Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31C-8-2017.pdf
PDF · 95.04 KB
No categories available
31C/8/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: 1. H. O., P. XX.X.XXXX, Y. N.-D.-C. XX, XXXX C., Z. Z., 2. W. P., P. X.X.XXXX, Y. A. X, I.-XXXXX Z.-T., Z. Z., obaja zastúpení: Mgr. Miroslav Tokarčík, advokát, so sídlom Študentská 17, Trnava, proti žalovanému: Mesto Hlohovec, IČO: 00312509, M.R.Štefánika 1, 920 01 Hlohovec, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.8.2017 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal „ I. nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území L., v obci L., A. L., vedenou Okresným úradom L., katastrálny odbor na O. Č.. XXXX ako: - zámok - hlavná budova - kultúrna pamiatka so súpis. Č.. XXXX, postavený na pozemku s parcelným Č.. XXXX, A. J. XXXX D., E. Z.. „., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, t.j. najmä predať ju, darovať, prenajať, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. II. nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území L., J. A. L., A. L., vedenou Okresným úradom L., katastrálny odbor na O. Č.. XXXX ako: - zámok - hlavná budova - kultúrna pamiatka so súpis. č. XXXX, postavený na pozemku s parcelným č. XXXX, A. J. XXXX D., E. Z.. „., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a to tým spôsobom, že ho bude rekonštruovať, stavebne upravovať a meniť, alebo inak stavebne do neho zasahovať a meniť jeho podstatné konštrukčné a stavebné prvky, alebo vykonávať iné stavebné práce okrem tých, ktoré sú nevyhnutné alebo potrebné na jeho údržbu a zachovanie, ako aj na predchádzanie vzniku akejkoľvek škody na ňom.“ Súčasne navrhovali, aby súd v navrhovanom výroku III. rozhodnutia „uložil žalobcom, aby v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali návrh na začatie konania vo veci samej“ a vo výroku IV. „uložil žalovanému, aby nahradil žalobcom trovy konania spojené s nariadením neodkladného opatrenia vo výške 100%“.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že sú právnymi nástupcami po grófovi I.. Q. T., ktorý bol posledným vlastníkom zámku J. L., a to predtým, ako mu bol majetok násilne odobratý a skonfiškovaný v roku XXXX. Ako vlastník zámku je v súčasnosti evidovaný na O. Č.. XXXX J. E. U..Ú.. L. žalovaný. Predtým bol zámok vedený na pozemkovoknižnej vložke č. XXXX E. U..Ú.. L., kde je ako posledný vlastník, predtým ako bol majetok skonfiškovaný evidovaný I.. Q. T.. Žalobcovia odvíjajú svoj právny nárok na zámok ako právni nastúpcovia od toho, že jediným dedičom po zomrelom I.. Q. T. bola jeho manželka grófka N. T., po ktorej jedinou dedičkou bola jej dcéra D. W. P. (zomrelá XX.X.XXXX), ktorá bola matka žalobcov, a po ktorej sú žalobcovia dedičmi každý v polovici. I.. Q. T. musel v dôsledku vojnových udalostí opustiť Slovensko, pričom zámok a zámocký areál boli obsadené najskôr nemeckým vojskom, neskôr sovietskou armádou a nakoniec neoprávnene štátom skonfiškovaný. O zámok sa po celé roky nikto nestaral, pričom žalovaný je už viac ako desaťročie evidovaným vlastníkom v katastri nehnuteľností, žalovaný nepodnikol nič proti tomu, aby táto kultúrna
