Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-385-2014.pdf
PDF · 153.28 KB
No categories available
4C/385/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom: Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpeného Ing. Igorom Chomom, primátorom, proti žalovanému: Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. so sídlom: Košická 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 407 470, zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom: Vojtecha Tvrdého 7932/21, 010 01 Žilina, o zaplatenie 219 181,17 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 219.181,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 24.789,92 € od 27.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 27.219,91 € od 01.11.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 39.006,94 € od 01.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 24.366,89 € od 03.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 26.220,45 € od 01.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 27.055,85 € od 08.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 25.091,87 € od 31.03.2014 do zaplatenia a zo sumy 25.430,34 € od 15.05.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.07.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 219.191,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 24.789,92 € od 27.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 27.218,91 € od 01.11.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 39.006,94 € od 01.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 24.366,89 € od 03.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 26.220,45 € od 01.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 27.055,85 € od 08.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 25.091,87 € od 31.03.2014 do zaplatenia a zo sumy 25.430,34 € od 15.05.2014 do zaplatenia.
Na odôvodnenie žaloby uviedol, že na základe Dohody o úprave vzájomných práv a povinností, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.08.2008, týkajúcej sa Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.11.2003, dodatku č. 2 zo dňa 03.05.2006 a dodatku č. 3 zo dňa 11.09.2006, sa v zmysle čl. 1 ods. 4 uvedenej dohody žalovaný zaviazal hradiť žalobcovi mesačné nájomné vo výške 60 % ceny za parkovanie bez DPH vybrané žalovaným za príslušný kalendárny mesiac, a to na základe faktúry vystavenej žalobcom.
Na základe samostatných oznámení žalovaného o výbere parkovného za mesiac september 2013 – marec 2014 vystavil žalobca žalovanému nasledovné faktúry:
faktúra č. 2130172 zo dňa 09.09.2013 na sumu 24.789,92 €, splatná dňa 26.09.2013 (č.l. 140),
faktúra č. 20130195 zo dňa 10.10.2013 na sumu 27.218,91 €, splatná dňa 31.10.2013 (č.l. 8 spisu – ako dátum splatnosti je na predloženej faktúre uvedený dátum 25.10.2013), faktúra č. 20130207 zo dňa 12.11.2013 na sumu 39.006,94 €, splatná dňa 30.11.2013 (č.l. 12 – ako dátum splatnosti faktúry je na faktúre uvedený dátum 27.11.2013), faktúra č. 20130221 zo dňa 10.12.2013 na sumu 24.366,89 €, splatná dňa 02.01.2014 (č.l. 15 spisu – ako dátum splatnosti je na faktúre uvedený deň 25.12.2013), faktúra č. 20130236 zo dňa 10.01.2014 na sumu 26.220,45 €, splatná dňa 31.01.2014 (č.l. 18 spisu – ako dátum splatnosti je na faktúre uvedený deň 25.01.2014), faktúra č. 20140019 zo dňa 12.02.2014 na sumu 27.055,85 €, splatná dňa 07.03.2014 (č.l. 21 spisu – ako dátum splatnosti je na faktúre uvedený deň 27.02.2014), faktúra č. 20144033 zo dňa 11.03.2014 na sumu 25.091,87 €, splatná dňa 30.03.2014 (č.l. 24 spisu – ako dátum splatnosti je na faktúre uvedený deň 26.03.2014), faktúra č. 20140103 zo dňa 24.04.2014 na sumu 25.430,34 €, splatná dňa 14.05.2014 (č.l. 27 spisu – ako dátum splatnosti je na faktúre uvedený deň 09.05.2014).
Žalobca ďalej poukázal v žalobe na to, že žalovaný doposiaľ uvedené faktúry neuhradil, a to ani po písomných výzvach, upomienkach žalobcu zo dňa 12.11.2013, 10.12.2013, 31.01.2014, 25.03.2014 a 22.05.2014.
Dlžné nájomné si žalobca voči žalovanému uplatňuje v celkovej výške 219.181,17 € spolu s príslušným úrokom z omeškania v zmysle čl. 4 Dohody o úprave vzájomných práv a povinností týkajúcej sa zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 v znení jej dodatkov č. 1, č. 2 a č. 3 sa nájomné má uhrádzať mesačne na základe vystavenej faktúry so splatnosťou 15 dní od jej doručenia.
Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy, okrem hore uvedených faktúr aj Dohodu o úprave vzájomných práv a povinností týkajúcej sa zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 v znení jej dodatkov (č.l. 4 spisu), uzatvorenú dňa 11.02.2008 medzi Mestom Žilina na jednej strane a Žilinskou parkovacou spoločnosťou, s.r.o. ako prevádzkovateľom na strane druhej, ktorej predmetom bolo podľa čl. 1 prenechanie Mestom Žilina prevádzkovateľovi za odplatu do užívania plochy určené na parkovanie a státie motorových vozidiel, pričom odo dňa uzatvorenia tejto dohody sa zmluva považuje za nájomnú zmluvu a prevádzkovateľ bude ako nájomca plôch vyberať za dočasné parkovanie motorových vozidiel a trvalé parkovanie motorových vozidiel cenu za parkovanie.
