všetkých splátok do budúcna začne plynúť od splatnosti tejto ďalšej nesplnenej splátky. Svoje právo zosplatniť pohľadávku využil listom zo dňa 25.10.2012. Teda aj v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa premlčacej doby, by začala plynúť premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka od 04.11.2012 (t. j. po uplynutí lehoty uvedenej v liste), pričom pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by plynula samotná trojročná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti (pre každú samostatne). Ďalej uviedol, že v zmysle záverov súdu prvej inštancie veriteľ mohol uplatniť svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšej splátky. Avšak pri rešpektovaní § 53 ods. 9 nemohol účinne zosplatniť svoj úver, nakoľko toto právo zaniklo splatnosťou najbližšej splátky. Preto nemohlo dôjsť k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, žalovaná nestratila výhodu splátok a premlčacia doba splátok plynula odo dňa zročnosti jednotlivých splátok.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť z týchto dôvodov:

6. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolaním žalobcu, pokiaľ namietal účinnosť predčasného zosplatnenia dlhu z úveru podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka.

7. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z 25.10.2012. Uvedenej konštatácii súdu však nepredchádza zisťovanie a posúdenie, či tento úkon veriteľa je v súlade s právom, a teda účinný. Súd prvej inštancie neskúmal, či boli splnené zákonné predpoklady na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 a podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, najmä, či existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia podľa § 565.

8. Konštatovanie súdu prvej inštancie o mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka je mätúce, pretože v predchádzajúcom odseku odôvodnenia dospel súd k záveru o neplatnosti všeobecných zmluvných podmienok, ktoré majú byť súčasťou zmluvy medzi veriteľom a žalovanou (mali by teda obsahovať dohodu o tzv. zosplatnení), podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu vopred naformulovaných zmluvných podmienok a vynúteného vyhlásenia dlžníka o súhlase.

9. Súd prvej inštancie neskúmal predpoklady platného zosplatnenia ani podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565 vykonané vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní. 10. Záver o platnom vyhlásení predčasnej zročnosti celého dlhu má význam pre posudzovanie premlčania nároku. V prípade, ak tzv. „zosplatenie“ nebolo platné, nebolo by možné nárok posudzovať podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ako vykonal súd prvej inštancie. Ak nebolo v zmluve dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (strata výhody splátok), je potrebné posudzovať zánik nároku v dôsledku premlčania pri každej splátke jednotlivo.

11. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol, je z vyššie uvedených dôvodov nesprávne (predčasné), bolo potrebné toto podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 .

12. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa existenciou a platnosťou dohody o tzv. zosplatnení a v závislosti od zistení skúmať prípadne dodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zo strany právneho predchodcu žalobcu.

13. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne podľa § 396 ods. 3 o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

14. Podľa § 95 ods. 1 na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

15. U. doručilo v priebehu odvolacieho konania návrh na jeho pribratie do konania ako osobitného subjektu podľa § 95 CSP.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní, ako vyplýva z vyššie uvedeného, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu, a tým nesprávneho (predčasného) právneho posúdenia veci, teda bez ohľadu na prípadné vyjadrenie občianskeho združenia k odvolaniu žalobcu a spor vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z hľadiska štádia konania (odvolacie konanie) a jeho výsledku (rozhodnutie, ktoré nie je konečné), ktorý predpokladá pokračovanie v konaní pred súdom prvej inštancie, nebolo účelné, ani potrebné pribrať do konania v tomto štádiu občianske združenie ako subjekt v zmysle § 95 CSP. Taktiež nebol splnený predpoklad pre jeho pribratie do konania, a to súhlas žalovanej ako strany, na ochranu práv ktorej chce v konaní vystupovať (odvolaciemu súdu nebol súhlas žalovanej doposiaľ predložený).

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 95 ods. 1 o návrhu občianskeho združenia Z. rozhodol tak, že ho zamietol.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .