Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-45-2016.pdf
PDF · 83.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3Cb/45/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Valáškom v právnej veci žalobcu: SOPHISTIC Pro finance, a. s., so sídlom Matičné námestie 1141, 022 01 Čadca, IČO: 47 008 181, pr. zast. JUDr. Vladimírom Durajom, advokátom so sídlom Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, proti žalovanému: O. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I.U. XXX, XXX XX I., o zaplatenie 1 053,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 053,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 053,64 eur od 21.03.2016 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 150,- eur splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky od mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a to pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky.
II. Žalobcovi patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 01.08.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 053,64 eur s príslušenstvom titulom nesplnenej povinnosti vrátiť žalobcovi vyplatené provízie za žalovaným vykonanú činnosť, u ktorých došlo zo strany finančnej inštitúcie k nárokovaniu storna provízie alebo jej časti a taktiež sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
2. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní navrhol uzatvoriť so žalovaným zmier, neskôr však pre neprítomnosť žalovaného návrh na schválenie zmieru vzal späť a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby.
3. Žalovaný voči základu nároku 1 053,64 eur spolu s úrokom s omeškania nenamietal. Žiadal výlučne, aby bol zaviazaný istinu a príslušenstvo splatiť v splátkach primeraných jeho súčasnej finančnej situácii. Žalovaný pracuje ako viazaný finančný poradca pre Wüstenrot a jeho príjem je premenlivý od cca 200 eur do cca 700 eur mesačne.
4. V predmetnej veci súd nariadil pojednávanie. Súd na pojednávaniach vypočul žalovaného a následne súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobou, zmluvou o spolupráci, výpoveďou zo zmluvy o spolupráci, výzvou na zaplatenie, províznymi výpismi, mandátnou zmluvou, predžalobnou výzvou, návrhom na schválenie zmieru, vyjadrením žalobcu, výpisom z histórie bilancie dlhu, zoznamom vyplatených platieb, ako i ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Žalobca dňa 06.11.2014 uzatvoril so žalovaným v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 a 642 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu označenú ako zmluvu o spolupráci, na základe ktorej vykonával žalovaný činnosť smerujúcu k uzatváraniu sporenia, poistenia, úverov, investičných produktov a následnú starostlivosť a udržanie týchto zmlúv. Predmetom zmluvy bola činnosť žalovaného spočívajúca vo finančnom sprostredkovaní, teda vyvíjanie sprostredkovateľskej činnosti v mene žalobcu pre zmluvných partnerov žalobcu, aby zmluvní partneri mali možnosť uzavrieť zmluvy s klientmi na vybrané produkty, ako i následnú starostlivosť o klientov, s ktorými žalovaný sprostredkoval uzavretie zmluvy. Žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému províziu podľa podmienok zmluvy, Smernice o províziách a províznych listov. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi pomernú časť vyplatenej provízie v prípade, ak došlo zo strany finančnej inštitúcie voči žalobcovi k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti, pričom táto povinnosť je zachovaná aj po ukončení zmluvy. Súd taktiež z výpovede zmluvy o spolupráci zistil, že predmetná zmluva bola vypovedaná 12.03.2015 s mesačnou výpovednou dobou s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci doručenia výpovede v súlade s ust. čl. VI. bod 6.2 predmetnej zmluvy. Následne žalobca žalovaného listom zo dňa 3.12.2015 označeným ako výzva na zaplatenie vyzval na uhradenie salda provízií za vykonanú činnosť žalovaným v celkovej výške 1068,17 eur, a to v lehote 1 mesiaca od doručenia výzvy, ktorá bola žalovaným prevzatá dňa 9.12.2015.
