Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-301-2000.pdf
PDF · 200.04 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/301/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcov: 1/ R. I., bytom F., T. ul. č. XXXX/XX, 2/ Y. I., bytom F., H. ul. č. XXXX/XX, 3/ Y. R., bytom F., R. č. XX, 4/ B.. A. R., bytom F., R. č. XX, 5/ G. R., bytom F., R. č. XX, 6/ Y. R., bytom N. U. H. č. XXX, 7/ B.. V. R., bytom Q. T. Na O. č. XXX, W. republika a 8/ B.. Y. W., bytom N. U. H. č. XXX, všetci právne zastúpení C.. C. M., advokátom so sídlom v F., U.. Sv. K. XX proti žalovaným: 1/ G. Trenčín, Mierové nám. č. 2, Trenčín, právne zastúpenom GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856 380, a 2/ Slovenskej sporiteľni, a.s., Bratislava, Tomášikova č. 48, IČO 00 151 653, právne zastúpenom JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s.r.o., so sídlom Panenská 24, Bratislava, IČO: 36 859 991, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti , takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcom 1/ až 8/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Štát má proti žalobcom 1/ až 8/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že F. I., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom F., H. ul.č. XX v podiele X/X, H. I., rod. C., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom F., H. ul.č. XX v podiele X/X, L. R., zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom F., R. ul.č. XX v podiele X/X a K. R., rod. M., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom F., Bernolákova ul.č. XX v podiele X/X boli v čase smrti spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná u O. úradu v F., odbor katastrálny v PK pre kat. úz. F. vo vl. č. XX ako parc. č. XXXX - A. „E. N.“ vo výmere XXXX mX v časti, ktorej podľa súčasného stavu katastra nehnuteľností zodpovedajú nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX vedené na liste vlastníctva č. X pre kat. úz. F. a parc. č. XXXX/XXX vedená na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. v rozsahu v akom bude tento zameraný na geometrickom pláne, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
2. V žalobe uviedli, že žalobcovia 1/, 2/ sú zákonní dedičia, teda právnymi nástupcami po ich rodičoch poručiteľoch F. I., ktorý zomrel XX.X.XXXX a po ktorom bolo dedičské konanie vedené Okresným súdom v Trenčíne pod sp. zn. D XXXX/XX, D not. XXX/XX a H. I., rod. C., ktorá zomrela XX.X.XXXX a po ktorej bolo dedičské konanie vedené pôvodne býv. Štátnym notárstvom v Trenčíne pod sp. zn. D XXX/XX a následne Okresným súdom v Trenčíne pod sp. zn. 18D 3746/93, D not. 404/93. Žalobcovia 3/ až 8/ sú ako zákonní dedičia právnymi nástupcami po poručiteľoch L. R. a K. R., rod. M.. L. R. zomrel X.X.XXXX, dedičské konanie po ňom bolo vedené býv. Štátnym notárstvom v Trenčíne pod sp. zn. D 210/61 a jeho zákonnými dedičmi (závet nezanechal) boli jeho manželka K. R., rod. M. a deti A. R. a L. R.. K. R., rod. M. zomrela dňa XX.X.XXXX a dedičské konanie po nej bolo vedené Okresným súdom v Trenčíne pod
sp. zn. 19D 1231/95, D not 165/95 a jej zákonnými dedičmi (závet nezanechala) boli syn L. R., ktorý medzi tým zomrel a vnuci (deti po A. R.) B.. V. R. (žalobca 7) a B.. Y. W., rod. R. (žalobkyňa X). L. R. zomrel XX.X.XXXX a dedičské konanie po ňom je vedené Okresným súdom v Trenčíne pod sp. zn. D 1708/98, D not. 225/98 a toto nebolo do podania žaloby ukončené, pričom podľa potvrdenia súdneho komisára povereného prejednaním tohto dedičstva sú jeho zákonnými dedičmi (závet nezanechal) jeho manželka Y. R., rod. L. (žalobkyňa 3) a deti B.. A. R. (žalobca 4) a G. R. (žalobca X). Napokon do okruhu právnych nástupcov po poručiteľovi L. R. patrí aj Y. R., rod. L. (žalobkyňa X), ktorá bola manželkou B.. A. R., ktorý sa dožil smrti svojho otca L. R. a ktorý následne potom zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom dedičské konanie po ňom bolo vedené býv. Štátnym notárstvom v Prievidzi pod sp. zn. D 751/87 a jeho zákonnými dedičmi (závet nezanechal) boli okrem tejto manželky aj jeho deti, a to B.. V. R. (žalobca 7) a B.. Y. W., rod. R. (žalobkyňa X). G. uviedli, že právni predchodcovia žalobcov 1/, 2/, a to F. I. a manž. H. I., rod. C. spoločne v podiele X/X a právni predchodcovia žalobcov 3/ až X/, a to L. R. a manž. K. R., rod. M. spoločne v podiele X/X, nadobudli ešte za svojho života vlastnícke právo k nehnuteľnosti vedenej v pozemkovej knihe pre kat. územie Trenčín vo vl. č. XX ako parc. č. XXXX - A. „E. N.“ vo výmere XXXX m2, pričom toto vlastnícke právo nadobudli mimo pozemkovej knihy a toto nebolo v ich prospech v pozemkovej knihe a následne ani v evidencii nehnuteľností zapísané a preto ani pri prejednávaní dedičstva po týchto poručiteľoch do úvahy vzaté. D. majú žalobcovia naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., na základe ktorej by bolo súdom určené, že právni predchodcovia žalobcov boli v čase ich smrti spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v príslušných podieloch. Len na základe takéhoto právoplatného určovacieho rozhodnutia súdu budú žalobcovia môcť podať následne návrhy v zmysle § 175x ods. 1 O.s.p. na vykonanie konaní o dedičstve o tomto majetku po týchto poručiteľoch. V pozemkovej knihe vo vložke č. XX k.ú. F. je pod A H. r.č. X vedená nehnuteľnosť parc. č. XXXX - A. „E. N.' vo výmere XXXX mX a ako jej vlastník v pozemkovej knihe bez záznamu ďalšej platnej zmeny je pod B r.č. X vedený Slovenský štát (Štátny pozemkový úrad), a to podľa § 9 ods. I zákona č. 148/1943 SI. z. a skutočnej držby. Ide o nehnuteľnosť, ktorá prešla počas II. sv. vojny na vtedajší Slovenský štát ako majetok pôvodných židovských vlastníkov v zmysle označeného právneho predpisu. Po prechode tejto nehnuteľnosti na štát v roku XXXX vtedajší Slovenský štát prostredníctvom býv. Štátneho pozemkového úradu, pracovná skupina „I“ v Trenčíne uvedenú parcelu predal F.i a manželke H. I., rod C. spoločne v podiele X/X za kúpnu cenu X.XXX,- Ks a L. R. a manželke K. R., rod. M. spoločne v podiele X/X za kúpnu cenu X.XXX,- Ks. F. I. s manželkou H. I., rod. C. zaplatili za im odpredaný podiel X/X v tejto nehnuteľnosti uvedenú kúpnu cenu v celej výške dňa XX.X.XXXX a L. R. s manželkou K. R., rod. M. zaplatili za im odpredaný podiel X/X v tejto nehnuteľnosti uvedenú kúpnu cenu v celej výške dňa X.X.XXXX. Po zaplatení kúpnej ceny bola ihneď celá nehnuteľnosť pkn. parc. č. XXXX kat. úz. F. týmto právnym predchodcom žalobcov 1/ až 8/ odovzdaná do ich držby v rovnakom pomere. O existencii týchto skutočností svedčí najmä listina vydaná býv. H. pozemkovým úradom, pracovná skupina „I“ v F. pod č. II 1789 označená ako „Dielčí dočasný zoznam nadobúdateľov židovských poľnohospodárskych nehnuteľností v kat. úz. F..“ Z jej obsahu zo zápisu pod bež. č. X a X vyplýva, že nadobúdateľmi tejto nehnuteľnosti pkn. parc. č. XXXX kat.úz. F. boli v rovnakom pomere naši právni predchodcovia žalobcov X/, 2/ a žalobcov 3/ až X/, ako aj to, že títo riadne kúpnu cenu v uvedenej výške a v uvedenom čase vtedajšiemu Slovenskému štátu prostredníctvom býv. Štátneho pozemkového úradu, zaplatili. Ďalším dôkazom tejto skutočnosti je aj listina označená ako „Záznam zmien za rok 1944“, z ktorej vyplýva tiež vstup právnych predchodcov žalobcov 1/ - 8/, a to každého z nich v podiele 1 /4 do držby predmetnej nehnuteľnosti. Od okamihu odovzdania predmetnej nehnuteľnosti do držby právnym predchodcom žalobcom mali títo túto nehnuteľnosť vo svojej držbe v rovnakom pomere nepretržite a nerušene až do roku 1956, kedy boli nútení odovzdať túto nehnuteľnosť do družstevného užívania bývalému JRD v Trenčíne podľa vtedy platných právnych predpisov. V čase vstupu do držby tejto nehnuteľnosti ako i počas celej doby tejto držby, a to aj po zabratí nehnuteľnosti do družstevného užívania boli právni predchodcovia žalobcov dobromyseľní v tom, že im táto nehnuteľnosť aj vlastnícky patrí. Túto svoju dobromyseľnosť odvodzovali predovšetkým z toho, že ich kúpu od vtedajšieho Slovenského štátu prostredníctvom býv. Štátneho pozemkového úradu v roku 1943 riadne zrealizovali, keď za predmet kúpy riadne zaplatili a tento im bol ihneď do držby daný a počas celej doby jeho držby neboli v tejto žiadnou inou osobou rušení. O stav zápisu vlastníckych práv k tejto nehnuteľnosti v pozemkovej knihe nemali sa právni predchodcovia žalobcov dôvodu starať a tento zisťovať, pretože od vstupu do držby až do ich smrti nerobili s nehnuteľnosťou dispozície, pri ktorých by museli ich vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti aj takýmto zápisom dokladovať. V skutočnosti však v pozemkovej knihe nebola realizácia prevodu tejto nehnuteľnosti ale i ďalších rovnako odpredaných nehnuteľností ako bývalého židovského majetku prevedená a preto naďalej formálne zostal vedený ako ich vlastník vtedajší Slovenský štát. Žalobcovia majú za to, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
