Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-437-2016.pdf
PDF · 183.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/437/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: JUDr. Viery Hanzeľovej, nar. 4.5.1961, bytom v Košiciach, Žižkova č. 33, zastúpenej JUDr. Vladimírou Běhalovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Rastislavova č. 68, proti žalovanému UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave, Plynárenská č. 7/A, doručovacia adresa Košice, Tajovského č. 1, IČO: 35 730 978, zastúpenému advokátskou kanceláriou BLAŽO & DOHŇANSKÝ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Exnárova č. 13, IČO: 35 847 883, v spore o zaplatenie 24.402,38 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 38C/228/2007-932 zo dňa 13.4.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 24.016,37 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o príslušenstve pohľadávky a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví konanie o zaplatenie sumy 386,01 eura zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 24.016,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 24.016,37 eura od 21.12.2005 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je po viacerých zmenách pôvodnej žaloby nárok žalobkyne ako spotrebiteľa na zaplatenie sumy 24.402,38 eur (735.146,09 Sk) s príslušenstvom titulom náhrady škody. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 9.6.2004 žalovaný (ako leasingový prenajímateľ a súčasne kupujúci), obchodná spoločnosť Honda HMC, a.s. (ako predávajúci motorového vozidla) a spoločnosť TOLUVEX, s.r.o., (ako leasingový nájomca) uzavreli kombinovanú Kúpnu zmluvu/ Leasingovú zmluvu (Č..XXXXXXX), podľa ktorej predávajúci N. N., X..O.. predal žalovanému, ako kupujúcemu motorové vozidlo zn. N. J. XD X,X, U. A. XXXX, R. O., Č.. I. O., Č. B. Q. (ďalej v texte len “sporné motorové vozidlo”) a žalovaný toto sporné motorové vozidlo vzápätí poskytol leasingovému nájomcovi do nájmu. Zmluva bola podľa dohody účastníkov uzavretá podľa Obchodného zákonníka č.513/1991 Zb. Z evidencie motorových vozidiel mal súd preukázané, že dátum prvej evidencie motorového vozidla (K.: I.-XXXDX) v Slovenskej republike je deň 14.1.2005, ku ktorému je ako vlastník evidovaný žalovaný, a ako držiteľ spoločnosť TOLUVEX, s.r.o., ako leasingový nájomca. Žalobkyňa zmluvou o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 9.6.2004 vstúpila do všetkých práv a povinností leasingovej zmluvy. Prvoinštančný súd viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí č.k. 4Co/195/2011-556 zo dňa 30.11.2011 o tom, že pokiaľ
žalobkyňa uzatvárala so žalovaným (pristúpením) leasingovú zmluvu ako fyzická osoba, nepodnikateľ a reálne nemohla ovplyvniť obsahové náležitosti leasingovej zmluvy a vystupuje v tejto zmluve ako odberateľ, slabšia strana zmluvného vzťahu, tak sa tento záväzkovo právny vzťah spravuje režimom spotrebiteľa. Vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a ust. § 52 ods. 2 tretej vety sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014), okresný súd posudzoval vzťah žalobkyne a žalovaného podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako zmluvu kombinovanú (finančný leasing/nájom/kúpa) a zmluvu spotrebiteľskú, uzavretú medzi žalovaným (dodávateľom) a žalobkyňou (ako spotrebiteľkou).
3. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 2 písm. a/, b/, c/ d/, e/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 48 ods. 1,2 a § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že dňa 30.9.2005 žalobkyňa, ako budúci nájomca uzavrela s dovtedajším nájomcom (TOLUVEX, s.r.o.) a so žalovaným, ako leasingovým prenajímateľom Zmluvu o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č.XXXXXXXX (zo dňa 9.6.2004), na základe ktorej mala žalobkyňa nadobudnúť práva a povinnosti k predmetu leasingu, k motorovému vozidlu N. J. XD X,X Č. B. Q., Č. I. O., Š.: I.-XXXDX. V zmluve sa žalobkyňa súčasne zaviazala (čl.III, bod 1) na základe postúpenej pohľadávky (čl.III bod 3) zaplatiť na začiatku leasingu zvýšenú splátku - akontáciu v sume 101.499,99 Sk/3.369,18 eur (ktorú predtým v sume 174.500,- Sk zaplatil žalovanému dovtedajší leasingový nájomca), čo aj uhradila dňa 1.10.2005, na účet spoločnosti TOLUVEX, s.r.o. V zmysle leasingovej zmluvy zároveň žalobkyni vznikol záväzok uhrádzať žalovanému za leasing - vozidla mesačné platby (leasingové splátky) vo výške po 493,06 eur, prvú leasingovú splátku žalobkyňa uhradila dňa 18.10.2005. Rovnako mal okresný súd preukázané, že ešte pred uzavretím Leasingovej zmluvy (z 9.6.2004) bola dňa 14.4.2004 uzavretá iná Leasingová zmluva o finančnom prenájme (Č..XXXXXX) medzi inými zmluvnými stranami - leasingovým prenajímateľom a vlastníkom motorového vozidla B.O.F., a.s. a leasingovým nájomcom Y.. B. Č. na poskytnutie leasingu k tomu istému motorovému vozidlu (ako v zmluve z 9.6.2004 a z 30.9.2005) t.j. N. J. X Q. X,X O. I., ktorého dodávateľom bola takisto spoločnosť HMC, a.s. Košice. Z Protokolu o prevzatí predmetu leasingu k tejto leasingovej zmluve (Č..XXXXXXX) vyplynulo, že dňa 15.4.2004 dodávateľ predmetu leasingu odovzdal leasingovému nájomcovi (Y.. B.Á. Č.) do užívania toto motorové vozidlo a súčasne leasingový nájomca (Y.. Č.) podpisom aj potvrdil prevzatie predmetu leasingu, avšak nielen zo zhodných tvrdení účastníkov konania, ale aj z trestného konania vedeného proti Y.. B. Č. X. B. A. vyplynulo, že nikdy nedošlo k reálnemu odovzdaniu tohto motorového vozidla spoločnosťou HMC, a.s. Košice, ako predávajúcim kupujúcemu, t.j. leasingovému prenajímateľovi B.O.F., a.s. a rovnako nedošlo k reálnemu odovzdaniu tohto motorového vozidla ani leasingovému nájomcovi, Y.. B. Č., a teda Leasingová zmluva zavretá medzi B.O.F. a.s. a Y.. Č. M. Č.. XXXXXX zo dňa 14.4.2004 bola neplatná. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že žalovaný v čase uzatvárania Zmluvy o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č.XXXXXXXX (zo dňa 9.6.2004), so žalobkyňou bol dobromyseľný (nemal mať z čoho pochybnosť, disponoval technický preukazom vystaveným N. O. X..O.. S., spolu s dokladmi preukazujúcimi splnenie podmienok na vykonanie evidenčných úkonov podľa príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke, čo bolo dôkazom, že vozidlo nie je v evidencii motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte zapísané na iného vlastníka) v tom, že mu motorové vozidlo N. J. XD X.X patrí, a že s ním má právo disponovať. Súd ďalej dospel k záveru, že keďže dňa 30.9.2005 žalobkyňa ako spotrebiteľ pristúpila k Leasingovej zmluve č.XXXXXXXX zo dňa 9.6.2004, bol žalovaný v rámci tzv. finančného leasingu, ako leasingový prenajímateľ povinný umožniť žalobkyni užívanie motorového vozidla po dohodnutú dobu a po uplynutí doby nájmu jej, ako leasingovému nájomcovi umožniť odkúpiť prenajaté vozidlo za dohodnutú kúpnu cenu a žalobkyňa mala právo toto motorové vozidlo počas celej doby nájmu užívať, t.j. od momentu jeho prevzatia až po dobu 36 mesiacov, čomu zodpovedal aj celkový počet leasingových splátok. Dňa 21.9.2006 žalovaný oznámil žalobkyni, že pre neplnenie si povinností vyplývajúcich zo zmluvy odstupuje od Leasingovej zmluvy č.XXXXXXXX s tým, že podľa leasingovej zmluvy sa stávajú zostávajúce leasingové splátky a ostatné platby ihneď splatnými. Okresný súd vzal za preukázané, že k prevzatiu vozidla leasingovým nájomcom spoločnosťou TOLUVEX, s.r.o. došlo dňa 9.6.2004, doba trvania leasingu v zmysle čl. 3 písm. a) Obchodným podmienok prenajímateľa začala plynúť 1. dňom mesiaca, v ktorom bola splatná prvá riadna leasingová splátka (5.7.2004) a k jej uplynutiu došlo dňa 30.6.2007, cena motorového vozidla pri jeho prevzatí predstavovala 580.000,- Sk /19.252,47 eur/ vrátane DPH, odkupná cena vozidla bola dojednaná na sumu 1.000,- Sk /33,19 eur/ bez DPH, pri uzavretí leasingovej zmluvy bola leasingovým nájomcom zaplatená žalovanému ako leasingovému prenajímateľovi zvýšená jednorazová splátka vo
výške 174.000,- Sk /5.775,74 eur/ a do času vstupu žalobkyne do práv a povinnosti leasingovému nájomcu dňa 30.9.2005 celkom 15 leasingových splátok, 16. splátku vo výške 493,06 eur žalobkyňa uhradila dňa 18.10.2005. Počas užívania vozidla žalobkyňou, resp. jej právnym predchodcom, tak bola za vozidlo uhradená takmer polovica leasingových splátok (16 splátok z 36 a zvýšená jednorazová splátka v hodnote viac ako 13.600 eur).
