Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-222-2016.pdf
PDF · 77.21 KB
Case nature
Subarea
14Co/222/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému Q. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, W. XXX XX, t. č. A. č. XXX, R. X, W. XXXXX, H. T., o zaplatenie 2 505,25 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 15. 12. 2015, č. k. 2C/6/2015-46, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania (štvrtý výrok) m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 54,66%.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom prvým výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie 249,70 Eur, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 937,50 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 937,50 Eur od 05. 12. 2011 do zaplatenia, tretím výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. Štvrtým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z účastníkom nemá na náhradu trov právo. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a poukázal na to, že v časti 249,70 Eur došlo k späťvzatiu žaloby, teda procesne zastavenie konania zavinil žalobca. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1 937,50 Eur a neúspešný v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 567,75 Eur. Vzhľadom na to, že každá zo strán mala úspech vo veci len čiastočný, rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo štvrtom výroku, ktorým rozhodol súd o trovách konania, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobcovi nepriznal ani čiastočnú náhradu trov konania, považuje za nespravodlivé. Poukázal na svoju snahu, aby sa so žalovaným dohodli na úhrade žalovanej pohľadávky. Na mnohé výzvy, písomné a tiež telefonické, žalovaný nereagoval a dlh nesplateného úveru nezaplatil. Preto žalobcovi neostalo iné, ako uplatniť si právo zákonným spôsobom v súdnom konaní. Žalovaný teda svojim správaním dal príčinu na podanie žaloby voči nemu. Žalobcovi vznikla poplatková povinnosť, ktorú si splnil a súdny poplatok vo výške 150,- Eur zaplatil. Považuje za nespravodlivé minimálne v časti náhrady trov titulom zaplateného poplatku, že mu súd napriek prevažnému úspechu náhradu trov nepriznal. Podľa názoru žalobcu správnou aplikáciou právnych predpisov, rešpektujúc zásadu zodpovednosti účastníka konania za výsledok, musel súd dôjsť k záveru, že žalobcovi, ako prevažne úspešnejšiemu účastníkovi konania, vo vzťahu k žalovanému prináleží v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. náhrada trov konania v sume 225,43 Eur, čo je 54,68% jeho čistého úspechu v spore. Domáha sa v tomto smere zmeny napadnutého rozhodnutia.
3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, podľa § 388 CSP rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, konania, ktoré mu predchádzalo a dôvodov odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2 505,25 Eur istiny s príslušenstvom, žalobca bol zaviazaný na zaplatenie sumy 1 937,50 Eur s príslušenstvom. V dôsledku späťvzatia žaloby bolo konanie o zaplatenie sumy 249,70 Eur zastavené a vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Súd prvej inštancie rozhodoval za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Správne súd prvej inštancie uviedol, že v časti o zaplatenie sumy 249,70 Eur, v ktorej žalobca zobral návrh späť, zastavenie procesne zavinil žalobca. Žalobca bol potom úspešný v časti o zaplatenie sumy 1 937,50 Eur a v zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá. Celkový neúspech žalovaného bol aj podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie vo výške 567,75 Eur s príslušenstvom.
6. Súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, rovnako za účinnosti tejto procesnej normy podal žalobca odvolanie. Občiansky súdny poriadok bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. dňom 30. 06. 2016 a od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný zákon - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona - § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. V zmysle aktuálnej procesnej úpravy sú trovy konania upravené v 6. Hlave CSP, náhrada trov konania, konkrétne v ust. § 255 a nasl. zákona. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Odvolací súd konštatuje, že právna úprava náhrady trov konania je obdobne ako predchádzajúca právna úprava (§ 142 a nasl. O.s.p.) postavená na základe úplného alebo čiastočného úspechu v spore ako kritéria priznania náhrady trov konania. Odvolací súd vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej konštatuje, že súd prvej inštancie síce správne rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., mal však rozhodovať podľa zásady prevažného úspechu a priznať úspešnejšej strane pomernú časť trov konania proti neúspešnej strane. Rozhodovanie podľa druhej časti tejto vety (žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania) je použiteľné v prípade, ak bol úspech, či neúspech oboch strán rovnaký. Odvolací súd zistil, že v danom prípade vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej bol žalobca úspešný v rozsahu 77,33%, žalovaný v rozsahu 22,67%, tzv. „čistý úspech“ žalobcu je potom v rozsahu 54,66%, a preto malo byť rozhodnuté tak, že úspešnejšiemu žalobcovi mala byť priznaná náhrada trov konania v pomere zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu vo veci, tzn. v rozsahu 54,66% jeho účelne vynaložených trov konania.
10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania tak, že priznal žalobcovi ako úspešnejšej sporovej strane náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 54,66% jeho trov voči neúspešnejšiemu žalovanému, a to s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
11. V odvolacom konaní bol žalobca plne úspešnou sporovou stranou, a preto odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania, pričom o jej výške bude rozhodnuté tiež podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením súdu prvej inštancie, ktoré vydá súdny úradník.
12. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).