Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6C/49/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcu: PRUDENTIAL FINANCE DYNAMICS s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, Radlinského ul. č. 1534/18, IČO: 36 322 351, zastúpeného v konaní Advokátskou kanceláriou Bugala-Ďurček, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 5B, IČO: 36 731 544, proti žalovaným: 1/ B.. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., M. Z.. Č.. XXX/X, 2/ B.. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U. R. - N. O., C. Z.. Č.. XXXX/ X, zastúpeným v konaní JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom so sídlom Bánovce nad Bebravou, Sládkovičova 1172/34, o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Návrh žalovaných na prerušenie konania zo dňa 24.04.2017 sa zamieta.

II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 03.04.2014 domáhal, aby súd zriadil vecné bremeno, ktorého obsahom je povinnosť vlastníka pozemku parc. reg. "C" č. 424/8 o výmere 594 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria nachádzajúci sa v k. ú. R. U. R., obec R. U. R., okres Bánovce nad Bebravou, vedeného Okresným úradom Bánovce nad Bebravou - katastrálny odbor na LV č. XXXX a pozemku parc. reg. "C" č. 424/9 o výmere 801 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria nachádzajúci sa v k. ú. R. U. R., vedeného Okresným úradom Bánovce nad Bebravou - katastrálny odbor na LV č. XXXX (ďalej aj ako "Pozemky"), znášať vstup, prejazd dopravnými prostriedkami a prechod peši cez tieto nehnuteľnosti v prospech vlastníkov a spoluvlastníkov stavby - prevádzková budova, súp. č. XXXX, evidovaná na LV č. XXXX Okresným úradom Bánovce nad Bebravou - katastrálny odbor postavenej na pozemku parc. reg. "C" č. 425/2 o výmere 369 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v k. ú. R. U. R. (ďalej ak aj ako "Budova"), vedenej Okresným úradom Bánovce nad Bebravou

- katastrálny odbor na LV č. XXXX. V žalobe uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom "Budovy" a žalovaní, ktorí sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci "Pozemkov" tieto nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012 uzatvorenej medzi žalovanými a Slovenskou republikou, ktorej vklad bol povolený príslušným orgánom dňa 25.4.2013. Do tohto času žalobca ako aj osoby užívajúce "Budovu" so súhlasom predchádzajúceho vlastníka "Pozemkov" užívali "Pozemky" na prechod a prejazd z verejnej komunikácie k "Budove" a na prechod a prejazd od "Budovy" k verejnej komunikácii. Žalobca vykonal v tom čase na vlastné náklady na "Pozemkoch" provizórne terénne úpravy, ktoré umožňovali prejazd cez "Pozemky" dopravnými prostriedkami a na parc.č. 424/9 umožňovali státie dopravných prostriedkov. Prístup k "Budove" je možný výlučne postupne cez pozemok parc.č. 426/20 a cez "Pozemky". Žalobca je dohodnutý s vlastníkom parc. č. 416/20 na prechode a prejazde cez túto parcelu. Čo sa týka prejazdu a prechodu cez "Pozemky" aj napriek viacerým pokusom žalobcu dohodnúť sa so žalovanými na zriadení

vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez "Pozemky" aj za primeranú a obvyklú protihodnotu, k dohode nedošlo. Prístup k "Budove" z verejnej komunikácie cez iné pozemky nie je možný. Parcelu č. 424/8 lemuje oplotenie s bránou. Žalovaní fyzicky bránia prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami ako aj státiu dopravných prostriedkov pre "Budovou" a to spôsobom, že pri bráne bránia žalobcovi a osobám užívajúce priestory budovy a ako aj tretím osobám vstupujúcich do budovy prechodu peši a prejazdu, v dôsledku čoho je momentálne nemožný akýkoľvek prístup do "Budovy". Žalobca momentálne prenecháva priestory "Budovy" do nájmu tretej osobe na základe nájomnej zmluvy. Na účely ďalšieho užívania "Budovy" a na účel riadneho plnenia záväzkov žalobcu z nájomnej zmluvy (zabezpečiť nerušené užívanie) je potrebné umožniť žalobcovi ako vlastníkovi "Budovy" prístup k "Budove " peši a prejazdom dopravnými prostriedkami. V žalobe označil žalobca listinné dôkazy, fotografie, výpis z LV č. XXXX a XXXX, kópia mapy k.ú. R.U. U. R..