4. Okresný súd skutkovo uzavrel, že žalobkyňa nie z vlastnej vôle, či zavinenia, ale na základe výzvy žalovaného zo dňa 10.10.2005 a výzvy OR PZ v Košiciach zo dňa 18.10.2005 dňa 21.10.2005 musela odovzdať toto motorové vozidlo pod hrozbou poriadkovej pokuty orgánom činným v trestnom konaní bez toho, aby jej žalovaný poskytol náhradné vozidlo, či adekvátnu náhradu. Dokonca dňa 21.11.2005 bolo toto vozidlo vrátené spoločnosti B.O.F., neskôr však po sťažnosti žalovaného a z dôvodu pochybností o vlastníckych právach k motorovému vozidlu bolo dňa 29.11.2005 uložené do úschovy Okresného súdu Košice II, odkiaľ bolo na základe Dohody o urovnaní z 2.2.2007 (medzi žalovaným a spoločnosťou B.O.F., a.s.) vydané žalovanému. Žalovaný ho potom, ako si prevzal toto motorové vozidlo, ktoré predtým zmluvne prisľúbil k nájmu s následnou kúpou žalobkyni, bez vedomia a súhlasu žalobkyne predal tretej osobe (k 20.6.2013 bol poisťovňou AXA evidovaný ako vlastník vozidla B. K., S. N. X/X, XXX XX D.Ľ.), opäť bez toho, aby nejakým spôsobom „riešil“ právny nárok žalobkyne. Žalovaný aj napriek tomu, že žalobkyňa a aj jej právny predchodca splátky riadne uhrádzali, neposkytol žalobkyni toto motorové vozidlo na jej užívanie, k čomu sa zmluvne zaviazal dňa 30.04.2005, resp. v čase vzniku prekážky od 21.10.2005 potom, ako vozidlo odovzdala na účely trestného konania, jej neposkytol náhradné vozidlo, a to ani po zániku objektívnej skutočnosti (pokiaľ bolo vozidlo predmetom trestného konania), čím jednoznačne porušil zmluvnú povinnosť dohodnutú v Leasingovej zmluve zo dňa 9.6.2004 poskytnúť žalobkyni motorové vozidlo s jeho následnou kúpou. V dôsledku skutočnosti, že jej predmet leasingu bol odobratý a žiaden náhradný nedostala od žalovaného k dispozícii, žalobkyňa ďalšie platby leasingu neuhrádzala. Súd preto dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k účinnému odstúpeniu od Leasingovej zmluvy z dôvodu, že nie žalobkyňa, ale žalovaný ešte predtým, ako žalobkyňa prestala leasingové splátky uhrádzať, sám porušil zmluvne dohodnutú povinnosť spočívajúcu v poskytnutí predmetu leasingu žalobkyni na užívanie.
5. Pretože žalovaný od zmluvy neplatne odstúpil, dospel okresný súd k záveru, že zmluva o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy zo dňa 30.9.2005 je účinná. Pretože leasingová zmluva v právnej úprave Slovenskej republiky neexistuje ako samostatný zmluvný typ (v Občianskom zákonníku, resp. Obchodnom zákonníku) spravidla ide o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a účelom zmluvy o finančnom leasingu (leasingovej zmluvy) je umožniť leasingovému nájomcovi užívať predmet leasingu po dojednanú dobu trvania leasingu za odplatu, pričom predmet leasingu je zo strany leasingového prenajímateľa zakúpený len za tým účelom podľa výberu leasingového nájomcu a prenajímateľ sa zaväzuje po ukončení dojednanej doby trvania leasingu umožniť leasingovému nájomcovi odkúpiť predmet leasingu za podmienok stanovených v leasingovej zmluve pri tzv. finančnom leasingu - ako bolo tomu v prejednávanom prípade. Leasingová spoločnosť pri kúpe predmetu leasingu v prospech leasingového nájomcu poskytovala dodávateľovi predmet leasingu - peňažné prostriedky, ktoré potom leasingový nájomca splácal. Peňažné prostriedky boli platené spotrebiteľom, pretože táto platba je podmienkou, aby spotrebiteľ mohol predmet leasingu užívať a následne aj získať. Zároveň však u finančného leasingu spotrebiteľ po určitú dobu užíva cudziu vec a po určitej dobe mu zmluva zaručuje získanie vlastníckeho práva k predmetu leasingu - teda dôjde ku kúpe najatej veci. Z obsahu leasingovej zmluvy vyplýva právo žalobkyne na odkúpenie predmetu leasingu s tým, že žalobkyňa na tomto práve trvala po celý čas existencie zmluvného vzťahu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný tým, že neumožnil žalobkyni z platnej leasingovej zmluvy užívať predmet leasingu, dopustil sa protiprávneho konania, ktoré je v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá žalobkyni vznikla. Protiprávnosť konania žalovaného posúdil okresný súd v porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj v porušení jeho zmluvnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožniť žalobkyni motorové vozidlo užívať po celý čas trvania leasingového vzťahu tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku žalobkyne spôsobenej tým, že po celý čas od vzniku zmluvného vzťahu bola v domnienke, že jej predmet leasingu bude patriť. Protiprávne konanie žalovaného a nedodržanie potrebnej miery starostlivosti pri porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti vzhliadol okresný súd v tom, že
- žalovaný situáciu s odobratím vozidla žalobkyni riadne a včas neriešil a o plnenie svojich povinností včas a účinne neusiloval;
- neposkytol žalobkyni náhradné vozidlo, hoci v obdobných prípadoch má spotrebiteľ na poskytnutie takéhoto plnenia nárok ( §721 Občianskeho zákonníka);
- žalovaný, ktorý bol ako evidovaný vlastník vozidla jedine oprávnený vzniknutú situáciu riešiť, bez zbytočného odkladu aktívne nežiadal o vrátenie vozidla po jeho odovzdaní orgánom činným v trestnom konaní, hoci vozidlo nebolo potrebné pre účely trestného konania najneskôr od 21.11.2015;
- žalovaný bez zbytočného odkladu neusporiadal sporné práva k vozidlu so spoločnosťou B.O.F., ale spoločnosť B.O.F. oslovil a uzavrel s ňou dohodu o urovnaní, v ktorej bolo uznané vlastnícke právo žalovaného k vozidlu až po viac ako 15 mesiacoch po odňatí vozidla ( 2.2.2007).
