Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/60/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 zastúpený splnomocnencom spoločnosťou Advokátka Kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13 proti žalovanej: Ľ. B., O. XX.X.XXXX, V. X. T., U. XXX o zaplatenie 1184,24 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 661,96-eur s úrokom z omeškania 67,60-eur a úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 661,96-eur od 20.9.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi oproti žalovanej nárok na náhradu trov konania 11,80%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou, doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 4.10.2013, žiadal súd, aby uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1184,24 eur. V sume žiadal priznať vyčíslený úrok z omeškania vo výške 67,28 eur, zosplatnenú istinu 652,53-eur, pokutu (ušlý úrok) 99,42-eur, úrok z omeškania 198,31- eur, nazvaný žalobcom sankčný úrok z omeškania a dopočet k aktuálnemu dňu 1,97-eur.

2. Žaloba je odôvodnená tým, že dňa 6.7.2010 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa zaviazal žalobca žalovanej poskytnúť úver vo výške 999,- eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia. Žalovaná sa zaviazala uhradiť úver a zaplatiť dohodnuté úroky pravidelných mesačných splátkach, v ktorých je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadne úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, porušila dohodnuté úverové podmienky a žaloba ju dňa 26.5.2011 vyzval k úhrade dlžnej sumy 1093,64-eur. V žalobe je uvedené, že k dnešnému dňu predstavuje dlh žalovanej 1184,24-eur, podľa určenia, uvedeného v bode 1. rozsudku.

3. Pre nedostatočné zdôvodnenie žaloby súd vyzval žalobcu na jej doplnenie. Požadovalo sa, aby žaloba bola doplnená o skutočnosti a tvrdenia, v akej výške boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky, koľko celkovo vyčerpala, koľko splátok a v akej výške žalovaná celkovo zaplatila, ako boli tieto splátky započítané, a kedy sa žalovaná dostala prvýkrát do omeškania, uviesť, akým spôsobom boli jednotlivé úroky v sume 67,28 eur, pokuta 99,42 eur, úrok z omeškania 198,31 eur, dopočet 1,97 eur vypočítané, z akej sumy a za aké obdobie, s použitím akej sadzby, kde v zmluve sú uvedené a bližšie špecifikovať podľa akých ustanovení zmluvy alebo úverových podmienok boli účtované, z čoho sa skladá istina 164,73 eur a zosplatnená istina 652,53 eur, či zahŕňa aj úroky, úroky z omeškania, poplatky a pokuty, ak áno, uviesť v akej výške a ako boli vypočítané, uviesť akým spôsobom a kedy došlo k zosplatneniu úveru (vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ), ako bol vypočítaný úrok do času zosplatnenia a úrok zo zosplatnenej istiny, najmä za použitia akej úrokovej sadzby, od kedy za aké obdobie a kde bola táto v zmluve upravená. Súd žiadal oznámiť, na základe akej právnej skutočnosti žiada žalobca priznať úroky z omeškania práve od 19.9.2013 a žiadal doručiť súdu dôkaz, doručenku od žalovanej k výzve na splatenie celého úveru. Súčasne súd vyzval na splnenie povinnosti žalobcu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. na predloženie listinných dôkazov z ktorých bude preukázaná dlžná suma a z čoho táto suma pozostáva, napr. výpisy z účtu, prehľad splátok, cenník poplatkov atď. Žalobca bol vyzvaný, aby v požadovanom rozsahu bola definovaná každá položka istiny, úroku, poplatkov a sankčných poplatkov z platobnej histórie žalovanej .

4. Žalobca doplnil žalobu dňa 12.12.2014. Zopakoval skutkové tvrdenia o uzavretí zmluvy o úvere so žalovanou. Uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy sú úverové podmienky ( v skratke ÚP) a žalovaná v súlade s úverovou zmluvou svojím podpisom potvrdila, že je s ÚP oboznámená, ich ustanovenia sú jej zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Žalobca poukázal na úverovú zmluvu, na ÚP - ich Hlavu 5 - Podmienky splácania úveru, podľa ktorých má žalovaná povinnosť riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 54,84-eur a v počte splátok 24. Podľa splátkového kalendára zaplatila žalovaná 337,04-eur, a to dňa 11.8.2010 sumu 54,84,-eur, dňa 2.11.2010 sumu 62,84-eur, dňa 22.11.2010 sumu 54,84-eur, dňa 6.12.2010 sumu 54,84-eur a dňa 7.7.2011 sumu 109,68-eur K časti výzvy súdu , týkajúcej sa započítavania zo splátok na istinu, úrok, úrok z omeškania alebo iné (poplatky) žalobca uviedol toľko, že toto vyplýva z už predloženého splátkového kalendára. K splatnosti celej pohľadávky je uvedené odcitovanie § 3 Hlavy 7 s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru ÚP odcitovaním ustanovenia so záverom žalobcu, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením viacerých splátok a stal sa splatný celý zostatok čerpaného úveru a splatnosť nastala dňom 26.5.2011, kedy bola žalovaná žalobcom vyzvaná na úhradu dlžnej čiastky, a to v lehote 15 dní. Na istine zo žalovanej sumy 1184,24- eur žalobca uplatňuje 164,73-eur ( istina bez úrokov a do času zosplatnenia), zosplatnenú istinu , t.j. výšku dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mala žalovaná zaplatiť v zmysle hlavy ÚP - Ukončenie úverovej zmluvy vo výške 652,53-eur a ide o zvyšnú časť poskytnutého úveru, úrok do zosplatnenia do času zosplatnenia vo výške 67,28-eur, pokutu (ušlý úrok) - ide o úrok zo zosplatnenej istiny (zo sumy 652,53-eur) a vo výške 67,28-eur, úrok z omeškania (sankčný) , t.j. úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania žaloby počítaný zákonnou sadzbou 9,25% ročne, stanovenou ECB za dobu od 11.6.2011 do 19.9.2013 v dennej sadzbe 0,025% a vo výške 198,31-eur + 1,97-eura a žalobca uplatňuje tiež úrok z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 983,96-eur od 20.9.2013 do zaplatenia, ktorú vytvoril súčtom istiny, zosplatnenej istiny, úroku a ušlého úroku.

5. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. V tej súvislosti, že z označenia žalovanej v žalobe žalobcom, z obsahu zmluvy o úvere, ako aj z ostatného spisového materiálu súdu vyplývalo, že vo veci sa môže jednať o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd požadoval od žalobcu aby predložil dôkaz, že strany zmluvného vzťahu, kde predmetom zmluvy je spotrebiteľský úver a pre platnosť zmluvy predpísaná písomná forma, tiež z ohľadom na ostatný obsah zmluvy, na ktorý poukazuje žalobca v žalobe a v jeho podaní zo 4.4.2014 ako na úverové podmienky, že ich strany podpísali (§ 40 ods. 1 a 3 , teda že sa stal platnou súčasťou zmluvy o úvere.

7. V ďalšom vyjadrení, súdu doručenom 4.7.2017 sa žalobca okrem už uvedeného odvolával na zmluvu o úvere, uzavretú so žalovanou, na jej jednotlivé ustanovenia , a náležitosti zmluvy o úvere, uzavretej so spotrebiteľom, vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., na prílohu č. 1 k tomuto zákonu. Odcitoval ustanovenie § 9 ods. 1 tohto zákona, čl. 10 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v tej súvislosti, že táto je uvedená v prílohe č. 1 zákona. Poukazoval na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016, Home Credit Slovakia a.s. proti M. V.j C - 42/215, EU: C:2016:842 a žalobca odcitoval časť záveru, týkajúci sa článku 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice, ktorý sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia vyť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Žalobca má za to, že zmluva môže odkazovať na iné písomnosti alebo na iné trvalé nosiče obsahujúce náležitosti zmluvy s tým, že v záujme možnosti žalovaného oboznámiť sa so svojimi právami a povinnosťami musia byť iné písomnosti spĺňať požiadavku trvalosti, aby si mohol uchovávať spotrebiteľ potrebné údaje. Preto má žalobca za to, že ÚZ č. XXXXXXXXXX zo 6.7.2010 a ÚP tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, poskytujú žalovanému dostatočnú možnosť oboznámiť sa s jeho právami a povinnosťami, sú dostatočne zrozumiteľné a nemožno dospieť k záveru, že žalovaná nebola s existenciou a obsahom ÚP oboznámená.

8. Žalovaná sa písomne k žalobe na výzvu súdu nevyjadrila.

9. Na pojednávaní ústne uviedla k veci, že súhlasí s tým, že to musí zaplatiť.

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Súd k veci uviedol, že podľa obsahu spisu ide o spotrebiteľskú vec a spor z neho, konkrétne zmluvu o úvere, a napriek tomu, že žalovaná uviedla, že si je vedomá, že musí zaplatiť z dôvodu, že na vec dopadajú pre spotrebiteľský charakter veci občianskoprávne predpisy a zákon č. 129/2010 Z.z., je potrebné preskúmať, či patria úverové zmluvné podmienky žalobcu k úverovej zmluve. Za nedokázané súd považoval, či žalobca žaluje splatný úver a koľko skutočne žalovaná dlží.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to úverovou zmluvou, Úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s., splátkovým kalendárom, s výzvou žalobcu o splatenie celého úveru, časťou poštového podacieho hárka, s vyjadreniami žalobcu, výsluchom žalovanej a zistil tento skutkový stav veci: 13. Medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli dňa 6.7.2010 písomne zmluvu o úvere. Podľa obsahu tejto zmluvy boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán s náležitosťami zmluvy o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010, t.j. v čase uzavretia zmluvy. Podľa tejto zmluvy sa žalobca - veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej - dlžníčke na zaplatenie ceny tovaru (sada riadu) vo výške 999,-eur splátkový úver za celkovú čiastku 1316,16-eur, ktorú mala žalovaná ako dlh vrátiť žalobcovi v počte splátok 24 pri mesačnej splátke 54,84-eur s lehotou splatnosti prvej splátky dňa 6.8.2010. Ďalšie splátky boli splatné do 20. dňa v nasledujúcom mesiaci. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 26,62%, RPMN 30,05% a priemerná hodnota RPMN 51,49%, lehota splatnosti dňom 20.7.2012. Súd vychádzajú z tohto listinného dôkazu, v ktorom sú obsiahnuté niektoré náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. , z toho, že sám žalobca považoval úver za spotrebiteľský má za to, že napriek tomu, že aj keď pri výsluchu žalovaná uviedla, že uzatvárala úverovú zmluvu v čase, keď bola podnikateľkou, treba zmluvu posúdiť ako zmluvu uzavretú so spotrebiteľom.

14. Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.11.2010, ods. 1 predmetom úpravy zákona bola úprava práv a povinnosti súvisiacich s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

15. Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. : § 1 ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, Podľa § 2 na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií, Podľa § 9 ods. 1 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka ( v znení do 30.6.2011) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa 52 ods. 1 a 2 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, ale z dôvodu, že sám žalobca sa rozhodol žalovať zo spotrebiteľskej zmluvy, ako vyplynulo neskôr z výsluchu žalovanej, sám žalobca prostredníctvom sprostredkovateľa jej predložil zmluvu, po zistení súdom že ide o zmluvu s náležitosťami, vyžadujúcimi sa podľa právnej úpravy zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý má za cieľ ochranu spotrebiteľa, posúdil súd vec strán ako spotrebiteľský úver. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že je zmluvou formulárovou, vopred pripravenou dodávateľom, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V zmysle ustanovenia, uvedeného v bode 17. rozsudku súd posúdil právny vzťah vzniknutý pre spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere podľa predpisov občianskoprávnych. Novelizácia ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia OZ, účinného od 1. mája 2014 definitívne po právnej stránke vyriešila prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21. apríla 2015, toto novelizované znenie ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, účinné od 1. mája 2014 sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