ich právnymi predchodcami nepochybne mimo pozemkovej knihy muselo dôjsť, keďže títo od roku 1943 mali túto nehnuteľnosť vo svojej držbe, pričom so zreteľom na vyššie uvedené okolnosti, za ktorých do držby vstúpili a právo držby vykonávali, muselo ísť nepochybne o držbu dobromyseľnú, ktorej výkon po zákonom stanovenú dobu mal za následok vznik vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti právnym titulom vydržania. V čase kedy F. s manž. H. I., rod. C. spoločne v podiele X/X a L. R. s manž. K. R. rod. M. spoločne v podiele X/X vstúpili do držby predmetnej nehnuteľnosti, teda v roku XXXX, platilo na území Slovenska uhorské obyčajové právo, podľa ktorého vydržať vlastnícke právo k takejto nehnuteľnosti bolo možné po uplynutí 32-ročnej vydržacej doby, pričom dobromyseľnosť držiteľov o tom, že im držaná vec patrí, musela byť daná v čase ich vstupu do držby. Dňom 1.1.1951 nadobudol účinnosť zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník. Tento právny predpis upravil podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržaním v ustanoveniach §115-118 a v ustanoveniach § 143 - 154. Podľa týchto ustanovení platilo, že vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve (§ 115), že vlastnícke právo k nehnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene 10 rokov (§ 116 ods. 1) a že držba je oprávnená ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, pričom v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 145 ods. 1, 2). Zároveň podľa prechodného ustanovenia § 566 ods. 1, 2 tohto právneho predpisu platilo, že lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951 sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951, ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať, pričom to isté platí aj o vydržacej dobe a premlčacej dobe. Keďže právni predchodcovia žalobcov vstúpili do držby predmetnej nehnuteľnosti v roku 1943 a v tejto pokračovali aj po 1. januári 1951, začala im od 1. januára 1951 plynúť 10 ročná vydržacia doba, keďže táto ich držba z hľadiska ustanovenia § 145 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník bola nepochybne vzhľadom na uvedené okolnosti držbou oprávnenou, a táto všetkým uplynula dňom 1.1.1961. Tohto dňa sa všetci štyria právni predchodcovia žalobcov 1/ až 8/ dožili a teda týmto dňom vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v rovnakom pomere nadobudli. Skutočnosť, že nehnuteľnosť museli v roku 1956 odovzdať do družstevného užívania bývalému JRD v Trenčíne, ako bolo vyššie uvedené, nemohla s ohľadom na ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. v znení neskorších predpisov mať za následok prerušenie plynutia tejto vydržacej doby. Keďže k nadobudnutiu tohto vlastníckeho práva došlo mimo pozemkovej knihy, nebola označená nehnuteľnosť v príslušných podieloch pojatá do dedičstva po týchto právnych predchodcoch žalobcov a nebolo v prospech žalobcov 1/ - 8/ jej nadobudnutie v rámci dedičských konaní po nich potvrdené. Pri tom od nadobudnutia ich vlastníckeho práva týmto spôsobom až do ich smrti nedošlo k žiadnej právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok stratu takto nadobudnutého vlastníckeho práva. Keďže právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti pkn. parc. č. XXXX kat. úz. Trenčín . právnym titulom vydržania bez pozemno-knižného zápisu tohto ich práva, zostala táto nehnuteľnosť formálne v pozemkovej knihe naďalej vedená ako výlučné vlastníctvo býv. Slovenského štátu a titulom právneho nástupníctva, ktoré nebolo pozemno-knižne poznačené, ako vlastníctvo už tiež býv. Československého štátu. Pretože nehnuteľnosť sa nachádzala na území Mesta Trenčín, stalo sa z tohto dôvodu, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. XXX/XXXX Zb. o majetku obcí, bola táto nehnuteľnosť v celosti zapísaná do listu vlastníctva č. 1 pre kat. úz. F. v prospech G. F., teda žalovaného 1/ podľa vtedajšieho stavu evidencie nehnuteľností okrem jej časti, ktorá bola ešte predtým rozdelená na pozemky na výstavbu garáží a takto pridelená fyzickým osobám do osobného užívania podľa občianskoprávnych predpisov platných do X.X.XXXX. Žalovaný 1/ časť nehnuteľnosti zameranú geometrickým plánom č. zák. XXX- XXXX-XXX-XX overeným dňa XX.X.XXXX ako parc. č. XXXX/XXX vo výmere XXX mX (odčlenená z parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X) odpredalo kúpnopredajnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený býv. katastrálnym úradom v R. - E. katastra F. pod č. V XXX/XXXX dňa X.XX.XXXX do vlastníctva vtedajšej Slovenskej štátnej sporiteľne Bratislava, ktorej právnym nástupcom je SLSP a.s. Banská Bystrica (žalovaný 2). Z grafickej identifikácie na pkn. parc. č. XXXX kat. úz. F., ktorá bola vypracovaná len ako podklad slúžiaci pre podanie žaloby, a to najmä z hľadiska určenia okruhu pasívne vecne legitimovaných účastníkov, vyplýva, že podľa súčasného stavu katastra nehnuteľností zodpovedajú tejto pôvodnej pkn. parc. č. XXXX v celosti alebo v časti v katastri nehnuteľností pre kat. úz. F. parcely č. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Z týchto nehnuteľností parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX sú vedené na liste vlastníctva č. X pre kat. úz. F. vo výlučnom vlastníctve žalovaného l/ a parc. č. XXXX/XXX je vedená na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. vo výlučnom vlastníctve žalovaného X/. D.. č. XXXX/XX je vedená na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. vo vlastníctve žalovaného 1/ a ďalších osôb, ktoré už boli zapísané za spoluvlastníkov príslušného pozemku titulom prevodu bytov do vlastníctva v zmysle zákona
č. XXX/XXXX Z.z. a rovnako je tomu tak aj u parc. č. XXXX/XX, ktorá je vedená na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F.. D. č. XXXX/XX - XX sú vedené vo vlastníctve fyzických osôb, ktorým bola táto časť pôvodnej pkn. parc. č XXXX kat. úz. F. pridelená do osobného užívania podľa predošlých občianskoprávnych predpisov za účelom výstavby garáži, ktorá aj bola realizovaná. V záujem účelnosti žaloby sa preto žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva len vo vzťahu k tej časti nehnuteľnosti pôvodnej pkn. parc. č. XXXX, ktorej zodpovedajú v celosti alebo v časti podľa súčasného stavu katastra nehnuteľností pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/ XX vedené v celosti na žalovaného 1/ a pozemok parc. č. XXXX/XXX vedený v celosti na žalovaného 2/ v rozsahu ako je tento vyznačený na pripojenej grafickej identifikácii farbou žltou. Nedomáhajú sa určenia vlastníckeho práva k tej časti nehnuteľnosti pôvodnej pkn. parc. č. XXXX, ktorej zodpovedajú v celosti alebo v časti podľa súčasného stavu katastra nehnuteľností pozemky parc. č. XXXX/XX, XXXX/ XX-XX a XXXX/XX v rozsahu ako je tento vyznačený na tejto grafickej identifikácii farbou červenou. So zreteľom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že zápis vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam vytvoreným z pôvodnej pkn. parc. č XXXX kat. úz. F. tak, ako je vedený v katastri nehnuteľností nie je správny a úkony, na základe ktorých bol tento zápis vykonaný nemôžu byť platnými, pretože odo dňa X.X.XXXX prešla celá pkn. parc. č. XXXX kat. úz. F. do spoluvlastníctva právnych predchodcov žalobcov 1/ až 8/ v rovnakom pomere a preto všetky následne vykonané dispozície s nehnuteľnosťou a jej jednotlivými časťami bez ich účasti nemohli zakladať žiadne právne následky a boli od počiatku neplatné. Nemohol štát pozemok, ktorý nebol v jeho vlastníctve prideliť fyzickým osobám do osobného užívania na výstavbu garáži a toto právo sa nemohlo potom platne pretransformovať na základe § 872 ods. 1 teraz platného Občianskeho zákonníka na vlastníctvo fyzickej osoby, nemohlo Mesto Trenčín na základe zák. č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá už v tom čase dávno nebola vo vlastníctve štátu a nemohlo potom následne cudzí majetok i keď formálne inak zapísaný, platne previesť na iné právne subjekty, jednak vtedajšiu Slovenskú štátu sporiteľňu Bratislava a jednak fyzické osoby v súvislosti s predajom bytov do ich vlastníctva v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.
3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX považoval žalobu za nedôvodnú. Uviedol, že žalovaný 1/ sa cíti byť vlastníkom nehnuteľností, určenie vlastníctva ku ktorým tvorí predmet tohto sporu, pričom tvrdí, že vlastníctvo nadobudol v súlade s právom účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb., nakoľko až do doby uvedenej v citovanom zákone sa predmetné nehnuteľnosti nachádzali vo vlastníctve Čsl. štátu a boli v správe vtedajšieho MsNV v Trenčíne. Toto svoje stanovisko žalovaný v prvom rade opiera o skutočnosť, že nehnuteľnosť v k. ú. Trenčín parc. č. XXXX - roľa „E. dub“ o výmere XXXX mX bola vyvlastnená na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia G. odbor výstavby F. č. j. H.. XXXX/XXXX
- C.. O./XX zo dňa 4. XX. XXXX potvrdeného rozhodnutím O.-OV a ÚP F. č. j. XXX/XX-XXX zo dňa 8. 4. XXXX a na základe vyššie uvedených rozhodnutí prešla do vlastníctva vtedajšieho Čsl. štátu v správe Mestského národného výboru v Trenčíne. Uvedený prechod vlastníctva nebol zaznamenaný na vtedajšom národnom podniku Geodézia aj napriek tomu, že návrh na zápis zmien podávala vtedajšia Stavoinvesta Bratislava - stredisko Trenčín ako inžiniersko- projektová organizácia zabezpečujúca o. i. inžiniersku a projektovú činnosť aj pri výstavbe sídliska Juh v Trenčíne spolu s prílohami pod č. XXXX/ XXX/XX/Šk dňa 5. 2. XXXX.