Zmluvné strany potvrdili určenie plôch na účely parkovania a státia, pri ktorých fyzické a právnické osoby sú povinné uhrádzať cenu za parkovanie tak, ako sú špecifikované v zmluve s výnimkou vyplývajúcou z VZN Mesta Žilina č. 15/2007 (ďalej len „plochy“). Podľa čl. 1 bodu 3. Dohody cena za parkovanie bez DPH pre rok 2008 sa určí dohodou zmluvných strán na sumu v rovnakej výške, ako bola upravená vo VZN Mesta Žilina č. 9/2004 o dani za užívanie verejného priestranstva v znení platnom ku dňu podpisu tejto dohody. Podľa bodu 1.4. dohody predmet zmluvy sa upravuje tak, že plochy určené na účely parkovania a státia, pri ktorých fyzické a právnické osoby sú povinné uhrádzať cenu za parkovanie tak, ako sú špecifikované v zmluve, sú predmetom nájmu, pričom v tomto vzťahu je mesto v právnom postavení prenajímateľa, prevádzkovateľ je v právnom postavení nájomcu a doba trvania nájmu je doba trvania zmluvy. Cena za parkovanie je príjmom prevádzkovateľa. Výška nájomného bola zmluvnými stranami určená na sumu zodpovedajúcu 50 % ceny za parkovanie bez DPH do 30.06.2008 a 60 % ceny za parkovanie bez DPH od 01.07.2008. Prevádzkovateľ vždy do 15 dní po skončení kalendárneho mesiaca doručí Mestu Žilina písomné oznámenie o výške výberu ceny za parkovanie za príslušný kalendárny mesiac (ďalej len „oznámenie“). Prenajímateľ na základe oznámenia vystaví faktúru na nájomné. Nájomné sa bude uhrádzať mesačne na základe vystavenej faktúry so splatnosťou 15 dní od jej doručenia. K nájomnému sa nebude účtovať daň z pridanej hodnoty.
Podľa čl. 1.8. dohody účelom nájmu plôch prevádzkovateľovi je ich odplatné prenechanie do užívania priamo vodičom motorových vozidiel na účely dočasného alebo trvalého parkovania.
Zo Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk uzatvorenej dňa 06.06.2003 (č.l. 82 spisu) medzi Mestom Žilina na jednej strane a Žilinskou parkovacou spoločnosťou, s.r.o. ako prevádzkovateľom na strane druhej, podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd zistil, že účelom zmluvy je čo najlepšie využitie verejných parkovísk, verejných komunikácií a ostatných verejných priestranstiev na parkovanie a státie tak, aby bola zabezpečená čo najkomplexnejšia využiteľnosť plôch, plynulosť dopravnej premávky. Predmetom zmluvy je výber, prostredníctvom parkovacích automatov, ceny od fyzických a právnických osôb za využívanie plôch na účely parkovania a státia. Neoddeliteľnú prílohu č. 1 tejto zmluvy tvorí zoznam ulíc, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, ktoré sú určené na zriadenie parkovísk a miest na státie. Prílohu č. 2 tvorí plán Mesta Žilina, na ktorom sú zakreslené ulice a miesta určené na prevádzku parkovísk. Podľa čl. II zmluvy sa prevádzkovateľ zaviazal na vlastné náklady a vo vlastnom mene zabezpečiť inštaláciu parkovacích automatov na plochách a zabezpečovať ich bezporuchovú prevádzku, vrátane pravidelnej údržby. Prevádzkovateľ za plnenie predmetu tejto zmluvy má nárok na úhradu odplaty za túto činnosť vo výške stanovenej podľa čl. IV. bodu 4.2. tejto zmluvy. Podľa čl. III. bola doba trvania zmluvy dohodnutá na 20 rokov.
Príloha č. 1 k zmluve (č.l. 89 spisu) obsahuje zoznam ulíc.
Ďalej žalobca súdu predložil doleuvedené oznámenia Žilinskej parkovacej spoločnosti, s.r.o.: Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o.. oznámila Mestu Žilina listami: zo dňa 31.08.2013 (č.l. 104 spisu), že výber parkovaného z parkovacích automatov a z predaja parkovacích kariet za mesiac august 2013 bez DPH predstavoval sumu 41.316,54 €, z toho nájomné, ktoré tvorí 60 % z vybraného parkového, je vo výške 24.789,92 €,
zo dňa 30.09.2013 (č.l. 7 spisu), že parkovné bez 20 % DPH predstavovalo sumu 45.364,85 €, z toho nájomné predstavuje sumu 27.218,91 €, zo dňa 31.10.2013 (č.l. 11 spisu) výber parkovného za mesiac október 2013 vo výške 65.011,57 €, z toho nájomné predstavuje sumu 39.006,94 €, zo dňa 29.11.2013 (č.l. 14 spisu) výber parkovného za mesiac november 2013 vo výške 48.733,60 €, z toho nájomné je vo výške 24.366,89 €, zo dňa 31.12.2013 (č.l. 17 spisu) výber parkovného za mesiac december 2013 vo výške 43.700,75 €, z toho nájomné predstavuje sumu 26.220,45 €, zo dňa 31.01.2014 (č.l. 20 spisu) výber parkovného za január 2014 vo výške 45.093,08 €, z toho nájomné predstavuje 27.055,85 €, zo dňa 28.02.2014 (č.l. 23 spisu) výber parkovného za mesiac február 2014 vo výške 41.819,79 €, z ktorej sumy nájomné predstavuje 25.091,87 €, zo dňa 14.4.2014 (č.l. 26 spisu) výber parkovného za marec 2014 vo výške 42.383,90 €, z ktorej sumy nájomné predstavuje 25.430,34 €.
Z doručeniek na č.l. 9, 13, 16, 19, 22, 25, 28 súd zistil doručenie jednotlivých hore uvedených faktúr dňa 15.10.2013, 14.11.2013, 17.12.2013, 15.1.2014, 17.2.2014, 14.3.2014, 28.4.2014. Upomienkami zo dňa 12.11.2013, 10.12.2013, 31.1.2014, 25.3.2014 a 22.5.2014 (č.l. 29, 31, 33, 35, 37) bol žalovaný zo strany žalobcu upomínaný na zaplatenie neuhradených faktúr.
Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 10.11.2014.
Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor (č.l. 54 spisu), doručený súdu dňa 27.11.2014, čím sa platobný rozkaz podľa § 174 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu zrušil. Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že žalobca požaduje plnenie, ktoré nezodpovedá skutočnostiam a faktúry nie sú vystavené v súlade s dojednaniami medzi žalovaným a žalobcom. Žalovaný rozporuje pohľadávku uplatnenú žalobcom čo do právneho dôvodu a výšky, žalobca nesprávne špecifikoval výšku istiny a dobu splatnosti jednotlivých faktúr. Vzhľadom na to žalovaný zároveň spochybňuje aj uplatnené úroky z omeškania. Žalobca sa so žalovaným dohodol o zmene obsahu záväzku v časti istiny, ako aj doby splatnosti, čo nie je v platobnom rozkaze zohľadnené.
