Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-44-2017.pdf
PDF · 89.73 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/44/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, s hláseným pobytom bezdomovca v D. P., okres J. J., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 300,- eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 13654/16, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8Er/734/2016-11 zo dňa 08.12.2016, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia pohľadávky v sume 300,- eur a príslušenstva na podklade vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta č. 15, 851 01 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SRSAspA 05919/15 zo dňa 11.03.2016. Dňa 29.11.2016 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 21.08.2013 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že rozhodcovský súd svoju právomoc prejednať nárok oprávneného a vo veci rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej doložky upravenej v čl. 10 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú integrálnou súčasťou zmluvy o úvere.
3. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul ex offo z hľadiska ich súladnosti so zákonom. Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej skúmal zmluvu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní aj pripojené všeobecné obchodné podmienky, z hľadiska kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či súčasťou štandardnej úverovej zmluvy nie je ustanovenie, ktoré by bolo spôsobilé privodiť dôsledky predpokladané ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému, je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, preto na
daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
4. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, konštatoval, že praktickým dôsledkom rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak, ako je tomu v danom prípade je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve Občiansky zákonník zaraďuje aj ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je aj alternatíva umožňujúca riešenie sporov pre príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom je skôr teoretická, keďže spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je zjavne veľmi obmedzená. Predovšetkým podľa prvoinštančného súdu je potrebné ďalej trvať na tom, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už aj to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného takouto silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu.
5. Ďalej bolo uvedené, že rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Pre posúdenie toho, či rozhodcovská zmluva bola dojednaná medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne, je potrebné vychádzať z toho, že dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti spočíva na strane dodávateľa. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom meniť obsah zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu zmluvy ako celku.
6. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že rozhodcovská zmluva je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnou právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že tento bol vydaní v rozpore so zákonom. Preto podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odvolaní tvrdil, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne zisteného skutkového stavu. Mal za to, že súd konal nad rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ ZoRK“). Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, keďže ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.
8. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
9. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
11. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 10.09.2016 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola súdu prvej inštancie dňa 29.11.2016 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave, Vansovej 2, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s ustanoveným rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom pod sp. zn. SRSAspA 05919/15 zo dňa 11.03.2016. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 21.08.2013, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky v sume 300,- eur a povinný sa ich zaviazal oprávnenému vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 288,- eur, celkom teda 588,- eur najneskôr do 20.08.2014. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere boli súdu predložené aj Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú jej súčasťou. Nakoľko si povinný riadne a včas neplnil svoje záväzky zo zmluvy o úvere, oprávnený pristúpil k uplatneniu nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere cestou spotrebiteľského rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd odvodil právomoc vec prejednať a rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený s povinným uzatvoril v ten istý deň ako zmluvu o úvere.
12. Preskúmavaným uznesením zo dňa 08.12.2016 súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
16. V prejednávanej veci, v ktorej exekučné konanie začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 10.09.2016, odvolací súd s poukazom na prechodné ust. § 243h Exekučného poriadku, aplikoval Exekučný poriadok v znení zákona účinného do 31.03.2017. V ďalšom (i predošlom) texte odôvodnenia tohto rozhodnutia preto nie je osobitným spôsobom zvýrazňované, že sa jedná o právnu úpravu pred prijatím zákona č. 2/2017 Z. z., ktorý novelizoval Exekučný poriadok.
17. Rozhodcovský súd v odôvodnení predloženého exekučného titulu uviedol, že žalobca a žalovaný dňa 21.08.2013 uzatvorili rozhodcovskú zmluvu jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej listiny týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov vzniknutých zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dohodli na dvoch subjektoch oprávnených riešiť ich prípadné vzájomné spory, a to na právomoci rozhodcovského súdu a príslušného všeobecného súdu Slovenskej republiky, pričom právo výberu spočívalo na žalujúcej strane.
18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania, oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje, vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.
19. Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť súdu prvej inštancie posudzovať splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie, je zrejmé, že súd postupoval správne, keď sa v tomto štádiu konania zaoberal aj skúmaním rozhodcovskej zmluvy.
20. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že z dôkazov predložených oprávneným, a to predovšetkým z predloženého rozhodcovského rozsudku a Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru ako súčasti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným nevyplýva platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, ktoré by založilo právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi nimi. Vzhľadom k tomu, že čl. 10 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru upravuje len prejav vôle zmluvných strán využiť mimosúdny inštitút - mediáciu a jeho obsahom je uzavretie mediačnej dohody, súdu prvej inštancie nebol predložený listinný dôkaz preukazujúci uzavretie rozhodcovskej zmluvy a súd si ho v súlade s platným procesným kódexom nezabezpečil. Je potrebné uviesť, že na základe predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie síce mohol konštatovať, že medzi oprávneným a povinným bol uzavretý právny vzťah na základe spotrebiteľskej zmluvy, avšak nemohol prijať záver o platnom, resp. neplatnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie sú súčasťou súdneho spisu. Súd prvej inštancie v čase rozhodovania nemal preukázané, či bola medzi zmluvnými stranami uzavretá rozhodcovská zmluva a aké je jej znenie.
21. Pretože súd prvej inštancie v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal v spise založený dôkaz o platnom uzatvorení rozhodcovskej zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor medzi účastníkmi, odvolací súd považoval vyššie uvedené právne závery súdu prvej inštancie za predčasné, keďže skutkový stav veci nemohol súd pre absenciu samotnej rozhodcovskej zmluvy kvalifikovane zistiť. Napadnuté uznesenie preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1, písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. V ďalšom konaní súd prvej inštancie zabezpečí absentujúci listinný dôkaz a náležite ho vyhodnotí za účelom prijatia záveru o tom, či ustanovenia rozhodcovskej zmluvy boli medzi zmluvnými stranami spotrebiteľského právneho vzťahu platne dohodnuté, a to nielen z hľadiska jej formy, obsahu, ale aj z hľadiska, či nevykazujú znaky neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. V závislosti od dôkazne podloženého zistenia následne posúdi súlad listín predložených súdu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku so zákonom a rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).