Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/20/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca úpadcu: MERKANTIL s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992, zastúpeného zástupcom LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovaným v 1/ rade: GAM system, spol. s r.o., so sídlom Nám. SNP 9, 911 01 Trenčín, IČO: 47 148 055, v 2/ rade: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX T., obaja zastúpení zástupcom Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/2/2016-357 zo dňa 28. júna 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/2/2016-357 zo dňa 28. júna 2017 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 17.03.2016, ktorou sa domáhal vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov Zmluvy o zmene subjektu Zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/12/10089 zo dňa 04.11.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou MERKANTIL s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992 (ďalej aj len „úpadca“), žalovaným v 1/ rade a ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713 a kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1/ rade ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim, na základe ktorej žalovaný v 1/ rade odplatne previedol na žalovaného v 2/ rade vlastnícke právo k motorovému vozidlu továrenskej značky PATHFINDER, farba biela s označeným VIN, evidenčné číslo TN 792 DT, voči konkurzným veriteľom v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Nitra (správne má byť uvedené Žilina) pod sp. zn. 6K/3/2015 a nárok na zaplatenie v prospech všeobecnej podstaty úpadcu peňažnej náhrady vo výške 8.241,84 Eur.

2. Dňa 05.06.2017 žalobca doručil okresnému súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zriadil v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, okres Trenčín, Obec T., katastrálne územie H. v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v 2/ rade v spoluvlastníckom podieli 1 a k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, okres Trenčín, Obec T., katastrálne územie H. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 2/ rade a jeho manželky, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 8.241,84 Eur. Žalobca potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že z verejne dostupnej účtovnej závierky žalovaného v 1/ rade za účtovné obdobie 2015, ako aj z jemu dostupných informácií vyplýva, že žalovaný v 1/ rade nevlastní okrem motorového vozidla továrenskej značky Peugeot Boxer, farba červená svetlá, s označeným VIN, ev. č. TN 759 DT žiadny iný hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Pre úplnosť uviedol, že uvedené motorové vozidlo je už predmetom iného súdneho konania vedeného na Okresnom súde

Žilina pod sp. zn. 18Cbi/3/2016. Z dôvodu, kedy motorové vozidlo NISSAN PATHFINDER, ktoré je predmetom tohto konania, bolo zo žalovaného v 2/ rade prevedené na ďalšiu osobu a žalobcovi nie sú známe majetkové pomery žalovaného v 2/ rade s výnimkou vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres Trenčín, obec T., katastrálne územie H. a na LV č. XXXX, okres Trenčín, obec T., katastrálne územie H., existuje dôvodná obava, že vymožiteľnosť pohľadávky exekúciou môže byť značne ohrozená. Podľa žalobcu účel ním sledovaný, a to zabezpečenie jeho pohľadávky, je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením, ktoré nijakým spôsobom neobmedzí práva žalovaného v 1/ rade a žalovaného 2/ v rade.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinami a aplikoval ust. § 343, § 344, § 324 ods. 1, § 326 ods. 1 CSP. Vo všeobecnosti uviedol, že zabezpečovacie opatrenie upravené v ust. § 343 s primeraným použitím ustanovení o neodkladnom opatrení slúži v civilnom sporovom konaní na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade, že je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. § 343 je osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky veriteľa a osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude veriteľovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je žalobca povinný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

4. Podľa okresného súdu v tomto štádiu konania nebolo možné zaujať relevantné stanovisko k (ne)osvedčeniu existencie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade v tvrdenej výške 8.241,84 Eur, nakoľko táto pohľadávka je uplatňovaná ako dôsledok neúčinnosti odporovaných právnych úkonov, kedy základným predpokladom jej vzniku je vyslovenie neúčinnosti odporovaných právnych úkonov súdom. Záver o dôvodnosti žaloby v časti o vyslovenie neúčinnosti napadnutých právnych úkonov voči veriteľom úpadcu v konkurze vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 6K/3/2015 však v tomto štádiu konania nemožno zaujať ani v prejudiciálnej rovine, nakoľko toto bude výsledkom dokazovania v prejednávanej veci. Uvedené však nie je na ujmu žalobcu pri rozhodovaní o jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

