Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_3To-79-2017.pdf
PDF · 84.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/79/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému J. L. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 16. augusta 2017 prejednal odvolanie obžalovaného J. L. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. mája 2017, sp.zn.1T/80/2017, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného J. L. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Obžalovaný J. L. bol rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn.1T/80/2017 zo dňa 9. mája 2017 uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
-dňa 28.12.2016 v čase o 17.10 hod. v L. pod L. na ul. Dr. Št. S. XXX/XX v garsónke u svojej matky L. L., nar.XX.X.XXXX, sa tejto slovne vyhrážal, že ju zabije, pričom dňa 24.12.2016 v čase o 16.00 hod. v L. pod L. na ul. Dr. Št. S. XXX/XX svoju matku L. L. chytil pod krkom a škrtil ju, čím u poškodenej L. L., nar.XX.X.XXXX, vzbudil týmto konaním dôvodnú obavu o jej život a zdravie.
Za tento trestný čin bol obžalovaný J. L. odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko v zákonnej lehote ho napadol odvolaním obžalovaný J. L. pre nesprávnosť výrokov o treste a o ochrannom opatrení.
V písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu namietol, že má pochybnosti o tom, či okresný súd správne vyhodnotil dôkaznú situáciu v predmetnej trestnej veci, nakoľko uložený trest vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne považuje za neprimerane prísny. Poukázal na to, že pri úvahách o druhu a výmere trestu okresný súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, a to najmä z dôvodu, že obžalovaný bol v minulosti pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti celkovo 7-krát súdne trestaný. Obhajca obžalovaného v tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia na strane obžalovaného neboli násilného, resp. obdobného charakteru, obžalovaný bol opakovane trestne stíhaný ako i odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy v zmysle § 207 Tr. zák., pričom posledný uložený trest vo výmere 3 rokov si v celom rozsahu vykonal dňa 11.3.2016 a od toho času obžalovaný nespáchal žiadny trestný čin, ani priestupok a viedol riadny život. Má za to, že účel potrestania obžalovaného je možné dosiahnuť i uložením podmienečného trestu odňatia slobody a zároveň uložením obmedzení a povinností podľa § 51 ods. 3 a 4 Tr. zák., najmä zákazu požívania alkoholických nápojov, príkazu podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom sociálneho výcviku a podobne. Obžalovaný sa taktiež nestotožňuje s uložením ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, nakoľko má za to, že v tomto prípade postačuje pre naplnenie jeho účelu uloženie ochranného opatrenia aj v ambulantnej forme. Obžalovaný poukázal na to, že je vo väzbe už viac ako 6 mesiacov počas ktorých alkoholické nápoje nepožíva, a ani po prepustení z väzby požívať nemieni a má za to, že za daného stavu by bola ambulantná liečba dostatočná. Obžalovaný odmieta konštatovanie súdneho znalca o jeho agresivite po požití alkoholických nápojov, pričom dáva do pozornosti odvolacieho súdu tú skutočnosť, že doposiaľ nebol súdne ani priestupkovo riešený za čin spáchaný pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný J. L. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloží, uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a stanoví skúšobnú dobu na 20 mesiacov. Súčasne ako súčasť probačného dohľadu podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. mu uloží obmedzenie v zákaze požívania alkoholických nápojov a podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g/ Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku a inému výchovnému programu. Taktiež navrhol, aby odvolací súd mu uložil podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Obžalovaný J. L. i sám písomne doplnil svoje odvolanie podaním zo dňa 3.7.2017. Poukázal v ňom najmä na skutočnosť, že nesúhlasí s výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o ochrannom opatrení. Obžalovaný uviedol, že podľa znalca z odboru psychiatria je opilec a agresívny. Dal však do pozornosti, že nie je pravidelný návštevník pohostinných zariadení a tiež nepije pravidelne alkohol ako to vyznieva z napadnutého rozsudku. Obžalovaný ďalej uviedol, že nie je zlý, agresívny, prchký, naopak je veľmi pokojný človek a len tak ľahko ho z miery niečo nevyvedie. Vždy sa snaží ľudom pomôcť a nie ublížiť. Poukázal i na to, že v minulosti bol súdne trestaný, taktiež vo výkone trestu, avšak nie za násilnú trestnú činnosť. Priznal, že v čase spáchania skutku bol pod vplyvom alkoholu a z jeho úst vyšlo pár nepekných slov. Je mu to veľmi ľúto, veľmi sa za to hambí a vyjadril presvedčenie, že už nikdy sa to nezopakuje. Je pravdou, že nie je úplný abstinent, ale nie je ani pravidelný konzument alkoholu. Obžalovaný má za to, že keď potenciálny jeho budúci zamestnávateľ zistí, že bol na liečení, ktoré mu nariadil súd, bude mať problémy nájsť si lepšie platenú prácu. K tomu ešte výkon trestu a tiež jeho vyšší vek (47 rokov). Obžalovaný J. L. navrhol, aby odvolací súd mu zmenil výrok o ústavnej protialkoholickej liečbe na liečbu ambulantnú.
