Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-156-2007.pdf
PDF · 395.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/156/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu G.. P. Č., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Y.. M. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. JÁN SEGEČ s.r.o., IČO: 47 258 039, so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Mesto Zvolen, IČO: 320 439, so sídlom Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, právne zastúpenému JUDr. Janou Biroščákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska v sume 222.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 83.684,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 83.684,28 Eur od 10.07.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 24 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.10.2007, ktorá bola doručená súdu dňa 17.10.2007 v spojení s jej zmenou zo dňa 27.04.2011, ktorá bola doručená súdu dňa 27.04.2011 a v spojení s jej ďalšou zmenou zo dňa 11.12.2013, ktorá bola doručená súdu dňa 13.12.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska Mesta Zvolen - civilného cintorína v lokalite Sarvaška, zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra Zvolen, katastrálne územie Zvolen na D. Č.. XXXX v celkovej výške 222.000,- Eur s príslušenstvom, a to konkrétne sumy 182.460,- Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 97.289,01 Eur od 16.10.2007 do zaplatenia za parcelu číslo CKN 4580/73 trvalé trávnaté porasty za výmeru 3041 m2, sumy 25.440,- Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.564,79 Eur od 16.10.2007 do zaplatenia za parcelu číslo CKN 4580/74, zastavané plochy a nádvoria za výmeru 424 m2, sumy 6.660,- Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.551,16 Eur od 16.10.2007 do zaplatenia za parcelu číslo CKN 5166/73, trvalé trávnaté porasty za výmeru 111 m2, sumy 7.440,- Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.967,06 Eur od 16.10.2007 do zaplatenia za parcelu číslo CKN 5166/74, ostatné plochy za výmeru 124 m2 (pôvodne za časť parcely číslo EKN 4555/1 v zóne plánovej IBV ako za stavebný pozemok o výmere 2423 m2, za časť parcely číslo EKN 4555/1, 4555/3 ako za ornú pôdu o výmere 577 m2, za časť parcely číslo EKN 4555/1, mimo zóny plánovanej výstavby IBV, ako za ornú pôdu o výmere 858 m2, spolu v sume 118.372,02 Eur s príslušenstvom), tiež náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že podľa územného plánu Mesta Zvolen schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 144/04 zo dňa 03.12.2004 sa parcely číslo EKN 4555/1 a 4555/3, ktorých je výlučným vlastníkom v celosti nachádzajú v mestskom sektora VÝCHOD, v lokalite SARVAŠKA, na plochách určených pre nové obytné územie, t.j. výstavbu rodinných domov. Na parcely číslo EKN 4555/1,
4555/3 bola v roku 2005 vypracovaná „Urbanistická štúdia IBV Zvolen - Sarvaška, parc. č. XXXX/X, XXXX/X, 4555/3“. Urbanistickú štúdiu obstaral žalovaný na jeho náklady. Túto spracoval Ing. arch. A. Bánovský. Táto urbanistická štúdia bola schválený Mestským zastupiteľstvom Zvolen „uznesením č. 10/2005 zo dňa 03.10.2005“ ako územnoplánovací doklad pre vydanie územného rozhodnutia. Dňa 30.05.2007 doručil žalovanému dve žiadosti označené ako „Žiadosť o územnoplánovaciu informáciu, výstavba rodinných domov v k.ú. Zvolen na parcele číslo EKN 4555/1“. V jednej z týchto žiadostí v krátkom popise zámeru uviedol, že na tejto parcele má záujem realizovať výstavbu dvoch rodinných domov a v ďalšej žiadosti uviedol, že na tom istom pozemku má záujem realizovať výstavbu jedného rodinného domu, t.j. spolu výstavbu troch rodinných domov. Žalovaný vo svojej odpovedi na tieto žiadosti značky č. 05-1606/TE7/2007 zo dňa 29.06.2007 mu uviedol, že v súčasnom období prebieha proces prerokovania a schvaľovania Urbanistickej štúdie Zlatý potok - Sarvaška II. Najmä kvôli zosúladeniu riešenia urbanistickej štúdie so zákonom č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, bol v rámci procesu prerokovania požiadaný Regionálny úrad verejného zdravotníctva Zvolen o vydanie záväzného stanoviska a Krajský stavebný úrad Banská Bystrica o vydanie metodického usmernenia k ďalšiemu postupu regulovania výstavby v riešenom území. Obidve inštitúcie vo svojich stanoviskách potvrdili zákonnú požiadavku dodržať ustanovenie § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, t.j. vytvoriť ochranné pásmo 50 metrov okolo pohrebiska a neumiestňovať do tohto pásma budovy. Zákon č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve nadobudol účinnosť dňa 01.11.2005. Prijatím tohto zákona sa diametrálne zmenila jeho pozícia voči žalovanému. V podstate v priebehu rokovaní sa stal z neho poškodený, žiadajúci žalovaného o náhradu škody. Žalovaný je podľa zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve zriaďovateľom pohrebiska Mesta Zvolen - cintorína (civilného) v lokalite Sarvaška, katastrálne územie Zvolen. V dôsledku uvedeného sa voči žalovanému domáhal podľa § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve svojho nároku na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska a to žiadosťami zo dňa 16.06.2006, zo dňa 18.09.2006, zo dňa 06.10.2006 a zo dňa 28.09.2007, keď prílohou žiadosti zo dňa 28.09.2007 bol i návrh „Dohody o poskytnutí náhrady za obmedzenie užívania pozemkov zo dňa 28.09.2007“, ktorá bola vypracovaná v súlade s § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve. Podkladom pre určenie náhrady bol znalecký posudok č. 8/2007 zo dňa 23.01.2007 vypracovaný znalkyňou Ing. Danou Kováčovou a doplnok č. 1 k nemu zo dňa 23.09.2007. Žalovaný v akceptačnej lehote uvedenej v žiadosti zo dňa 28.09.2007 do 15.10.2007 návrh jeho dohody neprijal. Preto z dôvodu ochrany svojich práv je nútený domáhať sa ich žalobou na súde s poukazom na § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, a to tretia veta „Ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd“. Nakoľko vyčerpal všetky mimosúdne možnosti na vyriešenie sporu, bol nútený podať žalobu na súd.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.02.2008, ktoré bolo doručené súdu dňa 19.02.2008 k žalobe uviedol, že niekoľkokrát rokoval so žalobcom o poskytnutí náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme cintorína, avšak žalobca ani jednu ponuku neakceptoval. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že podľa územného plánu Mesta Zvolen, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 144/04 zo dňa 03.12.2004 sa parcely číslo EKN 4555/1 a 4555/3, ktoré sú vlastníctvom žalobcu nachádzajú v mestskom sektore VÝCHOD, v lokalite SARVAŠKA, na plochách určených pre nové obytné územie, t.j. výstavbu rodinných domov, toto tvrdenie sa nezakladá úplne na pravde, keďže tieto parcely sa nachádzajú aj na plochách, ktoré nie sú určené na zástavbu a sú ponechané ako trvalé trávnaté porasty. Podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení neskorších predpisov, stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Územný plán stanovil vo svojom návrhu pre funkciu bývania danú lokalitu v podrobnosti riešenia mierky M : 10 000. Územný plán Mesta Zvolen nebol riešený v podrobnosti územného plánu zóny a neriešil podrobnejšie funkčné využívanie pozemkov. Túto povinnosť ustanovil v záväznej časti tým, že definoval, že v danej lokalite je potrebné obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu zóny. Táto však do dnešného dňa obstaraná nie je. Vyhlášky č. 85/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, zrušená zákonom č. 237/2000 Z.z., ktorý novelizoval zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, za stavebný pozemok považovala časť územia určenú územným plánom zóny alebo územným projektom zóny, územným plánom sídelného útvaru spracovaným v mierke 1 : 5000 alebo vo väčšej mierke alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný hlavnou stavbou. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ bol pre sídelný útvar vypracovaný územný plán, musel byť vypracovaný v mierke 1 : 5000 alebo vo väčšej mierke preto, aby poskytoval príslušný stupeň podrobnosti a čitateľnosti parciel, z ktorých je už možné jednoznačne identifikovať jednotlivé stavebné pozemky. Je pravdou, že na
predmetné parcely bola v roku 2005 vypracovaná „Urbanistická štúdia IBV Zvolen - Sarvaška, parcelné číslo XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX/X“. Túto štúdiu obstaral on na podnet žalobcu kvôli jeho záujmu o výstavbu rodinného domu na predmetných parcelách. Táto bola spracovaná na náklady žalobcu a jej spracovanie zadal Ing. arch. A. Bánovský. Táto bola schválená „uznesením Mestského zastupiteľstva Mesta Zvolen č. 10/2005 zo dňa 03.10.2005“. Výsledný návrh urbanistickej štúdie naznačil, že na predmetných pozemkoch by mohol byť vytvorený len jeden stavebný pozemok o výmere 1000 m2. Sama urbanistická štúdia ešte nezadefinovala, že sa jedná o stavebný pozemok, tento by bol zadefinovaný až v územnom rozhodnutí. Urbanistická štúdia je len smerný, ale nie je záväzný dokument, bola schválená len ako územnoplánovací podklad. Urbanistická štúdia nemá záväznú časť, nevyhlasuje sa formou všeobecne záväzného nariadenia ako územný plán mesta, alebo územný plán zóny. Urbanistická štúdia je podľa § 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku len podkladom pre územné rozhodnutie, ale samotné územné rozhodnutie ani neexistujúci územný plán zóny nenahrádza. Znalecký posudok č. 8/2007 a doplnok č. 1 k nemu vyhotovený znalkyňou Ing. Danou Kováčovou mu bol zaslaný pre účely dohody o finančnej náhrade z dôvodu ochranného pásma. Znalkyňa v tomto znaleckom posudku vyčíslila náhradu za pozemky ako keby boli zaťažené vecným bremenom. V tomto prípade vlastník pozemkov, teda žalobca je povinný rešpektovať ochranné pásmo pohrebiska a zdržať sa výstavby na svojich pozemkoch, avšak pozemky, ktoré sú predmetom sporu nie je možné označiť za pozemky stavebné a žalobca by na nich odhliadnuc od zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve žiadnu stavbu vzhľadom na súčasný platný stav, ako stav platný pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, za daného stavu bez vydania územného a stavebného povolenia postaviť nemohol. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
3. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo dňa 13.05.2014 uviedol, že v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že počas súdneho konania došlo k zmene legislatívy, dňom 01.01.2011 nadobudol účinnosť zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ktorým sa zrušil predošlý zákon č. 470/2005 Z.z., účinný od 01.11.2005. Opakovane poukázal na svoj právny názor, že podľa zákona o pohrebníctve nie je v prípade žalobcu povinnosť ochranné pásmo dodržať, pričom tieto stanoviská sa vzťahovali ešte na predchádzajúci predpis. Zákon č. 131/2010 Z.z., ponechal v ustanovení § 15 ods. 7 existenciu ochranného pásma v rozsahu 50 metrov od hranice pohrebiska, avšak zároveň zakotvil aj prechodné ustanovenie § 36 ods. 3, kde je uvedené „v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 metrov je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 1. novembrom 2005“. To znamená, že znenie prechodného ustanovenia upravuje výnimky zo všeobecného zákazu povoľovať budovy v ochrannom pásme. Táto výnimka sa vzťahuje aj na situáciu žalobcu. Pokiaľ ide o prvý predpoklad a to existujúce pohrebisko, zákon v ustanovení § 15 ods. 2, 3 pojmovo rozlišuje 3 situácie „rozšírenie priestoru existujúceho pohrebiska“, „zriadenie ďalšieho pohrebiska“ alebo „zabezpečenie pochovávania na pohrebisku v inej obci“. Z výkladu daného znenia vyplýva, že zriadenie nového pohrebiska zákonodarca nestotožnil s rozšírením existujúceho pohrebiska. Preto aj v relevantnej situácii Mesta Zvolen podľa skutkového stavu vyvodil, že v územnom pláne z roku 2004 zapracoval rozšírenie existujúceho pohrebiska, pretože toto územne bezprostredne nadväzovalo na doterajší dlhoročný stav. Preto je možné určiť, že ustanovenie § 36 ods. 3 citovaného zákona sa na tento skutkový stav z titulu existujúceho pohrebiska použije. K rozšíreniu pohrebiska došlo územným rozhodnutím Obce Kováčová pod č.j. SÚ 385/2006/3-roz. zo dňa 15.03.2006. Týmto rozhodnutím došlo k územnému rozhodnutiu o využití územia a o umiestnení stavby civilného cintorína - 1. časť na pozemkoch špecifikovaných v tomto územnom rozhodnutí. Predmetné územie bolo funkčne vymedzené podľa územného plánu Mesta Zvolen, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva vo Zvolene č. 144/04 zo dňa 03.12.2004 pre posudzovaný predmet využitia ako verejnoprospešná stavba, ale nie v celom rozsahu podľa územného plánu. Následne sa stavba - rozšírenie civilného cintorína vo vymedzenom oplotenom území stavebne zrealizovala na základe stavebného povolenia vydaného Obcou Kováčová pod č.j. SÚ 605/2007/3-roz. zo dňa 23.04.2007 v období rokov 2007 až 2008 a kolaudačným rozhodnutím vydaným Obcou Kováčová pod č. j. SÚ 1827/2009 - šu zo dňa 17. 06. 2009, ktorým sa uviedla stavba do užívania. Možno preto konštatovať, že pohrebisko bolo už pred 01.01.2011, to jest pred účinnosťou zákona č. 131/2010 Z.z. zriadené a existujúce, preto ustanovenie § 36 ods. 3 tohto zákona riešiace existujúce pohrebiská sa naň aplikuje, a to i keď by bolo sporné delenie. Na rozšírenie priestoru existujúceho pohrebiska, zriadenie ďalšieho pohrebiska alebo zabezpečenia pochovávania na pohrebisku v inej obci. Ďalšou podmienkou aplikácie výnimky pri povoľovaní budov bolo schválenie dotknutej budovy v územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo schválenie v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005. V tomto smere zdôraznil, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo Zvolene, ktorý
je dotknutým orgánom vydávajúcim záväzné stanovisko k schvaľovaniu pohrebísk pri tzv. rozporovom konaní na Mestskom úrade vo Zvolene konanom dňa 28.10.2009 práve k výkladu ochranného pásma pohrebísk a jeho zapracovaniu do územného plánu Mesta Zvolen konštatoval, že v zmysle usmernenia Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 24.08.2007 pod č. OHŽP-7076/2007 je možné navrhované stavby v blízkosti pohrebiska v lokalite IBV Sarvaška, dohodnuté v územnom pláne Mesta Zvolen v roku 2004 akceptovať. Zároveň na sporné parcely bola v roku 2005 na náklady investora so súhlasom Mesta Zvolen vypracovaná urbanistická štúdia IBV Zvolen - Sarvaška, ktorú spracoval Ing. arch. Bánovský. Táto bola schválená uznesením Mestského zastupiteľstva vo Zvolene č. 118/2005 dňa 03.10.2005 ako územnoplánovací podklad, t.j. ako základný smerný dokument pre riadenie investičnej výstavby v riešenom území. Pôvodne žalobca požiadal o povolenie umiestnenia stavby 1 rodinného domu. Následne bola na podnet Mesta Zvolen v roku 2006 vytvorená Ing. arch. Bánovským urbanistická štúdia Zlatý potok - Sarvaška II. so spracovaním širšieho rozvojového územia IBV Sarvaška severne od cesty na Bakovu jamu vrátane pozemkov žalobcu, kde už boli zakreslené novo navrhované rodinné domy, avšak tu sa počítalo s preparcelovaním pozemkov kolmo na cestu tak, aby mohli byť umiestnené mimo ochranného pásma. Z uvedených dôvodov je názoru, že išlo v danom prípade v čase účinnosti zákona č. 131/2010 Z.z. už o existujúce pohrebisko a súčasne išlo o budovu - rodinný dom, resp. rodinné domy schválené v územnom pláne v decembri 2004 a súčasne vo väčšej podrobnosti schválený uznesením Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 118/2005 zo dňa 03.10.2005 v obsahu urbanistickej štúdie. Preto návrh na zaplatenie odplaty za obmedzenie užívania pozemkov je v celom rozsahu nedôvodný, pretože podľa legislatívneho stavu nie je v prípade žalobcu nevyhnutný zákaz umiestnenia budovy na jeho pozemkoch. Ďalej poukázal na zásadnú okolnosť, že skutočná hranica rozšíreného pohrebiska podľa územného rozhodnutia z roku 2006 nie je totožná s hranicou uvedenou v znaleckom posudku Ing. Babiša, ale ani v skorších posudkoch. Vychádza z toho, že znalci vychádzali z nákresu plánovaného v územnom pláne z roku 2004, alebo niektorej z uvedených urbanistických štúdií. Avšak následne došlo len k čiastočnej realizácii pohrebiska nie podľa stavu zamýšľaného v územnom pláne, ale podľa stavu aktuálnych potrieb a finančných možností mesta, t.j. výrazne menšom. Ochranné pásmo môže však viesť iba od hranice skutočného a existujúceho pohrebiska, tým je podľa aktuálneho stavu hranica podľa náčrtu, ktorý doložil, v prírode je hranica smerom k žalobcovým pozemkom vymedzená plotom. Rozsah tejto prvej etapy rozširovania pohrebiska vyplýva z územného rozhodnutia Obce Kováčová Č.j. SÚ 385/2006/3-roz. Nemožno preto žalobcovi priznať náhrady za budúce v presne neurčenej dobe a presne neurčenom rozsahu plánované ďalšie rozšírenie pohrebiska, ku ktorému napokon ani nemusí dôjsť, pokiaľ obec usúdi, že terajšia kapacita spolu s posledným rozšírením je postačujúca. Náhrada za obmedzenie užívania môže nastať len v rozsahu 50 metrov od reálnej hranice pohrebiska. Jeho odbor podľa zákresov v mapách a záberu aktuálneho ochranného pásma vymedzil tieto výmery nasledovne: z pozemku parc. č. CKN 4580/73 je to výmera 868,46 m2, z pozemku parc. č. CKN 5166/73 je to výmera 111 m2, z pozemku parc. č. CKN 4580/74 tento je pod cestou, preto z tohto nepatrí žiadna výmera, keď potom celkovo výmera ochranného pásma dotknutej plochy by predstavovala 868,46 m2 + 111 m2 = 979,46 m2. V rámci procesnej obrany okrem iného vzniesol i námietku premlčania voči rozšírenému nároku žalobcu na sumu 222.000,- Eur s príslušenstvom v zmysle jeho procesného návrhu zo dňa 11.12.2013, t.j. nad rámec pôvodnej žaloby z roku 2007 s istinou 118.372,02 Eur s príslušenstvom. Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje je nárokom majetkovým, ktorý podobne ako každý iný podlieha premlčaniu. Premlčacia doba, keďže zákona o pohrebníctve ako hmotnoprávny predpis neupravuje osobitnú dobu je v tomto prípade podľa § 101 Občianskeho zákonníka všeobecná trojročná. Táto plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Prvý raz mohol žalobca zistiť, že jeho pozemky by mohli byť zahrnuté v ochrannom pásme pohrebiska zákonom o pohrebníctve č. 470/2005 Z.z. účinným od 01.11.2005 a súčasne porovnaním podľa územného plánu Mesta Zvolen schváleného v decembri 2004. Jeho vedomosť o nároku je zjavná aj z jeho žiadosti zo dňa 16.06.2006, zo dňa 18.09.2006 a zo dňa 16.07.2007, ktoré žalobca doložil k žalobe a napokon i so samotnej žaloby zo dňa 17.10.2007. Od júna 2006 plynula premlčacia doba na uplatnenie si nárokov čo do dôvodu, aj výšky. Napokon už pri podaní žaloby žalobca mal k dispozícii znalecký posudok na určenie výšky odplaty, ktorej sa domáhal. Preto suma podľa zmenenej žaloby nad rámec pôvodnej istiny s príslušenstvom už bola v čase podania na súde v roku 2013 premlčaná. Tiež mal výhrady k výške nároku, keď mal za to, že sa hodnota pozemkov, resp. cena zníženia ich hodnoty mala posudzovať podľa stavu v čase vzniku nároku, t.j. v roku 2006, kedy došlo k rozšíreniu cintorína, najneskôr však v roku 2007, kedy si žalobca svoje majetkové právo uplatnil na súde, nie však podľa stavu trhových cien v roku 2013. Kúpnu cenu dotknutých pozemkov, ktorú za tie isté pozemky žalobca predávajúcim podľa kúpnej zmluvy z roku 2003, keď išlo o sumu 18.920,53 Eur (570.000,- Sk) treba porovnať podľa znaleckého posudku Ing. Babiša č. 35/2013 za obmedzenie stavby, čo je suma 222.000,- Eur, keď je to takmer 12-
násobok nadobúdacej ceny pozemkov, pričom žalobca naďalej zostáva ich vlastníkom. Tento zjavný nepomer medzi ním uhradenou trhovou cenou a peňažnou sumou vymáhanou z verejných prostriedkov touto žalobou je zjavne dôvodom na poukázanie, že uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Tiež ďalej poukázal na to, že v priebehu súdneho konania žalobca z hľadiska geodetického vykonal účelové zmeny dotknutých pozemkov spočívajúce v zmene z EKN na CKN stav. Opakovane namietal, že časť pozemkov žalobcu, kde sa nachádza ochranné pásmo plynovodu a cesta nemožno spolu posudzovať znaleckým posudkom na ohodnotenie obmedzenia práva stavby, keďže cesta, aj plynovod existovali už v čase nadobudnutia pozemkov žalobcom a taktiež v čase vzniku ochranného pásma pohrebiska, preto na nich nebolo možné stavať budovy nezávisle od zákona o pohrebníctve č. 470/2005 Z.z., eventuálne zákona o pohrebníctve č. 131/2010 Z.z..
