Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/69/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 15. augusta 2017 prejednal odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 0T/10/2017 zo 4.4.2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn. 0T/10/2017 zo dňa 4.4.2017 vo výroku o treste, ktorým bol uložený peňažný trest a náhradný trest odňatia slobody.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine a treste zákazu činnosti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 0T/10/2017 zo dňa 4.4.2017 obžalovaného A. M., nar. X.X.XXXX v L., trvale bytom K. E. D. XX, okres L.

o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 54 Tr. zák. na trest povinnej práce 250 hodín.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č.k. 0T/10/2017-64 zo 4.4.2017 bol obžalovaný A. M. uznaný vinným, že:

„dňa 05.03.2017 v čase okolo 15:58 h riadil osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, ev. č.: 9B2 7520 po ceste II. triedy č. 487 v smere od obce Makov do mesta Turzovka, kde pri budove Obecného úradu v obci Vysoká nad Kysucou, okres Čadca bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Turzovka, pričom bolo zistené, že osobné motorové vozidlo riadil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 05.11.2014 pod sp. zn. 0T/24/2014-90, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2015 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 61 mesiacov do 28.02.2020, pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d Trestného zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona“,

čím spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol odsúdený na peňažný trest vo výmere 800,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu

mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 4.4.2017 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný uviedol, že sa vzdáva odvolania aj za osoby oprávnené podať odvolanie v jeho prospech. Obhajca uviedol, že sa vzdáva odvolania a prokurátor uviedol, že podáva odvolanie proti výroku o treste.

Dňa 4.4.2017 súdu prvého stupňa bolo doručené odôvodnenie odvolania prokurátora, ktorý po konštatovaní základných faktov prebiehajúcej trestnej veci odvolanie odôvodnil nasledovne:

„S rozhodnutím súdu, pokiaľ ide o výrok o treste (druh uloženého trestu) sa nemožno stotožniť. V tejto súvislosti poukazujem na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Zároveň podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Zo spisu je zrejmé, že obžalovaný A. M. bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný, pričom posledných šesť odsúdení je pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Naposledy bol A. M. odsúdený rozsudkom Okresného súdu Čadca pod sp. zn. 0T/24/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2015 pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, dokonca v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona, kde menovaný bol podmienečne prepustený z výkonu trestu Okresným súdom Martin dňa 10.03.2016, so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky. Stíhaný skutok teda spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dopustil rovnakého trestného činu, dokonca v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Je teda zrejmé, že všetky doterajšie odsúdenia nemali prevýchovný vplyv na obžalovaného, keďže tento už siedmykrát spáchal rovnaký trestný čin. Pokiaľ sa má obžalovanému zamedziť v páchaní rovnakej trestnej činnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, je potrebné na neho vplývať uložením prísnejšieho trestu, než je trest peňažný. Do úvahy s prihliadnutím na kriminálnu minulosť a opakujúcu sa recidívu u obžalovaného, prichádzalo uloženie trestu odňatia slobody a to dokonca nepodmienečného s prihliadnutím na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona minimálne vo výmere navrhovanej prokurátorom na hlavnom pojednávaní. Teda, keby súd náležite prihliadal na vyššie uvedené okolnosti, najmä predchádzajúce odsúdenia obžalovaného a zohľadnil dikciu zákona, ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, bol by obžalovanému uložil primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý je úplne adekvátny v tomto konkrétnom prípade a pri tomto páchateľovi. S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd Žilina podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Čadca a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu Čadca na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby rozhodol sám a uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody“.

Dňa 26.5.2017 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie obžalovaného A. M. podané prostredníctvom obhajcu k odvolaniu prokurátora, pričom vo vyjadrení uviedol nasledovné podstatné okolnosti:

„Prokurátor v podanom odvolaní poukázal na ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky pre jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. § 34 ods. 1 TZ: Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prokurátor zároveň poukázal na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného a uviedol, že tieto údajne nemali na obžalovaného prevýchovný vplyv a z tohto dôvodu sa domnieva, že je na obžalovaného potrebné vplývať prísnejším trestom ako je trest peňažný, pričom zároveň uviedol, že do úvahy prichádza