4. Žalovaný 2/ písomným vyjadrením zo dňa 27.6.2003 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v konaní, a namietol aj neurčitosť žalobného petitu odvolávajúci sa na geometrický plán, ktorý má byť vypracovaný až v budúcnosti. Poukázal na to, že žalovaný 2/ nehnuteľnosť nadobudol dobromyseľne na základe platnej kúpnej zmluvy od vtedajšieho vlastníka, ktorý svoje vlastníctvo nadobudol zo zákona a teda taktiež dobromyseľne. Znamená to, že aj keby došlo k spochybneniu vlastníctva, nie je pochybnosť o tom, že obaja žalovaní mali nehnuteľnosť v oprávnenej držbe a to žalovaný 1/ na základe platného a účinného zákona a žalovaný 2/ na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol riadne povolený príslušným orgánom. Počas celej doby teda nemohla u žalovaných vzniknúť pochybnosť o tom, že im nehnuteľnosť patrí. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má po dobu 10 rokov v nepretržitej držbe. Do tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Mesto Trenčín nadobudlo vlastníctvo k predmetnému pozemku účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb., t.j. 1.4.1991. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia zákona uplynula vydržacia lehota k pozemku parc. č. 2237/230 v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. dňom 1.4.2001. Týmto dňom sa stala SLSP a.s. vlastníkom pozemku parc. č. 2237/230 z titulu vydržania, aj keby sa ním nestala na základe povoleného vkladu vlastníckeho práva zo dňa 7.10.1993.
5. Po vypracovaní znaleckého posudku znalkyňou z odboru geodézie a kartografie , odvetvie geodézia B.. J. E. č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX žalobcovia písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX zmenili žalobu tak že, žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti, ktoré boli zamerané geometrickým plánom č. 10C 301/2000 zo dňa 12.6.2015 overeným Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor dňa 7.8.2015 pod č. 907/15 tvoriacim Prílohu č. 1.1 znaleckého posudku znalca B.. J. E. z odboru geodézia a kartografia č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX ako novovytvorené parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere X m2 ich odčlenením z nehnuteľností zapísaných u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec Trenčín a katastrálne územie Trenčín na liste vlastníctva č. X ako D. registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX mX a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX mX a ako novovytvorené parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 ich odčlenením z nehnuteľností zapísaných u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres F., obec F. a katastrálne územie F. na liste vlastníctva č. XXXX ako D. registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, patria v podiele X/X do dedičstva po F. I., zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom F., H. ul.č. XX, ktorý bol v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností v tomto podiele, v podiele X/X do dedičstva po H. I., rod. C., zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom F., H. ul.č. XX, ktorá bola v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností v tomto podiele, v podiele X/X do dedičstva po L. R., zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom F., R. ul. č. XX, ktorý bol v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností v tomto podiele a v podiele X/X do dedičstva po K. R., rod. M., zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom F., R. ul.č. XX, ktorá bola v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností v tomto podiele a neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je znalecký posudok znalca B.. J. E. z odboru geodézia a kartografia č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Z. č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s opravným uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX súd pripustil navrhnutú zmenu žaloby.
6. Súd v danom spore nariadil viacero pojednávania, pričom na posledné pojednávanie dňa XX.X.XXXX sa nedostavili žalobcovia 1/, 3/ až 8/, a žalovaní 1/, 2/. Neprítomnosť strán ospravedlnili ich právni zástupcovia s tým, že neprítomné strany súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Preto súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vec rozhodol v ich neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/, 2/, 4/, 7/, 8/, oboznámením osvedčenia o dedičstve súdneho komisára G.. G. N. U. G. nad H. sp. zn. D XXXX/XX-XX, D not XXX/XX-XX zo dňa X.XX.XXXX, rozhodnutia O. súdu F. sp. zn. XXD XXXX/X, D not XXX/XX , uznesenia Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D 210/61 zo dňa 28.3.1961, osvedčenia o dedičstve súdnej komisárky Mgr. K. M. F. sp. zn. XXD XXXX/XX, N. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, úmrtného listu ohľadom L. R., potvrdenia o okruhu dedičov po poručiteľovi L. R., rozhodnutia o dedičstve Štátneho notárstva v Prievidzi sp. zn. D 751/87 zo dňa 31.8.1987, výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XX k.ú. F., dielčieho dočasného zoznam nadobúdateľov vydaného Štátnym pozemkovým úradom pracovná skupina „I“ v Trenčíne, záznamu zmien za rok XXXX, grafickej identifikácie pkn parcely č. XXXX k.ú. F. zo dňa XX.X.XXXX, výpisov z LV z č.l. 1, XXXX k.ú. F., vyjadrenia žalovaného 2/ zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa XX.X.XXXX, návrhu na zápis zmien zo dňa X.X.XXXX, návrhu na zápis zmien zo dňa X.X.XXXX, prípisu zo dňa X.XX.XXXX, upovedomenia o vykonaní zápisu v evidencii nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosti o náhradu za odobratý pozemok zo dňa XX.X.XXXX, listu E. katastra F. zo dňa XX.X.XXXX, vyvlastňovacieho rozhodnutia G.-ON F. č.j. H..XXXX/XXXX-JUDr.Okr./XX zo dňa X.XX.XXXX, rozhodnutia O. -OV a ÚP
F. č.j. H.. XXX/XX-XXX zo dňa X.X.XXXX, geometrického plánu č. XXX-XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia O. F. G. o vyvlastnení č. O.-XXX/XX-Gr. zo dňa X.X.XXXX, geometrického plánu č. XXX- XXX-XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, výpisov z LV č. 1, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX k.ú. F., identifikáciu parciel č.j. XXXX/XX, správy H. archívu R. zo dňa XX.X.XXXX, zápisnice napísanej komisiou pre zakladanie pozemno-knižných vložiek obce F. dňa XX.X.XXXX č.d. XXXX/XX, splnomocnenia zo dňa XX.X.XXXX, zápisnice napísanej komisiou pre zakladanie pozemno-knižných vložiek obce F. dňa X.X.XXXX č.d. XXXX/XX, svedectva zo dňa X.X.XXXX, listu G. úradu F. zo dňa X.X.XXXX, žiadosti o náhradu za odobratý pozemok zo dňa XX.X.XXXX, uznesenia O. súdu F. sp. zn. NC II XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudku U. súdu sp. zn. Cz XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, žiadosti o vydanie nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenia Mestského úradu v Trenčíne zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenia žalobcov zo dňa X.XX.XXXX, výpisov z LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX k.ú. F., listu zo dňa X.X.XXXX, znaleckého posudku znalkyne z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia Ing. J. E. č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenia žalobcov k znaleckému posudku zo dňa X.XX.XXXX, vyjadrenie žalovaného 2/ k znaleckému posudku zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenia žalovaného 1/ k znaleckému posudku zo dňa X.X.XXXX, úpravy žaloby zo dňa XX.X.XXXX, obsahu spisu O. súdu v F. sp. zn. D XXX/XX.
8. Z pozemno-knižnej vložky č. XX k.ú. F. vyplýva, že v tejto vložke je pod A H. r.č. X vedená nehnuteľnosť parc. č. XXXX - A. „E. N.' vo výmere XXXX mX a ako jej vlastník v pozemkovej knihe je pod B r.č. X vedený E. štát (H. pozemkový úrad), a to podľa § 9 ods. 1 zákona č. 148/1943 SI. z. a skutočnej držby. Vlastnícke právo bolo zapísané dňa XX.X.XXXX na základe dokladu č. XXXX. Vo vložke nie je zapísaná ďalšia zmena vlastníctva ohľadom tejto parcely. N. č. XXXX/XX predstavuje zápisnicu napísanú komisiou pre zakladanie pozemno-knižných vložiek obce F. zo dňa XX.X.XXXX, v ktorej sú uvedené pozemky, vrátane parcely č. XXXX k.ú. F. zapísanej na pozemno-knižnú vlastníčku Q. I. rod. D., s tým, že ohľadom tejto ako aj ostatných parciel je v zápisnici uvedené, že sa stali vlastníctvom E. štátu (Štátny pozemkový úrad) na základe § 150 vl. nariadenia č. 198/41 Sl.z. a § 9 ods. 1 zákona č. 148/43 Sl.z. a preto splnomocnený zástupca Štátneho pozemkového úradu v zápisnici požiadal, aby súd vlastnícke právo k týmto parcelám zaznačil do novej pozemkovej knihy na základe skutočnej držby v prospech Slovenského štátu (Štátny pozemkový úrad).
9. Z dielčeho dočasného zoznam nadobúdateľov židovských poľnohospodárskych nehnuteľností v k.ú. F. vystaveného Štátnym pozemkovým úradom pracovná skupina „I“ v Trenčíne bolo zistené, že za pridelenú parcelu č. XXXX roľa o výmere XXXX bývalých židovských vlastníkov zaplatili Štátnemu pozemkovému úradu L. Brokeš s manželkou K. R., rod. M. kúpnu - prídelovú cenu v sume X.XXX Ks dňa X.X.XXXX, a F. I. s manželkou H. rod. C. kúpnu - prídelovú cenu v sume X.XXX Ks dňa XX.X.XXXX.