5. Okresný súd mal za to, že prílohami návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to čiastočnými výpismi z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Trenčín, Obec T., katastrálne územie H. a č. XXXX pre okres Trenčín, Obec T., katastrálne územie H. žalobca osvedčil vlastnícke právo žalovaného v 2/ rade ku dňu 16.05.2017 k nehnuteľnostiam, na ktorých žiada nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadiť záložné právo v jeho prospech na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 8.241,84 Eur.

6. Okresný súd konštatoval, že žalobca vo väzbe na rozhodujúce skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v spojení s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie v prípade, že pohľadávka žalobcu uplatňovaná voči žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade v prejednávanej veci by mu bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeroval výlučne voči žalovanému v 2/ rade, nakoľko sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach v podielovom, resp. bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 2/ rade. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade žalobca poukazoval na to, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom odporovanej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1/ rade ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim, bolo zo žalovaného v 2/ rade prevedené na ďalšiu osobu (ktorá skutočnosť žalobcom osvedčená nebola) a že žalobcovi nie sú známe majetkové pomery žalovaného v 2/ rade s výnimkou vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne územie H.. Na základe uvedeného žalobca dôvodil obavu, že vymožiteľnosť pohľadávky exekúciou môže byť značne ohrozená. Okresný súd uzavrel, že uvedené tvrdenia žalobcu neosvedčili dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade pre prípad, že pohľadávka vo výške 8.241,84 Eur by bola žalobcovi priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Podľa okresného súdu dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť len tá skutočnosť, že žalobca nemá informácie o majetkových pomeroch žalovaného v 2/ rade. Žalobca zároveň neosvedčil, že by žalovaný v 2/ rade vykonával akékoľvek faktické alebo právne úkony, ktorými by mohol ohroziť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky žalobcu pre prípad jeho úspechu v prejednávanej veci vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade. Rovnako obavu z ohrozenia exekúcie vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, ktorého sa výlučne podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia týka, vzhľadom na jeho vlastníctvo k majetku, vo vzťahu ku ktorému žiada žalobca zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo,

