Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-82-2017.pdf
PDF · 71.62 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/82/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. augusta 2017 prejednal o d v o l a n i e prokurátorky Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, v trestnej veci obžalovaného
W. V. ,
nar. XX.X.XXXX v A. nad A., trvalé bydlisko S. XXX, t.č. v ÚVV Ilava,
ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 1T/30/2017 zo dňa 14. júna 2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný W. V. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom k § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, pretože dňa 08.01.2017 v čase okolo 15.00 hod. v S. v rodinnom dome č. p. XXX v obývacej izbe v stave opojenia alkoholom po slovných vulgárnych nadávkach svojej manželke F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom S. č. XXX rozbil ramenom na dverách vedúcich do obývačky sklenenú výplň, ktoré dvere poškodená v obave pred ním uzamkla a zvnútra si kľúčom, ktorý bol vo dverách odomkol dvere a vošiel do obývacej izby, kde poškodená F. V. sedela vo fotelke a pýtal od nej kľúče od auta, ktoré mu odmietala vydať, na čo jej chytil pravú nohu za členok a túto jej začal do vnútornej strany vykrúcať a viackrát je povedal:,, Daj mi kľúče od auta, lebo ťa zabijem!", pričom poškodenej F. V. nebolo spôsobené žiadne zranenie.
Bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím §§ 38 odsek 3, § 36 písm. d), písm. j), písm. l), § 39 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody na 15 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona bolo obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické a psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote písomne zahlásila odvolanie prokurátorka proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Následne odvolanie písomne odôvodnil prokurátor tak, že súd I. stupňa pochybil, pokiaľ pri rozhodovaní o treste priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť aj podľa § 36 písm.d) Tr.zák. a mimoriadne znížil trest podľa § 39 ods.1 Tr.zák. S poukazom aj na výsledky
znaleckého dokazovania, rozumová a vôľová schopnosť obžalovaného nebola oslabená, resp. znížená v dôsledku vyššieho veku obžalovaného, ale v dôsledku dlhodobej konzumácie alkoholu. Prokurátor ďalej uviedol, že trestná činnosť obžalovaného je v podstate vyvrcholením dlhodobejšieho konfliktu počas partnerského spolužitia s manželkou. U obžalovaného pritom nešlo o ojedinelý exces, pričom poškodená jeho predchádzajúce slovné a fyzické útoky polícii neoznamovala. Ku kladnému hodnoteniu obžalovaného prokurátor uviedol, že boli u neho zistené aj negatívne poznatky (obťažovanie osamelých žien). Prokurátor z týchto dôvodov považoval uložený trest za neprimerane mierny najmä z pohľadu individuálnej prevencie. Navrhol podľa § 321 ods.1 písm.e) Tr.por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd sám postupom podľa § 322 ods.3 Tr.por. uložil obžalovanému trest podľa § 189 ods.2 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods.3, 36 písm.j), písm.l) Tr.zák. na dolnej hranici trestnej sadzby.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obhajca poukázal na to, že trestný čin obžalovaného nemá trvalo nepriaznivé následky, o čom svedčia vyjadrenia poškodenej v konaní pred súdom. Osoba obžalovaného je bezúhonná a preto použitie § 39 ods.1 Tr.zák. je zákonné. Navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
K vytýkaným chybám v odvolaní týkajúcich sa výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Je možné prisvedčiť odvolaniu v tom, že pre priznanie poľahčujúcej okolnosti súdom prvého stupňa aj podľa § 36 písm.d) Tr.zák. neboli splnené zákonné podmienky. V tomto smere odkaz súdu prvého stupňa na znalecký psychiatrický posudok nie je v súlade s výsledkami tohto dokazovania. Práve naopak, z tohto posudku vyplýva, že u obžalovaného boli zistené organické poruchy podmienené toxicky alkoholom (organická emočná labilita, mierna kognitívna porucha, počínajúca organická porucha osobnosti). Naviac v čase predmetnej trestnej činnosti bola u obžalovaného prítomná aj stredne ťažká simplexná opilosť.
Podľa § 36 písm.d) Tr.zák. je poľahčujúcou okolnosťou aj to ak páchateľ spáchal trestný čin vo vyššom veku, ak táto okolnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Z vyššie uvedeného síce vyplýva, že u obžalovaného ide o osobu vyššieho veku (v čase činu 66 rokov), avšak zákonom predpokladaný vplyv tohto veku na rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť obžalovaného preukázaný nebol. Pre naplnenie tohto vplyvu nestačí zistenie vyššieho veku páchateľa, ale musia byť zistené aj ďalšie okolnosti spojené s vekom, ktoré ovplyvňovali jeho rozumovú alebo vôľovú stránku. Už vyššie bolo preukázané, že tieto stránky konania obžalovaného boli ovplyvnené v dôsledku nie veku, ale požívania alkoholických nápojov obžalovaným.
Súčasne však senát odvolacieho súdu, keďže nezistil pochybenie súdu prvého stupňa pri použití ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák. (pozri nižšie), vyššie uvedené pochybenie súdu prvého stupňa nenaprával. Ani pri vypustení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.d) Tr.zák. by nedošlo k zmene pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v neprospech obžalovaného. Použitie ustanovenia § 38 ods.3 Tr.zák. (zníženie hornej hranice trestnej sadzby), bolo preto aj napriek tejto chybe zákonné.
K správnosti použitia ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu v tejto veci nad rámec správneho písomného odôvodnenia okolností v rozsudku súdu prvého stupňa (str. 5), poukazuje senát odvolacieho súdu na dve významné okolnosti. Primárne je potrebné uviesť, že niet pochybností o tom, že subjektívnou príčinou trestnej činnosti obžalovaného bol negatívny vplyv alkoholu nielen na zdravotný stav obžalovaného, ale aj na správanie sa obžalovaného. Z tohto dôvodu je potrebné
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (hoci aj mimoriadne znížený) vnímať spoločne s uloženým ochranným liečením (dokonca ústavným spôsobom).
Takto zvolené sankcie uložené obžalovanému ako právny následok spáchaného trestného činu (§ 31 Tr.zák.) smerujú dostatočne k prevýchove obžalovaného ako z pohľadu „závažnosti“ jeho trestnej činnosti, tak aj potreby jeho „liečenia.“
Pre postup podľa § 39 ods.1 Tr.zák. napokon svedčí aj okolnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Napokon senát odvolacieho súdu poukazuje z pohľadu § 34 ods.3 Tr.zhák. aj na to, že uložené sankcie nebudú viesť k „rozvratu“ manželstva obžalovaného a poškodenej, o čom sa mal možnosť senát odvolacieho súdu sám presvedčiť z vyjadrení obžalovaného a poškodenej na verejnom zasadnutí.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon žiadny ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.