20. Z Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. súd zistil, že sú formulárom, označeným C. XXX, o ktorých sa v zmluve o úvere uvádza, že sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy zo 6.7.2010, podľa zmluvy dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že dostal ÚP s týmto kódom, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný podmienkami. Podľa ÚP ak je v kolónke zdroj príjmu uvedený zamestnanec, klient vyhlasuje na svoju česť, že má uzatvorený pracovný pomer na neurčitý čas, prípadne na neurčitú dobu, minimálne na dobu trvania zmluvného vzťahu so spoločnosťou, nie je v skúšobnej lehote, ako aj to, že pracovný pomer trvá, nebol vypovedaný a ani iným spôsobom nekončí. U uvedenia dôchodca, klient vyhlasuje, že je poberateľom príjmu alebo dôchodku a vyhlasuje, že mu nie sú vykonávané zrážky titulom iných úverov, pôžičiek, pohľadávok tretích osôb v rámci exekúcie alebo súdneho výkonu rozhodnutia. Podľa Hlavy 1§1 tieto úverové podmienky sú podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy (ÚZ) uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. a fyzickou osobou - klientom.

21. S ohľadom na nároky, ktorých sa žalobca domáha, súd sa oboznámil hlavou 3, podľa ktorej spoločnosť poskytuje klientovi úver okrem iných prípadov aj za účelom kúpy veci, ten je špecifikovaný v zmluve., vtedy dáva klient pokyn spoločnosti k tomu, aby tento úver poskytla spoločnosť na účet predajcu. V hlave 4 (plnenie úverovej zmluvy je obsiahnuté, že klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť poskytne úver až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom. Podľa hl. 5 § 1 klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ a je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu uvedený vo výške uvedenej v ÚZ. Podľa Hlavy 5 § 7 zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí a je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v poradí na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z ÚZ, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z ÚZ a platba sa započítava v uvedenom poradí vždy na pohľadávku, najskôr splatnú, spoločnosť je oprávnená použiť platbu klienta na úhradu svojich pohľadávok i v inom ako uvedenom poradí. Podľa hl. 7 (Ukončenie úverovej zmluvy) § 1 ÚZ o poskytnutí úveru je uzatvorená na dobu trvania záväzkov z nej plynúcich. Z ÚP hl. 7. § 3 súd zistil, že je v nich uvedené, že klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, b) uviedol v návrhu nepravdivé údaje, c) porušil niektorú z ďalších povinností, vyplývajúcich z ÚZ, z týchto ÚP alebo zo zmlúv, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z ÚZ, d) bolo začaté exekučné konkurzné alebo vyrovnacie konanie na majetok klienta. Podľa Hl. 7 § 6 v prípade akejkoľvek skutočnosti, uvedenej pod písm. a), b) a c) ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku. Ide o čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. V Hl. 7 § 7 a § 8 je uvedené, za akých podmienok môže klient odstúpiť od zmluvy. V Hlave 9, nazvanej čerpanie revolvingového úveru § 7 sa uvádza, že klient je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby, ktorých výška je daná Sadzobníkom poplatkov a odmien platným v dobe vzniku poplatkovej povinnosti, ktorý sa účinnosťou Zmluvy o RÚ I. stáva jej neoddeliteľnou súčasťou a je obsiahnutý v metodickej príručke. Podľa Hl. 17 (záverečné ustanovenia) § 1 spoločnosť je oprávnená meniť výšku úrokovej sadzby a RPMN v závislosti na vývoji úrokovej sadzby úverov na medzibankovom trhu v SR s tým, že je povinná ju klientovi bezodkladne oznámiť. ÚP je možné meniť iba dohodou medzi spoločnosťou a klientom a informuje o tom klienta najmenej 30 kalendárnych dní pred navrhovaným znením Úp. Klient má povinnosť sa s navrhovaným znením ÚP zoznámiť sa buď v sídle spoločnosti alebo na webových stránkach. Súhlas so zmenou klient vyjadrí uskutočnením transakcie (najmä úhradou mesačnej splátky, čerpaním úveru a pod) v dobe účinnosti zmeny. V prípade nesúhlasu so zmenou je klient oprávnený ÚZ okamžite vypovedať, a to najskôr do dňa účinnosti zmeny. Podľa § 3 tejto hlavy v prípade omeškania úhrady splátky , splátky RÚ I: alebo RÚ II. alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hl. 7 §6 je klient povinný zaplatiť spoločnosti úrok z omeškania v zákonnej výške, v prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní, spoločnosť má nárok podľa ÚP aj na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute, ide najmä o náklady uhradené spoločnosťou externým agentúram, spolupracujúcim so spoločnosťou na vymáhaní dlžnej pohľadávky, súdne, rozhodcovské/ arbitrážne poplatky a spoločnosť je oprávnená stanoviť ich výšku v sadzobníku paušálne. Poplatok za upomienku je podľa ÚP vo výške 4,-eurá za prvú upomienku a 12,-eur za druhú a ďalšiu upomienku.

22. Podľa Hl. 17 § 6 doručovanie písomností medzi spoločnosťou a klientom sa uskutočňuje poštou, prípadne osobne, Pri doručovaní poštou adresátovi, ktorý nebol zastihnutý, napriek tomu sa v mieste doručenia zdržuje, sa použijú primerane ustanovenia občianskeho súdneho poriadku o doručovaní písomností fyzickým osobám do vlastných rúk s tým, že ak si adresát zásielku nevyzdvihne do 10 dní odo dňa jej uloženia, považuje sa za posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. Klient podpisom ÚZ potvrdzuje, že sa zdržuje na adrese svojho trvalého bydliska , prípade na adrese uvedenej ako adresa na doručovanie a dáva výslovný pokyn spoločnosti doručovať mu písomnosti na ním uvedenú adresu pre doručovanie, a pokiaľ túto neuviedol, na adresu trvalého bydliska. Klient sa zaväzuje spoločnosti neodkladne oznámiť zmenu adresy trvalého bydliska či adresy na doručovanie s tým, že ak nie je oznámená, predpokladá sa, že sa klient zdržuje na mieste svojho trvalého pobytu, prípadne na adrese na doručovanie, ak nie je klientom preukázaný opak. Spoločnosť a klient sa dohodli, že pokiaľ bude listom doručovaná spoločnosťou výpoveď alebo odstúpenie tejto zmluvy a tento list sa vráti spoločnosti ako nedoručený, ruší sa ÚZ dňom, keď sa tento list spoločnosti vráti. Spoločnosť je povinná zaslať klientovi výpoveď alebo odstúpenie od ÚZ formou doporučeného listu alebo doporučeného listu do vlastných rúk.