2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že z kópie katastrálnej mapy a bežnou ohliadkou je možné zistiť, že prístupová cesta k budove žalobcu je vybudovaná a bola zaužívaná cez parcely č. 424/1 a 424/10. Z týchto parciel je najkratší a najjednoduchší prechod a prejazd na verejnú komunikáciu na Radlinského ulicu. Z tohto dôvodu nie je možné zriadenie vecného bremena na ich parcele, ktorá nie je ako uvádza žalobca, priľahlou parcelou k jeho budove, ktorá bude zastavaná v celosti polyfunkčným objektom. S ich parcelou č. 424/8 susedia ďalšie dve parcely súkromných vlastníkov, ktoré by mal žalobca tiež zažalovať o zriadenie vecného bremena. Na predmetných súkromných parcelách nie je vybudovaná cesta, ale iba chodník, po ktorom nie je možný prejazd. Vecné bremeno ako vážny zásah do vlastníctva majiteľa zaťažovaného pozemku zriadené súdnym rozhodnutím, by malo preferovať čo najjednoduchšie a najlogickejšie riešenie, čo však zriadenie cez parcelu žalovaných nie je. Žalobca si bez povolenia vybudoval provizórnu prístupovú cestu - chodník cez parc. č. 424/8 od verejného chodníka od autobusovej stanice. Verejný chodník nie je cestná komunikácia pre motorové vozidlá a motorové vozidlá majú zákaz vjazdu cez tento chodník ako z ulice Radlinského i z ulice SNP a Janka Kráľa. K oploteniu pozemku uviedli, že do júna 2013 nemali kľúče od brány spomínanej žalobcom, kedy im kľúče odovzdal nový nájomca budovy, zároveň sa s ním dohodli na dočasnom užívaní parc. č. 425/2 pod "Budovou", parc. č. 424/9 a o dočasnom vyštrkovaní parc. č. 424/8, na obdobie jedného roka, najdlhšie do výstavby polyfunkčného objektu. Jedná sa o chodník šírky 1 m k "Budove", ktorý bol zrejme v minulosti vybodovaný svojvoľne, bez súhlasu vlastníka pozemku, a nie o cestnú komunikáciu pre prejazd motorovými vozidlami. Žalobca ako vlastník "Budovy" nikdy neprejavil dohodnúť sa s Obvodným úradom Trenčín na nájme pozemku, ktorý od roku 1999 užíval bezodplatne a nemal ani záujem o jeho kúpu. Žalobu žiadali zamietnuť. Vo vyjadrení označili a predložil listinný dôkaz - kópia mapy k.ú. R. U. R..

3. Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.kon. 6C/49/2014-68 zo dňa 17.9.2014 súd prerušil toto konanie do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Bánovce nad Bebravou vedeného pod sp. zn. 4C/92/2013. Dňa 17.4.2015 nadobudol právoplatnosť Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.kon. 4C/92/2013-183 zo dňa 5.12.2013 v znení Dopĺňacieho rozsudku č.kon. 4C/92/2013-281 zo dňa 28.1.2015, ktorým súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ ( v tomto spore žalobca) domáhal určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.12.2012, ktorou Slovenská republika, zast. Okresný úrad Trenčín, Hviezdoslavova ul.č. 3, 911 01 Trenčín ako predávajúci previedol na odporcu 2/ a odporcu 3/ ( v tomto spore žalovaných) ako kupujúcich do ich bezpodielového vlastníctva manželov nehnuteľnosti v tom čase vedené Správou katastra Bánovce nad Bebravou evidované na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parc. reg. "C" č. 424/7 o výmere 274 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. reg. "C" č. 424/8 o výmere 594 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. reg. "C" č. 424/9 o výmere 801 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. reg. "C" č. 425/2 o výmere 369 m2 .

4. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 1.7.2016 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Dňa 24.04.2017 žalovaní navrhli konanie prerušiť až do právoplatného skončenia veci o dovolaní podanom proti rozhodnutiu vo veci Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 4C/92/2013.

