Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/123/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O., W. XXXX/XX-XX, zastúpená JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v T. O., H. XXXX/XX, proti žalovanému: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, zastúpený JUDr. Miroslavou Bobíkovou, advokátkou so sídlom v T. O., M. A.. XX, o zaplatenie sumy 2.818,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo dňa 07.09.2016 č.k. 4C/91/2014-187, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd v Dolnom Kubíne ako súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.818,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu SSU v rozsahu jeho zvýšenia o polovicu ustálenú v posudku ošetrujúceho lekára MUDr. U. X. z 02.05.2014, v ktorom (na rozdiel od jeho pôvodného posudku z 20.03.2009) čo do SSU stanovený (maximálny) počet bodov 350 (podľa položky 325.f) navýšil podľa § 10 ZoBaSSU o polovicu na 525 bodov, t. j. bodové navýšenie predstavovalo 175 bodov. Nakoľko základ uplatneného nároku (dôvodnosť zvýšenia) je v zmysle vysloveného právneho názoru súdu druhej inštancie daná, súd sa v ďalšom konaní zaoberal už len výškou žalovaného nároku. Hoci žalovaná strana spochybnila dôvodnosť rozsahu zvýšenia náhrady SSU v posudku z 02.05.2014 tvrdiac, že zvýšenie prichádza do úvahy maximálne o 1/4-inu, v danom smere nenavrhla vykonať žiadny dôkaz, pričom súd vo veci vykonal všetky dôkazy navrhované sporovými stranami. V posudku o bolestnom a SSU z 02.05.2014 zvýšenie bodového ohodnotenia o 1-icu podľa § 10 ZoBaSSU (podľa jeho odseku 4, podľa ktorého môže posudzujúci lekár zvýšiť bodové hodnotenie za SSU až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví) ošetrujúci lekár žalobkyne ako vystaviteľ posudku zdôvodnil nasledovne: "Rozvoj devastujúcej postraumatickej artrózy ramena s veľmi ťažkým obmedzením hybnosti - znemožňujúcim pokračovať v pôvodnom zamestnaní". V danom čase (na rozdiel od pôvodného posudku z r. 2009) už bol zdravotný stav žalobkyne natoľko ustálený, že bolo možné vykonať jeho posúdenie čo do otázky následného rozvoja devastujúcej postraumatickej artrózy ramena žalobkyne, ktorý následok v rozsahu, v akom bol zistený neskorším posudkom, nebol v čase vypracovania posudku z r. 2009 predpokladaný. K tomu sa vyjadril aj súd druhej inštancie vo svojom zrušujúcom uznesení, v ktorom poukázal na to, že oba posudky vyhotovil ten istý lekár,

