Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-31-2016.pdf
PDF · 114.29 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/31/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, týka sa Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, Nám. M.R.Štefánika 2269/18, Topoľčany proti žalovaným: 1/ SAD Prievidza a.s. , IČO: 36 324 043, so sídlom Ciglianska cesta 1, Prievidza, právne zastúpený advokátskou kanceláriou ADVOKATI s.r.o., so sídlom Vajanského nábrežie 5, Bratislava, 2/ C. Y., narodený XX.X.XXXX, bytom N. č. XXX, H. V., občan SR, právne zastúpený JUDr. Marekom Doktorom, so sídlom Piaristická 293/21, Trenčín, za účasti intervenienta na strane žalovaných: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 4.232,41 EUR takto
rozhodol:
I. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 232,41 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a. III. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100%. V. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok v sume 253,50 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
(1)Žalobca sa žalobou, podanou na tunajší súd dňa 19.02.2016 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 4.232,41 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Topoľčany Trestným rozkazom č.k. 1T/195/2006-159, právoplatným 24.01.2017 uznal vinným žalovaného 2/ zo skutku, že ako vodič autobusu zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej nedal prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu, ktorý viedol C. G. s tandemistom G. Y.. V dôsledku nárazu autobusu a motocykla utrpeli zranenia, vyžadujúce si dlhodobé liečenie. Vznik zranení C. G. a G. Y. bol v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s porušením § 7 ods. 1 zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Dopravnú nehodu spôsobil žalovaný 2/, pričom viedol motorové vozidlo, ktoré patrilo žalovanému 1/, ako jeho zamestnávateľovi, a k tejto dopravnej nehode došlo pri plnení pracovných povinností, vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu založeného medzi žalovaným 1/ ako zamestnávateľom a žalovaným 2/ ako zamestnancom. Žalovaný 1/ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s KOOPERATIVA poisťovňa a.s. avšak uvedená poisťovňa odmietla spôsobenú škodu uhradiť. Žalobca preto vzniknutú škodu uplatňuje proti žalovanému 1/. Z dôvodu existencie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu má žalovaný 1/ právo, aby poisťovňa za neho nahradila žalobcovi vzniknutú škodu, spôsobenú výplatou dávok. Rozhodnutím v tejto veci bude dotknuté právne postavenie KOOPERATIVY poisťovňa, a.s., preto žalobca zároveň navrhol, aby ako vedľajší účastník do konania táto poisťovňa vstúpila. Sociálna poisťovňa vyplatila poistencovi C. G., ktorý sa v dôsledku dopravnej nehody stal invalidným dávky dôchodkového poistenia za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 2.162,41 EUR a poistencovi G. Y., ktorý sa tiež v dôsledku dopravnej nehody stal invalidným dávky dôchodkového poistenia od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 2.070- EUR . Ide o opakujúce sa dávky. Žalobcovi tak v zmysle § 238 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. vznikla škoda vo výške 4.232,41 EUR. Žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla, ktorý spôsobil dopravnú nehodu nebol totožný s osobou prevádzkovateľa, ktorou je žalovaný 1/. Prevádzkovateľ nesie zodpovednosť za škodu z hľadiska objektívneho princípu, avšak táto skutočnosť žalovaného 2/ ako vodiča nezbavuje zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ide o objektívnu zodpovednosť, kedy vodič porušil predpisy cestnej premávky. V prípadoch stretu objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa a subjektívnej zodpovednosti vodiča ide o spoločnú zodpovednosť, kedy prevádzkovateľ a vodič zodpovedajú spoločne a nerozdielne za vzniknutú škodu. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva na náhradu škody je zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a to § 238 ods. 1 ako lex specialis. Žalobca vyplatil poistencovi dávky, ktoré boli poskytnuté ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi.