6. V rámci prednesu na pojednávaní žalobca zotrval na žalobe, Ďalej uviedol, že s ostatnými vlastníkmi dotknutých pozemkov je žalobca dohodnutý, nie je tam problém. K plynovej prípojke uviedol, že je to

bezpredmetná záležitosť. Skutočnosť, že ostatní vlastníci s prejazdom súhlasia, nepovažuje za spornú, vyplýva zo skutočnosti, že žalovanými sú práve len žalovaní 1/ a 2/ a nie vlastníci ostatných pozemkov. Nesúhlasí s tým, čo žalovaní uviedli, že a) vjazd motorových vozidiel je cez chodník oproti Bille a b) že vjazd motorových vozidiel tadiaľ nie je možný, táto skutočnosť nevyplýva z vykonaného dokazovania. Navrhol doplnenie dokazovania ohliadkou.

7. Žalovaní v prednesoch na pojednávaní zotrvali na svojich vyjadreniach. Navrhovaný prístup tak ako sa uvádza v petite žaloby je podľa názoru žalovaných nevykonateľný, prejazd dopravnými prostriedkami tadiaľ nie je možný. Samotnému prejazdu a prechodu bráni aj existencia vedľajších pozemkov, pričom s vlastníkmi týchto pozemkov zrejme nie je žalobca dohodnutý, zvlášť o práve prechodu a prejazdu. Prístup k stavbe žalobcu bol vždy buď z ulice Mila Urbana alebo Radlinského. V súčasnosti je prístup motorovými vozidlami možný len od ulice Mila Urbana. Žalovaní 1/, 2/ sa nebránia uzatvoreniu mimosúdnej dohody o práve prístupu k stavbe žalobcu, avšak iba z ulice Mila Urbana a za primeranú odplatu. Pokiaľ by žalobca akceptoval možnosť od Mila Urbana, žalovaní by žalobcovi výšku primeranej odplaty oznámili. Terajší prechod ktorý je predmetom sporu je nespevnenou cestou so štrkom, ktorý prechádza stredom pozemku žalovaných 1/ a 2/. Tento prechod pre osoby peši bol zriadený len dočasne. Prístup k stavbe žalobcu bol cez existujúcu bránu aj je od ulice Mila Urbana, a to nie len peši, ale i vozidlami. Bez vedomia vlastníkov si žalobca, resp. jeho právny predchodca vybudoval na cudzích pozemkoch v súčasnosti patriacim žalovaným 1/ a 2/ plynovú prípojku, ktorá vedie popri prístupu od ulice Mila Urbana. Žalovaní 1/ a 2/ sa o tejto skutočnosti dozvedeli až nedávno v rámci územného konania ohľadne prístupovej komunikácie kde takúto námietku o existencii plynovej prípojky vzniesol žalobca. Vecné bremeno tak ako ho navrhuje žalobca nie je vykonateľné, keďže žalobca by nevyhnutne musel prechádzať aj cez susedné parcely č. 416/20 a 416/36, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb, ktoré žalobca nežaluje a ani v konaní nepreukázal, že by s nimi mal uzatvorenú nejakú dohodu. Prístup navrhovaný žalobcom vyúsťuje na chodník popri parkovisku Billa kadiaľ nemôžu jazdiť žiadne motorové vozidlá, a preto aj z tohto pohľadu nie je možné zriadiť právo prejazdu. Taktiež z podanej žaloby nie je zrejmý rozsah vecného bremena a konkrétny priebeh, pretože navrhované riešenie by neodôvodnene zaťažovalo celý pozemok žalovaných 1/ a 2/ parc. 424/8, čiže by sa jednalo o závažný zásah do vlastníckych práv žalovaných, ktorí predmetný pozemok zakúpili za účelom investície a nie aby stredom ich pozemku alebo hocikadiaľ inakadiaľ prechádzali osoby alebo jazdili motorové vozidlá. Žalobca, resp. jeho právny predchodca kúpili stavbu na parc. č. 425/2 s výslovným upozornením, že sa nachádza na nevysporiadaných pozemkoch, pričom prístup si v čase kúpy žiadnym spôsobom nezabezpečili. Jedná sa tak o hrubú nedbanlivosť žalobcu, ktorá nemôže byť na ťarchu žalovaných. Navrhli, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a aby bol žalobca zaviazaný k náhrade trov konania v rozsahu 100 %. Navrhli doplnenie dokazovania pripojenie súdnych spisov 3C/136/2003, 4C/25/2008 a 4C/92/2013, spis Okresného úradu odboru katastra v Bánovciach V204/2002, V534/2001.

