Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-335-2017.pdf
PDF · 88.99 KB
Case nature
Subarea
6Co/335/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. R., zastúpený: Ing. Q. W., bytom P. XXX/X, A., proti žalovanému: V. A., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom B. XXX, H. republika, zastúpený: JUDr. Marekom Doktorom, advokátom, so sídlom Piaristická 273/21, Trenčín, o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. júna 2017, č. k. 11C/21/2017-48, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa (žalobcu), ktorým žiadal vydať zabezpečovacie opatrenie s obsahom zakázať žalovanému nenakladať s nehnuteľnosťami v k.ú. N. F., zapísaných na LV č. XXX, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX a stavby - iná budova - súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že na základe uvedeného dospel k záveru, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné vyhovieť. Žalobca v návrhu konkrétne nešpecifikoval peňažnú pohľadávku tak, aby bolo možné ustáliť, že jeho peňažný nárok trvá a je dôvodný. Predovšetkým nebolo osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti svedčiace o pasívnej legitimácii žalovaného, teda, že je nositeľom určitej povinnosti titulom občianskoprávnej zodpovednosti za nevyplatenie mzdy, mzdových náležitostí žalobcovi. Absencia osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku voči subjektu na strane žalovaného, ktorému má byť poskytnutá ochrana, má za následok nesplnenie jednej zo základných podmienok pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Nesplnenie tohto predpokladu znamená v konečnom dôsledku i neosvedčenie existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Nakoľko nebol osvedčený základ nároku žalobcu voči žalovanému súd návrhu nevyhovel a ako neodôvodnený ho zamietol. S poukazom na formuláciu navrhovaného petitu rozhodnutia (uloženie povinnosti nenakladať), keďže ochrana sa má poskytnúť peňažnému nároku a sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením sa súd zaoberal i otázkou či nie je možné vzťahy regulovať nariadením neodkladného opatrenia. Mal však za to, že závery ustálené vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu (vyššie popísané) sú totožné i ohľadne neodkladného opatrenia. Hodnoverné neosvedčenie dôvodnosti a trvania nároku žalobcu voči žalovanému na základe absencie existencie zodpovednostného vzťahu medzi účastníkmi neumožňuje nariadiť ani neodkladné opatrenie.
3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Navrhol zmeniť uznesenie okresného súdu a jeho návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.
4. Uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti Limeta s.r.o. a následne aj jeho organizačnou zložkou. Zamestnávateľ ho bez platného rozviazania pracovného pomeru odhlásil zo zdravotnej a sociálnej poisťovne bez právneho dôvodu, pričom mu nezaplatil mzdu a mzdové náležitosti. Pre podvodné konanie pri zlučovaní a výmaze podal na Okresnú prokuratúru v Trenčíne trestné oznámenie na konateľov spoločnosti, ktorí sa zlučovaním spoločností pokúsili zbaviť povinností ako zamestnávateľa, vrátane neuhradenia mzdy a mzdových náležitostí, a to takým spôsobom, aby tento nárok žalobca nemohol uplatniť ani u nástupcov zamestnávateľa. Žalobca má dôvodné podozrenie, že sa zodpovedné osoby (konatelia zanikajúcich spoločností) v zmysle svojho vzorca správania sa zbavili nielen nástupníckych spoločností, ale aj majetku, ktorý by mohol slúžiť na oprávnené zamestnanecké nároky žalobcu, a má obavu, že pri nevykonaní zabezpečovacích opatrení bude vymáhanie pohľadávky žalobcu vážne ohrozená. Domnieva sa, že vzhľadom na okolnosti prípadu je potrebné v zmysle § 343 ods. 1 CSP dočasne upraviť pomery účastníkov (vydať zabezpečovacie opatrenie, ktorým žalovanému zakáže nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú v jeho vlastníctve. S firmou Limeta s.r.o. uzavrel pracovno-právny vzťah 01.01.2015, pričom sa týmto vzťahom vytvoril rámec práv a povinností oboch zmluvných strán, čo bolo náležite zdokladované v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z 02.05.2017. Tým, že zamestnávateľ bez právneho dôvodu