- žalovaný ako oprávnený vlastník vozidla aktívne a účinne nežiadal o vydanie vozidla zo súdnej úschovy, prvú kvalifikovanú žiadosť o vrátenie vozidla zo súdnej úschovy žalovaný podal až po 5 rokoch a 7 mesiacoch dňa 4.8.2011 (predchádzajúca žiadosť zo dňa 7.3.2007 bola adresovaná neoprávnenému orgánu, v ktorého právomoci nebolo vo veci rozhodnúť);
- žalovaný po vydaní vozidla zo súdnej úschovy vozidlo neodovzdal žalobkyni ako oprávnenému leasingovému nájomcovi;
- žalovaný znemožnil žalobkyni odkúpiť vozidlo za zostatkovú hodnotu a vozidlo bez jej vedomie odpredal tretiemu subjektu;
- žalovaný na výzvy žalobkyne včas nereagoval, keď prvýkrát odpovedal na jej výzvy na plnenie svojich povinností až s odstupom viac ako šiestich mesiacov, kedy žalobkyni navrhol uzavretie neprijateľnej dohody o ukončení leasingovej zmluvy nerešpektujúcej práva žalobkyne nadobudnuté na základe leasingovej zmluvy,
- a napokon, samotný žalovaný v liste zo dňa 24.4.2006 adresovaného žalobkyni uviedol, že daná situácia nevznikla ani jej zavinením, ale ani jeho zavinením a že sa bude súdnou cestou domáhať určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, avšak bez náznaku riešenia právneho vzťahu so žalobkyňou.
6. Okresný súd rozlišujúc zmluvu leasingovú a zmluvu nájomnú uzavrel, že leasingová zmluva je charakteristická práve tým, že po ukončení leasingového vzťahu a splnení všetkých zmluvou predpokladaných podmienok môže leasingový nájomca nadobudnúť predmet nájmu do svojho vlastníctva za vopred dohodnutú kúpnu cenu. Preto aj keď počas doby trvania leasingovej zmluvy nebol predmet leasingu, t.j. motorové vozidlo súčasťou majetku žalobkyne (leasingového nájomcu), ale z leasingovej zmluvy jej však, ako leasingovému nájomcovi vzniklo majetkové právo vo vzťahu k leasingovej spoločnosti, predstavujúce možnosť odkúpiť predmet leasingu do svojho vlastníctva za zostatkovú cenu. Okresný súd preto na základe žaloby žalobkyne na ohodnotenie výšky škody majetkového práva nariadil znalecké dokazovanie. Znalec Ing. Ľubomír Gdovin, znalec z odboru Ekonómie a manažment v Znaleckom posudku č.03/2015 zo dňa 4.3.2015 výšku škody ako hodnoty majetkového práva vyplývajúceho z leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX ku dňu 21.10.2005 vyčíslil vo výške 12.766,21 eura (384.594,88 Sk), ku ktorej znalec dospel súčtom platieb, ktoré boli leasingovej spoločnosti zaplatené až do času porušenia leasingových podmienok žalovaným, do 21.10.2005, avšak zníženú o sumy zaplateného poistného z titulu havarijného poistenia vozidla a zaplateného spracovateľského poplatku. Rovnako celková výška preukázaných nákladov, výdavkov žalobkyne súvisiacich s odobratím motorového vozidla pozostávala zo súm, ktoré žalobkyňa preukázateľne zaplatila za nájom náhradného vozidla od novembra 2005 do januára 2009 v celkovej sume 338.922,32 Sk (11.250,16 eura).
7. V dôsledku porušenia zákonnej povinnosti žalovaným v zmysle ust. § 415 a v súlade s §420 Občianskeho zákonníka, vznikla žalobkyni škoda na majetku v celkovej výške 24.016,37 eur, spočívajúca v zmenšení majetku žalobkyne o hodnotu majetkového práva, ktoré žalobkyňa nadobudla na základe zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy vo výške 12.766,21 eur a takisto spočívajúca v zmenšení majetku žalobkyne o náklady skutočne vynaložené za prenájom náhradného vozidla za obdobie od novembra 2005 do roku 2009 (kedy jej bolo motorové vozidlo odobraté a žalovaný jej žiadnu náhradu neposkytol) v celkovej sume 11.250,16 eur. Vznik škody spôsobenej žalobkyni je v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, spočívajúcim v porušení právnej povinnosti vyplývajúcej z § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto uznal žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 24.016,37 eura v celom rozsahu za dôvodný, preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade tejto sumy po zastavení konania o zaplatenie sumy 386,01 eura, v ktorej časti žalobkyňa zobrala žalobu dňa 18.11.2015 späť. 8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa potom, ako odovzdala motorové vozidlo pre účely trestného konania, vyzvala dňa 20.10.2015 žalovaného na zaujatie stanoviska k ďalšiemu trvaniu leasingovej zmluvy, resp. k finančnému odškodneniu danej situácie a okresný súd uzavrel, že žalovaný
sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po výzve zo strany žalobkyne, t.j. od 21.10.2005, ku ktorému dňu bola základná úroková sadzba vo výške 3% a dvojnásobok tejto sadzby boli vo výške 6% ročne. Preto zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 24.016,37 eura od 21.12.2005 do zaplatenia. Pokiaľ žalovaný dňa 2.10.2009 žiadal, aby mu žalobkyňa zaplatila sumu 8.610,95 eura s príslušenstvom s odôvodnením, že na základe odstúpenia od zmluvy (listom z 21.9.2009) je žalobkyňa (podľa čl. XI písm. a/ bod a. a OPP) povinná zaplatiť titulom náhrady škody časť obstarávacej ceny predmetu leasingu ako istinu obsiahnutú v leasingových splátkach splatných po účinnosti odstúpenia od leasingovej zmluvy v sume 3.187,29 eur, a súčasne aj všetky nezaplatené splatné pohľadávky s príslušenstvom a to od 17-tej po 27-u leasingovú splátku t.j. po 493,06 eur od 5.11.2005 do 5.9.2006, t.j. 5.423,66 eur a súčasne aj úrok z omeškania od podania vzájomného návrhu v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, vzhľadom na pomer žalovanej sumy uplatnenej žalobkyňou vo výške 24.402,09 eura s prísl. voči žalovanej sume žalovaným 8.610,95 eur posúdil okresný súd tento návrh žalovaného ako jeho obranu v konaní. Nakoľko dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy vykonané žalovaným listom zo dňa 21.9.2009 nie je platné, nárok žalovaného voči žalobkyni posúdil v celom rozsahu za nedôvodný.
9. Proti rozsudku vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 24.016,37 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % zo sumy 24.016,37 eura od 21.12.2005 do zaplatenia, podal včas odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a i) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. odôvodnil tým, že okresný súd priznal časť úrokov z omeškania bez žaloby, teda priznal úroky z omeškania vo väčšom rozsahu ako požadovala žalobkyňa. Tým súd prekročil žalobou stanovený predmet konania. V dôvodoch odvolania poukázal odvolateľ na to, že predmetom konania je nárok v zmysle písomného podania žalobkyne zo dňa 18.9.2009, na základe ktorého súd prvého stupňa uznesením zo dňa 29.10.2009, č.k. 38C 228/2007-357, pripustil zmenu žaloby v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 24.402,38 EUR spolu s úrokom z omeškania zo sumy 72.500,- Sk vo výške 8 % ročne od 13.1.2005 do zaplatenia, zo sumy 101.500,- Sk vo výške 6 % ročne od 2.10.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 9 % ročne od 6.7.2004 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 9 % ročne od 21.8.2004 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 9 % ročne od 22.10.2004 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 8 % ročne od 19.2.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 8 % ročne od 22.2.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 8 % ročne od 25.2.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 1.3.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 1.3.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 13.5.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 14.5.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 14.5.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6% ročne od 2.8.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 2.8.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6% ročne od 9.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 9.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 9.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 4.792,- Sk vo výške 6% ročne od 22.10.2005 do zaplatenia, zo sumy 29.399,- Sk vo výške 6% ročne od 10.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 33.400,- Sk vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 81.460,- Sk vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 70.700,- Sk vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 71.660,- Sk vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 2.400,- eur vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia. Dňa 18.11.2015 zobrala žalobkyňa čiastočne návrh späť, a to len v časti istiny 386,01 eur. Z obsahu rozsudku podľa žalovaného nevyplýva, že po 29.10.2009 by bol okresný súd pripustil zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania, preto rozsudok okresného súdu v časti priznaných úrokov z omeškania považuje žalovaný za nepreskúmateľný a nesprávny, keďže žalobkyňa sa nedomáhala zaplatenia 6 % ročného úroku z omeškania zo sumy 24.016,37 eura od 21.12.2005 do zaplatenia.
11. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že okresný súd položil súdnemu znalcovi právnu otázku a takýmto postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal prvoinštančný súd z obsahu znaleckého posudku, predmetom ktorého podľa uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 38C/228/2007 - 742 zo dňa 21.11.2014 bolo určenie ceny majetkového práva žalobkyne ku dňu 21.10.2005. Súd takto nerešpektoval skutočnosť, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky, ani hodnotiť vykonané dôkazy ani robiť právne závery. Okresný súd v uznesení o pribraní znalca nedefinoval, čo rozumie pod majetkovým právom žalobkyne, ktorého cenu mal znalec určovať,
ani neurčil iné skutočnosti, z ktorých by mohol znalec pri oceňovaní majetkového práva vychádzať. Tým nechal výlučne na posúdenie znalca, aby sa vysporiadal s právnymi otázkami: 1. Čo je majetkové právo, 2. Aké majetkové právo mohlo žalobkyni z leasingového vzťahu vzniknúť. 3. Či vôbec žalobkyni nejaké majetkové právo z leasingového vzťahu vzniklo. 4. Aká je hodnota majetkového práva, ktoré podľa znalca žalobkyni vzniklo. V danom prípade znalec sám hodnotil dôkazy, posudzoval ich a dokonca získaval a dopĺňal iné dôkazy, ktoré neboli predtým súčasťou súdneho spisu. Otázka, ktorú okresný súd znalcovi položil, podľa odvolateľa prekročila hranice odbornej spôsobilosti znalca. Okresný súd nehodnotil znalecký posudok v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi a nekriticky vychádzal z jeho obsahu napriek tomu, že v znaleckom posudku sú zrejmé nesprávnosti, na ktoré žalovaný poukazoval a s ktorými sa okresný súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalovaný zároveň poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 2630/2007 a I. ÚS 49/2006. Preto podľa odvolateľa okresný súd svojím postupom, keď nekriticky prijal znalecký posudok ako základný návod pre svoje rozhodnutie, postupoval v rozpore s Ústavou SR.
12. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam odôvodnil žalovaný tým, že nesprávne skutkové zistenie Okresného súdu spočíva v zistení, že žalobkyňa si riadne plnila svoje zmluvné povinnosti, teda riadne uhrádzala leasingové splátky, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti poskytnúť žalobkyni motorové vozidlo s jeho následnou kúpou a že súčasťou škody, ktorá mala žalobkyni vzniknuté boli splátky, ktoré zaplatil žalovanému pôvodný nájomca spoločnosti TOLUVEX, s.r.o., že okresný súd nesprávne vyhodnotil, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného a žalobkyni vzniklo právo na odkúpenie predmetu leasingu.
13. Tvrdenie súdu, že žalobkyňa splátky riadne uhrádzala, je v rozpore so skutočnosťou. Žalobkyňa bola povinná podľa dohodnutých zmluvných podmienok uhradiť žalovanému prvú splátku do dňa 5.10.2005. Žalobkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že splátku do dňa 5.10.2005 neuhradila. Žalobkyňa uhradila splátku až dňa 18.10.2005, teda 13 dní po jej splatnosti a žiadnu ďalšiu splátku už žalovanému neuhradila. Jediné plnenie, ktoré žalobkyňa žalovanému na základe uzavretej zmluvy poskytla bolo zaplatenie jednej splátky po lehote splatnosti vo výške 493,06 eur (t.j. 14.854,- Sk). Žiadne iné plnenie žalobkyňa žalovanému na základe zmluvy neplnila. Je preto nelogické a zmätočné konštatovanie, že žalobkyni vznikla škoda vo výške 24.016,37 eur zo zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa plnila len v sume 493,06 eur (t.j. 14.854,- Sk), pričom v období od 30.9.2005 do 21.10.2005 žalobkyňa riadne užívala predmet leasingu a v období od 9.6.2004 do 30.9.2005 predmet leasingu užíval pôvodný nájomca.
14. Žalovaný akcentoval na čl. 6 písm. b/ Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný leasing, v ktorom bolo dohodnuté, že „Dočasné odobratie motorového vozidla alebo zakázanie užívania motorového vozidla zo strany leasingového prenajímateľa alebo tretej osoby či úradnej moci nezbavuje leasingového nájomcu povinnosti plnenia svojich záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy po dobu trvania dočasného odobratia alebo zákazu uštvania motorového vozidla.“ Žalovaný neporušil svoje zmluvné povinnosti, lebo nebol povinný poskytnúť žalobkyni náhradné vozidlo. V danom prípade poukázal žalovaný na ust. Čl. 1 písm. b) Obchodných podmienok a Čl. 7 písm. g) Obchodných podmienok, preto skutkové zistenie súdu prvého stupňa spočívajúce v tvrdení, že žalovaný bol povinný zabezpečiť žalobkyni náhradné vozidlo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Medzi zmluvnými stranami nebolo dohodnuté poskytnutie náhradného vozidla pre prípad odovzdania predmetu leasingu orgánom činným v trestnom konaní. Pokiaľ žalobkyňa si na základe vlastného rozhodnutia vybrala vozidlo a rozhodla sa vstúpiť do práv a povinností pôvodného leasingového nájomcu spoločnosti TOLUVEX, s.r.o., za svoju voľbu nesie svoju zodpovednosť. Predovšetkým akcentoval žalovaný na to, že žalobkyňa dňa 21.10.2005 neodovzdala motorové vozidlo žalovanému, ale orgánom činným v trestnom konaní. Žalobkyňa nemohla motorové vozidlo užívať, lebo jeho držba bola odňatá orgánmi činnými v trestnom konaní v súlade so zákonom pre podozrenie so spáchania trestného činu treťou osobou, nezávislou na osobe žalovaného. Nemožnosť užívania vozidla žalobkyňou nebola spôsobená konaním žalovaného a v tejto súvislosti ani prípadná škoda nemohla byť spôsobená žalovaným.
15. Nesprávne zistenie súdu, že súčasťou škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť sú splátky, ktoré zaplatil žalovanému pôvodný nájomca spoločnosť TOLUVEX, s.r.o. odôvodnil žalovaný tým, že zmluva medzi žalovaným a pôvodným nájomcom bola uzavretá dňa 9.6.2004. Pôvodný nájomca spoločnosť TOLUVEX, s.r.o. bol právnickou osobou, teda právny vzťah medzi žalovaným a pôvodným nájomcom, ktorý trval od 9.6.2004 do 30.9.2005 nemožno považovať za spotrebiteľský právny vzťah. V období
od 9.6.2004 do 30.9.2005 si zmluvné strany riadne plnili svoje zmluvné povinnosti, t.j. spoločnosť TOLUVEX, s.r.o. riadne užívala predmet leasingu a platila žalovanému leasingové splátky. Napriek tomu znalec zahrnul zaplatené splátky spoločnosťou TOLUVEX, s.r.o. do majetkového práva žalobkyne a okresný súd tieto splátky zahrnul do priznanej výšky škody. Reálne zaplatené splátky podľa leasingovej zmluvy nájomcom TOLUVEX, s.r.o. zodpovedajú reálnemu využitiu motorového vozidla. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 31.3.2015 žiadal znalca o vyjadrenie, prečo do majetkového práva žalobkyne zahrnul plnenia, ktoré žalovanému poskytla spoločnosť TOLUVEX, s.r.o., ktorá bola vtedy v zmluvnom vzťahu so žalovaným a riadne predmet leasingu užívala. Znalec sa k uvedenému nijako nevyjadril a s uvedenou skutočnosťou sa nevyporiadal ani okresný súd. Tento postup zo strany znalca a následne zo strany súdu považuje odvolateľ za nesprávny. Nielen že ide o výdavky uhrádzané v súvislosti splnením leasingového vzťahu právnym predchodcom žalobkyne, ktorý obdržal primerané protiplnenie vo forme užívania predmetu leasingu, ale okresný súd sa vôbec nezaoberal otázkou a nevysvetlil, na základe akého právneho titulu malo vzniknúť právo požadovať vrátenie týchto plnení žalobkyni, ani na základe akého právneho titulu či právnej skutočnosti, by bolo malo takéto právo prejsť na žalobkyňu, ktorá nepreukázala, že by na ňu takéto právo prešlo a ani to, že by takéto splátky žalovanému uhradila.
