Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-212-2017.pdf
PDF · 103.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/212/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom v O., Z. XXX/X (adresa na doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o,, Pribinova 25, Bratislava), proti žalovanému: A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. G., bývajúci na adrese: W. G., J. K. XXXX/X, o zaplatenie 410,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6Csp/13/2016 zo dňa 13. apríla 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Hlasovanie bolo jednomyseľné.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Žalovaný nárok má svoj základ v zmluve o úvere, ktorú uzatvorili strany sporu dňa 20.06.2007 č. 5500735, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 265,55 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 144,73 eur, spolu vo výške 410,28 eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere, a to v 6 mesačných splátkach po 68,38 eur počnúc dňom 14.07.2007. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa strany sporu dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Žalovaný úver riadne nesplácal a z toho dôvodu žalobkyňa podala trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo policajného zboru Dolný Kubín vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd Dolný Kubín trestným rozkazom č.k. 2T/40/2008-80 zo dňa 07.05.2008 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobkyňu ako poškodenú so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2008 a vykonateľnosť dňa 07.05.2008. Škoda, ktorá vznikla žalobkyni, vznikla teda v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom, pretože danú úverovú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú aplikujúc ust. § 23 a zákona SNR č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného do 01.07.2007, ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007.
Vzhľadom na toto posúdenie, súd pri danej veci postupoval podľa ust. § 290 až § 299 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP a primerane podľa jeho ostatných ustanovení (§ 300 CSP). V konaní, s ohľadom na nižšie uvedené skutočnosti, súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie o veci vykonať iné dôkazy, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nenavrhol (§ 295 CSP). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcom žalovaný nárok má predstavovať škodu spôsobenú žalovaným žalobkyni trestným činom, zo spáchania ktorého bol žalovaný uznaný vinným trestným rozkazom tunajšieho súdu z 07.05.2008 č. k. 2T/40/2008-80, právoplatným dňom 07.05.2008, konkrétne zo spáchania prečinu "úverový podvod" podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Daného trestného činu sa žalovaný dopustil skutkom spáchaným tým, že dňa 20.06.2007 v Dolnom Kubíne uzavrel s obchodným zástupcom žalobkyne zmluvu o úvere č. 5500735, na základe ktorej prevzal finančnú hotovosť 8 000,- Sk (t.j. 265,55 eur), ktorú sa zaviazal vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 4 360,- Sk (t.j. 144,73 eur) v 6- tich mesačných splátok v sume 2 060,- Sk (t.j. 68,38 eur), počnúc dňom 14.07.2007, svoje záväzky si však neplnil, nakoľko už v tom čase zrejme nemal dostatok finančných prostriedkov, preto do žiadosti o úver uviedol nepravdivé údaje o výške svojho príjmu, čím žalobkyni spôsobil škodu vo výške 12.360,- Sk. Zároveň bola uvedeným trestným rozkazom žalobkyňa ako poškodená odkázaná so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Súd je s poukazom na § 193 CSP viazaný daným trestným rozkazom, pokiaľ ním bolo rozhodnuté, že bol spáchaný vyššie uvedený trestný čin a že ho spáchal práve žalovaný. Ak bola pritom žalobkyňa so svojím nárokom na náhradu škody uplatneným v trestnom konaní odkázaná na občianske súdne konanie, najneskôr právoplatným skončením trestného konania jej začala plynúť subjektívna a objektívna premlčacia doba, resp. pokračovalo jej ďalšie plynutie po tom ako skončil dôvod majúci za následok zastavenie (spočívanie) jej plynutia, keď daným rozsudkom bolo právoplatne vyslovené, že žalobkyni vznikla v dôsledku trestného činu škoda a že túto škodu jej spôsobil práve žalovaný. S ohľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu, z ktorého vznikla škoda a s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení zákona č. 102/2014 Z. z., ktoré má charakter procesnej normy aplikovateľnej od jej účinnosti vo všetkých konaniach, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv, účinného od 01.05.2014, prislúcha súdu povinnosť pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať aj na premlčanie žalovaného nároku uplatneného voči spotrebiteľovi. V danom spore pritom súd zistil, že žalovaný nárok je premlčaný. V zmysle konštantnej judikatúry (napr. závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudkoch č. k. 11Co/573/2014-118 zo dňa 26.01.2015, č. k. 10Co/474/2014-94 zo dňa 27.11.2014, č. k. 5Co/627/2014-140 zo dňa 18.11.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17 Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, rozhodnutie NS SR z 25.01.2011 sp. zn. 5 MCdo 20/2009...) je na daný typ nárok potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď s účinnosťou od 01.04.2015 toto pravidlo zakotvuje aj ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako "OZ"). Z ustanovenia § 106 ods. 1 a 2 OZ vyplýva, že nárok na náhradu škody sa premlčuje v kombinovanej dvojročnej subjektívnej a trojročnej, resp. v prípade škody spôsobenej úmyselne v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Subjektívna premlčacia doba plynúca odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pritom môže plynúť len v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby a jej márnym uplynutím dochádza k premlčaniu nároku na náhradu škody. Keďže žalobkyňa podala žalobu až dňa 05.08.2016, hoci najneskôr žalobkyni začala plynúť subjektívna premlčacia lehota dňom 07.05.2008 (deň právoplatnosti trestného rozsudku, ktorým bol konštatovaný vznik škody a ktorým bolo ustálené, kto za škodu zodpovedá), je žalobkyňou uplatnený nárok v celom rozsahu premlčaný, keďže subjektívna premlčacia lehota jej uplynula najneskôr 07.05.2010. Preto súd žalobu pre premlčanie uplatneného nároku zamietol. K záveru o premlčaní žalovaného nároku by súd dospel aj v prípade, že by si žalobca svoj nárok uplatňoval titulom plnenia zo zmluvy o úvere. Ako uvádza žalobkyňa v žalobe, úver sa stal splatným 19.08.2007, čiže od jeho splatnosti do podania žaloby uplynulo viac ako takmer 9 rokov, teda žaloba nebola podaná v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 OZ. S ohľadom na plný úspech žalovaného v spore, ktorý na pojednávaní 13.04.2017 výslovne prehlásil, že si žiadne trovy neuplatňuje, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, keď ani z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto konaním mali vzniknúť nejaké konkrétne trovy.