Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/309/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcov: 1/ G. A., narodený XX. XX. XXXX, bytom X., J. XX, štátny občan SR, 2/ G. A., narodená XX. XX. XXXX, bytom X., J. XX, štátna občianka SR, 3/ N. A., narodená XX. XX. XXXX, bytom X., J. XX, štátna občianska SR, všetci žalobcovia zastúpení VIKTÓRIA HELLENBART advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Lučenec, Martina Rázusa 146/23, proti žalovaným: 1/ H. N., narodený XX. XX. XXXX, bytom X., J. XX/XX, štátny občan SR, 2/ J. N., narodená XX. XX. XXXX, bytom X., J. XX/XX, štátna občianka SR, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Ján Sitarčík, advokát, so sídlom Lučenec, Dr. Herza 20, o určenie, že vecné bremeno k nehnuteľnosti vzniklo vydržaním, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 19. 04. 2016 č. k. 12C/335/2015 - 162, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov o určenie, že vlastník nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie a Obec X. ako CKN parcela číslo XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu so súpisným číslom XX na nej postavenom je oprávnený z vecného bremena zaťažujúceho vlastníka nehnuteľnosti zapísaných na Liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie a Obec X. ako CKN parcely číslo XXX/ X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, ktorý je povinný strpieť držbu a užívanie parcely číslo XXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria za účelom existencie stavby žumpy, jej udržiavania, prístupu k nej, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom 1/, 2/, a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania vo výške 336,58 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, nachádzajúcej sa v k. ú. X., a to parcely č. XX o výmer XXX m2, parcely č. XX o výmere XXX m2, parcely č. XX/X o výmere XXX m2, parcely č. XXX/ X o výmere 2 XXX m2, parcely č. XXX/X o výmere XXX m2, parcely č. XXX o výmere XXX m2, na parcele č. XXX je postavený rodinný dom so súpisným č. XX ako aj na parcele č. XX so súpisným č. XX. Na parcele č. XXX/X je postavená dielňa a garáž so súpisným č. XXX. Žalobca 1/ je podielovým vlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele 1, žalobkyňa 2/ a 3/ každá v podiele 1. Súd prvej inštancie z výpisu Listu vlastníctva č. XX pre k. ú. X. mal preukázané, že žalovaní sú vlastníkmi parcely registra E č. XXX/X o výmere XXX m2, parcely č. XXX/X o výmere XX m2, parcely č. XXX/X o výmere XX m2, parcely č. XXX/X o výmere XXX m2, parcely č. XXX/X o výmere XX m2, rodinného domu so