16. Rovnako žalovaný namietal záver súdu, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného, lebo podľa odvolateľa k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalobkyne došlo už dňa 6.10.2005, keďže žalobkyňa nezaplatila leasingovú splátku riadne a včas podľa dohodnutého splátkového kalendára, keďže splátku bola povinná zaplatiť do 5.10.2005. Odovzdanie motorového vozidla orgánom činným v trestnom konaní dňa 21.10.2005, nie je podľa odvolateľa možné vyhodnotiť ako porušenie zmluvných povinností na strane žalovaného. Zaistenie vozidla orgánmi činnými v trestnom konaní bolo následkom trestného činu spáchaného treťou osobou. K porušeniu zmluvných povinností došlo opätovne na strane žalobkyne, ktorá neuhrádzala žiadne splátky aj keď podľa Čl. 6 písm. b) Obchodných podmienok, bola povinná splátky ďalej platiť. Keďže žalobkyňa porušila svoje zmluvné povinností tým, že neplatila žalovanému leasingové splátky, žalovaný listom zo dňa 21.09.2006 od zmluvy odstúpil v súlade s ust. Čl. 11 písm. a) ods. aa) OP, v ktorom bolo dohodnuté právo prenajímateľa od zmluvy odstúpiť v prípade riadneho nesplatenia splátok zo strany nájomcu.
17. Preto podľa žalovaného okresný súd nesprávne vyhodnotil, že žalobkyni vzniklo právo na odkúpenie predmetu leasingu. Keďže žalobkyňa nesplnila všetky zmluvné podmienky, ktorých splnenie bolo podmienkou pre nadobudnutie práva na odkúpenie predmetu do vlastníctva, neplatením leasingových splátok stratila nárok na odkúpenie predmetu leasingu, lebo porušila svoju základnú zmluvnú povinnosť plniť žalovanému leasingové splátky podľa splátkového kalendára.
18. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom odôvodnil žalovaný tým, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď došiel k právnemu záveru, že žalobkyni vznikla ku dňu 21.10.2005 škoda vo výške 24.016,37 eura. Okresný súd rozhodol v rozpore s ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom je uvedené, že účastníci v občianskoprávnych vzťahoch majú rovnaké postavenie a nesprávne dospel k právnemu záveru, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť.
19. Do škody 24.016,37 eura, ktorá mala žalobkyni vzniknúť ku dňu 21.10.2005 okresný súd zahrnul do plnenia, ktoré poskytla žalobkyňa v tretej osobe v roku 2006, 2007, 2008 a 2009, teda plnenia, ktoré žalobkyňa plnila neskôr.
20. Právne závery súdu považuje odvolateľ za nelogické a nesprávne, keďže z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že po odovzdaní vozidla orgánom činným v trestnom konaní žalobkyňa žiadne leasingové splátky neplatila. Žalobkyňa ušetrila platby vo výške mesačných leasingových splátok a naopak si za obdobné náklady za ušetrené peniaze obstarala vozidlo do prenájmu. Takto vlastne žalobkyňa získavala na úkor žalovaného dvakrát, čo navodzuje stav vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne. Žalobkyni by mohli vzniknúť nejaké nároky voči žalovanému v prípade, ak by bola po odovzdaní motorového vozidla dňa 21.10.2005 naďalej plnila svoje zmluvné povinnosti.
21. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku bolo potrebné podľa odvolateľa rozlišovať nasledujúce obdobia: od 9.6.2004 do 29.9.2005, od 30.9.2005 do 5.10.2005, od 6.10.2005 do 17.10.2005, od 18.10.2005 do 20.10.2005, od 21.10.2005 do 21.9.2006, a od 22.9.2006. Od 9.4.2004 do 29.9.2005
žalobkyňa nebola zmluvnou stranou leasingovej zmluvy. V uvedenom období žalovaný na základe zmluvy riadne plnil pôvodnému nájomcovi spoločnosti TOLUVEX, s.r.o., za uvedené obdobie nemohla vzniknúť žalobkyni žiadna škoda, keďže nebola zmluvnou stranou zmluvy a zmluvné strany si vzájomné zmluvné povinnosti plnili. Od 30.9.2005 do 5.10.2005 bola žalobkyňa zmluvnou stranou leasingovej zmluvy, v uvedenom období nedošlo k porušeniu zmluvných povinností žiadnou zo zmluvných strán, za uvedené obdobie nevznikla žalobkyni a ani nemohla vzniknúť žiadna škoda. Od 6.10.2005 do 17.10.2005 bola žalobkyňa v omeškaní so zaplatením leasingovej splátky, v danom období si žalovaný svoje zmluvné povinnosti riadne plnil, ale žalobkyňa svoje zmluvné povinnosti neplnila, za uvedené obdobie nevznikla škoda žalobkyni, ale žalovanému, keď žalobkyňa bola v omeškaní so zaplatením leasingových splátok. Od 18.10.2005 do 21.10.2005 nebola žiadna zo zmluvných strán v omeškaní s plnením zmluvných povinností. Od 22.10.2005 do 21.9.2006 žalobkyňa neužívala predmet leasingu, ale žiadne plnenie zo zmluvy žalovanému ani neposkytovala, preto nemohla vzniknúť žalobkyni škoda. Dňa 21.9.2006 žalovaný odstúpil od zmluvy a zmluva zanikla. Žalobkyňa a žalovaný si od 21.9.2006 neposkytovali žiadne plnenia. Napriek uvedeným faktom súd prvého stupňa určil, že žalobkyni ku dňu 21.10.2005 vznikla škoda, ktorú tvorí súčet leasingových splátok za obdobie, keď žalovaný na základe zmluvy riadne plnil, teda od 9.6.2004 do 21.10.2005 a súčet súm, ktoré žalobkyňa údajne zaplatila inému subjektu do roku 2009. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci vôbec nezohľadnil plnenia, ktoré žalovaný z leasingovej zmluvy poskytoval a nezohľadnil porušenie zmluvných povinností zo strany žalobkyne.
22. Žalovaný v dôvodoch odvolania poukázal tiež na to, že ak by aj žalobkyni bola škoda spôsobená, okresný súd sa nevysporiadal s otázkou, či táto nebola spôsobená iným škodcom (napr. subjektom, ktorému žalobkyňa vozidlo odovzdala). Žalovaný má za to, že nedošlo k naplneniu zákonného predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to k porušeniu právnej povinnosti na strane žalovaného. Žalovaný si riadne plnil svoje zmluvné povinnosti na základe zmluvy. Žalobkyňa si sama a na základe vlastného uváženia vybrala predmet leasingu, žalovaný splnil svoj záväzok, vykonal kroky smerujúce k tomu, aby nadobudol predmet leasingu do svojho vlastníctva a tento odovzdal do užívania právnemu predchodcovi žalobkyne a neskôr samotnej žalobkyni. Odobratie predmetu leasingu žalobkyni políciou SR, na základe vzniku objektívnych skutočností nie je možné právne vyhodnotiť ako porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného. Porušenie povinnosti si vyžaduje naplnenie subjektívnej stránky veci, čo však v prípade žalovaného nie je a nebolo naplnené. Z porušovania zmluvných povinností žalobkyňou nemožno vyvodzovať podľa odvolateľa pre ňu práva a poskytovať jej neprimeranú ochranu, keďže ona bola subjektom, ktorý povinnosti porušil, a to aj v prípade, keby bola spotrebiteľkou. Pretože absentuje porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného a existencia škody na strane žalobkyne, nemôže podľa žalovaného existovať ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti na strane žalovaného a vznikom škody na strane žalobkyne.
23. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.
24. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 3.6.2016 žiadala, aby vydal dopĺňací rozsudok, ktorým by zastavil konanie aj v časti úroku z omeškania zo sumy 386,01 eura a tiež, aby v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.
25. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 38C/228/2007-973 zo dňa 14.9.2016 návrh žalobkyne na vydanie dopĺňacieho rozsudku zo dňa 3.6.2016 zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 13.04.2016 vyplýva, že právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že trvá na žalobe v celom rozsahu, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 24.016,37 eur spolu so 6 % úrokom z omeškania zo sumy 12.766,21 eur od 21.12.2005 do zaplatenia a 11 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.250,16 eur od 18.9.2009 do zaplatenia, avšak bez toho, aby vo svojom podaní oznámila súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania zo sumy 386,01 eur. Na tomto pojednávaní súd vo veci meritórne rozhodol tak, že konanie o zaplatenie sumy 386,01 eur zastavil a žalovaného na účet žalobkyne zaviazal k zaplateniu sumy 24.016,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 24.016,37 eur od 21.12.2005 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti uzneseniu žalobkyňa odvolanie nepodala.
26. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť istinu 24.016,37 eura ako vecne správny potvrdiť a v časti úrokov z omeškania
zmeniť rozsudok a zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 12.766,21 eura od 21.12.2005 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 11.250,16 eura od 18.9.2009 do zaplatenia.
27. V dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že žalobkyňa ako spotrebiteľ zmluvou o prevode práv a povinností uzatvorenou medzi žalovaným ako leasingovým prenajímateľom, spoločnosťou TOLUVEX, s.r.o. ako pôvodným leasingovým nájomcom vstúpila do práv a povinností leasingového nájomcu, teda nadobudla majetkové právo. Bol jej prenechaný predmet leasingu - motorové vozidlo N. J., ktoré mala po stanovený čas užívať, uhrádzať zaň leasingové splátky a po uplynutí určitej doby ho nadobudnúť do svojho vlastníctva. Napriek tomu, že žalovaný prehlásil, že je vlastníkom predmetu leasingu a umožní žalobkyni užívanie motorového vozidla a nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu, žalobkyňa musela vozidlo orgánom činným v trestnom konaní vydať a počnúc 21.10.2005 ho už bez svojho pričinenia, čo skonštatoval aj žalovaný, nemohla ho užívať. Žalobkyňa uhrádzala za predmet leasingu splátky až do porušenia povinností žalovaného, keď jej bolo znemožnené užívanie motorového vozidla. Žalovaný vzniknutú situáciu neriešil, na výzvy žalobkyne nereagoval, o vydanie vozidla sa neusiloval a napokon vozidlo previedol bez súhlasu a vedomia žalobkyni na tretiu osobu napriek tomu, že leasingová zmluva bola platná. Predmetom konania pred okresným súdom bol nárok žalobkyne na náhradu škody majetkovej ujmy pozostávajúcej v zmenšení majetku žalobkyne o hodnotu majetkového práva, ktoré žalobkyňa nadobudla na základe zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy a nákladov skutočne vynaložených žalobkyňou za prenájom motorového vozidla za obdobie od roku 2005 až do roku 2009. Nakoľko rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, súd v zmysle ust. § 127 ods. l zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p. platného v čase konania, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo a znalcovi uložil určiť výšku škody ako cenu majetkového práva /leasingu/ podľa leasingovej zmluvy č. 51904952 ku dňu 21.10.2005. Pokiaľ žalovaný súdu prvého stupňa vyčíta, že znalcovi položil právnu otázku, čím žalovanému odňal možnosť konať pred súdom, žalobkyňa je presvedčená, že určenie ceny majetkového práva /leasingu/ nemožno považovať za otázku právnu. Jedná sa o otázku odbornú. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že pri vypracovaní znaleckého posudku znalec vychádzal z toho, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, žalobkyňa poukazuje na výpoveď znalca na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.11.2015, na ktorom znalec uviedol, že znalecký posudok by vypracoval rovnako aj keby dospel k záveru, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti neporušil. Znalec zodpovedal súdom položenú otázku a ocenil majetkové právo leasingu. a vysvetlil, prečo vyčíslil aj náklady vynaložené žalobkyňou za prenájom motorového vozidla. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.11.2015 právna zástupkyňa žalovaného požiadala o poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie k záverom znaleckého posudku a na poradu s klientom, či navrhuje žalovaný kontrolné znalecké dokazovanie. Podaním zo dňa 18.12.2015 žalovaný konajúcemu súdu oznámil, že kontrolné znalecké dokazovanie nenavrhuje.
28. K námietkam žalovaného, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne plnenia povinností žalobkyňou a neplnenia povinností žalovaným, má žalobkyňa za to, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam. Pri posudzovaní porušenia povinností nie je podľa žalobkyne určujúce znenie leasingovej zmluvy, keďže žalobkyňa vstúpila do zmluvného vzťahu s žalovaným ako fyzická osoba a nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah ani podmienky tejto zmluvy.
29. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na ustanovenia Čl. 6 písm. b) Obchodných podmienok prenajímateľa, podľa ktorého „Dočasné odobratie motorového vozidla alebo zakázanie užívania motorového vozidla zo strany leasingového prenajímateľa alebo tretej osoby či úradnej moci nezbavuje leasingového nájomcu povinnosti plnenia svojich záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy po dobu trvania dočasného odobratia alebo zákazu užívania motorového vozidla“, toto ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Je neprimerané požadovať od spotrebiteľa, aby plnil svoje finančné záväzky aj v prípadoch, kedy mu bez jeho zavinenia nie je plnenie zo strany leasingového prenajímateľa spočívajúce v užívaní motorového vozidla poskytované. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že od 21.10.2005 žalobkyňa nemohla predmet leasingu bez svojho zavinenia užívať, pričom do 21.10.2005 si žalobkyňa svoje zmluvné povinnosti plnila. Pokiaľ žalovaný namieta, že medzi zmluvnými stranami nebolo dohodnuté poskytnutie náhradného vozidla pre prípad odovzdania predmetu leasingu orgánom činným v trestnom konaní, žalobkyňa uvádza: Povinnosťou žalovaného bolo počas dohodnutej doby umožniť žalobkyni predmet leasingu nerušene
užívať a po skončení doby nájmu ho žalobkyni previesť do jej vlastníctva (čl. 1 písm. b/, čl. 2 písm. e/, čl. 3 písm. b/, čl. 7 písm. i./ Obchodných podmienok prenajímateľa). Tým, že žalobkyňa bez svojho zavinenia nemohla predmet leasingu užívať, žalovaný porušil svoju povinnosť umožniť žalobkyni užívanie motorového vozidla. Nakoľko jej neposkytol ani náhradné vozidlo, /hoci v obdobných prípadoch má na poskytnutie tohto plnenia spotrebiteľ podľa § 721 Občianskeho zákonníka nárok/, žalobkyňa bola nútená si vozidlo požičiavať, čím jej vznikla škoda. Pokiaľ žalovaný tvrdí a v odvolaní namieta, že neporušil svoju povinnosť poskytnúť žalobkyni motorové vozidlo s jeho následnou kúpou, keďže nedošlo zo strany žalovaného k platnému odstúpeniu od leasingovej zmluvy, zmluva bola naďalej platná a mal žalovaný vyššie uvedené zmluvné povinnosti (čl. 1 písm. b/, čl. 2 písm. e/, čl. 3 písm. b/, čl. 7 písm. i./ Obchodných podmienok prenajímateľa).
30. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na čl. 9 písm. d/ Obchodných podmienok, podľa ktorého leasingový prenajímateľ nie je zodpovedný za to, že po uplynutí doby trvania leasingovej zmluvy nie je možné previesť vlastnícke právo k predmetu leasingu na leasingového nájomcu a v takom prípade sa bez akýchkoľvek nárokov na strane leasingového nájomcu zbavuje povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu, toto ustanovenie považuje žalobkyňa taktiež za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.
31. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta skutkové zistenie súdu, že súčasťou škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť sú splátky, ktoré žalovanému zaplatil pôvodný nájomca, spoločnosť TOLUVEX, s.r.o., znalec na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.11.2015 odôvodnil, prečo splátky zaplatené pôvodným nájomcom, spoločnosťou TOLUVEX, s.r.o. zahrnul do majetkového práva žalobkyne.