(2) Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18C/31/2016-27 zo dňa 28.06.2016, proti ktorému podali žalovaný 1/ aj žalovaný 2/ odpor. Žalovaný 1/ vo svojom odpore namietol, že uplatnený nárok nie je povinný žalobcovi zaplatiť žalovaný 1/, ale KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., s ktorou má žalovaný 1/ uzavretú poistnú zmluvu - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.12.2005. Uvedené vyplýva z ustanovení § 238 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 4 ods. 3 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Sám žalobca v podanej žalobe uvádza, že pôvodne si nárok na náhradu škody uplatnil od KOOPERATIVY poisťovne, a.s., ktorá mu odmietla poskytnúť plnenie. Žalobca sa preto so svojim nárokom obrátil priamo na žalovaného 1/. Žalovaný 1/ tiež vyzval KOOPERATIVU poisťovňa, a.s. na refundovanie dávok žalobcovi, ale poisťovňa toto opätovne odmietla plniť. V záujme zmierlivého vyriešenia sporu žalovaný 1/ navrhol stranám sporu vrátane intervenienta uzavretie súdneho zmieru v znení, že KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. žalobcovi zaplatí uplatnený nárok a ak sa strany sporu na uzavretí takéhoto zmieru nedohodnú, žiadal, aby súd intervenienta zaviazal rozsudkom na plnenie uplatneného žalobného nároku.
(3) Žalovaný 2/ v podanom odpore namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore a žiadal žalobu voči nemu z uvedeného dôvodu zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu voči žalovanému 2/ na zaplatenie žalovanej sumy je tá skutočnosť, že žalovaný 2/ bol zamestnancom žalovaného 1/ a v rozhodnom čase, kedy došlo k dopravnej nehode vykonával v právom postavení zamestnanca pre žalovaného 1/ v právnom postavení zamestnávateľa závislú činnosť na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ v právnom postavení zamestnávateľa a žalovaným 2/ v právnom postavení zamestnanca. Vzhľadom k tomu, že ku vzniku škody došlo pri plnení pracovnoprávnych úloh žalovaného 2/ pre žalovaného 1/ v súlade s § 420 ods. 2 v spojení s § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný 2/ nezodpovedá na škodu, spôsobenú pri výkone závislej činnosti pre žalovaného 1/. Subjektom zodpovedným za vzniknutú škodu a pasívne vecne legitimovaným subjektom je žalovaný 1/, preto žalovaný 2/ žiadal žalobu voči nemu zamietnuť a nahradiť mu trovy konania.
(4) Návrhom z 13.06.2016 požiadala KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava o vstup do konania ako vedľajšieho účastníka, podaním z 10.05.2017 jej právny zástupca ďalším podaním ohlásil svoj vstup ako intervenienta do tohto konania podľa § 82 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( CSP) na stranu žalovaných, dôvodom vstupu do konania je jeho právny záujem na výsledku konania, pretože v prípade neúspechu žalovaného 1/ v konaní bude intervenient povinný poskytnúť príslušné plnenie žalobcovi, nakoľko v relevantnom čase existoval právny vzťah medzi žalovaným 1/ a intervenientom, založený poistnou zmluvou pre poistenie zodpovednosti za škodu. Intervenient sa v konaní vyjadril, že s poukazom na právnu úpravu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v čase, kedy došlo k dopravnej nehode ( 31.07.2006) ako aj na úpravu nároku žalobcu na náhradu vyplatených dávok dôchodkového poistenia v § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a z obsahu § 4 ods. 2 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva povinnosť intervenienta nahradiť za poisteného ( žalovaného 1/) poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody , a teda uvedenú povinnosť má vo vzťahu k poškodenému a nie vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca nikdy nemal v zmysle cit. zákona v relevantnom znení status poškodeného, keďže prevádzkou motorového vozidla žiadnu škodu neutrpel. Žalobca tak nie je poškodeným subjektom. Intervenient ako komerčná poisťovňa nie je vo vzťahu k žalobcovi treťou osobou podľa § 238 zák. č. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Prípadné plnenie zmluvných povinností medzi žalovaným 1/ a intervenientom nie je predmetom konania v tomto spore, kde ide predovšetkým o právo žalobcu na náhradu škody podľa § 238 cit. zákona.
