Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-131-2016.pdf
PDF · 82.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/131/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovaným 1./ T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX V., 2./ V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX V., právne zastúpení JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/166, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1.709,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C 285/2014-51 zo dňa 26. januára 2015, takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozhodnutím návrh zamietol. Ďalej určil, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 488,44 eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 39, § 39a, § 52 odsek 1 a 2, § 54 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzavrel so žalovanými dňa 14.05.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 1.085,92 Eur. Z karty klienta vyplýva, že žalovaní splatili 923,58 Eur. Bod 5 a 6 zmluvy o úvere sa nezhodujú (v údaji o RPMN), pričom žalovaní zmluvu podpísali dňa 06.05.2010 v Kežmarku a žalobca do doplnení údajov v bode 6 zmluvy až 14.05.2010 v Bratislave. Žalovaní teda nemali možnosť zaujať stanovisko k doplneným údajom a zmluvu verifikovať. Nenastal stret zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy. Čo sa týka údaju o ročnej úrokovej sadzbe, tá je v zmluve určená výškou 72 %, pričom v rozhodnom období banky poskytovali takéto spotrebiteľské úvery s úrokovou sadzbou 12,69 %. Takéto dojednanie je absolútne neplatným právnym úkonom. Zo zmluvy nie je ani zrejmé, ktorá čiastka sa dlžníkom poskytuje, keďže sa uvádza suma 1.170 Eur, pritom vyplatených im podľa karty klienta bolo 1.085,92 Eur.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade so zákonom. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere bola 79,08 %. Závery súdu ohľadom neplatného dojednania náležitosti RPMN úveru sú nesprávne. Údaj o RPMN nikdy nie je a objektívne nemôže byť výsledkom dohody zmluvných strán. RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na odvolanie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovení § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie je dôvodné.
6. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami sporu bola dňa 14.05.2010 uzatvorená zmluva nazvaná ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere“. V bode 5. zmluvy („údaje o požadovanom revolvingovom úvere“) boli uvedené údaje ako je poskytnutá čiastka úveru (1.170 Eur), splatnosť úveru (42 splátok so splatnosťou v 30. dni v mesiaci), mesačná splátka vrátane úrokov (62,69 Eur), zmluvná odmena (1.462,98 Eur), predpokladaná RPMN za úver (70,02 %), ročná úroková sadzba (70,02 %), priemerná RPMN (48,66 %), poskytnutá čiastka revolvingu (616,87 Eur), zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu (887,69 Eur), predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu (63,32 %), ročná úroková sadzba revolvingu (76,21 %). V bode 6. zmluvy („údaje o schválenom úvere“) boli uvedené údaje ako je poskytnutá čiastka úveru (1.170 Eur), splatnosť úveru (42 splátok so splatnosťou v 30. dni v mesiaci), mesačná splátka vrátane úrokov (62,69 Eur), zmluvná odmena (1.462,98 Eur), RPMN za úver (66,88 %), ročná úroková sadzba (70,02 %), priemerná RPMN (48,66 %), poskytnutá čiastka revolvingu (616,87 Eur), zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu (887,69 Eur), predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu (60,50 %), ročná úroková sadzba revolvingu (76,21 %).
7. Podľa ustanovenia § 44 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa odseku 2, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa odseku 3, ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.
8. Podľa ustanovenia § 46 odsek 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa odseku 2, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
9. Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase podpisu zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
10. Prvým predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy, návrh musí byť adresný, musí byť určitý a z prejavu vôle navrhovateľa musí byť zrejmé, že hodlá byť návrhom (ofertou) viazaný v prípade jeho prijatia.
11. Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený je jednostranný adresný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v celom jeho rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.
12. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Táto právna norma účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.
13. V zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedenie RPMN podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v zmysle ustanovenia § 4 odsek 2 písm. j/, k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorej neuvedenie (v prípade ak by zmluva vznikla) je napr. sankcionované tým, že takáto zmluva je bez poplatkov a bez úrokov (ustanovenie § 4 odsek 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch). V prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene RPMN, dochádza tým k zmene podstatnej náležitosti zmluvy a takúto odpoveď je treba považovať za nový návrh. Preto aby došlo k uzavretiu zmluvy s takouto novou RPMN je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy, teda dlžníkom.
14. Ak mal teda žalobca v úmysle poskytnúť žalovaným úver na základe iných podmienok ako boli uvedené v žiadosti žalovaných o poskytnutie revolvingového úveru, bolo jeho povinnosťou uzavrieť zmluvu, ktorej obsahom by boli nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov v bode 6. zmluvy („údaje o schválenom úvere“), resp. formou „oznámenia veriteľa o schválenom revolvingovom úvere“, či „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je totiž zrejmé, že žalovaní v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (06.05.2010) nemali vedomosť o výške RPMN, ktorú žalobca uviedol v bode 6. zmluvy („údaje o schválenom úvere“), keďže k tomu došlo až dňa 14.05.2010.
15. Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani ustanovenie čl. 2 bodu 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorého: „...Veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany Veriteľa.“ Predmetné ustanovenie treba v prospech žalovaného spotrebiteľa vykladať spôsobom vyššie uvedeným (ako novú ofertu), inak by išlo o neplatné ustanovenie z dôvodu rozporu s ustanovením § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie) pre nesúlad s ustanovením § 44 odsek 2 Občianskeho zákonníka.
16. Vychádzajúc z uvedené sa odvolací súd stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že body 5. a 6. zmluvy sa nezhodujú (v údaji o RPMN), žalovaní nemali možnosť zaujať stanovisko k doplneným údajom a zmluvu verifikovať a teda nenastal stret zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy.
17. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Napriek vyššie uvedenému, súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaným bol vyplatený úver vo výške 1.085,92 Eur, pričom žalovaní splatili sumu vo výške 923,58 Eur. Nakoľko zmluva medzi stranami konania nevznikla (vzhľadom na vyššie uvedené), na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie (konkrétne majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu).
19. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
20. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 odsek 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016.
21. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
22. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
23. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 odsek 1 C.s.p.).
24. Po vrátení veci bude potrebné vyporiadať sa s nárokom žalobcu pri súčasnej aplikácii právnych noriem upravujúcich spotrebiteľské vzťahy ako aj ochranu spotrebiteľa (ex offo prihliadnuť na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi).
25. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).