8. Súd vykonal dokazovanie listinami: žaloba spolu s fotografiami, informatívna kópia z mapy k.ú. R. U. R., výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX, zmluva o nájme nebytového priestoru, vyjadrenie žalovaných zo dňa 07.07.2014, informatívna kópia z mapy s poznámkami žalovaných, fotografia, kópia Rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4C/92/2013-183 zo dňa 2801.2015, kópia Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/147/2015-290 zo dňa 25.03.2015, podanie zástupcu žalovaných zo dňa 24.04.2017, mailové podanie zástupcu žalobcu zo dňa 24.04.2017.

9. Súd mal preukázané, že žalobca je toho času vlastníkom "Budovy" - stavby so súp. č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území R. U. R. na pozemku parc. reg. "C" č. 425/2 o výmere 369 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. R. U. R., a že žalovaní 1/ a 2/ sú v súčasnosti v evidencii nehnuteľností vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parc. reg. "C" č. 424/7 o výmere 274 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. reg. "C" č. 424/8 o výmere 594 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. reg. "C" č. 424/9 o výmere 801 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. reg. "C" č. 425/2 o výmere 369 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v katastrálnom území R. U. R.. Vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam žalovaní 1/ a 2/ nadobudli na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012 uzatvorenej medzi Slovenskou republikou ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi, vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných bol povolený rozhodnutím príslušnej správy katastra dňa 25.04.2013. Žalobca sa domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou sp.zn. 4C/92/2013 určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012, ktorý návrh súd prvej inštancie zamietol, ktoré rozhodnutie

odvolací súd potvrdil. Žalobca proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie, o ktorom nie je právoplatne rozhodnuté.

10. Podľa § 162 ods.1 písm. a) C.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

11. Podľa § 162 ods. 3 C.s.p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

12. Žalobca s prerušením konania nesúhlasil. Súd po posúdení návrhu žalovaných na prerušenie konania dospel k názoru, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania. Toho času sú žalobcovia vedení ako vlastníci nehnuteľností - "Pozemkov", ku ktorým sa žalobca ako vlastník stavby domáha zriadiť právo z vecného bremena a okolnosť že žalobca podal dovolanie, proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu o určení neplatnosti právneho úkonu ktorým žalovaní nadobudli vlastnícke práva k "Pozemkom" nie je dôvodom na prerušenie konania. Toho času neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka vlastníctva ani k nehnuteľnostiam - "Pozemkom", ktoré majú byť "zaťažené" vecným bremenom a čo je podstatnejšie ani vlastníctva k stavbe. Ďalej súd však poukazuje na inú pre tento spor podstatnú okolnosť v súvislosti s návrhom na prerušenie konania a to, že v prípade vecného bremena práva cesty (ktorého zriadenia sa žalobca domáha) nie je rozhodujúce kokrétne vlastníctvo nehnuteľností-pozemkov, pretože toto vecné bremeno zriaďované rozhodnutím súdu sa viaže k nehnuteľnosti (konk. k priľahlému pozemku k stavbe), podstatné (a základné) je to, že vlastník stavby - "Budovy" toho času nie je (a v čase podania žaloby nebol) vlastníkom priľahlého pozemku k stavbe, pretože len vtedy môže podať takúto žalobu. Žalobca by sa vlastníkom tejto nehnuteľnosti, podľa jeho tvrdení priľahlého pozemku nestal, ani v prípade ak by vo veci 4C/92/2013 bolo žalobe vyhovené, pretože predmetom tohto sporu bolo určenie neplatnosti právneho úkonu a žalobca ako vyplýva z konania sp.zn. 4C/92/2013 nebol účastníkom tohto právneho úkonu. A ak by aj v priebehu konania nastala skutočnosť, že by žalovaný prestali byť vlastníkmi "Pozemkov" (alebo žalobca vlastníkom "Budovy" ) uvedené je možné riešiť procesným postupom upraveným v C.s.p. Z týchto dôvodov sú návrh žalovaných na prerušenie zamietol.

