Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-30-2017.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/30/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.08.2017, v trestnej veci obžalovaného W. Z., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/9/2017 zo dňa 22.06.2017, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov napadnutým uznesením sp. zn. 1T/9/2017 zo dňa 22.06.2017 podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec proti obž. W. Z., nar. XX.XX.XXXX v S., F. republiky, trvale bytom H. č. XX, Q. nad N., F. republika, bez prihlásenia W. č. XX, okr. N., t.č. v ÚVV Prešov pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov č. 2Pv 578/16/7707-52 ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
od dňa 18.9.2016 do 23.9.2016 v nočných hodinách v obci W. č. XX, okr. Prešov v murovanej chatrči po tom ako mu povedala, že ho nechce a nech ju nechá na pokoji, sa opakovane vyhrážal násilím a usmrtením svojej bývalej družke K. C. slovami, že ,,ak s ním nepôjde, mu nedá, tak ju zabije, rozreže, nechá tam“, v tom čase čaká dieťa s iným mužom, čoho sa zľakla a podvolila sa mu, pričom dňa 19.9.2016 pri opakovaných vyhrážkach zabitím, keď s ním opäť odmietala súložiť, jej dal aj facku, mala z neho strach, preto to strpela, pričom jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie, to sa odohrávalo každý deň až do dňa 24.9.2016, kedy menovaná znova po týždni opäť požila tabletky, lebo nechcela s ním ďalej žiť, chcela ísť do nemocnice a udať ho, stále chodil za ňou, nechcel, aby odišla z domu. Dňa 27.9.2016 v čase asi o 08.00 hod. v obci W. č. XX, okr. Prešov opäť prišiel za svojou bývalou družkou K. C. do domu jej matky X. Z., ktorá býva v tom istom dome s iným vstupom, tam menovaná prespávala s deťmi zo strachu pred ním, pristúpil k menovanej a nútil ju, aby s ním žila, lebo jej inak zoberie deti do Čiech, čo opakovane odmietala, pričom v rukách držala ich spoločnú maloletú dcérku a obvinený W. Z. dlaňami oboch rúk chytil K. C. za jej obe líca a začal ju násilím bozkávať na jej ústa, s čím ona nesúhlasila a odťahovala sa, cítila z neho toluén bolo jej na zvracanie, žiadala ho, aby ju nechal na pokoji, lebo zavolá políciu, na čo W. Z. nereagoval a povedal jej, že sa pôjde zabiť, nato skutok ohlásila telefonicky na linku 158, vytrhol jej telefón z ruky, aby netelefonovala, po krátkej chvíli ako spätne zatelefonovali z polície, obvinený odišiel preč z jej domu,
postúpil Okresnému úradu Prešov, Odboru všeobecnej vnútornej správy, aby ju prejednal ako priestupok.
Po vyhlásení uznesenia, odôvodnenia a poučení o opravnom prostriedku prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal sťažnosť proti tomuto uzneseniu.
Prokurátor svoju sťažnosť odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.07.2017. Prokurátor konštatuje, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým vec postúpil na prejednanie ako priestupok. Vyslovil názor, že dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní odôvodňovali podanie obžaloby a postavenie obv. W. Z. pred súd. V prípravnom konaní bola opakovane vypočutá svedkyňa - poškodená K. C., ktorá presne a opakovane popisovala akým spôsobom obvinený pod hrozbou vyhrážok si mal vynucovať od nej pohlavný styk, zotrvávala na svojich výpovediach aj po vznesení obvinenia za prítomnosti obhajcu. Uviedla, že po návrate obv. W. Z. z výkonu trestu odňatia slobody v mesiaci september 2016 mu povedala, že s ním nechce žiť, čo sa mu nepáčilo, preto užila lieky, lebo mala z neho nervy, lebo sa jej vyhrážal, že ju zabije, dookola to samé, každý večer. Následne odišla k K. Z., lebo sa W. bála. Domov sa vrátila kvôli dcére. Uvádzala, že cez deň sa to dalo vydržať, až kým si nešli ľahnúť, vtedy mu povedala, že ho nechce, nech ju nechá na pokoji. Obžalovaný jej mal povedať, že keď s ním nepôjde, teda že mu nedá, tak ju rozreže, načo sa zľakla a podvolila sa mu, nebránila sa, bála sa W., hanbila sa to niekomu povedať. Toto konanie sa opakovalo. Tieto skutočnosti má potvrdzovať aj obsah lekárskej správy na č.l. 180 zo dňa 24.09.2016, kde je konštatované, že včera okolo 22.00 hod. bola znásilnená svojím druhom, rovnako aj lekárskou správou, ktorá sa nachádza na č.l. 182, kde je konštatované, že obžalovaný ju bije, bojí sa ho, lebo je stále sfetovaný a