Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sp-73-2015.pdf
PDF · 97.47 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sp/73/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: 1./ D. A., bytom D. XXX, 2./ O. D., bytom D. XXX, obaja zastúpení JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou, so sídlom Semerovo 414, proti odporcovi: Okresný úrad Komárno, pozemkový a lesný odbor, Senný trh 4, Komárno, o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 16. 10. 2015, č. OU-KN-PLO-2015/000444/16, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie odporcu č. OU-KN-PLO-2015/000444/16 zo dňa 16. 10. 2015.
Krajský súd navrhovateľovom nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím č. OU-KN-PLO-2015/000444/16 zo dňa 16. 10. 2015, odporca nepriznal oprávneným nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom a ani právo na náhradu za pozemky v kat. území I. vedené v PKV č. 584 ako parc.č. 2437/3 orná pôda o výmere 16115m2 a PKV č. XXXX, parc.č. XXXX/X orná pôda o výmere 1740m2 z dôvodu, že neboli preukázané splnenie podmienky § 2 a § 3 ods. 1 písm. o/ prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 28. 12. 2004 si nebohá C. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom kat. území I. podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z. o reštitúcii, t.j. prevzatie nehnuteľností bez právneho dôvodu. Právny predchodca odporcu vyzval oprávnenú aby preukázala titul prechodu pozemkov na štát alebo inú právnickú osobu, a taktiež doložil úmrtné listy, dedičské rozhodnutia ako aj rodné listy ďalších oprávnených tak, aby boli splnené podmienky nároku na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z.
K pozemkom prideleným podľa výmeru o prídele vlastníctva č. 260/46-300/152 k.ú. I. pre pôvodného vlastníka A. K., rod. G. po prejednaní jej dedičstva na základe dedičského rozhodnutia č. D XXX/ XX-XX neknihované nehnuteľnosti uvedené v predmetnom výmere môžu byť zavkladované iba vtedy ak budú prevedené na poručiteľku i pozemnoknižne. Výmer o prídele do vlastníctva nie je právne perfektná listina, pretože nie je opatrená pečiatkou orgánu, ktorý ju vydal, ako i podpisom oprávnenej osoby. Správny orgán poukázal na obdobnú vec, kde krajský súd rozsudkom 19Sp/119/2008-28 zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vrátil vec na nové konanie. Ďalej poukázal i na rozhodnutie NSSR č. 1Sžo/67/2007 zo dňa 18. 12. 2007, v ktorom najvyšší súd konštatuje, že pokiaľ navrhovatelia v konaní tvrdia, že požadované pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období spôsobom stanoveným v § 3, je ich povinnosťou predložiť správnemu orgánu také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti ich tvrdenia potvrdzovali. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Výmerová listina, ktorú zabezpečil správny orgán z r. 1952, nespĺňa tieto požiadavky vkladuschopnosti. Citovaný výmer z r. 1952 podľa poznámky uvedenej
na listine, nebol zapísaný do pozemkovej knihy. V 50. rokoch sa na Slovensku uplatňoval tzv. intabulačný princíp vlastníctvo sa nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy.
Podľa zákona č. 503/2003 Z.z. oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k pozemkom, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu, podľa § 3 zákona. Túto skutočnosť musí oprávnená osoba preukázať pri uplatnení práva tak, ako je to uvedené v § 5 zákona. Prechod na štát alebo inú právnickú osobu je potrebné zo strany žiadateľa preukázať. Jedná sa o hmotnoprávnu podmienku začatia konania. Ďalšou podmienkou je skutočnosť, že tento majetok musel prejsť na štát, alebo inú právnickú osobu jedným z reštitučných titulov uvedených v § 3. Oprávneným sa nepodarilo získať relevantné doklady, ktorým by bolo preukázané vlastníctvo k pozemkom, ktoré žiadajú navrátiť a taktiež ani preukázať reštitučný titul podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z.z.