13. Z LV č. XXXX a XXXX, k.ú. R. U. R. a listiny predloženej obidvoma stranami - Výpis z katastrálnej mapy k.ú. R. U. R. (č.l. 33,55) vyplýva, že parc. reg. "C" č. 425/2, na ktorej sa nachádza stavba so súp. č. XXXX - t.j. "Budova" susedí s parc. reg "C" č. 424/9 vo vlastníctve žalovaných a parc. reg. "C" č. 424/8 a parc. reg. "C" č. 424/9 sú susednými parcelami. Tiež z katastrálnej mapy k.ú. R. U. R. vyplýva, že parc. č. 424/8 susedí s parc. č. 416/20, ktorá susedí k parc. č. 416/36.

14. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).

15. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Podľa ust. 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Podľa § 151n ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

18. Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

19. Podľa ust. § 4a ods. 1 a 3 a § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov , cesty vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú pozemné komunikácie zaradené do cestnej siete. Do cestnej siete patria aj pozemné komunikácie mimo súvisle zastavaného územia alebo územia určeného na zastavanie, ktoré spájajú železničné stanice, terminály kombinovanej dopravy, letiská pre pravidelnú verejnú dopravu a verejné prístavy s diaľnicami a cestami, ak neslúžia ako účelové komunikácie prevažne na prevádzku alebo na správu týchto zariadení. Cesty pre motorové vozidlá sú pozemné komunikácie s obmedzeným pripojením a prístupom vyhradené len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu, 2d) s mimoúrovňovými, výnimočne úrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami. Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.

20. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danom spore žalobca sa žalobca ako vlastník stavby domáha určovacou žalobu zriadenie vecného bremena - práva cesty podľa ust. § 15o ods. 3 Občianskeho zákonníka cez priľahlý pozemok, ktorého žalobca nie je vlastníkom.

21. Súd vykonané dôkazy hodnotil v súlade so znením ust. § C.s.p. účinného od 1.7.2016, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k názoru, že žaloba je nedôvodná.

22. Súd mal preukázané že žalobca nie je vlastníkom priľahlého pozemku k stavbe - "Budove". Žalobca tvrdí, že nemá prístup k stavbe - "Budove". Bolo jeho povinnosťou preukázať, že tento prístup toho času skutočne nemá a že tento nie je možné zabezpečiť inak ako zriadením vecného bremena podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka navrhnutým v žalobnom návrhu a preukázať, že ním navrhované vecné bremeno do práv vlastníka priľahlého pozemku zasiahne len v nevyhnutnej miere.

23. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, vychádzajúc z tvrdení oboch strán sporu a z listinného dôkazu oboch strán sporu - výpis z katastrálnej mapy k.ú. R. U. R. súd dospel k názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Pod pojmom "priľahlý pozemok" má Občiansky zákonník na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Z vyjadrenia žalovaných vyplýva, že žalobca ako vlastník stavby mal prístup k stavbe vždy buď z ulice Mila Urbana alebo Radlinského, a v súčasnosti je prístup motorovými vozidlami možný len od ulice Mila Urbana, ktorý prístup ako vyplýva z tvrdení žalovaných je iný ako navrhuje žalobca. Už táto okolnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby, a to aj s prihliadnutím na tú okolnosť, ako vyplýva z ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka ako možno právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnúť, ktoré a to konk. právo cesty vzhľadom na tvrdenie žalovaných žalobca ako vlastník stavby ( podľa listu vlastníctva č. XXXX ktorý je od roku 2002 vlastníkom "Budovy") mal zabezpečené. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že takýto prístup k svoje stavbe (právo cesty) už ako sám tvrdí toho času už nemá, prečo ho už toho času nemá, ak ho dovtedy mal spôsobom ako tvrdia žalovaní a prečo ho požaduje iným (ako doterajším) spôsobom. A preto je súd názoru, že tvrdenie žalobcu o nemožnosti prístupu k jeho stavbe nie je splnená a to i vzhľadom na tvrdenia žalovaných (ktorý sú od roku 2013 vlastníkmi "Pozemkov") ktorí sú ochotní sa žalobcom o prístupe k jeho stavbe, i keď iným spôsobom (prístupom k verejnej komunikácii - na ul. Mila Urbana) ako žiada žalobca určiť v tomto spore dohodnúť. Na základe týchto skutočností nie je splnená podmienka na zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. I keď žalobca tvrdil, že so žalovanými sa o práve cesty nepodarilo dohodnúť, nepredložil o tom hodnoverný dôkaz, o tom že by žalovaným zaslal riadny a konkrétny návrh na zriadenie vecného bremena, ktorého účelom by bolo