ktorý v prípade, ak by sa jednalo o predpokladané zhoršenie následkov, toto by zohľadnil už v pôvodnom lekárskom posudku z r. 2009. Až v čase vypracovania posudku z r. 2014 možno považovať vznik sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu opodstatnenosti jeho zvýšenia pre zhoršenie v r. 2009 predpokladaných následkov poškodenia zdravia žalobkyne (spôsobeného konaním žalovaného z 20.01.2008, ktorým sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona) na možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a spoločnosti. Žalobkyňou v tomto konaní uplatnená náhrada zodpovedá bodovému ohodnoteniu zvýšenia SSU v rozsahu 175 bodov po vynásobení sumou 16,10 eur, stanovenej ako hodnota bodu pre rok 2013 po následnom zaokrúhlení výslednej sumy podľa § 5 ods. 2 ZoBaSSU na celé euro nahor (175 bodov x 16,10 eur = 2.817,50 eur, po zaokrúhlení 2.818,- eur). Takéto vyčíslenie s poukazom na dôvody uvedené v bode 11. je súladné s § 5 ods. 2 ZoBaSSU s ohľadom na čas vzniku SSU tvoriaceho predmet tohto konania. S poukazom na uvedené súd žalobe s poukazom na ust. § 444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, 2 a 4, § 5, § 7, § 10 ods. 7 ZoBaSSU v celom rozsahu vyhovel. S ohľadom na plný úspech žalobkyne v tomto konaní, súd s poukazom na § 262 ods. 1 priznal žalobkyni nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý vyčítal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci s tým, že si nesprávne vyložil aj právny názor odvolacieho súdu uvedený v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.03.2016 sp. zn. 5Co/637/2015. Ďalej uviedol, že s citáciou krajského súdu žalovaný môže iba súhlasiť, nemôže však súhlasiť s tým, že predmetný výklad je možné aplikovať na prípad žalobkyne. Z vykonaného dokazovania bolo totiž jednoznačne preukázané, že v prípade diagnózy žalobkyne, ktorá u nej bola už prvým posudkom zo dňa 20.03.2009 konštatovaná a druhým posudkom zo dňa 02.05.2014 bez zmien v plnom rozsahu potvrdená, ide o zranenie, ktoré vždy zanechá trvalé následky, ktoré sú spojené s rozvojom poúrazovej artrózy a obmedzením hybnosti ťažšieho stupňa, pričom samotná artróza sa zhoršuje pri fyzickej záťaži v práci aj doma a zhoršuje sa so zvyšovaním veku (viď str. 4, znalecký posudok č. 3/2015 MUDr. Štefana Solika). Tento záver potvrdil aj svedok MUDr. U. X., keď uviedol, že súčasný zdravotný stav žalobkyne plne súvisí s poúrazovým stavom, pričom ide o vyvíjajúcu sa artrózu, ktorá má tendenciu sa zhoršovať. Ako dôvod, prečo pri prvom posudzovaní sťaženia spoločenského uplatnenia nevyužil možnosť a nenavýšil základné bodové hodnotenie, svedok MUDr. U. X. uviedol, že nevie, že mu vtedy žalobkyňa asi nepodala informáciu, že už nie je schopná vykonávať nejakú prácu. Svedok na otázky súvisiace s prerokovávaným nárokom sa jednoznačnej odpovedi vyhýbal. Je preto iba špekuláciou konštatovanie krajského súdu, že „za predpokladu, že by bol toho názoru, že by sa jednalo o predpokladané zhoršenie následkov, tieto by zohľadnil už v pôvodnom lekárskom posudku z roku 2009 a navrhovateľke by zrejme nevydal nový posudok...“. Rovnakým spôsobom ako to urobil krajský súd, by žalovaný mohol v tejto súvislosti konštatovať, že ak by MUDr. U. X. bol očakával priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, bol by použil počet bodov pri dolnej hranici rozpätia tak, ako to ukladajú podmienky ust. § 10 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. Je potrebné v tomto bode poukázať, že prvotné nenavýšenie bodového hodnotenia, i keď by bolo dôvodné, nemôže byť následne vyhodnocované v neprospech žalovaného. Žalobkyňa sama uvádzala, že stále pracuje na pozícii upratovačky, pričom jej pracovné zaradenie zostalo nezmenené v porovnaní so stavom pred úrazom. Má síce problémy pri zdvíhaní ruky, ale preorientovala sa na druhú ruku. Tak, ako to konštatoval pôvodne okresný súd v písomnom odôvodnení rozsudku zo dňa 22.10.2015, žalobkyňa v tomto smere nepredložila žiadny dôkaz preukazujúci zmenu jej obmedzených možností oproti predchádzajúcemu stavu, pričom sama svojou výpoveďou vyvrátila dôvodnosť navýšenia bodového ohodnotenia, o ktorú sa MUDr. X. pri vypracovaní nového posudku opieral. Žalovaný namieta aj konštatovanie krajského súdu ohľadom rozsahu abdukcie a elevácie tak, ako je to uvedené v písomnom odôvodnení uznesenia sp. zn. 5Co/637/2015 zo dňa 22.03.2016 (str. 5). Znalec jednoznačne potvrdil, že čo sa týka abdukcie, došlo v roku 2014 od roku 2008 k zhoršeniu z 90 stupňov na 60 stupňom a nie zo 130 stupňov na 60 stupňov, ako sa uvádza v rozhodnutí krajského súdu. Ak krajský súd cituje vyjadrenie znalca (str. 5), žalovaný poukazuje na to, že nejde o vyjadrenie znalca, ale o vyjadrenie svedka MUDr. U. X.. Ten o. i. na pojednávaní dňa 03.03.2015 uviedol, že u zranenia, ktoré žalobkyňa utrpela, ide o veľké riziko sekundárneho vývoja spočívajúce v obmedzení hybnosti. Je to vyvíjajúca sa artróza, ktorá následne má tendenciu sa zhoršovať. Je nepochybné, že nielen znalec, ale aj citovaný svedok potvrdil, že zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne je v rozsahu, aký bolo možné z lekárskeho hľadisla predpokladať a tieto následky sú iba predpokladaným dôsledkom utrpeného zranenia. Preto skutočnosť, že u každého pacienta je vývoj zranenia individuálny a zhoršenie môže nastať u jedného pacienta skôr a u druhého neskôr, nie je pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne podstatný. V závere odvolania

navrhol žalovaný, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietne a žalovanému neprizná nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa v odvolacom konaní navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny z dôvodov v ňom uvedených, ktoré vychádzajú aj z právneho názoru odvolacieho súdu.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z.z. - ďalej len "CSP"), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu podaného odvolania vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. § 470 ods. 1 (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania) posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 a z princípu ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

10. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

11. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu

(odvolateľ úspech nemal), a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430