10. Zo záznamu zmien pre k.ú. F. za rok XXXX vyplýva, že pôvodnou držiteľkou parcely č. XXXX roľa zapísanej pôvodne v pozemno-knižnom hárku XXXX k.ú. F. bola Q. I., rod. D. a novými držiteľmi tejto parcely sa stali L. R. s manželkou K. R., rod. M. každý v podiele po X/X a F. I. s manželkou H. rod. C. každý v podiele po X/X.
11. Žalobca 1/ na pojednávaní žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Uviedol, že mal 10 rokov, keď jeho rodičia F. I. a H. I. v roku XXXX kúpili pkn parcelu č. XXXX k.ú. F. a pomáhal rodičom pri obhospodarovaní tejto parcely, ktorú užívali spolu s manželmi R.. O. žalobcu 1/ podnikal, mal vlastné mäsiarstvo a počas 2. sv. vojny spravoval hotel T. na Štúrovom námestí v Trenčíne s tým, že rodičia žalobcu 2/ produkty získané z obrábania pozemku parc. č. XXXX. zužitkovali v prevádzke hotela. P. Brokeš bol tiež živnostník, vlastnil reštauráciu. C. F. prinútilo rodičov žalobcu 1/ odovzdať predmetnú parcelu do užívania družstvu a v roku 1953 im bol pridelený náhradný pozemok krátke vlny parc. č. XXXX/X, ktorý užívali do roku XXXX, kedy im bol aj tento odňatý, no náhradu zaň už nedostali. Žalobca 1/ požiadal G. F. o vydanie nehnuteľnosti podľa Zákona o pôde, ale Mesto Trenčín žiadosti nevyhovelo a následne požiadal Pozemkový úrad o náhradu za odobratý pozemok. Žalobca 1/ doma počul, že pôvodní vlastníci pozemku prežili 2. sv. vojnu a aj sa vracali na návštevu na Slovensko a brat otca žalobcu 1/ sa zúčastnil po vojne rokovania, v rámci ktorého sa dohodli na vyrovnaní a pôvodným vlastníčkam bola cena za tieto pozemky zaplatená, no následne boli pôvodné vlastníčky označené ako nespoľahlivé osoby a nemohli sa pôvodného vlastníctva domáhať.
12. Žalobca 2/ na pojednávaní uviedol, že je bratom žalobcu 1/. Pamätá si, že parcelu č. XXXX k.ú. F. jeho rodičia užívali, chodievali tam aj na vodu, bola tam kyselka. A. žalobcu 2/ neboli členmi družstva, ktoré
im predmetný pozemok odňalo asi v roku XXXX, keďže v roku XXXX, keď odišiel žalobca 2/ pracovať do Dubnice nad Váhom, ešte rodičia žalobcu 2/ pozemok užívali. D. im C. pozemok parc. č. XXXX vrátilo, ale o tom žalobca 2/ nemá žiadne listinné doklady. O. žalobcu 2/ sa od G. F. domáhal navrátenia pozemku parc. č. XXXX.
13. Žalobcovia 4/ a 7/ na pojednávaní trvali na podanej žalobe.
14. Žalobkyňa 8/ na pojednávaní uviedla, že je vnučkou L. a K. R. a dcérou ich syna A. R., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. D. sa k výpovediam žalobcov 1/, 2/, keďže všetky informácie o predmete sporu má sprostredkovane od nich. Reštitučných nárokov sa nedomáhala.
15. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa X.XX.XXXX uviedli, že obrana žalovaného 1/ v jeho vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX je nedôvodná. D. pkn parcela č. XXXX k.ú. F. nie je uvedená vo vyvlastňovacom rozhodnutí G. odbor výstavby F. č. j. H.. XXXX/XXXX - C.. O./XX zo dňa 4. XX. XXXX potvrdeného rozhodnutím O.-OV a ÚP F. č. j. XXX/XX-XXX zo dňa 8. 4. XXXX, na ktoré poukazoval žalovaný 1/, a preto je zrejmé, že tieto rozhodnutia sa netýkali pkn parcely č. XXXX k.ú. F. a teda na základe týchto rozhodnutí nemohlo prejsť vlastnícke právo na štát a potom následne podľa zákona č. XXX/XXXX Zb. na žalovaného 1/. Ďalej uviedli, že právni predchodcovia žalobcov vstúpili v roku XXXX do držby pkn. parc. č. XXXX k.ú. F., pričom ich držba v čase jej započatia, ako aj počas jej ďalšieho trvania bola nepochybne držbou oprávnenou, keďže za predmetný pozemok na základe listín vydaných býv. Štátnym pozemkovým úradom, do ktorých boli ako nadobúdatelia tohto pozemku zapísaní, riadne zaplatili prídelovú (kúpnu) cenu. Táto držba predmetného pozemku právnymi predchodcami žalobcov trvala potom nerušene až do roku 1953, kedy bol tento pozemok zabratý do družstevného užívania a právnym predchodcom žalobcov bol poskytnutý do užívania náhradný pozemok. Právni predchodcovia žalobcov vstúpili do držby pkn. parc. č XXXX k.ú. F. v roku XXXX a v tejto pokračovali aj po 1. januári XXXX, čo znamená, že od 1. januára XXXX začala v zmysle § 116 ods. 1 v spojení s § 566 ods. 1,2 zákona č. 141/1950 Zb. plynúť 10-ročná vydržacia doba, ktorá uplynula dňom 1.1.1961. Z ustanovenia § 115 zákona č. 141/1950 Zb. síce vyplýva, že vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo len pokiaľ nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve, avšak toto zákonné ustanovenie nemohlo brániť nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním právnymi predchodcami žalobcov z dôvodu, že toto nebolo možné na vec aplikovať, pretože samotné splnenie podmienok na vydržanie vlastníckeho práva bolo potrebné v tomto prípade posudzovať podľa práva účinného v čase začatia vydržania, keď právni predchodcovia žalobcov vstúpili do držby predmetnej nehnuteľnosti v roku 1943, teda podľa Uhorského obyčajového práva. Ustanovenie § 115 zákona č. 141/1950 Zb. bolo možné aplikovať len na vydržanie posudzované podľa ustanovení tohto právneho predpisu, ktorý nadobudol účinnosť až dňom 1.1.1950. Z ustanovenia § 566 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. totiž vyplýva, že pri vydržaní, kde vydržacia doba započala ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto právneho predpisu sa len lehota pre vydržanie skončí uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej týmto zákonom, pokiaľ by pôvodná vydržacia doba túto presiahla, čo by sa v tomto prípade bolo stalo, keďže vydržacia doba pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa Uhorského obyčajového práva bola až 32-ročná a táto by potom uplynula až v roku 1975. Zo žiadneho z ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. však nemožno vyvodzovať, že by sa okrem skrátenia vydržacej doby v prípadoch uvedených v ustanovení § 566 ods. 1, 2 tohto právneho predpisu mali podmienky vydržania, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto právneho predpisu posudzovať podľa jeho ustanovení. To znamená, že podmienky vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov je potrebné posudzovať podľa ustanovení Uhorského obyčajového práva a len samotnú dobu potrebnú na toto vydržanie (vydržaciu dobu) je potrebné posudzovať v zmysle § 566 ods. 1,2 zákona č. 140/1950 Zb. podľa tohto právneho predpisu (Stredného občianskeho zákonníka). Navyše je zrejmé, že predmetný pozemok vzhľadom na spôsob a čas jeho prechodu do vlastníctva štátu nemohol byť predmetom socialistického vlastníctva. Skutočnosť, že zo Zápisnice napísanej komisiou pre zakladanie pozemno- knižných vložiek obce Trenčín dňa XX.X.XXXX (Č.d. 3091/44) vyplýva, že až v roku 1944 došlo k zápisu pkn. parc. č. XXXX k.ú. F. do pozemkovej knihy v prospech býv. Slovenského štátu, nemôže žiadnym spôsobom spochybniť oprávnenosť držby tejto nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov, pretože je celkom zrejmé, že takýto zápis do pozemkovej knihy mal len deklaratórny charakter, keď vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na štát prešlo zo zákona (ex lege) podľa vl. nar. Č. 198/41 SI. z. (§ 150) a zákona č. 148/43 SI.z. (§ 9). To znamená, že býv. Slovenský štát bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti už v čase realizácie jej prídelu právnym predchodcom žalobcom v roku 1943 a nestal sa týmto až v roku
1944, kedy došlo len k zápisu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy na základe zmeny vzniknutej priamo zo zákona a teda s deklaratórnymi účinkami.
16. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní žiadal, aby súd žalobe v znení jej pripustenej zmeny vyhovel. Uviedol, že brat otca žalobcu 1/ po vojne v roku 1945 vyplatil pôvodným vlastníčkam cenu za pozemok, šlo o vyrovnanie z hľadiska morálneho. Uvedené však nespochybňuje dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov, keďže došlo k odovzdaniu pozemku do držby a zaplateniu kúpnej ceny.
17. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že nie je preukázané, či a kedy vstúpili právni predchodcovia žalobcov do držby nehnuteľnosti. Aj pokiaľ by bola pripustená úvaha o držbe pozemku právnymi predchodcami žalobcov, nemohli by byť dobromyseľní, pretože vedeli, že nadobudli pozemok od židovských vlastníkov a aj skutočnosť, že mali po vojne v roku 1945 platiť pôvodným vlastníkom pozemku cenu za predmetný pozemok spochybňuje dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov. Žalovaný 1/ má zato, že žaloba žalobcov je účelovo podaná, pretože najskôr si žalobca 1/ uplatnil u žalovaného 1/ reštitučný nárok, a keďže neuspel, podali žalobcovia túto žalobu na súd. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/12/2010, z ktorého vyplýva, že prídelová listina je len technickou pomôckou pre rozdelenie užívania pôdy, nie je právnym titulom pre založenie vlastníckeho práva v prospech prídelcu. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/188/2011, v zmysle ktorého dobromyseľnosť držiteľa veci nemožno vyvodiť zo zaplatenia kúpnej ceny za pridelenú vec a ani z prídelovej listiny, ani z uzatvorenia kúpnej zmluvy a ani z menných zoznamov prídelcov. Poukazovanie na menný zoznam prídelcov nestačí pre záver o dobromyseľnosti držiteľa. V čase, keď právni predchodcovia žalobcov mali nadobudnúť vlastnícke právo k pozemnoknižnej parcele platilo uhorského obyčajové právo, v zmysle ktorého sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy a toto zákonné pravidlo muselo u právnych predchodcov žalobcov objektívne vyvolať pochybnosti, že im nepatrí nezapísané vlastníckeho právo do pozemkovej knihy. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/2006/2011, z ktorého vyplýva, že držitelia resp. kupujúci si museli byť vedomí, že nehnuteľnosti, ktoré kúpili patrili židom a po skončení vojny došlo k masovému odsúdeniu fašistického režimu slovenského štátu, z čoho vyplýva nedostatok dobromyseľnosti držiteľov. Ďalej uviedol, že žalobcovia vôbec nevysvetlili, prečo žiadajú určiť, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva každého z právnych predchodcov žalobcov v podiele v 1/4, keďže podľa prídelu mali nadobudnúť spoluvlastnícke podiely po 1/2. Žalobcovia nepreukázali, akým spôsobom si ich právni predchodcovia plnili daňové povinnosti a nebola doložená do spisu prídelová listina. Žalobcovia sa mali domáhať reštitučného nároku reštitučnou žalobou na súde, čo však v zákonnej lehote nespravili, a to má za následok neúspešnosť tejto žaloby o určenie do dedičstva.
18. Právny zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že z dokazovania nebola preukázaná existencia právneho titulu, na základe ktorého by boli právni predchodcovia žalobcov oprávnení domnievať sa, že sú oprávnenými držiteľmi nehnuteľnosti. Chýba tu podmienka dobromyseľnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním právnymi predchodcami žalobcov. Uviedol, že jeden zo žalobcov na pojednávaní uviedol, že právny predchodca žalobcov po vojne pôvodným židovským vlastníkom poskytol určité peňažné prostriedky za predmetnú parcelu a uvedené vylučuje dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov pokiaľ ide o držbu parcely. V konaní nebolo preukázané, za čo vyplatili právni predchodcovia žalobcov štátnemu pozemkovému úradu sumy, ktoré sú uvedené v dielčom zozname prídelcov a nie je teda zrejmé, či to bolo za kúpu týchto nehnuteľností, alebo len za udelenie oprávnenia užívať pozemok. Ďalej poukázal na to, že z dokazovania vyplynulo, že v roku 1953 bol pozemok parc. č. XXXX odňatý právnym predchodcom žalobcov a bol daný im náhradný pozemok parc. č. XXXX/X zapísaný vo vložke XXX k.ú. F., a preto žalobcovia by mohli byť oprávnení domáhať sa určenia vlastníckeho práva len ku parc. č. XXXX/X k.ú. F., pretože došlo ako keby ku zámene pozemkov. Žalovaný 2/ má za to, že vlastnícke právo k dvom parcelám L. XXXX/XX a XXXX/ XXX nadobudol vydržaním, pretože v roku XXXX konkrétne dňa X.X.XXXX uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným 1/, na základe ktorej boli tieto parcely predané žalovanému 2/ a žaloba bola žalovanému 2/ doručená dňa XX.X.XXXX s tým, že aj so započítaním vydržacej doby právneho predchodcu žalovaného X/, po ktorú mal žalovaný 1/ nehnuteľnosti v pokojnej držbe uplynula zákonnom stanovená 10 - ročná vydržacia doba, pričom ide zároveň o pozemok, ktorý je spôsobilým predmetom vydržania.
19. Právny zástupca žalobcov k vyjadreniam právnych zástupcov protistrany uviedol, že nie je možné hovoriť o nedôvodnosti tejto žaloby z toho dôvodu, že právni predchodcovia žalobcov si neuplatnili
reštitučný nárok na súde, pretože v danom prípade ani neboli splnené podmienky reštitučného zákona pre uplatnenie si reštitučného nároku, keďže nedošlo k odňatiu vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcov v prospech štátu, pretože právni predchodcovia žalobcov neboli zapísaní ako vlastníci v pozemkovej knihe. Žalobcovia netvrdia, že došlo k vydaniu prídelovej listiny, oni takouto listinou nedisponujú, avšak bol vydaný dielčí zoznam nadobúdateľov a iné listiny, ktoré boli doložené do spisu a z nich je možné spraviť záver, že právni predchodcovia žalobcov sa mohli objektívne domnievať, že sú oprávnenými držiteľmi nehnuteľnosti. V držbe nehnuteľností ich nikto nerušil a aj v období po ujatí sa držby bolo s právnymi predchodcami žalobcov jednané ako s vlastníkmi pozemku, pretože potom ako bol predmetný pozemok zabratý do družstva im bol daný do užívania náhradný pozemok. Splnili všetky podmienky zákona pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Poukázal na to, že v pochybnostiach sa držba pokladá za oprávnenú. Žalobcovia sa preto domáhajú určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po každom zo štyroch právnych predchodcoch v podiele po 1/4, pretože z dielčieho zoznamu vyplýva, že mali nadobudnúť vlastnícke právo k parcele č. XXXX k.ú. Trenčín. každý z právnych predchodcov žalobcov v podiele po 1/4. Nemohlo teda vzniknúť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Nie je správna ani argumentácia žalovaného 2/, že by malo dôjsť k akejsi zámene pozemkov, pretože parc. č. XXXX/X k.ú. F. bola daná právnym predchodcom žalobcov ako náhradný pozemok iba do užívania, nie do ich vlastníctva. Žalovaný 2/ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k dvom parcelám vydržaním ako uvádzal jeho zástupca, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.
20. Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „Zákon č. 141/1950 Zb.“) Vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
Podľa § 116 ods. 1 Zákona č. 141/1950 Zb.“ vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
Podľa § 145 ods. 1 Zákona č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 145 ods. 2 O.z.).
Podľa § 562 Zákona č. 141/1950 Zb. Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.
Podľa § 566 ods. 1 Zákona č. 141/1950 Zb. lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.
Podľa § 566 ods. 2 Zákon č. 141/1950 Zb. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.
21. Žalobcovia sa pôvodne domáhali určenia, že každý z ich štyroch právnych predchodcov bol v podiele po 1/ 4 v čase svojej smrti spoluvlastníkom pozemno-knižnej parcely č. XXXX - A. „E. N.“ vo výmere XXXX mX zapísanej vo vložke č. XX k.ú. F., a to v časti, ktorej podľa súčasného stavu katastra nehnuteľností zodpovedajú nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX vedeným na liste vlastníctva č. X pre kat. úz. F. a parc. č. XXXX/XXX vedenej na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. v rozsahu v akom bude tento zameraný na geometrickom pláne. Po pripustenej zmene žaloby sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti reg. „C“, ktoré v zmysle žalobného
petitu stotožnila s pôvodnom pkn parcelou č. XX k.ú. F. ustanovená znalkyňa B.. J. E. v posudku č. X/ XXXX, ktorého prílohou je geometrický plán zo dňa XX.X.XXXX, patria do dedičstva v podiele po X/X po každom zo štyroch právnych predchodcov žalobcov.
