Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Sd-1-2016.pdf
PDF · 92.95 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa J. I., nar. XX. B. XXXX, t.č. bez trvalého bydliska, adresa na doručovanie - O. 1, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29. októbra 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I z 20. januára 2016 o jeho zrušení a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X-II z 20. januára 2016 o priznaní invalidného dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I z 20. januára 2016 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-II z 20. januára 2016 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozhodnutím z 29. októbra 2015 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 15. októbra 2015, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 35 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Rozhodnutím z 20. januára 2016 (I) odporkyňa podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zrušila svoje rozhodnutie z 29. októbra 2015, pretože po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa po podaní jeho odvolania došlo k zmene vysloveného posudkového záveru a dňom 3. decembra 2014 bol uznaný invalidným so 45 % poklesom jeho pracovnej schopnosti. Dôsledkom zmeny v skutkových zisteniach bola nesprávnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie.
Rozhodnutím z 20. januára 2016 (II) odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi od 3. decembra 2014 invalidný dôchodok vo výške 155,20 EUR mesačne, zvýšený na základe jednotlivých, vo výroku cit. valorizačných úprav od 1. januára 2016 až na 158,90 EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ bol uznaný dňom 3. decembra 2014 za invalidného so 45% poklesom pracovnej schopnosti a k uvedenému dňu splnil aj ďalšie zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku tým, že získal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity (22 rokov a 106 dní), nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Sumu jeho invalidného dôchodku určila ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu zisteného z podielu úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia získaných navrhovateľom v rozhodujúcom období, po jeho zvýšení podľa § 63 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení vo výške 0,9101, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok
spolu s pripočítaným obdobím do dovŕšenia dôchodkového veku v celkovom rozsahu 35,8685 rokov, aktuálnej dôchodkovej hodnoty určenej zákonom ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok vo výške 10,2524 a percentuálneho poklesu jeho pracovnej schopnosti. Uvedeným postupom dospela k sume invalidného dôchodku navrhovateľa vo výške 150,70 EUR mesačne, ktorú následne na základe jednotlivých, v odôvodnení rozhodnutia cit. valorizačných úprav, zvýšila na priznanú sumu. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa i zárobky, ktoré dosiahol v rozhodujúcom období a odborný posudok o invalidite z 22. decembra 2015, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a žiadal, aby bol jeho zdravotný stav posúdený nezávislými lekármi. 2 roky od úrazu sa jeho zdravotný stav stále zhoršuje a vyžaduje odbornú liečbu. Poukázal tiež na neprimeranú dĺžku konania Sociálnej poisťovne. Nebol spokojný ani s rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, žiadal priznať plný invalidný dôchodok a domáhal sa zohľadnenia všetkých dôsledkov utrpeného úrazu a to poškodenia zraku, sluchu i iných. Uviedol, že mu boli odňaté sociálne dávky, naďalej však potrebuje liečbu.
Na pojednávanie pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní a uviedol, že operačnú liečbu podstúpil už 6x a má plánované ďalšie operácie a to operáciu kŕčových žíl a tiež pruhu. V priebehu dňa si musí ľahnúť, oddýchnuť si, pretože nevie dlhšie stáť, sedieť, zohýnať sa a trpí závratmi. Má predpísanú kašovitú stravu, čeľustné kĺby ho napriek tomu bolia. Ráno je stŕpnutý, nezohne prsty do dlaní. Uviedol, že sa opakovane uchádzal o zamestnanie ale pokiaľ sa jeho zamestnávateľ oboznámil s jeho zdravotnou dokumentáciou, nebol prijatý.
Odporkyňa navrhla rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že v rámci odvolacieho správneho konania bolo navrhovateľovi vyhovené a bol uznaný invalidným s priznaním invalidného dôchodku. Okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia boli posudkovo zohľadnené aj jeho pridružené zdravotné ťažkosti.
Dňa 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492 ods. 1 zakotvil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s cit. zákonným ustanovením preskúmal krajský súd označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, s jeho zdravotnou dokumentáciou, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, tj. osobnými listami dôchodkového zabezpečenia/poistenia, s potvrdeniami o jeho evidovanej nezamestnanosti a dospel k presvedčeniu, že rozhodnutie odporkyne, ktorým bolo v rámci autoremedúry zrušené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku ako aj rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku boli súladné so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona.
Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly VI., odd. A, pol. 1, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažké formy porúch osobnosti, porúch správania a porúch intelektu vyvolaných ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu vyjadriť v rozpätí 35-45 %. Pre určenie konkrétneho percenta zníženej pracovnej schopnosti je rozhodujúci rozsah a stupeň pretrvávajúcich neurologických symptómov s ohľadom na neurologický nález (dokázanými pyramídovými javmi zánikovými a iritačnými) a psychické zmeny s prihliadnutím na premorbídnosť osobnosti.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 3. decembra 2014, žiadosťou z 15. októbra 2015. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný jeho zdravotný stav posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý v posudku z 15. októbra 2015 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z neurologických, psychiatrických, psychologických a ORL vyšetrení z priebehu roku 2015 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil organické poruchy nálady, tj. ochorenie nervového systému v zmysle kapitoly VI., odd. A, pol. 1, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti pre uvedené ochorenie vyjadril 35 %. Uviedol, že 49-ročný navrhovateľ s odborným vzdelaním utrpel v roku 2013 po napadnutí inou osobou zlomeninu tvárových kostí s chirurgickým riešením, osteosyntetický materiál bol odstránený. Bol vyšetrený neurológom pre bolesti hlavy bez objasnenia jednoznačnej príčiny. MR vyšetrenie potvrdilo degeneratívne zmeny krčnej chrbtice, neurologický nález je v norme. Zmeny chrbtice na RTG sú dokumentované už v roku 2012, ide o prirodzené degeneratívne zmeny. MR vyšetrenie potvrdilo len počínajúce artrotické zmeny temporomandibulárneho kĺbu a zistený bol tiež myofasciálny syndróm pri defektnom chrupe. Porucha sluchu v dôsledku úrazu bola zistená na úrovni CSS 15,7 %. V minulosti predstavovala porucha jeho sluchu 6,4 %. Od roku 2004 je tiež v liečbe psychiatra pre organickú poruchu nálady. Zistené sú mierne organické zmeny, psychologické vyšetrenie potvrdilo mierne až stredné organické zmeny centrálnej nervovej sústavy, intelekt je v pásme priemeru, výraznejšia afektívna porucha sa nemanifestovala. Je na minimálnej liečbe, bez zlepšenia, napriek tomu liečba upravovaná nebola, nebola indikovaná ani hospitalizácia. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia z 29. októbra 2015.
Po podaní odvolania bol v rámci odvolacieho správneho konania opätovne posudzovaný zdravotný stav navrhovateľa a to posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý v posudku z 22. decembra 2015 zohľadnil doplnené psychologické vyšetrenie z júna 2014, prepúšťaciu správu z neurológie z novembra 2015 a stomatologické vyšetrenie z októbra 2015 a dospel k rovnakému posudkovému záveru v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa i v priznanej percentuálnej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti pri tomto ochorení. Na rozdiel od prvého posúdenia však posudkovo zohľadnil aj pridružené ochorenia navrhovateľa a to dorzalgie a artrózu temporomandibulárneho kĺbu 10 % navýšením jeho zníženej pracovnej schopnosti na celkových 45 % a dátum vzniku invalidity určil dňom 3. decembra 2014, dňom skončenia podporného obdobia. V posudku uviedol, že po operačnom riešení zlomenín tvárových kostí, pri ktorom bola nutná aj extrakcia zubov, pretrváva porucha čeľuste a bolestí temporomandibulárneho kĺbu s podávaním vysoko suplementačnej liečby. Neurologickými nálezmi tiež bola preukázaná radikulárna symptomatika do horných končatín, cervikobrachiálny a cervikokraniálny syndróm. K posudkovému zohľadneniu pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľa pristúpil z toho dôvodu, že ku dňu skončenia podporného obdobia k 3. decembru 2014 nebol tento stav doriešený.
Na základe zmeny v posudkovom vyhodnotení aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa so vznikom jeho invalidity odporkyňa rozhodnutím z 20. januára 2016 (I) zrušila svoje rozhodnutie z 29. októbra 2015, ktorým bola žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá, pretože po zmene v skutkových zisteniach ohľadom invalidity navrhovateľa bolo rozhodnutie z 29. októbra nesprávne. Zrušenie vlastného rozhodnutia umožňuje odporkyni ust. § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Keďže zrušenie nesprávneho rozhodnutia bolo súladné so zákonom, krajský súd rozhodnutie odporkyne z 20. januára 2016 (I) potvrdil ako vecne správne.