nemôže osvedčiť tá skutočnosť, že podľa informácií žalobcu žalovaný v 1/ rade okrem označeného motorového vozidla nevlastní žiaden iný alebo nehnuteľný majetok. Okresný súd odhliadnuc od iného konštatoval, že táto informácia žalobcu má vyplývať z verejne dostupnej účtovnej závierky žalovaného v 1/ rade za účtovné obdobie roku 2015, ktorá nemôže ani byť relevantným podkladom pre zhodnotenie majetkových pomerov žalovaného v 1/ rade v čase rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z dôvodu neosvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie, okresný súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa odchýlil od účelu, ktorý zákonodarca určil inštitútu zabezpečovacích opatrení. Zdôraznil i odvolaciemu súdu, že potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vidí najmä v tom, že z verejne dostupnej účtovnej závierky žalovaného v 1/ rade za účtovné obdobie 2015 ako aj zo žalobcovi dostupných informácií vyplýva, že žalovaný v 1/ rade pravdepodobne nevlastní okrem motorového vozidla továrenskej značky Peugeot Boxer, farba: červená svetlá, VIN: VF3YABMFB11361305, EČ: TN 759 DT žiadny iný hnuteľný, či nehnuteľný majetok. Zdôraznil, že nie je oprávnený nahliadať do účtovnej dokumentácie žalovaného v 1/ rade, a preto pri zisťovaní jeho majetku vychádza iba z verejne dostupných registrov, v ktorom zverejnená účtovná závierka za posledné účtovné obdobie uvádza, že žalovaný v 1/ rade je v zlej ekonomickej situácii, kedy za posledné dve účtovné obdobia vykázal ekonomickú stratu, a teda je dôvodné predpokladať, že exekúcia smerovaná k vymoženiu pohľadávky bude ohrozená. Žalobca pre úplnosť dodal, že vyššie uvedené motorové vozidlo je už predmetom iného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 18Cbi/3/2016, v ktorom konaní bol žalobca úspešný a žalovaný v 1/ rade bol okresným súdom zaviazaný na zaplatenie peňažnej náhrady 2.856,56 Eur, v ktorom konaní bolo Okresným súdom Žilina uznesením č.k. 18Cbi/3/2016-344 zo dňa 22.06.2017 nariadené zabezpečovacie opatrenie, ktorým bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu na motorové vozidlo Peugeot Boxer. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1/ rade bol už v inom súdnom konaní zaviazaný rozsudkom na zaplatenie peňažnej náhrady do konkurznej podstaty, pričom okresný súd rovnako v tomto konaní vydal zabezpečovacie opatrenie, je možné očakávať, že žalovaný v 1/ rade nezaplatí na splnenie pohľadávky ani len čiastočne a plniť na pohľadávku môže len žalovaný v 2/ rade. Z dôvodu, kedy motorové vozidlo (NISSAN PATHFINDER), ktoré je predmetom tohto konania, bolo kúpnou zmluvou prevedené zo žalovaného v 2/ rade na F. P. a žalobcovi nie sú známe majetkové pomery žalovaného v 2/ rade s výnimkou žalobcom špecifikovaných nehnuteľností, existuje podľa jeho názoru dôvodná obava, že vymožiteľnosť pohľadávky exekúciou môže byť značne ohrozená. Žalobca zvýraznil, že si vie získať informácie o majetnosti žalovaného v 2/ rade len z verejne dostupných zdrojov, a preto nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby mal detailné informácie o všetkých jeho majetkových pomeroch, ako aj informácie o tom, že žalovaný v 2/ rade vykonáva akékoľvek faktické alebo právne úkony, ktorými by mohol ohroziť vymožiteľnosť pohľadávky, ak tieto vyplývajú z verejných zdrojov. Žalobca bol názoru, že účel ním sledovaný je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Súčasne mal za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí práva žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade, nakoľko nariadením zabezpečovacieho opatrenia bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej v žiadnom prípade nemôže dôjsť k obmedzeniu základných princípov vlastníckeho práva žalovaného v 2/ rade. V prípade vydania uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podľa žalobcu nemožno hovoriť o jeho vykonateľnosti, nakoľko sa predmetným rozhodnutím neukladá žiadna povinnosť. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací postupom podľa ust. § 329 ods. 1 veta druhá umožnil žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade vyjadriť sa k odvolaniu, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutému uzneseniu výzvou zo dňa 08.08.2017. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade v krajským súdom stanovenej lehote doručili písomné vyjadrenie. Mali za to, že rozhodnutie okresného súdu tak, ako bolo vyhotovené, spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie, a to vo všetkých častiach. Podľa žalovaných žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti ako v podanom návrhu, ktoré by odôvodňovali iný záver súdu ako ten, ktorý vyslovil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Mali za to, že žalobca vo svojom odvolaní iba účelovo napáda neodôvodnenosť niektorých jeho častí. Žalobca svojim návrhom neosvedčil ani jeden zo zákonných