pamiatka nechátrala a nedochádzalo k lokálnym poškodeniam búrkami. Až keď začalo byť na zámku činné A. V. L. (ďalej „OZ“), urobili sa nutné rekonštrukčné práce na zámku. Žalovaný uzavrel s OZ rôzne zmluvy za účelom prenajatia zámku pre rekonštrukčné práce, zabezpečovanie dotácii a kultúrne aktivity na zámku pre verejnosť. Zámok bol prednedávnom v havarijnom stave, žalovaný investoval doňho len keď to už bolo nevyhnutné. Žalovaný vynaložil v roku 2016 len „symbolické“ náklady na zámok samotný, pričom išlo skôr o bežné výdavky súvisiace s prevádzkou nehnuteľnosti. Situácia ohľadne stavu zámku bola koncom roka 2016 ako tak uspokojivá, OZ malo objekt pod kontrolou a boli tiež plánované ďalšie kroky a postupy následných rekonštrukčných prác. O to zarážajúcejšie je, že žalovaný dal výpoveď nájmu OZ a sám sa rozhodol investovať do zámku a vykonávať rekonštrukciu, a to dokonca za cenu zmeny rozpočtu mesta na rok 2017 uprostred roka. Listom zo dňa 17.3.2017 oslovil právny zástupca žalobcov primátora žalovaného a požiadal ho o stretnutie vo veci žalobcov, ohľadne prevozu posmrtných pozostatkov grófa a grófky T. V. D. do rodinnej hrobky v L., ako aj ohľadne uplatnenia nárokov na navrátenie zámku v L.. Dňa 20.4.2017 na stretnutí s primátorom žalovaného žalobcovia predložili originály listín preukazujúcich ich nástupníctvo a tiež možnosť, že by si uplatnili vlastnícke právo k zámku a predstavili mu plán konceptu využitia zámku a jeho obnovy, pričom primátor prisľúbil, že sa bude vecou zaoberať a bude informovať zastupiteľstvo. Listom zo dňa 8.5.2017 právny zástupca žalobcov dodatočne vyzval aby žalovaný nenakladal s nehnuteľnosťou a nerobil žiadne veľké investície do doriešenia veci. Dňa 16.5.2017 zaslali žalobcovia žalovanému všetky doklady preukazujúce ich právne nástupníctvo s prekladom do slovenčiny. Dňa 18.5.2017 sa konalo zasadnutie mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec, na ktorom sa zúčastnil i žalobca v 2. rade, avšak nebolo mu umožnené vystúpiť, pričom žalobcovia boli na zasadnutí spochybnení a označení za „údajných dedičov“, a to napriek tomu, že svoj právny nárok primátorovi jednoznačne preukázali. Na uvedenom zasadnutí bol odhlasovaný upravený rozpočet mesta, kde mesto presunulo z rezervného fondu finančné prostriedky na kapitálové výdavky, z ktorých 410.900,- eur chce investovať do rekonštrukcie 1. NP zámku, sumu 45.411,- eur do rekonštrukcie 3. NP zámku v rámci spolufinancovania projektu „Obnovme si svoj dom“ a sumu 50.000,- eur na expertízne posudzovanie a inžiniersko-technickú pomoc. Celkové výdavky mesta do 3. NP zámku v rámci spomenutého projektu majú však byť až vo výške 862.808,- eur, pričom väčšina má byť zabezpečená z dotácií, ktoré však žalovaný nateraz nemá a nedá sa ani predpokladať, že by ich dostal. Okrem toho rekonštrukciou sa myslí tzv. 1. etapa obnovy, kde ide len o obnovu cca polovice kaštieľa, pričom druhá zostane nedotknutá. Takáto forma rekonštrukcie je prvoplánová, nelogická, v rozpore so stavebnými postupmi. Bez dotácie pritom nebude môcť žalovaný žiadnu rekonštrukciu 3. NP zámku uskutočniť, reálne hrozí, že žalovaný rekonštrukciu začne, ale nebude môcť v nej pokračovať pre nedostatok peňazí a na vykrytie tejto straty si peniaze požičia od tretích osôb tým, že zámok dá do zálohu. Samotné udelenie povolenia od pamiatkového úradu k začiatku rekonštrukcie je sporné, žalovaný nevykonal v plnom rozsahu výskum fresiek a nástenných malieb. Aj stavebné povolenie, ktoré žalovaný získal od stavebného úradu nespĺňa požiadavky pre začatie rekonštrukcie 3. NP zámku. Žalovaný tiež nepredstavil analýzu ďalšieho využitia zámku, predpokladanú návratnosť investície a kto, z čoho a ako sa bude o zámok starať a prevádzkovať ho. Žalobcovia začali informovať poslancov mestského zastupiteľstva o situácií, možnosti spolufinancovania rekonštrukcie zámku pomocou OZ, dotácií, ako aj ich súkromných finančných prostriedkov, čím by žalovanému zostala významná časť peňazí na financovanie iných verejnoprospešných vecí. Tiež sa rozbehla