Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/708/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanom v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúcom na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Helenou Strachotovou, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanému: W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt hlásený od XX.XX.XXXX, J.-G., o zaplatenie 486,10 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 10.12.2014, právny predchodca žalobcu, CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, ktorý zanikol cezhraničným zlúčením bez likvidácie a ku dňu 01.07.2016 sa stal univerzálnym právnym nástupcom spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, žiadal zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť mu 486,10 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 26,28% ročne zo sumy 380,65 € od 18.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 486,10 € od 01.02.2014 do zaplatenia a náhradou trov konania.

2. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovanému na základe časti C) návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.11.2010 revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Žalovaný vyčerpal ku dňu 12.04.2012 z úverového rámca peňažné prostriedky v sume 917,34 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver formou čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5% z úverového rámca, splatných k 10. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver nesplnil. Podľa článku V.-3. VP právneho predchodcu žalobcu bol žalobca oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej čiastky, so zaplatením ktorej sa žalovaný dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol na zaplatenie vyzvaný. Dňa 01.02.2014 sa stal splatný dlh žalovaného vo výške 486,10 €, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba 26,28 % ročne ku dňu podpisu úverovej zmluvy. V období poskytnutia úverovej karty bola úroková sadzba stanovená na 26,28 % ročne. K 17.11.2013, kedy bol prípad predaný na vymáhanie, domáhal sa žalobca aj zaplatenia úroku vo výške 26,28 % ročne zo sumy 380,65 € (úverová istina) od 18.11.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania v zákonnej výške v súlade s § 369 Obchodného zákonníka.

3. Žalobca skutkové tvrdenia uvedené v žalobe preukazoval listinnými dôkazmi: prehľadom úverového prípadu od 30.05.2011 do 10.11.2013 (č.l. 6-7); Potvrdením Slovenskej pošty z 21.01.2014 o doručení zásielky dňa 25.11.2013 žalovanému, Výpoveďou zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX z 21.11.2013 (č.l. 8-9); Žiadosťou/Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a žiadosť/zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty z 21.11.2010 so Všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 11).

4. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj . Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Uznesením č.k. 39C 708/2015-38 zo dňa 23.08.2016 súd v súlade s § 64, § 65 rozhodol, že s účinnosťou od 01.07.2016 sa v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu, ako univerzálnym právnym nástupcom. (č.l. 39 - ex offo výmaz z obchodného registra odd. Sa vl.č. 2435/B, právneho predchodcu žalobcu od 23.08.2016.

6. Žalovaný má hlásený od 25.02.2010 trvalý pobyt J. - G.. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 10.07.2017 zverejnil súd na jeho úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 25.07.2017. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

7. Súd v zmysle § 297 ods. 2 rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže v prejednávanej veci sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota žalobcom uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €.

8. Súd vykonal dokazovanie podľa § 295 listinnými dokladmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, založenými právnym predchodcom žalobcu do spisu spolu so žalobou.

9. Žalobca za zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje listinu podpísanú oboma stranami zo dňa 21.11.2010. Listina je označená ako „ŽIADOSŤ/ZMLUVA O SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE A ŽIADOSŤ/ ZMLUVA O REVOLVINGOVOM SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE A VYDANÍ KREDITNEJ KARTY (ďalej len „Žiadosť/Zmluva) (Návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka v platnom znení)“. Na jej lícnej strane sa text delí na časti A) až G), na rubovej strane sú vytlačené všeobecné podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. V časti A) formulára je identifikovaný žalovaný ako klient, časť B) je označená ako klasický spotrebiteľský úver vo forme splátkového predaja a končí sa predtlačeným prehlásením klienta, že svojim podpisom tejto žiadosti/zmluvy dáva právnemu predchodcovi žalobcu návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a zároveň súhlasí s jednotlivými podmienkami upravenými v časti A) až G) tejto Žiadosti/Zmluvy. Predtlačený text je aj v častiach C1) Revolvingový spotrebiteľský úver/Kreditná karta, C) až F), časť D) sa týka poistenia klienta, časť E) je dohoda o zrážkach zo mzdy a časť F) je súhlasom klienta s použitím jeho osobných údajov, G žiadosť o financovanie tovaru formou splátkového predaja. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nároky len z časti C) listiny, z ktorej predtlačeného textu vyplýva, že podpísaním tlačiva žalovaný požiadal, aby ho žalobca zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru, aby mu poskytol úverový rámec vo výške 700 € a vydal úverovú kartu na meno klienta. Vzal na vedomie, že žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania. Zároveň sa žalovaný zaviazal splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 4 % poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak (aj telefonicky), a súhlasil s platbami uvedenými v bode C1. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania zhodný so zvolenou možnosťou v časti B). Podľa bodu C1, označeného ako revolvingový spotrebiteľský úver/kreditná karta na dobu neurčitú, je ročná úroková sadzba 26,28 %, RPMN 41,76%, pri dodatočných predpokladoch čerpania úveru 600 € s výškou mesačnej splátky 57,40 € a poplatkom za správu úveru 2,70 € a splateniu úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach. Pri určení RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu

poistného, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového spotrebiteľského úveru. Celková čiastka k zaplateniu 721,20 €. Priemerná hodnota RPMN: údaj nie je dostupný. Na záver časti C1 bolo ustanovenie, že klient prijíma súbor poistenia uvedený v bode 1 časti D 3,33 %.

10. Poskytnutie úverového rámca, ktorý umožňuje dlžníkovi opakovane čerpať úver až do výšky prideleného limitu pri súčasnom platení splátok na vyrovnanie dlžnej sumy (revolvingový úver) je spotrebiteľským úverom, ak je veriteľom právnická osoba, ktorá úver poskytla v rámci svojho podnikania fyzickej osobe na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podstatou revolvingu je síce sústavné poskytovanie služby, za ktorú dlžník platí v splátkach počas jej poskytovania, napriek tomu ide o spotrebiteľský úver, najmä ak k nemu bola vydaná kreditná karta. Žalobca pridelil úverovému prípadu samostatné číslo.

11. Podľa žalobcu bola zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a kreditnej karte uzavretá 21.11.2010, preto súd tento vzťah posudzoval podľa predpisov platných v uvedenom čase, t.j. osobitného predpisu, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.12.2010, upravujúceho právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov. Keďže zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), vzťahy, ktoré nie sú upravené osobitným zákonom, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a jeho osobitnými ustanoveniami, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy a zákonom na ochranu spotrebiteľa.

12. Vzhľadom na predmet konania sa súd zaoberal len tou časťou listiny (C), ktorá sa týka revolvingového úveru, a ktorú v zmysle § 52a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len , posudzoval samostatne.

13. Podľa § 52a ods. 1 - (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

14. Žalobca na preukázanie tvrdenia, že so žalovaným dňa 21.11.2010 uzavrel zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere/kreditná karta podľa časti C) žiadosti/zmluvy, na základe ktorej mu poskytol revolvingový úver s kreditnou kartou, iné dôkazy nepredložil. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či je možné listinu, datovanú 21.11.2010, považovať za zmluvu o revolvingovom úvere. Z obsahu listiny je nesporné, že zmluvné strany mienili uzavrieť predovšetkým zmluvu o klasickom spotrebiteľskom úvere vo forme splátkového predaja, v rozsahu uvedenom v časti B), označenej ako klasický spotrebiteľský úver, ktorej predmetom bol úver na financovanie kúpy tovaru od predajcu EURONICS TPD. Jej podpísaním žalovaný, či už vedome alebo nevedome, zároveň požiadal v predtlačenej časti C) o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru/kreditnú kartu a poskytnutie úverového rámca 700 €. Listinu samotnú nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ani za zmluvu o revolvingovom úvere. Z tlačiva je zrejmé, že ide len o návrh žalovaného na uzavretie zmluvy, ktorej zaevidovanie žalobca potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom bližšie neidentifikovanej osoby. Podpis tlačiva žalobcom nie je možné, vzhľadom na obsah časti C) listiny, považovať za akcept návrhu zmluvy. Žalobca ako autor tlačiva si v tejto časti vymienil, že žalovanému úverový rámec poskytne až po vyhodnotení priebehu splácania klasického úveru. Zmluva mala podľa bodu IV.-1.-1. VP, ktoré sú na rube tlačiva, vzniknúť až prijatím návrhu, za ktorý sa malo považovať odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti, adresované klientovi/žalovanému. Žalobca mal tiež klientovi písomne oznámiť vydanie karty, variabilný symbol, číslo účtu revolvingového úveru a výšku maximálneho úverového rámca, ktorý je pripravený mu poskytnúť. Či bude žalovanému úverový rámec poskytnutý teda záviselo jedine od rozhodnutia žalobcu, k jeho samotnému poskytnutiu sa žalobca podpísaním tlačiva ešte nezaviazal, ani návrh zmluvy neprijal. Zo žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.11.2010, súd zistil, že žalovaný v žiadosti požiadal žalobcu o poskytnutie konkrétneho úverového rámca vo výške 700 € (predtlačenom vo formulári), resp. o vydanie úverovej karty v bode C1) Revolvingový spotrebiteľský úver/ kreditná karta. Úverový rámec v tlačive v bode C1) bol uvedený len ako príklad vo výške 600 €. Predajca a žalovaný svojimi podpismi potvrdili kúpu a dodanie tovaru bez jeho špecifikácie s uvedením predajnej ceny. Podľa výpisu z úverového prípadu, je ako číslo Úverový prípad uvedené číslo úverového účtu XXXXXXXXXXXXXX s dátumom 30.05.2011 výber v ATM 300 €, ako prvým čerpaním formou kreditnej karty. Žalobca do spisu nezaložil žiadne listiny, ktorými by preukázal doručenie oznámenia

o prijatí žiadosti a vydaní a doručení kreditnej karty žalovanému. Žalobca v prejednávanej veci doručenie úverovej karty žalovanému nepreukázal, ako aj skutočnosť o odsúhlasení maximálneho úverového rámca a aktuálneho úverového rámca, uvedenia úrokovej sadzby a RPMN vzťahujúce sa ku konkrétnemu úverovému prípadu a s tým spojenú povinnosť žalovaného hradiť konkrétnu výšku mesačnej splátky (podľa žiadosti vo výške 4%, podľa žalobného návrhu vo výške 5% z úverového rámca).

15. Podľa § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.12.2010, t.j. v čase uzavretia zmluvy, resp. žiadosti o zaradenie do zoznamu žiadateľov o revolvingový úver) - (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 1, cit. zákona - (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona - Dôsledky porušenia povinností - (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y a § 10 ods. 1,

18. Žalobca tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru . K žalobe však priložil len Žiadosť/Zmluva o spotrebiteľskom úvere ako návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka týkajúcu sa žiadosti žalovaného na poskytnutie úveru na nákup nešpecifikovaného spotrebného tovaru. Vo všeobecných podmienkach pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, žalobca upravil v bode II.-2. „ Žiadosť sa po jej náležitom vyplnení, označení dátumom a podpísaní klientom stáva návrhom na uzavretie zmluvy. V bode II -1.4 „Cetelem oznámi klientovi priamo alebo prostredníctvom zmluvného partnera rozhodnutie, či mieni prijať alebo neprijať návrh klienta. Cetelem nie je povinný žiaden úver poskytnúť a svoje rozhodnutie zdôvodniť. V tejto súvislosti voči nemu nemožno uplatňovať žiadne nároky“. Aj uzatváranie obchodných zmlúv sa spravuje ustanoveniami §§ 43 až 47 Občianskeho zákonníka. Návrh na uzavretie zmluvy musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa zmluvu s navrhovaným obsahom uzavrieť. Za prijatie návrhu sa považuje vyhlásenie osoby, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Zmluva je uzavretá okamihom účinného prijatia návrhu na jej uzavretie. Prijatie návrhu vo všeobecnosti nemusí mať písomnú formu, postačuje, ak bol návrh na uzavretie zmluvy prijatý spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcela zmluvná strana prejaviť (§ 35 ods. 1 v spojení s § 43c ods. 1 . Rovnako aj umožňuje v § 275 ods. 4 vyjadriť súhlas s návrhom na uzavretie zmluvy reálnym plnením. Týmto spôsobom však môže vzniknúť len taká zmluva, pre platnosť ktorej sa nevyžaduje písomná forma. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpisuje nie len písomný návrh na jej uzavretie, ale aj písomné prijatie návrhu, i keď prejavy účastníkov nemusia byť na tej istej listine. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34, ďalej len smernica ). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. písomnú formu, inak sa úver považuje za úver bez úrokov a poplatkov.. Platne písomne uzavretá zmluva by preto mohla vzniknúť jedine v prípade, ak by návrh na jej uzavretie žalobca prijal písomne a písomné oznámenie o prijatí doručil žalovanému. Akceptovanie návrhu reálnym plnením nepostačuje.