najskôr neprihlásil a následne ho odhlásil z nemocenského poistenia, čím sa mu aj napriek vzniku pracovného úrazu u zamestnávateľa výrazne zhoršila dostupnosť k zdravotnej starostlivosti, čo mu spôsobilo škodu jednak na zdraví, ale aj nároku na úrazové a nemocenské dávky. Žalovaný, ako konateľ spoločnosti Limeta s.r.o., a doteraz štatutárny zástupca (jednateľ) zamestnávateľa Limeta s.r.o. - organizační složka Uherský Brod, posledný zápis v Obchodnom rejstříku vedeného Krajským soudem Brno, oddíl A, vl. 20244 01.08.2016, t.j. po zániku zlúčením spoločnosti Limeta s.r.o., ktorá zanikla 29.12.2015 - dobrovoľne neuhrádza mzdu, mzdové nároky žalobcu a neurobil opatrenia, ktoré by zabránili pokračovaniu škody. Pokiaľ tak v dôsledku postupu konateľa v rozpore s odbornou starostlivosťou vznikne spoločnosti škoda, je za ňu konateľ zodpovedný a je povinný ju spoločnosti nahradiť. Za škodu pritom konateľ zodpovedá celým svojím majetkom. Podstata sporu v trvaní pracovného pomeru a od toho odvodenej mzdy, či náhrady mzdy spočíva v tom, že pracovno-právny vzťah je možné ukončiť iba zákonným spôsobom, čo sa v tomto prípade nestalo. Výpoveď nebola obojstranne podpísaná v písomnej podobe, čím odstúpenie od pracovnej zmluvy bolo neplatné a úlohou súdu je určiť mieru vzniknuté škody. Sekundárnou úlohou prístupu k spravodlivosti je potrebné urobiť také úkony, ktoré zabezpečia, že súdom určená mzdy, či iná náhrada za škodu bude aj vymožiteľná, t.j., že povinný sa účelovo nezbaví majetku, len aby svoj záväzok neuhradil. Zamestnávateľ Limeta s.r.o. - organizační složka (predchodca Limeta s.r.o., ktorých oboch bol žalovaný konateľom) nepravdivo uvádza, že k ukončeniu pracovnej zmluvy došlo dohodou, hoci na toto tvrdenie nemá dôkaz, ktorý by obsahoval zákonom podpísané náležitosti. Nekorektnosť zamestnávateľa pri ukončení pracovnej zmluvy so žalobcom spočíva v nedodržaní dikcie zákona č. 311/2001 Z.z. § 64 ods. 1. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanecký pomer žalobcu naďalej trvá, vrátane nároku na náhradu mzdy. Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predložil všetky podstatné listiny, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (špekulatívne správanie žalovaného je nesporne preukázané aj tým, že v Českej republike zamestnávateľ naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť, vrátane realizovania zmien v obchodním rejstříku ČR aj po zániku „slovenskej časti Limeta s.r.o.“ sa do spoločnosti SIAM FOOD s.r.o. zlúčilo veľké množstvo spoločností /46 v období od 05/2015 do 04/2016 a následne ešte v roku 2016 spolu s ďalšími 46 spoločnosťami sa zlúčili do ďalšej spoločnosti - JUING OIL s.r.o.). Tým sa jednoznačne preukázalo, že žalovaný vykonával špekulatívne činnosti, čím nezákonne ohrozil vymožiteľnosť práv žalobcu, a aj preto je nutná ochrana súdu vo forme navrhovaného zabezpečenia majetku žalovaného, nakoľko žalovaný je jednou z kľúčových osôb, ktoré sú povinné po výroku súdu uhradiť zamestnanecké nároky žalobcu, kým sa nerozhodne, že záväzok žalobcu bude uspokojený z iných prostriedkov, ako z majetku žalovaného. Presná výška záväzku bude vyčíslená v rámci súdneho sporu 10Cpr/4/2017 vedeného na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom. V pracovnej zmluve je dohodnutá mesačná mzda vo výške 10 500,- CZK + prémia 0 - 50% + mzdové náležitosti podľa zákona o mzdě v platnom znení. Jedná sa o obdobie od 01.01.2015 po súčasnosť, t.j. k dnešnému dňu 29. mesiacov a 9 dní, čo však vzhľadom na trvanie pracovného pomeru pokračuje. Výška mzdy a náhrady mzdy je k dnešnému dňu vo výške 10 500x(29+9/30) + prémia 0-50% + mzdové náležitosti = 307.650 CZK + prémia 0-50% + mzdové náležitosti.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť, pretože je vecne správne, dôvodné a vydané v súlade so zákonom. Odvolanie žalobcu považuje za zjavne nedôvodné. Vo svojom odvolaní opätovne opakuje argumenty uvedené v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. V ďalšej časti svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu uviedol zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