4. O žalobe žalobcu prvoinštančný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 14C/156/2007-1270 zo dňa 22.05.2014, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 118.372,02 Eur z titulu náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska Mesta Zvolen - civilného cintorína v lokalite SARVAŠKA, zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra Zvolen, katastrálne územie Zvolen na LV č. XXXX, za parc.č. CKN 4580/73, trvalé trávnaté porasty za výmeru 3.041 m2, za parc.č. CKN 4580/74, zastavané plochy a nádvoria za výmeru 424 m2, za parc.č. CKN 5166/73, trvalé trávnaté porasty za výmeru 111 m2, za parc.č. CKN 5166/74, ostatné plochy za výmeru 124 m2 s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 118.372,02 Eur od 16.10.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol, o trovách konania účastníkov a štátu vyslovil, že rozhodne o týchto nárokoch do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
5. Na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku č.k. 14C/156/2007-1270 zo dňa 22.05.2014 Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uznesením č.k. 13Co/1379/2014-1357 zo dňa 29.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2016. V zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal na to, že v súlade so zákonom č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, účinného dňom 01.11.2005 podľa § 16 ods. 8 a 9, ochranné pásmo pohrebiska je 50 m; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy. Vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska. Ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd. Odvolací súd ďalej mal za to, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že zriaďovateľom pohrebiska je žalovaný. Podľa prechodných ustanovení zákona č. 470/2005 Z.z. § 33 ods. 4, šírka ochranného pásma 50 m sa nevyžaduje pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Z obsahu spisu podľa záverov zrušujúceho uznesenia sa odvolaciemu súdu javilo, že pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z., bolo už pohrebisko zriadené, a teda v súlade s ustanovením § 33 ods. 4 zákona č. 470/2005 Z.z. šírka ochranného pásma 50 m sa nevyžadovala. Na základe stavebného povolenia zo dňa 23.04.2007 a kolaudácie právoplatnej „17.06.2009“ došlo k rozšíreniu pohrebiska, t.j. k zmene hranice pohrebiska. V podstate išlo o nové územie určené na pochovávanie. V priebehu konania s účinnosťou od 01.01.2011 došlo k zrušeniu zákona č. 470/2005 Z.z. a k prijatiu zákona č. 131/2010 Z.z.. Zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, účinný od 01.01.2011 v § 15 ods. 7 a 8 upravil podobne ako zákon č. 470/2005 Z.z. ochranné pásmo pohrebiska tak, že toto je 50 m od hranice pozemku pohrebiska. Zákon upravil, že v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy, okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. V prechodných ustanoveniach tohto zákona v § 36 ods. 3 je uvedené, že v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 01.11.2005, alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005. Nový zákon o pohrebníctve v § 15 ods. 8 rieši náhradu za obmedzenie užívania tak, že vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náhradu uhrádza zriaďovateľ pohrebiska; ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd. Je nesporné, že od účinnosti zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, t.j. od 01.01.2011 sa v ochrannom pásme pohrebiska, ktoré je 50 m od hranice pozemku pohrebiska, nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy, okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Zákon č. 131/2010 Z.z. nadobudol účinnosť v čase, keď už existovalo pohrebisko, a to rozšírené na základe kolaudačného rozhodnutia právoplatného dňa „17.06.2009“. Do tejto doby platil zákon č. 470/2005 Z.z. a šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžadovala pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, či a ako sa prvostupňový súd vysporiadal s ustanovením § 33 ods. 4
zákona č. 470/2005 Z.z., a ako ho aplikoval, na základe čoho je potom rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, pretože v prípade ak šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžadovala pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak išlo o pohrebisko, ktoré bolo zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, tak by nevznikol ani nárok na primeranú náhradu (za účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z.). Tiež nie je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, či ak došlo k obmedzeniu užívania pozemkov žalobcu (pričom sa javí, že k nemu došlo), kedy k tejto skutočnosti došlo, čo je rozhodujúca skutočnosť pre priznanie výšky primeranej náhrady, ako aj posúdenia premlčania nároku. Výšku nároku možno určiť len s ohľadom na čas, kedy došlo k obmedzeniu. Keď v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy, je potrebné na daný stav aplikovať aj zákon č. 131/2010 Z.z.. Tento zákon je účinný od 01.01.2011, pričom v § 36 ods. 3 uvádza, že v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť okrem budov poskytujúcich služby súvisiace s pohrebníctvom, len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 01.11.2005, alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005. Z obsahu vykonaného dokazovania podľa odvolacieho súdu možno vyvodiť záver, že na pozemkoch žalobcu nachádzajúcich sa v ochrannom pásme cintorína nie je možné umiestniť budovy (okrem budov poskytujúcich služby súvisiace s pohrebníctvom), žalobca nebol do 01.11.2005 stavebníkom, nebolo vydané žiadne územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie, ktoré by jeho práva stavebníka zakladali. Z dôvodovej správy k zákonu č. 131/2010 Z.z. vyplýva, zo všeobecnej časti, že po prijatí zákona o pohrebníctve, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.11.2005 z praxe vyplynuli nemalé problémy s aplikáciou niektorých ustanovení, a to najmä v oblasti ochranných pásiem. Zákon č. 131/2010 Z.z. preto presne uvádza, čo možno, resp. nemožno stavať v ochrannom pásme pohrebiska. Vzhľadom na zmenu zákona a potrebu rešpektovať zásadu zákazu pravej retroaktivity, z ktorej vyplýva, že vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa zásadne posudzujú podľa právnej úpravy platnej v dobe ich vzniku ako aj vzhľadom na potrebu spravodlivého usporiadania veci, odvolací súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť nepochybne ustáliť, kedy došlo k vzniku nároku a na daný stav následne aplikovať zákon č. 131/2010 Z.z.. Vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté ak vznikli pred účinnosťou novej právnej úpravy uložil posúdiť podľa právnej úpravy platnej v dobe ich vzniku. Ďalej odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na to, že pre rozhodnutie je rozhodujúce i to, či je žalobca obmedzený v užínaní pozemkov a v akom rozsahu z dôvodu ochranného pásma pohrebiska. Z obsahu spisu sa odvolaciemu súdu javilo, že časť pozemkov žalobcu sa nachádza v ochrannom pásme pohrebiska, ktoré je 50 m od hranice pohrebiska. Vzhľadom na ustanovenie § 36 ods. 3 zákona č. 131/2010 Z.z., žalobca nemôže umiestniť v ochrannom pásme pohrebiska stavby alebo budovy (okrem budovy resp. budov poskytujúcich služby súvisiace s pohrebníctvom), nakoľko žiadne konkrétne budovy na jeho pozemkoch neboli schválené pred 01.11.2005, ani v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu. Za schválenie nemožno považovať územný plán mesta, pretože tento neschvaľoval konkrétne budovy, ani urbanistickú štúdiu, ktorá je len územno-plánovacím podkladom, t.j. podkladom pre územné rozhodnutie (§ 3, 4 zákona č. 50/1976 Zb.). Podľa odvolacieho súdu ďalej prvostupňový súd sa nezaoberal ani námietkou žalovaného, že reálne ochranné pásmo pohrebiska zasahuje do pozemkov žalobcu vo výmere 979,46 m2 a nie tak, ako uplatňuje žalobca vo výmere 3.700 m2 a ako definoval prvostupňový súd ochranné pásmo vzhľadom na znenie zákona o pohrebníctve. Zákon o pohrebníctve určuje ochranné pásmo pohrebiska - 50 m od hranice pozemku pohrebiska. Rozhodujúci je skutočný stav v akom rozsahu bola stavba pohrebiska zrealizovaná, a to na základe kolaudácie (kolaudácia prebehla „v júli 2009“), pretože podľa odvolacieho súdu ochranné pásmo môže existovať v súlade so zákonom tam, kde sa napĺňa jeho účel. Účelom ochranného pásma je chrániť pred negatívnymi účinkami daného objektu, resp. pred negatívnymi účinkami na daný objekt pre ktorý sú ochranné pásma určené. Prvostupňový súd vychádzal z dôkazu, ktorým bol geometrický plán z marca 2009, keď v tomto čase evidentne nedošlo ešte k reálnemu ukončeniu stavby, ani ako uviedol žalobca nebolo účinné Všeobecne záväzné nariadenie č. 125/2010, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie č. 83/2004, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 23.04.2010. Posúdenie skutočnosti v akom rozsahu prechádza pozemkami žalobcu ochranné pásmo cintorína je pre posúdenie nároku rozhodujúca, a preto je potrebné odstrániť akékoľvek pochybnosti, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že podľa tvrdení žalovaného ide o nie nepatrný rozdiel v rozlohe. Ďalej tu odvolací súd doplnil, že pre danú vec nie je rozhodujúci územný plán mesta (pretože tento ukladá len rezervovať územie pre prípadnú potrebu rozšírenia pohrebiska), ale skutočná hranica pozemku pohrebiska. Zákon definuje, že ochranné pásmo je 50 m od hranice pozemku pohrebiska. Je preto nevyhnutné v konaní presne určiť hranicu ochranného pásma a záber do pozemkov žalobcu, pretože len vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu, ak jeho pozemky nie sú v ochrannom pásme pohrebiska, nemá nárok na primeranú náhradu. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne vykonané
dokazovanie, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď uložil povinnosť prvostupňovému súdu v ďalšom konaní náležite zistiť rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie a aplikovať príslušné ustanovenia zákona. Rozhodujúce skutočnosti odvolací súd videl v tom, či a kedy došlo k vzniku obmedzenia. Ak prvostupňový súd zistí, že pozemky žalobcu sa nachádzajú v ochrannom pásme pohrebiska, a to do 50 m od hranice pohrebiska (rozhodujúca je skutočná hranica pohrebiska), zistí výšku nároku. Pre výšku primeranej náhrady je rozhodujúci aj rozsah obmedzenia, t.j. rozdiel medzi tým, ako by mohol byť pozemok reálne využívaný ak by nebol v ochrannom pásme, a ako je ho možné reálne využívať, prípadne treba zohľadniť aj iné faktory obmedzujúce užívanie pozemkov. Po zistení kedy presne došlo k obmedzeniu v užívaní pozemkov, t.j. k vzniku ochranného pásma, vzniku nároku na primeranú náhradu, posúdi prvostupňový súd i námietku premlčania vznesenú žalovaným (všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz, týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní vrátane tvrdenia žalobcu, že došlo k uznaniu nároku na základe jednaní a korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným prvostupňový súd ďalej posúdi, či uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní.
6. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.
7. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
8. Do odvolacieho konania súd vo veci vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi:
9. Podľa výpisu z LV č. XXXX Správy katastra Zvolen zo dňa 31.05.2010 pre okres Zvolen, pre obec Zvole a pre katastrálne územie Zvolen žalobca je výlučným vlastníkom v 1/1-ine pozemkov - parciel registra “C“, evidované na katastrálnej mape parc. č. CKN 4580/73, trvalé trávnaté porasty o výmere 3243 m2, parc. č. CKN 4580/74, zastavané plochy a nádvoria o výmere 424 m2, parc. č. CKN 5166/73, trvalé trávne porasty o výmere 111 m2 a parc. č. CKN 5166/74, ostatné plochy o výmere 124 m2 (ďalej len „parcely v ochrannom pásme pohrebiska“).
10. Tieto parcely v ochrannom pásme pohrebiska boli vytvorené geometrickým plánom č. ZV-6/2010 zo dňa 14.05.2010, vyhotoveného geodetickou kanceláriou URBAN - LAUKO s.r.o., Študentská 20, 960 01 Zvolen, IČO: 36 796 336, keď bol tento overený Správou katastra Zvolen dňa 21.05.2010 pod č. 240/10 a to z pôvodných parciel parc. č. EKN 4555/1, orná pôda o výmere 3791 m2, parc. č. EKN 4555/3, orná pôda o výmere 111 m2. Predmetný geometrický plán bol zapísaný do katastra nehnuteľností Správy katastra Zvolen, o čom svedčí výpis z LV č. XXXX k.ú. Zvolen zo dňa 31.05.2010 a kópia katastrálnej mapy k.ú. Zvolen č.z. K12004/10, mapový list č. Zvolen 7-2/31, 7-2/33 zo dňa 31.05.2010.
11. Tento geometrický plán zameriava predmetné parcely v ochrannom pásme pohrebiska s tým, že korešponduje geometrickému plánu č. 44583486-021/2009 vyhotoveného VALENTÍNY s.r.o., Opálová 16, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 583 486 zo dňa 04. 03. 2009, ktorý však nie je overený príslušnou správou katastra, keď týmto boli zamerané pôvodné parcely parc. č. EKN 4555/1 a parc. č. EKN 4555/3 v ochrannom pásme pohrebiska.
12. Obidva vyššie označené geometrické plány predložil do konania žalobca.
13. Žalobca predmetné parcely ešte ako parcely parc. č. EKN 4555/1, parc. č. EKN 4555/3, popri nich i parcelu parc. č. EKN 4555/2 orná pôda o výmere 66 m2 (táto nie je predmetom sporu) nadobudol do svojho výlučného vlastníctva v celosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.07.2003, ktorú uzavrel ako kupujúci s predávajúcou P. M., H.. X., W. W. XXXX/XX, N. za kúpnu cenu 570.000,- Sk, keď vklad
vlastníckeho práva na žalobcu na základe tejto kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra Zvolen dňa 06.08.2003 pod č. V 1826/03.
14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v Meste Zvolen platí Územný plán Mesta Zvolen zo septembra 2004, ktorý v záväznej časti (strana 311), Určenie území, na ktoré je potrebné obstarať a schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu, územný plán zóny, toto stanovuje aj pre riešené územie: Zvolen - Východ, vrátane Zlatého potoka, keď tento územný plán mesta bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva č. 144/2004 zo dňa 03.12.2004 a platí pre danú lokalitu, keď medzi stranami sporu ďalej nebolo sporné, že doposiaľ územný plán zóny pre danú lokalitu nie je spracovaný.
15. Na pôvodné parcely parc. č. EKN 4555/1, parc. č. EKN 4555/2, parc. č. EKN 4555/3 bola vypracovaná projektantom REPROS - Ing. arch. Alexander Bánovský, Kozáčeka 16, 960 01 Zvolen na žiadosť obstarávateľa, ktorým bol žalovaný Urbanistická štúdia Individuálna bytová výstavba Zvolen - Sarvaška, ktorej predmetom riešenia bola len časť tejto lokality (jeden pozemok), keď z nej vyplýva, že vzhľadom na podmienky územia sa z parc. č. EKN 4555/1 vymedzuje jeden stavebný pozemok, ktorého približná plocha je 1000 m2, keď Mestské zastupiteľstvo vo Zvolene uznesením Mestského zastupiteľstva č. 118/2005 zo dňa 03.10.2005 schválilo urbanistickú štúdiu „Individuálna bytová výstavba Zvolen - Sarvaška parc. č. 4555/1, 4555/2, 4555/3 ako základný smerný dokument pre riadenie investičnej výstavby v riešenom území a ako podklad pre vydávanie územných rozhodnutí“.
16. Žalobca do súdneho konania ďalej dokladal Zápis z pracovného stretnutia k Urbanistickej štúdii
- Zvolen - Zlatý potok - Sarvaška II konaného dňa 21.02.2005 na Mestskom úrade Zvolen, ďalej zápis z pracovného stretnutia k Urbanistickej štúdii - Zvolen - Zlatý potok - Sarvaška II konaného dňa 10. 05. 2006 na Mestskom úrade Zvolen, Zápis z pracovného stretnutia k výmene pozemkov a vybudovaniu inžinierskych sietí v zmysle spracovávanej Urbanistickej štúdie - Zvolen - Sarvaška, konaného dňa 16.11.2006 na Mestskom úrade Zvolen, Zápis z pracovného stretnutia k výmene pozemkov a vybudovaniu inžinierskych sietí v zmysle spracovávanej Urbanistickej štúdie - Zvolen - Sarvaška konaného dňa 05.12.2006 na Mestskom úrade Zvolen, ďalej Zápis z pracovného stretnutia k výmene pozemkov vybudovaniu inžinierskych sietí v zmysle spracovávanej Urbanistickej štúdie - Zvolen - Sarvaška, konaného dňa 18.12.2006 na Mestskom úrade Zvolen, Zápis z pracovného stretnutia k výmene pozemkov a vybudovaniu inžinierskych sietí v zmysle spracovávanej Urbanistickej štúdie
- Zvolen - Sarvaška, konaného dňa 11.01.2007 na Mestskom úrade Zvolen, ktorými preukazoval, že parcely, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve v celosti sa nachádzajú v ochrannom pásme pohrebiska. Tiež nimi preukazoval, aké rokovania prebiehali pred tým, ako sa začal domáhať súdnej ochrany.
17. Žalobca pred podaním žaloby na súd sa niekoľkými žiadosťami domáhal u žalovaného svojho nároku na primeranú náhradu za obmedzenie užívania jeho parciel v ochrannom pásme pohrebiska, konkrétne žiadosťou zo dňa 06.06.2006, zo dňa 31.07.2006, zo dňa 18.09.2006, zo dňa 06.10.2006, zo dňa 19.02.2007, zo dňa 16.07.2007, zo dňa 28.09.2007, keď ku tejto pripojil i návrh Dohody o poskytnutí náhrady za obmedzenie užívania pozemkov zo dňa 28.09.2007, ku ktorej žalovaný nepristúpil, keď súčasne predložil i stanovisko žalovaného zo dňa 18.07.2006 k jeho žiadosti zo dňa 06.06.2006, z ktorého vyplýva, že na základe územného plánu Mesta Zvolen nie je možné rozhodovať, či parcely EKN 4555/1 a 4555/3 celou svojou výmerou alebo len čiastočne spadajú do obytného územia navrhnutého v územnom pláne Mesta Zvolen, keď toto rozhodnutie je možné uskutočniť len na základe podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie, prípadne územnoplánovacieho podkladu, akými sú územný plán zóny alebo urbanistická štúdia, keď žalovaný v tomto stanovisku navrhol výmenu stavebného pozemku žalobcu za iný pozemok vo vlastníctve Mesta Zvolen v lokalite Na hôrke, Zvolen s tým, že ostatné pozemky odkúpi od žalobcu za cenu 10,- Sk/m2, prípadne, že ak žalobca neakceptuje túto ponuku, je ochotný odkúpiť stavebný pozemok o výmere 1000 m2 za cenu uvedenú v cenovej mape Mesta Zvolen, to jest 1000,- Sk/m2 a ostatné pozemky za cenu 10,- Sk/m2, ďalej návrh žalovaného na majetko-právne vysporiadanie pozemkov zo dňa 12.02.2007, z ktorého vyplýva stanovisko žalovaného, že navrhuje výkup pozemkov žalobcovi do vlastníctva Mesta Zvolen, konkrétne parc. č EKN 4555/1, orná pôda o výmere 3791 m2, parc. č. EKN 4555/2, orná pôda o výmere 66 m2, parc č. EKN 4555/3, orná pôda o výmere 111 m2, spolu vo výmere 3968 m2 za jednotkovú kúpnu cenu 450,- Sk/m2, celkom za 1.785.600,- Sk, v prípade však, že nedôjde k dohode o odkúpení pozemkov, žalovaný navrhol žalobcovi náhradu za obmedzenie užívania pozemkov vo výške 580.000,- Sk, ďalej stanovisko žalovaného zo dňa 03.08.2007, v ktorom tento uviedol, že pre výpočet výšky náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme pohrebiska možno za stavebný pozemok v zmysle Urbanistickej štúdie „IBV Zvolen - Sarvaška
parc. č. 4555/1, 4555/2, 4555/3“ považovať pozemok o výmere 1000 m2, pričom výšku nájmu za rok na m2 je možné určiť na základe Zásad hospodárenia s majetkom mesta, t.j. 5,-Sk/m2/rok, teda prichádza do úvahy vyplatenie náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme pohrebiska v sume 66.500,- Sk.
18. Žalobca tiež listom zo dňa 30.05.2007 požiadal Mesto Zvolen, odbor územného plánovania o územnoplánovaciu informáciu - výstavba rodinných domov v k.ú. Zvolen na pozemku parc. č. EKN 4555/1, keď na túto žiadosť Mesto Zvolen, odbor územného plánovania zaslalo stanovisko zo dňa 29.06.2007, v ktorom uviedlo, že na základe metodického pokynu Krajského stavebného úradu je potrebné urbanistickú štúdiu dopracovať do územného plánu zóny (do záväznej časti zapracovať ochranné pásmo cintorína) a do doby schválenia územného plánu zóny žiadne stavby v území riešenom urbanistickou štúdiou nepovoľovať.
19. Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica vo svojom liste: ÚPN Mesta Zvolen - metodické usmernenie zo dňa 30.04.2007 adresovanom žalovanému uviedol, že územný plán Mesta Zvolen vymedzil plochy rozšírenia cintorína, ako i plochy bývania formou individuálnej bytovej výstavby v čase, keď zákon č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve nebol v platnosti. Na základe uvedenej územnoplánovacej dokumentácie boli spracované urbanistické štúdie riešiace výstavbu rodinných domov v danom území, avšak vlastníci pozemkov o vydanie územného rozhodnutia nepožiadali. V danom čase ešte nebolo vydané územné rozhodnutie na rozšírenie cintorína. Nakoľko následne vstúpil do platnosti zákon č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve a bolo vydané územné rozhodnutie na rozšírenie cintorína, je v rámci lokality na bývanie potrebné ustanovenie § 16 ods. 8 tohto zákona, z ktorého vyplýva povinnosť vytvoriť 50 metrov ochranné pásmo cintorína, rešpektovať. Územný plán Mesta Zvolen stanovil vo svojom návrhu pre funkciu bývania danú lokalitu v podrobnosti riešenia mierky M1 : 10 000. Územný plán Mesta Zvolen nebol riešený v podrobnosti územného plánu zóny a neriešil podrobnejšie funkčné využívanie pozemkov. Túto povinnosť ustanovil v záväznej časti tým, že definoval, že v danej lokalite je potrebné obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu zóny. Spracovaním územnoplánovacej dokumentácie zóny môže obstarávateľ stanoviť taký spôsob usporiadania pozemkov, ktorý zabezpečí rešpektovanie stanoveného ochranného pásma cintorína (v ktorom nie je možné realizovať žiadne budovy, ale iným spôsobom využitie pozemkov neobmedzuje), ale zároveň zabezpečí aj možnosť realizácie bytovej výstavby.
20. Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici v ďalšom svojom liste zo dňa 02.04.2008 označenom ako Urbanistická štúdia „Zvolen - Podborová“ - stanovisko podľa § 4 Stavebného zákona, ktorý adresoval žalovanému uviedol, že upozorňuje na platný územný plán Mesta Zvolen schválený uznesením Mestského zastupiteľstva vo Zvolene č. 144/04 zo dňa 03.12.2004, ktorý v záväznej časti medzi vybranými územiami určil aj lokalitu „Podborová s Borovou horou“ ako územie, na ktoré je potrebné obstarať a schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu zóny. Z tejto skutočnosti vyplýva, že urbanistická štúdia nemôže nahradiť územnoplánovaciu dokumentáciu zóny územia, ktoré bolo určené schváleným územným plánom mesta.
21. Žalobca listom zo dňa 17.03.2008 požiadal Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, odbor územného plánovania o poskytnutie územnoplánovacej informácie a odborného stanoviska, keď Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici listom zo dňa 25.03.2008 žalobcovi na túto žiadosť oznámil, že definícia stavebného pozemku je v ustanovení § 43h ods. 1 Stavebného zákona: „Stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou“. Územný plán Mesta Zvolen bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva Mesta Zvolen č. 144/04 dňa 03.12.2004. Podľa výkresu č. 3 v merítku 1 : 10 000 „Komplexný výkres priestorového usporiadania funkčného využívania územia je lokalita Sarvaška určená pre obytné územie - plochy zástavby rodinných domov“. To znamená, že územný plán Mesta Zvolen určil túto časť územia ako stavebný pozemok. Urbanistická štúdia ako územnoplánovací podklad v súlade s § 4 Stavebného zákona rieši čiastkové problémy v území. V zadaní sa určí špecifický účel použitia urbanistickej štúdie, či bude slúžiť na spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch územného plánu, či sa spracuje ako návrh koncepcie priestorového usporiadania funkčného využívania územia pri príprave nového územného plánu. Urbanistická štúdia, keďže je územnoplánovací podklad, nemôže byť schválená. Územný plán zóny podľa § 12 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona sa spracúva pre čas obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce. Obsah návrhu územného
plánu zóny musí byť v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie územného plánu obce v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona.
22. Žalobca k žalobe pripojil znalecký posudok č. 8/2007 zo dňa 23.01.2007 a Doplnok č. 1 k tomuto znaleckému posudku zo dňa 23.09.2007 vypracovaný Ing. Danou Kováčovou, Jedľová 1364/1, Zvolen, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota parciel parc. č. EKN 4555/1 a parc. č. EKN 4555/3 pre účel stanovenia záberu ochranného pásma verejného cintorína, z ktorého vyplýva hodnota obmedzenia parc. č. EKN 4555/1 - časť v zóne zamýšľanej IBV v kultúre orná pôda 2.397.235,54 Sk, parc. č. KNE 4555/1, 4555/3 - časť pod cestou v kultúre orná pôda 637.294,17 Sk a parc. č. EKN 4555/1 - časť mimo zóny zamýšľanej IBV v kultúre orná pôda 531.545,99 Sk.
23. Nakoľko predmetný znalecký posudok neobsahoval žiaden geodetický podklad ohľadne sporných pozemkov, súd k tomuto znaleckému posudku na doplnenie vypočul ako svedkyňu G.. T. O.Ú..
24. Z výpovede G.. T. O., ako svedkyne súd zistil, že podklady, z ktorých vychádzala pri znaleckom posudku sú vymenované v znaleckom posudku, čo sa týka stanovenia pozemku ako stavebného, vychádzala z platného grafického územného plánu mesta. Ako jeden z ďalších podkladov slúžil i vytyčovací náčrt vypracovaný Ing. Smolkovou, keď súd však zistil zo znaleckého posudku a z doplnku k nemu, že žiaden vytyčovací náčrt nie je jeho súčasťou. Svedkyňa trvala na záveroch svojho znaleckého posudku, keď pri vyčíslení hodnoty vychádzala obdobne, ako pri určovaní hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
25. Žalobca na to doložil Technickú správu vypracovanú Ing. Beátou Smolkovou, geodetické práce, V. P. Tótha 17, Zvolen, o ktorú požiadal, keď Technická správa žalobcovi bola predložená na základe jeho objednávky Ing. Beátou Smolkovou, geodetické práce dňa 18.01.2007, keď z tejto vyplýva, že bolo vykonané určenie výmer záberu ochranného pásma verejného cintorína vo Zvolene na základe podkladu urbanistickej štúdie vyhotovenej Ing. arch. Bánovským v júli 2006 v digitálnej forme vo formáte DWG. Určenie výmer bolo vykonané dňa 18.01.2007 v prostredí AUTOCAD.v.2007 nasledovne: 1. plocha záberu časti parcely KNE p.č. 4555/1 pod plánovanou IBV = 2478 m2, 2. plocha záberu časti parcely KNE p.č. 4555/1 pod existujúceho cestnou komunikáciou, vrátane jej projektovaného rozšírenia = 450 m2, 3. plocha záberu časti parcely KNE p.č. 4555/1 mimo plánovanej IBV = 857 m2, keď prílohou technickej správy bolo grafické znázornenie ochranného pásma na podklade urbanistickej štúdie.