Navyše ustanovenia všeobecných úverových podmienok žalobcu spájajúcich vznik zmluvy s okamihom odoslania písomného oznámenia klientovi, nezodpovedá ustanoveniu § 45 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Za dôkaz preukazujúci vznik zmluvy žalobca považoval skutočnosť, že žalovaný mal k dispozícii úverovú kartu, prostredníctvom ktorej finančné prostriedky čerpal a splátky uhrádzal na určené číslo úverového účtu pod prideleným variabilným symbolom. Žalobca nepreukázal, kedy žalovanému úverový rámec poskytol a vzhľadom na začiatok čerpania úverových prostriedkov 27.05.2011 podľa výpisu z úverového prípadu sa tak dňa 21.11.2010, ktorý dátum žalobca označil za vznik zmluvy, stať nemohlo. Vzhľadom na obligatórnu písomnú formu zmluvy je, podľa názoru súdu, možné skutočnosť, že žalovaný mal k dispozícii úverovú kartu, úver čerpal a čiastočne splácal, považovať len za dôkaz preukazujúci poskytnutie revolvingového úveru, nie však za dôkaz preukazujúci vznik samotnej zmluvy o revolvingovom úvere/kreditnej karte. Zmluva mohla vzniknúť len v tom rozsahu a s tými obsahovými náležitosťami, ktoré sú uvedené v časti C) žiadosti, keďže tá je návrhom na uzavretie zmluvy. Len tento návrh mohol žalobca akceptovať, keďže prijatie návrhu so zmenami je podľa § 44 ods. 2 odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Súčasťou návrhu zmluvy o revolvingovom úvere sa všeobecné podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru nestali, v časti C) nie je na ne ani len odkaz (§ 273 ods. 1 v spojení s § 263 ods. 1 ObchZ). Podľa predtlače mali byť len súčasťou zmluvy uzavretej podľa časti B) formulára, pričom oba právne úkony sa v zmysle § 275 ods. 1 ObchZ, resp. § 52a posudzujú samostatne. Žalobca by preto nebol oprávnený požadovať žiadne poplatky a náklady, či zmluvné pokuty, ktoré sú uvedené vo VP. Zo zmluvy by vyplynul len záväzok žalovaného splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 4 % poskytnutého úverového rámca s termínom splatnosti 10. deň v mesiaci. Ani skutočná výška úverového rámca 600 € priamo zo žiadosti (o poskytnutie úverového rámca vo výške 700 €) nevyplýva (je uvedená ako príklad) navyše jej skutočnú výšku mal možnosť určiť až žalobca v akcepte, takže v tejto podstatnej časti zmluvy je návrh neurčitý. Nedostatočne určito je v tlačive uvedená aj výška mesačného úroku a poplatku (bod C1), ktorá má v podstate len informatívny charakter o tom, aké sadzby boli platné ku dňu podpísania žiadosti. Nejasné by ostalo, čo je základom pre výpočet úroku z úveru (prvé čerpanie 27.05.2011), aká čiastka z mesačnej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a či je v splátke zahrnutý aj poplatok, nevyriešené by ostalo, od ktorého momentu žalovanému vznikla povinnosť úver splácať a pod.. Okrem samotnej úverovej zmluvy v žiadosti zo dňa 21.11.2010 žalovaný v bode B) odmietol súbor poistenia uvedený v bode 1 časti D pri čerpaní klasického úveru.

19. Ak teda žalobca ako veriteľ týmto spôsobom namiesto potvrdenia vzniku zmluvy, prijatím návrhu a určením maximálnej výšky úverového rámca plní a za zmluvu o úvere považuje žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a úverového rámca bez osobitnej písomne zmluvy, resp. tak ako je uvedené vo všeobecných podmienkach bez písomného oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresovaného klientovi, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. nebola dodržaná predpísaná písomná forma a preto sa takýto úver považuje za úver bez úrokov a poplatkov. Žiadosť žalovaného o revolvingový úver ako jednostranný úkon nie je zmluvou a ako taký neobsahuje dohodu strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania a už vôbec nie ustanovenia o zmluvnej pokute a iných poplatkoch.