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť v zmysle ust. § 389 CSP a v zmysle ust. § 391 CSP vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že postavenie povinného ako spotrebiteľa razantne odmieta. Strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere dňa 20.06.2007, na základe ktorej žalobkyňa poskytla povinnému úver v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom. Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami sporu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zákon v čase uzatvárania zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Ďalej poukázal na to, že uplatňované právo bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a teda sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Má za to, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Z právoplatného vykonateľného trestného rozkazu vyplýva, že k udalosti došlo dňa 20.06.2007, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Nárok bol uplatnený titulom náhrady škody.
3. Obžalovaný sa k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
9. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
11.Súd prvého stupňa vec správne posúdil podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorý zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na základe spotrebiteľa.
12. K právnej kvalifikácii žalobkyne, že právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010 sp. zn. 5Cdo/196/2009, podľa ktorého sa účastníci kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Odvolací súd zastáva názor, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti nemožno podriadiť pod hypotézu právnej normy § 262 a § 269 Obchodného zákonníka, ale dospel k záveru, že právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi stranami sporu nie je obchodno-právnym vzťahom ale občiansko- právnym vzťahom. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že žalobkyňa je spoločnosťou, ktorej predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov a z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaný požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ, že by konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie preto správne na vzťah strán sporu aplikoval predpisy občiansko-právne, najmä Občiansky zákonník, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu je potrebné posudzovať v zmysle Občianskeho zákonníka a správne postupoval v zmysle ust. § 290 - § 299 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazuje na termín uzatvorenia úverovej zmluvy medzi stranami sporu, tak odvolací súd poukazuje na ust. § 879j OZ, v zmysle ktorého sa ust. § 52 ods. 1 OZ použije aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Z procesného hľadiska je teda podstatné, že ustanovenia o spotrebiteľských sporoch § 290 - § 300 sa použijú aj na spory z tých zmlúv alebo súvisiace s tými zmluvami, ktoré vznikli pred 1. januárom 2008, ak zodpovedajú súčasnému zneniu § 52 ods. 1 OZ, teda za každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Normy spotrebiteľského práva sa použijú nielen v prípade sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ale aj v prípade sporu vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. V predmetnom konaní sa jedná o spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku na vyvrátenie argumentov, na ktorých odvolateľ založil svoje odvolanie, považuje odvolací súd za nevyhnutné uviesť, že pri posúdení právneho vzťahu medzi stranami sporu súd prvej inštancie správne vychádzal zo spotrebiteľského práva a z existencie spotrebiteľskej zmluvy medzi stranami sporu. V právnej teórii civilného práva je spotrebiteľská zmluva charakterizovaná ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej
nesmú byť. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je daný článkom 153 o založení Európskej únie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica EÚ č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmlúv (Úradný vesník európskych spoločenstiev L095, 21/4/1993), pričom podľa článku 6 bodu 1 tejto smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
15. Súd prvej inštancie správne konštatoval vo svojom rozhodnutí, že je viazaný trestným rozkazom vydaným okresným súdom v súlade s ust. § 193 CSP. Trestným rozkazom je viazaný, pokiaľ ním bolo rozhodnuté, že bol spáchaný trestný čin a že ho spáchal práve žalovaný. Žalobkyňa v zmysle trestného rozkazu bola odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody uplatneným v trestnom konaní na občianske súdne konanie. Keďže predmetný vzťah medzi stranami sporu je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský, súd prvej inštancie exoffo prihliadal na premlčanie žalovaného nároku uplatneného voči spotrebiteľovi. Správne konštatoval okresný súd, že žalovaný nárok je premlčaný s poukazom na ust. § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje odvolateľ v podanom odvolaní, sa na daný predmet sporu nedá aplikovať. Citované ustanovenie sa vzťahuje na právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a nie na právo na náhradu škody.
16. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorej založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
17. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 296 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v predmetnom konaní úspech vo veci, avšak zo spisového materiálu nevyplýva vznik odvolacích trov konania na strane žalovaného, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)