Žalobca sa k odporu proti platobnému rozkazu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.01.2015 (č.l. 65 spisu), v ktorom uviedol, že vyjadrenie žalovaného ohľadom rozporu žalobcom uplatnenej pohľadávky, čo do právneho dôvodu a výšky, považuje za nedôvodné. Poukázal na úpravu práv a povinností v Dohode o úprave vzájomných práv a povinností uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.01.2008. Poukázal, že sám žalovaný každý mesiac zasielal žalobcovi oznámenia o výbere parkovného za konkrétny mesiac, ktoré oznámenie tvorilo podklad pre vystavenie faktúry žalobcom, ktorej splatnosť podľa dohody nastáva 15 dní od jej doručenia. Pokiaľ teda žalovaný spochybňuje uplatnenú pohľadávku, čo do právneho dôvodu a výšky, z uvedeného podľa názoru žalobcu logicky vyplýva, že žalovaný popiera aj dôvodnosť a výšku samotných výberov parkovného, ktoré v zmysle dohody vykonáva on sám. Počas celého času existencie zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami však žalovaný nenamietal výšku sumy tej ktorej faktúry a ani ju žalobcovi nevrátil na prepracovanie. Pokiaľ žalovaný poukazuje na bližšie nešpecifikovanú dohodu so žalobcom, v ktorej mala byť dohodnutá zmena obsahu záväzkov v časti istiny, ako aj doby splatnosti, o takejto dohode však žalobca nemá žiadnu vedomosť, takáto dohoda neexistuje a žalobca ani nepristúpil na žiadne rokovanie ohľadom uzatvorenia takto koncipovanej dohody týkajúcej sa zmeny obsahu záväzkov.
Žalobca v doplňujúcom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu 26.08.2016 (č.l. 78 spisu), poukázal na Zmluvu o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2013 v znení jej dodatkov č. 1, č. 2, č. 3, na ktorú zmluvu nadväzuje Dohoda o úprave vzájomných práv a povinností, uzatvorená dňa 11.09.2006, ktorá zmluva zo dňa 06.06.2003 deklaruje, že predmetom výberu parkovného za parkovanie za jednotlivé mesiace nie sú pozemky, ako nesprávne uvádza žalovaný v komunikácii so žalobcom, ale plochy určené na parkovanie a státie, teda komunikácie a priestranstvá, ktoré sú v zmysle slovenskej právnej úpravy považované za samostatné veci, ktoré sú zároveň presne definované v prílohe č. 1 zmluvy, ako aj v dohode o úprave vzájomných práv a povinností, označené ako menný zoznam ulíc.
Menný zoznam ulíc, na ktorých sa vykonáva mesačný výber parkovného, zároveň tvorí prílohu písomného oznámenia, ktorým deklaruje skutočné, reálne vybraté finančné prostriedky za parkovanie a státie na uliciach uvedených v mennom zozname. Žalobca tvrdí s poukazom na ďalšiu písomnú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, resp. spoločnosťou SIRS Development, a.s., a to na návrh na riešenie vzájomných vzťahov zo dňa 05.04.2016, stanovisko k upomienkam zo dňa 17.02.2014, výzvu na vysporiadanie vzájomných vzťahov k pozemkom v k.ú. A. zo dňa 25.01.2012 a návrh na vysporiadenie vzájomných vzťahov medzi Mestom Žilina a skupinou SIRS zo dňa 25.11.2014, že žalovaný odôvodňuje neuhrádzanie faktúr žalobcovi údajným neoprávneným výberom parkovného na pozemku parc. č. XXXX/X – B. X. C., na ktorom sú umiestnené parkovacie automaty č. 214 a č. 215. Argumenty žalovaného, ktoré sa týkajú neoprávneného výberu parkovného, však nemajú oporu v zmluve, ako aj v dohode o úprave vzájomných práv a povinností. Pokiaľ sa teda spomína neoprávnený výber parkovného na pozemku parc. č. XXXX/X, žalobca tvrdí, že uvedený nárok nie je nárokom žalovaného voči žalobcovi, ale jedná sa o nárok spoločnosti SIRS Development, a.s. voči Žilinskej parkovacej spoločnosti, s.r.o. a nejedná sa teda o nárok vlastníka pozemku, teda spoločnosti SIRS Development, a.s. voči Mestu Žilina. Uvedené deklarovala aj samotná spoločnosť SIRS Development, a.s. vo svojej výročnej správe, keď na strane 35 uviedla, že uvedený nárok je nárokom spoločnosti SIRS Development, a.s. voči žalovanému – Žilinskej parkovacej spoločnosti, s.r.o..
Rovnako žalovaný listom zo dňa 17.02.2014 s názvom Stanovisko k upomienkam deklaroval, že existenciu žalobcových pohľadávok (aj keď za iné časové obdobie) uznáva a zároveň v tomto liste poukazuje na to, že skupina SIRS Development, a.s. eviduje pohľadávku voči žalovanému – Žilinskej parkovacej spoločnosti. Ak keď nedošlo medzi zmluvnými stranami k zmene obsahu záväzkov vyplývajúcich pre zmluvné strany, žalovaný aj napriek tomu prestal žalobcovi uhrádzať faktúry, na vystavenie ktorých žalobcovi zasiela podklady s vyčíslením parkovného za daný mesiac a neuhrádzanie faktúr opiera o nárok spoločnosti SIRS Development, a.s. voči Žilinskej parkovacej spoločnosti – žalovanému, čo žalobca považuje minimálne za zvláštne, ak nie účelové. Spoločnosť SIRS Development, a.s., ktorá je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X, si teda uplatňuje nárok voči Žilinskej parkovacej spoločnosti, s.r.o., v ktorej má však ako spoločník zároveň rozhodovaciu majoritu.