6. Z províznych výpisov č. 1000700215, 1000700315, 1000700415, 1000700515, 1000700615, 1000700715, 1000700815, 1000700915, 1000701015, 1000701115, 1000701215, 1000700116, 1000700216 vyplýva, že stav províznych nárokov u žalovaného voči žalobcovi sa za obdobie od 02/2015 menil tak, že zo zostatku provízii z minulých uzávierok boli postupne odpisované negatívne bilancie provízii vytvárané stornovaním vyplatených provízii žalovanému, a to vo výškach 195,14 eur za storno provízie zmluvy č. 6545368, 176,75 eur za storno provízie zmluvy č. 6545376, 108,96 eur za storno provízie zmluvy č. 6545375, 149,80 eur za storno provízie zmluvy č. 6545374, 48,05 eur za storno provízie zmluvy č. 6548543, 216,04 eur za storno provízie zmluvy č. 2062051, 132,56 eur za storno provízie zmluvy č. 2062056, 122,50 eur za storno provízie zmluvy č. 6548543, 102,60 eur za storno provízie zmluvy č. 6545377. Na druhú stranu za uvedené obdobie vznikol dodatočne u žalovaného nárok na vyplatenie provízie u zmluvy č. 610/179723-4 vo výške 2,61 eur a odmeny z titulu "obratového bonusu" vo výške 14,53 eur. Požadovanie vrátenia vyplatenej provízie finančnou inštitúciou vyplýva z províznej listiny spoločnosti MetLife k zmluvám 6545368, 6545376, 6545375, 6545374, 6548543, 6545377, provízneho záznamu poisťovne Basler (k zmluvám č. 2062051 a 2062056). Celkovo tak žalovanému ku 20.3.2016 (t.j. ku dňu vyhotovenia provízneho výpisu za mesiac február 2016) vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi plnenie, ktoré mu bolo poskytnuté z dôvodu vyplatenia provízie, ktorá následne bola stornovaná v celkovej sume 1053,64 eur.
7. Podľa ustanovenia § 642 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
8. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
9. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo popri dlžnej istine i na úhradu úroku z omeškania. Nakoľko uvedený vzťah medzi stranami bol posúdený ako obchodnoprávny, i dojednanie ohľadne úroku z omeškania sa musia spravovať obchodnoprávnymi ustanoveniami. V danom prípade však vzhľadom na neexistenciu zmluvného dojednania týkajúcu sa výšky úrokov z omeškania bolo na mieste v súlade s dikciou ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aplikovať predpisy občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne odo dňa 21.3.2016 (po dni vyčíslenia provízneho listu za mesiac 2/2016). K omeškaniu však došlo jednoznačne najneskôr uplynutím jednomesačnej lehoty plynúcej od doručenia výzvy na zaplatenie (zo dňa 3.12.2015 doručenej žalovanému 7.12.2015, ktorá lehota uplynula 7.1.2016), avšak žalobca v rámci svojej dispozície s nárokom môže požadovať úrok z omeškania aj od neskoršieho dátumu t.j. od 21.3.2016.
14. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd dospel k názoru, vzhľadom na doterajšie správanie žalovaného sa pri plnení si povinnosti voči žalobcovi, po posúdení je aktuálnych zárobkových majetkových pomerov a možností, že nie je v možnostiach žalovaného splniť povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom vzhľadom na jej výšku v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a určil žalovanému túto povinnosť splniť v splátkach tak, že v prípade omeškania jednej zo splátok, stane sa splatným celý dlh. Pri určení výšky mesačnej splátky súd prihliadal na výšku peňažného plnenia a skutočnosť, že žalobcom navrhnutý a následne vzatý späť zmier taktiež obsahoval splatenie dlhu v splátkach. Súd je vzhľadom na vyššie uvedené preto toho názoru, že umožnením plnenia v splátkach v súdom určenej výške nebudú oprávnené záujmy žalobcu ohrozené.
15. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo veci samej bol žalobca úspešný v plnom rozsahu, keď mu bol priznaný nárok na plnenie aj príslušenstvo v celom požadovanom rozsahu. Preto súd žalobcovi v súlade s uvedeným ustanovením priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.