(5) Súd vo veci nariadil pojednávanie, so súhlasom konal v neprítomnosti intervenienta a jeho právneho zástupcu, vykonal dokazovanie prednesom strán sporu, oboznámením s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a to najmä so žalobou, pokusom o zmier z 27.10.2015, vyjadrením k výzve žalovaným 1/ z 17.09.2015, žiadosťou žalobcu o splnenie povinnosti nahradiť škodu z 31.08.2015, výzvou č. 88/2015 žalobcu z 15.06.2015, výzvou č. 85/2015 z 15.06.2015, Potvrdením o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia z 23.03.2015 a z 09.03.2015, Trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany č.k. 1T/195/2006-159, návrhom KOOPERATIVY poisťovne, a.s. na vstup do konania ako intervenienta, platobným rozkazom, odporom žalovaného 2/, odporom žalovaného 1/, sťažnosťou žalobcu proti uzneseniu z 21.11.2016, uznesením č.l.48, vyjadrením intervenienta, uznesením č.l. 101, odpoveďou na výzvu súdu z 04.07.2017, vyjadrením Slovenskej kancelárie poisťovateľov z 26.07.2017 a ostatným obsahom súdneho spisu.
(6) Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany č.k. 1T/195/2006-159 zo dňa 22.12.2006 súd uznal žalovaného 2/ vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 , 2 písm. a) Trestného zákona , keď ako vodič autobusu SAD Prievidza, a.s. počas jazdy pri odbočovaní nedal prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu zn. Aprilia. V dôsledku nárazu autobusu s motocyklom došlo k poškodeniu zdravia C. G. a tandemistu G. Y., ktorí utrpeli mnohopočetné zranenia. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2007.
Pokusom o zmier z 27.10.2015 žalobca vyzval žalovaného 1/ na úhradu dávok poskytnutých z dôchodkového poistenia v celkovej sume 4.232,41 EUR.
Zo žiadosti o splnenie povinnosti nahradiť škodu - výzva č. 88/2015 z 31.8.2015 je zrejmé, že komerčná poisťovňa, s ktorou mal žalovaný 1/ uzavreté povinné zmluvné poistenie odmietla výplatu dávok uhradiť.
Z potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia žalobcu z 9.3.2015 mal súd za preukázanú výšku dávok vyplatených C. G. v celkovej výške 2.162,41 EUR od 01.01.2014 do 31.12.2014.
Z potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia žalobcu z 23.3.2015 mal súd za preukázanú výšku dávok vyplatených G. Y. v celkovej výške 2.070,- EUR od 01.01.2014 do 31.12.2014.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dávok invalidného poistenia je zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení - § 238 ods. 1 ako lex specialis. Predpokladom vzniku škody je , že žalobca vyplatil poistencom dávky, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby. V tomto prípade škodu predstavujú vyplatené dávky invalidného poistenia C. G. a MK. za obdobie roku 2014 v celkovej výške 4.232,41 EUR, ktoré vznikli v priamej súvislosti s dopravnou nehodou zavinenou žalovaným 2/, čoho dôkazom je aj vydaný trestný rozkaz. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel upravuje § 427 až 431 Občianskeho zákonníka, ako prípad osobitnej zodpovednosti postavenej na objektívnom princípe, ktorú v danom prípade nesie prevádzkovateľ, čiže žalovaný 1/ bez ohľadu na zavinenie ako dôsledku protiprávneho stavu a subjektívnu zodpovednosť v tomto prípade niesol vodič motorového vozidla, ktorý bol žalovaný 2/, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, následkom ktorej došlo k poškodeniu zdravia p. C. G. a p. G. Y. ako dôsledok porušenia predpisov o cestnej premávke, pričom subjektívna zodpovednosť žalovaného 2/ vyplýva zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody v nadväznosti na špeciálne ust. § 238 ods. 1 zák. o sociálnom poistení. V danom prípade dochádza k stretu objektívnej a subjektívnej zodpovednosti a v právnej praxi v prípadoch tohto stretu, ide o spoločnú , teda spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla a vodiča