trest odňatia slobody a to dokonca nepodmienečný. So závermi prezentovanými prokurátorom sa obžalovaný nestotožňuje, nakoľko prokurátor úplne opomenul ust. § 34 ods. 3 Trestného zákona, v zmysle ktorého má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. § 34 ods. 3 TZ: trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. § 34 ods. 4 TZ: pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný má za to, že súd v tomto prípade pri ukladaní trestu správne prihliadol na zásady personality a individualizácie trestu vyjadrené v ust. § 34 ods. 3 a 4 Trestného zákona. V zmysle zásady personality by trest zásadne mal postihovať len páchateľa a vplyv na jeho okolie by mal byť minimalizovaný. V rámci zásady individualizácie súd okrem iného prihliada aj na osobné pomery páchateľa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd v tomto prípade prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný má dve maloleté deti vo veku sedem a osem rokov. Zároveň má tehotnú družku a v krátkom čase očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Je nesporné, že po narodení tohto dieťaťa bude potrebná aj starostlivosť otca, teda obžalovaného. V prípade, že by bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, malo by to výrazný dopad na jeho rodinu a jemu blízke osoby, nakoľko obžalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť a riadne sa o svoje maloleté deti vo veku sedem a osem rokom stará tým, že prispieva na ich výživu. S narodením ďalšieho dieťaťa budú nepochybne spojené zvýšené výdavky. Obžalovaný má záujem riadne zabezpečovať výživu a výchovu dieťaťa, ktoré sa mu má v dohľadnej dobe narodiť. Finančnú ako aj osobnú pomoc obžalovaného bude v čase tehotenstva, no najmú po pôrode potrebovať aj jeho družka. V prípade, že by bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, mal by výkon tohto trestu výrazný dopad na jeho rodinu a jemu blízke osoby a to jednak na jeho maloleté deti vo veku sedem a osem rokov, ako aj na jeho družku, s ktorou v dohľadnej dobe očakávajú narodenie spoločného dieťaťa, pričom následne by uloženie a výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody malo zásadný vplyv aj na zabezpečovanie výživy a ďalších potrieb tohto novonarodeného dieťaťa. S poukazom na zásady personality a individualizácie trestu má obžalovaný za to, že peňažný trest vo výške 800 €, ktorý mu súd uložil spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov sú v tomto prípade spravodlivé a dostačujúce, nakoľko peňažný trest vo výške 800 € postihuje výhradne obžalovaného a nemá vplyv na jemu blízke osoby. Trest zákazu činnosti zabezpečí ochranu spoločnosti a na rozdiel od situácie, kedy by bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, môže obžalovaný naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť a tak kontinuálne a riadne zabezpečovať výživu jemu blízkych osôb. Na základe uvedeného preto obžalovaný žiada, aby dovolací súd podľa ust. § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamietol“.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla zrušiť rozsudok Okresného súdu Čadca v časti napadnutej odvolaním a vrátiť mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby odvolací súd rozhodol sám tak, že uloží obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť, prípadne uložiť obžalovanému trest povinnej práce. Rozsah trestu ponechal na úvahu súdu, ale pripomenul, že obžalovaný sa v súčasnosti stará o dve maloleté deti a očakáva narodenie tretieho dieťaťa. Obžalovaný sa pripojil k návrhu advokáta.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) Tr. por. v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.), obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods.1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že v rozpore s ustanovením § 310 ods. 2 Tr. por. z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, nie je zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaného. Len z písomných dôvodov odvolania prokurátora zo 4.4.2017 možno ustáliť, že prokurátor podáva odvolanie v neprospech obžalovaného M. M. v časti výroku o treste (druh uloženého trestu), pričom zjavne namieta len neprimeranosť uloženého peňažného trestu, ale nie neprimeranosť trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Prokurátor podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o peňažnom treste, ale odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine ako i prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.), je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred súdom prvého stupňa, na ktorom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a po splnení zákonom stanovených podmienok súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal (č.l. 61-63 spisu).

Krajský súd sa stotožnil s odvolacími dôvodmi prokurátora vo vzťahu k výroku, ktorým bol uložený obžalovanému M. M. peňažný trest a rovnako tento trest považuje za neprimerane mierny. Tento záver má oporu v údajoch, ktoré obsahuje register trestov obžalovaného M. M., z ktorého vyplýva, že od roku 2007 do roku 2014 má obžalovaný v registri trestov celkom 8 záznamov a naposledy bol odsúdený vo veci Okresného súdu Čadca, sp.zn. 0T/24/14 z 5.11.2014 pre prečiny podľa § 289 ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zák., § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov a 1 mesiac. Z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený 10.3.2016 s probačným dohľadom, pričom mu bola určená skúšobná doba v trvaní 3 roky a dĺžka probačného dohľadu v trvaní 3 roky. Na kriminálnej minulosti obžalovaného M. M. nič nemení ani skutočnosť, že v súvislosti s prvými dvomi rozhodnutiami z roku 2007 a 2010 sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal najmä na rodinné pomery obžalovaného, a to najmä na jeho vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom z predchádzajúceho manželstva, tehotenstvo družky a očakávanie narodenia ďalšieho dieťaťa a s tým spojenú starostlivosť, keď mal za preukázané, že obžalovaný má 2 deti vo veku 8 a 7 rokov a družku, ktorá je v 4. mesiaci tehotenstva.

