Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_10Csp-141-2016.pdf
PDF · 83.12 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/141/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej I. W., T.. XX.XX.XXXX, H. I., U. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 677,96 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 487,90 € spolu so zmluvným úrokom 4,75 % ročne z tejto sumy a s 3% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 24.9.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 44 % celkovo vzniknutých trov konania žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.11.2016 pôvodný žalobca ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 799 200 sa proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy 677,96 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 4,75 % ročne zo sumy 633,70 € od 24.9.2014 do zaplatenia a 3 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 24.9.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Pôvodný žalobca v žalobe uviedol, že je bankou, ktorá je oprávnená okrem ďalších predmetov činnosti poskytovať úvery stavebným sporiteľom. So žalovanou uzavrel zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 5732614/310958804 zo dňa 14.11.2003. Na základe tejto úverovej zmluvy pôvodný žalobca poskytol žalovanej mimoriadny medziúver vo výške 1.659,70 €. Keďže žalovaná neskôr splnila podmienky pre pridelenie cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úver, bol jej dňa 31.3.2009 poskytnutý stavebný úver vo výške 919 €. Žalovaná si však neplnila riadne svoje zmluvné povinnosti a stavebný úver riadne nesplácala, napriek tomu, že bola na neplnenie záväzkov listom veriteľa označeným ako výzva pred odstúpením od zmluvy zo dňa 10.10.2013 na to upozornená. Keďže k náprave nedošlo, žalobca k 30.11.2013 vyhlásil okamžitú splatnosť stavebného úveru vo výške 654,67 €. Žalovaná po vyhlásení okamžitej splatnosti čiastočne plnila svoj záväzok, a to jednou splátkou vo výške 10 €, ktorú zaplatila 23.9.2014. Preto jej neuhradený záväzok ku dňu 24.9.2014 predstavuje dlžnú istinu vo výške 633,70 €, vyčíslený zmluvný úrok v sume 15,61 € a úrok z omeškania vo výške 28,65 €.
2. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca v žalobe pripojil výpis zo svojho Obchodného registra, notársku zápisnicu N 425/2003 NZ 105783/2003, ktorou žalovaná uznala dlh a súhlasila s exekúciou, a totiž uznala dlh zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ďalej zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 14.11.2003, všeobecné zmluvné podmienky pre poskytovanie stavebných úverov a medziúverov a všeobecné obchodné podmienky banky. Ďalej pripojil výpis z účtu stavebného úveru k 31.12.2009. Rovnako pripojil list z 10.10.2013 nazvaný výzva pred odstúpením a kópiu doručenky svedčiacej o doručení tohto listu žalovanej 28.10.2013, ďalej list z 3.12.2013 nazvaný
odstúpenie od úverovej zmluvy a kópiu nedoručenej a vrátenej doporučenej zásielky, keďže žalovaná si doporučený list v odbernej lehote neprevzala a nakoniec výpis z úverového účtu preukazujúci všetky transakcie na úverovom účte od 31.3.2009 do 23.9.2014.
3. Dňa 31.1.2017 pôvodný žalobca listom z 18.1.2017 navrhol súdu pripustiť podľa § 80 C. s. p. zmenu v osobách strán na strane žalobcu s odôvodnením, že po začatí konania došlo k prevodu práv - žalobca pohľadávku voči žalovanej vymáhanú v tomto súdnom konaní postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na obchodnú spoločnosť, ktorá je uvedená v záhlaví tohto rozsudku. Žalovaná bola o tom informovaná listom zo dňa 16.12.2016. Tento list žalobca do spisu pripojil. Nový žalobca (postupník) so vstupom do konania súhlasil. Súd preto uznesením sp. zn. 10Csp/141/2016 zo dňa 11.4.2017 pripustil zmenu subjektu tak, že na strane žalobcu pôvodný žalobca z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť uvedená v záhlaví tohto rozsudku. Nový žalobca podaním z 23.3.2017, ktoré na súd došlo 24.3.2017 bližšie špecifikoval nárok a uviedol, že podľa článku IV. bod 3.1 zmluvy žalovaná odo dňa pridelenia cieľovej sumy zmluvou o stavebnom sporení sa zaväzovala splácať stavebný úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške cca. 17,96 € (541 Sk) vždy od 1-ho do 15-teho dňa príslušného mesiaca. Výška úverovej splátky mala byť znovu vypočítaná z aktuálnej výšky stavebného úveru k dátumu pridelenia cieľovej sumy a o novej výške splátky mala byť dlžníčka písomne informovaná. Nesplatenie dvoch po sebe idúcich splátok úveru alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako troch mesiacov a ich neuhradenie ani v dodatočnej lehote bolo podstatným porušením zmluvy a zakladalo právo veriteľa od zmluvy odstúpiť alebo ju vypovedať a požadovať okamžité splatenie celého mimoriadneho medziúveru alebo stavebného úveru (článok IV. zmluvy). Dlžná suma vo výške 677,96 €, ktorá bola uplatňovaná žalobou, predstavovala rozdiel debetných operácií na úverovom účte vo výške 1.471,32 € a kreditných operácií vo výške 793,36 €. Splátka, ktorú žalovaná zaplatila 23.9.2014 vo výške 10 €, bola započítaná na istinu.
4. Napriek ďalšej výzve súdu, či žalobca trvá na zaplatení celej sumy uvedenej v žalobe vzhľadom na skutočnosť, že časť pohľadávky sa súdu javí ako premlčaná (výzva súdu zo dňa 13.4.2017), už žalobca nereagoval. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila napriek tomu, že sa jej ju následne podarilo doručiť dňa 1.6.2017. Skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, ktoré sa týkali výšky sumy, ktorú žalovaná zaplatila, zmluvy, ktorú uzavrela, preto súd, keďže tieto skutkové tvrdenia žalovaná nerozporovala, považoval v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 C. s. p. za nesporné.
5. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 16.8.2017 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.
6. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z listinných dôkazov pripojených do spisu pôvodným žalobcom. Súd mal preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, aj tú skutočnosť, že na základe zmluvy uvedenej v žalobe bol žalovanej dňa 31.3.2009 poskytnutý stavebný úver vo výške 919 €, ktorý mala žalovaná v roku 2013 splácať po 16,24 €. O výške splátky svedčí list pôvodného žalobcu z 10.10.2013 nazvaný výzva pred odstúpením, z ktorého vyplýva, že žalovaná do 16.10.2013 bola povinná uhradiť úverovú mesačnú splátku vo výške 16,24 €, pričom ku 10.10.2013 má dlh, ktorý je po splatnosti vo výške 124,29 €. Následne potom žalobca odstúpil od úverovej zmluvy listom z 3.12.2013 podľa presvedčenia súdu v súlade s dohodnutými ustanoveniami zmluvy a žiadal zaplatenie dlžnej sumy vo výške 654,67 € do 31.12.2013. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaná mimo sumy 10 €, ktorú poskytla ako čiastkové plnenie, žalobcovi bola inak dlh znížila. Nesporné bolo, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky v priebehu konania sa novým veriteľom vo vzťahu k žalovanej stal žalobca, ktorý je uvedený v záhlaví tohto rozsudku. Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť v celom rozsahu. V čase rozhodovania súdu platilo totiž ustanovenie § 5 b) Zákona na ochranu spotrebiteľa.
7. Podľa § 5 b) Zákona na ochranu spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
8. Je pravdou, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere čísla uvedeného v žalobe nepatrí vzhľadom na svoj charakter medzi zmluvy o spotrebiteľských úveroch, na druhej strane
však nemožno vo vzťahu medzi pôvodným veriteľom a žalovanou prehliadnuť skutočnosť, že banka poskytujúca stavebný úver konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná čerpala finančné prostriedky na svoju osobnú spotrebu. Teda vo vzťahu k banke mala postavenie spotrebiteľa. Preto súd v čase svojho rozhodovania v súlade s ustanovením § 5 b) Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. musel ex offo prihliadať na prípadné premlčanie nárokov žalobcu voči žalovanej. Pre súd bolo nesporné, že ak žalovaná podľa výzvy pred odstúpením od zmluvy dlhovala k 10.10.2013 sumu 124,29 € a mala dlh splácať splátkami, ktoré boli zročné vždy najpozdejšie do 15-teho dňa v mesiaci, tak potom k 15.10.2013 mala zaplatiť 16,24 € a k 15.11.2013 opäť sumu 16,24 €. Žaloba bola na súd podaná 29.11.2016. Nároky veriteľa na zaplatenie zročných splátok sa premlčovali vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka a všetky splátky, ktoré mala žalovaná zaplatiť do 29.11.2013, sú premlčané. Je síce pravdou, že žalovaná uznala svoj záväzok o medziúvere a stavebnom úvere vyššie uvádzanou notárskou zápisnicou, avšak táto skutočnosť spôsobovala len to, že nároky banky sa premlčali v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka do 14.11.2013, keďže notárska zápisnica bola spísaná 14.11.2013. Ak potom žalobca podal žalobu na súd 29.11.2016, je nesporné, že dlh žalovanej k 10.10.2013 vo výške 124,29 €, k 15.10.2013 vo výške 16,24 € a k 15.11.2013 vo výške 16,24 €, resp. pohľadávka žalobcu na tieto splátky bola premlčaná. Súd preto dospel k presvedčeniu, že premlčaný je nárok žalobcu v celkovej výške 156,77 €. Ak žalovaná ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dlhovala žalobcovi 654,67 €, je túto sumu nutné znížiť o premlčaný nárok vo výške 156,77 €, čo potom predstavuje sumu 497,90 €. Ak žalovaná následne ešte zaplatila 10 € dňa 23.9.2014, nepremlčaný nárok žalobcu sa znižuje na 487,90 €. Preto len túto sumu súd žalobcovi priznal titulom dlžnej istiny stavebného úveru spolu so zmluvným úrokom dohodnutým v zmluve 4,75 % ročne a 3 % úrokom z omeškania od 24.9.2014 do zaplatenia tak, ako žalobca žiadal. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol, a to vzhľadom na skutočnosť, že jednak nároky zistené súdom vo výške 156,77 € boli premlčané a pokiaľ šlo o zmluvné úroky a úroky z omeškania, ktoré žalobca požadoval v žalobe, tento nárok bol nepreskúmateľný, nakoľko žalobca súdu nezdôvodnil, ako dospel k ich výpočtu, a teda pre súd nebolo preskúmateľné, či náhodou toto príslušenstvo nebolo počítané a vyčísľované aj z istiny, ktorej časť bola premlčaná. Vo zvyšku uplatneného nároku súd preto žalobu zamietol.
9. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie istiny stavebného úveru a zmluvného úroku, tieto nároky nachádzajú právnu oporu v ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje inak základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
12. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca požadoval úroky z omeškania dohodnuté v zmluve a v limitoch, ktoré stanovovali občianskoprávne predpisy, preto nebol dôvod tento úrok nepriznať.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p. Žalobca nebol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v pomere a v závislosti od jeho úspechu a neúspechu. Žalobca bol úspešný v rozsahu 72 % z pôvodne uplatneného nároku na istine a neúspešný v rozsahu 28 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje 44 % a predstavuje rozdiel medzi úspechom a neúspechom žalobcu. Preto len v rozsahu 44 % celkovo vzniknutých trov konania žalobcu súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.