práve zabezpečiť mu prístup - právo cesty k jeho stavbe, z ktorého by bolo zrejmé prečo práve povedie právo cesty cez ich pozemok, kadiaľ povedie cesta cez pozemok (vymedzenie trasy cesty buď podľa pevných kót alebo určením vzdialeností od hraníc stavby a pozemku), akým spôsobom môže právo cesty cez pozemok vykonávať vlastník stavby (prechod alebo prejazd cez pozemok) a obsah práva prechodu cez priľahlý pozemok.

24. Vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu je tu i ďalší dôvod na zamietnutie žaloby. Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) však vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Prístup vlastníka stavby t.j. žalobcu musí byť zabezpečený k verejnej komunikácii (ceste). Verejné cesty sú vymedzené v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Vecné bremeno môže byť zriadené buď k existujúcej ceste alebo na náklady žalobcu alebo jeho pričinením môže byť zriadená nová cesta. Nevyhnutnú cestu podľa ustanovenia § 151o ods. 3 možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe. Vzhľadom na znenie žalobného návrhu, obranu žalovaných, predložený dôkaz - výpis z katastrálnej mapy je zrejmé, že bez ďalšieho (t.j. že ak by súd žalobe na základe žalobného návrhu vyhovel) by prístup vlastníka stavby t.j. žalobcu nebol zabezpečený a to z dôvodu, že zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby- žalobcu ako navrhuje žalobca cez pozemky žalovaných (t.j. cez celé parc. č. 424/8 a 424/9) žalobca ako vlastník stavby - "Budovy" prístup nezíska, pretože je zrejmé nielen z tvrdení žalovaných i z katastrálnej mapy (predlženej ako dôkaz oboma stranami), že susediacimi pozemkami (parc. č. 416/20 a 416/36) nie sú pozemky, ktorých spôsob využitia (resp. ich časť) je pozemok na ktorom sa nachádza pozemná komunikácia (alebo by boli už zaťažené vecným bremenom - právom cesty v prospech stavby a to konk. stavby vo vlastníctve žalobcu). Žalobca, ktorého v tomto spore zaťažuje dôkazné bremeno žiadnym spôsobom tvrdenia žalovaných nevyvrátil, nepreukázal to (ani predloženými fotografiami) že právo z vecného bremena, ktoré navrhuje mu zabezpečí (bez ďalšieho) riadny prístup od jeho stavby k verejnej komunikácii podľa zákona č. 135/1961 Zb. (či už k niektorej z takýchto existujúcich verejných komunikácii alebo k budúcej ceste zriadenej na náklady žalobcu alebo jeho pričinením). Uvedené znamená, že zriadením vecného bremena v zmysle žalobného návrhu sa žalobca nedostane na verejnú komunikáciu, využívanú nielen ako prechod ale aj ako prejazd motorovými vozidlami t.j. ako cestu alebo miestnu komunikáciu príp. na pozemok, z ktorého sa už môže dostať k takejto verejnej komunikácii (evidovanej a zahrnutej do cestnej siete a siete miestnych komunikácií). Pričom zo žalobného návrhu nie je zrejmé ani k akej ceste - pozemnej komunikácii má mať žalobca ako vlastník stavby zabezpečený prístup, pričom žalovaní tvrdia že prístup k verejnej komunikácii ako to navrhuje žalobca nie je ani možný čo preukazuje aj nimi predložený dôkaz - výpis z mapy k.ú. R. U. R. (č.l. 55). Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu, ktorý o takejto možnosti pripojenia sa k miestnej komunikácii v prípade prechodu a k ceste v prípade prejazdu motorovými vozidlami nepredložil žiaden dôkaz. Aj keď žalobca v žalobe tvrdil, že s vlastníkom parcely č. 416/20 je na prechode a prejazde cez túto parcelu dohodnutý a na pojednávaní tvrdil, že s ostatnými vlastníkmi dotknutých pozemkov je dohodnutý (pričom však neuviedol konkrétne s ktorými vlastníkmi resp. s vlastníkmi ktorých pozemkov je dohodnutý a ako je dohodnutý napr. či o zriadení vecného bremena spočívajúcom v práve cesty, alebo o vybudovaní budúcej cesty) nepredložil o tom hodnoverný dôkaz, ani takýto dôkaz neoznačil. Až po unesení dôkazného bremena o týchto tvrdeniach žalobcu, zhodnotením dokazovania vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi v tomto spore by bolo potom možné vzhľadom na tieto konkrétne okolnosti a splnení podmienok uvedených v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka uložiť aj žalovaným (ako ďalším, vzdialenejším vlastníkom ) povinnosť z vecného bremena spočívajúceho v práve cesty žalobcu cez pozemok žalovaných.

