Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Cb/56/2017

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci navrhovateľa Tatry Honka Village, s. r. o., so sídlom Dostojevského 4532/41, 058 01 Poprad, IČO: 36 455 962, právne zastúpeného: Mgr. Juraj Berčo, advokát so sídlom Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, proti odporcovi: GOLF INTERNATIONAL, s. r. o., so sídlom Tatranská 754, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 36 454 761, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. V prospech žalobcu s a z r i a ď u j e záložné právo na týchto nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného:

V Obci D. W., kat. územie D. W.: a. Zapísané na liste vlastníctva č. XXX:

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 297 m2,

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 15 m2,

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1040 m2,

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 902 m2,

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 1530 m2,

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 169 m2,

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 100 m2,

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 18 m2,

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 214 m2,

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 66 m2,

b. Zapísané na liste vlastníctva č. XXX:

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 496 m2,

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 84 m2,

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 512 m2,

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 180 m2,

c. Zapísané na liste vlastníctva č. XXXX:

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 237 m2,

- pozemok - parcela X.-Y. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2,

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s obsahom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia s nasledovným odôvodnením:

2. Žalobca ako kupujúci (v danom čase ešte pod obchodným menom WALDING, s.r.o.) uzatvoril dňa 16.11.2011 so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho

práva k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam - pozemkom zapísaným na LV č. XXX, k.ú. D. W. za dohodnutú kúpnu cenu 1 631 184,- € vrátane DPH.

3. Žalobca sa so žalovaným okrem iného dohodli, že žalovaný sa zaviazal pripraviť a upraviť celé územie tak, aby bolo možné na ňom stavať a považovať pozemky za pripravené pozemky, ktoré sú stavebnými, konkrétne sa jednalo o zrovnanie povrchu nánosmi, ktoré mali byť po vrstvách zhutnené, vyklčenie stromov a kríkov, ktoré by bránili bezproblémovému užívaniu pozemkov a zároveň sa zaviazal upraviť potok do pôvodného koryta podľa dohody, o čom sa mal spísať zápis (čl. III. ods. 6 posledný odsek predmetnej kúpnej zmluvy).

4. Žalovaný túto svoju povinnosť riadne nesplnil. Keďže žalobca potreboval, aby eliminoval vznik ďalších škôd, aby boli pozemky čím skôr pripravené na predaj ako stavebné pozemky, dohodol sa so žalovaným na tom, že si zemné práce, ktoré mal realizovať žalovaný, zrealizuje žalobca prostredníctvom tretej osoby a následne ich bude žalovanému refakturovať.

5. Požadované zemné práce čiastočne následne skutočne na objednávku žalobcu realizovala spoločnosť MMK TRANSPORT, s.r.o., IČO 45 592 543, vtedy so sídlom Námestie baníkov 2, Rožňava, ktorá za realizované práce vystavila žalobcovi nasledovné faktúry:

- faktúra č. F 73/05/2013 na sumu 22 276,74 €, na základe súpisu vykonaných prác č. 1

- faktúra č. F 83/06/2013 na sumu 8 574,47 €, na základe súpisu vykonaných prác č. 2

- faktúra č. F 84/06/2013 na sumu 8 652,40 €, na základe súpisu vykonaných prác č. 1

- faktúra č. F 86/06/2013 na sumu 30 383,27 €, na základe súpisu vykonaných prác č. 3

- faktúra č. F 87/06/2013 na sumu 8 653,99 €, na základe súpisu vykonaných prác č. 2

- faktúra č. F 105/08/2013 na sumu 23 058,41 €, na základe súpisu vykonaných prác č.4

Spolu v hodnote 101 599,27 €

6. Tieto práce žalobca následne v presne rovnakých sumách refakturoval žalovanému, a to nasledovne:

- faktúra č. 2013/007 zo dňa 14.8.2013, splatná dňa 21.8.2013, znejúca na sumu 78 540,86 €

- faktúra č. 2013/009 zo dňa 30.9.2013, splatná dňa 7.10.2013, znejúca na sumu 23 058,41 €

Spolu v hodnote 101 599,27 €.

7. Žalovaný svoju povinnosť úhrady tejto sumy v zmysle uvedených faktúr aj písomne odsúhlasil, a to stav ku dňu 31.12.2013 v celkovej výške istiny 101 599,27 €, pričom toto odsúhlasenie realizoval písomne dňa 21.1.2014.