26. Žalobca v konaní tvrdil, že grafické znázornenie ochranného pásma ohľadne jeho pozemkov mu zaslal samotný žalovaný ako prílohu listu zo dňa 16.01.2007, v zmysle ktorého žalovaný na základe záverov pracovného rokovania zo dňa 11.01.2007 zaslal žalovanému zápis z rokovania a snímky z pozemkovej mapy s vyznačením parciel vo vlastníctve žalobcu a s označením záberu pozemku pre využitie stavebných parciel rodinných domov, rozšírenia jestvujúcej komunikácie s parkoviskami.
27. Žalobca ďalej do súdneho konania dokladal fotodokumentáciu pozemku parc. č. EKN 4555/1, 4555/3, fotodokumentáciu radovej výstavby na Sekier - Hôrke a fotodokumentáciu zrealizovanej výstavby v lokalite Sarvašky (čl. 167 - 169), keď ďalej dokladal stav ohľadne územnoplánovacej dokumentácie - územného plánu zóny Oznámením o prerokovaní zadania územného plánu zóny Zvolen - Sarvaška (aktualizované dňa 25.01.2008), Zadanie územného plánu zóny Zvolen - Sarvaška z decembra 2007, keď ako súd už uvádza v dôvodoch, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že doposiaľ územný plán zóny Zvolen - Sarvaška ako územnoplánovací dokument nebol schválený, ďalej Zápis z pracovného stretnutia k Urbanistickej štúdii Zvolen - Zlatý potok - Sarvaška II konaného dňa 10.05.2006 na Mestskom úrade Zvolen, Oznámenie o prerokovaní urbanistickej štúdie „Zvolen, Zlatý potok - Sarvaška II“ zo dňa 21.03.2007, ako i Zápis z verejného prerokovania Urbanistická štúdia - Zlatý potok - Sarvaška II konaného dňa 04.04.2007 na Mestskom úrade Zvolen a Oznámenie o spracovaní pripomienok z prerokovania Urbanistickej štúdie Zlatý potok - Sarvaška II zo dňa 12.07.2007, keď týmito listinnými dôkazmi žalobca preukazoval, že pre danú lokalitu bola spracovaná aj ďalšia urbanistická štúdia.
28. K Urbanistickej štúdii Sarvaška II žalovaný predložil i grafickú časť, tiež Vyhodnotenie pripomienok k urbanistickej štúdii Zlatý Potok Sarvaška II, keď žalobca vzniesol dňa 11.01.2007 ako vlastník parciel KNE 4555/1, 4555/2 a 4555/3 k.ú. Zvolen pripomienky, keď žiadal zmeniť rozmery navrhovaných pozemkov 1 až 6, žiadal aby všetky pozemky 1 až 6 boli rovnaké široké 24,5 m. Týmto riešením
sa posunie hranica pozemku č. 1 o 10 metrov juhozápadným smerom, keď ďalej navrhol, aby boli do riešenia urbanistickej štúdie zapracované prekládky jestvujúcich inžinierskych sietí vedúce cez navrhované stavebné pozemky 1 až 6, keď jeho pripomienky boli akceptované, ďalej Oznámenie o prerokovaní zadania Územného plány zóny Zvolen - Sarvaška zo dňa 24.01.2008.
29. K listu Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 25.03.2008 (vybavovala Ing. arch. Magicová) súd ako svedkyňu vypočul Ing. arch. Darinu Magicovú, bytom Trieda Hradca Králové 3999/12, Banská Bystrica, ktorá k tomuto listu doplnila a z jej výpovede súd zistil, že základnou územnoplánovacou dokumentáciou je územný plán obce, keď územný plán obce sa delí na smernú časť a záväznú časť, najdôležitejšou je záväzná časť, ktorá je vlastne výstupnou častou základného územného plánovacieho dokumentu. V danej veci jednoznačne platí územný plán Mesta Zvolen z roku 2004. Čo sa týka predmetných pozemkov, jednoznačne sú stavebnými pozemkami, pretože platí územný plán Mesta Zvolen z roku 2004. Po prijatí zákona o pohrebníctve v roku 2005 Mesto Zvolen malo urobiť zmeny a doplnky tohto základného plánovacieho dokumentu a to vzhľadom na tento zákon, keď Mesto Zvolen uvedené neurobilo. Za súčasného stavu jednoznačne platí, že predmetné pozemky sú stavebnými pozemkami. Územný plán zóny tento rieši konkrétne umiestnenie, priestorové rozloženie pozemkov, stavieb na nich, polohové výšky, vzdialenosť od uličnej čiary, teda z územného plánu zóny by bolo možné zistiť konkrétnu výmeru stavebných pozemkov. V prípade územného plánu zóny sa umožňuje upustiť od územného konania. Čo sa týka urbanistickej štúdie, táto nie je územnoplánovacím dokumentom, ani právne relevantným dokumentom, nemá žiadnu záväznosť. Len sa prerokováva, urbanistických štúdií môže byť vyhotovení niekoľko s rôznymi alternatívami, teda ide len o územnoplánovací podklad. Je zamestnankyňou odboru územného plánovania Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici ako odborný radca a to od času, ako tento úrad vznikol, teda od roku 1996.
30. K predmetnému listu Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici (vybavuje Ing. arch. Magicová) zo dňa 25.03.2008, nakoľko tento je podpísaný Ing. Miroslavom Malejčíkom, prednostom, súd vypočul ako svedka G.. P. P., W. X. XXXX/XX, W. W., z výpovede ktorého súd zistil, že je prednostom Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici od 12.09.2006, je stavebným inžinierom. Pokiaľ v územnom pláne mesta, obce sú určité pozemky v danej lokalite určené pre výstavbu, zastavanie budovami, tieto sú stavebnými pozemkami, teda majú stavebný charakter, i keď sa necíti byť až takým odborníkom v oblasti územnoplánovacej dokumentácie. Predmetný list podpísal ako štatutár úradu. Územný plán zóny podrobnejšie rieši územný plán obce.
31. Z výpovede svedka Ing. arch. Petra Kaššu, bytom SNP 451/76, Budča súd zistil, že je zamestnancom žalovaného, pracuje u neho ako vedúci odboru územného plánovania od apríla 2008, približne od roku 2005 pracoval u žalovaného ako samostatný referent na tomto odbore. Pokiaľ ide o územný plán Mesta Zvolen, ktorý je spracovaný v mierke 1 : 10 000, tento nie je vypracovaný na podklade katastrálnych máp, a teda z neho nemožno vidieť hranice pozemkov a určiť konkrétne plochy zastavania. Uvedené by bolo možné zistiť z podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie, ktorou je územný plán zóny. V súčasnom období Mesto Zvolen spracováva územný plán zóny pre lokalitu Sarvaška, Mesto Zvolen je obstarávateľom územného plánu zóny v danej lokalite. Tento je v štádiu zadania, ktoré nebolo prerokované, zadanie bolo dané koncom roku 2007, doposiaľ neboli spracované pripomienky k tomuto zadaniu. Pre danú lokalitu Sarvaška bola vypracovaná a spracovaná urbanistická štúdia v septembri 2006, prerokovaná v mesiacoch marec a apríl 2007, keď túto mieni žalovaný použiť ako koncept pre spracovanie územného plánu zóny v danej lokalite. Urbanistická štúdia je územnoplánovacím podkladom. Sú v nej riešené aj pozemky žalobcu. Ide o urbanistickú štúdiu Zlatý potok - Sarvaška II Zvolen z júla 2006. Čo sa týka pozemkov žalobcu, táto ich rieši v súlade s platným územným plánom. Na pozemkoch žalobcu spolu so susediacim pozemkom parcelné číslo 4553/1 je podľa tejto urbanistickej štúdie vytvorených 6 stavebných pozemkov v priemere o výmere 1100 m2. Z pozemku, resp. z pozemkov žalobcu na 6 týchto parciel zhruba 1/3 z výmery bude použitá na stavebné pozemky. Je pravdou, že Mesto Zvolen nezačalo konanie ohľadne zmeny územného plánu mesta po prijatí zákona o pohrebníctve, ale práve preto bolo zadané obstaranie územného plánu zóny, ktorý má riešiť a bude riešiť danú lokalitu už v súlade so zákonom o pohrebníctve. Všetky územnoplánovacie dokumenty, teda územný plán mesta, ako aj územný plán zóny musia byť v súlade s týmto zákonom. Čo sa týka územného plánu zóny v danej lokalite, je tu cieľ dokončiť ho koncom roku 2008 a schváliť ho v mestskom zastupiteľstve v I. štvrťroku roku 2009.
32. Z výpovede svedkyne G.. O. S., W. P.. H.. Š. XXXX/XX, N. súd zistil, že pracuje ako samostatný odborný referent pre územné plánovanie na odbore územného plánovania Mestského úradu Zvolen, keď túto funkciu zastáva od 01.06.2000. Z pohľadu územnoplánovacej dokumentácie účelom územnoplánovacej dokumentácie je rozparcelovanie jednotlivých pozemkov a umiestnenie stavieb na jednotlivých pozemkoch podľa územného plánu zóny, teda Mesto Zvolen môže zamietnuť pripomienky vlastníkov k tomuto rozparcelovaniu, teda k navrhovanému rozparcelovaniu, keď táto možnosť vyplýva priamo zo Stavebného zákona. Čo sa týka navrhovaného urbanistického riešenia, z pohľadu mesta, ako aj z pohľadu vlastníkov je najideálnejšie. Ťažko možno povedať, či je jediným riešením. Územný plán mesta, obce rieši funkčné, priestorové určenie určitej časti územia, teda plochy, územný plán zóny rieši konkrétne funkčné, priestorové určenie pozemkov spadajúcich do plochy, ktorá bola v zmysle územného plánu mesta určená pre zastavanie. Preto aj územný plán Mesta Zvolen v záväznej časti odkazuje na vypracovanie územného plánu zóny. Územný plán Mesta Zvolen v mierke ako je vypracovaný 1 : 10 000 nemôže určiť, ktorý z pozemkov pre danú časť územia bude stavebným pozemkom, práve toto má riešiť územný plán zóny.
33. Žalovaný do súdneho konania dokladal znalecký posudok č. 16/2007 zo dňa 31.01.2007, vypracovaný znalcom Ing. Danielom Bartkovičom, bytom Tulská 2461/29, Zvolen ohľadne stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov parc. č. KNE 4555/1, 4555/2 a 4555/3 pre účel prevodu vlastníckych práv, keď jeho zadávateľom bol žalovaný, pričom tento znalecký posudok stanovil všeobecnú hodnotu predmetných parciel podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku na sumu 4.000.000,- Sk, keď k tomuto znaleckému posudku Mesto Zvolen, odbor územného plánovania listom zo dňa 16.01.2007 znalcovi poskytlo územnoplánovaciu informáciu k využitiu pozemkov parc. č. KNE 4555/1, 4555/3 v k.ú. Zvolen v tom zmysle, že podľa územného plánu Mesta Zvolen sa väčšia časť parciel KNE 4555/1, 4555/3 k.ú. Zvolen nachádza v navrhovanom obytnom území - plochy zástavby rodinných domov, menšia časť parciel predstavuje stávajúci trvalo trávnatý porast, na ktorom je navrhované doplniť rozptýlený zeleň v území. Na tieto časti parciel je navrhnutá aj trasa novej cesty C2 MO 8/40.
34. Z výpovede svedkyne G.. Y. P., W. X. I. XXXX/XX, N. súd zistil, že je zamestnankyňou Mestského úradu Zvolen od roku 1995, pracuje na odbore správy majetku. V čase výsluchu bola poverená vedením tohto odboru. K predmetu sporu uviedla, že žalobca sa obrátil na Mesto Zvolen o náhradu škody za obmedzenie užívania svojich pozemkov v ochrannom pásme cintorína. Boli vyvolané rokovania medzi ním a ďalšími vlastníkmi pozemkov, aby došlo vzájomnou dohodou medzi nimi k preparcelovaniu pozemkov priečne, kolmo na cestu Sarvaška, aby to bolo v súlade s návrhom urbanistickej štúdie, ktorú zabezpečovalo mesto. Išlo o urbanistickú štúdiu z roku 2005. Aby sa docielila dohoda medzi žalobcom a ostatnými spoluvlastníkmi pozemkov, mesto navrhovalo, že uhradí náklady na geometrický plán potrebný k realizácii, k výmene pozemkov s odhadnutými nákladmi 40.000,- Sk, ako aj ďalšie náklady. Predovšetkým išlo o náklady na vybudovanie prípojok k dvom navrhnutým rodinným domom pre žalobcu, pretože tieto po preparcelovaní by boli vzdialenejšie od cesty, čo boli odhadom náklady 500.000,- Sk. K dohode medzi žalobcom a ďalšími vlastníkmi pozemkov ohľadne preparcelovania v zmysle návrhu urbanistickej štúdie nedošlo. Preto mesto sa začalo zaoberať ohľadom náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pre žalobcu. Dalo si vyhotoviť znalecký posudok, a to znalcom Ing. Danielom Bartkovičom, a ponúklo žalobcovi, že odkúpi pozemky od neho, s čím žalobca nesúhlasil. Predložil posudok znalkyne Ing. Dany Kováčovej, ako aj návrh dohody ohľadne úhrady za obmedzenie užívania pozemkov, keď mesto na to reagovalo tak, že sa nebude dohadovať o výške tejto náhrady do spracovania územného plánu zóny, keďže stále boli problémy v určení rozsahu stavebných pozemkov. Predtým, než sa začali tieto rokovania, zo strany mesta boli také návrhy, že mesto ponúklo cenu výkupu pre jeden stavebný pozemok pre žalobcu a to navrhnutý podľa urbanistickej štúdie, ktorú vypracoval Ing. arch. Alexander Bánovský, keď túto zadal žalobca, podľa ktorej bol navrhnutý jemu jeden stavebný pozemok o výmere 1000 m2. Na základe tejto urbanistickej štúdie mesto navrhlo, že vykúpi tento stavebný pozemok od žalobcu za 1000,- Sk/m2 podľa cenovej mapy mesta a zvyšujúcu časť, že vykúpi za nižšiu cenu výkupu, lebo tento nebol určený, resp. táto nebola určená ako stavebný pozemok. Tiež mu bol ponúknutý na výmenu iný stavebný pozemok v IBV na Hôrke, s čím žalobca nesúhlasil. Čo sa týka nákresu (čl. 85 súdneho spisu), potvrdila, že tento bol prílohou listu Mesta Zvolen zo dňa 16.01.2007, keď tento nákres vypracovával odbor územného plánovania Mesta Zvolen zrejme podľa pripravovanej komplexnej urbanistickej štúdii pre odbor správy majetku, aby mohla byť vypočítaná kúpna cena za výkup pozemkov od žalobcu.
35. Z výpovede svedka G.. Y.. Y. W., W. U.. O. XXXX/XX, N. súd zistil, že urbanistická štúdia, resp. pri spracovaní urbanistickej štúdie, ktorú zadával žalobca nebol riešený žiaden iný vlastnícky vzťah k iným pozemkom, okrem vlastníckeho vzťahu pozemku žalobcu. Čo sa týka urbanistickej štúdie, táto vychádzala z územného plánu mesta, keď tento zadefinoval dané územie pre výstavbu rodinných domov. Je to obytné územie, navrhované pre výstavbu rodinných domov. Urbanistická štúdia to je návrh projektanta, ktorý ju spracuje, jej záväznosť je ďalej záležitosťou obstarávateľa. Je to územnoplánovací podklad. Čo sa týka urbanistickej štúdie Sarvaška II, v tejto sú spracovávané dve alternatívny územného riešenia, keď v jednej alternatíve je riešených 5 rodinných domov a v druhej alternatíve 6 rodinných domov. V ďalšom priebehu jej pripomienkovania výsledkom môže byť prijatie jednej z nich, alebo žiadnej z nich. Zadanie pre spracovanie územného plánu zóny Sarvaška II bolo spracované koncom roku 2007 a riadne odovzdané mestu. Ak zadanie bude schválené v mestskom zastupiteľstve, na základe tohto schváleného zadania sa urobí územný plán zóny, ktorý v ďalšom procese musí byť zverejnený a tiež pred schválením pripomienkovaný. Územný plán mesta alebo obce rieši funkčné využitie územia v plochách. Tu sa rieši len plocha a jej využitie, nikdy sa na základe tohto nedá povedať napríklad koľko bude na danej ploche rodinných domov a ako budú vytvorené stavebné pozemky.
36. Žalobca ďalej do súdneho konania dokladal Žiadosť o poskytnutie územnoplánovacej informácie vo veci posúdenia súladu Urbanistickej štúdie Zlatý potok - Sarvaška II s platným územným plánom Mesta Zvolen zo dňa 17.10.2008, ktorá bola adresovaná Mestskému úradu vo Zvolene, odboru územného plánovania, ďalej Stanovisko Mesta Zvolen k tejto žiadosti zo dňa 14.11.2008, ďalej Žiadosť o poskytnutie územnoplánovacej informácie vo veci posúdenia súladu Urbanistickej štúdie Zlatý potok - Sarvaška II s platným územným plánom Mesta Zvolen zo dňa 26.11.2008 adresovanú Krajskému stavebnému úradu v Banskej Bystrici, odboru územného plánovania a Stanovisko Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici, odboru územného plánovania k tejto žiadosti zo dňa 02.12.2008, keď z týchto právne významné je stanovisko Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 02.12.2008, z ktorého vyplýva, že urbanistická štúdia ako územnoplánovací podklad v zmysle § 4 ods. 1 Stavebného zákona rieši čiastkové problémy v území. Jej špecifický účel použitia je určený v zadaní urbanistickej štúdie, na ktoré dáva súhlas orgán územného plánovania, ktorý garantuje štátne, regionálne, resp. komunálne záujmy. Predmetná urbanistická štúdia má slúžiť pri príprave územného plánu zóny Zvolen - východ, vrátane Zlatého potoka, kde patrí aj lokalita Sarvaška, ktorý bol pre túto časť Mesta Zvolen určený územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho stupňa, ktorou je územný plán Mesta Zvolen schválený Mestským zastupiteľstvom vo Zvolene uznesením č. 144/04 zo dňa 03.12.2004. V záväznej časti platného územného plánu Mesta Zvolen „regulatívy kompozičné B.22..2.3.“ pod bodom 5 a tretím podbodom obsahujú záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, pripomienky využitia územia a umiestňovanie stavieb v súlade s § 12 ods. 6 Vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Na kópii predloženej urbanistickej štúdie, ktorá tvorí prílohu podania, toto záväzné pravidlo nie je dodržané, nakoľko v nej navrhované rodinné domy sú lokalizované na opačnej strane pozemku. Predmetná urbanistická štúdia neobsahuje údaje o výškových a priestorových parametroch navrhovaných rodinných domov, preto ich súlad s platným územným plánom mesta nie je možné posúdiť. Územný plán zóny ako územnoplánovacia dokumentácia nižšieho stupňa ustanovuje najmä zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov v súlade so záväznými pravidlami stanovenými v záväznej časti schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa. Obsah návrhu územného plánu zóny musí byť v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa.
37. Z výpovede svedkyne P. Š., W. U. XXXX/XX, N. súd zistil, že sa zúčastnila osobne územnoplánovacích konaní na Mestskom úrade vo Zvolene. Bolo to v roku 2007 ohľadne pripomienkovania urbanistickej štúdie, ktorú robil Ing. arch. Bánovský. So sestrou zdedili po polovici parcely, ktoré sa nachádzajú v danej lokalite. Čo si pamätá ohľadne štúdie, na parcelách, ktoré majú v tejto lokalite so sestrou Y. Q. bolo naplánovaných 6 domov. Žalobca ich oslovil, či by mu neodpredali pozemok, ktorý je v susedstve jeho pozemku, teda hneď vedľa. Ich pozemky však nie sú v ochrannom pásme cintorína. K urbanistickej štúdii nemala pripomienky, pretože ešte boli plánované ďalšie jednania. V tom čase súhlasila s rozparcelovaním podľa urbanistickej štúdie.
38. Žalobca dokladal do súdneho konania zápisom z verejného prerokovania urbanistickej štúdie - Zlatý potok - Sarvaška II konaného dňa 04.04.2007 na Mestskom úrade Zvolen, že P.H. Š. X. tohto nezúčastnila, a zápisom z pracovného stretnutia k urbanistickej štúdii - Zvolen - Zlatý potok - Sarvaška
II konaného dňa 10.05.2006 na Mestskom úrade Zvolen dokladal, že P. Š. sa zúčastnila tohto pracovná stretnutia, nemala tu žiadne pripomienky. Žalobca listom zo dňa 06.06.2006, ktorý adresoval P. Š., a ktorý tejto bol doručený dňa 09.06.2006 oznámil svoje stanovisko k návrhu urbanistickej štúdii Zlatý potok - Sarvaška II.
39. Z výpovede svedkyne Ing. arch. Miroslavy Valkovej, bytom Horná 388/81, Banská Bystrica súd zistil, že je zamestnankyňou Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici, keď pracovala tu ako vedúca oddelenia na úseku územného plánovania v období od 01.07.2005 do 30.04.2007. K listu zo dňa 30.04.2007 Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici (vybavuje Ing. arch. M. Valková) s podpisom Ing. Miroslav Malejčík, prednosta uviedla, že územnoplánovacími dokumentmi sú územné plány miest a zón, čo sa týka urbanistických štúdií, tieto sú územnoplánovacími podkladmi. Pri prerokovaní urbanistických štúdií nepôsobili ako orgán štátne správy so záväzným stanoviskom. Z pohľadu krajského úradu v danom prípade hlavným problémom bolo to, že krajský úrad zastával názor, že zákon o pohrebníctve nevymedzil ochranné pásmo cintorína v tejto lokalite, preto si išli naštudovať daný územnoplánovací podklad, teda urbanistickú štúdiu. Zákon o pohrebníctve niekde v záverečných ustanoveniach uvádza, že sa nevzťahuje na ochranné pásmo pohrebiska, resp. na cintoríny zriadené pred účinnosťou zákona. Mali za to, že ochranné pásmo cintorína v danej lokalite, vzhľadom k tomu, že pohrebisko už bolo zriadené, neplatí. Okresný hygienik mal však iný názor. Na základe uvedeného doporučili Mestu Zvolen tak, ako mu ukladá územný plán mesta, aby obstaralo územný plán zóny, ktorý jednoznačne vymedzí spôsob užívania jednotlivých pozemkov ochranných pásiem, umiestnenia stavieb, či jednotlivých stavieb, alebo i stavieb dopravného a technického vybavenia a tento územný plán zóny nech prerokuje so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, teda aj s okresným hygienikom. Hygienik trval na tom, že ochranné pásmo tu platí, a preto navrhli Mestu Zvolen, aby jednoznačne spracovalo územný plán zóny a vymedzilo stavebné pozemky a určilo spôsob využívania jednotlivých pozemkov v danom území. Jej osobný názor na vec je taký, že ochranné pásmo pohrebiska v zmysle zákona o pohrebníctve v danej lokalite vymedzené nie je, nakoľko pohrebisko bolo zriadené predo dňom účinnosti daného zákona, pričom metodické usmernenie Úradu verejného zdravotníctva, z ktorého vychádzal i okresný hygienik, nemá právnu silu zákona.
40. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vo svojom liste zo dňa 20. 08. 2008 súdu oznámilo, že územným plánom sú určené funkcie využitia územia. Ak je podľa územného plánu plocha určená na zastavanie, pozemky, ktoré sa na nej nachádzajú sú stavebnými pozemkami.