20. Podľa § 489 - Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by strany sporu uzavreli písomnú zmluvu o revolvingovom úvere súd posúdil uplatnený nárok podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca výpisom z úverového prípadu preukazoval, že žalovaný prostredníctvom kreditnej karty vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 790 € (výberom z ATM). Túto sumu istiny, prijatú žalovaným, by bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca zaplatenú sumu žalovaným vo výške 881,40 € od svojej pohľadávky odpočítal. Žalovaný uhradil žalobcovi viac ako prijal o sumu 91,40 €, súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

22. Na doplnenie súd opätovne poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, predovšetkým na rozsudok Okresného súdu v Žiline z 15.11.2011 č.k. 14C 86/2011-77 ktorým súd žalobu, ktorou sa žalobca (CETELEM) domáhal na žalovanej zaplatenia istiny s príslušenstvom, zamietol a určil, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C/ Úverová karta, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na kúpu veci

žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytnutie úverového rámca a vydanie platobnej karty na jeho meno, je neprijateľná. Uvedenou zmluvou žalobca vnútil žalovanej aj iný úkon než iba ten, ktorý bol vo sfére jej záujmu, nakoľko žalovaná jedným podpisom podpísala aj tú časť predtlače zmluvy, ktorá sa týkala iného právneho vzťahu, majúceho vzniknúť až v budúcnosti, a to konkrétne zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške ... a vydanie úverovej karty na meno žalovanej. Žalovanej nebol predložený taký návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru, ktorý by obsahoval základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých podmienok poskytnutia úveru v zmysle § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z., pričom žalovaná nemala ako vylúčiť svoje zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca. Preto bol súd toho názoru, že zmluvná podmienka, ktorou podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie kontokorentného úveru a vydanie platobnej karty na jeho meno, je neprijateľná, nakoľko poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci je nepriamo viazané na žiadosť o poskytnutí kontokorentného úveru bez možnosti odmietnutia spotrebiteľom. S odvolaním sa potom na § 8a zákona 258/2001 Z.z. a § 7, § 8 a § 9f ods. 3,4 uviedol, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe žiadosti, ktorá neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, znamená poskytnutie úveru bezúročne, bez poplatkov a sankcií a vznik právneho vzťahu je daný len tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov. Krajský súd v Žiline rozsudok 1. stupňa potvrdil. Zhodne s prvostupňovým súdom považoval postup žalobkyne pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci za nekalú praktiku, ktorá v zmysle ustanovení Smernice rady č. 93/13 EHS z 05.04.1993 ako i § 52 a nasl. nemôže požívať právnu ochranu, preto takáto zmluva o revolvingovom úvere je neplatná. Práve z dôvodu, že žiadosť o nový produkt bola formulovaná v zmluve, ktorá sa uzatvárala na obstaranie iného produktu, teda poskytnutie úveru na kúpu veci, súd sa zaoberal legitímnosťou, resp. prijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky ako aj tým, či takýto úkon mohol spôsobiť vznik zamýšľaného právneho úkonu. V čase žiadosti nemala žalovaná o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie a to najmä zodpovedajúci návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý by obsahoval také základné náležitosti, podmienky poskytnutia úveru, ako sa predpokladá v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.. Zohľadnil najmä tú skutočnosť, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy, ktorou sa žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie kontokorentného úveru nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné, či bude, alebo nebude aj kontokorentný úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Tiež nie je podstatné, či dôjde k čerpaniu kontokorentného úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky a poplatky, pretože fakticky schválením "žiadosti" a poskytnutím kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver (produkt, služba), o ktorý nežiadal. Spotrebiteľ tak i pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach poskytnutia takéhoto kontokorentného úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o ktorý bezprostredne žiadal. Môže sa len o nich domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ použije platobnú kartu, alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. V nadväznosti na uvedené, zastal názor, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru rôzneho, alebo rovnakého druhu, nemá iné odôvodnenie, ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu a predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa

- poskytovateľa služieb, využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu, pričom bez vnútenia takéhoto produktu by klient - spotrebiteľ oň ani neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa považoval odvolací súd za rozpor s obchodnými zvyklosťami, zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľ bol zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov.

23. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 . Žalovaný mal v konaní úspech, preto má právo na plnú náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, avšak nakoľko v konaní úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.).