motorového vozidla za škodu. Čo sa týka KOOPERATIVY poisťovne ako intervenienta na strane žalovaných a jeho vyjadrenia k predmetnej veci o tom, že žalobca nie je v postavení poškodeného podľa § 4 ods. 2 zák. o povinnom zmluvnom poistení účinného v čase dopravnej nehody , tento názor nie je správny. Intervenient mal v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným 1/ a ako poisťovateľovi mu zo zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplývala povinnosť nahradiť za poisteného škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona o povinnom zmluvnom poistení je touto škodou aj škoda, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dávok invalidného poistenia a teda žalobca je na tento účel jednoznačne v postavení poškodeného, čo dokazuje aj § 2 písm. g) zák. o povinnom zmluvnom poistení, ktorý definuje poškodeného ako toho, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má teda nárok na náhradu tejto škody, nakoľko predmetné dávky invalidného poistenia vyplácala a vypláca práve žalobca, ktorému ako jedinému subjektu môže vzniknúť škoda výplatou tejto dávky a preto je žalobca toho názoru, že mal postavenie poškodeného aj podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení v čase dopravnej nehody. Pričom intervenient od roku 2009 do roku 2014 uhrádzal Sociálnej poisťovni uplatnené náklady na invalidné dávky vzniknuté s poistnou udalosťou, čo nasvedčuje tomu, že intervenient si bol vedomý svojej povinnosti podľa poistenej zmluvy a nie tomu, že tak činil dobrovoľne, nad rámec svojich zákonných a zmluvných povinností. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5C/10/2016-10 z 20.10.2016, ktorým súd zaviazal žalovaného k úhrade nárokovanej škody žalobcom, ktorá tiež vznikla v dôsledku dopravnej nehody 2.5.2006, pričom vo svojom odôvodnení poznamenal skutočnosť, že týmto nie je dotknutý nárok žalovaného voči intervenientovi, ktorým bola tiež komerčná poisťovňa, ktorá taktiež v tomto prípade namietala postavenie Sociálnej poisťovne ako poškodeného, vzhľadom na účinnosť zákona v čase poistnej udalosti a taktiež na rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/33/2016-64 zo dňa 17.6.2016, kde súd taktiež zaviazal komerčnú poisťovňu k refundácii poistného plnenia na základe dopravnej nehody, ktorá sa stala 16.2.2003. Podľa názoru súdu v tomto rozsudku neobstojí ani obrana poisťovne v súvislosti s definíciou poškodeného či už zo zákona o povinnom zmluvnom poistení alebo článku 14 všeobecných poistných podmienok kde je rovnako definovaný ako v § 2 písm. g) zák. o povinnom zmluvnom poistení ako ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody, nakoľko predmetné dávky vyplácala a vypláca práve Sociálna poisťovňa, ktorej jedinej mohol vzniknúť nárok na náhradu tejto škody. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalobca splnil všetky predpoklady na uplatnenie náhrady škody podľa § 238 ods. 1 zák. o sociálnom poistení a žiadal, aby súd rozhodol spôsobom navrhnutým v samotnej žalobe. Pasívna legitimácia žalovaného 2/ je daná na základe subjektívnej zodpovednosti ako zodpovednosti za porušenie povinnosti, vyplývajúcej z predpisu o cestnej premávke. Žalovaný 2/ bol aj trestným rozkazom odsúdený a uznaný za vinného z tejto dopravnej nehody. Žalobca v konaní preukázal príčinnú súvislosť, a to, že poistencom vyplatil poistné dávky, ktoré boli poskytnuté ako následok protiprávneho konania tretej osoby. Teda škodu predstavujú vyplatené dávky C. G. a G. Y., ktorým dávka invalidného poistenia vznikla v priamej súvislosti s dopravnou nehodou, zavinenou žalovaným 2/, ktorý ako vodič motorového vozidla nesie subjektívnu zodpovednosť a žalovaný 1/, ktorý bez ohľadu na zavinenie nesie objektívnu zodpovednosť ako prevádzkovateľ vozidla. A teda pri oboch žalovaných ide o spoločnú zodpovednosť.
Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, pretože nie sú splnené predpoklady na uplatnenie náhrady škody voči žalovanému 1/, tieto neboli preukázané, súčasne namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pretože v čase vzniku škodovej udalosti teda dopravnej nehody mal uzatvorené poistenie o povinnom zmluvnom poistení v spoločnosti KOOPERATIVA a toto poistenie má kryť takýto druh škody a je priamo povinnosťou poisťovne tieto škody nahrádzať. V zmysle § 4 ods. 3 zák. o povinnom zmluvnom poistení účinnom v čase vzniku dopravnej nehody poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladoch pri usmrtení ako aj škody vzniknuté úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, nároky nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia, ktoré sú predmetom tohto konania. Táto úprava bola vsunutá prostredníctvom novely č. 430/2003 Z.z. a práve toto ustanovenie malo založiť nárok z poistného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo od poisťovateľa na náhradu škody a o.i. aj úhradu dávok dôchodkového poistenia. Jediným subjektom oprávneným vyplácať dôchodkové dávky je žalobca a preto poškodenému pri pridržiavaní sa striktného lexikálneho výkladu nemôže nikdy vzniknúť škoda a teda poškodeným je v danom prípade len žalobca . Zmyslom tejto prijatej novely bola snaha zákonodarcu práve odstrániť právne vákuum, ktoré existovalo, a týkalo sa refundácie dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou poškodeným v súvislosti so škodovými udalosťami. Poukázal na Nález Ústavného súdu, v zmysle ktorého v prípadnom spore ohľadom refundácie dávok poskytnutých Sociálnou poisťovňou by mal konajúci súd zisťovať obsah a zmysel právnej normy a vykladať pojem poškodený tak, ako bola právna norma myslená aj upravená. V spomínanom metodologickom postupe nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, súd má síce povinnosť prihliadať na doslovný výklad ustanovenia, ale avšak aj na teleologický význam, ktorým nepochybne bola vôľa zákonodarcu zaviesť možnosť náhrady dávok poskytnutých Sociálnou poisťovňou priamo z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla od poisťovateľa. Iný právny výklad pojmu poškodený žalovaný 1/ považuje za neudržateľný s princípmi právneho štátu, je nemysliteľné , aby poistený uhrádzal náhradu škody, za ktorú mal upravené poistenie. Na základe uvedeného žalovaný 1/ namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. V prípade však, ak by súd vyhodnotil, že pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ v spore je daná, žalovaný 1/ má za to, že je tomu tak spoločne a nerozdielne spolu s príslušnou poisťovňou, ktorou je KOOPERATIVA. Napriek tomu, že žalovaný 1/ by nemal byť zaviazaný k náhrade škody, má záujem na výsledku tohto konania a chce sa pokúsiť uzavrieť zmier po rokovaní s právnym zástupcom intervenienta, ktorý nakoniec aj sám vo svojom vyjadrení zo dňa 10.5.2017 uviedol, že v prípade neúspechu žalovaného 1/ bude povinný poskytnúť príslušné plnenie žalobcovi, nakoľko v relevantnom čase existoval právny vzťah medzi žalovaným 1/ a intervenientom založený poistnou zmluvou. Sám intervenient teda tiež tvrdí, že má právnu povinnosť priamo voči žalobcovi namiesto žalovaného 1/. Žalovaný 1/ má za to, že neboli splnené predpoklady na uplatnenie náhrady škody voči žalovanému 1/, je toho názoru, že poistenie malo kryť takýto druh škody a je priamo povinnosťou poisťovne ( intervenienta v spore ) tieto škody nahrádzať. Žiadal preto žalobu voči nemu zamietnuť a na plnenie zaviazať intervenienta na strane žalovaných.
Právny zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní uviedol, že ku vzniku škody došlo pri plnení pracovnoprávnych úloh žalovaného 2/, ktorý však za škodu spôsobenú pri výkone závislej činnosti nezodpovedá. Subjektom zodpovedným za vzniknutú škodu a teda aj pasívne vecne legitimovaným v tejto právnej veci je žalovaný 1/.Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovanému 2/ chýba pasívna vecná legitimácia v tomto konaní a navrhol súdu žalobu voči žalovanému 2/ zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a priznať žalovanému 2/ náhradu trov konania.