41. Žalovaný do súdneho konania dokladal list Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 24.08.2007, z ktorého vyplýva, že v prípadoch, keď pred 01.11.2005 boli v územných plánoch navrhované a schválené stavby v blízkosti pohrebiska, je možné tieto návrhy akceptovať s tým, že táto skutočnosť bude preukázaná v schválenom územnom pláne pred účinnosťou zákona č. 470/2005 Z.z..
42. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v liste zo dňa 13.04.2006, ktorý bol adresovaný Mestu Zvolen uviedol, že v zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve sa jednoznačne uvádza, že ochranné pásmo pohrebiska je 50 metrov. V ochrannom pásme sa nesmú povoľovať, ani umiestňovať budovy. Zákon č. 470/2005 Z.z. neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo výnimku. Preto pre zámer výstavby rodinných domov, ako aj rozšírenia cintorína je nutné prehodnotiť, resp. zmeniť územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s požiadavkami tohto zákona.
43. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v liste zo dňa 03.08.2007 adresovanom Úradu verejného zdravotníctva SR Bratislava uviedlo, že len od 01.11.2005 sa pri novozriadených pohrebiskách musí vytýčiť ochranné pásmo v šírke najmenej 50 metrov, kde je zakázané umiestňovať stavby. Keďže takáto právna úprava už existuje, zhľadiska ochrany zdravia by sa teda nemali povoľovať stavby, ktoré by boli umiestnené vo vzdialenosti kratšej ako 50 metrov aj od pohrebiska, ktoré nie je novozriadené.
44. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Zvolen v liste zo dňa 19.02.2009 žalobcovi oznámilo, že v zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z., ochranné pásmo pohrebiska je 50 metrov a v ochrannom pásme pohrebiska sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy. Dané ustanovenie sa vzťahuje aj na konkrétny prípad rozšírenia civilného cintorína vo Zvolene v lokalite Zlatý potok.
45. Dňa 15.03.2006 Obec Kováčová, spoločný obecný úrad - odbor stavebného úradu, Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen pod Č.j.: SÚ 385/2006/3-rozh. verejnou vyhláškou vydala územné
rozhodnutie o využití územia a o umiestnení stavby pod názvom „Zvolen - nový civilný cintorín, 1. časť“, na pozemkoch v katastrálnom území Zvolen parc. KN „C“ č. 4559/1, 4635/1, 4625/4, 2000/396. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.04.2006.
46. Dňa 23.04.2007 Obec Kováčová, spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy Nám. Slobody 22, 960 01 Zvolen, pod Č.j.: SÚ 605/2007/3-rozh. vydala stavebné povolenie pre stavbu pod názvom „Rozšírenie cintorína - nový civilný cintorín 1. časť 2. etapa“, ktorá bude umiestnená v katastrálnom území Zvolen, parcely KN „C“ č. 2000/396, 4559/1, 4565/1, 4625/4, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.05.2007.
47. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Bratislava v liste zo dňa 24.03.2009 žalobcovi na jeho žiadosť zo dňa 16.02.2009 oznámil, že pri zriaďovaní pohrebiska po účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z., teda po 01.11.2005 je nutné vytýčiť ochranné pásmo najmenej 50 metrov, kde nie je možné umiestniť budovy.
48. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Zvolen v posudku číslo spisu: 2006/193-14-Lc zo dňa 13.01.2006 uviedol, že k územnému konaniu stavby „Zvolen - nový civilný cintorín 1. časť“ vydáva súhlasné záväzné stanovisko.
49. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Bratislava vo svojom liste zo dňa 21.02.2007 uviedol, že zákaz povoľovania a umiestnenia budov na pozemkoch v 50 metrov ochrannom pásme pohrebiska s účinnosťou od 01.11.2005, bez ohľadu na dobu zriadenia pohrebiska, ustanovuje § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z.. Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona nie je povolené povoľovať a umiestňovať nové budovy v 50 metrov ochrannom pásme pohrebiska. Z ustanovenia § 33 ods. 4 prvej vety prechodných ustanovení tohto zákona vyplýva, že dodržanie šírky ochranného pásma v rozsahu 50 metrov sa neuplatňuje len vo vzťahu k budovám vybudovaným pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z..
50. Žalobca ďalej do súdneho konania predložil znalecký posudok č. 33/2009 zo dňa 02.05.2009, vypracovaný znalcom Ing. Ľubomírom Hurajtom PhD., ul. Hrdinov SNP 5633/64, Martin ohľadne stanovenia všeobecnej hodnoty - vecného bremena k pozemku parcela číslo 4555/1 a 4555/3 v k.ú. Zvolen pre účel majetko-právneho usporiadania práva k nehnuteľnosti, v zmysle ktorého obmedzenie v podobe ochranného pásma cintorína ako obdoba hodnoty vecného bremena ohľadne pozemkov žalobcu bola vyčíslená na sumu 238.718,45 Eur, keď žalobca tento znalecký posudok predložil na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že za obdobie posledných 2 rokov od vypracovania znaleckého posudku č. 8/2007 a jeho doplnku č. 1 zo strany znalkyne Ing. Dany Kováčovej došlo na trhu z nehnuteľnosti k výraznému nárastu cien pozemkov a tým aj k zvýšeniu z toho vychádzajúceho ocenenia náhrady za obmedzenie užívania jeho pozemkov z titulu ochranného pásma miestneho cintorína ako obmedzenia vlastníckeho práva zo zákona zodpovedajúceho vecnému bremenu. Byť si vedomý toho, že znalecký posudok je listinným dôkazom, ktorý v konaní žalovaný môže rozporovať, navrhol súčasne s jeho predložením dňa 27.05.2009 vo veci vykonať znalecké dokazovanie.
51. Žalovaný namietal tento listinný dôkaz, tento znalecký posudok, keď tento má len povahu listinného dôkazu, nie znaleckého posudku a preto jeho obsah namietal. Poukázal na to, že o jeho vypracovávaní nebol vôbec uzrozumený. Žiadal, aby znalec bol ustanovený oficiálnou cestou súdom, a aby znalecký posudok bol vypracovaný za súčinnosti obidvoch strán sporu.
52. Žalobca ďalej predkladal ďalšie listinné dôkazy svoje pripomienky k návrhu územného plánu Mesta Zvolen - Zmeny a doplnky 05 zo dňa 27.05.2009, stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Zvolen zo dňa 19.02.2009, z ktorého vyplýva, že ochranné pásmo pohrebiska je 50 metrov a v ochrannom pásme pohrebiska sa nesmú povoľovať, ani umiestňovať budovy, keď dané ustanovenie § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z., sa vzťahuje aj na konkrétny prípad rozšírenia civilného cintorína vo Zvolene v lokalite Zlatý potok, stanovisko Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 27.05.2009, ďalej zápis z konania o dohode medzi Krajským stavebným úradom v Banskej Bystrici a Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Zvolen zo dňa 28.10.2009, stanovisko Mesta Zvolen k pripomienkam zo dňa 27.01.2010, stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 18.12.2009, výkres č. 3/3 návrhu územného plánu Mesta Zvolen - zmeny a doplnky 05, výkres č. 8/3 návrhu územného plánu Mesta Zvolen - zmeny a doplnky 05, výkres č. 8/1 návrhu
územného plánu Mesta Zvolen - zmeny a doplnky 05 - legenda, strana 84, strana 85, strana 88 návrhu územného plánu Mesta Zvolen - zmeny a doplnky 05, strana 278 záväznej časti územného plánu Mesta Zvolen z roku 2004, strana číslo 39 návrhu územného plánu Mesta Zvolen - zmeny a doplnky 05, stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 01.02.2010, zápis z konania o dohode medzi Krajským stavebným úradom Banská Bystrica a Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Zvolen zo dňa 19.02.2010, zápis Mesta Zvolen z opätovného prerokovania pripomienok zo dňa 03.03.2010 a územnoplánovaciu informáciu Mesta Zvolen zo dňa 22.06.2009, ktorými žalobca preukazoval, že lokalita Sarvašky, schválená na výstavbu IBV územným plánom Mesta Zvolen z roku 2004, je predmetom územného plánu Mesta Zvolen - zmeny a doplnky 05.
53. Ako podklady k znaleckému dokazovaniu žalobca ďalej doložil cenovú mapu Mesta Zvolen, verejno- obchodnú súťaž na odpredaj pozemku parc. č. CKN 1850/25 v k.ú. Zvolen, Uznesenie Mestského zastupiteľstva vo Zvolene zo dňa 26.10.2009, zo dňa 14.12.2009, zo dňa 25.01.2010 a zo dňa 22.02.2010, tiež zo dňa 26.04.2010, ktorými preukazoval cenu pozemkov v danej lokalite, predovšetkým poukázal na uznesenie č. 43/2010 Mestského zastupiteľstva vo Zvolene zo dňa 26.04.2010, ktorým bol schválený predaj pozemku CKN parc. č. 2850/25 o výmere 1662 m2 za kúpnu cenu 166.700,- Eur.
54. Súd na návrh žalobcu zadovážil zo Správy katastra Zvolen kúpne zmluvy č. V 555/10, č. V 1311/2010 a č. V 1692/10, keď podľa kúpnej zmluvy č. V 555/10 zo dňa 15.03.2010 Mesto Zvolen odpredalo pozemok CKN parc. č. 2361/29 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2 v k.ú. Zvolen za kúpnu cenu 1.800,- Eur, podľa kúpnej zmluvy č. 1692/10 zo dňa 23.06.2010 Mesto Zvolen odpredalo pozemok CKN parc. č. 2372/18 zastavaná plocha o výmere 22 m2 k.ú. Zvolen za kúpnu cenu 2.500,- Eur a podľa kúpnej zmluvy č. V 1311/10 zo dňa 17.05.2010 Mesto Zvolen odpredalo pozemok CKN 1850/25 ostatná plocha o výmere 1662 m2 v k.ú. Zvolen za kúpnu cenu 166.700,- Eur.
55. Uznesením č.k. 14C/156/2007-685 zo dňa 11.07.2011 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, keď do funkcie znalca ustanovil Ing. Miroslava Halaja, bytom Cesta armády 703/90, Pliešovce.
56. Znalec Ing. Miroslav Halaj podal vo veci znalecký posudok č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012, ktorým vyčíslil všeobecnú hodnotu práv a závad (vecné bremeno - ochranné pásmo pohrebiska) na sumu 97.200,- Eur.
57. Žalovaný namietal tento znalecký posudok, predovšetkým v tom, že znalecký posudok nezohľadňuje skutočnosť, že nehnuteľnosti, predmetné parcely sa nachádzajú aj v ochrannom pásme letiska, pričom podmienky na využívanie pozemkov v ochrannom pásme letiska stanovuje zákon č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (Letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tiež znalecký posudok nezohľadňuje, že cez uvedený pozemok ide plynovod, keď podľa § 56 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, v znení neskorších predpisov, vzniklo na tomto pozemku ochranné pásmo. Zriaďovať stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete. V redukujúcich faktoroch pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov tak znalec neuviedol, že pozemky sú zaťažené ochranným pásmom pohrebiska, ochranným pásmom letiska a ochrannom pásme plynovodu. Tiež poukázal ďalej na skutočnosť, že pozemky CKN parc. č. 5166/74, 4580/74, 5166/73 sa nachádzajú pod účelovou komunikáciou, alebo v ochrannom pásme tejto komunikácie. Zo znaleckého posudku ďalej nevyplýva, akým spôsobom bolo určené znalcom percento plochy dotknutej obmedzením tak, že ho stanovil na 95 % plochy pozemku.
58. Žalobca tiež namietal tento znalecký posudok, keď z tohto vyplýva, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu vo výške 26,89 Eur/m2, avšak tento jeho odborný odhad je na míle vzdialený od reality, keď skutočná trhová cena obdobných stavebných pozemkov v danej lokalite a v danom čase je v porovnaní so všeobecnou hodnotou, ktorú vo svojom znaleckom posudku stanovil znalec, minimálne o 200 % vyššia, čo je odchýlka absolútne neakceptovateľná. Priemerná predajná cena jeho pozemkov je 88,63 Eur/m2, čoho dôkazom sú údaje uvádzané realitnými kanceláriami na základe ich znalosti trhu a sprostredkovaných predajov obdobných pozemkov vo Zvolene, keď sú už zrealizované predaje pozemkov určených na výstavbu IBV v poslednom období a to priamo v danej lokalite Sarvašky. Namietal tak, že znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku nevychádzal z porovnávacej metódy stanovenia všeobecnej hodnoty, keď táto je podľa neho vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ nehnuteľnosti, čo nie je pravdivé. Pri zhrnutí porovnal znalecký posudok znalca Ing. Daniela Bartkoviča č. 16/2007 zo dňa 31.01.2007, ktorý ustálil všeobecnú hodnotu v Eur/m2 pozemkov na
33,44 Eur, znalecký posudok Ing. Dany Kováčovej č. 8/2007 zo dňa 23.01.2007, ktorý ju ustanovil na 44,34 Eur, znalecký posudok Ing. Ľubomíra Hurtaja, PhD., č. 33/2009 zo dňa 02.05.2009, ktorý ju stanovil na 65,80 Eur a samotný znalecký posudok znalca Ing. Miroslava Halaja č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012, ktorý ju stanovil na 26,89 Eur. Znalecký posudok považoval za neakceptovateľný, žiadal vo veci vykonal kontrolné znalecké dokazovanie, keď k vyjadreniu doložil Oznámenie trhovej hodnoty ABC Realitná s.r.o., zo dňa 13.02.2012, z ktorého vyplýva, že cena ponúk pozemkov v danom území sa pohybuje v rozpätí od 100,- Eur/m2 do 110,- Eur/m2, ak je na pozemku vybudovaná infraštruktúra vo forme inžinierskych sietí, oznámenie M & M Reality Holding, a.s., zo dňa 13.02.2012, z ktorého vyplýva, že ceny pozemkov v danej lokalite vhodných na individuálnu výstavbu rodinných domov dosahujú priemernú trhovú hodnotu 90,- Eur za m2, oznámenie SD Trade, s.r.o., realitná kancelária Zvolen zo dňa 13.02.2012, z ktorého vyplýva, že predmetné pozemky môžu dosahovať trhovú hodnotu cca 80,- Eur - 85,- Eur/m2, oznámenie TU Reality, s.r.o. Banská Bystrica zo dňa 15.02.2012, z ktorého vyplýva, že predmetné pozemky môžu dosahovať trhovú predajnú cenu 85,- až 95,- Eur/m2, keď ďalej doložil informácie o predaji stavebných pozemkov získané z www.sarvaska.sk <http://www.sarvaska.sk>, z inzercie predaja stavebného pozemku v Pliešovciach a z inzercie predajov stavebných pozemkov v okrese Zvolen (Veľká Lúka, Kováčová, Budča).
59. Znalecký posudok č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012 znalca Ing. Miroslava Halaja súd doplnil výsluchom tohto znalca a jeho vyjadrením, keď z týchto vyplýva, že posudok vypracoval nestranne a nezaujato. Pripustil, že niektoré koeficienty pri polohovej diferenciácii neurčil podľa predstáv žalobcu, ale určite to nebolo preto, aby niekoho vedome poškodil. Spôsob výpočtu primeranej náhrady za ochranné pásmo pohrebiska určil ako vecné bremeno obmedzujúce vlastníka s povinnosťou strpieť závadu, v tomto prípade ochranné pásmo pohrebiska. Má za to, že je to vhodná metóda na určenie primeranej náhrady. Pri určení primeranej náhrady za obmedzenie užívania pozemkov z hľadiska ochranného pásma pohrebiska mal zobrať do úvahy aj skutočnosti, že pozemky je možné naďalej užívať doterajším spôsobom v súlade s aktuálnym zápisom druhu pozemku na liste vlastníctva a že pri pozemkoch aktuálne nie sú inžinierske siete, nie je riadna verejná komunikácia. Pri zohľadnení týchto skutočností a vykonanej obhliadky určil koeficienty tak, ako sú uvedené v znaleckom posudku. Je možné, že u iných znalcov, ktorí poznajú situáciu dôkladnejšie, môžu byť určené aj ináč. Porovnávaciu metódu nepoužil, nakoľko sa jedná o pozemky, pre ktoré mal zadané, že sa na nich inžinierske siete nenachádzajú a nie je riadna verejná komunikácia. Len ťažko by ich bolo možné porovnať s inými stavebnými pozemkami vo Zvolene. Ďalej pokiaľ žalovaný upozorňuje aj na iné riziká spojené s využívaním pozemkov, ako je ochranné pásmo letiska Sliač a plynovodu, ktorý prechádza cez predmetný pozemok, s uvedením neuvažoval, lebo to nebolo v zadaní pre vypracovanie znaleckého posudku. Hodnotu 95 % určil plochou, ktorá je obmedzená ochranným pásmom pohrebiska, čo vyplývalo z geometrického plánu, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Nebránil sa tomu, ak to súd určí, aby vo veci bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok. Čo sa týka ceny 26,89 Eur za m2, vie, že takáto cena je nízka pre Zvolen, ale z hľadiska využitia, že ide o poľnohospodárske pozemky je v tom, že táto cena je reálna. Ak by pozemky v blízkosti mali možnosť napojenia na inžinierske siete, malo by to vplyv na výšku ocenenia pozemkov, lebo v takomto prípade by bol použitý úplne iný koeficient na ocenenie.
60. Po vyššie uvedenom znaleckom dokazovaní žalobca predložil do súdneho konania znalecký posudok č. 20/2012 zo dňa 07.05.2012 znalca Ing. Jána Čierneho, bytom A. Hlinku 2311/16, Zvolen na stanovenie výšky primeranej náhrady za obmedzenie užívania pozemkov vzhľadom k ochrannému pásmu civilného cintorína, z ktorého vyplýva, že takmer celý pozemok (3700 m2) sa nachádza v ochrannom pásme pohrebiska, ktoré je 50 metrov od hranice cintorína. Mimo tohto ochranného pásma leží len 202 m2. Vedľa pozemku vedia spevnená asfaltová komunikácia, ten sa nachádza vo vzdialenosti asi 700 metrov od sídliska Zlatý potok, ktoré má približne 6000 obyvateľov. Na parcele 4580/73 je vedené potrubie strednotlakového plynovodu o dĺžke asi 200 metrov. Ochranné pásmo plynovodu je široké 2 metre na dĺžke asi 200 metrov. Potom na parcele je ochranné pásmo o ploche asi 400 m2. Na pozemku je možné osadiť rodinné domy a ostatné stavby tak, aby rešpektovali toto ochranné pásmo plynovodu. Navyše je možná preložka predmetného plynovodu. Vzhľadom na ochranné pásmo plynovodu uviedol redukujúci faktor 0,95. Podľa vyjadrenia Leteckého úradu SR je pre ochranné pásmo letiska Sliač na parcele 4580/73 záväzný výška objektov (vrátane komínov, antén a iných zariadení na strechách) 368,7 - 371,2 metra n.m.Bpv. Pri zástavbe určenej územným plánom mesta, jednopodlažné rodinné domy s obytným podkrovím a sedlovou strechou, ktorých výška je v rozpätí 7 - 9 metra, to nie je obmedzujúca podmienka. Spevnená asfaltová komunikácia vedúca pozdĺž pozemku nie je redukujúcim faktorom jeho ohodnotenia. Podmienka, že okná obytných miestností musia najmenej 3
metre od okraja pozemnej komunikácie je štandardná a je ňou zaviazaný každý pozemok pri cestnej komunikácii. Stanovenú všeobecnú hodnotu pozemku je možno porovnať s realizovanými predajmi pozemkov v danej lokalite, resp. s ponukami realitných kancelárií na internete. Na porovnanie z ponuky ceny pozemkov v Lokalite Sarvaška A a B, ktoré sú v súčasnosti na predaj a určené na výstavbu rodinných domov, je tu asi 25 voľných pozemkov o rozlohe približne 1000 m2, na ktorých sa budujú inžinierske siete, tieto sú predávané za jednotkovú cenu 100,- Eur/m2. Takisto Mesto Zvolen predáva pozemky v II. zóne za minimálnu cenu 100,- Eur/m2. Zo záverov tohto znaleckého posudku ďalej vyplýva, že všeobecná hodnota metódou polohovej diferenciácie je vhodnou metódou na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov, keď všeobecnú hodnotu pozemkov touto metódou určil na sumu 318.311,- Eur, pričom vyčíslil všeobecnú hodnotu práv a závad na týchto pozemkoch v sume 295.000,- Eur. Všeobecná hodnota pozemku za 1 m2 je podľa záverov jeho znaleckého posudku 86,03 Eur za m2.
61. K znaleckému posudku č. 20/2012 zo dňa 07.05.2012 súd vypočul ako svedka znalca Ing. Jána Čierneho, keď z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že k všeobecnej hodnote pozemku v znaleckom posudku dospel podľa metodiky výpočtu Žilinskej univerzity metódou polohovej diferenciácie. Je pravdou, že pred spracovaním znaleckého posudku mal k dispozícii i znalecký posudok Ing. Halaja. Rovnako ako Ing. Halaj vo svojom znaleckom posudku nepoužil porovnávaciu metódu, pretože k tomuto nemal podklady. Preto použil metódu polohovej diferenciácie. Rozdielne všeobecné hodnoty pozemku v jeho znaleckom posudku a v znaleckom posudku Ing. Halaja sú spôsobené použitím rôznych koeficientom, ktoré vyjadrujú polohovú diferenciáciu pozemku. Zotrvával na záveroch svojho znaleckého posudku.
62. Žalobca po znaleckom dokazovaní žiadal, aby znalec Ing. Miroslav Halaj vo veci vypracoval doplňujúci znalecký posudok, v ktorom by sa vysporiadal so všetkými jeho námietkami voči znaleckému posudku č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012, keď z dôvodu, aby mohla byť použitá pri tomto doplňujúcom znaleckom posudku i metóda porovnávacia dokladal pre tieto účely ďalšie listinné dôkazy, kúpnu zmluvu č. 21/2011/06/P zo dňa 31.01.2011, kúpnu zmluvu č. 510/2011/06/P zo dňa 31.01.2011, kúpnu zmluvu č. 766/2011/06/F zo dňa 19.07.2011, kúpnu zmluvu č. 1209/2011/06/P zo dňa 19.01.2012, zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. 1448/2011/06/P zo dňa 15.02.2011, zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. 1301/2011/06/P zo dňa 21.11.2011, kúpnu zmluvu č. 1055/2011/06/P z roku 2011, kúpnu zmluvu č. 505/2011/06/P zo dňa 13.07.2011, kópiu LV č. XXXX - vkladové konanie č. V 1001/2012, keď súd na jeho návrh túto kúpnu zmluvu č. V 1001/12 zo dňa 25.04.2012 zadovážil od Správy katastra Zvolen.
63. Žalobca ďalej pre účely ďalšieho dokazovania predložil stanovisko Leteckého úradu Slovenskej republiky, Bratislava zo dňa 31.05.2012 ohľadne stanovenia maximálnej výšky rodinných domov na parc. č. 4580/73 k.ú. Zvolen, lokalita Sarvaška, z ktorého vyplýva, že pri riešení plánovanej výstavby rodinných domov musia byť rešpektované obmedzenia vyplývajúce z ochranných pásiem letiska Sliač určených rozhodnutím Štátnej leteckej inšpekcie zn. 1-430/92/ILPZ zo dňa 27.10.1992, keď výškové obmedzenie rodinných domov je stanovené: ochranným pásmom vzletového a približovacieho priestoru v rozmedzí výšok 368,7 - 371,2 metra n.m.B.p.b. v sklone 1:70 v smere od letiska ochranným pásmom kužeľovej plochy v rozmedzí výšok 368,9 - 375,3 metra n.m.B.p.b. v sklone 1:25 v smere od letiska. Pre objekty je záväzná výška určená ochranným pásmom s nižšou hodnotou, tzn. 368,7 - 371,2 metra n.m.Bbp. Vzhľadom na približné výšky odčítané z mapového podkladu je to cca v rozmedzí výšok 11,1 - 21,2 metra nad pôvodným terénom (v smere od letiska). Záväzné výšky sú nadmorské výšky.
64. Na návrh žalobcu, a vzhľadom na rozporovanie znaleckého posudku Ing. Miroslava Halaja súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie uznesením č.k. 14C/156/2007-925 zo dňa 21.11.2012, keď do funkcie znalca na túto úlohu ustanovil Ing. Vladimíra Babiša, bytom Pestovateľská 18, Banská Bystrica.