Z listu spoločnosti SIRS – Development, a.s. zo dňa 25.01.2012 adresovaného Mestskému úradu v Žiline, k rukám primátora D. D. E., súd zistil, že spoločnosť SIRS Development, a.s. konštatovala, že je výlučným vlastníkom pozemku parc.č. E. XXXX/X o výmere 17 070 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. A.. Na časti tohto pozemku o výmere 1 606 m2 je umiestnená pozemná komunikácia (cesta) – nehnuteľná stavba vo vlastníctve Mesta Žilina, bližšie vyznačená červenou čiarou na geometrickom pláne č. 152/2004, vyhotovenom D. C. F. dňa 09.04.2004, úradne overenom Správou katastra Žilina dňa 16.06.2004 pod č. 842/04. Spoločnosť SIRS – Development a.s. upozornila, že Mesto Žilina k pozemku č. 1945/1 vo vlastníctve SIRS Development, a.s. vo vzťahu k pozemnej komunikácií nemá zriadené vecné bremeno a ani iný právny vzťah, ktorý právny stav považuje spoločnosť SIRS Development, a.s. za protiprávny, keďže dochádza k užívaniu cudzej veci bez právneho titulu. V ďalšej časti listu navrhla spoločnosť SIRS Development a.s. Mestu Žilina vyriešiť nezákonný stav pri užívaní pozemkov Mestom Žilina bez právneho titulu, a to vysporiadaním vzájomných vzťahov k nehnuteľnostiam vo forme zámennej zmluvy, na základe ktorej by došlo k zámene časti pozemku č. XXXX/X o výmere 1 606 m2 za pozemky vo vlastníctve Mesta Žilina špecifikované v liste.
Z reakcie žalovaného zo dňa 17.02.2014 (č.l. 144 spisu) na upomienky žalobcu zo dňa 09.07.2013, 17.09.2013, 12.11.2013 a 10.12.2013 súd zistil, že žalovaný existenciu pohľadávok Mesta Žilina nepopiera, upozorňuje však, že v rámci predchádzajúcich rokovaní medzi spoločníkmi, t.j. spoločnosťou SIRS – Development, a.s. a Mestom Žilina bolo dohodnuté, že táto pohľadávka Mesta Žilina bude vysporiadaná spoločne s pohľadávkami skupiny SIRS, ktoré pohľadávky eviduje skupina SIRS voči Žilinskej parkovacej spoločnosti, s.r.o., resp. Mestu Žilina. Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. očakáva informáciu od Mesta Žilina, ako aj od druhého spoločníka, ako má ďalej postupovať, nakoľko sa jedná o vzťahy medzi spoločníkmi a považuje za najvhodnejšie v predmetnej veci čakať na konečné stanovisko.
Ďalším listom zo dňa 24.11.2014 navrhla spoločnosť SIRS Development, a.s. Mestu Žilina vysporiadať vzájomné vzťahy medzi Mestom Žilina a skupinou SIRS. Okrem iného je v liste konštatované, že po geodetickom zameraní bolo preukázané, že parkovacie automaty č. 214 a 215 sú osadené na pozemkoch spoločnosti SIRS, pričom 80 % šírky parkovacích miest, za využitie ktorých spoločnosť ŽPS vyberá parkovné, sa taktiež nachádza na pozemkoch spoločnosti SIRS. Rovnako sa na pozemkoch spoločnosti SIRS nachádza aj zastávka MHD, ako aj samotná komunikácia. Podľa účtovnej kontroly vykonanej audítorkou D. G. celková výška tržieb vybratých spoločnosťou ŽPS od začiatku výberu do 31.08.2014 predstavuje sumu 179.160,81 €. Dozorná rada spoločnosti ŽPS sa uzniesla na tom, že nárok spoločnosti SIRS ako majiteľa pozemkov na vydanie bezdôvodného obohatenia uznáva a zároveň navrhuje, aby sa vzťahy týkajúce sa predmetných pozemkov urovnali v rámci vysporiadania vzťahov medzi spoločnosťou SIRS a Mestom Žilina zámenou, v súlade s uzneseniami mestského zastupiteľstva 32/13 a 79/2014, ako aj v súlade s návrhom spoločnosti SIRS, podľa ktorého sa spoločnosť SIRS v rámci vysporiadania vzájomných vzťahov s Mestom Žilina vzdá svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Dozorná rada sa ďalej uzniesla na tom, že v prípade, že spoločnosť SIRS a Mesto Žilina nevysporiadajú svoje vzťahy do 15.02.2014, a teda do tohto dátumu nebudú vysporiadané ani vzťahy k predmetným pozemkom, konatelia spoločnosti ŽPS vyporiadajú záväzky spoločnosti ŽPS voči spoločnosti SIRS ako vlastníkovi predmetných pozemkov, a to tak, že spoločnosti SIRS vydajú bezdôvodné obohatenie, ktoré predstavuje vybranú tržbu podľa príslušnej tabuľky. V tejto súvislosti poukázal na to, že časť tržby vo výške 100.891,37 €, ktorú spoločnosť ŽPS za výber parkovného získala a ktoré je predmetom bezdôvodného obohatenia, bola už Mestu Žilina vyplatená, v zmysle platných právnych predpisov je Mesto Žilina povinné prijatú časť tržby vrátiť späť. Za účelom vyriešenia situácie
tak, aby Mesto Žilina nemuselo časť tržby, ktorú prijalo, vrátiť späť, predkladá návrh na vysporiadanie vzájomných vzťahov obchodných spoločností patriacich do skupiny SIRS a Mesta Žilina, týkajúcich sa iba pozemkov, ktorý návrh spočíva v zámene pozemkov špecifikovaných v tabuľke č. 1 uvedeného listu.