Na druhej strane z rozsudku súdu prvého stupňa nie je zistiteľné, akým spôsobom skúmal súd prvého stupňa splnenie podmienok stanovených § 57 ods. 1 Tr. zák. pre uloženie peňažného trestu. Obžalovaný M. M. síce v zápisnici o výsluchu obvineného zo 6.3.2017 uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je 1.000,- Eur (č.l. 10 spisu), súd prvého stupňa ale bližšie neskúmal zdroje takto určeného čistého mesačného príjmu obžalovaným M. M.. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, ktorá vyplýva z odpisu registra trestov, keď obžalovanému M. M. bol v roku 2012 vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 2T/16/12 uložený okrem iného peňažný trest 1.000,- Eur, ale tento nezaplatil, a preto bol nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody.

Z výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým boli uložené tak peňažný trest ako i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá obžalovanému M. M. vyplýva, že tento neobsahuje žiadne z ustanovení § 38 Tr. zák., ktorý stav je v rozpore s dikciou zákona a ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, akým spôsobom a s akým výsledkom skúmal súd prvého stupňa existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 Tr. zák.). Na tomto mieste krajský súd pripomína, že aj pri ukladaní peňažného trestu, ako i trestu zákazu činnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 38 Tr. zák. Krajský súd uzatvára, že uloženie peňažného trestu obžalovanému A. M. je v okolnostiach prípadu nielen neprimerané, ale pre absenciu aplikácie zákonných ustanovení rozhodujúcich pre uloženie peňažného trestu, je uloženie peňažného trestu obžalovanému A. M. súdom prvého stupňa nezákonné.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste. Všeobecne treba uviesť, že vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Krajský súd sa nestotožnil s návrhom odvolateľa na uloženie ďalšieho krátkodobého nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému M. M. vo výmere minimálne 4 mesiace. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný M. M. bol v rokoch 2012 až 2014 celkom 6-krát uznaný vinným z prečinu podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., pričom mu boli ukladané rôzne druhy trestov (peňažný trest, trest zákazu činnosti, trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu a nepodmienečný trest odňatia slobody). S poukazom na prejednávaný skutok je zrejmé, že uložené tresty u obžalovaného M. M. nesplnili svoj výchovný účel. V prípade obžalovaného M. M. je treba zobrať do úvahy, že podľa kriminologických výskumov desistencia, teda opustenie kriminálnej dráhy sa deje postupne a označuje sa preto ako proces. Nie je totiž reálne požadovať, aby chronickí recidivisti naraz prešli z kriminálnej dráhy na dráhu usporiadaného občana. Ukladaním opakovaných krátkodobých trestov odňatia slobody nedosiahne spoločnosť stav, keď ľudia, ktorých negatívne rysy sa vytvárajú dlhú dobu, sa zrazu stanú dokonalejší ako dokonalí. Základným nastavením systému, v rámci ktorého sa páchateľom protiprávneho konania ukladajú sankcie, by mala byť snaha o nápravu páchateľa (teda o desistenciu páchateľa), čo je v súlade s účelom trestu. Ak teda doterajšie tresty u obžalovaného

A. M. vrátane nepodmienečných trestov odňatia slobody nesplnili svoj účel, snahou krajského súdu pri ukladaní sankcie obžalovanému M. M., bola snaha zvoliť takú alternatívnu sankciu, ktorá bude dostatočnou motiváciou v spojení s aktuálnymi rodinnými pomermi obžalovaného k tomu, aby začal viesť riadny život. Krajský súd uprednostnil ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák. (starostlivosť o dve maloleté deti vo veku 8 a 7 rokov a očakávané narodenie tretieho dieťaťa) pred represívnym charakterom trestu za protiprávne konanie, ktorého sa nepochybne obžalovaný M. M. dopustil.

Krajský súd v konečnom dôsledku po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 54, § 55 ods. 2 Tr. zák.) uložil obžalovanému A. M. alternatívny trest, a to trest povinnej práce 250 hodín.

Pri ukladaní trestu povinnej práce krajský súd aplikoval ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák., pretože z konania, ktoré predchádzalo vyhlásenému rozsudku, identifikoval poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. a z listinných dôkazov priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák.

Na záver dáva krajský súd do pozornosti obžalovanému ustanovenie § 55 Tr. zák., podľa ktorého:

1.) Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Do doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený a) nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto dobe práca nebola určená, b) vykonával povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby, c) zdržiaval sa v cudzine, d) bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci.

2.) Trest povinnej práce súd neuloží, ak je páchateľ dlhodobo práceneschopný alebo invalidný.

3.) Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

4.) Ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

5.) Súd môže upustiť od výkonu trestu povinnej práce, ak sa odsúdený v čase výkonu tohto trestu nie z vlastnej viny stal trvalo práceneschopným alebo invalidným alebo z iných závažných dôvodov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.