32. Žalobkyňa sa nestotožňuje ani s ďalšou námietkou žalovaného, že súd nesprávne vyhodnotil, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že v čase omeškania žalovaného s plnením svojich zmluvných povinností, žalobkyňa nebola v omeškaní a nemala povinnosť žalovanému uhrádzať leasingové splátky. Ku dňu 21.10.2005 mala žalobkyňa uhradené všetky splatné leasingové splátky. Odo dňa 21.10.2005 bol žalovaný v omeškaní so splnením povinnosti umožniť žalobkyni užívanie predmetu leasingu. Je preto správny záver okresného súdu, že žalovaný ešte predtým ako žalobkyňa prestala uhrádzať leasingové splátky, t.j. pred 5.11.2005, kedy bola splatná ďalšia leasingová splátka, sám porušil zmluvne dohodnutú povinnosť umožniť žalobkyni užívanie predmetu leasingu.
33. Žalobkyňa nesúhlasí ani s odvolacou námietkou podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Záver okresného súdu, že žalobkyni vznikla škoda spočívajúca v zmenšení majetku o hodnotu majetkového práva a nákladoch skutočne vynaložených za prenájom motorového vozidla je správny, keďže vznik škody žalobkyne je v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Pokiaľ žalovaný v dôvodoch odvolania namieta, že súd priznal žalobkyni úroky z omeškania vo väčšom rozsahu ako žiadala, pokiaľ ide o úrok z omeškania zo sumy 12.766,21 eur, súd žalobkyni z tejto sumy nepriznal úroky vo väčšom rozsahu ako žiadala. Okresný súd uznesením z 29.10.2009 pripustil zmenu žaloby na základe žaloby žalobkyne, ktorá žiadala, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť jej aj náklady vynaložené na prenájom motorového vozidla spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne od 18.9.2009. Súd (zrejme nedopatrením priznal žalobkyni aj zo sumy 11 250,16 eur ako nákladov vynaložených žalobkyňou za prenájom motorového vozidla úrok z omeškania od 21.12.2005, hoci žalobkyňa žiadala, aby jej bol priznaný úrok vo výške 11 % ročne od 18.9.2009. Tvrdenie žalovaného, že súd určil, že žalobkyni ku dňu 21.10.2005 vznikla škoda zahŕňajúca aj platby za prenájom motorového vozidla je nesprávnym tvrdením, nakoľko omyl súdu spočíva iba v úroku z omeškania zo sumy 11.250,16 eura. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok v časti zaplatenia sumy 24.016,37 eura ako vecne správny potvrdil a v časti úrokov z omeškania zo sumy 24.016,37 eura zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 12.766,21 eura od 21.12.2005 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 11.250,16 eura od 18.09.2009 do zaplatenia.
34. Žalovaný vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalobkyne poukázal na to, že žalobkyňa tým, že zaplatila žalobcovi len jednu splátku, a to po lehote splatnosti splátky, teda ešte predtým než došlo k odovzdaniu vozidla orgánom činným v trestnom konaní, porušila svoju základnú zmluvnú povinnosť platiť leasingové splátky riadne a včas podľa dohodnutého splátkového kalendára. Opätovne vo vyjadrení poukázal
žalovaný na to, že v písomnom podaní zo dňa 15.10.2014 uviedla žalobkyňa úplne iné okolnosti, z ktorých odvodzuje žalobou uplatnený nárok. Keďže škoda a majetkové právo nie sú totožné právne inštitúty, uplatnený nárok žalobkyne preto považuje žalovaný za premlčaný a zároveň vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného vznáša námietku premlčania, nakoľko nárok na majetkové právo si žalobkyňa uplatnila až dňa 15.10.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Vo vyjadrení sa zároveň vyjadril žalovaný, prečo nenavrhol vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania a to z dôvodu, že otázku určenia majetkového práva považoval za právnu otázku a ak by navrhol kontrolné znalecké dokazovanie, tým by odobril položenie právnej otázky znalcovi, ktorý podľa názoru žalovaného nie je kompetentný na takúto otázku odpovedať. Pojem náhrada škody a majetkové právo z leasingovej zmluvy predstavujú dva odlišné právne inštitúty.
35. Vo vyjadrení opätovne zopakoval žalovaný svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní proti rozsudku, že uzavretím dohody o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy žalobkyňa nadobudla síce právo predmet leasingu držať a užívať, avšak za podmienky platenia leasingových splátok. Právo nadobudnúť predmet leasingu do vlastníctva, ktoré je nutné od samotného práva držať a užívať predmet leasingu po dobu trvania leasingu oddeliť, by žalobkyňa nadobudla až po riadnom zaplatení všetkých leasingových splátok a dojednanej kúpnej ceny. Žalobkyňa všetky leasingové splátky žalovanému nezaplatila, preto jej právo nadobudnúť predmet leasingu do vlastníctva nikdy nevzniklo.
36. Rovnako žalovaný vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalobkyne opätovne poukázal na to, že uzavretím dohody o prevode práv a povinnosti z leasingovej zmluvy dňa 30.9.2005 vznikli žalobkyni zmluvné práva a povinnosti do budúcna, preto nevzniklo v prospech žalobkyne právo na vydanie sumy spočívajúcej v súčte leasingových splátok, ktoré zaplatila spoločnosti TOLUVEX, s.r.o. ako odplatu za riadne poskytnuté plnenie zo strany žalovaného. Vznik škody žalobkyne nie je v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, keďže žalovanému v konaní nebolo preukázané žiadne protiprávne konanie a žalobkyni nemohla vzniknúť škoda vo väčšom rozsahu, ako sama zo zmluvy plnila. Keďže žalobkyňa zo zmluvy plnila len v rozsahu 493,06 eura, nemohla jej vzniknúť škoda 24.016,37 eura.
37. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila aj k ďalšiemu písomnému vyjadreniu žalovaného, v ktorom opätovne akcentovala na to, že žalobkyňa sa žalobou domáhala náhrady škody. Keďže pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a spočíva v zmenšení majetku poškodeného, termín majetok je potrebné chápať tak, že zahrňuje nielen hmotné veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty. Právo užívať predmet leasingu predstavuje majetkové právo, ktorého hodnotu je možné aj vyčísliť.
38. Zmluvou o prevode práv a povinností uzatvorenou medzi žalovaným ako leasingovým prenajímateľom, spoločnosťou TOLUVEX, s.r.o. ako pôvodným leasingovým nájomcom nadobudla žalobkyňa právo užívať predmet leasingu, teda nadobudla majetkové právo. Škoda, ktorá žalobkyni vznikla spočívala v zmenšení majetku o hodnotu majetkového práva a nákladoch skutočne vynaložených za prenájom motorového vozidla. Na základe vyššie uvedeného je preto tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa zmenila nárok na náhradu škody na nárok na majetkové právo, nesprávne a nepravdivé. Otázka určenia ceny majetkového práva /leasingu/ podľa leasingovej zmluvy nie je otázkou právnou. Všetky ostatné tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalovaného zo dňa 5.10.2016 sú tvrdeniami, ktorými sa žalovaný bránil v konaní, resp. ktoré uviedol v odvolaní a žalobkyňa na nich v konaní, resp. vo vyjadrení k odvolaniu už reagovala.
39. Zároveň poukázala žalobkyňa na ust. § 365 a 366 CSP účinného v čase podania vyjadrenia žalovaného zo 7.10.2016.
40. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné iba proti výroku rozsudku okresného súdu o príslušenstve pohľadávky.
41. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.8.2017 o 12.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 28.7.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.
42. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti O.s.p. (2.6.2016). Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016). Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
43. Žalovaný v podanom odvolaní uvádza odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, g/ a h/ CSP.
44. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je naplnený vtedy, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv priznaných v civilnom procese za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov.
45. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil súd na chybnom hodnotení dôkazov.
46. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisu ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
47. Odvolací súd uzatvára, že výrok rozsudku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 24.016,37 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku je vecne správny. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody rozsudku v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 24.016,37 eura, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.
48. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného vychádzajú čiastočne z totožných námietok, na ktoré poukazoval žalovaný v konaní na súde prvej inštancie a ich nedôvodnosť súd prvej inštancie jednoznačne a správne prezentoval v odôvodnení napadnutého rozsudku.
49. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že okresný súd sa vôbec nezaoberal zákonnými predpokladmi pre vznik škody a nároku na jej náhradu, keďže správne okresný súd dospel k záveru, že protiprávnosť konania žalovaného spočívala jednak v porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z § 415 Občianskeho zákonníka, aj v porušení jeho zmluvnej povinnosti umožniť žalobkyni motorové vozidlo užívať po celý čas trvania leasingového vzťahu podľa § 420 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z dôvodov rozsudku okresného súdu na str. 33 posledného odstavca a prvého odstavca str. 34. Rovnako neobstoja ani odvolacie námietky žalovaného namietajúce výšku priznanej škody.
50. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že od 9.4.2004 do 20.9.2005 nebola žalobkyňa zmluvnou stranou leasingovej zmluvy a v uvedenom období žalovaný na základe zmluvy riadne plnil pôvodnému nájomcovi spoločnosti TOLUVEX, s.r.o. za uvedené obdobie nemohla vzniknúť žalobkyni žiadna škoda, keďže nebola zmluvnou stranou zmluvy a zmluvné strany si vzájomne zmluvné povinnosti plnili a nemohla žalobkyni vzniknúť škoda, ktorá tvorí súčet súm, ktoré žalobkyňa zaplatila inému subjektu konkrétne spoločnosti TOLUVEX, s.r.o., odvolací súd poukazuje na čl. III Zmluvy o prevode práv a povinnosti z leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX v zmysle ktorého sa žalovaný a žalobkyňa dohodli, že z dôvodu prevodu práv a povinností z leasingovej zmluvy budúci nájomca (žalobkyňa) časť zvýšenej splátky vopred vo výške 101.499,99 Sk uhradí súčasnému nájomcovi (TOLUVEX, s.r.o.) potom, čo vzala na vedomie postúpenie pohľadávky CAC Leasing Slovakia a.s. Pohľadávka bola splatná dňom účinnosti leasingovej zmluvy. Žalobkyňa časť zvýšenej splátky vopred vo výške 101.499,99 Sk (peňažný záväzok) uhradila riadne a včas, t.j. v zmluvne dohodnutom čase a na zmluvne dohodnutom mieste ako sa dohodla s prenajímateľom.
51. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že okresný súd položil súdnemu znalcovi právnu otázku a týmto postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom odvolací súd uzatvára, že znalecká otázka uložená znalcovi nebola otázkou právnou, ale otázkou skutkovou a odbornou. V prípade škody, ktorá vznikne v rámci existujúceho zmluvného vzťahu, škoda vznikne tomu, kto v dôsledku škodovej udalosti alebo inej právnej skutočnosti nemôže realizovať svoje zmluvné práva.
52. Z vykonaného dokazovania okresným súdom nesporne vyplynulo, že od 21.10.2005 žalobkyňa nemohla predmet leasingu bez svojho zavinenia užívať a ku dňu 21.10.2005, kedy motorové vozidlo bola nútená odovzdať orgánom činným v trestnom konaní nebola v omeškaní s plnením leasingových splátok a preto odvolacia námietka žalovaného, že žalobkyňa stratila nárok na odkúpenie predmetu leasingu neobstojí. Odo dňa 21.10.2005 bol žalovaný v omeškaní s plnením povinnosti umožniť žalobkyni užívanie predmetu leasingu. Je preto správny záver súdu, že žalovaný ešte predtým ako žalobkyňa prestala uhrádzať leasingové splátky, t.j. pred 5.11.2005, kedy bola splatná ďalšia leasingová splátka, porušil zmluvne dohodnutú povinnosť umožniť žalobkyni užívanie predmetu leasingu. Okrem porušenia zmluvnej povinnosti odkazuje odvolací súd na viaceré porušenia Všeobecnej prevenčnej povinnosti žalovaným vyplývajúce z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré správne pomenoval okresný súd na strane 33 a 34 rozsudku. K žalovanému v odvolaní tvrdenému platnému odstúpeniu od leasingovej zmluvy pre neplnenie leasingových splátok žalobkyňou po odobratí motorového vozidla, odvolací súd zhodne s prvoinštačným súdom poukazuje na prednes právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 03.06.2008, že „výzvy na zaplatenie splátok boli žalobkyni doručované omylom, avšak to bolo voči žalobkyni neúmyselné“. Pokiaľ sa žalovaný v odvolaní odvoláva na článok 6 písm. b) a článok 9 písm. d) Obchodných podmienok prenajímateľa, správne okresný súd vzťah žalobkyne a žalovaného posudzoval ako zmluvu kombinovanú (finančný leasing) nájom, kúpa a zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Systém ochrany spotrebiteľov pred porušovaním spotrebiteľských práv, ktorý bol a je v celej EÚ založený smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách doplnený smernicou 2005/29/ES z 11.05.2005 vychádza z myšlienky, že spotrebitelia sa nachádzajú v nerovnom postavení voči predávajúcim, dodávateľom, či poskytovateľom služieb. Toto nerovné postavenie vedie spotrebiteľa k tomu, že spotrebiteľ pristúpi k zmluvným podmienkam vopred pripraveným a vyhotoveným predávajúcim, dodávateľom, či poskytovateľom služieb bez toho, aby spotrebiteľ mohol reálne ovplyvniť obsah týchto podmienok. 53. Žalovaný vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyne, po uplynutí odvolacej lehoty (dňa 07.10.2016) už za účinnosti CSP. Odvolací súd poukazuje na to, že aj za predpokladu, že by bol žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyne v odvolacej lehote, nebola by uplatňovaná na základe skutočností uvádzaných a preukazovaných v spore pred súdom prvej inštancie, išlo by o tzv. novotu v odvolacom konaní, ktorú by bolo možné uplatniť iba za podmienok ustanovených v § 366 účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu a za podmienok ustanovených v § 205 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania.
54. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 CSP rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 24.016,37 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny potvrdil.
55. Odvolací súd však dospel k záveru, že výrok rozsudku v časti úrokov z omeškania je nepreskúmateľný. Navyše okresný súd priznal časť úrokov z omeškania vo väčšom rozsahu ako
požadovala žalobkyňa, keďže žalobkyňa sa nedomáhala zaplatenia 6% ročného úroku z omeškania zo sumy 24.016,37 eura od 21.12.2005 do zaplatenia. Okresný súd v zmysle písomného podania žalobkyne zo dňa 18.9.2009 uznesením č.k. 38C/228/2007-357 zo dňa 29.10.2009 pripustil zmenu žaloby v znení:
56. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 24.402,38 EUR spolu s úrokom z omeškania zo sumy 72.500,- Sk vo výške 8 % ročne od 13.1.2005 do zaplatenia, zo sumy 101.500,- Sk vo výške 6 % ročne od 2.10.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 9 % ročne od 6.7.2004 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 9 % ročne od 21.8.2004 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 9 % ročne od 22.10.2004 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 8 % ročne od 19.2.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 8 % ročne od 22.2.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 8 % ročne od 25.2.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 1.3.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 1.3.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 13.5.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 14.5.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 14.5.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6% ročne od 2.8.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 2.8.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6% ročne od 9.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 9.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 13.162,18 Sk vo výške 6 % ročne od 9.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 4.792,- Sk vo výške 6% ročne od 22.10.2005 do zaplatenia, zo sumy 29.399,- Sk vo výške 6% ročne od 10.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 33.400,- Sk vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 81.460,- Sk vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 70.700,- Sk vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 71.660,- Sk vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 2.400,- eur vo výške 11 % ročne od 18.9.2009 do zaplatenia. Dňa 18.11.2015 zobrala žalobkyňa čiastočne návrh späť, a to len v časti istiny 386,01 eur.
57. Okresný súd priznal žalobkyni kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 24.016,37 eura od 21.12.2005 do zaplatenia, teda v rozpore s uplatneným príslušenstvom - úrokom z omeškania.
58. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1, 2 CSP zrušil rozsudok vo výroku o príslušenstve pohľadávky a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
59. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420
- § 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.
Ref. Dr.Feťková
Kanc.: opíš a daj na kontrolu referentovi Predsedníčka senátu
Rozmnož 12x, 2x zberný spis, zberný spis vylúč 1x kópia referentovi Ostatné so spisom zašli OS Prepísala: Spišáková a Mgr.Buzogová: 9/10