petícia občanov žalovaného proti náhlej a vysokej investícii žalovaného do rekonštrukcie zámku na úkor iných potrieb občanov, čo môže ohroziť plánovanú rekonštrukciu, či zastaviť začatú rekonštrukciu. Pri začatej rekonštrukcii hrozí, že žalovaný bude namiesto vlastných zdrojov hľadať iné osoby, ktoré by investovali do rekonštrukcie a môže dôjsť k založeniu zámku. Je očividné, že až po nadviazaní kontaktu žalobcov s primátorom žalovaného, kde si uplatnili nároky na zámok a sú i ochotní investovať finančné prostriedky do jeho obnovy, pristúpil žalovaný k opatreniam, ktorých cieľom je rekonštrukcia v takej rýchlosti, rozmere a za extrémnych výdavkov, len aby si za každú cenu udržal zámok v držbe. Aby si žalovaný udržal nad zámkom kontrolu snaží sa o urýchlené ukončenie nájomnej zmluvy s OZ, ktoré rekonštruovalo zámok odborne a bez rozsiahlych investícií žalovaného. Predtým žalovaný nejavil o zámok žiaden záujem, nechával ho chátrať, v roku 2016 preň nepredstavoval prioritu a plánovaný rozpočet na sanačné práce na zámku bol 0,- eur. Rovnako sa žalovaný v minulosti usiloval zámok predať ruským investorom, a aj keď z toho zišlo, snaha žalovaného scudziť zámok je tým deklarovaná. Uvedené udalosti vyvolali u žalobcov dôvodnú obavu o ich majetok, keď žalovaný môže zámok kedykoľvek scudziť alebo zaťažiť právami tretích osôb, či prenajať iným osobám. Obavu vzbudzuje najmä skutočnosť, že žalovaný sa náhle usiluje o rýchlu a rozsiahlu rekonštrukciu bez skutočného plánu rekonštrukcie, ďalšieho využitia a údržby zámku, na čo chce použiť extrémne vysoké finančné prostriedky mesta. Žalovaný trvá na rekonštrukcii, hoci ešte koncom roka 2016 nemal záujem do zámku investovať a nemal a nemá žiaden
plán, ako a čo chce rekonštruovať a čo nakoniec s rekonštruovanou nehnuteľnosťou urobí. Žalovaný nedisponuje komplexným plánom rentability plánovanej rekonštrukcie zámku. Nakladanie s predmetnou nehnuteľnosťou je formálne plne v dispozícii žalovaného, pričom možnosti obrany žalobcov proti takému konaniu žalovaného sú obmedzené. Žalobcovia odvodzujú dôvodnosť svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana od svojho nároku vo veci samej, keď žalovaný nie je skutočným vlastníkom, len vlastníkom evidovaným v katastri nehnuteľností. Žalobcovia nemajú inú možnosť ako sa domôcť svojho práva, ako je podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. žaloby na určenie, že zámok patrí do dedičstva po nebohom grófovi Q. T., pričom je viac než pravdepodobné, že v konaní vo veci samej budú úspešní. Bezprostredne hroziacu ujmu vidia žalobcovia v skutočnosti, že žalovaný ako jediný vlastník môže so zámkom ľubovoľne nakladať, pričom ďalší noví vlastníci môžu previesť vlastnícke právo na ďalšie osoby a tie na ďalšie, čím sa sťažuje uplatnenie práv žalobcom. Riziko tejto bezprostredne hroziacej ujmy sa plynutím času neustále zvyšuje, najmä keď žalovaný chce zámok nerozvážne rekonštruovať, investovať značné množstvo prostriedkov z verejných financií a vystaviť sa riziku zadlženia a založenia zámku v prospech tretích osôb. Keďže sa nedá určiť, koľko bude trvať konanie vo veci samej, je nevyhnutné chrániť práva všetkých účastníkov tak, aby sa predchádzalo vzniku škody. Vzhľadom na uvedené majú žalobcovia dôvodnú obavu, že ešte pred začatím konania vo veci samej, môže žalovaný previesť zámok na tretie osoby alebo ho zaťažiť právami tretích osôb a spôsobiť žalobcom značnú škodu a i vzhľadom na možnosť poškodenia zámku neodbornou, rýchlou a drahou rekonštrukciou navrhli nariadenie neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom znení.
