Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/87/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci odsúdeného L. V., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. augusta 2017, o sťažnosti odsúdeného L. V. proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/25/2015 zo dňa 04.05.2017, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného L. V., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Uznesením sp. zn. 3T/25/2015 zo dňa 04.05.2017 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený L. V., nar. XX.XX.XXXX, vykoná trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3T/25/2015-80 zo dňa 23.03.2015, pričom odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písm. a), § 50 ods. 8 Tr. zák. pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vyhodnotení dôkazov na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že i keď odsúdený L. V. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia splnil vyživovaciu povinnosť a uhradil zameškané výživné, nemožno ho hodnotiť tak, že viedol riadny život, pretože spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť v pokračovacom skutku v dňoch 15.06.2015 a 11.08.2015 zadáva nepochybne dôvod pre premenu trestu. Obhajobu ods. L. V. spočívajúcu v tom, že si povinnosť uhradiť zmeškané výživné splnil a pokiaľ bol odsúdený bolo to v inej trestnej veci, prvostupňový súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko nemôže vyvrátiť ten stav, že sa ods. L. V. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil protiprávneho konania závažného charakteru a bol odsúdený k nepodmienečnému trestu, ktorý vykonal. V zmysle tohto záveru prvostupňový súd odsúdenému nariadil vykonať trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov s tým, že ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.05.2017 odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí (č.l. 115-116 spisu) zahlásil sťažnosť, ktorú do rozhodovania krajského súdu na neverejnom zasadnutí bližšie odôvodnil jeho obhajca.

V písomných dôvodoch sťažnosti obhajca odsúdeného uvádza, že má za to, že v danom prípade je možné vo veci postupovať s poukazom na § 50 ods. 4 Tr. zák. a ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a primerane predĺžiť skúšobnú dobu. Spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe možno v prípade odsúdeného hodnotiť ako exces (ojedinelé vybočenie z bežných medzí riadneho správania sa). Odsúdený inak dodržiaval právny poriadok a ďalšie normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, spoločnosti i rodine aj nad rámec jemu daný, keď napr. prispieval na výživu plnoletej dcéry, platil úver za tretiu osobu, aby sa táto neocitla v núdzi, čo sa týka bývania a i touto formou sa jej snažil ospravedlniť za to, že sa voči nej dopustil protispoločenského konania. Ods. L. V. žiadnym spôsobom nezneužil svoje práva voči spoluobčanom, naopak, dopustil sa dvakrát príkladných skutkov, keď pomáhal zranenému v záchrane života pri dopravnej nehode a pomáhal tiež zabrániť spôsobeniu ujmy osobe, ktorá sa stala obeťou prepadu zo strany ďalšej osoby, žiadnym

spôsobom nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani zamestnaní, má vyrovnané vzťahy s matkou svojho dieťaťa a s dieťaťom, pričom sa im snaží všemožne pomáhať, čoho dôkazom je i to, že T. X. nie je za to, aby bol odsúdenému premenený trest na nepodmienečný. Nepodmienečný päťmesačný trest, ktorý odsúdený vykonal u neho splnil dostatočne svoj účel, keď si uvedomil svoje nebezpečné konanie pre spoločnosť. Odsúdený je riadne zamestnaný a jeho pracovné hodnotenie je kladné. V zamestnaní sa odsúdenému naskytá možnosť postúpiť na vedúce miesto, čím si zlepší jednak svoj status a jednak finančnú stránku. Nástupom na výkon trestu by prišiel o všetko - zamestnanie a finančne by nemohol podporovať ďalej svoje dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť a vystavil by ho takto riziku núdze. Pri úvahe, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život človeka podľa obhajcu odsúdeného nie je možné obmedziť sa iba na zisťovanie, či odsúdený nespáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin ale treba skúmať celý život odsúdeného v skúšobnej dobe, pričom súd prvého stupňa sa touto skutočnosťou dostatočne nezaoberal. Premena podmienečného trestu na nepodmienečný u ods. L. V. nesplní ani účel trestu zakotvený v § 34 ods. 1 Tr. zák. a bude v konečnom dôsledku znamenať rozpad jeho rodiny, stratu zamestnania, beznádej a možno totálny zlom jeho osobnosti. Obhajca odsúdeného v závere poukázal na skutočnosť, že odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9T/108/2015 prijal pomerne tvrdý nepodmienečný trest v trvaní päť mesiacov, ktorý vykonal, pričom bol odsúdený za skutky, ktorých sa dopustil dňa 15.06.2015 a 11.08.2015. Prvého skutku sa teda dopustil ešte pred začatím plynutia skúšobnej doby vo veci vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3T/25/2015 a je preto na zváženie, či nedošlo vo veci sp. zn. 9T/108/2015 k porušeniu zákona v tom smere, že odsúdený mal dostať súhrnný trest i za skutok spáchaný dňa 15.06.2015 a následne by sa potom malo vysloviť, že trest ktorý odsúdený vykonal v trvaní päť mesiacov je z hľadiska zákona dostatočný. Na základe týchto dôvodov navrhol, aby bolo vyslovené, že podmienečné odsúdenie L. V. bude ponechané v platnosti a nie je potrebné premieňať mu podmienečný trest na nepodmienečný.