Keďže sa navrhovateľ odvolal aj voči rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku z dôvodu nespokojnosti s percentuálnym vyjadrením jeho zníženej pracovnej schopnosti, jeho zdravotný stav bol posúdený aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici, ktorý v posudku z 1. augusta 2017 popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľa zohľadnil opakované psychiatrické, neurologické, stomatologické vyšetrenia a psychologické vyšetrenie z priebehu rokov 2014 až 2017 a dospel k zhodnému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ ohľadom vzniku invalidity navrhovateľa i percentuálneho vyjadrenia jeho zníženej pracovnej schopnosti pri totožne označenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a posudkovom zohľadnení pridružených zdravotných ťažkostí. V posudku doplnil, že pre pretrvávajúce bolesti v krčnej chrbtici po jej luxácii mal navrhovateľ urobenú magnetickú rezonanciu krčnej chrbtice, ktorá potvrdila degeneratívne zmeny na stavcov a medzistavcových platničkách s miernou funkčnou poruchou bez výraznejších prejavov koreňového dráždenia. Poškodenie miechy nebolo potvrdené. Pre tŕpnutie horných končatín neurológ ordinoval EMG vyšetrenie, ktoré vylúčilo úžinové syndrómy na horných končatinách a nepotvrdilo ani prejavy koreňového dráždenia z krčnej chrbtice. Od roku 2014 je v liečbe psychiatra pre organickú poruchu nálady, po vykonaní psychologických testov boli potvrdené mierne až stredne ťažké organické zmeny centrálneho nervového systému, intelekt v norme. Pri kombinovanej liečbe antidepresívami je stav dobre ovplyvnený, liečba sa nezvyšovala, nootropiká do liečby psychiater neindikoval a neindikoval ani kontrolné psychologické vyšetrenie. Pri stredne ťažkej organickej afektívnej poruche je pokles pracovnej schopnosti poistenca 35 %, navýšený o 10 % pre pridružené ochorenia a to dorzalige a artrózu temporomandibulárneho kĺbu. Konštatoval, že môže vykonávať práce bez zvýšenej psychickej záťaže, bez prác na úkol a bez nočných zmien, napr. robotnícke práce v chránenej dielni.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ich vplyvu na jeho pracovnú schopnosť po jeho opätovnom posúdení po podaní jeho odvolania dospela odporkyňa k správnemu označeniu jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, pretože uvedené sa v najväčšom rozsahu podieľalo na znížení jeho pracovnej schopnosti. Uvedené duševné postihnutie správne zaradila pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti v rámci zákonného rozpätia správne vyjadrila na dolnej hranici pre stredne ťažké formy ochorenia, pretože psychologickým vyšetrením bolo potvrdené mierne až stredne ťažké narušenie centrálnej nervovej sústavy. Správne posudkovo zohľadnil aj pridružené zdravotné ťažkosti
navrhovateľa, pretože aj tieto ovplyvňovali možnosti jeho pracovného uplatnenia a to max. možným 10 % navýšením jeho zníženej pracovnej schopnosti, na celkových 45 %.
Na základe tohto, úplne a správne zisteného skutkového stavu ohľadom aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ich vplyvu na jeho pracovnú schopnosť odporkyňa správne konštatovala vznik jeho invalidity dňom skončenia podporného obdobia na základe čoho, po splnení aj ďalších zákonných predpokladov cit. vyššie, rozhodla o priznaní invalidného dôchodku odo dňa vzniku jeho invalidity. Samotný výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky nebol navrhovateľom spochybnený a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia odporkyne pri jeho určení. Odporkyňa vychádzala zo správne zisteného obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa i zárobkov, ktoré dosiahol v rozhodujúcom období, ktoré bolo tiež správne určené v súlade s ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Tieto údaje odporkyňa zistila z osobných listov dôchodkového poistenia/zabezpečenia navrhovateľa, potvrdených jeho jednotlivými zamestnávateľmi a v celosti a správne ich preniesla do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia z 20. januára 2016. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na výpočet sumy priznaného invalidného dôchodku, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný na základe správne zistených relevantných údajov a správnym matematickým postupom.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si tieto neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.