3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodnutím o nadobudnutí dedičstva čl. 14-18, osvedčením o dedičstve čl. 19-23, osvedčením o dedičstve čl. 24-28, pozemkovoknižnou vložkou č. XXXX E. U..Ú.. L. čl. 29-35, výpisom z Listu vlastníctva Č.. XXXX E. U..Ú.. L. zo dňa 26.6.2017 čl. 36, Nájomnou zmluvou zo dňa 23.10.2014 čl. 37-41, Zmluvou o spolupráci zo dňa 3.3.2014 čl. 42-44, Dohodou o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 29.4.2016 čl. 45, tlačovými správami čl. 46-47, listovou komunikáciou zástupcu žalobcov a primátora žalovaného čl. 48-54, materiálom na rokovanie mestského zastupiteľstva mesta L. dňa 18.5.2017 čl. 55-60, výpisom uznesení a nariadení z rokovania Mestského zastupiteľstva mesta L., konaného dňa 18.5.2017 čl. 61-70, grafickým nákresom o rozdelení etáp rekonštrukcie čl. 71 a ostatným obsahom spisového materiálu.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
5. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú tvrdenie a osvedčenie, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, resp. existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavosti potreby úpravy pomerov strán, musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Neodkladným opatrením tak súd môže rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aj v prípade splnenia predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia,
súd musí vždy zvažovať, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do vzťahov sporových strán alebo tretích osôb.
6. Po oboznámení sa s návrhom žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi má súd za to, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobcovia síce listinnými dôkazmi (rozhodnutím o nadobudnutí dedičstva čl. 14-18, osvedčením o dedičstve čl. 19-23, osvedčením o dedičstve čl. 24-28) predbežne osvedčili dedičskú postupnosť po niekdajšom vlastníkovi spornej nehnuteľnosti podľa pozemkovoknižnej vložky č. XXXX E. U..Ú.. L. Q. T., avšak podľa názoru súdu nie sú dané základné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, a to osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán vo forme neodkladného opatrenia ako ani proporcionalita navrhovaného neodkladného opatrenia (primeranosť zásahu do práv strany konania). Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať so spornou nehnuteľnosťou najmä formou predaja, darovania, prenájmu, zaťaženia záložným právom, či vecným bremenom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (navrhovaný výrok I. rozhodnutia). V tejto časti bezprostredne hroziacu ujmu odvodzovali z toho, že žalovaný môže v súčasnosti ako vlastník s nehnuteľnosťou neobmedzene nakladať, môže nehnuteľnosť previesť na ďalšiu osobu, ktorá by mohla následne taktiež previesť vlastnícke právo na ďalšiu osobu, čím sa sťaží uplatnenie práv žalobcom. Súd však má za to, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijako nepreukázali a ani neosvedčili aktuálnu snahu žalovaného previesť spornú nehnuteľnosť na inú osobu, prenajať ju, či zaťažiť záložným právom či vecným bremenom, keď naopak zo spisu je zrejmé, že žalovaný má záujem do nehnuteľnosti investovať, sám plánuje pomerne rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá má trvať dlhšie časové obdobie, z čoho nevyplýva aktuálna obava, že by chcel nehnuteľnosť scudziť, či akokoľvek zaťažiť právami tretích osôb, keď na rekonštrukciu plánuje použiť prostriedky vlastné a prostriedky z dotácii. Zakázať žalovanému nehnuteľnosť prenajať by pritom súd nepovažoval ani za proporcionálne, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že prípadné konanie o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, prípadne o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi Q. T. by mohlo, vzhľadom na charakter veci, trvať dlhšiu dobu, počas ktorej by aj prípadné využitie nehnuteľnosti touto formou bolo znemožnené. Neodkladné opatrenie predstavuje prostriedok, ktorý má vo výnimočných a urgentných situáciách poskytnúť ochranu subjektu, ktorého práva sú bezprostredne ohrozené. Súd však musí za účelom ochrany ohrozených práv vždy hľadať prostriedok, ktorý mu platné právo poskytuje a súčasne, pri dosiahnutí žiadaného cieľa, čo najmenej zasahuje stranu, ktorá bude na svojich právach obmedzená. Súd tu považuje za vhodné poznamenať, že v