6. Zo zákonnej dikcie vyplýva, že spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodná. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, avšak podotkol, že žalobca tak v tomto prípade nevykonal. Upozornil, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Zdôraznil, že na základe nepostačujúcich dôkazov predložených žalobcom a jeho nepodložených tvrdení, v tomto prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalobca ničím neosvedčil, že by prípadná exekúcia bola ohrozená.
7. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. O odvolaní žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.
8. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
10. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (odsek 3 citovaného ustanovenia).
11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
12. Zákonným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je i) návrh, ii) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, iii) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
13. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý musí spĺňať okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 132 CSP) a osobitných náležitostí (§343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP), musí jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP bude musieť navrhovateľ opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.
14. Zabezpečovacie opatrenie musí slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Existencia peňažnej pohľadávky musí vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. Peňažná pohľadávka by mala byť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný.
15. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému musí byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
16. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto smere nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o nároku, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
17. Napokon pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd musí vziať do úvahy princíp primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke a rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
18. Preskúmaním veci z aspektu zákonného rozhodnutia okresného súdu o návrhu navrhovateľa na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (podľa obsahu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. c) CSP), odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je založené na správnej interpretácii príslušnej právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia (resp. neodkladného opatrenia) podľa vyššie uvedených interpretačných zásad.
19. Pokiaľ žalobca žiadal zabezpečovacie opatrenie proti fyzickej osobe, ktorá bola konateľom obchodnej spoločnosti, ktorá ho zamestnávala a ako tvrdí, voči ktorej má nárok na vyplatenie mzdy, potom možno predpokladať, že ide o nárok na náhradu škody voči konateľovi spoločnosti.
20. Žalobca však aspoň neosvedčil základ svojho prípadného nároku voči konateľovi. Prípadná zodpovednosť žalovaného za vznik škody žalobcovi spočívajúca v nezaplatenej mzde od spoločnosti, ktorej bol žalovaný konateľom, by musela byť totiž aspoň osvedčená, čo v prípade skutkových tvrdení žalobcu o prevodoch a fúziách obchodných spoločností nemožno usudzovať.
21. Rovnako v návrhu dostatočne neidentifikoval svoju pohľadávku proti žalovanému, neuviedol ani jej výšku, ktorá má význam aj pre posúdenie nároku z hľadiska proporcionality k navrhovanému zabezpečovaciemu opatreniu. Žalobca síce v odvolaní uviedol výšku svojho nároku na mzdu („307.650,- CZK + prémia 0-50% + mzdové náležitosti), avšak vzhľadom na právnu úpravu v ustanovení § 329 ods. 2 CSP, ktorá v zmysle § 344 CSP dopadá aj na zabezpečovacie opatrenie, je pre rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Napokon žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu takých relevantných skutočností, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov. To znamená, že neosvedčil také skutočnosti v konaní žalovaného, ktoré by mohli eventuálne zmariť exekúciu nároku navrhovateľa proti žalovanému.
23. V dôsledku vyššie uvedených skutkových a právnych záverov, odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).