Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13CoSr-1-2016.pdf
PDF · 87.64 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoSr/1/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, zast. splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Michalicom, nar. 20. 05. 1952, bytom Horné Strháre 151, 991 03 Pôtor, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Csr/1/2015-49 zo dňa 12. 02. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice č. 2C/3706/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Okresný súd žalobe nevyhovel s odôvodnením, že žalobca podal žalobu 24. 06. 2015, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby uvedenej v § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte „zák. č. 244/2002 Z. z.“). Okresný súd dospel k záveru, že právo žalobcu domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku zaniklo, nakoľko ust. § 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte „Exekučný poriadok“) sa vzťahuje na rozhodcovské konanie vydané v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 335/2014 Z. z. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „OSP“).
2. Okresný súd mal za preukázané, že oprávnený z exekučného titulu doručil dňa 30. 03. 2015 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára so sídlom v Košiciach návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/3706/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Súdny exekútor požiadal o vykonanie exekúcie dňa 15. 04. 2015. Súd poveril exekútora vykonaním exekúcie na podklade uvedeného exekučného titulu dňa 25. 05. 2015. Dňom 19. 06. 2015 súdny exekútor doručil povinnému (žalobcovi v predmetnom konaní) upovedomenie o začatí exekúcie a poučil ho o práve podať námietky v zákonnej lehote. Žalobca (v exekučnom konaní povinný) bol poučený o práve podať žalobu v zákonnej lehote o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Dňa 24. 06. 2015 žalobca doručil na exekútorský úrad námietky proti exekúcii a požiadal o zastavenie exekúcie. Rovnakým dňom žalobca doručil okresnému súdu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. k. 2C/3706/2012 zo dňa 19. 01. 2012.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že v konaní pred súdom prvého stupňa sa vyskytli vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, ak pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. je lehotou hmotnoprávnou, v dôsledku čoho následne nesprávne posúdil návrh žalobcu ako prekludovaný
a žalobu zamietol. Lehota v zmysle zákona č. 335/2014 Z. z. § 46 ods. 3 je procesnoprávnou a zákonodarca ju počíta od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a stanovuje ju do uplynutia lehoty na podanie námietok proti exekúcii za vymedzených podmienok. Podľa jeho názoru lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola dodržaná v zmysle zákona a preto súd rozhodoval nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
5. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 12. 02. 2016 s tým, že vec bola predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu dňa 23. 05. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a v odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedené dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k tomuto sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
7. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého žalobcovi lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného do 31. 12. 2014 podľa § 73 ods. 2 zák. č. 335/2014 Z. z. uplynula (dňa 18. 01. 2013).
8. Podľa § 73 ods. 2 zák. č. 335/2014 Z. z., na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
9. Podľa § 46 ods. 3 zák. č. 333/2014 Z. z., ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.
10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu4ead) v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu 4g)
11. Poznámka 4ead) odkazuje na zákon č. 335/2014 Z. z.
12. Poznámka 4g) odkazuje na prílohu k zákonu č. 335/2014 Z. z.
13. Podľa § 249 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
14. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu je možné dôjsť k záveru, že Exekučný poriadok účinný od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2017 umožňuje povinnému, ktorý je spotrebiteľom, podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2017), ak bolo exekučné konanie voči nemu začaté do 01. 04. 2015 na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného do 30. 12. 2014.
15. Nemožno opomenúť § 46 ods. 3 zákona č. 233/2014 Z. z., ktorý pre prípad začatia exekučného konania spotrebiteľa oprávňuje na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe novej lehoty, teda lehoty, ktorá nie je v žiadnom súvise s lehotou, ktorá bola spotrebiteľovi poskytnutá v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.. Exekučný poriadok účinný od 01. 01. 2015 totiž umožňuje oprávnenému začatie exekučného konania na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného do 31. 12. 2014 v lehote troch mesiacov od účinnosti tohto zákona, t. j. do 01. 04. 2015. Od 01. 04. 2015 poverenie na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného do 31. 12. 2014 udeliť nemožno. Ak v tejto lehote, teda do 01. 04. 2015 exekučné konanie začalo, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať aj za podmienok osobitného predpisu, teda podľa Exekučného poriadku aj v exekúcii, a to na základe novej právnej úpravy Exekučného poriadku účinnej od 01. 01. 2015 do 31.03.2017 (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Na uvedenom právnom závere nič nemení ani prechodné ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku.