danom prípade, aj ak by žalobcovia preukázali (osvedčili) aktuálnu snahu žalovaného scudziť predmetnú nehnuteľnosť, platné právo obsahuje prostriedok, poskytujúci účinnú ochranu za účelom zabezpečenia ich postavenia aj voči prípadným neskorším nadobúdateľom nehnuteľnosti, a súčasne neobmedzujúci žalovaného, a to v § 228 ods. 2 CSP. Pri využití daného inštitútu poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva, by bol potom výrok rozsudku vo veci záväzný aj pre neskorších nadobúdateľov nehnuteľnosti. Okrem uvedeného sa žalobcovia domáhali v navrhovanom výroku II. rozhodnutia zakázať žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou tým spôsobom, že ju bude rekonštruovať, stavebne upravovať a meniť, alebo inak do nej stavebne zasahovať a meniť jej podstatné konštrukčné a stavebné prvky, alebo vykonávať iné stavebné práce okrem tých, ktoré sú nevyhnutné alebo potrebné na jej údržbu a zachovanie, ako aj na predchádzanie vzniku akejkoľvek škody na nej. Súd pripúšťa, že v prípade spochybnenia vlastníckeho práva subjektu je možné zasiahnuť do jeho práva nakladať s nehnuteľnosťou i v uvedenej forme, avšak na také obmedzenia musia existovať závažné dôvody tvrdené a tiež osvedčené žalobcom, prevyšujúce z hľadiska bezprostredného rizika hroziaceho žalobcovi negatíva obmedzení vyplývajúce pre aktuálneho vlastníka. Žalobcovia ako dôvod žiadaného obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného formou zákazu plánovanej rekonštrukcie nehnuteľnosti uvádzali najmä skutočnosť, že existuje obava z poškodenia nehnuteľnosti neodbornou, rýchlou a drahou rekonštrukciou, ktorú obavu z poškodenia nehnuteľnosti však nepodložili žiadnymi dôkazmi. V návrhu tak nijako neosvedčili tvrdenia, že by rekonštrukcia mala byť uskutočnená neodborne, prípadne, že by jej realizáciou mala na nehnuteľnosti vzniknúť škoda. Žalovaný je pritom subjektom, ktorý zo zákona samostatne hospodári so svojím majetkom a príjmami a je na zodpovednosti žalovaného a jeho orgánov (vrátane kontrolných) realizovať svoju činnosť zodpovedne a efektívne v záujme jeho obyvateľov, pričom súdu neprislúcha posudzovať účelnosť, či vhodnosť vynaloženia prostriedkov žalovaného práve na uvedený účel. Rovnako má súd za to, že aj v prípade neskôr zisteného nedostatku finančných prostriedkov na pokračovanie v rekonštrukcii (ktoré tvrdenie je tiež len v štádiu úvah žalobcu, dôkazne nepodložené), je na zodpovednosti žalovaného,
ako vlastníka zodpovedajúceho obyvateľom mesta za riadne hospodárenie s majetkom, zabezpečiť nehnuteľnosť tak, aby na nej nevznikla škoda. Z návrhu je tiež zrejmé, že samotní žalobcovia nezavrhujú rekonštrukciu nehnuteľnosti ako takú, sami prejavili vôľu sa i finančne podieľať na rekonštrukcii nehnuteľnosti, avšak nesúhlasia s jej konkrétnym spôsobom a nekomplexnosťou. Podľa názoru súdu by však v súčasnej situácii zakázať žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti realizovať už naplánovanú rekonštrukciu nebolo ani primerané, keď má za to, že realizáciou rekonštrukcie vznikne aj v prípade neskoršieho úspechu žalobcov v konaní vo veci samej menšia ujma, aká by vznikla v prípade, ak by súd autoritatívnym rozhodnutím priebeh rekonštrukcie zmaril a žalobcovia by boli v konaní vo veci samej neúspešní. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, najmä s poukazom na časovú lehotu, v ktorej musí súd o návrhu rozhodnúť, nie je priestor pre súd pre vykonávanie náročného dokazovania a súd vychádza spravidla z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorý sám nesie dôkazné bremeno za osvedčenie ním tvrdených skutočností. Nakoľko v tomto prípade žalobcovia dostatočne neosvedčili nimi tvrdené podstatné skutočnosti, ktoré mali odôvodňovať potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pričom pre nariadenie neodkladného opatrenia v žalobcami navrhovanom znení, je preukázanie dôvodnej obavy, že nakladanie s nehnuteľnosťou formou jej prevodu, či založenia zo strany žalovaného hrozí, resp. je veľmi pravdepodobné (v časti žiadaného výroku I.), či že by žalovaným plánovaná rekonštrukcia mala byť vykonaná neodborne za vzniku škôd na nehnuteľnosti (v časti žiadaného výroku II. rozhodnutia), nevyhnutnou podmienkou, ako aj z ďalších formulovaných dôvodov, súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).