22. Základným procesným predpokladom úspešnosti žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (účinného v čase podania žaloby), ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Účastník konania má naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobou domáha vtedy, ak v prípade, že súd jeho žalobe vyhovie, zmení sa jeho právne postavenie, resp. kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý stanovil nové podmienky prípustnosti určovacej žaloby. V ustanovení § 137 písm. c/ CSP je zakotvené, že žalobou sa možno domáhať určenia, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd preskúmal túto podmienku procesnej prípustnosti žaloby a uzavrel, že žalobcovi tvrdili a dokázali skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Žalobcovia tvrdili, že ich právni predchodcovia vydržaním nadobudli a ku dňu smrti vlastnili podiely na predmetných nehnuteľnostiach, no z oboznámených listín vyplynulo, že vlastnícke právo k pozemkom je v katastri nehnuteľností zapísané v prospech žalovaných. Jedine rozsudkom súdu, ktorým bude určené, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov bude odstránený stav právnej neistoty na strane žalobcov, a ich postavenie už nebude neisté, pretože iba na základe takéhoto rozsudku budú môcť žalobcovia podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po ich právnych predchodcoch a nadobudnúť v dedičskom konaní vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
23. Nedôvodná bola aj námietka žalovaného 2/ o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov domáhať sa požadovaného určenia práva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Podmienka vecnej legitimácie v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva je splnená vtedy, ak jeho účastníkmi sú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia poručiteľa (či už na stane žalobcov alebo žalovaných), pretože majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Žalobcovia svoj nárok odvíjali od ich právnych predchodcov F. I. a manželky H. rod. C. a L. R. a jeho manželky K. R. rod. M., ktorí podľa ich tvrdenia nehnuteľnosť pozemno-knižnú parcelu č. XXXX k.ú. F. nadobudli vydržaním mimo pozemkovej knihy a boli jej vlastníkmi ku dňu svojej smrti. V konaní bolo z rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18D 3746/6, D not 404/93 preukázané, že poručiteľka H. I., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX bez zanechania závetu a po ktorej bolo dedičské konanie prejednané v pôvodnom konaní D XXX/XX mala dvoch zákonných dedičov, a to synov R. I. a Y. I., teda žalobcov X/, 2/. Žalobcovia 1/, 2/ sú tiež zákonnými dedičmi po F. I., zomr. dňa XX.X.XXXX bez zanechania závetu, čo vyplynulo z osvedčenia o dedičstve súdneho komisára G.. G. N. so sídlom U. G. nad H. sp. zn. D XXXX/XX-XX, D not XXX/XX-XX zo dňa X.XX.XXXX. Z uznesenia H. notárstva v F. sp. zn. D XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX bolo preukázané, že L. R. zomrel dňa X.X.XXXX a jeho zákonnými dedičmi boli synovia A. R., L. R. a manželka K. R., rod. M.. Z osvedčenia o dedičstve súdnej komisárky G.. K. M. F. sp. zn. XXD XXXX/XX, N. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX bolo preukázané, že K. R., rod. M. zomrela dňa XX.X.XXXX bez zanechania závetu a jej zákonnými dedičmi bol syn L. R., a vnuci B.. V. R. a B.. Y. W., rod. R., teda žalobcovia X/, X/. Z rozhodnutia o dedičstve Štátneho notárstva v Prievidzi sp. zn. D 751/87 zo dňa 31.8.1987 bolo preukázané, A. R. zomrel dňa XX.X.XXXX bez zanechania závetu a jej zákonnými dedičmi boli jeho manželka Y. R., teda žalobkyňa 6/ a jeho deti B.. V. R., teda žalobca 7/ a B.. Y. W., rod. R., teda žalobkyňa X/. Z úmrtného listu vystaveného Matričným úradom v F. dňa XX.X.XXXX ohľadom L. R. a potvrdenia o okruhu dedičov po poručiteľovi L. R. vystaveného súdnou komisárkou C.. F. R., F. bolo preukázané, že L. R. zomrel dňa XX.X.XXXX a jeho dedičmi zo zákona sú manželka Y. R., rod. L., teda žalobkyňa 3/ a synovia B.. A. R. (žalobca 4) a G. R. (žalobca 5). Bolo tým preukázané, že všetci dedičia po poručiteľoch v konaní vystupujú na strane žalobcov a preto je okruh účastníkov tohto konania úplný. Bola splnená aj podmienka pasívnej vecnej legitimácie, pretože zmenenou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia , že do dedičstva po ich právnych predchodcoch patria pozemky parc. č. XXXX/X, 2237/9, XXXX/XX, XXXX/XX, ktoré sú na LV č. X k.ú. F. zapísané ako vlastníctvo žalovaného 1/ a pozemok parc. č. XXXX/XXX, ktorý je na LV č. XXXX zapísaný ako vlastníctvo žalovaného 2/.
24. Z listinných dôkazov bolo preukázané, a žiadna zo strán túto skutočnosť nerozporovala, že pôvodná pozemno-knižná parcela č. XXXX roľa E. N. vedenej pôvodne v hárku č. XXXX k.ú. F. (následne dňa XX.X.XXXX zapísaná v prospech Slovenského Štátu do pozemno-knižnej vložky č. XX k.ú. F.) patrila vlastníkom židovskej rasy. Konkrétne zo záznamu zmien za rok XXXX, dielčieho dočasného zoznamu nadobúdateľov židovských poľnohospodárskych nehnuteľností v kat. území Trenčín a zápisnice napísanej komisiou pre zakladanie pozemno-knižných vložiek obce Trenčín zo dňa XX.X.XXXX bolo preukázané, že vlastníčkou tejto parcely bola Q. (K.) I., rod. D.. Z uvedených listín bolo zároveň preukázané, že majetok tejto židovskej vlastníčky jej bol v rámci arizácie odňatý postupom podľa § 150 nariadenia Vlády Slovenskej republiky zo dňa 9.9.1941 o právnom postavení Židov č. 198/1941 Slovenského zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 198/1941 Sl. z.“), ktoré bolo vydané na základe ustanovenia zákona č. 210/1940 Slovenského zákonníka, ktorým bola vláda zmocnená, aby robila opatrenia vo veciach arizácie. Podľa § 150 ods. 1 nariadenia vlády č. 198/1941 Sl. z. Poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve Židov a židovských sdružení stanú sa dňom, ktorý určí Štátny pozemkový úrad vyhláškou v Úradných novinách, vlastníctvom slovenského štátu. Preto súd uzavrel, že vlastníctvo k tejto parcele prešlo na štát priamo zo zákona (ex lege), teda bez potreby zápisu do pozemkovej knihy, čo bolo vyjadrené priamo v ust. § 150 ods. 1 nariadenia vlády č. 198/1941 Sl. z. tým, že prechod vlastníctva bol stanovený na určený deň. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca výslovne opustil vtedy platnú intabulačnú zásadu, na základe ktorej sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy. V zmysle § 155 nariadenia vlády č. 198/1941 Sl.z. Štátny pozemkový úrad mohol s nehnuteľnosťami, ktoré sa stali podľa § 150 vlastníctvom štátu, nakladať podľa zákona č. 46/1940 Sl.z. alebo podľa smerníc, vydaných vládou. Slovenský fašistický štát prostredníctvom Štátneho pozemkového úradu za odplatu prevádzal tieto nehnuteľnosti do vlastníctva fyzických osôb alebo do užívania (napr. árendy). Z uvedených listín mal súd za preukázané, že štát predmetný pozemok pridelil manželom R. ktorí za pozemok Štátnemu pozemkovému úradu zaplatili dňa X.X.XXXX cenu X.XXX Ks a manželom I., ktorí za pozemok Štátnemu pozemkovému úradu zaplatili dňa XX.X.XXXX cenu X.XXX Ks. Na nápravu majetkových krívd páchaných Slovenským fašistickým štátom na rasových a národnostných menšinách počas existencie Slovenského štátu bol prijatý zákon Dočasného národného zhromaždenia č. XXX/XXXX Sb. o neplatnosti niektorých majetkovo-právnych rokovaní z doby neslobody a o nárokoch z tejto neplatnosti a z iných zásahov do majetku vznikajúcich (ďalej len „zákon č. 128/1946 Sb.“). Podľa § 1 zákona č. 128/1946 Sb. akékoľvek majetkové prevody a akékoľvek majetkovoprávne konania, či sa týkajú majetku hnuteľného alebo nehnuteľného, verejného, alebo súkromného, sú neplatné, pokiaľ k nim došlo po 29. septembri 1938 pod tlakom okupácie, alebo politickej perzekúcie, ibaže ten, na koho majetok prešiel, alebo kto uzavrel iné majetkovoprávne úkony, je osoba štátne spoľahlivá a bude preukázané, že k majetkovému prevodu alebo k inému majetkovoprávnemu úkonu došlo za primeranú odplatu, alebo z podnetu pôvodného vlastníka (oprávneného), alebo v jeho prevažnom záujme. Podľa § 2 zákona č. 128/1946 Sb. v znení zákona č. 79/1948 Sb., také isté nároky ako z majetkových prevodov neplatných podľa § 1 vyplývajú z majetkových prechodov prevedených po 29. septembri 1938 právnym predpisom neplatným (§ 15), alebo akýmkoľvek spôsobom, hlavne úradným výrokom, na základe takéhoto predpisu, alebo inak výrokom súdnym, alebo úradným, ktorý bude ako výrok z doby neslobody zrušený, alebo zmenený. To platí primerane aj o iných zásahoch do majetku, prevedených takýmito neplatnými predpismi alebo na ich základe, alebo takýmito súdnymi, alebo úradnými výrokmi. Podľa tohto reštitučného zákona, ktorý nadobudol účinnosť dňa 17.6.1946, mali osoby oprávnené nárok na vrátenie nehnuteľností, ktoré im boli protiprávnym spôsobom odňaté v čase fašistického slovenského štátu. Obsahom takéhoto nároku bolo právo na vrátenie veci alebo právo na prinavrátenie do predošlého stavu, alebo právo na peňažnú náhradu vo výške všeobecnej ceny. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 128/1946 Sb. prislúchal nárok na reštitúciu poškodenému alebo jeho právnym nástupcom len za predpokladu, že nešlo o osobu štátne nespoľahlivú v zmysle § 5 zákona č. 128/1946 Sb. V ust. § 8 zákona č. 128/1946 Sb. bola stanovená lehota, v ktorej si reštitučný nárok oprávnená osoba, resp. jej právny nástupca môže uplatniť. V ust. § 8 zákona č. 128/1946 Sb. je uvedené, že nárok sa premlčuje v troch rokoch od účinnosti zákona č. 128/1946 Sb.. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že zákonodarca mal na mysli lehotu prekluzívnu, po uplynutí ktorej už nemožno právny úkon s právnym účinkom vykonať. Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. D 718/49, vyžiadaného zo Štátneho archívu v Trenčíne bolo preukázané, že dňa 6.10.1949 žiadateľka G. I., bývajúca v M. požiadala o začatie dedičského konania a odovzdanie dedičstva skladajúceho sa z reštitučného nároku na vrátenie nehnuteľností, vrátane parc. č. XXXX zapísaných vo vl. č. XX k.ú. F. , patriacej pôvodne Q. (K.) I., rod. D., ktorá bola uznesením Okresného súdu Trenčín č. M 17/49 zo dňa 29.9.1949 vyhlásená za mŕtvu s tým, že neprežila deň XX.XX.XXXX, a žiadateľka je dcérou, teda právnym nástupcom tejto poručiteľky. Z výpisu z pozostalostnej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že súd odovzdal reštitučné dedičské nároky
podľa § 4 zákona č. 128/46 Sb. po nebohej Q. (K.) I., rod. D. jej dcére G. I. z Londýna ohľadom pozemkov zapísaných v pozemkovej knihe vo vložke č. XX k.ú. F., vrátane parcely č. XXXX. Uznesenie o odovzdaní dedičstva bolo doručené právnemu zástupcovi žiadateľky Dr. C. V.; nebolo však odoslané na pozemno- knižné oddelenie Okresného súdu v Trenčíne. Pôvodné vlastníctvo k parcele sa však na základe tohto uznesenia o odovzdaní dedičstva nemohlo obnoviť, pretože uznesenie vydané v dedičskom konaní nemá povahu úspešného rozhodnutia príslušného štátneho orgánu o nároku uplatnenom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/1946 Zb. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 62/97 zo dňa 17.2.1998). Nárok mal byť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 128/1946 Zb uplatnený proti tomu, kto nehnuteľnosť neplatným prevodom, alebo prechodom nadobudol, teda v danom prípade voči štátu, zapísanému v pozemkovej knihe. Uplatnenie iného reštitučného nároku ohľadom predmetnej parcely nebolo v Štátnom archíve v F.e zistené.