8. Z faktúry č. 2013/007 znejúcej na sumu 78 540,86 € žalovaný uhradil dňa 20.1.2014 sumu 10 000,- €, čo je zrejmé z výpisu z účtu žalobcu za mesiac január 2014, kde je táto platba od žalovaného s variabilným symbolom „201307“ a správou od platcu „GOLF VILLAGE SLOVAKIA ČIAST ÚHR FA“. Žalovaný si bol teda vedomý, že realizuje čiastočnú úhradu platby danej faktúry, z čoho v zmysle § 407 ods. 3 v spojení s § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva uznanie celej fakturovanej sumy.

9. Následne, zmluvné strany uzatvorili dňa 11.6.2014 Dohodu o čiastočnom uznaní dlhu, z ktorej vyplýva:

Čl. I. Úvodné ustanovenia ods. 1: „Veriteľ (rozumej žalobca) vykonal pre dlžníka (rozumej žalovaného) na základe ústnej zmluvy o dielo terénne úpravy na pozemkoch dlžníka vo D. W.. Predmetné práce boli dlžníkovi fakturované veriteľom na základe faktúry č. 2013/009, vystavenej dňa 30.9.2013, splatnej dňa 07.10.2013 v sume 23.058,41,- EUR s DPH a faktúry č. 2013/007, vystavenej dňa 14.08.2013, splatnej dňa 21.08.2013 v sume 78.540,86,- EUR s DPH.“

Čl. I. Úvodné ustanovenia ods. 2.: „Dlžník dňa 20.01.2014 uhradil čiastočne v sume 10.000,- EUR faktúru č. 2013/007 špecifikovanú v ods. 1 tohto článku Dohody.“

10. Na základe tejto dohody žalovaný ako dlžník svoj záväzok čiastočne uznal do výšky 30 000,- € a následne aj sumu 30 000,- € uhradil. V samotnej Dohode o čiastočnom uznaní dlhu však nie je uvedené, z ktorej z dvoch splatných faktúr bola táto suma uhradená. Preto túto sumu žalobca započítal na skôr splatnú faktúru, teda faktúru č. 2013/007 splatnú dňa 21.8.2013 znejúcej na sumu 78 540,86 €. Z tejto faktúry tak ostala celkom neuhradená suma 38 540,86 €.

11. Faktúra č. 2013/009 splatná dňa 7.10.2013 znejúca na sumu 23 058,41 € nie je uhradená ani len čiastočne.

12. Celkovo tak na základe oboch faktúr ostala neuhradená istina 61 599,27 €.

13. Žalobca predmetné práce zabezpečil na základe ústnej zmluvy o dielo, ako to vyplýva aj z písomnej Dohody o čiastočnom uznaní dlhu. Žalovaný nikdy nevzniesol výhrady voči rozsahu, cene alebo kvalite zhotoveného diela.

14. Skutočnosť, že žalovaný uznáva, že dielo bolo zrealizované riadne a bez výhrad, a teda že má povinnosť zaplatiť celú fakturovanú cenu za dielo, je zrejmá aj z nasledovných skutočností:

a. žalovaný faktúry nevrátil ani iným spôsobom nikdy nenamietal b. v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 8Cb 91/2015, kde sa žalobca proti žalovanému domáha určenia povinnosti zrealizovať práce v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2011, žalovaný okrem iného v podanom vyjadrení z 19.11.2015 k žalobe o uloženie povinností pod bodom 3. „úprava potoka obtekajúceho parcelu č, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX do pôvodného koryta“ uviedol: „Vo vzťahu k požiadavke navrhovateľa na úpravu koryta potoka obtekajúceho parcelu č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX si odporca dovoľuje uviesť, že úpravu pôvodnej parcely č. XXXX/XXX (aktuálne rozdelená na parcelu č. XXXX/XXX a XXXX/XXX) realizoval na základe dohody medzi účastníkmi Kúpnej zmluvy navrhovateľ. Za takúto úpravu taktiež vystavil odporcovi faktúru č. 2013/007. Z nej vyplýva, že predmetom úprav bola aj dotknutá parcela č. XXXX/XXX.