predpokladov vyplývajúcich z ust. § 343 CSP. Žalobca „osvedčoval“ existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovaným v tvrdenej výške 8.241,84 Eur na tom základe, že táto pohľadávka je uplatňovaná ako dôsledok neúčinnosti právnych úkonov. Predpokladom takejto pohľadávky je vyslovenie neúčinnosti odporovaných právnych úkonov, a teda vyhovenie žaloby vo veci samej súdom. Dôvodnosti podanej žaloby však nesvedčí rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 26Cbi/6/2016-156 zo dňa 20. júna 2017 a rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. 19Cbi/2/2016, keď senáty dospeli k právnemu záveru, že ... „žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 58 ods. 1, 2 a argumentáciu žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovateľnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, má svoju relevanciu len v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom preukázaná nebola“. Z uvedenej rozhodovacej praxe v obdobných prípadoch, priamo vo veciach žalobcu mali žalovaní za to, že je reálne predpokladať, že v prejednávanej veci dôjde k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu, a teda nie je naplnený predpoklad existencie peňažnej pohľadávky žalobcu. Pokiaľ žalobca osvedčoval obavu z ohrozenia exekúcie vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, ktorého sa výlučne podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia týka, tak mu zrejme uniklo, že nehnuteľnosti, na ktorých sa dožaduje záložné právo zriadiť, sú založené v prospech Československej obchodnej banky, a.s., ktorá má zriadené záložné právo ako 1. záložný veriteľ, čím sa práva žalobcu ako prípadného záložného veriteľa v 2. rade značne oslabujú. Aj samotná existencia záložného práva v prospech banky nezakladá dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie, inak povedané žalovaný v 2/ rade by sa ťažko mohol „zbaviť“ vlastníctva nehnuteľnosti s cieľom vyhnúť sa plneniu voči žalobcovi, keď predmetné nehnuteľnosti sú založené v prospech banky. Podľa žalovaných žalobca nesprávne dôvodil návrh smerujúci výlučne voči žalovanému v 2/ rade okolnosťami žalovaného v 1/ rade, ktoré majú vyplývať z verejne dostupnej účtovnej závierky žalovaného v 1/ rade za účtovné obdobie roku 2015. Obave žalobcu nesvedčí správanie sa žalovaného v 1/ rade, ktorý ani počas vedeného súdneho konania na Okresnom súde Žilina č.k. 18Cbi/3/2016 motorové vozidlo značky Peugeot Boxer nescudzil tretej osobe. Podľa žalovaných obava z ohrozenia exekúcie vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade pre prípad, že pohľadávka vo výške 8.241,84 Eur by bola žalobcovi priznaná, nie je dôvodná, keďže nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zriadenia záložného práva v prospech žalobcu, sú zaťažené skorším záložným právom v prospech banky, čo oslabuje možnosť „zbaviť“ sa ich s cieľom vyhnúť sa prípadnej exekúcii v prospech žalobcu. Ďalšie skutočnosti žalobcom tvrdené v samotnom návrhu neosvedčil. Mali za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo svojom výroku zákonné, spravodlivé a vecne správne. Navrhli napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

9. K procesnému postupu krajského súdu sa uvádza, že podľa ust. § 329 ods. 1 druhá veta bolo žalovaným umožnené sa vyjadriť. Ďalšie úkony s týmto doručeným vyjadrením nenasledovali vzhľadom k zmyslu a účelu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia a zákonnej úpravy, ktorá nevyžaduje doručenie vyjadrenia žalobcovi.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

12. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bolo napadnuté uznesenie okresného súdu preskúmané v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 17.07.2017.

13. Podľa ust. § 343 ods. 1 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa ust. § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

15. Podľa ust. § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa ust. § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa ust. § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Odvolací súd k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle ust. § 343 ods. 1 je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa len v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 344 v spojení s ust. § 326 ods. 1 je ten, kto požaduje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím je daná požiadavka splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku (peňažné pohľadávky veriteľa), 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.

19. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že v tomto štádiu konania, teda v štádiu konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo možné zaujať, a to ani v prejudiciálnej rovine relevantné stanovisko k (ne)osvedčeniu existencie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade v tvrdenej výške 8.241,84 Eur, nakoľko táto otázka bude výsledkom dokazovania v prejednávacej veci.

20. Okresný súd však nemal za osvedčenú podmienku spočívajúcu v obave o možný budúci výkon súdneho rozhodnutia, a to s ohľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný v 2/ rade vo vzťahu ku ktorému majetku sa domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vykonával akékoľvek faktické alebo právne úkony, ktorými by mohol ohroziť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a ani, že by žalovaný nedisponoval žiadnym iným majetkom.