Z listu Mesta Žilina zo dňa 05.04.2016 (č.l. 141 spisu), adresovaného Slovenskej investičnej a realitnej spoločnosti, a.s. súd zistil, že čo sa týka neuhradených faktúr Žilinskej parkovacej spoločnosti, s.r.o., platnosť Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003, na základe ktorej má ŽPS uhrádzať Mestu Žilina 60 % z tzv. ceny za parkovanie bez DPH, nebola zo strany ŽPS spochybnená. Záväzok ŽPS voči mestu je teda v zmluve jasne a zreteľne vymedzený a nehovorí o výlukách, kedy ŽPS nemá povinnosť uvedené sumy mestu uhrádzať. Zo strany Mesta Žilina sa nejedná o požadovanie niečoho nad rámec existujúceho zmluvného vzťahu, pričom Mesto Žilina s vlastníkom pozemku pod dvomi parkovacími automatmi ani nemá žiaden priamy vzťah. Tým viac, že pokiaľ si jeden spoločník ŽPS (SIRS – Development, a.s.) voči ŽPS uplatňuje nejaký nárok, o ktorom nemá mesto konkrétne informácie, tak si druhý spoločník Mesto Žilina uplatňuje len svoj zmluvný nárok z existujúcej a druhou zmluvnou stranou doteraz nespochybnenej zmluvy. Preto mesto v tejto veci musí zotrvávať na svojom doterajšom stanovisku. Nebráni sa ďalšej diskusii o zámene pozemkov, avšak nevidí reálnu potrebu tieto otázky spájať, resp. podmieňovať, keďže existujú popri sebe (existujúci reálny záväzok ŽPS voči mestu).
Žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia uvedené v žalobe v podaní doručenom súdu dňa 25.05.2017 (č.l. 155), a to ohľadne vlastníctva plôch určených na parkovanie a státie motorových vozidiel na Ulici 1. mája v Žiline, na ktorej sú umiestnené parkovacie automaty č. 214 a č. 215 v nadväznosti na už predložené listinné dôkazy zo dňa 04.08.2016, ktoré poukazujú na písomnú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, resp. medzi spoločnosťou SIRS Development, a.s., z ktorých je zrejmé, že neuhrádzanie faktúr odvodzuje žalovaný údajným neoprávneným výberom parkovného na pozemku parc. č. XXXX/X – ul. 1. mája, na ktorom sú umiestnené parkovacie automaty č. 214 a č. 215, ako aj v nadväznosti na procesnú obranu žalovaného, použitú v konaniach 38Cb/58/2015 a 19Cb/77/2014 s obdobným skutkovým základom, ako v tomto konaní. Mesto Žilina nadobudlo do svojho vlastníctva Ulicu 1. mája v zmysle § 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Z protokolu o prevode vlastníctva vecí postúpením majetkových práv a záväzkov (tzv. delimitačný protokol) vyplýva, že miestne komunikácie uvedené v časti 1.5. protokolu v k.ú. A. prešli na Mesto Žilina od jeho právneho predchodcu - Technických služieb Mesta Žilina. Uvedeným protokolom o prevode vlastníckych práv je preukázané, že súčasťou majetkovo-právneho vysporiadania je aj súpis miestnych komunikácií v k.ú. A. od položky 1 – 196. Ulica 1. mája je v súpise miestnych komunikácií špecifikovaná pod por. č. 178 a jedná sa teda o miestnu komunikáciu vo vlastníctve Mesta Žilina. V zmysle § 3 ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. (Cestný zákon) v znení neskorších predpisov sú miestne komunikácie vo vlastníctve obcí. V zmysle § 4 ods. 1 Cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Ďalej žalobca poukázal na § 1 ods. 3 Cestného zákona, podľa ktorého pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti, pričom cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách 0,5 metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Ďalej poukázal na § 4 ods. 2 Cestného zákona, podľa ktorého správu pozemných komunikácií, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce – vykonávajú obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Na základe pasportu nepremenných parametrov miestnych komunikácií (sieť miestnych komunikácií) bola Ulica 1. mája určená ako miestna komunikácia 1. triedy, ktorej začiatok je na ul. Okružná a koniec na ul. P.O. Hviezdoslava, o dĺžke 650 m. Zo záverečnej správy pasportizácie nepremenných parametrov na ul. 1. mája vyplýva, že dĺžka ul. 1. mája je 650 m, šírka je 8,5 m, plocha ulice je 5 525,00 m2 a na povrchu ulice je asfaltový betón. Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam a špecifikácii vlastníckeho práva žalobcu k ul. 1. mája žalobca poukázal aj na príslušné ustanovenia zák. č. 162/1995 Z.z. – katastrálny zákona, podľa ktorého ustanovenia § 6 ods. 2 je negatívnym spôsobom vymedzený rámec stavieb, ktoré sa v katastri nehnuteľností spravidla neevidujú, a ide o inžinierske stavby a drobné stavby, ktoré napriek tomu, že sú nehnuteľnosťami v zmysle občianskeho práva, nie sú predmetom evidencie v katastri nehnuteľností. Tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba
postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 43a ods. 3 zák.č. 50/1976 Z.z. – Stavebný zákon, podľa ktorého sú inžinierskymi stavbami o.i. aj miestne komunikácie, chodníky a nekryté parkoviská. Žalobca má za to, že vlastnícke právo k Ulici 1. mája bolo dostatočne preukázané a špecifikované. Žalobca teda má vlastnícke právo k Ulici 1. mája ako k samostatnej veci, nezávislej od vlastníctva pozemku, na ktorom sa Ulica 1. mája nachádza. Zásada superficies solo non cedit, zakotvená v § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, má za následok, že stavba nie je súčasťou pozemku a teda pozemok a stavba sú dve rôzne veci v právnom zmysle slova a napriek faktickému spojeniu, jedna nie je právne spojená s druhou a každá z nich môže mať samostatný osud. Spoločnosť SIRS Development, a.s. je teda vlastníkom pozemku, ale vlastníkom miestnej komunikácie – Ulice 1. mája je Mesto Žilina, teda dve rôzne osoby sú vlastníkmi dvoch samostatných nehnuteľností. Žalobca poukázal na právny záver vyslovený v rozsudku NS ČR sp. zn. 28 Cdo/3466/2008, podľa ktorého vlastníctva stavby a pozemku sú na sebe nezávislé a navzájom sa neovplyvňujú. Žalobca poukázal na pasport miestnych komunikácií, z ktorého je zároveň zrejmé zaradenie Ulice 1. mája do prvej triedy miestnych komunikácii, ako aj jej technická špecifikácia. Napokon ani samotná spoločnosť SIRS - Development, a.s., ktorá je vlastníkom pozemku parc. č. F. XXXX/X o výmere 17 070 m2, nepopiera existenciu tejto miestnej komunikácie ako samostatnej stavby nezávislej od vlastníctva pozemku, na ktorom je umiestnená. Poukázal na výzvu spoločnosti SIRS – Development, a.s. zo dňa 25.01.2012, v ktorom spoločnosť uvádza, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. E. XXXX/X o výmere 17 070 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. A., na časti ktorého pozemku o výmere 1 606 m2 je umiestnená komunikácia (cesta) – nehnuteľná stavba vo vlastníctve Mesta Žilina. Ďalej žalobca uviedol, že v čase osadenia automatov (na počiatku zmluvného vzťahu Mesto - ŽPS) bolo vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X Mesto Žilina, ktoré ho odpredalo SAD kúpnou zmluvou č. 27/právne/2004 zo dňa 23.04.2004 a SAD sa stala vlastníkom momentom povolenia vkladu uvedenej zmluvy do katastra nehnuteľností dňa 17.05.2004. Parkovacie automaty boli teda osadené na pozemku Mesta Žilina a boli tam osadené spoločnosťou ŽPS (teda nie Mestom, pričom v danom čase Mesto ani nemalo žiadnu možnosť efektívnej manažérskej kontroly), pričom až následne bol pozemok prevedený v prospech SAD. Žalobca poukázal na výsledok konaní vedených na Okresnom súde Žilina sp.zn. 38Cb/58/2015 a 19Cb/77/2014, v ktorých sa s prostriedkami procesného útoku žalobcu súd stotožnil a žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu dlžného nájomného.
Z listinného dôkazu – Protokolu o prevode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (č.l. 159 spisu) zo dňa 01.12.1991 súd zistil, že odovzdávajúci – Technické služby Mesta Žilina v likvidácii odovzdali Mestu Žilina ako nástupnému orgánu nehnuteľnosti v správe hospodárenia Technických služieb Mesta Žilina v zmysle pripojených súpisov, a to o.i. aj miestne komunikácie v k.ú. A. od položky 1 – 196, pričom podľa prílohy k protokolu – súpisu ulíc majetkovo-právne vysporiadaných bola na Mesto Žilina delimitovaná aj Ulica 1. mája, uvedená pod por. č. 178, na str. 6 prílohy (č.l. 167 spisu), na pozemku parc. č. XXXX, XXXX.
Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. A. (č.l. 192 spisu) súd zistil, že ako výlučný vlastník pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 17 070 m2, zastavané plochy a nádvoria je spoločnosť SIRS - Development, a.s., Framborská 12, Žilina.
Na pojednávaní konanom dňa 16.08.2017 žalobca zotrval na nároku uplatnenom žalobou, zotrval na dovtedajšej argumentácii, poukázal, že žalobca je vlastníkom cestného telesa - miestnej komunikácie na ul. 1. mája v Žiline, ako to vyplýva z delimitačného protokolu.
Žalovaný uviedol, že žalobca v roku 2004 previedol kúpnou zmluvou vlastnícke právo na Slovenskú autobusovú dopravu, pričom táto skutočnosť sa nijako nepremietla do zmluvy zo dňa 06.06.2003, ktorá spolu s dodatkami a dohodou o úprave vzájomných práv a povinností upravuje vzájomné vzťahy
medzi stranami sporu. V roku 2007 došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva parcely č. XXXX/ X, zapísanej na LV č. XXXX, do vlastníctva spoločnosti SIRS Development, a.s.. Keďže žalovaný mal uhrádzať faktúry žalobcovi ako subjektu, ktorý už nebol vlastníkom nehnuteľnosti, prestal žalovaný v roku 2013 tieto úhrady realizovať. Žalobca ako nevlastník predsa nemôže žalovanému naďalej prenajímať nehnuteľnosti. Parkovacia plocha na strane autobusovej stanice preukázateľne leží na parc.č. XXXX/ X, ktorá nie je vo vlastníctve žalobcu.
