Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-102-2017.pdf
PDF · 65.62 KB
Case nature
Subarea
1Tos/102/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 15. augusta 2017 prejednal sťažnosť podanú odsúdeným V. K. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/2/2015 z 27.4.2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. K. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Námestovo uznesením, sp.zn. 4T/2/2015 z 27.4.2017 podľa § 419 ods. 1 Tr. por., z dôvodov uvedených v § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený V. K., nar. X.X.XXXX, sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a vykoná zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/2/2015 zo dňa 11.6.2015, právoplatným dňa 27.6.2015.
Súd zároveň podľa § 419 ods. 4 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. rozhodol, že odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného. Podanú sťažnosť písomne odôvodnil svojim podaním z 2.5.2017. V písomnom odôvodnení sťažnosti úvodom opísal výrokové časti napadnutého uznesenia okresného súdu. Zároveň zvýraznil, že v predmetnom konaní o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia boli porušené jeho práva na obhajobu. Odsúdený sa v tejto súvislosti domáhal, aby mu bol zo strany štátu ustanovený obhajca. Navrhol preto napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného V. K. nie je dôvodná. Sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a včas v zmysle ustanovenia § 187 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahoval na konanie o neosvedčení sa odsúdeného v čase podmienečného odsúdenia bolo zrejmé, že tento nenaplnil zákonné požiadavky ustanovenia § 50 ods. 4 Tr. zák., spočívajúce v riadnom spôsobe vedenia života. V konaní na okresnom súde bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že odsúdený sa v priebehu skúšobnej doby dňa 12.7.2016 dopustil ďalšieho úmyselného trestného činu, a to marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák. O tejto skutočnosti svedčil zabezpečený a vykonaný listinný dôkaz vo forme právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/67/2016 zo 14.9.2016 (právoplatný 8.11.2016).
Z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa mal krajský súd jednoznačne preukázané, že odsúdený V. K. bol na základe právoplatného označeného trestného rozkazu odsúdený pre úmyselný trestný čin, a preto v čase podmienečného odsúdenia (rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/2/2015 z 11.6.2015, právoplatný 27.6.2015) neviedol riadny život tak, ako to definuje ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zák.
V súvislosti s námietkami odsúdeného, uvedenými v sťažnosti ohľadne údajného porušenia práva na obhajobu, krajský súd cituje znenie ustanovenia § 36 ods. 4 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 Tr. por. zodpovedá obvinený. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 12 Tr. por. ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, obvineným sa rozumie aj obžalovaný a odsúdený. Povinná obhajoba vo vykonávacom konaní je upravená ustanovením § 38 Tr. por. Podľa § 38 ods. 1 Tr. por. vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadnutí, musí mať odsúdený obhajcu, ak:
a) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
b) ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý v čase konania verejného zasadnutia nedovŕšil 18-tý rok,
c) je vo väzbe, alebo
d) sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
V konaní o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa nejednalo ani o jeden z uvedených prípadov jeho povinnej obhajoby vo vykonávacom konaní, a preto ani nemohlo dôjsť k jeho porušeniu práva na obhajobu.
Pre tieto dôvody krajský súd v konaní o sťažnosti odsúdeného dospel k záveru, že je v záujme celej spoločnosti, aby predmetný uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov vykonal nepodmienečne. Krajský súd nezistil ani pochybenie okresného súdu pri zaradení odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. V neuvedených podrobnostiach krajský súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorým sa stotožnil.
Pre uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného V. K. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.