Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Csp-181-2017.pdf
PDF · 89.26 KB
No categories available
40Csp/181/2017
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcov: 1/ L. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. X, Košice, 2/ W. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. X, Košice, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.7.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a upustiť od vykonávania zrážok zo mzdy do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2.rade sa žalobou doručenou súdu dňa 27.7.2017 domáhali, aby súd určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere - lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.7.2015, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a že Dohoda o zrážkach zo mzdy XXXXXXXXXX zo dňa 24.7.2015 je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.7.2015 bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 25.000 EUR, ktorý mal splatiť v 108 mesačných splátkach po 364 EUR mesačne. Celková suma, ktorú mal žalobca uhradiť tak predstavovala sumu 39.312 EUR. Rovnako v zmluve boli dohodnuté celkové náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver vo výške 26 EUR a mesačným nákladom na úver bolo aj dohodnuté poistenie na základe poistnej zmluvy. V Zmluve absentuje uvedenie správnej celkovej sumy, ktorú má spotrebiteľ - žalobca v súvislosti s úverom zaplatiť, žalovaný v Zmluve uvádza výlučne výšku nákladov v sume 36.421,27 EUR, ktorá ale nezodpovedá skutočnosti a nie je vôbec zrejmé na základe čoho bola vypočítaná. Náklady žalobcu totiž predstavujú sumu 39.312 EUR, čo je násobok mesačnej splátky vo výške 364 EUR a počtu mesačných splátok čo je 108. Taktiež je v Zmluve nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, nakoľko jej skutočná výška má byť na základe správne uvedených údajov vyššia. Žalobcovi nie je zrejmé, z akých údajov vychádzal žalovaný pri určení celkovej sumy (resp. celkových nákladov), ktoré je žalobca ako spotrebiteľ povinný uhradiť a pri určení výšky RPMN. Navyše sa takéto konanie žalovaného dá považovať za nekalú obchodnú praktiku. V Zmluve ďalej absentuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, uvedenie (správnej) ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/, b/ a d/ zák. č. 129/2010 Z.z. je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Úverová zmluva rovnako obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktorou je Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.7.2015. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so mnou ako so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrým mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
2. Súčasne so žalobou sa žalobca v 1.rade domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.7.2015 uzatvorenej medzi žalobcom v 1.rade a žalovaným a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu v 1.rade - Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré uskutočňuje žalovaný na základe dohody o zrážkach zo mzdy má pre žalobcu v 1.rade devastačné následky, na životnú a finančnú situáciu. Žalobca v 1.rade má ďalšie dlhy, ktoré musí splácať a z príjmu musí uhrádzať všetky bežné a základné výdavky nevyhnutné pre život. Výdavky spolu so splátkami presahujú jeho príjmy, práve zrážky zo mzdy mu zabraňujú, aby aspoň čiastočne mohol uhrádzať svoje dlhy ostatných veriteľov.
3. Z listinných dôkazov predložených žalobcami mal súd za preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobcovia v 1. a 2.rade ako dlžníci uzavreli dňa 24.7.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom v 1. a 2.rade spotrebiteľský úver vo výške 25.000 EUR, výška mesačnej splátky 384 EUR, náklady spojené s poistením 26 EUR, úroková sadzba 8,8% ročne, RPMN 9,3%, priemerná RPMN 11,53%, odplata za poskytnutie úveru 10,15, celková čiastka úveru 36.421,27 EUR, dátum prvej splátky 25.8.2015, dátum každej ďalšej splátky 25. deň v mesiaci, konečná splatnosť 25.7.2024, počet splátok 108. Dňa 23.7.2015 uzavreli žalovaný ako veriteľ a žalobca v 1.rade ako dlžník dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej zmluvné strany zabezpečili pohľadávku žalovaného zo zmluvy o úvere poskytnutého žalovaným vo výške 25.000 EUR, na základe ktorej sa zabezpečuje uspokojenie pohľadávky zrážkami zo mzdy dlžníka a iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Žalovaný má právo na výplatu zrážok zo mzdy v mesačnej periodicite vo výške 364 EUR. Právo na výplatu zrážok zo mzdy má žalovaný proti platiteľovi mzdy dlžníka Slovak Telekom, a.s. Žalovaný listom zo dňa 5.6.2017 požiadal Slovak Telekom, a.s. o realizáciu dohody o zrážkach na základe zmluvy o úvere zo dňa 24.7.2015, ktorou bol poskytnutý žalobcovi v 1.rade úver vo výške 25.000 EUR a na základe dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu porušenia ustanovení zmluvy týkajúcich sa splácania záväzku sa žalobca v 1.rade dostal do omeškania.
4. Podľa ust. § 324 ods. 1,3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa ust. § 325 ods. 2 pís.d/ CSP Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa ust. § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa ust. § 328 ods. 1,2 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
9. Podľa ust. § 329 ods. 1,2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa ust. § 330 ods. 1,2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
11. Podľa ust. § 332 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa ust. § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
13. Podľa ust. § 335 ods. 1,3 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.
14. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter.
16. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.
17. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania.
18. Účelom neodkladných opatrení po začatí konania je aj naďalej (od 01.07.2016) potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany.
19. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania).
20. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej,
ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
22. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že je dôvodný.
23. Predmetom konania vo veci samej je určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, určenie neprijateľnej podmienky a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
24. Predmetom neodkladného opatrenia je zákaz realizácie dohody o zrážkach zo mzdy, zákaz vykonať oznámenie platiteľovi mzdy a upustenie od vykonania zrážok zo mzdy.
25. Ako prvé súd posúdil osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku čo do určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. S poukazom na ustálenú judikatúru v spotrebiteľských sporoch, (rozsudok Krajského súdu v Košiciach 1CoP/517/2013, rozsudok Krajského súdu Prešov 19Co/106/2014) má súd za to, že žalobca osvedčil odôvodnenosť nároku, čo do určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
26. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy mal súd za preukázanú, keďže zo žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 5.6.2017 mal súd za preukázané, že žalovaný pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dňa 5.6.2017 u platiteľa mzdy žalobcu v 1.rade.
27. Vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej mal súd za preukázaný, keďže neodkladným opatrením sa žalobca domáhal zákazu realizácie dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosti sa žalobca v 1.rade domáha vo veci samej.
28. Keďže súd mal za preukázanú odôvodnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vyhovel návrhu žalobcu v 1.rade na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami čo do uloženia povinnosti zdržať sa realizácie dohody o zrážkach zo mzdy a upustenia od výkonu zrážok zo mzdy.
29. Pokiaľ ide o petit neodkladného opatrenia a to uloženie zdržania sa vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu Slovak Telekom, a.s. o výkone zrážok zo mzdy, súd mal za to, že uloženie takéhoto zákazu žalovanému je nadbytočné, keďže žalovaný už doručil zamestnávateľovi žalobcu Slovak Telekom, a.s. oznámenie o výkone zrážok zo mzdy a uloženie zákazu zdržať sa akéhokoľvek použitia t.j. realizácie, dohody o zrážkach zo mzdy je subsumované v povinnosti zdržať sa realizácie dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú súd uložil žalovanému.
30. Preto súd v tejto časti návrh na neodkladné opatrenie ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.
Podľa ust. § 357 písm. d/ CSP toto uznesenie je vykonateľné dňom doručenia.