Pohľadávku žalobcu teda žalovaný neuznáva, poukazuje na to, že medzi žalovaným a spoločnosťou SIRS Development, a.s. prebehli po podaní vyjadrení žalovaného rokovania, v zmysle ktorých má spoločnosť SIRS Development, a.s. pohľadávku voči žalobcovi z toho dôvodu, že cesta sa nachádza a je využívaná na pozemku vlastníka SIRS Development, a.s. Táto pohľadávka je už existentná, len nie je známa jej výška a bude po určení jej výšky postúpená na žalovaného. Na základe týchto skutočností žalovaný následne uplatní kompenzačnú námietku alebo urobí vzájomný návrh. Na zistenie výšky tejto pohľadávky sa už vyhotovuje znalecký posudok. Na bližšie okolnosti tohto rokovania medzi žalovaným a spoločnosťou SIRS Development, a.s. navrhol žalovaný vypočuť prokuristu žalovaného D. C. H. a vzhľadom na doposiaľ nevypracovaný znalecký posudok navrhla právna zástupkyňa odročiť pojednávanie s tým, že hneď ako bude známa výška tejto existentnej pohľadávky, ktorá má byť na žalobcu postúpená, bude súd bezodkladne informovať. Právna zástupkyňa žalovaného súdu predložila vlastný nákres Ulice 1. mája, poukázala, že meraním šírky pozemnej komunikácie žalovaný zistil, že šírka cesty je 8,23 m a krajnica meria 0,37 m, čo spolu zodpovedá šírke 8,5 m tak, ako to vyplýva aj zo záverečnej správy pasportizácie. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla vykonať dokazovanie aj na preukázanie, v akom rozsahu sa parkovacie plochy nachádzajú na pozemku SIRS Development a na pozemku Mesta Žilina. Právna zástupkyňa žalovaného tvrdila, že nehnuteľnosti, na ktorých má žalovaný vyberať parkovné na ul. 1. mája, nepatria žalobcovi, preto žalobca nie je oprávnený prenajímať ich žalovanému a tým ani brať za ne odplatu. Žalobca nemôže teda očakávať odplatu za výber parkovného, pokiaľ ide za výber parkovného zo stavby na cudzom pozemku Má za to, že cestné teleso nie je možné oddeliť od pozemku, na ktorom sa nachádza, a preto popiera nárok žalobcu, nakoľko žalobca sa domáha odplaty za prenájom cudzej nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom prestal byť v roku 2004. Navrhla, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Právny zástupca žalobcu spochybnil nákres predložený zo strany žalovanej, ktorý je podľa jeho názoru právne nepoužiteľný, keďže sa jedná o vlastný náčrt žalovanej, ktorý nie je podopretý žiadnymi faktami, výmerami a je pre prejednávanú vec irelevantný, nakoľko predmetom výberu parkovného boli plochy určené na parkovanie a státie a tieto plochy sú vecou odlišnou od pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod týmito plochami. Poukázal na ust. Cestného zákona § 1 ods. 4, podľa ktorého cestné teleso sa končí 0,5 m za hranami obrubníkov. Nesúhlasil s návrhom na vykonanie dôkazu výsluchom svedka D. H., ktorý návrh považoval za irelevantný s tým, že zmluvné vzťahy platia inter partes, pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní je pohľadávkou Mesta Žilina voči obchodnej spoločnosti žalovaného a neexistuje dôvod na to, aby bolo pojednávanie odročované z dôvodu, že tretí subjekt má záujem postúpiť svoju pohľadávku bližšie nešpecifikovanú, neidentifikovanú na žalovaného, ktorý by následne prípadne mohol vzniesť kompenzačnú námietku.
Takisto za irelevantný považoval návrh žalovaného na vykonanie dokazovania, v akom rozsahu sa parkovacie plochy nachádzajú na pozemku SIRS Development a na pozemku Mesta Žilina. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a uplatnil si náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonník na účely odseku 2 subjektom verejného práva je obec. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonník účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa ust. § 2 ods.2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí účinného do 24.6.1992, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.
Podľa ust. § 2 ods.7 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.
Podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. (Cestný zákon) v znení neskorších predpisov pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. Podľa ust. § 1 ods. 3 zák. č. Cestného zákona pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Podľa ust. § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. Cestného zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
Podľa ust. § 4b ods. 1 Cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
Podľa ust. § 4b ods. 2 Cestného zákona siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.
Podľa ust. § 43a ods. 3 písm. a) zák. č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) inžinierske stavby sú diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.
Podľa ust. § 6 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby; tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.
Podľa ust.§ 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Podľa ust. § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa prechodného ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd o žalobou uplatnenom nároku rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.
V konaní bolo preukázané, že medzi sporovými stranami bol podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojitosti s ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka založený záväzkovo-právny vzťah uzatvorením zmluvy neupravenej zákonom ako zmluvný typ, s prvkami zmluvy nájomnej, a to Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk dňa 06.06.2003 v znení jej dodatkov a Dohody o úprave vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy dňa 11.2.2008, na základe ktorej žalovaný prevádzkoval parkoviská, parkovacie miesta na parkovacích plochách, na miestnych komunikáciách vo vlastníctve Mesta Žilina.
Žalovaný na svoju obranu spochybňoval vlastnícke právo žalobcu k predmetu nájmu dojednaného Zmluvou o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 v znení jej dodatkov a Dohodou o úprave vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy, v časti týkajúcej sa prevádzkovania parkovacích na Ulici 1. mája, s tým, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 17 070 m2, zastavané plochy a nádvoria v k.ú. A., na ktorom sa táto miestna komunikácia nachádza, je tretia osoba, a to spoločnosť SIRS Development a.s.. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že nehnuteľnosti, na ktorých má žalovaný vyberať parkovné na Ulici 1. mája, nepatria žalobcovi, preto žalobca nie je oprávnený prenajímať ich žalovanému a poberať za to odplatu.
Vzhľadom na túto obranu žalovaného sa javila ako spornou vecná aktívna legitimácia žalobcu v časti nároku na odplatu (nájomné) za prevádzkovanie žalobcom parkovacích plôch na ul. 1. mája.
Súd k uvedenému uvádza:
Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. A. mal súd preukázané, že ako výlučný vlastník pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 17 070 m2, zastavané plochy a nádvoria je spoločnosť SIRS - Development, a.s., Framborská 12, Žilina.
Z Protokolu o prevode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zo dňa 01.12.1991 mal súd preukázané, že v zmysle ust. § 2 ods. 2 v spojitosti s § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí bol týmto protokolom, spísaným podľa § 14 ods. 1 cit. zákona, deklarovaný prechod vlastníckeho práva k veciam špecifikovaným v protokole, okrem iného aj k miestnym komunikáciám, ktorých súpis je uvedený v prílohe k protokolu pod por. č. 1 – 196, pričom pod por. č. 178 je uvedená Ulica 1. mája.
Miestne komunikácie sú v zmysle zákonného ustanovenia § 43a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona vymedzené ako stavby. Stavba je samostatnou vecou a v zmysle ust. § 120 OZ nie je súčasťou pozemku. Stavba a pozemok sú teda dvomi samostatnými vecami so samostatným právnym režimom.
Súd mal preukázané, že vlastnícke právo k stavbe – Ulici 1. mája prešlo na žalobcu ex lege, podľa zákona č. 138/1991 Zb., pričom o prechode vlastníckeho práva bol spísaný protokol, ktorý žalobca v konaní predložil.