23. Podľa Hl. 17§ 9 ÚZ, ÚP, metodická príručka KK a zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v platnom znení.

24. Podľa hl. 17 § 13 následkami nesplácania úveru podľa ÚZ je najmä povinnosť platiť úrok z omeškania, zmluvné pokuty a poplatok podľa Hl. 7 6 a Hl. 17§3, vymáhanie záväzkov klienta podľa Hl. 16 o rozhodcovskom konaní a postúpenie údajov klienta do evidencie dlžníkov podľa pravidiel uvedených v Hl. 15 §3.

25. Z písomnosti, vyhotovenej žalobcom 26.5.2011 vo Veci Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade súd zistil, že je adresovaná žalovanej do T., U. XXX. Uvádza sa, že žalovanej bol poskytnutý úver 999,-eur a žalovaný ho mala v splátkach vrátiť žalobkyni. Podľa písomnosti žalovaná ani napriek opakovaným výzvam žalobkyne na riadne a skoré vrátenie splátok neplatí riadne a včas, žalobkyňa oznamuje, že uplatňuje voči žalovanej právo na splatenie celého čerpaného úveru, a to aj v náväznosti na obsah úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Uvádza sa, že spolu s celým poskytnutým úverom má žalovaná splniť povinnosť podľa úverových podmienok uhradiť i zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku vyčíslenú podľa úverových podmienok a obmedzeniami danými platnou právnou úpravou. Okrem zostávajúcej časti úveru v dôsledku omeškania požaduje žalobkyňa okamžite uhradiť aj zmluvnú pokutu a celkom žiada uhradiť 1093,64-eur na konkrétne číslo účtu do 15 dní od spísania listu. Zo žalobkyňou doručeného Poštového podacieho hárka súd zistil, že žalobkyňa dňa 31.5.2011 dala na prepravu poštou listovú zásielku na adresu T., U. XXX.

26. Z výsluchu žalovanej k okolnostiam, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy súd zistil, že jej niekoľkokrát telefonoval muž, ktorý jej ponúkal riad, mixér, kávovar. Žalovaná niekoľkokrát odmietla telefonickú ponuku, na čo sa muž dostavil osobne do B., do penziónu a reštaurácie I.Ý. Y., kde podnikala žalovaná v gastronómii spolu so svojím manželom a doniesol tri kufre. Ponúkol jej tovar a úver, z ktorého mala byť zaplatená aj cena ponúkaných vecí. Podľa výpovede žalovanej bola predložená zmluva, ktorú podpísala. Žalovaná vypovedala, že všetky údaje do zmluvu uviedol ten, kto jej predložil zmluvu, ona zmluvu iba podpísala, podmienky zmluvy nedohodovala. Nespomenula si, či jej muž odovzdal aj úverové podmienky, vo výpovedi neskôr uviedla, že iba podpísala zmluvu. Na požiadanie predložila pred podpisom zmluvy občiansky preukaz. Koľko zaplatila na úver si nepamätala. Uviedla, že sa sťahovali a nevie, kde má doklady o úhradách. Je možné, že ich pri sťahovaní vyhodili alebo sa stratili. Pokiaľ sa týka miesta, na ktorom sa aj z manželom zdržiavali, nebolo to na adrese trvalého bydliska v T., ale z dôvodu, že pri reštauračnom zariadení I. Y. bol aj penzión, bývali v penzióne a zdržiavali sa 24-hodín denne na tomto mieste, nezdržiavala sa v mieste trvalého bydliska do 20.12.2013.

27. Vykonaným dokazovaním zmluvou o úvere, výsluchom žalovanej zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne, a to v rozsahu, v akom je priznané podľa výroku rozsudku pod I. . 28. Súd preskúmal úverovú zmluvu z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 497 Obchodného zákonníka a podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že úverová zmluva bola uzavretá v zákonom vyžadovanej písomnej forme, je zmluvou platnou. Podľa zmluvy o úvere sa žalobkyňa ako veriteľ zaviazala za žalovanú predajcovi vecí, uvedených v zmluve o úvere za žalovanú zaplatiť ich cenu , za tým účelom poskytla žalovanej úver a žalovaná ako dlžník sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok, resp. zaplatiť žalobkyni podľa zákona č. 129/2010 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy celkové náklady. 29. Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, v prejednávanej veci strán má žalovaná povinnosť splniť peňažný záväzok a žalobkyňa, jej veriteľ je oprávnený plnenie požadovať. Zo splátkového kalendára na meno žalovanej mal súd preukázané, že žalovaná poukázala žalobkyni celkom sumu 337,04-eur , do tejto výšky jej dlh splnením zanikol a nesplnila povinnosť vrátiť peňažné prostriedky do výšky 661,96-eur, preto súd žalovanú rozsudkom zaviazal na splnenie povinnosti zaplatiť žalobkyni túto sumu. 30. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 31. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením peňažného dlhu, lebo podľa splátkového kalendára neplnila splátky riadne a včas. Poukázala ich žalobkyni tak, ako je uvedené v bode 4. rozsudku, pričom zo zmluvy o úvere je zrejmé, že splatnosť splátky bola dohodnutá podľa zmluvy o úvere počnúc dňom 6.8.2010 a každej nasledujúcej splátky do 20. dňa v kalendárnom mesiaci. Podľa zmluvy o úvere boli všetky splátky splatné od 21.7.2012 do 19.9.2013, pretože žalovaná bola nepochybne v omeškaní za uvedenú dobu . Suma 67,60-eur zodpovedá úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne, stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného v čase omeškania žalovanej a takto bola uplatnená žalobou v celkovej sume 1184,24-eur. Žalobkyni preto súd priznal úrok z omeškania v sume 67,70- eur a vo výške podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení v čase, kedy sa žalovaná dostala s platením do omeškania a následne zaviazal žalovanú zaplatiť sankciu za omeškania (úrok z omeškania) do zaplatenia istiny. 32. Pokiaľ sa týka výroku pod II. súd zdôvodňuje zamietnutie žaloby žalobkyne v nasledovných bodoch. 33. Podľa § 273 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

34. Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka ( uvedené v bode 17 ) v znení účinnom od 1.5.2014 súd aplikoval aj na právny vzťah strán, pretože žalobkyňa sa rozhodla poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver. Súd dodáva, že pokiaľ žalovaná bývala v mieste, kde vykonávala svoju podnikateľskú činnosť a zoberie sa do úvahy, na čo boli veci, uvedené v zmluve, tiež o ktorých vypovedala žalovaná, vlastne splývala jej domácnosť s miestom, a predmetom jej podnikania. 35. Aj keď ide u zmluvy o úvere o absolútny obchod podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (predtým ods. 3 písm. d) zmluva o úvere uzavretá so žalovanou je zmluvou typovou. V takejto zmluve je uvedené vyhlásenie žalovanej, že dostala VOP s kódom ISS 1 10, je s nimi oboznámená. Ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka dáva možnosť stranám konkrétneho záväzkového vzťahu dohodnúť sa, že na ich vzťah sa bude vzťahovať režim Obchodného zákonníka, a to aj v prípadoch, keď v zmysle § 261 tento vzťah nemožno podriadiť režimu Obchodného zákonníka. Zákon dáva možnosť dohodou rozšíriť aplikovateľnosť Obchodného zákonníka. V úverovom vzťahu vzniknutom medzi žalobkyňou a žalovanou ako dlžníkom ide o prípad, keď iba na strane veriteľa je podnikateľ. VOP majú miesto v obchodných vzťahoch, nie občianskoprávnom vzťahu, v ktorom vystupovala žalovaná ako spotrebiteľ. Aj keď vykonávala podnikateľskú činnosť, nešlo o oblasť, v ktorej podniká žalobkyňa, t.j. v poskytovaní úverov nebankovým spôsobom. U VOP ide o osobitné dojednania v obchodných zmluvách, ktoré majú formu obchodných podmienok v zmysle § 273 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, vykladacích pravidiel (§ 274) alebo obchodných zvyklostí (§ 264). V obchodných vzťahoch je prax, že určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, sú sformulované v určitých dokumentoch, čo uľahčuje, urýchľuje, ale aj skvalitňuje proces kontraktácie. Ide o ustálené pravidlá, ktorých sformulovanie má dlhodobejší charakter a podnikatelia ich bežne využívajú vo vzájomných vzťahoch. s využívaním osobitných zmluvných dojednaní počíta, a preto umožňuje využiť ich pri formovaní obsahu zmluvy, t.j. vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Obsah obchodných podmienok nemusí byť obsahom zmluvy, ale stačí, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Odsek 1 § 273 rozlišuje všeobecné obchodné podmienky a iné obchodné podmienky a režim použitia oboch druhov podmienok je z hľadiska záväznosti pre podnikateľov rôzny. Pri všeobecných obchodných podmienkach sa predpokladá, že každému, kto podniká v oblasti, ktorej sa dotýkajú, sú všeobecne známe. Preto odsek 1 ako predpoklad ich záväznosti požaduje odkaz na všeobecné obchodné podmienky v zmluve. Spravidla pôjde o odkaz na ich názov, žalobkyňa do zmluvy uviedla kód VOP. Tým sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou obsahu zmluvy. Strany tým dajú najavo, že ich vôľa smeruje k tomu, aby sa stali obsahom zmluvy, a tým pre obe strany záväznými. Nie je potrebné, aby všeobecné obchodné podmienky boli fakticky zahrnuté do samého textu zmluvy alebo priložené k zmluve. Nevyžaduje sa ani žiadne vyhlásenie zmluvných strán v zmluve, že všeobecné podmienky, na ktoré odkazujú, sú im známe. Preto sa obchodné podmienky, na ktoré sa len odkazuje, nazývajú aj nepriame zmluvné dojednania. Iné obchodné podmienky, hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný charakter, a preto aj iný režim záväznosti. Ide o širokú škálu rôznych obchodných podmienok vypracovaných rôznymi subjektmi, napríklad určitým podnikateľom alebo skupinou podnikateľov, niektorou obchodnou spoločnosťou alebo skupinou spoločností a pod. Tieto subjekty potom presadzujú ich uplatnenie v konkrétnych vzťahoch. Ako príklad možno uviesť adhéznu (pripojovaciu) zmluvu, ktorá sa vyvinula ako hromadne sa vyskytujúca zmluva. Aj napriek tomu, že si navonok zachovala formálne znaky zmluvy, jedna zo zmluvných strán v nej zaujíma dominantné (prípadne monopolné) postavenie, pričom má však povinnosť takú zmluvu uzavrieť s každým, kto spĺňa vopred určené podmienky. Druhá strana síce nemusí takú zmluvu uzavrieť, a v tom sa prejavuje jej zmluvná voľnosť, ale ak zmluvu chce uzavrieť, musí pristúpiť na jej obsah, ktorý je vopred jednostranne určený prvou stranou, napr. vo formulári. Iné podmienky uvedené v odseku 1 nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú v užšie vymedzenom prostredí. Preto odsek 1 vymedzuje podmienky ich záväznosti prísnejšie ako pri všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Ide tu teda o dva rôzne prípady. V prvom prípade zákon vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky (napr. také, ktoré vypracovala a používa iba jedna zmluvná strana) môžu byť dobre známe aj druhej zmluvnej strane (napr. vtedy, ak medzi zmluvnými stranami ide o dlhodobý zmluvný vzťah a pod.). V takomto prípade stačí, ak zmluva na takéto podmienky odkáže a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. V prípade sporu predpokladanú znalosť týchto podmienok treba preukázať a povinnosť má strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva. V druhom prípade zákon predpokladá, že pôjde o obchodné podmienky, ktoré nie sú zmluvným stranám známe, a preto ako podmienku ich záväznosti požaduje ich priloženie k zmluve. V žiadnom prípade sa tu nevystačí s iným riešením, napríklad s takým, že ich druhá strana dostane na nahliadnutie, a pod. Žalovaná podľa zmluvy o úvere , textu, ktorý dala do zmluvy žalobkyňa podpisom síce potvrdzuje, že obdržala VOP, ale v zmluvnom vzťahu nevystupovala ako podnikateľ, podnikajúci v tej oblasti ako žalobkyňa