16. Predpokladom prechodného ustanovenia Exekučného poriadku - § 243d ods. 2 bolo, aby všetky rozhodcovské rozsudky v spotrebiteľských sporoch boli predložené orgánom verejnej moci na kontrolu (v rámci exekúcie), pri ktorej by sa v prvom rade skúmalo to, či neboli vydané na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Exekučné konanie by podľa § 243d ods. 2 v takomto prípade síce prebehlo podľa predchádzajúcej úpravy Exekučného poriadku účinnej do 31. 12. 2014, avšak oprávnenie povinného spotrebiteľa podať v rámci tohto exekučného konania (ktoré začalo po 01.01.2015 do 31.03.2015) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku umožňuje prechodné ustanovenie §-u 73 ods. 2 za bodkočiarkou zákona č. 335/2014 Z. z., ktoré výslovne uvádza, že ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté, teda, že ustanovenie § 46 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. platí bez ohľadu na to, či spotrebiteľovi už lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2003 Z. z. uplynula.
17. V záujme ochrany spotrebiteľa v súvislosti so zmenou právnej úpravy zákonom č. 335/2014 Z. z. sa v prechodnom období v rámci prebiehajúcej exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného do 31. 12. 2014 pripúšťa možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle nových pravidiel (§ 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.), a to aj keby bola lehota na podanie žaloby už zmeškaná. Iným výkladom by znenie § 73 ods. 2 veta za bodkočiarkou zákona č. 335/2014 Z. z. stratilo svoj účel. Uvedeným výkladom sa poskytne ochrana aj tým spotrebiteľom, ktorí zmeškali lehotu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný do 31. 12. 2014 a súčasne začalo exekučné konanie od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2015. Od 01. 04. 2015 už takýto vydaný rozhodcovský rozsudok, ak exekučné konanie do 01. 04. 2015 nezačalo, účastníkov rozhodcovského konania nezaväzuje. V exekučných konaniach začatých po 01. 04. 2015 poskytol takýmto účastníkom exekučného konania ochranu priamo štát tým, že zákonom vylúčil účinky rozhodcovského rozsudku definovaného v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 a nedovolil vydať poverenie na vykonanie exekúcie na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku.
18. Zákonodarca mal prijatou právnou úpravou v úmysle umožniť spotrebiteľom podať žalobu o zrušenie tých rozhodcovských rozsudkov, ktoré sa stali exekučnými titulmi, a ktoré rozhodcovské rozsudky boli vydané do 31. 12. 2014 a zároveň neboli spotrebiteľmi napadnuté v lehote na podanie žaloby o ich zrušenie, ktorá im už márne uplynula 30. dňom po doručení rozhodcovského rozsudku. V opačnom prípade by prechodné ust. obsiahnuté v § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. veta za bodkočiarkou, bolo len nadbytočným a nemalo by právne relevantný význam.
19. Okresný súd sa s ust. § 73 ods. 2 za bodkočiarkou - zákona č. 335/2014 Z. z., podľa ktorého ust. § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. tým nie je dotknuté, vôbec nevysporiadal. Rozhodnutie okresného súdu je v dôsledku vyššie uvedeného právneho záveru odvolacieho súdu vecne nesprávne, pretože
ak spotrebiteľ podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii začatej dňa 30. 03. 2015 na základe rozhodcovského rozsudku vydaného do 31. 12. 2014, podal ju podľa § 73 ods. 2, veta za bodkočiarkou zákona č. 335/2014 Z. z., včas. Okresný súd použil správny právny predpis na právne posúdenie veci, ale ho nesprávne interpretoval.
20. Okresný súd tak v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal v prejednávanej veci dôkazy, pokiaľ ide o posúdenie samotného nároku žalobcu, ak z dôvodu, že považoval žalobu podanú po uplynutí zákonnej lehoty, neposúdil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorého zrušenia sa žalobca domáhal. Úlohou okresného súdu tak po zrušení a vrátení veci bude posúdiť prioritne to, či rozhodcovský súd mal právomoc predmetný rozhodcovský rozsudok vydať, prípadne i ďalšie dôvody, na základe ktorých sa žalobca zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku domáha. Doplnenie, resp. opakovanie dokazovania v prejednávanej veci zo strany odvolacieho súdu nie je účelné, ak v danej veci okresný súd dosiaľ žiadne dokazovanie nevykonal. Odvolaciemu súdu tak neostávalo iné, ako napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
21. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.
22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).