Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/102/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 15. augusta 2017 prejednal sťažnosť podanú odsúdeným V. K. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/2/2015 z 27.4.2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. K. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Námestovo uznesením, sp.zn. 4T/2/2015 z 27.4.2017 podľa § 419 ods. 1 Tr. por., z dôvodov uvedených v § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený V. K., nar. X.X.XXXX, sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a vykoná zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/2/2015 zo dňa 11.6.2015, právoplatným dňa 27.6.2015.

Súd zároveň podľa § 419 ods. 4 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. rozhodol, že odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného. Podanú sťažnosť písomne odôvodnil svojim podaním z 2.5.2017. V písomnom odôvodnení sťažnosti úvodom opísal výrokové časti napadnutého uznesenia okresného súdu. Zároveň zvýraznil, že v predmetnom konaní o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia boli porušené jeho práva na obhajobu. Odsúdený sa v tejto súvislosti domáhal, aby mu bol zo strany štátu ustanovený obhajca. Navrhol preto napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného V. K. nie je dôvodná. Sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a včas v zmysle ustanovenia § 187 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahoval na konanie o neosvedčení sa odsúdeného v čase podmienečného odsúdenia bolo zrejmé, že tento nenaplnil zákonné požiadavky ustanovenia § 50 ods. 4 Tr. zák., spočívajúce v riadnom spôsobe vedenia života. V konaní na okresnom súde bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že odsúdený sa v priebehu skúšobnej doby dňa 12.7.2016 dopustil ďalšieho úmyselného trestného činu, a to marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák. O tejto skutočnosti svedčil zabezpečený a vykonaný listinný dôkaz vo forme právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/67/2016 zo 14.9.2016 (právoplatný 8.11.2016).

Z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa mal krajský súd jednoznačne preukázané, že odsúdený V. K. bol na základe právoplatného označeného trestného rozkazu odsúdený pre úmyselný trestný čin, a preto v čase podmienečného odsúdenia (rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/2/2015 z 11.6.2015, právoplatný 27.6.2015) neviedol riadny život tak, ako to definuje ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zák.

V súvislosti s námietkami odsúdeného, uvedenými v sťažnosti ohľadne údajného porušenia práva na obhajobu, krajský súd cituje znenie ustanovenia § 36 ods. 4 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 Tr. por. zodpovedá obvinený. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 12 Tr. por. ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, obvineným sa rozumie aj obžalovaný a odsúdený. Povinná obhajoba vo vykonávacom konaní je upravená ustanovením § 38 Tr. por. Podľa § 38 ods. 1 Tr. por. vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadnutí, musí mať odsúdený obhajcu, ak:

a) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

b) ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý v čase konania verejného zasadnutia nedovŕšil 18-tý rok,

c) je vo väzbe, alebo

d) sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

V konaní o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa nejednalo ani o jeden z uvedených prípadov jeho povinnej obhajoby vo vykonávacom konaní, a preto ani nemohlo dôjsť k jeho porušeniu práva na obhajobu.

Pre tieto dôvody krajský súd v konaní o sťažnosti odsúdeného dospel k záveru, že je v záujme celej spoločnosti, aby predmetný uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov vykonal nepodmienečne. Krajský súd nezistil ani pochybenie okresného súdu pri zaradení odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. V neuvedených podrobnostiach krajský súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorým sa stotožnil.

Pre uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného V. K. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.