K odvolaniu obžalovaného J. L. sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prokurátor“). Vo svojom vyjadrení prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný, vecne správny a riadne odôvodnený. Poukázal na to, že nie je možné sa s argumentmi obhajoby stotožniť. V prvom rade poukázal na to, že nie je pravdou, že obžalovaný sa v minulosti nedopúšťal trestných činov násilnej povahy. Obžalovaný bol dva krát odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, pričom jedno toto odsúdenie nemá ešte zahladené. Navyše skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania, nie je možné považovať za okolnosť, ktorá by odôvodňovala uloženie miernejšieho trestu. Práve naopak, len samotný počet právoplatných odsúdení, ktorých je 7, podľa názoru prokurátora preukazuje, že obžalovanému nie je protispoločenská činnosť nijako cudzia. Skutočnosť, že v danom prípade obžalovaný porušil iný záujem chránený trestným zákonom ako tomu bolo v minulosti, je dôkazom toho, že predošlé odsúdenia neboli na prevýchovu páchateľa dostačujúce. Taktiež prokurátor poukázal na to, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, pričom mu bola uložená skúšobná doba vo výmere 1 rok. Vo vzťahu k výroku o uložení ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou poukázal na znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pobyt obžalovaného na slobode môže byť pre spoločnosť vzhľadom na jeho závislosť na alkohole z psychiatrického hľadiska nebezpečný. Prokurátor má za to, že nútená abstinencia spôsobená obmedzením osobnej slobody obžalovaného nijako nenahrádza liečbu a nezaručuje tak primeranú ochranu spoločnosti, ako aj čo najdôslednejšie vyliečenie obžalovaného. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolanie obžalovaného bolo ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuté, nakoľko napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny.
Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd rozhodol v intenciách písomného odvolania obžalovaného.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 16. augusta 2017 na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 12. júla 2017, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o ochrannom opatrení, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného J. L. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ uložil obžalovanému J. L. trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, pretože takto uložený trest obžalovanému okresným súdom je uložený v súlade s ustanoveniami Trestného zákona, je primeraný a spravodlivý.
Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému J. L. dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
Okresný súd v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Tr. zák. správne zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. a na druhej strane správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Pri prevahe poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. okresný súd správne znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v § 360 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 3 roky o jednu tretinu na 2 roky a 2 mesiace a trest ukladal po zákonnej úprave v rozmedzí trestných sadzieb od 6 mesiacov do 2 rokov a 2 mesiacov (výpočet: 36 mesiacov - 6 mesiacov = 30 mesiacov; 1/3 z 30 mesiacov = 10 mesiacov; 36 mesiacov - 10 mesiacov = 26 mesiacov; teda 2 roky a 2 mesiace).
Pri hodnotení osoby obžalovaného okresný súd taktiež správne zistil, že obžalovaný J. L. bol doteraz sedemkrát súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn.2T/148/2012 zo dňa 5.10.2012 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, pričom obžalovaný trest vykonal dňa 11.3.2016. Okresný súd rovnako správne zistil, že obžalovaný J. L. nebol doteraz postihnutý za priestupok.
Krajský súd po splnení si prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému okresným súdom na takmer samej dolnej zákonnej hranici trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného, podľa ktorého by mal byť trest uložený okresným súdom neprimeraný (neprimerane prísny).
Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu.
Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Taktiež je vecne správny a zákonný výrok o uložení ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, nakoľko zo záverov znaleckého posudku č.36/2017 znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že u obžalovaného je prítomná závislosť od alkoholu s komplexnou psychosomatickou závislosťou, poruchovosťou až stratou kontroly pitia, odbrzďovaním afektového, agresívneho konania ku škode vlastnej matky v ebrietách, pričom pre prípad požívania alkoholu obžalovaným je jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný. Uvedená znalecká organizácia navrhla, aby súd obžalovanému J. L. uložil protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný, dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, spôsobu jeho výkonu a uloženého ochranného opatrenia v prospech obžalovaného, preto odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné, neakceptoval ho a odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.