(7) Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa uvedených zákonných ustanovení:
Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
(8) Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je podaná dôvodne len voči žalovanému 1/. Súd mal v konaní preukázané, že trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany č.k. 1T/195/2006-159 zo dňa 22.12.2006 bol žalovaný 2/ uznaný vinným (ako vodič autobusu, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný 1/) z prečinu ublíženia na zdraví C. G. a G. Y.. V konaní nebolo sporné, že menovaným ako svojim poistencom žalobca vyplatil v období od 01.01.2014 od 31.12.2014 dávky invalidného poistenia v celkovej sume 4.232,41 EUR. V spore je z vykonaného dokazovania, najmä z právoplatného trestného rozkazu teda zrejmé, že žalovaný 2/ - zamestnanec spoločnosti žalovaného 1/ ako prevádzkovateľa motorového vozidla porušil dôležitú povinnosť, uloženú mu podľa zákona o cestnej premávke, keď nedal prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu a zavinil tak zrážku autobusu s motocyklom, ktorej následkom boli zranenia p. G. a p. Y.. Avšak tým, že ku vzniku škody a dopravnej nehode došlo pri plnení pracovnoprávnych povinností žalovaného 2/, jemu vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu založeného medzi žalovaným 1/ ako zamestnávateľom a žalovaným 2/ ako zamestnancom, ten za škodu spôsobenú pri výkone závislej činnosti ako vodič a zamestnanec žalovaného 1/ nezodpovedá priamo , iba ak svojmu zamestnávateľovi ( žalovanému 1/). S poukazom na § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka je tak subjektom zodpovedným za takto vzniknutú škodu podľa názoru súdu žalovaný 1/. Na základe uvedeného súd potom žalobcu voči žalovanému 2/ zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore. Ak žalovaný 1/ v konaní taktiež namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu argumentujúc, že jediným subjektom, ktorý je povinný škodu zaplatiť je intervenient t.j. KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, v tejto súvislosti súd udáva, že KOOPERATIVA poisťovňa a.s. v predmetnom konaní vystupuje len ako intervenient na strane žalovaných , a teda nie je stranou sporu, ktorú by bolo možné zaviazať na plnenie. Je pravdou, že intervenienta bolo možné na predmetné plnenie žalovať buď samostatne alebo spoločne a nerozdielne s poisteným ( žalovaným 1/), kedy by boli zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne, avšak žalobca poisťovňu žalovaného 1/ ako stranu sporu nezažaloval, v dôsledku čoho jej v tomto spore nebolo možné plnenie uložiť. K stanovisku intervenienta, že povinnosť podľa § 4 ods. 2 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v relevantnom znení (v čase, kedy došlo k dopravnej nehode) intervenientovi vyplývala len voči poškodenému a nie vo vzťahu k žalobcovi, keďže prevádzkou motorového vozidla žiadnu škodu neutrpel súd dodáva a má za to, že zodpovednosť intervenienta vyplynula zo zák.č. 381/2001 Z.z. v relevantnom znení v čase vzniku nehody, pretože ide o škodu na zdraví, ktorá žalobcovi vznikla uhradením dávok dôchodkového poistenia od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 4 232,41 EUR. Je nesporné, že ust. § 238 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. zakladá regresný nárok žalobcu voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Regresný nárok je tak samostatným nárokom na náhradu škody a má povahu lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku k ust. o náhrade škody ( § 420 a nasl.). Povinnosť Sociálnej poisťovne ( žalobcu ) poskytnúť úrazovú dávku vzniká pri splnení stanovených podmienok a to bez ohľadu na to, z akého dôvodu došlo k vzniku nároku na tieto dávky.
(9)Žalobcovi vznikol nárok podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho poistenia, pretože sú naplnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti žalovaného 1/ za vznik škody titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní neboli zistené a ani žalovaný 1/ neuviedol žiadne dôvody, ktoré by umožňovali zbaviť ho objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu v zmysle ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že žalobca dávky dôchodkového poistenia svojim poistencom vyplácal a vyplatil v roku 2014 v sume 4 232,41 EUR, čím boli naplnené všetky predpoklady v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pre vznik práva žalobcu voči žalovanému 1/ ako tretej osobe na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného 2/ ako zamestnanca žalovaného 1/. Súd preto rozhodol tak, že žalovanému 1/ rozsudkom uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 232,41 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Voči žalovanému 2/ žalobu zamietol pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore.
(10)O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V zmysle uvedeného súd zaviazal žalovaného 1/ ako neúspešnú stranu sporu k náhrade trov konania žalobcovi v rozsahu 100%, keďže žalobca bol voči nemu v konaní v celom rozsahu úspešný. Žalovanému 2/ súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože bol voči žalobcovi v celom rozsahu úspešný, keďže žaloba voči nemu bola v celom rozsahu zamietnutá. O ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách intervenienta na strane žalovaných súd nerozhodoval, pretože jeho čistý úspech bol 0%, tým že vystupoval na strane žalovaných, kedy jeho úspech bol 50 % a neúspech 50%.
(11) Žalobca je v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu v sume 253,50 EUR preto súd uložil žalovanému 1/ ako protistrane a neúspešnej strane sporu v súlade s ust. § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v potrebnom počte vyhotovení. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).