Námietka žalovaného, že žalobca nie je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X, nachádzajúceho sa pod miestnou komunikáciou – Ulicou 1. mája, keďže v minulosti došlo k prevodu vlastníckeho práva tohto pozemku zo žalobcu na SAD a v súčasnosti je aktuálnym vlastníkom pozemku spoločnosť SIRS
- Development, a.s., ako aj vyplýva z LV č. XXXX, nemá však žiadny vplyv na spôsob užívania tejto stavby. Účel užívania tejto stavby je zrejmý - jedná sa o miestnu komunikáciu, ktorej vlastníkom je Mesto Žilina, ktoré musí zabezpečovať jej správu. Nie je prípustné využívať túto stavbu na iný účel, ako účel, na aký sa aktuálne užíva.
Na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založeným Zmluvou o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 v znení jej dodatkov a Dohodou o úprave vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy zo dňa 11.2.2008 preto nemá okolnosť prevodu vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúcemu sa pod Ulicou 1. Mája žiadny význam. Táto okolnosť je podstatná pre vzťah medzi súčasným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/ X a žalobcom, ako vlastníkom stavby na tomto pozemku postavenej. Z uvedeného dôvodu vyššie je uvedená argumentácia žalovaného v rámci jeho obrany nesprávna. Žalobca teda preukázal, že je vlastníkom plôch určených na parkovanie a státie, nakoľko tieto sú súčasťou cestného telesa v zmysle Cestného zákona.
Na základe tohto záveru súd nepripustil ako nadbytočné dokazovanie navrhnuté žalovaným na preukázanie, v akom rozsahu sa parkovacie plochy vo vlastníctve Mesta Žilina nachádzajú na pozemku vo vlastníctve spoločnosti SIRS Development a.s. a na pozemku Mesta Žilina. Z uvedených dôvodov je aj dôkaz predložený žalovaným - nákres Ulice 1. mája so zameraním šírky pozemnej komunikácie pre konanie irelevantný. Takisto sú pre rozhodnutie súdu irelevantné aj dôkazy – listy preukazujúce komunikáciu medzi žalobcom a spoločnosťou SIRS Development a.s., ktoré dôkazy slúžia len na objasnenie širších súvislostí vzťahu medzi stranami, preto súd tieto dôkazy nevyhodnocuje. Tieto nemajú priamy vzťah k predmetu konania, sú významné len pre urovnanie vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Na predmet konania, ktorý sa odvíja od vzťahu žalobcu - vlastníka stavby ako prenajímateľa tejto stavby a žalovaného – nájomcu stavby, nemajú žiadny vplyv.
Žalobca preukázal vystavenie faktúr v súlade s oznámeniami žalovaného a ich doručenie žalovanému, čo žalovaný nespochybnil. Súd mal preukázané, že v zmysle čl. I. dohody zo dňa 11.2.2008 bolo dojednané, že cena za parkovanie je príjmom prevádzkovateľa, pričom výška nájomného bola v predmetnom období dohodnutá vo výške 60 % ceny za parkovanie bez DPH a žalovaný ako
prevádzkovateľ mal do 15 dní po skončení kalendárneho mesiaca oznámiť písomne Mestu Žilina sumu, ktorú za parkovanie v tom - ktorom mesiaci vybral, ktoré oznámenie malo byť podkladom pre žalobcu ako prenajímateľa na vystavenie faktúry na nájomné splatnej 15 dní od jej doručenia.
Na základe tohto zmluvného dojednania teda žalovaný oznamoval žalobcovi konkrétnu výšku nájomného, ktorú mu následne žalobca mal vyfakturovať.
Výšku žalobou uplatneného nároku na nájomné, ktorá výška vyplýva z uvedeného článku I. dohody, mal súd spoľahlivo preukázanú z oznámení vypracovaných žalovaným (uvedených v ods. 7. tohto rozsudku) a faktúr (uvedených v ods. 2 tohto rozsudku), ktoré boli vyhotovené na základe spomenutých oznámení. Je teda nepochybné z týchto listinných dôkazov, že žalobca fakturoval žalovanému totožné sumy, ako tie, ktoré mu žalovaný oznámil za účelom fakturácie.
Pokiaľ žalovaný tvrdil v odpore proti platobnému rozkazu, že žalobca nesprávne špecifikoval výšku istiny, žalovaný však tieto tvrdenia žalobcu účinne nepoprel a dôkazy predložené žalobcom na preukázanie dôvodnosti jeho nároku nespochybnil, keďže tieto tvrdenia nekonkretizoval a nepreukázal dôkazmi. Pokiaľ žalovaný na svoju obranu uviedol, že sa so žalovaným dohodol o zmene obsahu záväzku v časti istiny a doby splatnosti, ani tieto tvrdenia nekonkretizoval a nepreukázal. Súd preto pri rozhodovaní o nároku uplatnenom žalobou vychádzal z tvrdení a dôkazov produkovaných žalobcom a žalobe v časti uplatneného nároku na zaplatenie istiny v celom rozsahu vyhovel.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že úrok z omeškania nie je uplatnený v súlade s dojednaniami medzi stranami o dobe splatnosti jednotlivých faktúr, súd konštatuje, že žalovaný ani tieto tvrdenia nekonkretizoval, neuviedol, aké dojednania mal na mysli, preto popretie tvrdení žalobcu žalovaným je neúčinné. Súd mal preukázané z listinných dôkazov predložených žalobcom – faktúr a doručeniek preukazujúcich doručenie faktúr žalobcovi (ods. 2 rozsudku), že splatnosť faktúr nastala v lehote tvrdenej žalobcom. Žalovaný sa tak dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr a súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, ktorý si žalobou uplatnil v zákonnej výške.
Súd nepripustil dokazovanie navrhnuté právnym zástupcom žalovaného na preukázanie výšky pohľadávky spoločnosti SIRS Development, a.s. voči žalobcovi výsluchom prokuristu žalovaného D. C. H., keďže sa jedná o právny vzťah žalobcu a tretej osoby, s predmetom konania priamo nesúvisiaci.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a 2 CSP a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vzhľadom na plný úspech strán vo veci. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).