opitý. Ani vlastní rodičia jej nechcú pomôcť, sú na jeho strane. Pohlavný styk s obžalovaným strpela, lebo sa jej stále vyhrážal. Zdôraznila, že jej rodina chcela, aby s ním žila. Jedenkrát jej mal povedať, že ju zabije, keď boli vonku okolo deviatej až desiatej hodiny, kedy sa stretla s T., načo mu tvrdila, že ona sa s ním nestretla. Raz jej dal facku, nevedela uviesť z akého dôvodu. Mala z neho strach, zakazoval jej stretávať sa s T., chcel, aby nikam nechodila. Vo vzťahu k ďalšiemu konaniu prokurátor konštatuje, že po prepustení z nemocnice v byte matky sa schovávala pred druhom. Ten jej stále vravel, aby žila s ním, vyhrážal sa jej, že jej zoberie deti. Poukázal aj na záznam telefonického hovoru, kde poškodená konštatovala, že nechce s ním žiť, no obžalovaný ju otravuje. Prokurátor konštatuje, že zmena výpovede obžalovanej na hlavnom pojednávaní je účelová v snahe pomôcť obžalovanému. V tejto súvislosti prokurátor poukázal aj na výpoveď X. Z., ktorá v prípravnom konaní uviedla, že po návrate W. Z., jej dcéra nechcela s ním žiť, preto užila lieky. Dcéra po prepustení z nemocnice išla k K. Z., lebo sa obžalovaného bála a chcela, aby jej dal pokoj. Aj keď dcéra jej nič nepovedala, hádali sa, deti utekali k nej, pretože bývajú blízko seba. Zmenu výpovede tejto svedkyne rovnako hodnotí prokurátor ako účelovú. Vo vzťahu k svedeckej výpovedi E. Z., ktorý potvrdil v prípravnom konaní, že poškodená K. C. mu povedala, že s jeho synom žiť nechce. Potvrdil, že v rodine riešil neveru K., od K. sa mal dozvedieť, že sa jej vyhráža. Rovnako aj svedok K. C. mal potvrdiť, že K. C. chcela, aby W. Z. od nej odišiel. Spolu žili cca týždeň, dcéra všetkým povedala, že nechce s ním žiť, že ju ohrozuje a bije. Prokurátor poukázal aj na toxikologické vyšetrenie, kde v biologickom materiály obžalovaného bola zistená prítomnosť etylalkoholu a toluénu po jeho zadržaní. Následne prokurátor sa zaoberá závermi znaleckého posudku z odboru psychológie, kde na jednej strane znalec konštatuje zníženú všeobecnú špecifickú vierohodnosť vzhľadom k protirečeniu, popisu udalosti, nevrlosti, osobnú výbavu poškodenej a tiež na čas realizovaného vyšetrovania, ktorý uplynul od oznámenia veci, avšak znalkyňa poukázala na skutočnosť, že jej vierohodnosť čiastočne podržal výrazný emocionálny doprovod (plač) pri rozhovore, ktorý poukazoval na negatívny zážitok s obžalovaným. Prokurátor v sťažnosti zhodnotil osobu obžalovaného, kde okrem skutočnosti, že poprel spáchanie skutku, prokurátor zdôraznil, že nemožno nespomenúť snahu obžalovaného vyhnúť sa trestného stíhaniu, keď počas predvolania na výsluch vyskočil zo štvrtého poschodia. Na základe týchto skutočností navrhol, aby krajský súd zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie a vo veci rozhodol sám, že uzná vinu zo spáchania zločinu a uloží mu trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby a pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradí do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Na základe riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral jednotlivé dôkazy, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obž. W. Z., poškodenej K. C., výsluchom svedkov K. C., E. Z., X. Z., výsluchom znalkyne N.. J. N., čítaním zápisnice o výsluchu svedka Q. T. z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku K.. J. F. a listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania.
Obžalovaný W. Z. tak, ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. Zdôraznil, že po výkone trestu odňatia slobody v Českej republike mu poškodená povedala, že nemá ani chodiť domov, no on trval, že príde. Po návrate domov sa dozvedel, že poškodená mu bola neverná. Zdôraznil, že pohlavný styk mali dobrovoľne, až od vyšetrovateľa sa dozvedel, že je tehotná. Priznal, že má problémy s fetovaním a alkoholom no konštatoval, že nikdy sa nevyhrážal poškodenej. Priznal, že dal facku poškodenej potom, ako zo šuflíka zobrala tabletky, dostal nervy, pretože sa chce zabiť.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral výpoveď poškodenej K. C. z prípravného konania, kedy usviedčala zo spáchania skutku. Na hlavnom pojednávaní zmenila túto svoju výpoveď. Zdôraznila, že obžalovaný sa násilím nedomáhal pohlavnému styku, nevyhrážal sa jej, popísala priebeh jednotlivých udalostí.