Uvedené je výrazom úpravy čl. III. ods. 6 Kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa zaviazal odporca upraviť potok do pôvodného koryta podľa dohody o čom sa spíše zápis. Práve na základe spoločnej dohody účastníkov došlo k úprave pozemku tretím subjektom na základe objednávky navrhovateľa, ktorý pozemok upravil podľa jeho požiadaviek. Nie je vecou odporcu. Že úprava uskutočnená podľa dohody navrhovateľom z akýchkoľvek príčin nezodpovedá aktuálnym požiadavkam.“

15. Bez ohľadu na výhrady, ktoré má žalobca proti tejto obrane žalovaného v konaní 8Cb 91/2015, z uvedeného jasne vyplýva dohoda medzi stranami sporu.

c. v konaní vedenom na Okresnom súde v Kežmarku pod sp. zn. 8Cb/17/2017 žalovaný (tam v procesnom postavení žalobcu) sám so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov spolu s podaním zo dňa 20.7.2017 predložil zoznam svojich záväzkov s názvom „Saldokonto - dodávatelia“, kde v poradí tretí pod číslom dodávateľa 000016 je aj žalobca (ešte pod pôvodným označením Golf Village Slovakia, s.r.o.) s dlžnou sumou celkom 61 599,27 €. 16. Vo veci samej sa navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia domáha proti odporcovi úhrady nákladov, ktoré musel vynaložiť na prípravu a úpravu územia, tvoriaceho predmet zmluvy, a to tak, aby bolo možné na ňom stavať a považovať pozemky za pripravené pozemky, ktoré sú pozemkami stavebnými, keďže tento záväzok vyplývajúci z ust. čl. III ods. 6 odporca voči navrhovateľovi nesplnil.

17. Podľa ust. § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa ust. § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

19. Podľa ust. § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že

exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa jeho navrhovateľ domáha.

20. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí existovať právny záujem.

22. Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej veci sa týka.

23. Právny záujem na zabezpečovacom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 343 ods. 1 CSP.

24. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí mať na ňom právny záujem, t. j. musí osvedčiť potrebnosť úpravy pomerov odporcu. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne, aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný, než právny záujem sa pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter.

25. Každý, kto požiada o súdnu ochranu, osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej alebo tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva.

26. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v § 343 ods. 1 CSP. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní.

27. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa na nariadení zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 343 ods. 1 a súčasne, či navrhovateľ v návrhu osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená.

28. V prvom rade skúmal, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť.

29. Z tvrdení navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že vo vzťahu k odporcovi vystupuje v právnom postavení veriteľa z Kúpnej zmluvy zo 16.11.2011. Túto skutkovú okolnosť považoval súd za osvedčenú z jej rovnopisu, ktorý je súčasťou prílohy návrhu.

30. Z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia existenciu vzťahu upraveného právom medzi ním a odporcom osvedčil, čím zároveň preukázal splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ v návrhu osvedčil existenciu práva, ktorého porušenie alebo ohrozenie možno efektívne chrániť inštitútom zabezpečovacieho opatrenia.

31. Z uvedeného dôvodu tak v ďalšom súd skúmal, či navrhovateľ osvedčil existenciu predmetu, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo.

32. Podľa ust. § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí alebo práv.

33. Z posledne citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť, keďže práve na nej je založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu.

34. Po preskúmaní návrhu dospel súd k záveru, že navrhovateľ sa v danom prípade domáha zriadenia záložného práva na nehnuteľných veciach, ktoré sú spôsobilým predmetom záložného práva z hľadiska splnenia podmienky ich prevoditeľnosti, keďže žiaden z nich nepodlieha zákazu založenia podľa osobitného predpisu.

35. Z uvedeného dôvodu tak súd pristúpil k preskúmaniu splnenia podmienky pre zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia spočívajúcej v zabezpečení peňažnej pohľadávky.

36. V tejto súvislosti vychádzal z tvrdenia navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, podľa ktorého požadované náklady na zemné práce potrebné na prípravu a úpravu územia tvoriaceho predmet zmluvy bol povinný zaplatiť tretej osobe - obchodnej spoločnosti MMK TRANSPORT, s. r. o. v celkovej výške 101.599,27 eur (pozri vyššie).

37. Náklady na uvedené zemné práce následne navrhovateľ vyúčtoval (refakturoval) odporcovi. Ten svoj záväzok na úhradu vo výške 101.599,27 eur 21.01.2014 podľa stavu k 31.12.2013 aj písomne odsúhlasil a 20.01.2014 dokonca čiastočne, vo výške 10.000 eur, plnil. 11.06.2014 odporca časť dlhu vo výške 30.000 eur uznal a navrhovateľovi uhradil. Po čiastočných úhradách tak naďalej existuje dlh odporcu voči navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia v celkovej výške 61.599,27 eur.