25. Žalobcovia tvrdili, že vlastnícke právo k parc. č. XXXX k.ú. F. ich právni predchodcovia nadobudli vydržaním mimo pozemkovej knihy podľa uhorského obyčajového práva, keď sa držby parcely ujali v roku XXXX a vydržacia doba uplynula dňa X.X.XXXX vzhľadom na ust. § 566 ods. 1, ods. 2 zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 116 ods. 1, ktoré určovali kratšiu 10 ročnú vydržaciu dobu.
26. Vydržanie je osobitný originálny (pôvodný) spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona (ex lege). Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že ak z nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza. Do nadobudnutia účinnosti Občianskeho zákonníka (zák. č. 141/1950 Sb.) dňa 1.1.1951 podmienky vydržania vlastníckeho práva na území dnešnej Slovenskej republiky upravovalo obyčajové právo platné do 31.12.1950. Podľa tohto obyčajového práva nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti ten, kto nehnuteľnosť mal ako svoju v poctivej, pokojnej a dlhotrvajúcej držbe. Všeobecná vydržacia doba bola 32 rokov, pri vydržaní proti štátu sa vyžadovala 100-ročná vydržacia doba a pri vydržaní proti cirkvi 40-ročná vydržacia doba. Držba musela byť počas celej vydržacej doby pokojná, t. j. nesmela byť prerušená a musela byť poctivá. Nestačilo preto, že držiteľ mal fakticky vec u seba, ale musel byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí vlastníckym právom; dobromyseľnosť tu musela byť od počiatku. Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval zákon č. 141/1950 Sb. v ustanoveniach § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 tak, že vyžadoval oprávnenosť držby, nepretržitosť držby počas vydržacej doby a uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby, pričom oproti predchádzajúcemu právnemu stavu došlo k podstatnému skráteniu vydržacích dôb. Podľa týchto ustanovení bolo možné vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo, pričom ho mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov. Vydržanie bolo vylúčené u nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve (§ 115). Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Medzi požiadavkou dobromyseľnosti v oboch uvedených právnych poriadkoch bol rozdiel v tom, že obyčajové právo platné na Slovensku do 31.12.1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. bola dobromyseľnosť potrebná počas celého priebehu vydržacej doby. Z intertemporálneho ustanovenia (§ 566) vyplýva, že u vydržania vlastníctva k nehnuteľným veciam došlo k nadobudnutiu vlastníctva, pokiaľ vydržacia doba začala bežať pred 1. januárom 1951, najneskoršie 1. januára 1961, t.j. najneskoršie uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej Občianskym zákonníkom z roku 1950, počítanej od 1. januára 1951. Vydržacia doba mohla však uplynúť aj skôr, t.j. pred 1. januárom 1961, ak napr. predchádzajúca 32-ročná doba by bola uplynula pred uvedeným dátumom 1. januára 1961. Teda pre vydržanie vlastníctva nehnuteľností platilo, že už bežiaca vydržacia doba sa skončí uplynutím pôvodnej vydržacej doby; ak tá by však do 1. januára 1961 nestihla uplynúť, potom - najneskôr - v 10-ročnej dobe počítanej od 1. januára 1951.
27. Súd sa však nestotožňuje s tvrdením žalobcov v ich písomnom vyjadrení zo dňa X.XX.XXXX, v zmysle ktorého podmienky vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov je potrebné posudzovať podľa ustanovení Uhorského obyčajového práva a len samotnú dobu potrebnú na toto vydržanie (vydržaciu dobu) je potrebné posudzovať v zmysle § 566 ods. 1, 2 zákona č. 140/1950 Zb. podľa tohto právneho predpisu. Uvedený názor žalobcov ohľadom posudzovania podmienok vydržania nezodpovedá príslušným intertemporálnym ustanoveniam a ani judikatúre súdov. Podľa ustanovenia § 562 zákona č. 141/1950 Sb. sa ustanoveniami tohto zákona spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do
tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom. Keďže držba predmetnej pkn parcely mala začať pred účinnosťou zákona č. 141/1950 Sb., použije sa skoršie právo ( uhorské obyčajové právo) na posúdenie držby veci len do účinnosti zákona č. 141/1950 Sb.. Ak však vydržacia doba neuplynula a neboli splnené ani ostatné podmienky vydržania stanovené skorším právom do účinnosti zákona č. 141/1950 Sb., od účinnosti tohto zákona už je potrebné na držbu veci a vydržanie vlastníckeho práva k nej aplikovať ustanovenia zákona č. 141/1950 Sb.. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1 M Cdo 8/2009 zo dňa 29.4.2010 uzavrel, že v prípadoch vydržania, pri ktorých vydržacia doba začala plynúť ešte pred 1. januárom 1951, t.j. podľa obyčajového práva a mala by uplynúť až po tomto dni, museli byť už splnené aj ďalšie podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym zákonníkom z roku 1950. Rovnako tak Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo 417/98 zo dňa 24.2.2010 konštatoval, že pokiaľ vydržacia doba začala plynúť pred 1.1.1951 a mala by v zmysle § 566 ods. 1, 2 zákona č. 140/1950 Sb. uplynúť dňa 1.1.1961, a k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, a teda k vzniku vlastníckeho práva právneho vzťahu malo dôjsť v roku 1961, treba s poukazom na ust. § 562 zákona č. 141/1950 Sb. posúdiť otázku vydržania podľa § 115 a nasl. zákona č. 141/1950 Sb. s tým, že na ustanovenia skoršieho právo treba prihliadnuť pri posúdení existencie držby vedúcej k vydržaniu, ktorá začala pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 141/1950 Sb.. Súd preto skúmal, či boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa zákona č. 141/1950 Sb.
28. V konaní bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcovia sa ujali držby predmetnej nehnuteľnosti v máji XXXX, keď uhradili za pozemok určenú kúpnu - prídelovú cenu Štátnemu pozemkovému úradu. Uvedené bolo preukázané z výsluchu žalobcov 1/, 2/, ktorí potvrdili, že ich rodičia F. s manželkou H. I. ako aj s manželmi L. a K. R. užívali pozemok na poľnohospodárku produkciu, a vyplýva to aj z dielčieho zoznamu nadobúdateľov židovských poľnohospodárskych nehnuteľností, v ktorom je uvedený dátum úhrady ceny za pridelený pozemok právnymi predchodcami žalobcov označených tam ako nadobúdatelia daného pozemku. Podľa vyjadrenia žalobcov v podaní zo dňa 8.12.2006 mali ich právni predchodcovia pozemok v užívaní až do roku XXXX, kedy im bol odňatý a daný do užívania roľníckemu družstvu. Okrem faktickej držby veci však zákon vyžadoval aby bola držba veci oprávnená. Dobromyseľnosť držiteľa bola v zmysle zákona č. 141/1950 Sb. potrebná počas celého priebehu vydržacej doby. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, je treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Žalobcovia tvrdili, že ich právni predchodcovia do držby nehnuteľnosti vstúpili na základe toho, že nehnuteľnosť bola ich právnym predchodcom odpredaná zo strany vtedajšieho Slovenského štátu, ktorý ju do vlastníctva nadobudol na základe zákona od židovských vlastníkov. Zmluva ako nadobúdací titul však do spisu doložená nebola, ktorú skutočnosť aj namietal žalovaný 1/. Na preukázanie existencie zmluvy nie je nevyhnutné predloženie jej originálu alebo kópie, ale je možné ju preukázať aj nepriamymi dôkazmi, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými je možné zistiť stav veci, napr. výsluch svedkov, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb a listiny; je potrebné prihliadať predovšetkým na listiny, z ktorých sa existencia stratenej zmluvy javí a tiež k správaniu účastníkov po uzavretí tvrdenej zmluvy. O skutočnosti, že parcela bola pridelená za odplatu zo strany slovenského štátu v prospech právnych predchodcov žalobcov ako „nadobúdateľov“ svedčí predložený dielčí dočasný zoznam nadobúdateľov židovských poľnohospodárskych nehnuteľností, v ktorom je zaznamenaný dátum a výška úhrady kúpno- prídelovej ceny zo strany právnych predchodcov žalobcov v prospech Štátneho pozemkového úradu ohľadom predmetnej pkn parcely a uvedené vyplýva aj zo záznamu zmien pre katastrálne územie Trenčín za rok 1944, v ktorom za nového držiteľa predmetnej pozemno-knižnej parcely boli označení právni predchodcovia žalobcov. Skutočnosť, že právnym predchodcom žalobcov parcelu do držby odovzdal Štátny pozemkový úrad, ktorý bol oprávnený disponovať so židovskými pozemkami však nevypovedá o dobrej viere držiteľov. V čase, keď sa právni predchodcovia ujali držby predmetnej parcely bolo všeobecne známe, že vlastnícke právo k pozemkom sa podľa v tom čase platného uhorského obyčajového práva prevádzalo až zápisom do pozemkovej knihy a nie už uzavretím zmluvy, resp. zaplatením ceny za pridelený pozemok. Intabulačná zásada platila na území SR viacero desaťročí a