21. Vo vzťahu k žalobcom podanému odvolaniu krajský súd uvádza, že pri preskúmavaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie bol viazaný rozsahom a dôvodmi jeho odvolania. Z odvolania žalobcu plynie, že tento napadol záver súdu prvej inštancie ohľadom neosvedčenia druhej zo zákonných požiadaviek pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a síce osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená.

22. Krajský súd vo vzťahu k naplneniu zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia uvádza, že pre naplnenie tejto zákonnej požiadavky je nevyhnutné, aby zo strany žalobcu boli osvedčené také konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho obavu, že zo strany žalovaného v 2/ rade dôjde k takému nakladaniu s jeho majetkom, ktoré by mohlo mať za následok zmarenie možnosti žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva plní predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy, že exekúcia bude ohrozená, je potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne správanie sa žalovaného, v danom prípade žalovaného v 2/ rade, ktorého sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia týka, vzhľadom na jeho vlastnícke právo k majetku, vo vzťahu ku ktorému žiada žalobca zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná,

prípadne osvedčená takým konkrétnym správaním a konaním sa žalovaného v 1/ rade a ani žalovaného v 2/ rade, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil také správanie sa žalovaného v 2/ rade, ktorým by bolo osvedčené nakladanie s nehnuteľným majetkom žalovaného v 2/ rade v podobe jeho zakladania, resp. znižovanie rozsahu majetku žalovaného tak v 1/ rade, ako i žalovaného v 2/ rade uzatváraním nevýhodných kúpnych zmlúv. Žalobca pre nedostatok sumáru poskytnutých tvrdení neosvedčil zákonnú podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to neosvedčil naliehavosť hrozby, že exekúcia bude ohrozená, teda že je tu hrozba a obava. Zo zákonom formulovanej podmienky vyplýva, že hrozba, resp. obava musí byť reálna a priama, nemôže byť len predpokladaná, práve vo vzťahu k obave z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Žalobca neosvedčil a netvrdil reálne konanie a správanie sa žalovaných, výsledkom ktorého by bol taký intenzívny zásah do ich majetkových pomerov, pre ktoré by tu bola osvedčená reálna priama hrozba, obava z ohrozenia exekúcie. Stotožňuje sa krajský súd so záverom okresného súdu a nesúhlasí s odvolateľom, že len samotná neinformovať žalobcu o majetkových pomeroch žalovaného v 2/ rade a žalovaného v 1/ rade nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ žalobca namietal, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby mal detailné informácie o majetkových pomeroch žalovaného v 2/ rade, resp. k dispozícii informácie o tom, aké žalovaným v 2/ rade vykonáva faktické alebo právne úkony, ktorými by mohol ohroziť vymožiteľnosť pohľadávky, pričom disponuje len informáciami z verejných zdrojov, tak krajský súd dodáva, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné vychádzať zo základných zásad Civilného sporového poriadku, konkrétne čl. 8, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Dodáva krajský súd, že žalobca len poukázal na svoje predpoklady a subjektívne úvahy a očakávania, že v prípade, ak v konaní vo veci samej bude úspešný, môže byť exekúcia jeho pohľadávky ohrozená, avšak v takomto ponímaní nemôže byť osvedčená podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to bezprostredná hrozba ohrozenia exekúcie. V prípade konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia krajský súd poukazuje na znenie čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že „podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní splnené neboli, a preto návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohlo byť vyhovené.

23. Krajský súd preto postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý, potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Dodáva krajský súd, že bolo povinnosťou žalobcu, aby naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v primeranej miere a intenzite naplnil, aby bolo možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť, čo v danom prípade zo strany žalobcu splnené nebolo.

24. Krajský súd ako súd odvolací nerozhodoval o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, keďže o takomto nároku nerozhodoval v napadnutom uznesení ani súd prvej inštancie, naviac, ak návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný v rámci začatého konania vo veci samej, v rámci ktorého bude rozhodované o nároku na náhradu trov celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.