Proti tomuto rozhodnutiu podali opravný prostriedok navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Táto uviedla, že oprávnené osoby nesúhlasia s tým, že nepredložili vkladuschopnú listinu preukazujúcu ich vlastnícke právo. K opravnému prostriedku pripojila uznesenie bývalého Ľudového súdu v Štúrove č. 268/1959 zo dňa 24. 04. 1959, podľa ktorého súd povoľuje v PK kat. územie I. tieto zápisy vo vl. č. XXX, XXX, XXXX sa vkladá vlastnícke právo A. K., rod. G.. Ďalej namietali nesprávnosť rozhodnutia správneho orgánu v tom smere, že výmer o prídele považuje za neplatný z dôvodu, že nie je podpísaný, ale iba opečiatkovaný. To, že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu je v danom prípade problematické preukázať, avšak táto skutočnosť nemôže byť na ujmu navrhovateľom ak si štát túto povinnosť nesplnil. Jedná sa o pozemky, ktoré spĺňajú kritéria podľa § 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z. Keďže správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci a nezaobstaral si potrebné podklady na rozhodnutie, žiadali aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie.
Správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14. 12. 2015 uviedol, že uznesenie bývalého Ľudového súdu v Štúrove, na základe ktorého povolil vykonať zmeny v pozemkovej knihe sa netýka nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto reštitučného nároku. Týka sa toto uznesenie iného výmeru, a to výmeru Osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave č. 3472/37-300/1949 a dodatočného doplnenia KNV - odboru finančného v Nitre zo dňa 22. 02. 1959. Ďalej správny orgán uviedol, že pri reštitučnom titule podľa § 3 ods. 1 písm. o/, prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, mohol nastať hlavne za týchto okolností: a/ na základe rozhodnutia, ktoré však bolo v odvolávacom konaní zrušené, b/ na základe právneho aktu od začiatku neplatného, c/ rozhodnutia orgánu, ktorý nebol oprávnený na to vydať rozhodnutie, d/ nulitný akt, ktorý možno považovať len za taký akt, ktorý bol vydaný vecne, nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho ktorého orgánu. Ani jedna s týchto skutočností nebola preukázaná. Ak oprávnení tvrdia, že nehnuteľnosti prešli na štát prevzatím bez právneho dôvodu, je ich povinnosťou predložiť správnemu orgánu alebo mu navrhnúť také dôkazy, ktoré by ich tvrdenia potvrdzovali. Keďže oprávnení nepreukázali tento reštitučný titul, neuniesli dôkazné bremeno, preto nehnuteľnosti nemohli prejsť na štát prevzatím nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
Zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedla, že je ťažké preukazovať prevzatie nehnuteľností na štát bez právneho dôvodu, žiaľ ani pôvodnej oprávnenej ani jej právnym nástupcom ani správnemu orgánu sa nepodarilo zadovážiť takýto doklad a z listín o vlastníctve vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom uplatnenia nároku, sú vo vlastníctve fyzických osôb, to znamená, že štát nimi nakladal aj napriek tomu, že už predtým v r. 1952 výmerom boli predmetné nehnuteľnosti pridelené pôvodnej vlastníčke A. K., rod. G.. Má za to, že štát na základe zákona č. 90/1947 Zb. bol povinný zabezpečiť pozemnoknižné zaknihovanie prídelu do vlastníctva a z toho dôvodu považuje uplatnenie reštitučného nároku za dôvodné, a preto žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie.