65. Ešte na doplnenie súd dodáva, že žalovaný po znaleckom dokazovaní znalcom Ing. Miroslavom Halajom vrámci prejednania veci dňa 17.05.2012 uviedol, že nespochybňuje geometrický plán č. ZV-6/2010 zo dňa 14.05.2010 geodetickej kancelárie Urban - Lauko, ktorý bol overený Správou katastra Zvolen dňa 21.05.2010 a to ohľadne zamerania pozemkov na stav CKN, po premietnutí záberu pozemkov žalobcu do ochranného pásma cintorína a to geometrickým plánom č. 44583486-021/2009 zo dňa 04.03.2009 geodetickej kancelárie Valentíny, s.r.o., z ktorej vyplynulo, že z pozemkov žalobcu v ochrannom pásme cintorína geodeticky sa nachádza 3700 m2.
66. Žalobca ku kontrolnému znaleckému dokazovaniu doložil ďalšie dôkazy, kúpnu zmluvu zo dňa 11.02.2013, územnoplánovaciu informáciu č. 05-1017/TE7/2013 zo dňa 02.04.2013, stanovisko Pohrebníctva Hanuska zo dňa 04.04.2013, stanovisko Kamenárstva Dana Beláková zo dňa 05.04.2013 a záväzné regulatívy pre sektor Východ, strana 47 - 49 územného plánu Mesta Zvolen, ďalej stanovisko Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Banská Bystrica č. 2633/2013-103 zo dňa 19.04.2013, stanovisko Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. č. 993/621/2013 zo dňa 23. 04. 2012 a stanovisko Stredoslovenskej energetiky - Distribúcie, a.s. č. P 20202013040349 zo dňa 23.04.2012.
67. Znalec Ing. Vladimír Babiš vo veci podal znalecký posudok č. 35/2013 zo dňa 07.05.2013, zo záverov ktorého vyplýva, že pri zistení všeobecnej hodnoty pozemkov použil metódu tak polohovej diferenciácie, ako i metódu porovnávaciu. Metódou polohovej diferenciácie ustálil všeobecnú hodnotu pozemkov na sumu 255.000,- Eur, porovnávacou metódou ustálil všeobecnú hodnotu pozemkov na sumu 282.000,- Eur, keď vyčíslil všeobecnú hodnotu práv a závad z titulu ochranného pásma cintorína u pozemkov zo všeobecnej hodnoty pozemkov vypočítanej metódou polohovou diferenciácie na sumu 200.000,- Eur a zo všeobecnej hodnoty pozemkov vypočítanej porovnávacou metódou na sumu 222.000,- Eur.
68. Žalobca i voči znaleckému posudku Ing. Vladimíra Babiša č. 35/2013 vzniesol námietky. Poukázal v nich na to, že všeobecná hodnota pozemkov vypočítaná metódou polohovej diferenciácie je vo všeobecnosti znalcami najpoužívanejšou metódou na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov. Vyplýva to zo skutočnosti, že vyžaduje najmenej podkladov a je aplikovateľná takmer pre každý pozemok. Jej veľkou nevýhodou je však veľká miera subjektivity pri určení hodnôt jednotlivých koeficientov polohovej diferenciácie. Riziko nesprávnosti stanovenia hodnôt koeficientov polohovej diferenciácie sa naplno prejavilo aj v prípade tohto znaleckého posudku, keď všeobecná hodnota pozemkov ním určená vo výške len 68,84 Eur/m2 metódou polohovej diferenciácie nezodpovedá definícii všeobecnej hodnoty a reálnemu stavu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Žiadal, aby znalec bližšie zdôvodnil ním určené hodnoty jednotlivých koeficientov polohovej diferenciácie vo väzbe na konkrétne charakteristiky ohodnocovaného pozemku. Čo sa týka porovnávacej metódy, medzi jej hlavné výhody patrí to, že svojim postupom sa najviac približuje definícii všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko pri jej aplikácii sa vychádza z reálnych údajov o trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. V zmysle platných predpisov pre túto oblasť je nutné vždy voľbu hodnôt jednotlivých faktorov presne popísať a náležite zdôvodniť, pri porovnávaných pozemkoch je potrebné komplexne uviesť popis ich hlavných charakteristík a to vo väzbe na konkrétne faktory porovnávania k posudzovanému pozemku, čo však v znaleckom posudku č. 35/2013 absolútne absentuje a jednotlivé čiastkové koeficienty nie sú vôbec zdôvodnené, čo je v rozpore s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. Na zohľadnenie odlišností porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku je v zmysle predmetnej vyhlášky možné určiť ekonomické, polohové a fyzické faktory dvoma spôsobmi a to buď vo forme percentuálnej prirážky, resp. zrážky alebo na báze koeficientov. Výsledná hodnota faktora porovnávania na báze koeficientov, ktorú použil Ing. Vladimír Babiš sa pre porovnanie s každým jedným porovnateľným pozemkom stanoví ako ich vzájomný súčin. Faktory pritom vo vzájomnom súčine vytvárajú geometrický rad, preto je výsledná hodnota faktora porovnávania na báze koeficientov ešte podstatne citlivejšia na veľkosť a správnosť určenia hodnôt čiastkových faktorov, ako pri ich určovaní pomocou percentuálnej prirážky, resp. zrážky. Ani všeobecná hodnota ohodnocovaných pozemkov určená týmto znaleckým posudkom porovnávacou metódou vo výške 76,24 Eur/m2 nezodpovedá však základnej definícii všeobecnej hodnoty pozemku a v skutočnej situácii na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Žiadal, aby znalec zdôvodnil ním použité hodnoty jednotlivých faktorov porovnania a to s konkrétnym uvedením popisu hlavných charakteristík a odlišností porovnávaných pozemkov, a to v priamej väzbe na konkrétny faktor porovnávania k posudzovanému pozemku a k hodnote tohto faktora. Tiež žiadal o zdôvodnenie, prečo bol znalcom použitý spôsob určenia faktorov porovnávania na báze koeficientov a nie formou percentuálnej prirážky, resp. zrážky. Ďalej žiadal zdôvodnenie prečo pri výpočte nájmu za pozemok znalec neurčil obdobie návratnosti na 20 rokov v zmysle platnej metodiky oceňovania. Tiež nakoľko odhad straty na nájomnom v znaleckom posudku nie je absolútne zdôvodnený, preto žiadal o presnú špecifikáciu predpokladov, z ktorých vychádzal znalec a na základe ktorých dospel k názoru, že strata na nájomnom by mala podľa neho predstavovať výšku 10 % z vypočítaného ročného nájomného. Znalec tiež v znaleckom posudku bližšie nešpecifikoval spôsob vyčíslenia percenta obmedzenia z titulu ochranného pásma pohrebiska vo výške 90 %, teda nezdôvodnil akým podielom by sa na znížení obmedzenia zo 100 % na 90 % mali podieľať ním spomínané možnosti užívania
pozemku pre účel budov poskytujúcich služby súvisiace s pohrebiskom, parkoviská, komunikácie a zeleň. Žalobca v týchto námietkach bol tiež názoru, že zo záveru znaleckého posudku by malo vyplývať zdôvodnenie použitia zistenia všeobecnej hodnoty len jednou vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty.
69. Žalovaný voči znaleckému posudku č. 35/2013 znalca Ing. Vladimíra Babiša nevzniesol žiadne námietky.
70. K písomnému znaleckému posudku č. 35/2013 súd vypočul znalca Ing. Vladimíra Babiša, ktorý na námietky žalobcu voči znaleckému posudku reagoval i písomne, keď z jeho písomného vyjadrenia a doplňujúceho výsluchu súd zistil, že všeobecná hodnota stanovená polohovou diferenciáciou je spravidla najpoužívanejšia, avšak v zmysle ustanovení platného cenového predpisu je ustanovená ako 1. možnosť stanovenia všeobecnej hodnoty porovnávaním. Stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov vykonal aj porovnávaním na základe relevantných podkladov, reálne uzatvorených kúpnych zmlúv, ktoré boli doložené do súdneho spisu. Vzhľadom na skutočnosti, že metódou polohovej diferenciácie došiel k odlišnosti 9,7 % pri jednotlivých metódach ho to utvrdilo, že hodnoty stanovil správne. Vyjadril sa tiež k jednotlivým koeficientom, z ktorých vychádzal pri použití metódy polohovej diferenciácie. Čo sa týka všeobecnej hodnoty pozemkov vypočítanej porovnávacou metódou, jednotlivé pozemky, ktoré porovnával sú podrobne popísané v znaleckom posudku. V popise je uvedená ich výmera, hodnota, na základe akého podkladu boli do výpočtu zaradené. Hodnota jednotlivých koeficientov sa stanovuje odborným odhadom z charakteristík pozemkov uvedených v popise. Pri výpočte faktorov porovnávania na báze koeficientov sa jednotlivé koeficienty násobia. Do výpočtu sa zadávajú hodnoty vystupujúce ako zrážka, aj prirážky, čím sa hodnota výsledného faktora objektivizuje. Ďalší prvok, ktorý objektivizuje cenu je ten, že z výsledných hodnôt porovnávaných pozemkov sa vypočíta aritmetický priemer. Pri jeho prepočítaní koeficientov na percentá bola ním stanovená všeobecná hodnota porovnávaním v znaleckom posudku zmenená o 0,63 % oproti všeobecnej hodnote porovnávaním s použitím koeficientov. Tento fakt dokazuje, že pri určovaní výšky jednotlivých faktorov postupoval citlivo, opodstatnene a správne. Pri výpočte výšky nájmu pozemkov za obdobie predpokladanej návratnosti investície stanovuje spravidla na 15 až 40 rokov. Podľa platnej vyhlášky a usmernení k nej sa spodná hranica odporúčaného intervalu stanovuje ako spodná hranica vhodná pre pozemky s vysokým predpokladom návratnosti a s dobrými fyzickými charakteristikami. Ohodnocované pozemky nie sú osadené v centre mesta a na pozemkoch v zmysle schváleného územného plánu je možné stavať rodinné domy s jedným nadzemným podlažím a podkrovím. Pri takýchto nehnuteľnostiach nie je možné očakávať vysoký nájom, ako pri iných nehnuteľnostiach. Ním stanovenie obdobie predpokladanej návratnosti investície bolo 25 rokov, približne v strede intervalu a podľa jeho názoru objektívne stanovené pre daný typ pozemkov. Čo sa týka výpočtu všeobecnej hodnoty pozemkov dvomi metódami, urobil tak v zmysle zadania súdu. Má za to, že ako spracovateľ posudku využil všetky možnosti v zmysle metodických postupov, aby čo najobjektívnejšie vypracoval súdom zadané úlohy.
71. Žalobca v priebehu výsluchu znalca Ing. Vladimíra Babiša predložil znalcovi ďalšie listinné dôkazy (čl. 1070 - 1107), keď žiadal, aby znalec sa pri výsluchu k nim vyjadril s ohľadom na svoj znalecký posudok. Nakoľko listinné dôkazy boli znalcovi predložené len pri jeho výsluchu, znalec bez bližšieho oboznámenia sa s nimi nemohol k nim zaujať stanovisko. V zásade sa vyjadril, že trvá na záveroch svojho písomného znaleckého posudku. Doplnil, že podľa neho objektívnejšie v danom prípade by bolo použitie metódy porovnávacej, ktorá vychádza z reálnych hodnôt pozemkov v danej lokalite. Mal dostatok podkladov preto, aby použil i túto metódu pri určení všeobecnej hodnoty pozemkov.
72. Po doplnení zo strany žalobcu ďalších dôkazov situačného výkresu umiestnenia rodinných domov na pozemku CKN 4580/73, kúpnej zmluvy zo dňa 07.03.2013, LV č. XXXX, kúpnej zmluvy zo dňa 15.05.2013, LV č. XXXX a prehľadu hodnôt ornej pôdy a TTP v okrese Zvolen a po podrobnejšom oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil znalcovi pri jeho výsluchu znalec podal vo veci doplňujúce písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, k osadeniu pozemku „SONARIO s.r.o.“, keďže tento je osadený na ulici Ferienčíkova vo Zvolene, ktorá ústi na ulicu V. P. Tótha vo Zvolene a na konci sa stretáva s ulicou J. Kozáčeka, ktorú možno považovať za jednu z hlavných obchodných ulíc Mesta Zvolen, keď na roh tejto ulice porovnávaný pozemok je vzdialený približne 400 metrov. Z tejto križovatky k novému obchodnému centru Europa je približne 100 metrov. V tejto lokalite sa začína pešia zóna mesta, keď túto časť mesta pokladá za obchodné centrum a centrum turistického ruchu. Z uvedených dôvodov z hľadiska umiestnenia, lokality, prístupu a dostupnosti dopravy a centra mesta vyhodnotil, že pozemok
je z hľadiska polohových faktorov o 30 % lepší ako hodnotené pozemky žalobcu. Hlavnou skutočnosťou pri stanovení fyzických faktorov pri tomto pozemku bola hlavne infraštruktúra, možnosť napojenia na existujúce siete v okolí pozemku, okolitá zástavba a možnosť zástavby. Roklina, s ktorou oponuje žalobca nemá vplyv na fyzické vlastnosti oceňovaného pozemku, čoho dôkazom bola jeho realizovaná cena v roku 2010. Z týchto dôvodov vyhodnotil, že pozemok je z hľadiska fyzických faktorov o 25 % lepší ako hodnotené pozemky žalobcu. Pri polohových faktoroch pozemkov Obšut, Schwarts boli zohľadnené výhody z hľadiska atraktivity a výhľadu z pozemkov. Z uvedených dôvodov vyhodnotil, že pozemky sú z hľadiska fyzických faktorov o 5 % lepšie ako hodnotené pozemky žalobcu. Pri fyzických faktoroch pozemkov Obšut, Schwarts boli zohľadnené výhody z hľadiska možnosti napojenia na inžinierske siete, orientácia pozemkov a veľkosť pozemkov. Z uvedených dôvodov vyhodnotil, že tieto pozemky sú z hľadiska fyzických faktorov o 15 % lepšie ako hodnotené pozemky žalobca. Otázky ohľadom výpočtu polohovej diferenciácie, výpočtu nájmu pozemkov, výpočtu vecného bremena, výpočtu hodnoty práv a závad boli zodpovedané pri jeho výsluchu a pri predchádzajúcom vyjadrení k námietkam žalobcu. Ostatné otázky a tvrdenia žalobcu porovnávajú skutočnosti, ktoré by viedli k tomu, aby bolo možné stanoviť vyššiu hodnotu za dané pozemky a vyššiu hodnotu práv a závad. Tieto tvrdenia porovnávajú hodnoty s posudkom podaným Ing. Čiernym a smerujú k tomu, ako by sa daná hodnota dala dosiahnuť, keby k posudku pristupoval ako menovaný znalec. K vypracovaniu znaleckého posudku pristupoval podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomie, objektívne a bez ovplyvnenia spornými stranami.
73. Po vyjadrení znalca Ing. Vladimíra Babiša k listinným dôkazom, ktoré žalobca doložil do súdneho konania po podaní písomného znaleckého posudku, žalobca podľa znaleckého posudku Ing. Vladimíra Babiša upravil výšku požadovanej náhrady na sumu 222.000,- Eur.
74. Žalovaný na dôkaz v konaní predložil i kolaudačné rozhodnutie Obce Kováčová spoločného obecného úradu - odboru stavebnej správy, Námestie Slobody 22, Zvolen, zo dňa 17.06.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2009 Č.j. SÚ 1827/2009-Šu, ktorým bolo povolené užívanie stavby „rozšírenie cintorína - nový civilný cintorín 1. časť 2. etapa“, ako i náčrty rozšíreného pohrebiska podľa aktuálneho stavu.
75. Žalovaný ďalej doložil geometrický plán č. 32/2009 zo dňa 18.05.2009 vyhotovený Ing. Rastislav Kamenský, Na štepnici 3, Zvolen, overený Správou katastra Zvolen dňa 24.06.2009 pod č. 323/09, z ktorého vyplýva vyčíslenie záberu ochranného pásma pohrebiska u žalobcu pri parcele číslo CKN 4580/73 983 m2, pri parcele číslo CKN 4580/74 304 m2, pri parcele číslo CKN 5166/73 111 m2, pri parcele číslo CKN 5166/74 0 m2, spolu výmera 1398 m2.
76. Po odvolacom konaní žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.06.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.06.2016 zaujal stanovisko k právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení č.k. 13Co/1379/2014-1357 zo dňa 29.04.2016. Z jeho záverov vyplýva, že žalobca je presvedčený, že pokiaľ by rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho právne názory v ňom uvedené mali byť vykladané zo strany prvostupňového súdu inak, t.j. smerom k absolútnej „neexistencii“ nároku žalobcu na primeranú náhradu za obmedzenie užívania jeho pozemkov v časti doteraz nevybudovaného pohrebiska, bol by takýto výklad v extrémnom nesúlade s vykonaným dokazovaním, skutkovými i právnymi zisteniami a s obsahom právnej praxe, zároveň by absolútnym spôsobom popieral ustanovenia platného stavebného zákona ako kogentnej právnej normy, a to bez toho, aby bol pri tom dostatočne podložený relevantnými právnymi dôvodmi na základe čoho, ktorého právne ustanovenia by ku vzniku obmedzenia užívania pozemku v ochrannom pásme pohrebiska malo dôjsť až dňom jeho kolaudácie alebo na základe čoho, ktorej právnej normy, by mal byť on povinný od nadobudnutia účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve až do kolaudácie novobudovaného pohrebiska trpieť, k dnešnému dňu už viac ako 10 rokov reálne a preukázne trvajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva, bez akejkoľvek náhrady. Zároveň, pokiaľ by mal prvostupňový súd resp. on akceptovať a riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu vykladaným v tom smere, že nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme pohrebiska mu vzniká až dňom kolaudácie stavby cintorína, viedlo by to k evidentnému jeho poškodeniu i v tom, že jeho skutočný nárok, t.j. už skutočne relevantne posudzovaný v zmysle platnej legislatívy, teda v súlade so zákonom o pohrebníctve, stavebným zákonom, občianskym zákonníkom, uplatnený hoci aj presne v deň nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia zvyšnej časti pohrebiska po jej dobudovaní, by sa stal v takomto prípade už skutočne premlčaným. Takto prípadne vykladané a ponímané rozhodnutie odvolacieho súdu by bolo absolútne nespravodlivé, jeho závery neprijateľné a iracionálne, arbitrárne, rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a s článkom 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zakladajúce jeho právo obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva, ktoré by v tomto prípade aj jednoznačne uplatnil.
77. Prvoinštančný súd po odvolacom konaní doplnil dokazovanie nasledovnými dôkazmi:
78. Po odvolacom konaní žalovaný sa obrátil na tri ústredné orgány štátnej správy so žiadosťou o metodické usmernenie, konkrétne žiadosťou zo dňa 31.05.2016 na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Bratislava zo dňa 31.05.2016, Ministerstvo zdravotníctva SR, Bratislava žiadosťou zo dňa 20.05.2016 a podľa jeho tvrdení i na Úrad verejného zdravotníctva SR, Bratislava, keď túto žiadosť nedoložil. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v odpovedi na žiadosť žalovaného zo dňa 31.05.2016, ktorá je datovaná dňom 09.06.2016 zaujalo nasledovné stanovisko: Mesto Zvolen má platnú územno-plánovaciu dokumentáciu schválenú mestským zastupiteľstvom uznesením č. 144/2004 zo dňa 03.12.2004 v znení „Územný plán mesta Zvolen - Doplnok a zmena 04“, schválenú mestským zastupiteľstvom uznesením č. 22/2009 zo dňa 23.02.2009. V záväznej časti územného plánu mesta Zvolen s.266 kapitola B.22.1.2 "V oblasti funkčného členenia mesta" v bode 3 je predmetná lokalita Sarvaška začlenená do funkčnej plochy bývanie v sektore „Východ - rozšírenie obytného súboru Zlatý Potok, Sarvaška“. Taktiež v záväznej časti územného plánu mesta Zvolen s.278 v kapitole B.22.2.3 Východ, sú stanovené zásady navrhovanej plochy obytnej zástavby v lokalite Sarvaška. „Územný plán mesta Zvolen - Doplnok a zmena 04“ stanovuje pre pomernú časť lokality Sarvaška ochranné pásmo existujúceho pohrebiska. Podľa § 36 ods.3 zákona o pohrebníctve v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 1. novembrom 2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 50 m od pohrebiska pred 1 . novembrom 2005 zostanú zachované. „Územný plán mesta Zvolen - Doplnok a zmena 04“ nezmenil funkčné využitie predmetnej lokality z pôvodného územného plánu mesta Zvolen a z tohto dôvodu malo by sa na predmetnú lokalitu vzťahovať ustanovenie § 36 ods. 3 zákona o pohrebníctve. Zároveň je konštatované, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR nie je gestorom zákona o pohrebníctve, preto je potrebné požiadať o metodické usmernenie gestora zákona o pohrebníctve. Odpoveď Ministerstva zdravotníctva SR na žiadosť zo dňa 20.05.2016 žalovaný v konaní nedoložil. Doložil stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 06.06.2016 adresované Ministerstvu zdravotníctva SR, z ktorého vyplýva, že Úrad verejného zdravotníctva SR riadi, kontroluje a koordinuje výkon štátnej správy uskutočňovaný iba regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva a metodicky neusmerňuje iné orgány štátnej ani verejnej správy. Otázka uplatňovania zákona č. 131/2010 Z.z. v danom prípade spadá v plnom rozsahu do kompetencie vecne a miestne príslušného orgánu verejného zdravotníctva, a to Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom vo Zvolene. Z vecného hľadiska na základe informácii, ktoré boli Úradu verejného zdravotníctva SR predložené je realizácia výstavby rodinných domov podľa aktuálneho územného plánu mesta Zvolen schváleného uznesením mestského zastupiteľstva vo Zvolen č. 32/2010 (Územný plán mesta Zvolen - zmeny a doplnky 05) možná nakoľko funkčné využitie územia definované ako obytné územie určené pre výstavbu rodinných domov bolo schválené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z.. V danom prípade sú splnené predpoklady pre uplatnenie § 36 ods. 3 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve.
79. Žalovaný k vyššie uvedeným dôkazom doplnil, že ich predkladá k okolnostiam, ktoré uvádza odvolací súd na strane 14 v ods. 4 svojho zrušujúceho uznesenia. Tu odvolací súd polemizuje, či nárok na náhradu žalobcovi vznikol alebo nie.
80. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 20.06.2016 žalovaný doplnil, že z tohto vyjadrenia vyplýva to, že žalobca nesúhlasí s právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, hlavne pokiaľ ide o právny názor uvedený na strane 15 a 16 zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Akokoľvek by žalobca s právnym názorom odvolacieho súdu nesúhlasil, prvostupňový súd je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. Otázky, ktoré žiada odvolací súd v konaní ďalej vyriešiť, sú otázky prevažne právne, keď ide o otázku vzniku nároku, rozsahu a výšky nároku, ako aj výkladu prechodných ustanovení zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Odvolací súd tiež nariadil zistiť aký je skutočný stav ochranného pásma pohrebiska. V tomto smere žalovaný po odvolacom konaní navrhol vykonať znalecké dokazovanie na ustálenie záberu do pozemkov žalobcu vzhľadom na hranicu ochranného pásma pohrebiska. Znalecké dokazovanie žalovaný navrhol vykonať z eventuálnym návrhom vykonania ohliadky na mieste samom.
81. Žalobca dal na zváženie doplnenie dokazovania po odvolacom konaní znaleckým dokazovaním, keďže mal za to, že ochranné pásmo pohrebiska bolo v konaní zamerané už do odvolacieho konania Ing. Kamenským, a to v časti realizácie stavby nového pohrebiska. Toto zameranie nebolo ničím spochybnené a medzi stranami je nesporné. Preto ani prvostupňový súd pred odvolacím konaním nenariaďoval v tomto ohľade znalecké dokazovanie. Tiež medzi stranami nebol sporný priebeh ochranného pásma pohrebiska podľa územného plánu mesta Zvolen. Zotrvával na svojom tvrdení, že rozšírenie pohrebiska bolo novou stavbou posúdenou v samostatnom stavebnom a kolaudačnom konaní. Je to tak, či to niekto chce alebo nie je. Ďalej poukázal na to, že on uplatňuje v konaní náhradu nielen za skutočný záber pozemkov do ochranného pásma cintorína, ale požaduje aj náhradu za záber pozemkov pokiaľ ide o priebeh hranice ochranného pásma cintorína podľa územného plánu, čo v súčasnosti ešte nie je realizované, on to však považuje za skutočný záber do svojich pozemkov. Ak súd nariadi znalecké dokazovanie na návrh žalovaného, požadoval, aby znalec zodpovedal i otázku hranice prebiehajúcej pokiaľ ide o ochranné pásmo cintorína na pozemkoch žalobcu podľa územného plánu mesta Zvolen.
