Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-64-2017.pdf
PDF · 84.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou vo veci starostlivosti o mal. K.. N. J., R.. XX. XX. XXXX O. K.. C. J., R.. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky; zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote; deti rodičov: matka - K. J., W.. W., R.. XX. XX. XXXX, D. K. XXX, št. občan SR; zast. JUDr. Marianom Dzuroškom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 468/31, Rimavská Sobota a otca N. J., R.. XX. XX. XXXX, D. K. XXX, št. občan SR zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom Partizánska 197, Hnúšťa o návrhu otca na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom takto
rozhodol:
I.Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľa: N. J., R.. XX. XX. XXXX a manželky navrhovateľa: K. J., W.. W. R.. XX. XX. XXXX uzavreté dňa 30. 08. 1997 pred Matričným úradom v Hnúšti zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 6, ročník 1997, na strane 55, pod poradovým číslom 28 r o z v á d z a.
II.Súd mal. N. J., R.. XX. XX. XXXX a mal. C. J., R.. XX. XX. XXXX z v e r u j e do výchovy a osobnej starostlivosti matky K. J., R.. XX. XX. XXXX, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III.Otec N. J., R.. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý platiť na výživu maloletých detí sumou vo výške 80 € mesačne na jedno dieťa, spolu 160 € na dve deti, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV.Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.
V.Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva s poukazom na tú skutočnosť, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom, pretože vzťahy medzi manželmi sa zhoršili, ako začala manželka navrhovateľa pracovať v zahraničí a do miesta bydliska sa vracala po dlhšom časovom období. Navrhovateľa obviňovala z nevery; vyčítala mu, že nevie hospodáriť s financiami a pod.. V súčasnosti on o obnovenie spolužitia nemá záujem a chce ho ukončiť.
2.Manželka navrhovateľa vo svojom písomnom stanovisku, ktoré došlo tun. súdu dňa 16. 06. 2017 ako aj na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že s rozvodom manželstva ako aj úpravou práv a povinností k mal. deťom súhlasí. Nesúhlasila však s dôvodmi, ktoré navrhovateľ uviedol ako príčinu rozvratu manželstva ani s výškou výživného, pričom uviedla, že to bola práve ona, kto hmotne zabezpečoval celú rodinu a z toho dôvodu bola nútená odísť pracovať do zahraničia. S navrhovanou
výškou výživného nesúhlasila. Žiadala, aby súd určil výživné na maloleté deti vo výške 150 € mesačne, na každé dieťa.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania; kolíznym opatrovníkom, oboznámením sa so sobášnym listom a rodnými listami maloletých detí; potvrdením o výške príjmu navrhovateľa; písomným stanoviskom manželky navrhovateľa zo dňa 16. 06. 2017 a zistil nasledovný skutkový stav: Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 30. 08. 1997, pričom u obidvoch sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú tri deti, pričom dve sú maloleté: N. J., R.. XX. XX. XXXX O. C. J., R.. XX. XX. XXXX. Účastníci konania prostredníctvom svojich právnych zástupcov na pojednávaní uviedli, že obaja sa chcú rozviesť a ukončiť svoje manželské spolužitie a o obnovenie manželského spolužitia sa už nechcú pokúsiť, preto súd s poukazom na ust. § 23 Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol. Zároveň sa účastníci konania dohodli aj o zverení maloletých detí do výchovy matky. Ohľadom výšky výživného medzi nimi k dohode nedošlo. V danom prípade súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu mal. detí sumou vo výške 80 € mesačne, na každé dieťa s poukazom na tú skutočnosť, že príjem otca, ktorý pracuje vo firme I. A. O..I.. V. D. D. a jeho čistý mesačný príjem činí cca 652,29 €, túto sumu považuje súd za primeranú možnostiam a schopnostiam otca ako aj veku detí. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine 1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4.Podľa § 24 Zákona o rodine 1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
5.Podľa § 25 Zákona o rodine 1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého rodiča zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
6.Podľa § 62 Zákona o rodine 1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
7.Podľa § 65 Zákona o rodine 1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. 3)Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
18.Podľa § 75 Zákona o rodine 1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
19.Podľa § 77 Zákona o rodine 1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Rimavská Sobota, Námestie Mihálya Tompu 1, 979 14 Rimavská Sobota písomne v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorou bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.