Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/51/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, adresa pre doručovanie J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: X. B., V.. XX.XX.XXXX, P. H. XXXX/X, XXX XX R., o zaplatenie 200 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Platobný rozkaz č. k. 15Csp/51/2016-14 zo dňa 12.09.2016 sa zrušuje v celom rozsahu.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 10.8.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.08.2016 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytol žalobca žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi požičané peniaze vo výške 200 eur spolu s príslušenstvom v podobe individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru, túto si však žalobca neuplatňuje a žiada len vrátiť požičanú sumu 200 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania. Úver s príslušenstvom sa stal splatným 09.08.2013.

2. Súd na základe predložených listinných dôkazov vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 15Csp/51/2016-14 zo dňa 12.09.2016, a to tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť, preto ho súd vo výroku rozsudku zrušil v celom rozsahu.

3. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 prvá veta CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

5. S poukazom na citované ustanovenia CSP, súd vo veci, keďže išlo o drobný spor, nenariaďoval ústne pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Oznámenie o vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo zverejnené zákonným spôsobom. Na verejnom

vyhlásení rozsudku sa strany sporu nezúčastnili. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:

6. Strany sporu uzavreli dňa 9.7.2013 prostredníctvom internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ( č. l. 3) . Podľa čl. IV bod 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Strany sporu zároveň dňa 9.7.2013 uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka ( č. l. 7). Žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 200,- Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného ( č. l. 9). Žalovaný sa zaviazal vrátiť 200,- Eur s individuálne dohodnutou odplatou za poskytnutie úveru 62,21 Eur spolu 262,21 Eur do 9.8.2013. Žalovaný z poskytnutého úveru nezaplatil žiadnu čiastku.

7. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.) účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy spotrebiteľský úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

8. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

9. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. V danom prípade je zrejmé, že splatnosť požičanej sumy 262,21 Eur nastala 9.8.2013 to znamená, že bola stanovená na dobu jedného mesiaca, keďže zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru strany sporu uzavreli dňa 9.7.2013 a žalovaný sa zaviazal žalobcovi požičanú sumu vrátiť do 9.8.2013. Nejde tak o spotrebiteľský úver, ale o inú pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. uvedené v § 24 tohto zákona. Súd preto posúdil právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.

11. Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Ako vyplýva z ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V spornej zmluve sa však v čl. IV bod. 3 výslovne uvádza, že úver ( správne pôžička) je bezúročný. Strany sporu si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon teda Občiansky zákonník neumožňuje. Dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru vo výške 62,21 Eur si však žalovaný neuplatnil, avšak je podľa názoru súdu absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútne neplatného právneho úkonu potom nemôžu dotknutej strane právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc).

12. Podľa názoru súdu teda žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke, naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, ktorý ani nerozporoval výšku a poskytnutie prostriedkov dočasného zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 200,- Eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke, reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 200,- Eur, pričom žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 9.8.2013, ten si svoju povinnosť nesplnil bola právne dôvodná žaloba o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 200,- Eur a preto žalobe súd vyhovel.

13. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

14. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č 87/1995 Z.z . účinného v rozhodnom čase výška úrokov z omeškania je o 5 % hlavných bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5.5 % ročne z dlžnej sumy od 10.8.2013 do zaplatenia. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR v uplatnenej výške t.j. vo výške 5,5 % ročne tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej pôžičky t.j. od 10.8.2013 do zaplatenia.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.