82. Žalovaný v rámci navrhnutého znaleckého dokazovania, keďže podľa jeho informácií sú na pozemkoch žalobcu v súčasnosti uložené i inžinierske siete žiadal, aby v rámci znaleckého dokazovania znalec vytýčil tieto inžinierske siete nachádzajúce sa na pozemkoch žalobcu a tiež plošnú výmeru ich ochranného pásma, keďže tieto inžinierske siete tvoria prekážku pri využívaní pozemku na zástavbu rodinnými domami. Budúce umiestnenie rodinných domov bude musieť rešpektovať uvedenú polohu inžinierskych sietí alebo zabezpečiť ich finančne dosť náročnú prekládku. Išlo o elektrické vedenie VN22kV č. 348, uložené v zemi, elektrický silový NN kábel AYKY 4Bx50, uložený v zemi, ktorý je vo vlastníctve StVS a.s. Banská Bystrica, prívodné vodovodné potrubie z vodojemu Bakova jama do vodojemu Sarvaška z azbestocementových rúr DN250, verejný strednotlakový plynovod DN200, 100kPa z oceľových rúr. Tiež žiadal, aby znalec zameral i hranice a plošnú výmeru cesty (spevnenej alebo nespevnenej komunikácie) vedúcej cez pozemky žalobcu.
83. Na návrh žalovaného súd uznesením č.k. 14C/156/2007-1423 zo dňa 14.10.2016 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jánom Šimunom, bytom Horné Príbelce 117, 991 25 Príbelce, z odboru: Geodézia a kartografia, z odvetvia: Geodézia, kartografia a fotogrametria. Nenariadil znalecké dokazovanie podľa návrhu žalobcu, keďže odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil názor, že pre ustálenie nároku žalobcu čo do jeho rozsahu (geodetického) nie je rozhodujúca hranica ochranného pásma cintorína určená územným plánom mesta Zvolen, ale skutočná hranica pozemku pohrebiska.
84. Vo veci bol na základe nariadenia súdu podaný znalecký posudok č. 2/2017 zo dňa 15.02.2017 vyhotovený znalcom Ing. Jánom Šimunom, bytom Horné Príbelce 117, 991 25 Príbelce, ktorý je znalcom v odbore: Geodézia a kartografia. Zo záverov tohto znaleckého posudku a jeho príloh č. 1, ktorou je Znalecký nákres č. 1 a č. 2, ktorou je Prehľad plošných záberov objektov, inžinierskych sietí, resp. ich ochranných pásiem do parciel žalobcu vyplýva, že znalec zo zameraného ochranného pásma pohrebiska výpočtom prienikov parciel žalobcu a ochranného pásma pohrebiska stanovil veľkosť plošných záberov ochranného pásma pohrebiska do parciel žalobcu. Celkový záber do parciel žalobcu podľa záverov znaleckého posudku je 1.398 m2. Tento záber znalec určil po zameraní skutočnej hranice pozemku existujúceho pohrebiska a vytýčení v teréne hranice ochranného pásma pohrebiska v rozsahu potrebnom na určenie plošných záberov do parciel žalobcu. Hranicu pohrebiska a hranicu ochranného pásma pohrebiska znalec vyznačil červenou farbou v Znaleckom nákrese č. 1, ktorý tvorí prílohu č. 1, znaleckého posudku. Veľkosť jednotlivých záberov do parciel žalobcu spracoval znalec v prehľadnej tabuľke - poradové číslo 1 (diely č. 1, 2, 3) v prílohe č. 2 znaleckého posudku. Plošné zábery ochranného pásma pohrebiska do parciel žalobcu znalec vyznačil červenou farbou ako diely č. 1, 2, 3 v Znaleckom nákrese č. 1, ktorý tvorí prílohu č. 1 znaleckého posudku. Pohrebisko sa nachádza na parcele CKN č. 4559/4. Z parcely CKN č. 4580/73 sa nachádza v ochrannom pásme pohrebiska plocha o výmere 983 m2, z parcely CKN č. 4582/74 sa nachádza v ochrannom pásme pohrebiska plocha o výmere 304 m2 a z parcely CKN č. 5166/73 sa v ochrannom pásme pohrebiska nachádza plocha o výmere 111 m2, keď v ochrannom pásme pohrebiska sa z týchto parciel žalobcu nachádza spolu plocha o výmere 1.398 m2. Ďalej zo znaleckého posudku a jeho záverov vyplýva, že znalec zo zamerania spevnenej asfaltovej cesty a ostatných inžinierskych sietí určil súradnice podrobných bodov a vytvoril VGI súbor (súbor pre výmenu grafických informácii) pre ďalšie spracovanie výpočtov a grafických výstupov v programe KOKEŠ. Prehľadné zobrazenie hranice spevnenej asfaltovej cesty, priebehu jednotlivých inžinierskych sietí a ich ochranných pásiem s vyznačením jednotlivých plošných záberov (výmer) do parciel žalobcu
znalec znázornil s vyznačením jednotlivých plošných záberov (výmer) do parciel žalobcu v Znaleckom nákrese č. 1, ktorý tvorí prílohu č. 1 znaleckého posudku a v prehľadnej tabuľke jednotlivých plošných záberov (výmer) ochranných pásiem do parciel žalobcu, ktorá tvorí prílohu č. 2 znaleckého posudku. Z prílohy č. 2 znaleckého posudku vyplýva, že spevnená asfaltová cesta nezaradená do siete miestnych komunikácii sa nachádza v ochrannom pásme pohrebiska na pozemkoch žalobcu o plošnej výmere 254 m2 (247 m2 na parc.č. CKN 4580/74, 7 m2 na parc.č. CKN 5166/73) pričom nemá žiadne ochranné pásmo. Strednotlakový plynovod DN200, 100 kPa z oceľových rúr bol zameraný v dvoch variantách, a to mimo zastavaného územia obce a pre zastavané územie obce. Pri variante mimo zastavaného územia obce má ochranné pásmo 4 m, v ochrannom pásme pohrebiska sa potom nachádza pri tejto variante na pozemkoch žalobcu o plošnej výmere 442 m2, pričom sa nachádza na parc.č. CKN 4580/73. Pri variante pre zastavané územie obce má ochranné pásmo 1 m a v takomto prípade je jeho plošný záber v ochrannom pásme pohrebiska na pozemku žalobcu parc.č. CKN 4580/73 o výmere 110 m2. Prívodné potrubie vodovodu Bakova jama - Sarvaška (azbesto-cementové rúry DN 250 mm) má ochranné pásmo 1,625 m, vzhľadom na toto ochranné pásmo a plošné zameranie v ochrannom pásme pohrebiska je jeho plošný záber na pozemkoch žalobcu spolu 184 m2 (173 m2 na parc.č. CKN 4580/73, 11 m2 na parc.č. CKN 4580/74). Podzemné elektrické vedenie VN22kVč.300 pri ochrannom pásme 1 m má plošný záber na pozemkoch žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska 25 m2, keď sa nachádza na parc.č. CKN 4580/73. Elektrický silový NN kábel AYKY 4bx50 nebolo možné zamerať ani určiť plošný záber jeho ochranného pásma do parciel žalobcu, pretože nebol zistený jeho priebeh vzhľadom na to, že ani jeden z oslovených správcov IS nemal toto vedenie evidované vo svojom majetku, ani v správe. Znalec zistil ďalej, že ďalšie inžinierske siete - odberné potrubie IBV Zlatý potok (oceľové rúry DN 150mm) sa nenachádza v ochrannom pásme pohrebiska na pozemkoch žalobcu, podzemné elektrické vedenie pre napájanie verejného elektrického osvetlenia mesta Zvolen pri ochrannom pásme 1 m má plošný záber v ochrannom pásme pohrebiska na pozemkoch žalobcu 91 m2, z toho 21 m2 na parc.č. CKN 4580/74 a 70 m2 na parc.č. CKN 5166/73. Siete elektronických komunikácii spoločnosti Slovak Telekom, a.s. neboli zistené v ochrannom pásme pohrebiska na pozemkoch žalobcu. Zo záverov znaleckého posudku vyplynula však aj tá skutočnosť, že plošné zábery ochranného pásma jednotlivých inžinierskych sietí do parciel žalobcu sa navzájom v niektorých miestach prekrývajú, pretože sa jednotlivé inžinierske siete navzájom križujú alebo sú inžinierske siete pokladané v súbehu.
85. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.02.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.02.2017 k znaleckému posudku č. 2/2017 zo dňa 15.02.2017 znalca Ing. Jána Šimuna uviedol, že záber asfaltovej komunikácie do jeho pozemkov ležiacich v ochrannom pásme už vybudovanej 1. etapy rozšíreného cintorína bol znalcom určený v celkovej výmere 254 m2, čo je však úplne irelevantné, nakoľko sa jedná o čiernu stavbu, ku ktorej sa nikto nehlási. Nie je výsledkom stavebnej činnosti žalovaného a nie je ani zaradená do sietí miestnych komunikácii čo potvrdil i samotný žalovaný vo svojej písomnej informácii zo dňa 25.01.2017, ktorá je súčasťou znaleckého posudku. Pokiaľ ide o strednotlakový plynovod, jeho pozemok na ktorom sa tento nachádza je urečnený územným plánom mesta na zastavanie, preto z pohľadu posúdenia ochranného pásma plynovodu jednoznačne sa naň vzťahuje ustanovenie § 79 ods. 2 písm. e/ zákona č. 251/2012 Z.z., teda ochranné pásmo len 1 m na každú stranu od osi potrubia plynovodu, nie 4 m na každú stranu od osi potrubia plynovodu. Odberné potrubie IBV Zlatý potok, telekomunikačné vedenie tak ako vyplýva zo znaleckého posudku tieto ležia mimo vytýčeného ochranného pásma pohrebiska. Existencia podzemného elektrického vedenia pre napájanie verejného osvetlenia na jeho pozemkoch v ochrannom pásme je v podstate jedinou novou informáciou získanou znaleckým dokazovaním. Toto verejné osvetlenie bolo však vybudované až po tom, čo sa stal vlastníkom pozemkov. Podľa záverov znaleckého posudku sa toto nachádza v plošnej výmere 91 m2 na jeho pozemkoch v ochrannom pásme pohrebiska. On ako vlastník týchto pozemkov nemá žiadnu vedomosť o tom, že by na podzemné elektrické vedenie pre napájanie verejného osvetlenia bolo vydané stavebné povolenie. Pokiaľ žalovaný zriadil podzemné elektrické vedenie pre napájanie verejného osvetlenia na týchto jeho pozemkoch, a to bez toho, že by ho o tom informoval, pričom k pozemkom nemá zriadené žiadne právo, či už vo forme vecného bremena alebo nájmu, v každom prípade sa tak jedná o neoprávnenú stavbu. Z týchto dôvodov nesúhlasil aby výmera ochranného pásma 91 m2 tohto verejného osvetlenia akýmkoľvek negatívnym spôsobom zohľadňovala sa v jeho neprospech v tomto súdnom konaní. Pokiaľ ide o prívodné potrubie k vodojemu Sarvaška, podzemné elektrické vedenie VN22kv, ani existencia týchto inžinierskych sietí na jeho pozemkoch v ochrannom pásme pohrebiska nie je pre neho novou skutočnosťou. Táto bola známa už v čase znaleckého ocenenia výšky primeranej náhrady a bola teda známa znalcovi, ktorý podával znalecký posudok Ing. Ondrejovi Babišovi. Tento túto skutočnosť zohľadnil v znaleckom posudku č. 35/2013 zo dňa 07.05.2013 pri určení výšky primeranej náhrady.
Podstatnou a novou skutočnosťou však je, že predmetné vodovodné potrubie bude v blízkej budúcnosti s jeho doterajšej trasy preložené a vedené tak úplne novým koridorom, konkrétne cez jeho pozemok parc.č. CKN 4580/73 len pozdĺž jeho severnej hranice, a nie priečne, ako je tomu doteraz, čím sa jeho trasa skráti na jeho pozemku z pôvodných približne 57 m len na dĺžku približne 22 m, čím sa zároveň zmenší aj jeho ochranné pásmo až o 61 %, t.j. z pôvodných 184 m2 len na približne 72 m2. V tomto smere poukázal na Verejnú vyhlášku Okresného úradu Zvolen, odboru starostlivosti o životné prostredie, o začatí vodoprávneho konania o stavebné povolenie objektov vodných stavieb spolu s jej grafickou prílohou, ktorá bola oficiálne zverejnená na webovej stránke mesta Zvolen. V záveroch trval na tom, že mu náhrada za obmedzenie užívania jeho pozemkov titulom ochranného pásma pohrebiska prináleží za celú výmeru v zmysle platného územného plánu mesta Zvolen t.j. za výmeru 3.700 m2, a nie len za výmeru 1.398 m2 už medzičasom zrealizovanej 1. etapy rozšírenia cintorína.
86. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.03.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.03.2017 uviedol, že znalec zameral zásah ochranného pásma pohrebiska do pozemkov žalobcu tak, že z celkovej plochy približne 3.700 m2 týchto pozemkov sa nachádza v ochrannom pásme pohrebiska 1.398 m2. Preto na pozemku parc.č. CKN 4580/73 spolu s parc.č. CKN 4580/74 a 5166/74 vo zvyšnej ploche by mohli byť (s prihliadnutím na vyjadrenia orgánov štátnej správy a prechodné ustanovenia zákona o pohrebníctve, že ochranné pásmo pohrebiska v tomto prípade nebráni výstavbe na týchto pozemkoch) umiestňované stavby. Nie je daný dôvod platiť náhradu za údajnú nemožnosť umiestnenia stavby na týchto pozemkoch v ochrannom pásme pohrebiska, pokiaľ v prevažnom rozsahu zvyšku dotknutých parciel stavať možno. Nemožno od orgánu samosprávy spravodlivo požadovať, aby vyplácal plnú cenu pozemkov alebo ich častí stavebníkovi, ktorý si môže bez obmedzení postaviť stavbu o niekoľko metrov ďalej. K zmenám v úradných rozhodnutiach o umiestnení stavieb oproti požiadavkám stavebníkov môže dochádzať aj v iných prípadoch z rôznych právnych či skutkových dôvodov, pričom to automaticky neznamená nárok na odškodnenie za zmeny umiestnenia stavby. Preto aj tu by bola situácia iná, pokiaľ by sa žalobcovi stavba nedala realizovať vôbec (čo od začatia konania žalobca tvrdil) a iná je z pohľadu možných náhrad vtedy, ak sa realizovať dá, čo je táto situácia. Zo znaleckého posudku resp. z náčrtu v prílohe č. 1 znaleckého posudku vyplýva, že pozemky žalobcu, osobitne však ich časť situovaná v ochrannom pásme pohrebiska sú zároveň v podstatnom rozsahu zasiahnuté ochrannými pásmami z iných dôvodov
- plynovodom, vodovodom, elektrickými vedeniami, SEK Slovak Telekomu, spevnenou cestou. Pozemok parc.č. CKN 4580/73 je v jeho časti zasiahnutej v ochrannom pásme pohrebiska výrazne obmedzený ostatnými ochrannými pásmami s minimálnou možnosťou reálnou výstavby. Práve touto časťou totiž križujú vodovod, plynovod, elektrické vedenia a siete Slovak Telekomu. Tieto by musel stavebník tiež dodržať bez ohľadu na pásmo pohrebiska. Čiže tak ako argumentoval aj tieto zásahy iných ochranným pásiem a obmedzení zákonnými vecnými bremenami inžinierskych sietí majú vplyv na (ne)využitie pozemkov na výstavbu. Ochranné pásma uvedených inžinierskych sietí bránia umiestneniu stavby v ich rozsahu, a to bez ohľadu na blízkosť pohrebiska. Nie je tým daný legitímny dôvod na peňažné náhrady za údajné obmedzenie výstavby rodinného domu z titulu ochranného pásma pohrebiska v zábere 50 m od jeho existujúcej hranice, pokiaľ výstavba na danom mieste už bola obmedzená aj skôr rozsiahlymi pozemkami križujúcimi ochrannými pásmami inžinierskych sietí. Tieto znalec vyčíslil celkom na 996 m2 s možnými presahmi v niektorých častiach pri variante A s ochranným pásmom plynovodu 4 m podľa aktuálneho stavu v KN, čo z celkovej výmery pozemkov žalobcu zasiahnutej ochranným pásmom pohrebiska vo výmere 1.398 m2, predstavuje väčšinu. Žiadal, aby súd zobral všetky tieto výsledky znaleckého dokazovania do úvahy, vyhodnotil reálnosť umiestnenia stavby v ochrannom pásme pohrebiska nezasiahnutej časti pozemkov, resp. nereálnosť umiestnenia v ním zasiahnutej časti aj z dôvodu rozsiahlych ochranných pásiem inžinierskych sietí a následne žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.
87. Znalec Ing. Ján Šimun vo vyjadrení zo dňa 04.04.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 06.04.2017 na základe požiadavky žalovaného vyčísliť výmery celkového záberu ochranných pásiem uvedených v znaleckom posudku pod poradovými číslami 2 až 8 v prílohe č. 2 na strane 12 znaleckého posudku vypočítal celkový záber ochranných pásiem v zmysle požiadavky - uvedené v tabuľke č. 1. Kvôli komplexnosti priložil výpočet pre ochranné pásmo plynovodu tak 1 m, ako aj 4 m. Vzhľadom na prieniky jednotlivých inžinierskych sietí v ochrannom pásme pohrebiska vypočítal celkový záber ochranných pásiem týchto inžinierskych sietí na pozemkoch žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska 610 m2 pri variante s ochranným pásmom plynovodu 1 m, 869 m2 pri variante s ochranným pásmom plynovodu 4 m.
88. K znaleckému posudku a k vyjadreniu znalca súd znalca Ing. Jána Šimuna i vypočul, keď tento v rámci výsluchu zotrvával na záveroch znaleckého posudku v spojení s vyjadrením na doplnenie znaleckého posudku.
89. Dňa 01.11.2005 nadobudol účinnosť Zákon č. 470/2005 Z.z., o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 470/2005 Z.z“).
90. Podľa § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z., ochranné pásmo pohrebiska je 50 metrov; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať, ani umiestňovať budovy.
91. Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z., vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené s technickými úpravami v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska. Ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd.
92. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 470/2005 Z.z., šírka ochranného pásma pohrebiska 50 metrov sa nevyžaduje pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak má pohrebisko dom smútku bez chladiaceho zariadenia, prevádzkovateľ pohrebiska je povinný do 3 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona zabezpečiť vybavenie domu smútku chladiacim zariadením.
93. Zákon č. 470/2005 Z.z., bol zrušený s účinnosťou od 01. 01. 2011 Zákonom č. 131/2010 Z.z., o pohrebníctve (ďalej len „zákon č. 131/2010 Z.z.“).
94. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z.z., ochranné pásmo pohrebiska je 50 metrov od hranice pozemku pohrebiska; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom.
95. Podľa § 15 ods. 8 zákona č. 131/2010 Z.z., vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené s technickými úpravami v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska; ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd.
96. Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 131/2010 Z.z., v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 metrov je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 1. novembrom 2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 50 metrov od pohrebiska pred 1. novembrom 2005 zostanú zachované.
97. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 131/2010 Z.z., ak je kapacita pohrebísk v katastrálnom území obce nedostatočná, obec je povinná určiť priestor na rozšírenie existujúcich pohrebísk, zriadiť ďalšie pohrebisko alebo zabezpečiť pochovávanie na pohrebisku v inej obci.
98. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 131/2010 Z.z., ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, použijú sa na občianskoprávne vzťahy ustanovenia Občianskeho zákonníka.
99. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
100. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práv s výnimkou vlastníckeho práva.
101. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
102. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
103. Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“), územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
104. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a) koncepcia územného rozvoja Slovenska, b) územný plán regiónu, c) územný plán obce, d) územný plán zóny.
105. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb., územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.
106. Podľa § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.
107. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
108. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 83.684,28 Eur s príslušenstvom a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 138.315,72 Eur s príslušenstvom.
109. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.10.2007, ktorá bola doručená súdu dňa 17.10.2007 domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska Mesta Zvolen - civilného cintorína v lokalite Sarvaška nachádzajúcich sa na jeho výlučnom vlastníctve v celosti pôvodne zapísaných v katastri nehnuteľností bývalej Správy katastra Zvolen, v k.ú. Zvolen na LV č. XXXX, konkrétne za časť parcely č. EKN 4555/1 v zóne plánovej IBV ako za stavebný pozemok o výmere 2.423 m2, za časť parcely č. EKN 4555/1, 4555/3 ako za ornú pôdu o výmere 577 m2, za časť parcely č. EKN 4555/1, mimo zóny plánovej výstavby IBV, ako za ornú pôdu o výmere 858 m2, spolu za výmeru 3.858 m2 v sume 118.372,02 Eur. Nárok uplatnil podľa § 16 ods. 9 v spojení s § 16 ods. 8 Zákona č. 470/2005 Z.z., o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť od 01.11.2005 (ďalej len „zákon č. 470/2005 Z.z.“). So žalovaným pred podaním žaloby na súd sa snažil dohodnúť o výške tejto náhrady, keď primeranú náhradu žiadal žiadosťami zo dňa 16.06.2006, zo dňa 18.09.2006, zo dňa 06.10.2006 a zo dňa 28.09.2007.
110. Žalovaný v úvode svojej obrany neuznával nárok žalobcu preto, lebo síce parcely č. EKN 4555/1 a 4555/3, ktoré sú vlastníctvom žalobcu sa nachádzajú v mestskom sektore Východ v lokalite Sarvaška, na plochách určených pre nové obytné územie t.j. výstavbu rodinných domov, avšak uvedené sa nezakladá úplne na pravde, keď tieto parcely sa nachádzajú aj na plochách, ktoré nie sú určené na zástavbu a sú ponechané ako trvalé trávnaté porasty.
111. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že podľa územného plánu Mesta Zvolen, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 144/04 zo dňa 03.12.2004 sa parcely č. EKN 4555/1 a 4555/3 nachádzajú v mestskom sektore Východ v lokalite Sarvaška na plochách určených pre nové obytné územie, t.j. výstavbu rodinných domov. Medzi stranami sporu nebolo v konaní sporné, že v Meste Zvolen platí Územný plán mesta Zvolen zo septembra 2004, ktorý v záväznej časti (strana 311), Určenie území, na ktoré je potrebné obstarať a schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu, t.j. územný plán zóny toto stanovuje aj pre riešené územie: Zvolen - Východ, vrátene Zlatého potoka. Ďalej medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že pre danú lokalitu územný plán zóny doposiaľ nebol obstaraný a schválený ako územnoplánovacia dokumentácia. Podľa § 8 ods. 2 Zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“), územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria podľa písm. c/ územný plán obce, d/ územný plán zóny, keď podľa § 11 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb., územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny. Tak, ako vyplynulo ďalej z dokazovania územný plán zóny rieši konkrétne umiestnenie, priestorové rozloženie pozemkov, stavieb na nich, polohové výšky, vzdialenosť od uličnej čiary, teda z územného plánu zóny je možné zistiť konkrétnu výmeru pozemkov na plochách určených pre nové obytné územie v Územnom pláne Mesta Zvolen, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 144/04 zo dňa 03.12.2004. Tieto skutočnosti vyplývajú nielen z citovanej právnej úpravy, ale aj z dôkazov vykonaných v konaní, najmä z listu Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 30.04.2007, tiež zo dňa 02.04.2008, tiež z výpovede svedkyne Ing. arch. Dariny Magicovej, z výpovede ktorej vyplýva, že územný plán zóny rieši konkrétne umiestnenie, priestorové rozloženie pozemkov, urbanistická štúdia nie je územnoplánovacím dokumentom, nemá žiadnu záväznosť, tiež z výpovede svedkyne G.. O. S., z ktorej vyplýva, že územný plán mesta rieši funkčné, priestorové určenie určitej časti územia, teda plochy, územný plán zóny rieši konkrétne funkčné, priestorové určenie pozemkov spadajúcich do plochy, ktorá bola v zmysle územného plánu mesta určená pre zastavanie. Preto aj územný plán Mesta Zvolen v záväznej časti odkazuje na vypracovanie územného plánu zóny. Podporne uvedené vyplýva i z výpovede svedkyne Ing. arch. Miroslavy Valkovej, z ktorej výpovede vyplynulo, že Mestu Zvolen, tak ako ukladá územný plán mesta bolo doporučené, aby obstaralo územný plán zóny, ktorý jednoznačne vymedzí spôsob užívania jednotlivých pozemkov. Nakoľko územný plán zóny pre danú lokalitu nebol doposiaľ obstaraný, ani schválený, preto čo sa týka charakteru pozemkov žalobcu, možno vychádzať len z platného Územného plánu mesta Zvolen, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 44/04 zo dňa 03.12.2004, teda že pozemky žalobcu sa nachádzajú na plochách určených pre nové obytné územie, t.j. výstavbu rodinných domov, a teda majú charakter stavebných pozemkov v zmysle § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce, alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Skutočnosť, že žalovaný doposiaľ neobstaral a nezabezpečil schválenie územného plánu zóny pre danú lokalitu tak ako mu táto povinnosť vyplýva zo záväznej časti územného plánu Mesta Zvolen nemôže byť na ujmu žalobcovi v tom ohľade, že doposiaľ územným plánom zóny nie sú určené konkrétne výmery pozemkov žalobcu nachádzajúce sa na plochách určených územným plánom mesta Zvolen na zastavanie, a majúcich tak charakter stavebných pozemkov. Pokiaľ v súdnom konaní boli stranami dokladané urbanistické štúdie, ktoré boli spracované pre danú lokalitu, tieto nie sú záväznou územnoplánovacou dokumentáciou, preto z nich nemožno vychádzať, čo vyplýva jednak z právnej úpravy v zákone č. 50/1976 Zb., a napokon i z vykonaného dokazovania. S touto úvodnou obranou žalovaného sa súd preto vyporiadava tak, že pokiaľ nie je vypracovaný územný plán zóny pre danú lokalitu, nutné je vychádzať u týchto pozemkov žalobcu, že sa nachádzajú na plochách, ktoré sú určené na zástavbu.
112. Žalobca v konaní preukázal, že je výlučným vlastníkom v celosti pozemkov, za ktoré požaduje náhradu. Tieto nadobudol do svojho výlučného vlastníctva v celosti na základe kúpnej zmluvy č. V1826/03 zo dňa 06.08.2003. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 05.07.2003. Pozemky kupoval za účelom výstavby rodinného domu. Nadobudol ich pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.11.2005, tiež pred schválením územného plánu mesta Zvolen uznesením Mestského zastupiteľstva vo Zvolene č. 144/04 zo dňa 03.12.2004.
113. Pôvodné parcely parc.č. EKN 4555/1 a parc.č. EKN 4555/3 boli zamerané v ochrannom pásme pohrebiska geometrickým plánom č. č. 44583486-021/2009, vyhotoveného Valentíny s.r.o. Banská Bystrica zo dňa 04.03.2009, ktorý však nie je overený príslušnou správou katastra, avšak tento korešponduje geometrickému plánu č. ZV-6/2010 zo dňa 14.05.2010 vyhotoveného Urban - Lauko s.r.o. Zvolen, keď tento bol overený Správou katastra Zvolen dňa 21.05.2010 pod č. 240/10, keď súčasné parcely parc.č. CKN 4580/73, CKN 4580/74, CKN 5166/73 a CKN 5166/74 vznikli z pôvodných parciel parc.č. EKN 4555/1, EKN 4555/3. Pôvodný stav parciel EKN na základe geometrického plánu č. ZV-6/2010 zo dňa 14.05.2010 sa zmenil na súčasný platný stav CKN, ktorý je takto ako záväzný údaj evidovaný v katastri nehnuteľností, keď o vierohodnosti týchto údajov súd nemal žiadne pochybnosti, keď na tejto skutočnosti nič nemení to, že geometrický plán žalobca si dal za účelom vykonania tejto zmeny vyhotoviť až počas súdneho konania. Pokiaľ žalovaný žiadal preveriť na príslušnej správe katastra na základe akých skutočností došlo k zmene stavu parciel z EKN na CKN, súd tento dôkaz nevykonal, považoval ho za nadbytočný, listinnými dôkazmi, ktoré žalobca doložil do súdneho
konania, predovšetkým uvedeným geometrickým plánom jednoznačne boli preukázané tieto údaje, ich záväznosť, tiež hodnovernosť, žalovaný v súdnom konaní neprodukoval žiaden dôkaz smerujúci k spochybneniu týchto údajov odôvodňujúci doplnenie dokazovania podľa návrhu žalovaného. Podľa súčasného platného stavu v katastri nehnuteľností, žalobca je vlastníkom v celosti parciel parc.č. CKN 4580/73, CKN 4580/74, CKN 5166/73 a CKN 5166/74 tak, ako to vyplýva z výpisu z LV č. 7150 Správy katastra Zvolen zo dňa 31.05.2010 pre katastrálne územie Zvolen, ktoré vznikli z pôvodných parciel parc.č. EKN 4555/1 a EKN 4555/3. 114. Podľa tejto zmeny žalobca v súdnom konaní i upravil žalobu, teda zmenil žalobu, keď sa zmenenou žalobou domáhal náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska, konkrétne za parc.č. CKN 4580/74 za výmeru 424 m2, parc.č. CKN 5166/73 za výmeru 111 m2, parc.č. CKN 5166/74 za výmeru 124 m2 a parc.č. CKN 4580/73 za výmeru 3041 m2, spolu za výmeru 3.700 m2, čo bolo oproti pôvodnej žalobe obmedzením čo do výmery, keď v pôvodnej žalobe bola uplatnená náhrada za výmeru 3.858 m2. Žalobca i za výmeru 3700 m2 požadoval náhradu v sume 118.372,02 Eur, neskôr zmenou žaloby zo dňa 11.12.2013, ktorá bola doručená súdu dňa 13.12.2013 a ktorú zmenu súd pripustil, rozšíril tento nárok za túto výmeru 3.700 m2, pokiaľ ide o výšku náhrady na sumu 222.000,- Eur. Žalobu rozšíril podľa výsledkov dokazovania, konkrétne záverov znaleckého posudku znalca Ing. Vladimíra Babiša č. 35/2013 zo dňa 07.05.2013. Žalovaný v rámci prejednania veci dňa 17.05.2012 uviedol, že nespochybňuje geometrický plán č. ZV-6/2010 zo dňa 14.05.2010, a to ohľadne zamerania pozemkov na stav CKN, a ani skutočnosť, že z pozemkov žalobcu v ochrannom pásme cintorína sa nachádza 3.700 m2. Až vo vyjadrení zo dňa 13.05.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 16.05.2014 žalovaný vzniesol námietku, že podľa zákresov v mapách a záberu aktuálneho ochranného pásma z pozemku parc.č. 4580/73 v ochrannom pásme cintorína sa nachádza výmera 868,46 m2, z pozemku parc.č. 5166/73 výmera 111 m2, pozemok parc.č. 4580/74 podľa týchto zákresov je pod cestou, preto tento nemožno zahrnúť do výmery pozemkov žalobcu v ochrannom pásme cintorína. Celkovo by teda výmera ochranným pásmom dotknutej plochy predstavovala 979.46 m2. Ďalej namietal, že ochranné pásmo môže viesť iba od hranice skutočného a existujúceho pohrebiska, preto žalobcom tvrdená výmera 3.700 m2 nie je dotknutá ochranným pásmom pohrebiska, keďže táto výmera vychádza z hranice ochranného pásma pohrebiska určenej územným plánom mesta.
115. Prvoinštančný súd pri svojom prvom rozhodnutí žalobcovi priznal náhradu za obmedzenie užívania pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme pohrebiska za uplatňovanú výmeru 3.700 m2, keď mal za to, že žalobcovi takéto obmedzenie vzniklo. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zaujal právny názor, že takýto výklad prvoinštančného súdu nie je správny. Podľa odvolacieho súdu pre danú vec nie je rozhodujúci územný plán mesta (pretože tento ukladá len rezervovať územie pre prípadnú potrebu rozšírenia pohrebiska), ale skutočná hranica pozemku pohrebiska. Preto je nevyhnutné presne určiť hranicu ochranného pásma a záber do pozemkov žalobcu, pretože len vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu, ak jeho pozemky nie sú v ochrannom pásme pohrebiska, nemá nárok na primeranú náhradu. V tomto smere vytkol prvoinštančnému súdu, že nedostatočne zistil skutkový stav, keďže prvoinštančný súd tieto skutočnosti pred vydaním svojho prvého rozhodnutia o nároku žalobcu nezistil. V zmysle záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorými je prvoinštančný súd viazaný a na návrh žalovaného po odvolacom konaní súd doplnil dokazovanie na tieto skutočnosti znaleckým dokazovaním. Na tieto skutočnosti bol podaný znalecký posudok č. 2/2017 znalcom Ing. Jánom Šimunom zo dňa 15.02.2017. Zo záverov tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že po zameraní skutočnej hranice pozemku existujúceho pohrebiska a vytýčení v teréne hranice ochranného pásma pohrebiska v rozsahu potrebnom na určenie plošných záberov do parciel žalobcu je celkový záber do parciel žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska 1.398 m2, z toho z parcely parc.č. CKN 4580/73 tam patrí výmera 983 m2, z parcely č. CKN 4580/74 výmera 304 m2 a z parcely č. CKN 5166/73 výmera 111 m2, spolu výmera 1.398 m2. Po podaní tohto znaleckého posudku žiadna zo strán sporu tieto skutkové zistenia znalcom a týmto znaleckým posudkom v tomto ohľade nenamietala. Na základe tohto dôkazu potom súd v konaní po odvolacom konaní jednoznačne ustálil, že z pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska sa nachádza výmera 1.398 m2, konkrétne výmera 983 m2 z pozemku parc.č. CKN 4580/73, výmera 304 m2 z pozemku parc.č. CKN 4580/74 a výmera 111 m2 z pozemku parc.č. CKN 5166/73. Jednoznačne tak bolo zistené, že z pozemku parc.č. CKN 5166/74 sa v ochrannom pásme pohrebiska nenachádza žiadna plošná výmera. Súd tak po odvolacom konaní ustaľuje, že v ochrannom pásme pohrebiska podľa skutočného zamerania sa nachádza plošná výmera 1.398 m2 z pozemkov žalobcu.
116. Medzi stranami v konaní bolo nesporné, že zriaďovateľom pohrebiska je žalovaný.
117. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uložil povinnosť prvoinštančnému súdu po odvolacom konaní ustáliť rozhodujúce skutočnosti, t.j. či a kedy došlo k vzniku obmedzenia tvrdeného žalobcom.
118. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pohrebisko bolo žalovaným zriadené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z., o pohrebníctve, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.11.2005. Podľa § 16 ods. 8 a ods. 9 tohto zákona, ochranné pásmo pohrebiska je 50 m; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať, ani umiestňovať budovy. Vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska. Ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd. Z ustanovenia § 33 ods. 4 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve vyplýva, že šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžaduje pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zákon č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve bol zrušený s účinnosťou od 01.01.2011 zákonom č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Podľa § 15 ods. 7 a ods. 8 zákona č. 131/2010 Z.z., o pohrebníctve, ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice pozemku pohrebiska; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené s technickými úpravami v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska; ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd. Podľa § 36 ods. 3 tohto zákona, v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 1. novembrom 2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 50 m od pohrebiska pred 1. novembrom 2005 zostanú zachované.
119. V konaní bolo potrebné ustáliť súdom, či nárok žalobcovi vznikol, kedy vznikol a pod režim ktorého zákona o pohrebníctve je tento potrebné podriadiť, teda či pod právny režim zákona č. 470/2005 Z.z., alebo pod právny režim zákona č. 131/2010 Z.z.. Tiež bolo potrebné ustáliť, že ak nárok vznikol podľa zákona č. 470/2005 Z.z. či vzhľadom na novú právnu úpravu počas súdneho konania zákonom č. 131/2010 Z.z., možno túto novú právnu úpravu aplikovať na nárok žalobcu vzniknutý počas účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z..
120. Vo veci je nepochybné a nesporné, že dňa 15.03.2006 obec Kováčová, spoločný obecný úrad - odbor stavebného úradu, Námestie slobody 22, 96 01 Zvolen pod Č.j.:SU385/2006/3-rozh. verejnou vyhláškou vydala územné rozhodnutie o využití územia a o umiestnení stavby pod názvom „Zvolen - nový civilný cintorín, 1.časť“, na pozemkoch v katastrálnom území Zvolen parc. KN „C“ č. 4559/1, 4635/1, 4625/4, 2000/396. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.04.2006. Dňa 23.04.2007 tento istý úrad pod Č.j.:SU605/2007/3-rozh. vydal stavebné povolenie pre stavbu pod názvom „Rozšírenie cintorína - nový civilný cintorín 1.časť 2.etapa“, ktorá bude umiestnená v katastrálnom území Zvolen, parcely KN „C“ č. 2000/396, 4559/1, 4565/1, 4625/4, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 15.05.2007. K realizácii tejto stavby došlo o čom svedčí kolaudačné rozhodnutie Obce Kováčová, spoločného obecného úradu - odboru stavebnej správy, Námestie slobody 22, Zvolen zo dňa 17.06.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2009 Č.j.:SU1827/2009-Šu, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Rozšírenie cintorína - nový civilný cintorín 1.časť 2.etapa“. Na základe týchto dokumentov vydaných v súlade so stavebným konaním došlo k rozšíreniu pohrebiska, t.j. k zmene hranice pôvodného pohrebiska. V podstate išlo o nové územie určené na pochovávanie. Sám žalovaný v konaní potvrdil, že táto stavba bola realizovaná v zmysle týchto stavebných dokumentov, pričom bola zrealizovaná nie v celom rozsahu podľa územného plánu ale vo vymedzenom oplotenom území, keď skutočná hranica tejto stavby - rozšíreného pohrebiska bola zameraná po odvolacom konaní v rámci znaleckého dokazovania. K vytvoreniu skutočnej hranice pohrebiska a ďalšieho nového územia určeného na pochovávanie reálne došlo za účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z., dňom nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia ohľadne tejto stavby dňa 09.07.2009. Zákon č. 470/2005 Z.z., účinný odo dňa 01.11.2005 v § 16 ods. 8 ustanovil ochranné pásmo pohrebiska 50 m. Kolaudáciou stavby
- rozšíreného pohrebiska došlo zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z., k reálnemu vzniku ochranného pásma pohrebiska 50 m. Nakoľko žalobca už v tomto čase výlučným vlastníkom v celosti pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme pohrebiska dňom 09.07.2009
došlo k jeho obmedzeniu užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska, a teda v zmysle § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z., k vzniku nároku na primeranú náhradu za toto obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v ochrannom pásme pohrebiska sa z pozemkov žalobcu nachádza výmera 1.398 m2. Toto obmedzenie v tomto rozsahu vzniklo ako súd už dôvodí reálne dňa 09.07.2009 a trvá v nezmenenom rozsahu keďže ďalšie rozšírenie pohrebiska v zmysle územného plánu mesta Zvolen sa doposiaľ nerealizovalo. Tak ako žalobca správne poukazoval v konaní, toto skutočné obmedzenie vo výmere 1.398 m2 bolo zistené už pred odvolacím konaním, a to na základe geometrického plánu č. 32/2009 zo dňa 18.05.2009 vyhotoveného Ing. Rastislavom Kamenským, Na štepnici 3, Zvolen, ktorý bol overený Správou katastra Zvolen dňa 24.06.2009 pod č. 323/9 a ktorý v konaní doložil samotný žalovaný. Po odvolacom konaní na túto otázku bolo nariadené znalecké dokazovanie Znaleckým posudkom č. 2/2017 znalcom Ing. Jánom Šimunom zo dňa 15.02.2017 z ktorého vyplývajú rovnaké závery, teda skutočná plošná výmera z pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska je 1.398 m2. Na vzniku tohto nároku u žalobcu nič nemení tá skutočnosť, že žalobca uplatnil nárok na súde predčasne. K zhojeniu predčasného uplatnenia nároku na súde došlo počas súdneho konania k vzniku tohto nároku.
121. I keď počas súdneho konania došlo k zrušeniu zákona č. 470/2005 Z.z., ktorý bol zrušený s účinnosťou od 01.01.2011 zákonom č. 131/2010 Z.z., nakoľko k vzniku nároku žalobcu došlo za účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z., aplikácia zákona č. 131/2010 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2011 neprichádza do úvahy. Zákaz totiž spätnej účinnosti (zákaz retroaktivity) právnych noriem tvorí ďalšiu integrálnu súčasť princípu právnej istoty a možno ho preto považovať aj za definičný znak právneho štátu, ktorý tvorí významnú demokratickú záruku ochrany práv občanov (napríklad aj nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 16/95, PL.ÚS 29/05). Všeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia spätne. Právne vzťahy, nároky z nich vyplývajúce sa musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich vzniku. Podľa štandardného normotvorného prístupu sa pri časovom strete dvoch právnych predpisov novou úpravou spravujú aj vzťahy založené zrušenou normou. Táto úprava vstupuje do právnych vzťahov vzniknutých v minulosti s tým, že odo dňa svojej účinnosti ich môže novo regulovať - meniť, dopĺňať, rušiť, spájať s nimi iné práva a povinnosti. Za legislatívne korektné možno považovať iba také riešenie, aby samotný vznik vzťahov a práva z nich vyplývajúce do účinnosti neskoršieho predpisu, sa posudzovali podľa zrušenej úpravy (nepravá retroaktivita). Úprava podrobnosti stretu časovo rozdielnych predpisov je vecou prechodných ustanovení následného predpisu. Bez princípu nepravej retroaktivity by sa exitujúce spoločenské vzťahy ocitli v stave právnej bezprízornosti. Za situácie, keď skoršia norma je zrušená a nová by sa na ne nemala vzťahovať, vznikol by stav právneho vákua. Pri súčasnom tempe novelizácie zákonov a iných predpisov viedlo by to k závažným deformáciam právneho poriadku. Inštitút nepravej retroaktivity slúži preto na zabezpečenie kontinuity a stability spoločenských vzťahov a ich právnych úprav (rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Sžp/29/2012).
122. V prejednávanej veci sa jedná o nepravú retroaktivitu, nakoľko zákonodarca novým právnym predpisom priniesol určité zmeny tých práv a povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Zmenou režimu na základe prijatia novej právnej normy však zákonodarca nevstúpil do už nadobudnutých práv žalobcu danému zákonom č. 470/2005 Z.z..
123. Vznikom ochranného pásma pohrebiska dňom 09.07.2009 vzniklo obmedzenie žalobcu v užívaní jeho pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme pohrebiska, ktoré vzniklo zo zákona a je 50 m v zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z., keď v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať, ani umiestňovať budovy. Týmto žalobcovi vznikol i nárok a to týmto dňom na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme pohrebiska v zmysle § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z.. Zo žiadneho prechodného ustanovenia zákona č. 131/2010 Z.z., ktorým bol zrušený zákon č. 470/2005 Z.z., nevyplýva, že by tento zákon sa mal vzťahovať aj na nároky vzniknuté za účinnosti zrušeného zákona, teda zákona č. 470/2005 Z.z..
124. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 470/2005 Z.z., šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžaduje pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak má pohrebisko dom smútku bez chladiaceho zariadenia, prevádzkovateľ pohrebiska je povinný do 3 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona zabezpečiť vybavenie domu smútku chladiacim zariadením.
125. V prechodných ustanoveniach zákona č. 131/2010 Z.z., v § 36 ods. 3 je uvedené, že v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných
plánoch pred 01.11.2005, alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005.
126. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca do 01.11.2005 nebol stavebníkom, nebolo mu vydané žiadne územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie, ktoré by jeho práva stavebníka zakladali. Za schválenie nemožno považovať územný plán mesta, pretože tento neschvaľoval konkrétne budovy, ani urbanistickú štúdiu, ktorá je len územnoplánovacím podkladom, t.j. podkladom pre územné rozhodnutie.
127. V posudzovanom prípade ako súd už dôvodí nejde o pohrebisko zriadené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z.. Na základe kolaudačného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2009 bolo povolené užívanie stavby „Rozšírenie cintorína - nový civilný cintorín 1.časť 2.etapa“. Tým došlo k rozšíreniu síce pôvodného pohrebiska, ktoré bolo zriadené pred účinnosťou zákona č. 470/2005 Z.z., ale súčasne i o určenie nového územia na pochovávanie, a teda ako súd už dôvodí k vzniku novej hranice pohrebiska, a to za účinnosti už zákona č. 470/2005 Z.z., a teda i k vzniku ochranného pásma pohrebiska podľa § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z.. Nakoľko zo stavebných dokumentov doložených v súdnom konaní vyplýva, že pohrebisko a jeho hranica, tak ako existuje v súčasnej podobe nebolo zriadené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z., nakoľko došlo k rozšíreniu pohrebiska a určeniu nového územia na pochovávanie, potom je vylúčená na prípad aplikácia § 33 ods. 4 zákona č. 470/2005 Z.z., v tom, či by sa nevyžadovala pre dané pohrebisko šírka ochranného pásma 50 m. Nemožno nepoukázať na cieľ právnej úpravy zákona o pohrebníctve, ktorým je nepochybne predovšetkým ochrana zdravia obyvateľstva pred negatívnymi vplyvmi pohrebiska. Je neprijateľný výklad ustanovenia § 33 ods. 4 zákona č. 470/2005 Z.z. žalovaným, že v prípade rozšírenia pohrebiska, šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžaduje. Takýmto výkladom nebol naplnený cieľ právnej úpravy zákonom o pohrebníctve a je absurdné pripustiť, že v posudzovanom prípade rozšírenia pohrebiska sa ochranné pásmo pohrebiska 50 m nevyžaduje, keď je nesporné, že pohrebisko sa nachádza v obytnej zóne a v územnom pláne mesta je plánové ďalšie jeho rozširovanie, i keď nateraz sa ďalšia realizácia rozšírenia cintorína nepredpokladá vzhľadom na jeho doterajšiu dostatočnú kapacitu.
128. Žalobca pred 1.novembrom 2005 tak, ako dôvodí aj odvolací súd, nebol stavebníkom, nebolo mu vydané žiadne územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie, ktoré by zakladalo jeho práva stavebníka, preto na pozemkoch nachádzajúcich sa v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska nemôže umiestniť budovy, a ani nemôže mať povolenú výstavbu žiadnej budovy, čím vzniklo jeho obmedzenie v zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z..
129. Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z., vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Zákon č. 470/2005 Z.z., čo sa týka výšky náhrady za obmedzenie užívania pozemku vypovedal len o jej primeranosti.