a z jej výpovede bolo dokázané, že iba podpísala zmluvu o úvere, teda VOP na ktoré zmluva odkazuje ani neobdržala,. Pokiaľ by mal súd posúdiť, že ide o iné obchodné podmienky, bolo povinnosťou žalobkyne dokázať, že buď boli žalovanej známe alebo že boli pripojené k zmluve. Ako je uvedené, pri všeobecných obchodných podmienkach sa predpokladá, že každému, kto podniká v oblasti, ktorej sa dotýkajú, sú všeobecne známe a pre spotrebiteľa, konkrétne v zmluvnom vzťahu žalovanej, nepodnikajúceho v tej oblasti ako žalobkyňa sa nedá ani nepredpokladať, že jej VOP boli známe. Preto sa VOP ani nemohli stať súčasťou zmluvy, t.j. nahradiť obsah zmluvy, upravujúcej práva a povinnosti účastníkov zmluvy o úvere . VOP boli na dôkaz súdu predložené bez podpisu žalovanej a nie je postačujúce, ak žalovaná nie je podnikateľom v oblasti, na ktorú sa majú VOP vzťahovať, aby tak, ako uvádzala žalobkyňa došlo k akémukoľvek platnému záväzku žalovanej, majúcemu jej vyplývať napríklad z celej splatnosti jej záväzku na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobkyňou alebo mala byť nimi viazaná pri fikcii doručenia alebo povinnosti oznamovať adresu, na ktorej sa zdržiava. Z uvedeného súd robí záver, že VOP ani pokiaľ by sa malo u ÚP jednať o iné obchodné podmienky žalobkyne sa nestali platne súčasťou zmluvy o úvere, pretože navyše ide o inštitút ktorý je upravený iba v obchodnoprávnom predpise a nie je upravený v žiadnom predpise občianskeho práva. Podľa § 52 ods. 2 účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ako aj ustanovenia účinného od 1.5.2014 také zmluvné dojednanie či dohoda so spotrebiteľom, ktoré upravuje právne vzťahy medzi ním a dodávateľom v rozpore so zákonom, spotrebiteľským právom a ochranou spotrebiteľa je podmienka či dojednanie neplatné. Dodávateľ - žalobkyňa je znalá právnych pomerov v oblasti, v ktorej podniká, využíva k tomu aj odborný aparát znalý práva, na rozdiel od priemerného spotrebiteľa, ktorý ani v poskytovaní úverov nepodniká, čoho si dodávateľ musel byť vedomý pri návrhu zmluvy o úvere predkladanej spotrebiteľovi a napriek tomu bolo dodávateľom použité obchodné právo a dané do zmluvy podmienky, zvýhodňujúce v záväzkovom vzťahu veriteľa oproti spotrebiteľovi, napríklad pri započítavaní z došlých splátok. 36. V prípade, ak by mali byť súčasťou akejkoľvek zmluvy uzavretej so spotrebiteľom iné obchodné podmienky a pre platnosť zmluvy je zákonom predpísaná písomná forma, jedná sa o dvojstranný právny úkon, ktorý podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platnosť právneho úkonu podpis konajúcej osoby. V konaní nebolo žiadnym listinným dôkazom preukázané, že v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k písomnému právnemu úkonu, hoci zákon o spotrebiteľských úveroch ju pre platnosť zmluvy vyžaduje, sama žalobkyňa dodržala písomnú formu pri uzavretí zmluvy o úvere so žalovanou. Ak nebol daný na Úverové podmienky žalobkyne , majúcej nahrádzať obsah práv a povinností zmluvných strán to, čo nie je uvedené priamo v zmluve, ako napríklad spôsoby zániku zmluvy , právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, tento právny úkon je podľa § 40 ods. 1 neplatný, pričom pre nedodržanie zákonom predpísanej formy právneho úkonu ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Súd z uvedeného vyvodil, odhliadnuc od toho, že ich použitie a význam pri nahradení obsahu zmluvy je opäť iba v predpise obchodnoprávnom, že žalobkyňa nedokázala, že sa akékoľvek podmienky zmluvy o úvere stali platnou súčasťou zmluvy o úvere uzavretej so žalovanou, pretože nedokázala, že bola dodržaná písomná forma právneho úkonu a že text právneho úkonu podpísali konajúce osoby. 37. Pokiaľ sa týka argumentácie žalobkyne, poukazujúcej na právne záväzný judikát Súdneho dvora EÚ C-42/2015 z 9.11.2016 súd sa stotožňuje s tým, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Vo veci C-42/15, bol predmetom návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, týkajúcej sa smernice 2008/48/ES a ochrany spotrebiteľa zo spotrebiteľského úveru a smeroval v k výkladu smernice v súvislosti s ustanoveniami vnútroštátneho zákona Slovenskej republiky č. 129/2010 Z.z., ktorý dopadá aj na vec strán. Súdny dvor v rozsudku vykladal Článok 1, článok 3 písm. m), článok 10 ods. 1 a 2, článok 22 ods. 1 a článok 23, dal výklad pojmov ‚písomne' a ‚iný trvalý nosič' - Zmluva odkazujúca na iný dokument - Požiadavka ‚písomnej formy' v zmysle vnútroštátneho práva - Uvedenie požadovaných informácií odkazom na objektívne parametre - Náležitosti, ktoré sa majú uviesť v zmluve o úvere na dobu určitú - Dôsledky neuvedenia povinných informácií - Proporcionalitu“. V týchto súvislostiach odcitoval v rozsudku článok (30), podľa ktorého táto smernica neupravuje otázky zmluvného práva, ktoré sa týkajú platnosti zmlúv o úvere. K tomu, že žalobkyňa smeruje poukazom na rozsudok v snahe presvedčiť súd, že treba akceptovať VOP alebo obchodné podmienky či iný dokument, ktorý má nahrádzať obsah zmluvy Súdny dvor uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Článok 10 rovnakej smernice, nazývaný „Informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere“, stanovuje: Zmluvy o úvere sa vypracujú písomne alebo na inom trvalom nosiči, každá zmluvná strana dostane jedno vyhotovenie zmluvy o úvere. Týmto článkom nie sú dotknuté žiadne vnútroštátne pravidlá týkajúce sa platnosti uzavretia zmlúv o úvere, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, vnútroštátneho predpisu Slovenskej republiky, v zmysle § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok, za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať v zmysle § 494 Občianskeho