38. Uvedené právne skutočnosti považoval súd za osvedčené listinnými dôkazmi (účtovanými dokladmi, Odsúhlasením zostatkov k 31.12.2013 z 21.01.2011, Dohodou o čiastočnom uznaní dlhu z 31.06.2014 a výpisom z účtu navrhovateľa za január 2014) uvedenými v Čl. I žaloby vo veci samej tvoriacimi jej prílohu.

39. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil, že jeho pohľadávka voči odporcovi trvá a je dôvodná. Na tomto mieste súd dopĺňa, že v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mu neprislúcha skúmať jej výšku, keďže táto otázka bude predmetom rozhodovania vo veci samej.

40. Nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebráni, ak žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriloží ocenenie nehnuteľnosti, ktorá má byť zabezpečovacím opatrením postihnutá, ak medzi pohľadávkou, ktorej budúca exekúcia je ohrozená, a cenou nehnuteľnosti nie je výrazný nepomer (Uznesenie NS SR z 27.05.1996, sp. zn. 4Obo 322/1995).

41. Zároveň sa poznamenáva, že dlh sám osebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že exekúcia by bola ohrozená, patrí predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno postihnúť exekúciou, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (Uznesenie NS SR z 22.07.1997, sp. zn. 5Obo 144/1997). Uvedené súd skúmal zároveň s existenciou reálnej obavy z budúceho zmarenia núteného výkonu rozhodnutia.

42. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 ods. 1 je tak v ďalšom osvedčenie tejto obavy.

43. Kúpnu zmluvu uzavreli jej účastníci (sporové strany) 16.11.2011.

44. Odporca vystupujúci v právnom postavení predávajúceho sa v zmluvnom ust. Čl. III ods. 6 zaviazal kupujúcemu (navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia) upraviť predmet zmluvy tak, aby bolo možné na ňom stavať a považovať ich za stavebné pozemky.

45. Časť nákladov na úpravu predmetu zmluvy vo výške 61.599,27 do podania návrhu na zabezpečovacie opatrenie jeho navrhovateľovi nezaplatil.

46. Z verejne dostupných zdrojov (https://finstat.sk/36454761/dlhy_nedoplatky) vyplýva, že odporca má dlhy a nedoplatky voči:

- Sociálna poisťovňa ku dňu 7.8.2017 vo výške 18 637,45 €

- Finančná správa ku dňu 24.7.2017 vo výške 198 907,54 €,

47. Zo zoznamu záväzkov odporcu k 20.7.2017, ktorý on sám predložil súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cb/17/2017 vyplýva, že žalovaný má spolu záväzky voči svojim dodávateľom v celkovej výške istiny 693 129,06 €, z toho 182 014,65 € viac ako 721 dní po splatnosti. V tomto zozname ešte nie sú uvedené finančné záväzky voči veriteľom z titulov pôžičiek.

48. U žalobcu tak existuje dôvodná obava, že právo uplatnené v tomto konaní v prípade jeho priznania nebude možné uspokojiť ani v prípadnom exekučnom konaní.

49. Konanie odporcu popísané vyššie je konaním, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno postihnúť exekúciou, a zároveň konaním, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery, keďže existuje dôvodný predpoklad sankcionovania ich neuhrádzania včas a riadne v lehotách splatností.

50. Berúc do úvahy posledne uvedené skutkové okolnosti osvedčené v návrhu, dospel súd k presvedčeniu, že v danom prípade jestvuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. V tejto súvislosti navrhovateľ poskytol dostatok dôkazov pre osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov sporových strán v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Súd v danom prípade posúdil predovšetkým ohrozenie úhrady dlžnej sumy navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia a primeranosť ujmy odporcu, ktorá mu týmto obmedzením vznikne. Nie vždy je rozhodujúca primeranosť výšky dlhu hodnote veci, ktorej sa má obmedzenie dispozície týkať (Uznesenie Vrchného súdu v Prahe zo 14.06.1993, sp. zn. 7Cmo 48/1993).

51. Na tomto mieste súd považuje za potrebné upozorniť, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na presne špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

52. Vychádzajúc z dikcie ust. § 343 ods. 1 CSP, sledujúc uvedený cieľ a účel zabezpečovacieho opatrenia ako právneho inštitútu súd uzavrel, že navrhovateľ osvedčil existenciu všetkých zákonných predpokladov pre jeho nariadenie, resp. zriadenie záložného práva na veciach špecifikovaných vo výroku I. tohto uznesenia.

53. V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podanom počas konania vo veci samej (§ 324 ods. 1 bol jeho navrhovateľ úspešný.

54. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§262 ods. 1 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove /§ 357 písm. d) CSP/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.