V danom prípade možno konštatovať, že podľa zákona je proti vyššie uvedenému uzneseniu prípustná sťažnosť, táto bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote.

Krajský súd na základe podanej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. a) a b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, pričom po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je dôvodné a zákonné a sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že uložením trestu odňatia slobody, ktorého výkon súd podmienečne odloží sa konanie nekončí, ale je stanovená skúšobná doba, v priebehu ktorej sa skúma v prvom rade, či odsúdený dokáže viesť riadny život. Pod vedením riadneho života v skúšobnej dobe treba rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama o sebe vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu L. V. bol dňa 23.04.2015 odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/25/2015 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2015, pričom skúšobná doba mala uplynúť dňa 07.07.2016. Z obsahu spisu je zrejmé, že L. V. bol dňa 14.12.2015 rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/108/2015, právoplatným dňa 14.12.2015, odsúdený pre prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), Tr. zák. k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov, ktorý vykonal dňa 11.01.2016 (č.l. 103 spisu). Z tohto rozhodnutia vyplýva, že predmetný skutok spáchal L. V. od presne nezisteného času dňa 15.06.2015 do 13:00 hod. dňa 11.08.2015, ako aj dňa 03.08.2015, teda aj počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Jednalo sa pritom o pokračovací trestný čin nebezpečného vyhrážania, kedy sa čiastkové útoky posudzujú ako jeden trestný čin. Okrem toho bol ods. L. V. dňa 04.08.2015, t.j. rovnako v priebehu plynutia skúšobnej doby, postihnutý i za spáchanie priestupku proti verejnému poriadku blokovou pokutou vo výške 30 eur (č.l. 104 spisu). Z už uvedeného je zrejmé, že uložený trest nesplnil svoj prevýchovný účel, keďže odsúdený naďalej pokračuje v páchaní trestnej, resp. protispoločenskej činnosti, a to napriek dobrodeniu súdu i v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, dokonca hneď od jej začiatku. Tieto konkrétne skutočnosti potom preukazujú, že v danom prípade je namieste premeniť pôvodne uložený podmienečný trest na trest nepodmienečný. Pokiaľ ide o argumentáciu obhajcu obvineného vytýkajúcu porušenie zákona vo veci vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9T/108/2015, tak krajský súd uvádza, že táto nebola predmetom jeho prieskumnej činnosti, nakoľko sťažnosť bola podaná v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3T/25/2015 a smerovala proti rozhodnutiu vydanému v tomto konaní.

Pretože v prejednávanom prípade neboli zistené žiadne také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali výnimočné ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti, prvostupňový súd postupoval zákonne a správne, krajský súd sa stotožňuje s právnymi závermi napadnutého uznesenia, ako aj s jeho dôvodmi a poukazuje na to, že odsúdený nevyhovel podmienkam uvedeným v ustanovení § 50 ods. 4 Tr. zák., keď v skúšobnej dobe neviedol riadny život a dopustil sa jednak spáchania úmyselného trestného činu a jednak spáchania priestupku. Okresný súd taktiež správne rozhodol, keď odsúdeného L. V. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Z týchto dôvodov považoval krajský súd sťažnosť odsúdeného L. V. za podanú nedôvodne a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.