Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/41/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej Y. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX, pre zaplatenie 1 035,73 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 704,25 eur, všetko v mesačných splátkach, prvých päť splátok po 120,- eur, šiesta splátka vo výške 104,25 eura, každá splátka splatná do 20. dňa toho ktorého mesiaca, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 36 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03. 03. 2017 sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 1 035,73 eur spolu s 28 % ročným úrokom od 24. 02. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 06. 06. 2013 uzatvorila so žalovanou Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou bol zriadený bankový účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Nakoľko sa žalovaná dostala na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh nevyrovnala, žalobkyňa previedla dňa 23. 02. 2017 debetný zostatok na vnútorný pohľadávkový účet. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami spojenými s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky úročená úrokom vo výške 28 %. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe tejto úrokovej sadzby platnej od 01. 07. 2012. V dopĺňacom podaní zo dňa 23. 03.2017 žalobkyňa uviedla, že debetné obraty na účte predstavovali úroky po dobu nepovoleného prečerpania spolu vo výške 212,08 eur, mesačný poplatok za poskytovaní balík služieb vo výške 42,90 eura a poplatky za upomienku vo výške 15,- eur, výzvu vo výške 30, - eur, vedenie účtu postihnutého exekúciu vo výške 45,- eur a za platobnú kartu vo výške 7,20 eura. V prospech účtu žalovaná poukázala platby vo výške 755,- eur. Žalobkyňa zmluvou o povolenom prečerpaní nedisponuje, žalovanej bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie spočiatku vo výške 170,- eur, od 17. 04. 2014 vo výške 630,- eur, od 21. 08. 2014 vo výške 1 390,- eur, od 04. 12. 2017 vo výške 1 500,- eur a od 01. 02. 2016 vo výške 700,- eur.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že si je vedomá dlhu voči žalobkyni. Tento splácala mesačnými splátkami po 120,- eur do doby, keď jej bol účet zablokovaný exekúciou. Požiadala o povolenie splátok, nakoľko nie jej v jej možnostiach dlh uhradiť jednorazovo.

3. Žalobkyňa v replika poukázala na to, že žalovaná bola o prevode dlhu na vnútorný účet banky informovaná výpisom č. 2/2017, ktorý bol doručený poštou na dohodnutú adresu. Žalovaná mohla svoj dlh uhradiť na oznámený účet, avšak nevykonala žiadnu dobrovoľnú úhradu na predmetný dlh. Podľa žalobkyne má súd zistiť skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku v splátkach alebo v zákonnej lehote, pričom posúdenie finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

4. Žalovaná v duplike uviedla, že jej mesačný príjem predstavuje 600,- eur, pričom spláca dlh vo zdravotnej poisťovni vo výške 62,- eur, u žalobkyne vo výške 86 eur, obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. vo výške 126,- eur a obchodnej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s. vo výške 25,- eur. Okrem toho jej výdavky predstavujú za telefón po 35,- eur a elektriku po 83,- eur. Požiadala o splátky vo výške 120,- eur.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti strán sporu. Žalovaná požiadala o odročenie súdneho pojednávania na október 2017, čo odôvodnila tým, že pracuje v zahraničí. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a len vtedy, ak nemožno od strany sporu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Vzhľadom k tomu, že žalovanej nič nebránilo sa dať zastúpiť, v písomných podaniach neuviedla žiadne skutočnosti, pre ktoré by bol jej výsluch na pojednávaní nevyhnutným, súd pojednávanie neodročil. Pre úplnosť súd uvádza, že nakoľko žalovaná neuviedla telefónne číslo ani elektronickú adresu, nebolo možné postupovať podľa § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku.

6. Z predložených dôkazov mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanou ako fyzickou osobou nepodnikateľom dňa 06. 06. 2013 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou bol pre žalovanú zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. V zmluve sa strany nedohodli na poskytnutí služby povoleného prečerpania na osobnom účte. Z bodu IV. ods. 2 zmluvy vyplýva, že za poskytovanie produktov a služieb je žalobkyňa oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov.

7. Aj keď v konaní nebol predložený dodatok k predmetnej zmluve, ktorým by bolo povolené prečerpanie účtu, zo zhodného tvrdenia strán ako aj z predložených výpisov z účtu mal súd za preukázané, že žalovanej bola poskytnutá možnosť prečerpať účet minimálne od 07. 01. 2014 v 170,- eur. Žalovaná bola vo výpise z účtu informovaná o úrokovej sadzbe pri povolenom prečerpaní úveru 19,90 % ročne, pričom pri čerpaní nad výšku limitu sa k tejto úrokovej sadzbe pripočíta úrok vo výške 5 % ročne. Následne bol limit postupne zvýšený na sumu 1 500,- eur a to v období od 04. 12. 2014 do 01. 02. 2016, kedy bol limit znížený na sumu 700,- eur.

8. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

9. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

11. Podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľom v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. o) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany uzatvorili zmluvu, ktorou žalobkyňa zriadila pre žalovanú osobný účet a v rámci ktorého nebolo pôvodne dojednané povolené prečerpanie. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa neskôr povolila žalovanej prečerpať osobný účet, čo preukazuje aj samotné konanie žalovanej, ktorá podľa predložených výpisov z účtov vykonávala debetné operácie aj nad rámec kreditných operácii na svojom účte. Vzhľadom k tomu, že žalovaná netvrdila ani nepreukázala, že by si doposiaľ splnil svoju povinnosť vrátiť žalobkyni peňažné prostriedky v plnom rozsahu, súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny vo výške 704,25 eur.

16. V časti, pokiaľ si žalobkyňa uplatnila poplatky v celkovej výške 119,40 eur, konkrétne poplatky za hotovostný vklad, poplatky za výber hotovosti z bankomatu v zahraničí, poplatky za zisťovanie zostatku na účte, poplatok za výzvu - debet, poplatky za upomienku a poplatky za vedenie účtu postihnutého exekúciu, ako aj 28 % úroky vo výške 212,08 eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Predmetná zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, a preto si žalobkyňa mohla účtovať voči žalovanej úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky poplatkov a úrokov, žalovanej nevznikla povinnosť platiť vyššie uvedené poplatky a v prípade nepovoleného prečerpania žiadne úroky. V spotrebiteľskom právnom vzťahu musia byť totiž poplatky uvedené priamo v zmluve, inak ich nemožno považovať za individuálne dojednané. Naviac, podľa citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, lebo žalobkyňa nepreukázala platné dojednanie úrokovej sadzby predmetného úveru priamo v úverovej zmluve. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zároveň aj údaj o úrokovej sadzbe, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Aj pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov, resp. vývesku úrokových sadzieb, súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. v spleti všeobecných obchodných podmienok alebo iných istín, ktoré naviac navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Žalobkyňa zároveň nepreukázala platné individuálne dojednanie 28 % úroku v spotrebiteľskej zmluve ako ani v listine, ktorá by bola spojená so zmluvou o bankovom účte. Naviac, akékoľvek úroky, ako odplatu za užívanie požičanej sumy, prislúchajú veriteľovi len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nastáva stav, kedy dlžník už nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, teda nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Pokiaľ majú žalobkyňou uplatnené úroky sankčný charakter, tak sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo s omeškaním spotrebiteľa s plnením, to znamená s vrátením sumy nepovoleného prečerpania po zatvorení účtu, zákon spája oprávnenie dodávateľa žiadať úroky z omeškania. Tieto predstavujú v čase omeškania žalovanej výšku päťkrát nižšiu, ako si uplatňuje žalobkyňa titulom úroku z nepovoleného prečerpania účtu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zamietol žalobu aj v časti úrokov, ktoré neboli individuálne dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

17. V súlade s § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku súd povolil žalovanej splácať priznaný nárok pravidelnými mesačnými splátkami tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Určenie dlhšej ako trojdennej lehoty k plneniu, ako aj povolenie splátok, patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré sú zákonom zverené do jeho voľnej úvahy. Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle na návrhu strán

sporu uvážil, či je povolenie zmienenej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti prípadu. Súd má za to, že stanovené splátky sú primerané k nevyhnutným životným nákladom, výške dlhu a počtu mesiacov, za ktoré by žalovaná mohla svoj dlh uhradiť žalobkyni bez toho, aby táto utrpela vážnu ujmu z dôvodu neskoršieho plnenia. Povolené splátky dávajú určitý odklad žalovanej na získanie lepšej finančnej kondície na splatenie dlhu a súd má za to, že by jej takéto splátky nemali spôsobiť insolventnosť. Naviac, je aj v záujme žalobkyne docieliť uhradenie istiny, aj keď v horizonte šiestich mesiacov, ako domáhať sa svojho nároku cestou exekúcie, čím by sa úplné uspokojenie pohľadávky mohlo oddialiť, o to viac, že na majetok žalovanej už je vedená exekúcia.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni priznal ich náhradu v rozsahu 36 %. Žalobkyňa si žalobou uplatnila 1 035,73 eur, pričom súd jej priznal 704,25 eur. Jej úspech v konaní tak predstavuje 68 % a neúspech 32 %. Po započítaní úspechu a neúspechu žalobkyne jej tak prináleží náhrada trov v rozsahu 36 %. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.