Zástupca odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. K opravnému prostriedku sa vyjadrili v prílohe č. 2 ako súčasť dokazovania a vyrovnali sa s troma námietkami zástupkyne navrhovateľov. Prvá námietka je tá, že zástupkyňa navrhovateľov citovala z predloženého uznesenia bývalého Ľudového súdu v Štúrove č.d. 268/1959 vyplýva, že súd povoľuje vykonať v pozemkovej knihe zápisy podľa výmeru č. 3472/37-300/1949, ktoré sa týka iných pozemnoknižných vložiek a iných parciel, ktoré nie sú predmetom napadnutého rozhodnutia. K ďalšej námietke navrhovateľov uviedli, že výmer
citovaný nie je vkladuschopnou listinou, lebo nemá všetky náležitosti, predovšetkým chýba pečiatka a podpis oprávnenej osoby za KNV, ktorý ju vydal. Citovaný výmer nebol zapísaný do pozemkovej knihy. Poznamenávali, že v PKV nie sú uvedené parcely výmeru č. 260/46-300-1952 k území I. a nie sú uvedené ani oprávnené osoby, ktoré mali dostať tieto nehnuteľnosti na základe výmeru, na základe z dôvodu napriek tomu, že zápisy PKV sú až do r. 1960. Nebola splnená ani podmienka prechodu majetku na štát podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Zb., čiže prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu uvedenej nehnuteľnosti. V závere konštatuje, že správny orgán je toho názoru, že sa nepodarilo získať relevantné doklady právne perfektnej vkladuschopnosti výmerovej listiny výmer o prídele č. 260/46-300/1952, túto listinu nepovažujú za verejnú listinu a nepodarilo sa ani preukázať, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo na štát podľa § 3 ods. 1 písm. o/. Správny orgán vyslovuje právny názor, že právni predchodcovia navrhovateľov, nemohli pozemky nadobudnúť, a teda ho ani stratiť, a preto nemôžu byť predmetom navrátenia vlastníctva podľa č. 503/2003 Z.z.
Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O.s.p. a podľa § 250l ods. 1 O.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z.z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný.
Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon 229/91 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria, b/ lesný fond.
Podľa § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát, alebo inú právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa ods. 2, ak osoba, ktorej vlastníctva k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí: c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.
Podľa § 3, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a/ výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, 4) b/ odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c/ postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d/ odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e/ vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f/ toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území SR alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území ČSSR osobami, ktoré opätovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili sa jeho územie, g/ zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h/ dražobného konania uskutočneného na úhradu podľa dávky štátu, i/ súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,
j/ kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k/ odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l/ vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m/ vyvlastnená bez vyplatenia náhrady, n/ znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o/ prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p/ politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, 6) r/ odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 7) s/ prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t/ prevodu na štát spoločnej užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.8 )
Podľa § 5 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. 12. 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.
Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde.
V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť jeho právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia.
Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že v tom čase oprávnená C. D. bola právnou nástupkyňou vlastníčky neb. A. K., rod. G., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX. Predmetné nehnuteľnosti získala na základe váýmeru Krajského národného výboru v Nitre č. 260/46/300/1952, ktorý na základe dohody s Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa zákona č. 148/1947 Zb. o opatreniach k prevedeniu Československej maďarskej dohody o výmere obyvateľstva a vládneho nariadenia zo dňa 19. 03. 1948, ktorý zanechali Československej republike osoby presťahované do Maďarska podľa československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva ako aj podľa § 1 ods. 1 zo dňa 12. 04. 1946 č. 75 Sb. o priznávaní hospodárskych a právnych úľav krajanom vracajúcim sa do oblasti hlavne z Maďarska, nehnuteľnosti v kat. území I. v PKV č. XXX parcela č. XXXX/X a PKV č. XXXX parc.č. XXXX/X roľa po pôvodných vlastníkom L. O. a S. J.. V predmetnom výmere nie je uvedený dátum ani pečiatka príslušného orgánu, ktorý tento výmer vydal.
Nadobudnutie vlastníctva bolo možné na základe výmeru o prídele do vlastníctva za predpokladu, že tieto boli vydané orgánom k tomu oprávneným a boli vkladuschopné. Predpokladom vkladuschopnosti týchto listín je ich právna perfektnosť, čo okrem iného znamená, že listinu vydal orgán k tomu oprávnený a listina je opatrená pečiatkou orgánu, ktorý ju vydal ako i podpisom oprávnenej osoby. Výmerová listina č. 260/46/300 z r. 1952, ktorú zabezpečil správny orgán zo štátneho archívu, nespĺňa tieto požiadavky, a tento výmer nebol ani zapísaný do pozemkovej knihy, pretože to vyplýva z poznámky na identifikácii parciel K2-374/14 zo dňa 15. 07. 2014.