130. Súd v predmetnej veci na zistenie tejto primeranej náhrady vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami, ktoré súdneho konania predkladal žalobca, ale i znaleckým dokazovaním. Žalobca na preukázanie výšky tejto náhrady predložil listinný dôkaz, znalecký posudok Ing. Dany Kováčovej č. 8/2007 zo dňa 23.01.2007 a doplnok č. 1 k nemu zo dňa 23.09.2007, ďalej znalecký posudok Ing. Ľubomíra Hurtaja č. 33/2009 zo dňa 02.05.2009, tiež znalecký posudok Ing. Jána Čierneho č. 20/2012 zo dňa 07.05.2012, keď vyčíslenie primeranej náhrady podľa týchto dôkazov žalovaný namietal. Nepovažoval tieto dôkazy za výpovedné. Znalecký posudok Ing. Dany Kováčovej, ktorá k nemu bola vypočutá i ako svedkyňa bol na preukázanie tejto výšky náhrady nedostatočným dôkazom, keďže neobsahoval geodetické podklady z ktorých znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala. Táto síce v rámci svedeckej výpovede objasnila, že vychádzala z geodetického podkladu, z náčrtu Ing. Beáty Smolkovej a z technickej správy, ktorú táto vypracovala, ale tieto neboli súčasťou znaleckého posudku. Navyše tento bol vypracovaný pred riadnym geodetickým zameraním záberu ochranného pásma cintorína do pozemkov žalobcu. Znalecký posudok Ing. Ľubomíra Hurtaja, ktorý vyčíslil hodnotu primeranej náhrady u žalobcu na sumu 238.718,45 Eur žalovaný rozporoval. Tento posudok bol vypracovaný na základe zadania žalobcu. Keďže ho žalovaný rozporoval, žalobca navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie ohľadne zistenia výšky primeranej náhrady na čom sa zhodli obidve strany sporu. Súd preto vo veci nariadil znalecké dokazovanie, keď vo veci bol podaný znalecký posudok Ing. Miroslava Halaja č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012, ktorý vyčíslil všeobecnú
hodnotu práv a závad pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska na sumu 97.200,- Eur. Tento znalecký posudok rozporovali obidve strany, predovšetkým žalobca v tom, že tento vychádza len z metódy polohovej diferenciácie pri zisťovaní primeranej náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska. Žalovaný rozporoval, že tento nezohľadňuje iné obmedzenia žalobcu v užívaní jeho pozemkov, ktorými sú plynovod, ktorý prechádza cez pozemok žalobcu v danej lokalite, tiež miestnu komunikáciu, ako aj ochranné pásmo letiska. Žalobca poukazoval na to, a rozporoval tento znalecký posudok v tom, že tento vychádza z nesprávneho zadania súdu, čo sa týka možnosti napojenia na inžinierske siete, keď znalec pri zistení skutočného stavu veci, teda pri zistení, že je možnosť napojenia na inžinierske siete, túto skutočnosť mal uviesť v znaleckom posudku, čo neuviedol. Vzhľadom na rozporovanie tohto znaleckého posudku stranami, súd nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, a to i z dôvodu, že žalobca predložil po znaleckom dokazovaní a vypracovaní znaleckého posudku Ing. Miroslavom Halajom znalecký posudok č. 20/2012 zo dňa 07.05.2012 znalca Ing. Jána Čierneho, ktorý už zohľadňoval skutočnosti namietané žalovaným, teda otázku plynovodu, ochranného pásma letiska, ako aj otázku komunikácie. Podľa záverov tohto znaleckého posudku bola vyčíslená všeobecná hodnota práv a závad pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska na sumu 295.000,- Eur. Z tohto znaleckého posudku vyplynulo, že plynovod sa tu nachádza, avšak je možná preložka tohto plynovodu, keď znalec toto zohľadnil pri redukujúcom faktore 0,95. Znalec v tomto znaleckom posudku sa vysporiadal aj s otázkou ochranného pásma letiska, stanovil, že to nie je obmedzujúca podmienka v danej lokalite. Spevnená asfaltová komunikácia vedúca pozdĺž pozemku tiež nie je redukujúcim faktorom ohodnotenia. Napriek uvedenému, keďže tu boli 2, resp. 3 výrazne odlišné dôkazy ohľadne stanovenia primeranej náhrady, súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Znalecký posudok Ing. Jána Čierneho tiež vychádzal pri vyčíslení náhrady len z metódy polohovej diferenciácie.
131. Na základe kontrolného znaleckého dokazovania bol podaný znalecký posudok Ing. Vladimíra Babiša č. 35/2013 zo dňa 07.05.2013 zo záverov ktorého vyplýva, že pri zistení všeobecnej hodnoty pozemkov znalec použil tak metódu polohovej diferenciácie ako i metódu porovnávaciu. Žalobca po predchádzajúcom znaleckom dokazovaní a po predložení znaleckého posudku Ing. Jána Čierneho dokladal do konania listinné dôkazy umožňujúce znalcovi použiť i metódu porovnávaciu pri spracovávaní kontrolného znaleckého posudku. Metódou polohovej diferenciácie bola ustálená všeobecná hodnota práv a závad z titulu ochranného pásma cintorína u pozemkov žalobcu na sumu 200.000,- Eur, porovnávacou metódou na sumu 222.000,- Eur. Žalovaný voči tomuto znaleckému posudku nevzniesol žiadne konkrétne výhrady. Nevzniesol tieto výhrady ani po odvolacom konaní. Žalobca voči tomuto znaleckému posudku vzniesol výhrady, súd za podstatnú považoval tú, že zo záverov znaleckého posudku by malo vyplývať, ktorá metóda pri stanovení náhrady je objektívnejšia. Znalec túto skutočnosť doplnil výsluchom a uviedol, že objektívnejšia je porovnávacia metóda, keď pre použitie tejto mal dostatok dôkazov zo spisu. Napriek výhradám žalobcu k tomuto znaleckému posudku súd znalecký posudok Ing. Vladimíra Babiša považoval za preukazný, zohľadňujúci všetky skutočnosti uvádzané v súdnom konaní. Potom pre účely výšky náhrady súd vychádzal z tohto znaleckého posudku, a to i po odvolacom konaní, keď žalobca po odvolacom konaní na závery a zistenia tohto znaleckého posudku i sám poukazoval. Ako súd už dôvodí, žalovaný po odvolacom konaní voči tomuto znaleckému posudku nevzniesol žiadne výhrady. Na základe uvedeného potom súd pre účely výšky náhrady vychádzal z tohto znaleckého posudku. Znalecký posudok vychádza z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. MSSR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto znaleckého posudku po modifikácii, že predmetom obmedzenia užívania pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska je výmera z týchto pozemkov 1.398 m2, potom výška primeranej náhrady predstavuje čiastku 83.684,28 Eur (59,86 Eur/m2).
132. Dva z dotknutých pozemkov, parc.č. CKN 4580/73 a parc.č. CKN 5166/73 sú síce v katastri nehnuteľností registra C vedené pokiaľ ide o druh pozemku ako trvalé trávne porasty (parc.č. CKN 4580/74 je vedená ako zastavaná plocha a nádvoria), súd však i napriek tejto skutočnosti vychádzal z toho, že aj u týchto dvoch pozemkoch vznikol zákonný dôvod obmedzenia ich užívania žalobcom, pretože aj tieto dva pozemky sú stavebnými pozemkami, keďže sú podľa územného plánu mesta Zvolen určené na zastavanie, ktorú skutočnosť súd na základe vykonaného dokazovania v dôvodoch tohto rozsudku už ustálil. Preto i na tieto dva pozemky platí obmedzenie vyplývajúce z § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z., o pohrebníctve... v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať, ani umiestňovať budovy. Preto námietka žalovaného, že ide o poľnohospodársku pôdu na obmedzenie užívania ktorej sa zákon o pohrebníctve nevzťahuje, keďže žalobca ju môže využívať na poľnohospodárske účely, nie je dôvodná. Súd sa nestotožnil s touto argumentáciou žalovaného, keďže aj tieto dva dotknuté pozemky majú
charakter stavebných pozemkov tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. V územnoplánovacej dokumentácii k stavebnému využitiu týchto pozemkov, ktoré vydalo Mesto Zvolen dňa 02.04.2013 sa konštatuje, že tieto parcely sa v zmysle Územného plánu mesta Zvolen schváleného uznesením MsZ vo Zvolene č. 144/04 zo dňa 04.12.2004 v znení neskorších zmien a doplnkov nachádzajú v mestskom sektore Východ na juhovýchodnom okraji rozvojového obytného územia - plochy zástavby rodinných domov. Ďalej v konaní bolo zistené, že pozemky sú určené na zastavanie. Sú umiestnené v prieniku medzi ulicami 9.mája a Nevädzovou ulicou. Na juhovýchodnej strane od pozemkov sa nachádza cintorín. Do centra obce je z pozemkov približne 1,5 km. Zástavka miestnej autobusovej dopravy je od pozemkov umiestnená približne 500 m. Do centra obce je 5 minút jazdy motorovým vozidlom. V okruhu do 200 m od pozemkov sú umiestnené rodinné domy už existujúcej zástavby, na sever od pozemkov prebieha výstavba nových rodinných domov. Preto uvedené pozemky majú charakter stavebných pozemkov a pri výpočte náhrady za obmedzenie užívania týchto pozemkov preto bolo vychádzané aj znalcom Ing. Vladimírom Babišom v znaleckom posudku č. 35/2013 z ich charakteru ako pozemkov určených na zastavanie.
133. Dotknuté pozemky žalobcu majú celkovú výmeru zapísanú v katastri nehnuteľností 3.778 m2, pozemok parc.č. CKN 5166/74 ostatné plochy o výmere 124 m2 nie je dotknutý ochranným pásmom pohrebiska. Z dotknutých pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska sa nachádza výmera 1.389 m2. Pokiaľ žalovaný ďalej v konaní namietal, že ak by súd pripustil obmedzenie užívania pozemkov z dôvodu ochranného pásma pohrebiska spočívajúce vo výstavbe rodinných domov a budov, tak by toto obmedzenie predstavovalo záber do pozemkov žalobcu len približne v 1/3, pričom vo zvyšku parciel žalobcu je výstavba možná, a preto nie je dôvod na priznanie náhrady za obmedzenie užívania pozemkov žalobcu, ani s touto námietkou žalovaného sa súd nestotožnil. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že vzhľadom na ochranné pásmo pohrebiska je žalobca obmedzený v užívaní svojich pozemkov v rozsahu 1.398 m2, tak ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku Ing. Šimuna, a pokiaľ v danej lokalite nie je schválený územný plán zóny, teda podrobnejší územnoplánovací dokument k územnému plánu mesta Zvolen, ktorý by bližšie určoval polohu jednotlivých pozemkov určených na zastavanie včítane ich rozparcelovania súd má za to, že žalobca preukázateľne v rozsahu 1.398 m2 je obmedzený v užívaní svojich pozemkov vzhľadom na ochranné pásmo pohrebiska, tak ako to vyplýva zo zákona o pohrebníctve. Že v danej lokalite doposiaľ nie je schválený územný plán zóny, nemôže ísť na ťarchu žalobcu.
134. Z vykonaného dokazovania znaleckým posudkom č. 2/2017 znalca Ing. Jána Šimuna zo dňa 15.02.2017 vyplynulo (príloha č. 2 znaleckého posudku), že na dotknutých pozemkoch žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska sa nachádzajú i spevnená asfaltová komunikácia (nezaradená do siete miestnych komunikácii) o plošnej výmere v ochrannom pásme pohrebiska 254 m2, strednotlakový plynovod DN200, 100kPa z oceľových rúr o plošnej výmere v ochrannom pásme pohrebiska 110 m2, ak by sa vychádzalo z jeho ochranného pásma 1 m (v zastavanom území obce), 442 m2, ak by sa vychádzalo z jeho ochranného pásma 4 m (mimo zastavaného územia obce), keď znalec spracoval 2 varianty vzhľadom k tomu, že pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, avšak v územnom pláne mesta sú určené na zastavanie, ďalej prívodné potrubie vodovodu Bakova jama - Sarvaška (azbesto-cementové rúry DN 250 mm) o plošnej výmere v ochrannom pásme pohrebiska 184 m2, podzemné elektrické vedenie Vn22kV č. 300, o plošnej výmere v ochrannom pásme pohrebiska 25 m a podzemné elektrické vedenie pre napájanie verejného elektrického osvetlenia mesta Zvolen o plošnej výmere v ochrannom pásme pohrebiska 91 m2. Spevnená asfaltová komunikácia nemá žiadne ochranné pásmo. Plošné zábery jednotlivých týchto objektov a inžinierskych sietí sa však navzájom v niektorých miestach prekrývali, resp. prekrývajú, preto znalec doplnil podaním zo dňa 04.04.2017 po zameraní týchto prienikov ich plošný záber v m2 v ochrannom pásme pohrebiska na pozemkoch žalobcu spolu o výmere 610 m2 (variant s ochranným pásmom plynovodu 1 m) a spolu 869 m2 (variant s ochranným pásmom plynovodu 4 m). Žalovaný žiadal v konaní tieto iné obmedzenia zohľadniť pri určení rozsahu obmedzenia užívania pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska. Podľa žalovaného pri prvej variante potom by bol žalobca obmedzený v užívaní pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska vo výmere 788 m2, pri druhej variante vo výmere 529 m2.
135. Nakoľko pozemky žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska sú určené v územnom pláne mesta Zvolen na zastavanie a reálne sa nachádzajú v zastavanom území obce pri plošnej zábere objektov a inžinierskych sietí, resp. ich ochranných pásiem do pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska je potrebné vychádzať z variantu 1 znaleckého posudku Ing. Jána Šimuna, ktorý vychádza u plynovodu
z ochranného pásma 1 m, keď potom plošný záber iných objektov a inžinierskych sietí, resp. ich ochranných pásiem do pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska, a to aj vzhľadom na ustálené križovanie je 610 m2. Spevnená asfaltová komunikácia nie je zaradená do siete miestnych komunikácii, nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, je tzv. „čiernou stavbou“. V konaní neboli doložené žiadne dôkazy, že by išlo či už o povolenú, alebo oprávnenú stavbu. Táto navyše nemá žiadne ochranné pásmo, tak ako vyplynulo zo znaleckého dokazovania. Že táto nie je zaradená do siete miestnych komunikácii potvrdil aj sám žalovaný ako orgán výstavby, životného prostredia a dopravy mesta Zvolen vo svojej písomnej informácii zo dňa 25.01.2017 k znaleckému dokazovaniu. Táto nemá tak žiaden vplyv na hodnotu pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. Táto skutočnosť vyplýva nielen zo znaleckého posudku Ing. Jána Šimuna, ale aj z predchádzajúcich znaleckých posudkov, napríklad i Ing. Jána Čierneho č. 20/2012 zo dňa 07.05.2012 a napokon i Ing. Vladimíra Babiša č. 35/2013 zo dňa 07.05.2013. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že stavba účelovej komunikácie neznižuje hodnotu pozemku z titulu možnej zástavby. Prívodné potrubie vodovodu Bakova jama - Sarvaška, ako i strednotlakový plynovod s ochranným pásmom 1 m, všetko na pozemkoch žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska ako obmedzujúce faktory boli zohľadnené pri určení výšky náhrady v znaleckom posudku Ing. Ondreja Babiša č. 35/2013 zo dňa 07.05.2013 (strana 5) pričom toto obmedzenie bolo zohľadnené ako celkový redukujúci faktor z titulu týchto skutočností na hodnotu 0,85. Tento redukujúci faktor potom duplicitne sa nemôže odrážať v rozsahu plošného záberu týchto inžinierskych sietí do pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska. Odberné potrubie IBV Zlatý potok, ani siete elektronických komunikácii spoločnosti Slovak Telekom, a.s. neprechádzajú pozemkami žalobcu nachádzajúcimi sa v ochrannom pásme pohrebiska. Rovnako na pozemkoch žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska nebol zistený elektrický silový kábel NN AYKY 4bx50. Podzemné elektrické vedenie pre napájanie verejného osvetlenia podľa tvrdení žalobcu je neoprávnenou stavbou. V konaní žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Z tejto skutočnosti súd vychádzal ako z nespornej, keďže žalovaným nebola popretá. Preto zohľadnenie tohto obmedzenia na úkor náhrady žalobcu nebolo dôvodné. Podzemné elektrické vedenie VN22kV síce prechádza pozemkami žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska, ale táto skutočnosť bola známa už pri podaní znaleckého posudku Ing. Vladimírom Babišom. Ku všetkým týmto ďalším obmedzeniam však súd dodáva, že u všetkých je možná ich prekládka, pokiaľ ide o ochranné pásmo pohrebiska u tohto žiadna prekládka do úvahy neprichádza vzhľadom na charakter tohto obmedzenia. Pri posúdení nároku treba zohľadniť i tú skutočnosť, že žalobca nadobudol pozemky do vlastníctva pred vznikom ochranného pásma cintorína, ktoré vzniklo zo zákona. Preto by bolo nespravodlivé, keby za obmedzenie užívania nemal priznanú náhradu.
136. Na základe vyššie uvedených skutočností a ich zhodnotenia potom súd dospel k záveru, že žalobca je obmedzený v užívaní pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska v plošnej výmere 1.398 m2 za čo mu prináleží náhrada v sume 83.684,28 Eur, v prevyšujúcej časti o zaplatenie náhrady v sume 138.315,72 Eur s príslušenstvom potom súd žalobu žalobcu zamietol.
137. Žalovaný v konaní vzniesol i námietku premlčania, vzniesol ju však neopodstatnene, keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 17.10.2007 o zaplatenie sumy 118.372,02 Eur, rozšíril žalobu o zaplatenie ďalšej sumy 103.627,98 Eur zmenou žaloby doručenou súdu dňa 13.12.2013. Žalobu o zaplatenie sumy 118.372,02 Eur podal žalobca na súde predčasne, keďže nárok mu vznikol až kolaudáciou stavby, nadobudnutím právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia ohľadne povolenia užívania stavby rozšíreného cintorína dňa 09.07.2009, teda počas súdneho konania, preto nárok žalobcu i keď bol uplatnený na súde predčasne nepodlieha v časti o zaplatenie prisúdenej sumy 83.684,28 Eur premlčaniu. Neprichádzalo potom do úvahy posúdenie, či uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní. Všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz, keď týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby. Žaloba bola podaná predčasne, nárok vznikol až po podaní žaloby, a tak prisúdený nárok nepodlieha premlčaniu.
138. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené uznanie nároku na základe jednaní a korešpondencie medzi ním a žalovaným, ktorú skutočnosť žalobca začal tvrdiť v rámci odvolania, zo žiadnej korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným doloženej v súdnom konaní nevyplýva, že by žalovaný v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka uznal písomne svoj dlh z titulu nároku žalobcu určený čo do dôvody aj výšky. Z doloženej korešpondencie vyplýva jedine tá skutočnosť, že žalobca pred podaním žaloby na súd sa niekoľkými žiadosťami domáhal u žalovaného svojho nároku na primeranú náhradu za obmedzenie
užívania jeho parciel v ochrannom pásme pohrebiska. Bolo to žiadosťou zo dňa 06.06.2006, zo dňa 31.07.2006, zo dňa 18.09.2006, zo dňa 06.10.2006, zo dňa 19.02.2007, zo dňa 16.07.2007, zo dňa 28.09.2007, keď ku tejto pripojil i návrh „Dohody“ zo dňa 28.09.2007, ku ktorej však žalovaný nepristúpil. Túto skutočnosť potvrdil v konaní sám žalobca. Súčasne v konaní bolo doložené i stanovisko žalovaného zo dňa 18.07.2016 k žiadosti žalobcu zo dňa 06.06.2006, z ktorého nevyplýva, že by tento týmto stanoviskom uznal nárok žalobcu na náhradu. Naopak, z tohto stanoviska vyplýva, že žalovaný mal za to, že podľa územného plánu mesta Zvolen nie je možné rozhodnúť, či parcely žalobcu celou svojou výmerou, alebo len čiastočne spadajú do obytného územia navrhnutého v územnom pláne mesta Zvolen s tým, že sa vyžaduje podrobnejšia územno-plánovacia dokumentácia. Súčasne navrhol žalobcovi výmenu stavebného pozemku za iný pozemok vo vlastníctve mesta Zvolen s tým, že ak žalobca nebude akceptovať túto ponuku, je ochotný odkúpiť stavebný pozemok o výmere 1.000 m2 za cenu uvedenú v cenovej mape mesta Zvolen v tom čase 1.000,- Sk/m2 a ostatné pozemky za cenu 10,- Sk/m2. Ďalší návrh žalovaného bol výkup pozemkov žalobcu za kúpnu cenu v tom čase 450,- Sk/m2, celkom za 1.785.600,- v tom čase Sk. V prípade, že nedôjde k dohode o odkúpení pozemkov žalovaný navrhol žalobcovi náhradu za obmedzenie užívania pozemkov vo výške v tom čase 580.000,- Sk. V ďalšom stanovisku zo dňa 03.08.2007 uviedol, že pre žalobcu prichádza do úvahy vyplatenie náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme pohrebiska v tom čase 66.500,- Sk. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný navrhol žalobcovi výmenu pozemkov, výkup pozemkov, vyplatenie náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme pohrebiska avšak nie v sume požadovanej žalobcom, ktorú uplatnil v súdnom konaní. Z týchto písomných prejavov nemožno vyvodiť, že by tým žalovaný uznal nárok žalobcu čo do základu a čo do uplatnenej výšky v súdnom konaní. Táto korešpondencia nemá povahu uznania v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, a preto ani nevyvolala jeho účinky. Navyše uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšku (rozsahu) nároku veriteľa (R13/1988). Domnienka existencie dlhu založená uznaním dlhu je totiž vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania už netrval.
139. Pokiaľ žalovaný po doplnení dokazovania po odvolacom konaní znaleckým dokazovaním navrhol vykonať ešte ohliadku na mieste samom za účelom zistenia na mieste samom záberu do pozemkov žalobcu, za účelom zistenia využívania cestnej komunikácie na pozemku žalobcu, súd tento dôkaz na návrh žalovaného nevykonal, keďže by bol nadbytočný z dôvodu, že záber do pozemkov žalobcu bol geodeticky zameraný po odvolacom konaní znalcom, na zistenie takéhoto záberu sa vyžadujú odborné znalosti znalcom geodetom, ohľadne tejto skutočnosti bol podaný znalecký posudok, pokiaľ ide o zistenie využívania cestnej komunikácie, žalobca v konaní nespochybňoval, že na pozemkoch v ochrannom pásme pohrebiska sa táto komunikácia nachádza, ani to, že je využívaná, ale ako súd už dôvodí, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že miestna komunikácia nie je redukujúcim faktorom majúcim vplyv na určenie výšky primeranej náhrady za obmedzenie užívania pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska. Za daného stavu konania ohliadka na mieste samom by nepriniesla zmenu žiadnych skutkových okolností doteraz zistených v súdnom konaní. Vykonanie tohto dôkazu súd vyhodnotil za nadbytočné a neúčelné, pričom mal za to, že výsledky ohliadky by v konaní nemohli ozrejmiť iné skutočnosti, než tie, ktoré už v konaní boli dostatočným spôsobom zistené a preukázané.
140. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd pri posúdení tohto nároku, nakoľko osobitný zákon otázku úrokov z omeškania neupravuje, vychádzal z Občianskeho zákonníka.
141. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
142. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
143. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.
144. Podľa § 10c tohto vládneho nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31.januári 2013.
145. Podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho nariadenia, v znení do 31.januára 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
146. Pri predmetnom nároku osobitný zákon neupravuje otázku času splnenia nároku. Analogicky tu preto treba vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
147. V tomto prípade nárok žalobcu vznikol dňa 09.07.2009 kolaudáciou rozšírenej stavby cintorína, v tomto čase nárok bol už uplatnený na súde, žalovaný mal vedomosť o tom, že má plniť, preto odo dňa nasledujúceho, t.j. odo dňa 10.07.2009 má žalobca z priznanej sumy nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to až do zaplatenia. Ku dňu 10.07.2009 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 %, zvýšená o 8 %-nych bodov bola 9 %, žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania len vo výške 8,50 % ročne, keď súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, než je žiadané, preto prisúdil žalobcovi nárok na úroky z omeškania len v žiadanej výške, t.j. vo výške 8,5 % ročne z prisúdenej sumy od 10.07.2009 do zaplatenia. Pokiaľ žalovaný žiadal prisúdiť úroky z omeškania už za obdobie od 16.10.2007 do 09.07.2009, za uvedené obdobie súd nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, keďže žalovaný v tomto období nebol v omeškaní. V časti, v ktorej nárok súd žalobu zamietol, z tejto časti nepriznal žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania, keďže v zamietajúcej časti súd nepriznal ani istinu.
148. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspešnejší v konaní bol žalovaný, keď tento bol úspešný čo do sumu 138.315,72 Eur, žalobca bol úspešný čo do sumy 83.684,28 Eur. Žalovaný má preto nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania pomerom úspechu vo veci, ktorý predstavuje 24 % (138.315,72/222.000,-= 0,62 t.j. 62 %, 83.684,28/222.000,-= 0,38, t.j. 38 %, 62 % - 38 % = 24 %).
149. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 262 CSP.
150. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).