súpisným č. XX postaveného na parcele č. XXX/X, rodinného domu so súpisným č. XX postaveného na parcele č. XXX/X a parcele č. XXX/X, pričom žalovaný 1/ je vlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele XXX/XXX a žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností v podiele 38/192. Súd mal preukázané, že Obvodný úrad životného prostredia A. dňa 23. 04. 1992 vydal pod č. XXXXXXXXXXXXXX stavebné povolenie pre právnu predchodkyňu žalobcov J. A., ktorým povolil prestavbu a modernizáciu rodinného domu na pozemku parcela EN XXX, nachádzajúca sa v k. ú. X. vrátane odkanalizovania do novovybudovanej žumpy a ďalších stavebných prác. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 05. 1992. Zo spisu Obvodného úradu životného prostredia A. č. ŽP- XXX/XX-BZ mal súd preukázané, že v spise sa nenachádza rozhodnutie o kolaudácii tejto stavby, pričom kolaudačné rozhodnutie sa nenachádza ani v Štátnom archíve Banská Bystrica, čo súd zistil zo správy Štátneho archívu Banská Bystrica. Súd mal ďalej preukázané zo správy Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor, že podľa identifikácie parciel, pôvodná parcela registra E č. XXX, nachádzajúca sa v k. ú. X., nezodpovedá súčasnej parcele registra C KN č. XXX/X evidovanej na Liste vlastníctva č. XX v k. ú. X.. Súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal, že žalovaný 1/ podal žiadosť Obecnému úradu X. dňa 03. 08. 2015, ktorou žiadal o odstránenie žumpy z pozemku pacela č. KNC XXX/X, nachádzajúca sa v k. ú. X., ktorú žumpu postavila nebohá J. A. v roku 1992. Obec X. v predmetnej veci nariadila štátny stavebný dohľad, v rámci ktorého bolo zistené, že na pozemku parcelné č. KN-C XXX/X vo vlastníctve žalovaných sa nachádza betónová žumpa o rozmeroch cca 3 x 3 m, okraj žumpy na pozemku KN-C XXX/ X od oplotenia (oddeľuje pozemky parcela č. KN-C XXX a XXX/X) sa nachádza cca 80 cm od oplotenia. Obec X., ako príslušný stavebný úrad, vydala k veci stanovisko, v ktorom stavebný úrad konštatoval, že žumpa, ktorá má byť súčasťou stavby povolenej na pozemku parcela č. KN-C XXX ako „Prestavba a modernizácia rodinného domu“ (súčasťou bola aj kanalizačná prípojka s novo vybudovanou žumpou) - stavebník: J. A., sa nachádza na pozemku parcela č. KN-C XXX/X vo vlastníctve žalovaných. V zmysle situácie stavby overenej v stavebnom konaní by mohla byť žumpa realizovaná v zmysle tejto schválenej situácie, avšak situácia stavby neobsahuje parcelné čísla pozemkov, na ktorých je stavba povolená, preto nie je možné jednoznačne posúdiť, či je žumpa osadená na inom pozemku ako na parcele č. KN-C XXX uvedenom v stavebnom povolení. Z porovnania odstupu žumpy od rodinného domu A. zakreslenej v situácii s informatívnou kópiou z mapy (vytvorená cez katastrálny portál) však vyplýva, že žumpa je osadená mimo pozemok parcela č. KN-C XXX, a to v súčasnosti na pozemku parcela č. KN-C XXX/X. Súd ďalej poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 5C/117/2009 s poukazom na to, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/117/2009 - 119 zo dňa 15. 02. 2010 vo veci žalobcov 1/ G. A., rod. A., narodený XX. XX. XXXX, bytom J. XX, X., 2/ G. A., rod. J., narodená XX. XX. XXXX, bytom J. XX, X., 3/ G. A., rod. A., narodená XX. XX. XXXX, bytom J. XX, X., 4/ N. A., rod. A., narodená XX. XX. XXXX, bytom J., X., proti žalovaným 1/ H. N., rod. N., narodený XX. XX. XXXX, bytom J. XX, X., 2/ J. N., rod. E., narodená XX. XX. XXXX, bytom J. XX, X. súd určil, že nehnuteľnosti v katastrálnom území a obci X., zapísané na Liste vlastníctva č. XX ako CKN parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela č. XXX/X o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela č. XXX/X o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela číslo XXX/ X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela číslo XXX/X o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súpisným č. XX postavený na parcele č. XXX/X, rodinný dom so súpisným č. XX postavený na parcele číslo XXX/X, rodinný dom so súpisným č. XX postavenom na parcele č. XXX/X v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica patria do dedičstva po nebohej J. A., narodená XX. XX. XXXX, naposledy bytom J. číslo XX, X., ktorá zomrela XX. XX. XXXX.

3. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 17Co 68/2010-157 zo dňa 29.07.2010 súd zrušil rozsudok Okresného súdu Lučenec číslo konania 5C/117/2009-119 a vrátil mu na ďalšie konanie.

4. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/117/2009 - 252 zo dňa 17.02.2012 súd žalobu žalobcov o určenie, že nehnuteľnosti v katastrálnom území a obci X., zapísané na Liste vlastníctva č. XX ako CKN parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela č. XXX/X o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela č. XXX/X o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela číslo XXX/X o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súpisným č. XX postavený na parcele č. XXX/X, rodinný dom so súpisným č. XX postavený na parcele č. XXX/X, rodinný dom so súpisným č. XX postavenom na parcele číslo XXX/X v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica patria do dedičstva po nebohej J. A., narodená XX. XX. XXXX, naposledy bytom J. č. XX, X., ktorá zomrela XX. XX. XXXX., zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03. 04. 2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 17Co/189/2012 - 287. Uznesením Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Cdo 306/2013 bolo dovolanie navrhovateľov voči rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/189/2012 odmietnuté. Žalobcovia do súdneho spisu predložili listinný dôkaz (č. l. 74 spisu), uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 477/2015 - 26 zo dňa 30. 09. 2015, ktorým prijal ich sťažnosť na porušenie ich základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR a základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka 17Co 189/2012 z 26. 03. 2013 na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná. Z listinných dôkazov, najmä zo stavebného povolenia vydaného pre právnu predchodkyňu žalobcov J. A. a zo správy Okresného úradu Lučenec, odbor katastrálny, súd mal preukázané, že stavebné povolenie na vybudovanie žumpy bolo vydané právnej predchodkyni žalobcov na parcelu EN č. XXX v k. ú. X., no žumpa bola vybudovaná na parcele č. XXX/X, zapísaná na LV č. XX v k. ú. X.. Väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou tejto parcely bola J. A.. Súd z úradného záznamu (v spise na č. l. 27), ako aj z geometrického plánu z roku 1994 mal preukázané, že J. A., právna predchodkyňa žalobcov, si chcela vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k parcele č. XXX v k. ú. X. tak, že by sa stala výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X, a teda si mohla na nej postaviť žumpu a túto nerušene užívať. Za situácie, že súd mal z listinných dôkazov však jednoznačne preukázané, že stavebné povolenie na vybudovanie žumpy bolo vydané právnej predchodkyni žalobcov na parcelu EN č. XXX v k. ú. X., pričom právna predchodkyňa žalobcov si nezrušila a nevyporiadala podielové spoluvlastníctvo k tejto parcele a pôvodná parcela registra E č. XXX v katastrálnom území X., na ktorú bolo vydané stavebné povolenie na stavbu žumpy, nezodpovedá súčasnej parcele registra C KN č. XXX/X, evidovanej na LV č. XX, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, právna predchodkyňa žalobcov postavila stavbu žumpy v rozpore so stavebným povolením. Na stavbu nebolo ani vydané kolaudačné rozhodnutie. Aj stavebný úrad v rámci štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol vykonaný dňa 02. 10. 2015, zistil, že žumpa sa nachádza na pozemku KN-C XXX/X vo vlastníctve žalovaných a okraj žumpy na pozemku KN-C XXX/X od oplotenia, ktoré oddeľuje pozemky parcela č. KN-C XXX vo vlastníctve žalobcov a KN-C XXX/X vo vlastníctve žalovaných, sa nachádza cca 80 cm od oplotenia, čo potvrdzuje, že žumpa sa nachádza na pozemku žalovaných, teda v rozpore so stavebným povolením. Keď právna predchodkyňa žalobcov žumpu vystavala v rozpore so stavebným povolením, nemohla byť dobromyseľná. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nemožno zriadiť vecné bremeno vydržaním na žumpu, ktorá bola postavená v rozpore so stavebným povolením. Poukázal na to, že v právnom štáte nie je žiaduce ani prípustné, aby protiprávne konanie bolo legalizované na právo. Vec právne posúdil podľa ustanovenia § 134 ods. 1, 2, 3, 4, § 151n ods. 1, 2, 3, § 151o ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) a žalovaným, ako úspešnej strane, sporu priznal náhradu trov titulom trov právneho zastúpenia.