25. Pre úplnosť je potrebné dodať, že výrok rozsudku, ktorým sa určuje existencia sporného práva cesty ako práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, musí byť dostatočne určitý, zvlášť v prípade, kedy právo nemá byť využívané v celom rozsahu pozemku, čo je tento prípad, keď zásah do vlastníckeho práva má byť najhospodárnejší, aby čo najmenej obťažoval vlastníka pozemku. Z výroku rozsudku musí jednoznačne vyplývať, kadiaľ cesta vedie, spôsob výkonu práva a jeho obsah (napr. právo prechodu bez obmedzenia a právo prechádzať autom, ktoré môže byť limitované druhom vozidla). Z rozhodnutia musí byť tiež zrejmé, že ide o vecné bremeno v prospech každého vlastníka v rozhodnutí presne uvedenej stavby. V prípadoch konania o určenie existencie práva cesty, v ktorých je naliehavý právny záujem na takom určení a keď je priebeh cesty, po ktorej má byť právo vykonávané sporný, by malo platiť, že

súčasťou rozsudku, ktorým je žalobe vyhovené, musí byť geometrický plán vytyčujúci, kadiaľ cesta vedie. Vecné bremeno sa zásadne zriaďuje za primeranú náhradu (rozsudok NSČR 22 Cdo 811/2010, 22Cdo 3247/2008). Súd sa ale nezaoberal týmito náležitosťami, keďže žalobca z vyššie uvedených dôvodov nespĺňal všetky základné predpoklady vyžadované zákonom, aby bolo v jeho prospech rozhodnutím súdu zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemky žalovaného 1/ a 2/.

26. V súvislosti s obranou žalovaných, že žalobca resp. jeho právny predchodca kúpili stavbu pričom si prístup v čase kúpy nezabezpečil súd uvádza, že žalobu na zriadenie práva cesty môže vlastník stavby podať bez časového obmedzenia. Zriadenie práva cesty nie je teda závislé od toho, kedy bola stavba postavená alebo skolaudovaná. Možnosť podania takejto žaloby bez časového obmedzenia vyplýva z toho, že práva na zriadenie nevyhnutnej cesty sa možno domáhať bez časového obmedzenia, t. j. bez ohľadu na to, kedy sa majiteľ stavby stal jej vlastníkom, resp. kedy bola stavba skolaudovaná. Žalobu nemožno zamietnuť dokonca ani z toho dôvodu, že vlastník stavby stavbu kupoval s vedomím, že právo cesty k stavbe nie je zabezpečené.

27. Aj keď strany navrhli v spore vykonať ďalšie dôkazy, a to žalobca dôkaz ohliadkou a žalovaní ďalšími listinami, súd vzhľadom na ostatné vykonané listinné dôkazy a vzhľadom na zákonné ustanovenia § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje čo je potrebné, t.j. aké základné podmienky musia byť splnené pre zriadenie vecného bremena podľa tohto ustanovenia tieto považoval za nadbytočné a v spore ich nevykonal. Ani vykonaním dokazovania ohliadkou by žalobca nepreukázal splnenie základných podmienok uvedených v zákone a to vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zamietnutia žaloby.

28. O nároku na náhradu trov konania strán sporu rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaní boli v spore úspešní v celom rozsahu preto im súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou (§ 355 a § 357 písm. n) C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).