preto neznalosť tohto všeobecne uznávaného a platného pravidla nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemôže viesť k záveru, že právni predchodcovia žalobcov konali v ospravedlniteľnom právnom omyle. Z listín bolo preukázané, že žiaden z právnych predchodcov žalobcov nebol zapísaný do pozemkovej knihy ako vlastník predmetnej parcely. Táto skutočnosť musela objektívne vyvolať u právnych predchodcoch žalobcov pochybnosti, že im do pozemkovej knihy nezapísaná nehnuteľnosť patrí. Rovnaký záver prijal v obdobnej právnej veci aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo 12/2010 zo dňa 30.3.2011. V danom prípade pri hodnotení dobrej viery držiteľa bolo nutné podľa názoru súdu zohľadniť aj osobitné okolnosti, za akých právni predchodcovia žalobcov vstúpili do držby predmetnej parcely. Právni predchodcovia žalobcov si boli od počiatku vedomí toho, že nehnuteľnosť, ktorá im bola daná do užívania, a o ktorej žalobcovia tvrdili, že ju od štátu kúpili, patrila pôvodne židovským vlastníkom, ktorým boli nehnuteľnosti odňaté tak, že zo zákona (§ 9 ods. 1 zákona č. 148/1943 Zb., § 150 nariadenia č. 198/1941 Sl.z.) prešlo ich vlastníctvo na štát, ako to je vyznačené aj v pozemkovej knihe, a ako to vyplýva z iných oboznámených listín, s tým, táto nehnuteľnosť bola právnym predchodcom žalobcov zo strany štátu pridelená len v dôsledku arizačných fašistických zákonov. Tento spôsob odnímania majetku zameraný na osoby židovského pôvodu bol zjavne v rozpore so základnými zásadami demokratického štátu a základnými právami a slobodami, čo muselo byť zrejmé každému. Po skončení II. svetovej vojny už každý nadobúdateľ musel mať objektívne pochybnosti o správnosti a platnosti prevodov a prechodov židovského majetku v zmysle fašistického slovenského zákonodarstva, pretože došlo k masovému odsúdeniu fašistického režimu Slovenského štátu a rehabilitácii príslušníkov prenasledovaných rasových a etnických skupín, a teda aj Židov, k náprave majetkových krívd na nich páchaných, a to zákonom č. 128/1946 Zb. účinným odo dňa 17.6.1946. Tieto objektívne skutočnosti boli pritom všeobecne známe. Tvrdenia žalobcu 1/ o tom, že tesne po skončení 2. sv. vojny v roku 1945 sa mal brat jedného z právnych predchodcov žalobcov dohodnúť na vyrovnaní s pôvodnými vlastníčkami židovského pôvodu nemôžu byť pokiaľ ide Zlaticu (K.) I., rod. D. ako pôvodnú vlastníčku pkn parcely č. XXXX pravdivé, pretože z obsahu spisu O. súdu F. sp. zn. D XXX/XX vyplynulo, že menovaná bola uznesením O. súdu F. č. M XX/XX zo dňa XX.X.XXXX vyhlásenú za mŕtvu a neprežila deň XX.XX.XXXX. Pokiaľ brat niektorého z právnych predchodcov žalobcov skutočne rokoval o vyrovnaní za predmetnú parcelu po skončení 2. sv. vojny s právnymi nástupcami menovanej vlastníčky, ktorým mali byť pozemky zaplatené, a v domácnosti právnych predchodcov žalobcov sa o tom rozprávali ako uvádzal žalobca 1/, je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov boli konfrontovaní s nárokom právnych nástupcov židovskej vlastníčky na predmetnú parcelu a museli v dôsledku toho stratiť aj subjektívne presvedčenie o tom, že sa stali v roku 1943 oprávnenými držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti. Súd dodáva, že do spisu nebol predložený relevantný dôkaz (právoplatné rozhodnutie súdu), ktorým by bola pôvodná pozemno-knižná vlastníčka a jej právni nástupcovia označení za štátne nespoľahlivé osoby, ktorým by nepatril reštitučný nárok podľa zákona č. 128/1946 Zb.. Rozsudkom Najvyššieho súdu Cz 683/52 zo dňa 25.2.1953 bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Trenčín č. Nc II 891/49-12 zo dňa 29.4.1950 o priznanom reštitučnom nároku G. I. a T. M., rod. D. ako právnych nástupkýň po židovských pozemno- knižných vlastníkoch, vrátane Q. I., rod. D. ohľadom iných parciel, z dôvodu, že okresným súdom nebola skúmaná štátna spoľahlivosť pozemno-knižných vlastníkov a jej právnych nástupcov a z iných procesných dôvodov; nebola teda týmito súdnymi rozhodnutiami konštatovaná štátna nespoľahlivosť oprávnených osôb. Z listín v spise nijako nevyplýva, žeby bolo s právnymi predchodcami žalobcov počas plynutia vydržacej doby (ktorá mala uplynúť X.X.XXXX) jednané ako s vlastníkmi predmetnej parcely. Pokiaľ im bola parcela č. 2216 štátom v roku XXXX odňatá z užívania, nemožno z tohto vyvodzovať, že boli vnímaní ako jej vlastníci, pretože v pozemkovej knihe bol ako vlastník parcely naďalej vedený štát, ktorý mal vlastnícke oprávnenia k parcele, vrátane práva prenechať ju do užívania inej osobe. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti nie je možné v žiadnom prípade konštatovať, že právni predchodcovia žalobcov boli dobromyseľnými držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti. K rovnakému záveru v obdobnej právnej veci dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo 280/2007 zo dňa 30.6.2008, v ktorom skonštatoval, že právny predchodca žalobcov nenadobudol nehnuteľnosť do vlastníctva na základe vydržania, pretože podmienka dobromyseľnosti nebola splnená, pretože právny predchodca žalobcov si musel byť vedomý, že nehnuteľnosti, ktoré vydražil, patrili osobe, ktorá bola Židovka, a ktorej nehnuteľnosti boli odňaté a vydražené len v dôsledku arizačných fašistických zákonov.
29. Súd zistil, že nebola splnená ani podmienka ust. § 115 zákona č. 141/1950 Sb., v zmysle ktorého nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním nebolo možné, ak ide o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. V ustanoveniach § 148 a § 149 Ústavy ČSR (150/1948 Sb.) boli vymenované veci, ktoré mohli byť národným majetkom, a tým aj nescudziteľnými vecami, (nerastné bohatstvo, zdroje energie a energetické podniky, bane, huty, prírodné liečivé zdroje, výroba predmetov slúžiacich zdraviu
ľudu, podniky s počtom aspoň 50 zamestnancov, banky a poisťovne, verejná železničná doprava, pravidelná cestná a letecká doprava, pošta, verejný telegraf a telefón, rozhlas a film). Právna teória a prax súdov za nescudziteľné veci považovali ale aj základné prostriedky zverené socialistickým organizáciám do správy, ktoré boli určené na to, aby ich tieto organizácie trvale užívali. Žalobcovia tvrdili, že predmetná parcela č. XXXX k.ú. F. im bola odňatá a daná ešte v roku 1953 do užívania družstva, teda socialistickej organizácie, ktoré tvrdenia žalovaní nerozporovali. Keďže právni nástupcovia po pôvodnej židovskej vlastníčke neuplatnili riadne a včas reštitučný nárok v zmysle zákona č. 128/1946 Sb., štát ostal naďalej vlastníkom predmetnej parcely č. XXXX k.ú. F.. Z uvedeného je zrejmé, že sporný pozemok vo vlastníctve štátu bol zverený do správy socialistickej organizácii do jej družstevného užívania. Sporný pozemok je preto podľa § 115 zákona č. 141/1950 Sb. treba považovať za nescudziteľnú vec, ktorá bola vlastníctvom štátu a v družstevnom užívaní ku dňu 1.1.1961, kedy mali podľa tvrdenia žalobcov ich právni predchodcovia nadobudnúť vlastníctvo k nemu vydržaním.
30. Keďže neboli splnené zákonné podmienky, súd uzavrel, že právni predchodcovia žalobcov nenadobudli vlastnícke právo k predmetnej pozemno-knižnej nehnuteľnosti vydržaním a keďže nebol tvrdený a ani preukázaný iný dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva, súd musel konštatovať, že právni predchodcovia žalobcov neboli vlastníkmi pozemku ku dňu ich smrti a tento pozemok nepatrí do dedičstva po nich. Preto súd žalobu výrokom I. zamietol.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Súd vzhľadom na zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP výrokom II. priznal úspešným žalovaným 1/, 2/ proti žalobcom 1/ až 8/ právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
33. Ustanovenej znalkyni z odboru geodézia a kartografia B.. Q. E. bolo na základe uznesení O. súdu F. č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX vyplatené znalečné v sumách X.XXX,XX Y. a XX,XX Eur z rozpočtových prostriedkov okresného súdu. Súd výrokom III. štátu priznal proti žalobcom 1/ až 8/ nárok na náhradu týchto trov konania v rozsahu 100%, keďže žalobcovia boli v spore neúspešní v plnom rozsahu. Súd vychádzal z ustanovenia článku 4 CSP, v zmysle ktorého ak CSP nemá výslovné ustanovenie riešiace danú situáciu, predmetná otázka (nárok štátu na náhradu trov konania) sa posúdi podľa ustanovenia zákona, ktoré upravuje právnu otázku čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej otázky. Súd potom analogicky aplikoval na právo štátu na náhradu trov konania ustanovenie § 255 ods. 1, ods. 2 CSP , v zmysle ktorého má štát pre rozhodnutie o trovách, ktoré v konaní platil, postavenie strany sporu, a preto štátu patrí nárok voči stranám na náhradu týchto trov konania. O výške náhrady týchto trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 10 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.