Súd prvého stupňa sa na hlavnom pojednávaní podrobne zaoberal zmenou výpovede poškodenej, odstraňoval rozpory vo výpovediach poškodenej.
Rovnako aj svedok K. C., otec poškodenej, na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď a zdôraznil, že dcéra si to celé vymyslela, predávkovala sa liekmi, potom si nič nepamätala, vystrájala. Zdôraznil, že ak by obžalovaný jej niečo spravil, on ako otec by zakročil. Obžalovaný s poškodenou mal žiť pekne až do doby kým bol v base, no potom si jeho dcéra našla iného.
Svedok E. Z., otec obžalovaného, konštatoval, že obžalovaný sa ničím neprevinil, práve jeho družka mu bola neverná, on žiarlil a došlo k výmene názorov. Tak ako súd prvého stupňa podrobne poukázal na obsah tejto výpovede, tento svedok zdôraznil, že nevie, že by dochádzalo k násiliu resp. k vyhrážkam zo strany jeho syna k poškodenej.
Matka poškodenej, X. Z., skonštatovala, že ona nebola svedkom vyhrážania sa obžalovaného voči dcére, no počula ako dcéra kričala, že s ním už nechce žiť. Keď obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody, poškodená si našla ďalšiu známosť. Obžalovaný s ňou chcel žiť, preto sa pohádali, ona zobrala aj tabletky, nechcela žiť. Vie o tom, že jej dcéra povedala policajtom a doktorovi, že W. ju bije a nedá jej pokoj, no to nie je pravdou. Nevie o tom, aby obžalovaný sa jej vyhrážal, že jej zoberie deti, nemá vedomosť, že by jej povedal, že ju rozreže, zabije. Rovnako nebola svedkom, že by došlo k nejakému fyzickému násiliu, teda k úderu fackou. Jedine, čo pripustila, že dcéra jej povedala, že obžalovaný jej nechcel dať pokoj a deti ušli k nej, lebo oni sa hádali. Dcéra na obžalovaného to všetko povedala pod vplyvom tabletiek, no tieto skutočnosti nie sú pravdivé.
Z výpovede Q. T. vyplynulo, že mal vzťah s poškodenou štyri mesiace. V súčasnej dobe je tehotná, čaká s ním dieťa. S poškodenou sa nestretol od doby kedy sa obžalovaný vrátil z basy.
Zo znaleckého posudku z odboru psychiatrie K.. J. F. vyplynulo, že u obžalovaného nezistili žiadne ochorenie, poruchy v zmysle psychózy. Ide u neho o nevyrovnanú osobnosť s antisociálnym správaním. Ak spáchal skutky pod vplyvom nejakej psychoaktívnej látky, jeho schopnosť rozpoznať a ovládať svoje konanie bola zmenšená len nepodstatne. Pravdepodobná prognóza ďalšieho vývinu vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je nepriaznivá. Pobyt z psychiatrického hľadiska na slobode nie je nebezpečný. Je schopný chápať zmysel trestného konania.
Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu N.. J. N. z odboru psychológie, ktorá vo vzťahu k osobnosti poškodenej konštatovala, že vo svetle vyšetrenia sa javí korešpondujúc s deficitným mentálnym vybavením, ako nevyhradená intro extrovertná, socioemočne infantilná, emocionálne nediferencovaná, simplexná, s povrchným prežívaním a afektívnou labilitou s tendenciou ku skratkovitému konaniu s teatrálnym akcentom. Nadväzovanie partnerských vzťahov sa javí ako pudovo motivované bez schopnosti hlbšieho viazania sa, či zvažovania následkov svojho konania. Schopnosť správne vnímať a zapamätať si správne reprodukované prežité udalosti je menej spoľahlivá, je oslabená. Menovaná má tendenciu nahrádzať deficity v epizodickej pamäti konfabuláciou. Vierohodnosť je znížená z dôvodu ľahkej duševnej zaostalosti aj defektnej úrovne pamäťových schopností, ako aj zníženej sebakritičnosti s tendenciou prezentovať sa výlučne sociálne žiadúco. Vzťah k obvinenému je ambivalentný až negatívny. Menovaná konštatovala v priebehu vyšetrovania, že ho má rada trochu. Vychádzajúc z mentálnej a emocionálnej zrelosti poškodenej sa nedá očakávať, že je schopná hlbšieho emocionálneho viazania sa, čo vyjadruje aj v postoji k otcovi dieťaťa, ktoré čaká,
kde taktiež len krčí plecami a nie je schopná sa vyjadriť vo vzťahu k nemu. Všeobecná vierohodnosť je znížená z dôvodu nízkej úrovne percepčno kognitívnej schopnosti a zníženej schopnosti sebareflexie a sebakritickosti a tendenciou k lživým interpretáciám vo všeobecnosti. Špecifická vierohodnosť je znížená z dôvodu obmieňajúcich sa faktov v explorácii v porovnaní s výpoveďou. Emocionálny doprovod v časti explorácie však nepriamo poukazuje na skutočnosť, že menovaná reálne má v svojom prežívaní aj negatívne zážitky a čiastočne je špecifická vierohodnosť zachovaná. Na hlavnom pojednávaní konštatovala, že impulzom pre poškodenú mohla byť aj snaha zbaviť sa bývalého partnera z dôvodu, že si našla partnera nového, nakoľko jednoduchí ľudia hľadajú jednoduché riešenia, ale udať niekoho len preto, aby sa ho zbavila, by muselo byť z dôvodu, že tento nechce dobrovoľne odísť. Znalkyňa ďalej uviedla, že nie je znakom účelovosti, ak poškodená na hlavnom pojednávaní, ktoré veci z výpovede z prípravného konania poprela a niektoré potvrdila, naopak ide o znak vierohodnosti, že rozlišuje čo je pravdou a čo nie. Negatívne zážitky reálne zistené u poškodenej mohli na miesto zo skutku pochádzať zo skutočnosti, že obžalovaný bol často pod vplyvom toluénu, pričom čakala dieťa s iným mužom, preto sa nečuduje, že sa bála.
Súd prvého stupňa podrobne rozobral jednotlivé listinné dôkazy a skutočnosti vyplývajúce z týchto listinných dôkazov.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyhodnotil jednotlivé skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazných prostriedkov. Závery súdu prvého stupňa podľa názoru krajského súdu sú správne. Na rozdiel od skutočností, ktoré sťažovateľ zdôraznil vo svojej sťažnosti, kde konštatuje, že poškodená v prípravnom konaní opakovane vypovedala o prežitých skutočnostiach vo vzťahu s obžalovaným W. Z. aj za prítomnosti obhajcu a následne zmenu výpovede na hlavnom pojednávaní hodnotí ako účelovú, krajský súd dodáva, že prokurátor už v prípravnom konaní mal mať na zreteli závery znaleckého posudku z odboru psychológie, ktorý už v tomto štádiu prípravného konania spochybňoval výpoveď poškodenej K. C.. Samotná skutočnosť, že znalkyňa konštatovala, že emocionálny doprovod v časti explorácie nepriamo poukazuje, že menovaná reálne má v svojom prežívaní negatívne zážitky a čiastočne je špecifická vierohodnosť zachovaná, ešte neodôvodňuje záver, že jej výpoveď je pravdivá. Nemožno pominúť záver tohto znaleckého posudku, že všeobecná vierohodnosť je znížená. V osobe poškodenej je znížená schopnosť sebareflexie, sebakritickosti a má tendenciu k lživým interpretáciám vo všeobecnosti. Tak ako znalkyňa na hlavnom pojednávaní zdôraznila, že jednoduchí ľudia jednoduché riešenia a sťažovateľ ani v priebehu celého prípravného konania, ani v rámci hlavného pojednávania a v následne podanej sťažnosti nemal na zreteli samotnú skutočnosť, že práve poškodená nadviazala vzťah s iným mužom, čaká s ním dieťa. Je iba prirodzenou reakciou, že chcela sa zbaviť svojho druha. Rovnako znalkyňa vysvetlila, že negatívne zážitky môžu pochádzať práve zo závislosti obžalovaného, či už na toluéne alebo na alkohole, samozrejme v spojitosti, že čaká dieťa s iným mužom, preto poškodená sa bála.
Krajský súd v celom rozsahu poukazuje práve na závery súdu prvého stupňa a je toho názoru, že sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Tak ako súd prvého stupňa ustálil a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri jednom konflikte malo dôjsť k ataku, kedy obžalovaný dal facku poškodenej a toto konanie resp. celý ten konflikt, pri ktorom došlo k úderu fackou, by mohol byť hodnotený ak priestupok.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.