Na základe identifikácie č. K2-992/98 zo dňa 01. 07. 2008 je parcela 2437/3 z vložky č. 584 o výmere 16115m2 je podľa určeného operátu KN vedená ako parcela č. XXXX/X na LV č. XXXX na meno fyzickej osoby, ktorá ju podľa zápisu na LV č. XXXX získala titulom nadobudnutia dedenia a zápisu z pozemnoknižnej vložky č. XXX, parc.č. XXXX/X z vložky č. XXXX o výmere 1740m2 je vedená ako parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X na LV č. XXX na meno fyzickej osoby s titulom nadobudnutia VL.C. I-II. etapa-pol VZ 118/84 dedením.
V priebehu správneho konania ani oprávnené osoby ani správny orgán nezískali prídelové plány grafickú ani písomnú časť ani vyšetrovacie náčrty, a taktiež ani oprávnené osoby nezískali dôkazné prostriedky na preukázanie tvrdenia, že nehnuteľnosti prevzal štát, alebo iná právnická osoba bez právneho dôvodu.
Podľa zákona č. 503/2003 Z.z., oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k pozemkom, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu podľa § 3 zákona. Túto skutočnosť musí oprávnená osoba preukázať pri uplatnení práva tak, ako je to uvedené v § 5.
Správny orgán postupoval pri posudzovaní nárokov navrhovateľov v I. a II. rade v súlade so zákonom, pričom listinné dôkazy získané v konaní boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Správny orgán správne rozhodol tak, že navrhovateľom v I. a II. rade nepriznal vlastnícke právo ani právo na náhradu, pretože v priebehu správneho konania nebolo preukázané, že právna predchodkyňa bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, o čom svedčí výpis z pozemkovej knihy a nebol preukázaný ani reštitučný titul, že by predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu.
Povinnosťou správneho orgánu bolo postupovať v zmysle jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a pri ich aplikácií vychádzať zo základných zásad správneho konania. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti v intenciách, ktoré je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako i predpisy hmotnoprávne, musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti.
Zásada materiálnej pravdy je upravená najmä v ustanovení § 3 ods. 4 správneho poriadku a ďalej konkretizovaná v ďalších ustanoveniach správneho poriadku. Zásadou materiálnej pravdy treba aplikovať, spolu so zásadou zákonnosti a so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktoré sú vlastnej jej základom. Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, teda subsumuje aj požiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenie skutočného stavu treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného právneho predpisu právne významné.
Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.
Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy po vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia.
V danom prípade správny orgán od podania návrhu, t. j. 28. 12. 2004, vyvinul maximálne úsilie pre zistenie úplného a presného stavu veci a ani správnemu orgánu ani oprávneným sa nepodarilo preukázať splnenie reštitučného titulu, že nehnuteľnosti, ktoré žiadajú vydať po svojej právnej predchodkyni, prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
Námietka právnej zástupkyne v opravnom prostriedku, že z predloženého výmeru je zrejmé, že súd povolil vykonať v pozemkovej knihe zápis, súd považuje za bezpredmetnú, pretože v danom prípade predmetné uznesenie Ľudového súdu v Štúrove povoľuje zápisy iných vložiek v kat. území I., ktoré boli vo vlastníctve A. K., rod. G. na základe iného výmeru, ktorý nie je predmetom tohto konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že správny orgán správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil a vysporiadal sa so všetkými predloženými listinnými dôkazmi v priebehu správneho konania ako aj tou skutočnosťou, že navrhovatelia nepreukázali splnenie podmienky § 2 a § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z.
Krajský súd nepriznal navrhovateľom náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p., pretože v konaní nemali úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na NS SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.