Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-388-2012.pdf
PDF · 74.92 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/388/2012
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: 1) C. 2) C., 3) H., 4) N., proti žalovanej: K., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a o uložení povinnosti odstrániť stavbu postavenú na cudzom pozemku, rozhodujúc o zastavení konania, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Stranám sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.10.2012 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že D., naposledy bytom D. deň úmrtia XX.XX.XXXX bol v čase svojej smrti bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - A. zapísaný na lB. a nachádzajúci sa v katastrálnom území Pastuchov, v obci Pastuchov a D. bola v čase svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné číslo XXX na parcelnom čísle XXXX/X, Q. a nachádzajúci sa v katastrálnom území Pastuchov v obci Pastuchov, v podiele 6/10 celku. Ďalej sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Darovacia zmluva zo dňa 08.06.2010, uzavretá medzi žalovanou v III. rade ako darcom a žalovaným v I. rade a žalovanou v II. rade ako obdarovanými, spísaná vo forme notárskej zápisnice U. JUDr. Adrianou Vorelovou, je neplatná. Žalovaný v I. rade a žalovaná v II. rade sú povinní na svoje náklady odstrániť stavbu postavenú na parcele číslo 2181/1 v katastrálnom území Pastuchov v obci Pastuchov zameranú v geometrickom pláne W. vyhotoviteľa GEPRAL, s.r.o., Hlohovec zo dňa 06.09.2011 v jej časti označenej v geometrickom pláne ako diel 2 o výmere 55 m2. Žalobkyňa požadovala, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania. 2. Podaním zo dňa 10.09.2013, doručené súdu dňa 19.09.2013 právny zástupca žalobkyne oznámil, že žalovaný v 1. rade mu dal na vedomie, že žalobkyňa dňa 04.07.2013 zomrela. Uvedené doložil úmrtným listom. 3. Po oboznámení sa so spisovým materiálom, úmrtným listom, právoplatným osvedčením o dedičstve ako aj ostatným spisovým materiálom, dospel súd k záveru, že po začatí konania nastala právna skutočnosť s ktorou sa spája smrť žalobkyne. Na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve zo dňa 13.03.2014, poručiteľka (žalobkyňa) zomrela ako slobodná, bezdetná, zanechala závet, v ktorom odkázala celý svoj majetok svojim súrodencom, ktorí pripadali zároveň aj ako dedičia zo zákona v III. zákonnej dedičskej skupine a ktorými sú: 1) JK., 2) C. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd s použitím § 63 CSP a § 65 CSP, rozhodol uznesením č. k. 4C/388/2012 -44 zo dňa 22.06.2017 o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami po poručiteľke (žalobkyne) s 1) JK. 2) JK. 3) H. 4) N., Česká republika, považujúc všetky zákonné podmienky na takéto pripustenie pokračovania v konaní za splnené. Súčasne súd vyzval žalobcov, aby súdu oznámili, či chcú naďalej pokračovať v konaní, vzhľadom k tomu, že po úmrtí žalobkyne (ich sestry) sa stali jej právnymi nástupcami a zároveň vystupovali aj na strane žalovaných.
4. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.07.2017, žalobcovia žiadali o pozastavenie konania o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a o uložení povinnosti odstrániť stavbu postavenú na cudzom pozemku a zároveň zobrali žalobu v celom rozsahu späť.
5. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
9. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav vôle žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Rozhodnutie o späťvzatí žaloby je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom stanovisku druhej strany sporu k danému procesnému úkonu žalobcu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
11. Zo strany žalobcov 1) až 4) prišlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Účelom ustanovenia § 257 CSP je možnosť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu celkom alebo sčasti neprizná. Musí sa však jednať o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.
16. K zastaveniu sporového konania prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. V tomto prípade, žalobcovia 1) až 4) vzali žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, preto by nebolo možné pričítať procesné zavinenie žalovaným. Z procesného hľadiska by platilo, že zastavenie konania zavinili žalobcovia 1) a 4) a boli by povinní nahradiť žalovaným trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje žalobcu procesnej zodpovednosti na zastavení konania (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). V predmetnom spore prišlo k zmene procesného postavenia žalobkyne, vzhľadom na jej úmrtie. Žalobkyňa zanechala závet, kde odkázala celý svoj majetok svojim súrodencom, v tomto spore žalovaným 1), 3), 4), 5). Na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve, súd rozhodol o pokračovaní v konaní s vyššie
uvedenými osobami. S poukazom na uvedené, súd tak dospel k záveru, že v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania prihliadnuť. Dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto prípade pramenia zo zániku procesnej subjektivity žalobkyne a nástupu jej procesných nástupcov, ktorí by tak vystupovali v spore na strane žalobcov ako aj na strane žalovaných.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V predmetnej veci mal súd za to, že takéto dôvody existujú vzhľadom na vyššie uvedenú zmenu v procesnom postavení účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.