zákonníka, vnútroštátneho predpisu Slovenskej republiky. Zmluva o úvere je v zmysle vnútroštátneho práva Slovenskej republiky, konkrétne ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy, vzniknutej konsenzom strán o jej obsahu, veriteľovi vzniká najmä právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti, ktoré im vyplývajú buď zo zákona alebo z ich dohody vo vzťahu k určite zmluve a jej predmetu, dohoda strán o ich právach a povinnostiach nemá odporovať právnym predpisom. Vo veci strán išlo žalobkyni o to, aby dosiahla uloženie povinnosti žalovanej splniť peňažný záväzok, žalobkyňa v žalobe a jej podaniach uvádzala, že je oprávnená plnenie požadovať na základe právnych predpisov vnútroštátneho práva, na základe vnútroštátnych predpisov platne žalovaným vzniknutého záväzku zo zmluvy. Súd je toho názoru, že rozsudok Súdneho dvora nevylučuje vnútroštátny súd z práva a nie je to ani v rozpore so smernicou, aby skutočnosť, či sa ďalšie listiny, o ktorých je v spotrebiteľskej zmluve o úvere uvedené, že sa stali jej neoddeliteľnou súčasťou, vnútroštátny súd preskúmal, či sa stali alebo nestali jej platnou súčasťou podľa platného práva Slovenskej republiky a nemohol pritom dospieť k záveru, že sa ňou platne nestali. 38. Žalobkyňa požadovala úrok 67, 28-eur, požadovala pokutu (ušlý úrok) a zmluvnú pokutu, účtovala podľa splátkového kalendára žalovanej aj poplatky za upomienky. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere so žalovanou, má zmluva o úvere obsahovať aj náležitosť, ktorou je výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zo zmluvy členenie nevyplýva a nebol ani predložený žiadny dôkaz, z ktorého by sa dalo konštatovať, že žalobkyňa voči spotrebiteľovi splnila povinnosť danú dodávateľovi finančnej služby v § 4 ods. 1 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. že žalovanej poskytla v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobkyňa tiež uviedla iba v úverových podmienkach, že ( podľa hl. 5 § 7) sa mali strany dohodnúť, ako sa bude zo splátky započítavať a podľa splátkového kalendára žalobkyňa evidentne použila započítavanie v rozpore so záujmom dlžníka splatiť najprv to, čo dlžil na poskytnutých peňažných prostriedkoch s ustanovením o údajnej dohode zmluvných strán, podľa ktorej spoločnosť žalobkyne nie je viazaná tým, čo z došlej splátky započíta ako prvé na istinu, na poplatky alebo na príslušenstvo alebo na zmluvnú pokutu. Súd má za to, že žalobkyňa vedome nedáva do zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi členenie splátky, ako to predpisuje veriteľovi zákon o spotrebiteľských úveroch v § 2 písm. k). Spotrebiteľ potom nevie, koľko skutočné dlží na istine, koľko na úrokoch, prípadne na poplatkoch, ak boli dohodnuté alebo na zmluvnej pokute, ak bola platne dohodnutá. Súd potom nemôže súhlasiť s takými praktikami žalobkyne, že žalobkyňa pri započítavaní zo splátky využíva neinformovanosť spotrebiteľa, a využila ju aj voči žalovanej o tom, ako sa budú splátky započítavať keď žalovanej ani nedala úverové podmienky, ktoré by mohli byť trvalým nosičom, aby sa spotrebiteľ oboznámil s podmienkami, ktoré mu dodávateľ ponúka pred uzavretím zmluvy a o ktorých žalobkyňa tvrdila s odkazom na rozsudok Súdneho dvora, že zmluva uzavretá so spotrebiteľom nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument, ale jej obsah môže byť na inom trvalom nosiči, posledné súd nepopiera. Žalovaná ale nepoznala obsah celej navrhovanej zmluvy, pretože časť obsahu vrátane spôsobu zániku zmluvy, spôsobu o započítavaní a ďalších náležitostí zmluvy o úvere, predpísaných zákonom o spotrebiteľských úveroch, tiež o poplatkoch za upomienky , o zmluvnej pokute a pokute (ušlom úroku) je iba v úverových podmienkach. Sama žalovaná pri výsluchu potvrdila, že nedohodovala nič o poplatkoch, o zmluvnej pokute, ani o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. K platnosti by právne úkony žalobkyne, obsiahnuté v úverových podmienkami vyžadovali právny úkon žalovanej, jej prejav vôle, smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré v prípade, že ide o spotrebiteľskú zmluvu občianskoprávne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu ( predčasnú splatnosť) úveru je naviazané podľa § 565 na dohodu veriteľa a dlžníka alebo na rozhodnutie, u zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 1 a 2 opäť na dohodu veriteľa a dlžníka pod sankciou neplatnosti, ak nie je dodržaná písomná forma, pokuta (ušlý úrok) na možnosť uplatňovať ho žalovaná nebola upozornená, preto súd hodnotí úverové podmienky v týchto častiach aj ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 39 Občianskeho zákonníka právny úkon v zmluve o úvere, podľa ktorého sú VOP neoddeliteľnou súčasťou ÚZ z dôvodu, že sa obsahom prieči v Občianskom zákonníku požadovanej ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vo vyjednávacej sile zmluvných podmienok oproti veriteľovi, k svojej podnikateľskej činnosti pri poskytovaní úverov využívajúcej odborný aparát, znalý právnych predpisoch a tým v práve zdatnejšiemu veriteľovi a účelom odporujúci Občianskemu zákonníku. Žalovaná si podpisom aj tej časti zmluvy, podľa ktorej majú byť súčasťou aj VOP, majúce nahrádzať obsah zmluvy, t.j. práva a povinností zmluvných strán, zhoršila svoje zmluvné postavenie spotrebiteľa, pretože iba pre veriteľa, znalého obchodného práva je výhodnejšie riadiť sa v zmluvnom vzťahu Obchodným zákonníkom. Ustanovenia Zmluvy, v ktorých sa uvádzajú za súčasť zmluvy VOP, sa nestali jej platnou súčasťou. 39. Podľa § 566 ods. 1 a 2 veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky, ods. 2 pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

40. Žalovaná uhradila podľa splátkového kalendára celkom sumu 337,04-eur. Žalobkyňa jej zo splátok započítavala podľa splátkového kalendára a podľa ustanovenia Hlavy 5 § 7. Ak súd zistil, že v splátkovom kalendári k zmluve o úvere sú odúčtované zo splátky došlej od žalovanej úroky, poplatky za upomienky, úroky z omeškania až potom sa zostatok zo splátky zúčtovával na istinu, súd má za to, že žalobkyňa ako veriteľ postupovala v rozpore s ustanovením § 566 ods. 1 a 2 OZ. Čiastočné plnenie sa podobá plneniu v splátkach. Pri plnení v splátkach je však výška splátok a splatnosť jednotlivých splátok vopred určená, kým pri čiastočnom plnení to tak nie je, keďže záleží iba na dlžníkovi, či čiastočné plnenie ponúkne, kedy a v akej výške. Čiastočné plnenie prichádza do úvahy najčastejšie pri peňažných pohľadávkach alebo v prípade, keď je plnenie deliteľné. Od 1.1.2008 je účinné ustanovenie ods. 2 ustanovenia z ktorého je zrejmé, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu má veriteľ povinnosť započítavať najprv plnenie na istinu a až potom na úroky a poradie môže zmeniť len dlžník, nie veriteľ a tak treba postupovať aj spi plnení v splátkach. Súd kladie dôraz na to, že poradie určí dlžník a nejde o žiadnu dohodu ako dvojstranný právny úkon, ako to vyjadrila žalobkyňa v jej ÚP, vo svoj prospech a podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Spôsob započítavania zvolený žalobkyňou zo zmluvy o úvere spôsobuje, že sa dlh dlžníka neznižuje, ale narastá a ide o spôsob, ktorý je v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu tým, že žalobkyňa zvolila takýto spôsob si istí, že nepríde v prípade nevymožiteľnosti pohľadávky od dlžníka o úroky, úroky z omeškania a poplatky a zvýhodňuje sa ako veriteľ na úkor spotrebiteľa. Pokiaľ zo zmluvy o úvere nevyplýva, že dlžník určil poradie započítavania zo splátky ide v prípade započítavania o neplatný právny úkon žalobkyne v zmysle § 39 OZ, ktorý svojím účelom odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Súd preto nevzal v úvahu spôsob započítavania zvolený žalobkyňou, ale vyhodnotil, že pokiaľ nebolo dokázané, že žalovaná (dlžník) určila iné započítavanie zo splátok, rozhodol, že žalovaná zaplatila podľa § 566 ods. 2 na istine sumu 337,04-eur. 41. Súd dodáva, že pokiaľ sa týka akéhokoľvek poplatku, keď by aj bol uvedený v zmluve o úvere, že má ísť o záväzok, z ktorého majú obe strany tak veriteľ ako aj dlžník voči sebe vzájomné povinnosti. U poplatku za upomienku, vykazovaného v splátkovom kalendári, započítavanom žalovanej žalobkyňou ako veriteľ neposkytuje žalobkyňa žiadne reálne plnenie, z ktoré by vznikla dlžníkovi povinnosť poskytovať peňažné plnenie. Niet preto dôvodu, aby bol spotrebiteľ zaväzovaný poplatok platiť. Súd je toho názoru, že ohľadom poplatku za upomienku ide o neplatný záväzok zo zmluvy o úvere a v zmysle § 494 OZ. Iba z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Poplatok za upomienku vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, ktorý sa prieči svojim obsahom zákonu a dobrým mravom, pretože dlžník neobdrží za poplatky za upomienky žiadnu protislužbu od veriteľa. Upomienka, slúži výlučne potrebám veriteľa k vymáhaniu jeho pohľadávky a dlžník obvykle ani nepožaduje zasielať upomienky. Veriteľ žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka neposkytuje ani žiadne plnenie a upomienka slúži výlučne veriteľovi.

42. Súd žalobu v časti úroku zamietol vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak podľa písm. a) neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), neobsahuje členenie splátky čo do výšky istiny, čo do výšky úrokov, prípadne poplatkov. Právo na úroky je žalobkyni zákonom preto odopreté. Súd preto žalobkyni nárok na úroky nepriznal a žalobu o nezamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím ustanovenia v bode 43 rozsudku. Viedlo sa sporové konanie, v ktorom platí zásada úspechu, neúspechu alebo čiastočného úspechu strán. Žalobkyňa mala úspech 55,90%, úspech žalovanej bol 44,10%. V spore bola úspešnejšou stranou v rozdiele úspechu žalobkyňa. Preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania 11,80%. 46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia uvedeného v bode 44, o výške náhrady trov konania bude rozhodované podľa bodu 44.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia

rozsudku na Okresnom súde Skalica, podáva sa dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .