Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Er/158/2010

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekučného konania oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpenej advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému Š. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/X, J. Q., pre vymoženie pohľadávky vo výške 819,56 eur s príslušenstvom, vedeného súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Ul. Poľná 31/23, Ružomberok, pod spisovou značkou Ex 186/10, takto

rozhodol:

I. Exekúcia s a z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD. súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD. sa dňa 03. 02. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 186/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 819,56 eur, priznanej rozhodcovským rozsudkom zo dňa 23. 09. 2009, sp. zn. M1308176, ktorý vydali JUDr. Ján Huňady, JUDr. Jozef Novák a JUDr. Michal Radosa, rozhodcovia STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35 862 882. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 019942* zo dňa 22. 02. 2010, ktoré udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 819,56 eur s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 35,98 eur a trovy exekúcie.

2. Písomným podaním doručeným dňa 25. 10. 2016 postúpil súdny exekútor súdu sťažnosť povinného na doplatenie pohľadávky a jej príslušenstva zo dňa 18. 10. 2016. Povinný uviedol, že dva roky sa nič nekonalo, a to kvôli tomu, aby sa napočítali úroky z omeškania. Jeho účtovníčka mu zo mzdy zrazila toľko, koľko bolo žiadané a po dvoch rokoch je tam stále nedoplatok.

3. Oprávnená vo vyjadrení uviedla, že v predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere na základe exekučného titulu. Súd už preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom nezistil rozpor so zákonom. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu a nedisponuje ani právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom exekúcie, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona o bankách. Zo Všeobecných obchodných podmienok (bod 10.2.3) je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či zmluvu o úvere uzatvorí s rozhodcovskou doložkou alebo bez nej.

4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

6. Exekučný súd počas celého konania skúma, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, a pokiaľ zistí, že je tu prekážka, pre ktorú nemožno exekúciu vykonať, je povinný exekúciu zastaviť aj bez návrhu. V prípade rozhodcovských rozsudkov exekučný súd preskúmava v prvom rade to, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak k takémuto právnemu úkonu medzi účastníkmi nedôjde, rozhodcovský súd nemá právomoc konať vo veci a akékoľvek jeho rozhodnutie je potom nulitným aktom, čiže listinou, ktorá nemá žiadne právne účinky. Pri posudzovaní tejto otázky pritom nie je exekučný súd viazaný tým, ako si právomoc odvodil rozhodcovský súd.

7. Z pripojených listín súd zistil, že právna predchodkyňa oprávnenej, V. O., a. s., uzatvorila s povinným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 15. 05. 2006 (ďalej len ,,zmluva o úvere“), na základe ktorej mu poskytla úver vo výške 25 000,- Sk (829,84 eur). Nakoľko si povinný neplnil riadne svoje povinnosti a bol v omeškaní so splácaním úveru, V. O., a.s., vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Následne bola pohľadávka postúpená na obchodnú spoločnosť INVEST-KAPITAL, a. s., a následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09. 09. 2008 na oprávnenú, ktorá podala na rozhodcovskom súde žalobu.

8. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len ,,OZ“), spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

10. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávnenej a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, obchodné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko je označený rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, pričom úver nečerpal pre účely obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti.

11. Rozhodcovská zmluva, obsiahnutá v bode 9.2 Obchodných podmienok, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských právnych vzťahoch a naviac nebola platne uzatvorená tak, ako to vyžadoval zákon.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na

riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodných podmienok, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere a obchodných podmienok v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35 862 882, podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa tomuto rozhodnutiu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.

15. V spotrebiteľských právnych vzťahoch je vylúčené, aby sa všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Do slovenského právneho poriadku sa inštitút spotrebiteľských zmlúv dostal zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný s účinnosťou od 01. 04. 2004 Občiansky zákonník. Spomínaným zákonom došlo k implementácii smernice, ktorá poskytuje spotrebiteľom v rámci Európskej únie pomerne širokú ochranu. Okrem tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca prevzal zo smernice niekoľko definícií neprijateľných podmienok, pričom išlo o indikatívny výpočet týchto podmienok. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy nebolo v Občianskom zákonníku medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Až ďalšou novelou došlo s účinnosťou od 01. 01. 2008 (zákon č. 568/2007 Z. z.) k rozšíreniu neprijateľných zmluvných podmienok o tie, ktoré od spotrebiteľa vyžadujú, aby všetky spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Charakter uvedenej neprijateľnej podmienky, ako aj skutočnosť, že zákonodarca považoval za potrebné v demonštratívnom výpočte nekalých podmienok uviesť aj toto ustanovenie, znamená, že uvedenú podmienku je potrebné považovať za neprijateľnú v každom prípade. Skutočnosť, že neúplnou implementáciou smernice nebola do príkladného výpočtu neprijateľným podmienok v Občianskom zákonníku zahrnutá aj neprípustnosť prejednávania a rozhodnutia sporov zo spotrebiteľských zmlúv výlučne iba pred rozhodcom, neznamená, že súd nemôže podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku uzavretú pred 01. 01. 2008. Umožňuje to ustanovenie generálnej klauzuly. Iný výklad je v neprospech spotrebiteľa a v rozpore so spotrebiteľským právom.

16. Zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že všetky spory zo zmluvy sa budú riešiť pred jediným stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, výsledkom ktorého má byť rozhodnutie arbitra, ktorého si vybral vopred oprávnený. Takýto judikovaný záväzok sa stáva podkladom pre návrh na vykonanie exekúcie a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorá koná prakticky v režime podnikania za účelom dosiahnutia zisku. Bezpochyby, rozhodcovské súdy sú jedným z legitímnych orgánov ochrany práva, ale vo svojej podstate je rozhodcovské konanie predovšetkým určené pre obchodno-právne vzťahy, kde strany vystupujú z rovnakej pozície a ich činnosť a rozhodovanie sú ovplyvňované hrozbou rizika podnikania. Spory zo spotrebiteľských zmlúv zákon o rozhodcovskom konaní zo sporov, ktoré môže rozhodnúť rozhodca, nevylučuje. Občiansky zákonník však už v súčasnej dobe jasne definuje neprijateľnú podmienku, podľa ktorej nemá spotrebiteľ inú možnosť, ako prípadný spor riešiť výlučne pred rozhodcom. Naviac, neprijateľná podmienka spočívajúca v riešení spotrebiteľských sporov výlučne na rozhodcovskom súde, bola zahrnutá do príkladného výpočtu neprijateľných podmienok už v čase začatia rozhodcovského konania.

17. Je nepochybné, že obsah rozhodcovskej doložky vylučuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu riadnym súdom. Povinný si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami uvedenými vo formulárovej zmluve. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým článkom spotrebiteľskej zmluvy a všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je potrebné poukázať na neprijateľnosť už len rizika, že spotrebiteľovi jeho dodávateľ prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu, pričom nie je právne významné, či má spotrebiteľ aspoň teoretickú možnosť výberu medzi rozhodcom a riadnym súdom. Je viac ako pravdepodobné, že v čisto teoretickom prípade, ak by bol iniciátorom sporového konania spotrebiteľ, by uprednostnil skôr riadny súd v mieste svojho bydliska, ako rozhodcovský súd, ktorý jednostranne určil dodávateľ.

18. Pre úplnosť súd uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal aj z ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že

ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Z citovaného ustanovenia vyplýva pre banku iba povinnosť ponuky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pričom v článku 3 ods. 6 spotrebiteľskej zmluvy sa nachádza už samotná rozhodcovská doložka, bez možnosti jej ovplyvnenia spotrebiteľom.

19. Za hlavný cieľ spotrebiteľského práva možno považovať vylúčenie akýchkoľvek nekalých podmienok v spotrebiteľských vzťahoch za účelom vyššej kvality života ľudí. Súd tu opakovane zdôrazňuje, že nespochybňuje postavenie rozhodcovských súdov v hierarchii orgánov ochrany práva, ale v danom prípade je právna ochrana spotrebiteľov postavená nad zmluvným dojednaním, že všetky prípadné spory sa budú riešiť výlučne pred stálym rozhodcovským súdom určeným dodávateľom.

20. Okrem tohto dôvodu na zastavenie exekúcie je dôvodom na takýto postup aj tá skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená.

21. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

22. Rozhodcovská zmluva bola obsiahnutá v obchodných podmienkach, ktoré však nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (taktiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2 Cdo/245/2010). Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby, naviac určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Oprávnenej nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnula do samotnej zmluvy a dala klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená.

23. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Z rovnakého princípu vychádza aj právna úprava odstúpenia od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy, ale ako samostatná zmluva má vlastný právny osud. Preto nie je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnená obsiahla vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.

24. Na základe vyššie uvedeného súd predmetnú exekúciu zastavil.

25. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

26. Súdny exekútor sa na základe výzvy súdu vo svojom podaní zo dňa 05. 04. 2017 vyjadril, že trovy exekúcie boli vymožené v plnej výške, a preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p.).