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia, žiadali zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, vyhovenie žalobe o zriadenie vecného bremena, alternatívne žiadali zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Poukázali na to, že súd z vykonaného dokazovania zistil, že stavebné povolenie sa netýkalo zriadenia stavby na parcele č. XXX, ale na parcele č. XXX, absentuje kolaudačné rozhodnutie, a teda sa jedná o stavbu postavenú v rozpore so stavebným povolením, preto bola realizovaná v rozpore so zákonom a držba právnej predchodkyne žalobcov voči žumpe nemohla byť dobromyseľná. Súd ďalej konštatoval, že v právnom štáte nie je žiaduce ani prípustné, aby protiprávne konanie bolo legalizované na právo. S konštatovaním súdu prvej inštancie by bolo možné sa stotožniť, keby sa netýkalo prípadu, ktorý je predmetom súdneho sporu. Argumentáciu súdu vnímajú ako možnosť odôvodnenia a obhájenia pretrvávajúceho nespravodlivého stavu, ktorý vznikol zlegalizovaním protiprávneho konania žalovaných a jeho povýšením na výkon práva. V čase zriadenia stavby žumpy bola staviteľka podielovou spoluvlastníčkou parcely č. XXX, na ktorú zasahuje stavba žumpy a súd mal k dispozícii aj fotografie, z ktorých vyplýva, že žumpa bola v reálnom čase (rok 1992 a 1993) postavená v prírode na tej časti parcely č. XXX, ktorá tvorila oplotený dvor rodinného domu so súpisným č. XX, postaveným na parcele č. XXX, a priľahlý pozemok vo vlastníctve právnej predchodkyne žalobcov. To, že žumpa zasiahla aj do parcely č. XXX, ktorá bola súčasťou dvora pred rodinným domom, je možno chybou projektanta, hranice pozemku v čase stavby v prírode neboli viditeľné a bez ďalšieho ho nemožno hodnotiť ako protiprávne konanie. Poukázali na to, že geometrický plán, ktorý bol pripravený ako podklad na reálnu deľbu parcely č. XXX medzi právnou predchodkyňou žalobcov a predchodcami žalovaných, bol vyhotovený až po realizácii stavby žumpy, dňa 17. 11. 1994. Súd pri hodnotení dôkazov nezohľadnil všetky okolnosti prípadu, ich vzájomné súvislosti s prihliadnutím na reálny čas, v ktorom sa udalosti odohrávali, ale prísne formalisticky hodnotil dôkazy len v neprospech žalobcov.

Súd opomenul vyhodnotiť tú skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcov ako aj žalobcovia, ako dedičia, nerušene užívali stavby bez akéhokoľvek zásahu štátnej moci, a to po vykonaní rekonštrukcie podľa stavebného povolenia minimálne od roku 1993. Absencia kolaudačného rozhodnutia v archíve stavebného úradu nie je bez ďalšieho dôkazom o tom, že k povoleniu užívania stavby po jej rekonštrukcii nedošlo. Argumentácia, že stavba nebola skolaudovaná, teda nebolo povolené jej užívanie, a teda právne nejestvuje, je prehnane formalistická, najmä keď je v úplnom rozpore s faktickým stavom, podľa ktorého bola stavba podľa stavebného povolenia dokončená, daná do užívania a viac ako 20 rokov nerušene užívaná a je užívaná aj dodnes. Je otázne, či žumpa je samostatnou stavbou, ktorá sa ako stavba zapisuje do evidencie nehnuteľností, majú za to, že po právnej stránke sa jedná o príslušenstvo rodinného domu so súpisným č. XX. Pokiaľ stavebník v čase realizácie stavby na základe chybného projektu alebo z iných pochopiteľných dôvodov realizuje stavbu na pozemku, ktorý síce nie je uvedený v stavebnom povolení, ale je spoluvlastníctvom stavebníka, nejedná sa o protiprávne konanie takej intenzity, aby z neho súd vyvodzoval tak závažné dôsledky pre žalobcov. Právna predchodkyňa žalobcov prišla o spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti len na základe toho, že žalovaní u notára pri vydaní notárskeho osvedčenia uvádzali nepravdu a žijúcu vlastníčku označili za neznámu, neujali sa držby pozemku počas údajne plynúcej vydržacej lehoty, ale zámerne až po jej uplynutí, preto je konštatovanie súdu vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti zriadenia vecného bremena na údržbu žumpy popretím práva na spravodlivé posúdenie a úpravu právnych vzťahov medzi stranami sporu, kedy priznával legitimitu jednému protiprávnemu konaniu, ale z prísne formálnych dôvodov odmieta uznať legitimitu konania druhej strany. Práve legalizovanie protiprávneho konania žalovaných, priznaním vlastníckeho práva v dôsledku uplynutia 10-ročnej údajnej doby dobromyseľnej držby, ku ktorej nikdy nedošlo, vytvorilo potrebu podať žalobu o určenie nadobudnutia vecného bremena vydržaním. Protiprávne konanie žalovaných vytvorilo túto neštandardnú situáciu. To, že v minulosti súdy zamietli žalobu žalobcov o určenie vlastníckeho práva CKN k parcele č. XXX/X, neznamená, že fakty uvedené v tomto konaní nie sú pravdivé a súd bol povinný prihliadnuť na dôvody, ktoré viedli k vzniku situácie, kedy sú žalobcovia nútení domáhať sa konštatovania, že vecné bremeno nadobudli vydržaním.

6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcovi nevyjadrili.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Na základe podaného odvolania žalobcov, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 mohol krajský súd, ako súd odvolací, posudzovať aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže právna úprava § 212 ods. 1 OSP a § 379 a § 380 ods. 1 je úplne porovnateľná a umožňuje na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v rovnakom rozsahu, ako toto bolo vydané do 30. 06. 2016.

10. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že strany sporu na pojednávanie konané pred súdom prvej inštancie boli riadne predvolané, súdom prvej inštancie boli poučené aj podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP platného v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nezistil dôvody pre opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, prípadné dôvody pre doplnenie dokazovania, a preto bol viazaný zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie podľa ustanovenia § 383 v spojení s ustanovením § 384 CSP. Uvedené ustanovenia nového procesného predpisu zodpovedajú ustanoveniam § 213 ods. 1, 3 až 5 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie

- do 30. 06. 2016). Pri rozhodovaní preto odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.

11. V zmysle § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 OSP a rozhodnutie náležite odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 OSP platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu má náležitosti aj podľa § 220 ods. 2 CSP. Hodnoteniu dôkazov podľa ustanovenia § 132 OSP zodpovedá aj hodnotenie podľa ustanovenia § 191 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa jasne a zrozumiteľne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, zdôvodnil, z akého dôvodu nevykonal návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalovaných. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepochybne zrejmé, na základe akých úvah s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcov, odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcov dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne na základe vykonaného dokazovania preukázané, že stavebné povolenie na vybudovanie žumpy bolo vydané právnej predchodkyni žalobcov na parcelu EN č. XXX, nachádzajúcu sa v k. ú. X., pričom žumpa je postavená na súčasnej parcele registra CKN č. XXX/X, evidovanej na LV č. XX, ku ktorej nehnuteľnosti sú ako vlastníci u Správy katastra zapísaní žalovaní, pričom parcela EN č. XXX uvedená v stavebnom povolení nezodpovedá parcele registra CKN č. XXX/ X. Je správny záver súdu prvej inštancie, že právna predchodkyňa žalobcov vystavala žumpu v rozpore so stavebným povolením, a preto nemohla byť dobromyseľná, že vydržala vecné bremeno držby a užívania parcely č. XXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria za účelom existencie stavby žumpy, jej udržiavania a prístupu k nej. Odvolací súd poukazuje, s prihliadnutím na odvolacie dôvody žalobcov, na ustanovenie § 154 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ktorému ustanoveniu zodpovedá ustanovenie § 317 ods. 1 CSP. Súd bol povinný pri rozhodovaní o návrhu žalobcov vziať do úvahy zistený skutkový stav, na základe zisteného skutkového stavu vykonať právne posúdenie. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci aplikoval ustanovenie § 151o Občianskeho zákonníka, pričom je nepochybné, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že žalobcovia nadobudli vecné bremeno, spočívajúce v povinnosti vlastníka CK-N parcely č. XXX/X o výmere XXX m2 strpieť držbu a užívanie tejto parcely z dôvodu existencie stavby jej držby, udržiavania, prístupu k nej z titulu vydržania, v súlade s ustanovením § 134 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po roku troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a pod dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie správne vykonal právne posúdenie, keď s prihliadnutím na už vyššie uvedený zistený skutkový stav dospel k záveru, že právna predchodkyňa žalobcov nemohla byť dobromyseľná, pričom stavbu zrealizovala v rozpore so stavebným povolením. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že súd pri hodnotení dôkazov nezohľadnil všetky okolnosti prípadu v ich vzájomnej súvislosti a opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcov ako aj žalobcovia, ako dedičia, nerušene užívali stavbu bez akéhokoľvek zásahu štátnej moci minimálne od roku 1993 a práve legalizovanie proti protiprávneho konania žalovaných priznaním vlastníckeho práva v dôsledku uplynutia 10-ročnej údajnej doby dobromyseľnej držby vytvorilo potrebu podať žalobu o určenie nadobudnutia vecného bremena vydržaním, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nezamietol návrh žalobcov z dôvodu nevykonávania držby v zákonom stanovenej lehote, ale práve z dôvodu neexistencie dobromyseľnosti, čo už z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal

aj na konanie vedené na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 5C/117/2009, a to konkrétne na jednotlivé rozhodnutia súdov v tejto veci, pričom spis okresného súdu sp. zn. 5C/117/2009 tvorí súčasť tohto súdneho spisu, keď bol pripojený k predmetnej veci súdom prvej inštancie, je preto odvolaciemu súdu známe, že v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5C/117/2009 sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva k tým istým nehnuteľnostiam, ku ktorým sa žalobcovia v tomto súdnom konaní domáhajú určenia vydržania práva vecného bremena, pričom v konaní sp. zn. 5C/117/2009 sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosti, okrem iného aj nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XX ako CK-N parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 v spoluvlastníckom podiele 1, patria do dedičstva po nebohej J. A., právnej predchodkyni žalobcov. Z obsahu spisu je odvolaciemu súdu známe, že Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením č. k. 13Co/23/2017 - 358 zo dňa 13. 06. 2017 rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 5C/117/2009 - 252 zo dňa 17. 02. 2012, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcov zamietol, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s povinnosťou súdu prvej inštancie preskúmať, či došlo súčasne k splneniu podmienok podľa § 3 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. pre vydanie osvedčenia, k vyhodnoteniu, či žalovaní (totožní žalovaní ako v tomto súdnom spore) mali alebo nemali sporné nehnuteľnosti v držbe v čase vyhlásenia o vydržaní a počas plynutia 10-ročnej lehoty upravenej zákonom č. 293/1992 Zb. s povinnosťou vyhodnotiť výpovede svedkov, ktorí v konaní boli vypočutí, vyhodnotiť okolnosť chýbajúceho vyhlásenia dotknutej, v tom čase žijúcej, spoluvlastníčky, J. A.. Keďže však rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5C/117/2009 nemá zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, súd prvej inštancie viazaný zisteným skutkovým stavom v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu, vecne správne rozhodol. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že J. A. v čase výstavby žumpy bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, na ktorej žumpu postavila, v súčasnosti parcela KN-C č. XXX/X zapísaná na LV č. XX na žalovaných. Už samotná táto skutočnosť vylučuje existenciu dobromyseľnosti právnej predchodkyne žalobcov vo vzťahu k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, keďže vecné bremeno nemôže byť zriaďované a ani vzniknúť vydržaním v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti; bolo by to v rozpore s povahou vecného bremena k cudzej veci, pretože, ak je vecné bremeno právom k cudzej veci, nemôže byť zriaďované, resp. nemôže dôjsť k jeho vydržaniu osobou, ktorá predmetnú vec čiastočne vlastní (ako je to u spoluvlastníkov). Teda, nemôže sa tá istá osoba cítiť spoluvlastníkom nehnuteľnosti a zároveň byť dobromyseľná, že jej patrí právo vecného bremena k tej istej nehnuteľnosti.

14. S prihliadnutím už na vyššie uvedené preto odvolací súd odvolanie žalobcov nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti v zmysle § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

15. Odvolací súd podrobil preskúmaniu aj závislý výrok o trovách konania, pričom mal preukázané, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 OSP a úspešnej strane sporu, t. j. žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 a ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ a 2/ boli síce v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 by im prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však odvolací súd z obsahu spisu mal nepochybne preukázané, že žalovaným 1/ a 2/ žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, nevznikol im ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .